Mať deti, predovšetkým malé, vám uberá zo spánku. To je jednoducho fakt, s ktorým sa stretáva nespočetné množstvo rodičov po celom svete. Aj keď sa pripravíte na to, že s príchodom dieťaťa budete spávať menej, jedna vec je teória a druhá vec sú štyri hodiny spánku s niekoľkými neželanými prestávkami. Už viacero expertov sa prostredníctvom kníh snažilo odpovedať na zúfalé otázky rodičov - čo robiť, aby ich deti spali kvalitnejšie a najmä dlhšie? Španielsky neuropsychológ Álvaro Bilbao, autor bestselleru Detský mozog, vo svojej novej knihe Všetci do postele ponúka návod pre rodičov, ako si s detským spánkom poradiť. Spánok je pre deti veľmi dôležitý, zabezpečuje rast, ukladanie spomienok a ich prechod z krátkodobej do dlhodobej pamäti, a taktiež umožňuje oddych fyzickému telu aj mozgu ako takému v REM a nonREM fázach. Deti, ktorých spánok nie je dostatočne kvalitný alebo dostatočný, mávajú často ťažkosti so správaním a neskôr aj učením.
Dve cesty: Nechať plakať alebo spať spolu?
Ľudia veria tomu, že rodičia majú len dve možnosti. Jedna je nechať potomka usedavo plakať, aj keby si išiel vykričať hlasivky. A tá druhá je s ním spať v jednej miestnosti. Vieme, že plač počas dlhej doby môže vyvolať stres, ktorý generuje hormón kortizol. A kortizol zas môže vyvolať neurologické poruchy. Je tiež pravda, že dieťa, ktoré plače v noci bez rodičov, sa cíti obraté o preňho dôležitú pozornosť. Zažíva priam hororové chvíle, lebo nerozumie tomu, že rodičia sú vedľa. V jeho očiach jednoducho zmizli navždy. Plač je veľmi primitívna reakcia. Čím silnejšie totiž dieťa plače, tým pravdepodobnejšie za ním mama príde. A tým skôr prežije. Álvaro Bilbao zdôrazňuje, že je to celkom normálna fáza.
Keď má bábätko menej ako rok, najpohodlnejšie je s ním zdieľať izbu aj posteľ. Keď si to tak zariadia, budú síce vstávať častejšie, ale výbuchy plaču budú menej rušivé pre mamu aj pre dieťa. Štúdie dokazujú, že je jedno či dieťa spí vo vlastnej izbe alebo s rodičmi. Počas prvého roka je kvalita spánku veľmi slabá. To znamená, že neexistuje čarovný recept počas prvých mesiacov. No postupne sa situácie zlepší. Dôležité je, aby sa dieťaťu ukázali zvyky, ktoré mu postupne pomôžu nabrať samostatnosť pri zaspávaní. Nezáleží na tom, či vo svojej postieľke alebo v rodičovskej, ale ak si dieťa osvojí dobré návyky, pomôže mu to zaspať. Je tiež dôležité, aby pochopili, prečo ich dieťa plače a zobúdza sa, lebo ak tomu porozumejú, budú schopní vstávať k nemu s väčším pokojom a so zvýšenou toleranciou voči frustrácii.
Dôležitosť večerných rituálov
Záhada detského prebúdzania: Od ľahkého spánku k dezorientácii
Zdá sa že bábätká majú špeciálny detektor na pohyb. Všetci, ktorí už mali bábätko v náručí vedia, že vo chvíli, keď ho pustíte, sa rozplače. Je to preto, že počas prvých dvadsiatich minút je spánok veľmi ľahký. Keď si uvedomia zmenu, ihneď sa zobúdzajú. Spánok sa totiž spája s určitými stimulmi. Dieťa, ktoré zaspalo v náručí si spánok spája s teplom matky či otca, s fyzickým kontaktom. A keď ho pustíte, je to ako keby ste vy spali v teplej posteli a zrazu by vás hodili do ľadového bazéna. Pre dieťa je to drsná zmena.
Prebudiť sa na plač alebo dokonca krik detí môže byť pre rodičov poriadne desivé. Mnohí rodičia sa stretávajú so situáciami, keď sa dieťa naučí nové motorické zručnosti a začne ich praktizovať aj v spánku. Napríklad, ak sa malý naučil sám si sadnúť pred dvoma týždňami, v noci to robí tiež. V spánku sa pretočí na bruško a automaticky si sadne, podľa rodičov je tiež dezorientovaný čo sa deje, chvíľu sedí ticho ale potom spustí plač. Kým sa dieťa pretáčalo na bruško, stačilo ho otočiť späť a spali ďalej, ale teraz sa preberie úplne a on nie a nie zaspať. Rodičia zažívajú boj, keď dieťa po 5 minútach zaspávania opäť sedí a celý cyklus sa opakuje. Niekedy rodičia zúfalo vezmú dieťa k sebe do postele, hoci nevedia, či je to správne riešenie.
Ďalší rodičia opisujú situáciu s 10-mesačným synčekom, ktorý odkedy sa naučil sedieť, niekoľkokrát za noc si zo spánku sadne a hlavičku si položí na paplón ako keby na kolená a spí tak. Niekedy sa na to ako si sadá aj zobudí a začne plakať. Kým sú rodičia hore, vždy ho napravujú, zakaždým ho tým vyrušia zo spania. Keď si však ľahnú aj oni spať, veľakrát dieťa spí pokrútené v sede a potom sa nevyspí poriadne, s obavou o možnú krivosť chrbátika. Podobné je to aj cez deň, keď ho uspávajú, stále sa len pretáča do sedu, aj keď je unavené a šúcha si očká a chce spinkať. Tieto prejavy môžu súvisieť so zmätočnými zobudeniami, ktoré sú typické pre deti do veku 5-6 rokov, súvisia s vývinom a sú potvrdením normálneho zrenia mozgových funkcií. V tej jemnejšej forme prebudenia môžu deti mrmlať, niečo si nezrozumiteľne rozprávať, prípadne sa posadiť na posteľ.
Vplyv denného režimu a moderných technológií na detský spánok
Kvalita spánku závisí aj od dopoludňajšieho programu dieťaťa. Vieme, že deti potrebujú veľa spánku. Nejde o to, aby sme ich nútili ležať v posteli, ale aby sme zachovali ich biologické potreby spánku prihliadajúc na vývojovú etapu, v ktorej sa nachádzajú. Bábätko spí denne 16 hodín aj viac, pubertiak a dospelý zas najmenej osem hodín. Keď však zájdeme na strednú školu a opýtame sa, koľko študentov spáva osem hodín, ruku dvihne možno 1 percento. Je veľmi dôležité viesť deti k potrebe spánku, ako aj k fixnej hodine odchodu do postele.
Televízor aj tablet aktivujú centrálny nervový systém a dieťa sa môže rozrušiť. No my chceme pred spánkom dosiahnuť pravý opak, aby sa uvoľnilo. Jednoduché pravidlo, ktoré môžu zaviesť všetci rodičia je - žiaden televízor po večeri. Taktiež sme svedkami toho, že malé deti si pozerajú alebo čítajú rozprávky na mobile. Sú to pekné rozprávky, s príjemnou hudbou. Zdalo by sa, že pomôžu privolať spánok. No druh svetla, ktoré žiari z mobilov - takzvané modré svetlo - brzdí príchod melatonínu. Hormónu, vďaka ktorému prichádzajú spánkové cykly, a preto bude dieťaťu trvať zaspávanie dlhšie. Detský mozog má rád predvídateľnosť. Modré svetlo z obrazoviek narúša vylučovanie melatonínu, hormónu, ktorý pomáha dieťatku zaspať a udržať hlboký spánok.
Parasomnie: Komplexné poruchy spánku
Správanie počas spánku, ktoré v sebe zahŕňa primárne alebo sekundárne poruchy, ktoré sa prejavujú počas spánku, ako sú rôzne záchvaty, dyskinézy, ale i gastroezofageálny reflux, spadajú pod pojem parasomnia. Ide o situácie, keď 12-mesačné dieťatko hodinu po uložení začne kričať v postieľke, krútiť sa a hľadať si polohu, alebo keď sa 6-ročné dieťa zrazu postaví z postele a začne sa prechádzať po izbe, či keď sa 17-ročný adolescent rozbehne po izbe, rozhadzuje veci, ba dokonca si môže ublížiť. Vo všetkých prípadoch ide o poruchu spánku - parasomniu. V tomto článku vám priblížime primárne parasomnie, čiže spánkové poruchy súvisiace priamo so stavom spánku, ku ktorým patria napríklad nočné desy, zmätočné zobudenia alebo zlé sny (nočné mory). Tieto poruchy sa prejavujú zvyčajne prvé hodiny po uspatí, pri prechode z fázy hlbokého spánku do fázy ľahšieho spánku. Dieťatko sa v tejto fáze spánku môže prebudiť, otvoriť oči, pomrviť sa, otočiť, prípadne sa prikryť a za normálnych okolností opäť zaspať. Deti spia hlbokým spánkom omnoho dlhšie ako dospelí. Problémy sa často vyskytujú medzi prechodmi fáz spánku.
Nočné desy (Pavor Nocturnus)
Nočný des alebo nočný úľak (lat. pavor nocturnus) je spánková porucha, ktorá sa najčastejšie objavuje u detí v predškolskom veku. Prípady, keď sa objaví u školákov alebo dospelých, sú veľmi ojedinelé. Nočný des je omnoho intenzívnejší ako nočná mora. Nebýva tak častý, ale pre rodičov je veľmi znepokojujúci. Dieťa začne zrazu veľmi kričať a plakať, môže sa hádzať na posteli. Nočné desy (night terrors) sú epizódy, kedy sa dieťatko v noci náhle posadí, kričí, je spotené alebo dezorientované a pritom nie je úplne prebudené. Ide o neurologickú reakciu počas hlbokého spánku, nie o zlé sny alebo vedomý strach. Nočné desy sú neúmyselné a nekontrolované, a vo väčšine prípadov z nich deti postupne vyrastú (zvyčajne okolo 6.-8. roku života).
Nočný des je sprevádzaný strašným krikom, dieťa má vypúlené oči, je úzkostné a vystrašené. Často sa pridá aj potenie a rýchle búšenie srdca. Dieťa je neutešiteľné a vyzerá doslova ako keby do neho vstúpil sám diabol. Záchvat nočného desu zvyčajne trvá od 5 do 20 minút, no výnimočné nie sú ani dlhšie epizódy. Traja sme sedeli okolo jej postieľky a mohli sme sa len dívať na to, ako kričí. Bola jedna hodina v noci a dcéra kričala tak, že zobudila aj sestru a pravdepodobne aj susedov. Záchvat nočného desu môže trvať 5 minút, ale aj 20 a v extrémnych prípadoch aj hodinu. Počas nočného desu spia, preto nebudú reagovať, keď sa ich budete snažiť utíšiť. Môžu vyzerať zmätene alebo omámene. Ak má vaše dieťa nočný des, nebuďte ho, ak ho necháte spať, nočný des skončí rýchlejšie a dieťa si nebude pamätať vôbec nič. Je potrebné dávať pozor, aby sa počas záchvatu nezranilo.
Nočný des sa najčastejšie objaví medzi 2. a 12. rokom života. Môže byť následkom narušenia bežného spánkového režimu napríklad na výlete, v škôlke alebo choroby spojenej so silnou horúčkou. Obidva stavy (nočný des a námesačnosť) sa dejú počas hlbokej fázy spánku, v takzvanej NREM fáze. Na rozdiel od snov sa nočný des vyskytuje 2-3 hodiny po zaspaní, teda nie počas REM fázy. Ráno si dieťa des nepamätá. Tí, ktorým sa snívajú nočné mory, si po prebudení môžu pamätať podrobnosti sna, ale osoba, ktorá má epizódu nočného desu, spí ďalej.
Keďže nie je jasné, čo nočný úľak spôsobuje, neexistuje ani konkrétna liečba na nočný des. Rodičia detí, ktoré trpia nočným desom, už vyskúšali všetko možné, aby nočný des zastavili. Môže to byť nadmerná únava, nepravidelný spánok, ale aj zdravotné komplikácie, napríklad horúčka počas chrípky, syndróm nepokojných nôh či spánkové apnoe, ktoré môže spôsobovať aj nočné mory. Rodičia sa zhodujú v tom, že nočný des deti najčastejšie "navštívi" po fyzickom a/alebo emočnom vypätí, a to bez ohľadu na emóciu, ktorú toto preťaženie vyvolá. Môže ísť o náročný športový tréning, ale aj príjemnú oslavu narodenín s kopou kamarátov. U menších detí môže byť spúšťačom vynechaný poobedný spánok či vyššia dávka mliečka pred večerným spánkom. Preťažené a prestimulované dieťatko má oveľa vyššie riziko nočných desov. Ak má dieťatko počas dňa veľa podnetov, stimulov či nových skúseností, môže potrebovať viac regulácie.
Čo robiť pri nočnom dese:Zachovajte pokoj a rozvahu. Dieťa počas desu nebuďte. Zostaňte vedľa neho a dozerajte na jeho bezpečnosť. Ak má vaše dieťa nočný des, nebuďte ho. Je potrebné dávať pozor, aby sa počas záchvatu nezranilo. Niektoré deti sú počas nočného desu schopné vstať a rozhadzovať rukami, preto je dôležité, aby bolo prostredie, v ktorom dieťa spáva bezpečné, bez ostrých hrán a podobne. Vhodné je, aby počas desu rodičia zažali len malé jemné svetlo. Rodič sa môže dieťaťu prihovárať pokojným hlasom, opakovať tíšiacu vetu, prípadne sa dieťaťa jemne dotýkať. Buďte si vedomí, že des odoznie. Rodičia môžu dieťa vziať do náruče, pritúliť sa k nemu a objímať ho, hoci táto technika neplatí na všetky deti a u mnohých spôsobí pravý opak. Takisto je možné zaspievať dieťatku uspávanku alebo obľúbenú pieseň, poprípade niečo rozprávať. Niekedy sa tiež odporúča vziať dieťatko na toaletu a nechať ho vycikať. Všeobecne platí, že pomáha večerná rutina, rozprávky a relaxácia. Budenie detí sa odporúča len pri preventívnej technike takzvaného vedomého prerušovania spánku, kedy by rodičia asi po troch hodinách od zaspatia mali dieťa na krátky čas prebrať, a potom ho nechať opäť zaspať.
Námesačnosť (Somnambulizmus)
Námesačnosť alebo somnambulizmus (v bežnej reči sa zaužíval termín námesačnosť) je celkom bežný jav, najmä u detí. Ide vlastne o poruchu zahŕňajúcu pohybovú aktivitu počas spánku. Podľa odborníkov a odborníčok sa začína na vrchole spánku s pomalými vlnami (NREM), čo je zhruba po jednej až dvoch hodinách po zaspaní. Postihuje zvyčajne tak 1% dospelých, u detí sa vyskytuje oveľa častejšie - a to vo veku od 4 do 8, prípadne až 12 rokov. Zaujímavé je, že sa s ním stretávame častejšie u chlapcov než u dievčat. Námesačnosť sa vyskytuje medzi 4. - 8. rokom života dieťaťa. Väčšinou sa objaví približne hodinu až dve po zaspaní - tieto epizódy trvajú 5 - 15 minút. Deti, u ktorých sa tento jav vyskytuje, z toho väčšinou vyrastú. Niekedy môže byť námesačnosť príznakom spánkového apnoe.Námesačnosť sa vyskytuje zväčša u detí od 6-16 rokov a môže sa objaviť 3-12 krát za rok. Výskumy ukazujú, že v námesačnosti nezohráva úlohu stres dieťaťa, či typ jeho osobnosti. Mnohokrát je reakciou na nepravidelný spánkový režim dieťatka, prílišná unavenosť alebo aj chorobu sprevádzanú silnou horúčkou. Prejavuje sa vstávaním z postele, prechádzkami po miestnosti/byte a to v čase dve až tri hodiny po uložení na spánok.
Ak je teda vaše spiace batoľa zrazu fyzicky aktívne, napríklad sedí na posteli, vstáva, alebo vaše dieťa chodí po byte, otvára chladničku, pokúša sa obliecť, otvára knihu, či vykonáva ďalšie fyziologické činnosti, je námesačné. Stále spí, dokonca môže mať otvorené oči, no po prebudení si nebude pamätať, čo robilo. Námesačník sa zobudí, vyzlečie si perinu a sadne si na posteľ - vyzerá, akoby sa práve prebudil. Potulovanie sa po byte s otvorenými očami je pre námesačníkov typické a dokonca učebnicové, zároveň je to veľmi nebezpečné - v byte sa totiž nachádza množstvo predmetov, o ktoré sa môžu počas svojich nočných (ešte stále v bezvedomí) prechádzok zraniť alebo o ne zakopnúť. Niekedy si námesačník odskočí na toaletu, potom sa pokojne vráti do postele a opäť zaspí, akoby sa nič nestalo. Rozprávanie v spánku, diskusia s ostatnými a potom, keď sa zobudí, na to zabudne, je jedným z najčastejších, dokonca typických príznakov námesačnosti. Túžbu hrať sa možno pozorovať aj u námesačných detí - niekedy sa batoľa niekoľko hodín hrá s hračkami alebo si pozerá knihu a potom sa pokojne vráti do postele. Môže sa stať aj to, že sa dieťa (už staršie) pozrie do chladničky, pripraví si jedlo a potom ho zje. Vyzliekanie pyžama a obliekanie „denného“ oblečenia môže byť mätúce, no ani z tohto si námesačné dieťa nebude nič pamätať. Dieťa vtedy vyzerá znepokojene, neodpovedá ak sa ho rodič na niečo pýta. Často krát sa k nočnému blúdeniu pridá aj otváranie dverí, okien, obliekanie či jedenie.
Aké sú príčiny námesačnosti u detí?Najčastejšie sa rozlišujú nasledujúce faktory, ktoré môžu prispieť k vzniku tejto poruchy:
- Gény: Existuje vysoká pravdepodobnosť, že deti námesačných detí budú tiež námesačné.
- Nevyvinutý nervový systém: Je možné, že na túto poruchu má vplyv skutočnosť, že ešte nie sú vytvorené všetky neuróny (hlavne tie, ktoré sú zodpovedné za normálny spánok).
- Stres: Nervy, veľa emócií, priveľa podnetov počas dňa môžu spôsobiť, že batoľa má problémy so spánkom alebo naopak rýchlo zaspí, ale potom začne byť námesačné.
- Únava: Podobne ako pri strese, aj prílišná únava môže ovplyvniť náhlu spánkovú aktivitu.
- Kofeín: Je známe, že konzumácia výrobkov s obsahom kofeínu (ako je káva, čaj alebo šumivé nápoje) prispieva k väčšej vzrušivosti organizmu, a teda k problémom so zaspávaním. Dbajte preto na to, aby ste ich v žiadnom veku nekonzumovali pred spaním - alebo jednoducho obmedzte jeho konzumáciu. Tieto nápoje tiež nepatria do rúk našich detí, teda do ich jedálničkov. Niektorí lekári a lekárky upozorňujú, že v zriedkavých prípadoch môžu námesačnosť spôsobiť aj niektoré antihistaminiká.
Pravidlá pri námesačnosti:Ako si poradiť s malým námesačným dieťaťom? Medzi najdôležitejšie pravidlá, ktoré by ste mali dodržiavať, patria:
- Nebudiť ho: To najhoršie, čo môžete urobiť, je zobudiť námesačné dieťa. Navyše môže byť táto voľba vopred odsúdená na zánik - aspoň čo sa jemného, nežného prebúdzania týka. V tejto fáze spánku ho totiž nie je také jednoduché zobudiť. Ak sa preberie, môže byť dezorientovaný, preto je nutné ho upokojiť a doviesť späť do postele.
- Veďte ho do postele: To je najlepšie riešenie. Pomaly veďte svoje dieťa do postele a uložte ho akoby znovu na spánok. Zároveň dávajte pozor, aby sa mu cestou nič nestalo - aby nezakopol, nenarazil do nábytku, rámu dverí a tak si neublížil. Tichý a pokojný námesačný sa prechádza po byte, rozpráva akoby sám so sebou, používa jednoduché frázy ako „nechcem“ alebo „odíď“. Tu je potrebné dieťa len opatrne a jemne chytiť za plece a odprevadiť ho naspäť do postele. Zvyčajne deti poslúchnu a ľahnú si, s tým, že rýchlo zaspia a ráno si nič nepamätajú. Niekedy sa stane, že sa námesačný na krátky čas úplne preberie a zahanbí sa, keď sa ocitá na inom nevysvetliteľnom mieste. Rozrušený námesačný zvykne pobehovať, kričí, vyzerá nahnevane. V tomto prípade by ho dotyk ešte viac rozrušil, preto len treba vydržať a počkať, kým stav odznie.
- Dávajte pozor: Na námesačníka číha uprostred noci v byte veľa nebezpečenstiev. Nenechávajte na podlahe veci, o ktoré by mohol zakopnúť alebo sa na nich šmyknúť, inak zraniť ako ostré predmety. Nezabudnite zamykať dvere, okná a balkón. Ak je dieťa námesačné, je potrebné ho zaviesť späť do postele, nebudiť ho, len ho upokojiť a nechať spať. Je však potrebné zabezpečiť byt, aby dieťa nespadlo alebo neodišlo z domu.
- Upokojte dieťa pred spaním: Malé rituály, ktoré batoľa upokojujú a umožňujú mu pokojne spať. Napríklad kúpeľ, uspávanka, tiché čítanie rozprávok, to všetko môže pomôcť. Je tiež dobré, ak si pred spaním odskočí na toaletu.
- Zabezpečte pravidelný spánok: Dbajte na to, aby vaše batoľa chodilo spať každý deň v rovnakom čase. Pravidelnosť je u detí nevyhnutná. Zvážte tiež, v akom čase potrebuje ísť spať, aby sa ráno skutočne zobudilo oddýchnuté.
Vo väčšine prípadov deti, ktoré sú námesačné, nepotrebujú odbornú starostlivosť. Batoľatá z toho vyrastú a v dospelosti si možno ani nepamätajú, že by takúto epizódu v živote mali. Niekedy sa však stáva, že rodičia musia navštíviť pediatra či pediatričku, ktorí nariadia odborné vyšetrenia, prípadne naplánujú ďalšiu liečbu - vrátane farmakoterapie. Existuje totiž možnosť, že námesačnosť súvisí s ochoreniami, napríklad s epilepsiou, neurózou, apnoe. Dieťa totiž môže spotrebovať toľko energie, že sa zobúdza veľmi unavené a počas spánku si neodpočinie.
Nočné mory
Nočné mory sú zlé sny, ktoré deti rozrušujú a vystrašia. Často bývajú o reálnych nebezpečenstvách - psoch, žralokoch, pavúkoch, ale aj príšerách, ktoré deti videli v televízii, počítači alebo o nich počuli. Zlý sen sa deje najčastejšie nad ránom respektíve v poslednej časti noci. Sprevádzané je plačom. Dieťa je utíšiteľné, zobuditeľné. Po zobudení je rozrušené a nepokojné. Snívať o utopení, zlom levovi, či iné zlé sny, ktoré môžu znepríjemniť život. Zlé sny sa vyskytujú počas REM spánku, ktorý je sprevádzaný rýchlym pohybom očí. Objavujú sa v REM fáze spánku - snívania, približne od dvoch rokov. Až vo veku cca 5 rokov dieťa vie po prebudení zo sna, že to bol len sen a rozumie tomu. Predtým sa mu mieša sen s realitou, preto ak 3-ročné dieťatko sníva o uštipnutí včelou, ešte aj po zobudení si myslí, že je stále v miestnosti a počuje ju bzučať. Počas strašidelného sna dieťa ťažko a nahlas dýcha. Častejšie sa objaví, keď dieťa spí na chrbte. Z nočnej mory môže rodič bez problémov dieťa zobudiť a utíšiť.
Zlé sny sú podľa klinických psychológov súčasťou vývoja mozgu. Ten je v ranom detstve veľmi intenzívny a nočné mory sú normálnym aspektom vývoja šedej kôry. Ani dnes vedci nevedia, kedy deti začínajú snívať. Niektorí tvrdia, že deti snívajú od šiesteho mesiaca, iní sa prikláňajú k teórii, že deti snívajú až od 3 rokov. Nedostatočný výskum však nič nemení na fakte, že nepríjemné sny môžu na deti pôsobiť naozaj nepriaznivo, najmä ak dieťa ešte nedokáže rozlíšiť sen od reality. U detí vo veku 3-6 rokov môžu byť navyše pomerne časté.
Čo spôsobuje nočné mory?
- Stres a/alebo úzkosť: Deťom môžu stres spôsobovať aj na prvý pohľad všedné veci, ako napríklad nákup v novom obchodnom centre, prvý akčný film alebo návšteva u spolužiaka či spolužiačky. Psychologička a psychoterapeutka Milena Nováková súhlasí s tým, že stres môže spôsobovať nočné mory, a to najmä vtedy, ak sa neustále pohybujeme v napätom prostredí, kde vládne atmosféra strachu. Nočné mory, teda desivé sny, ktoré nás často zobudia a pamätáme si ich, často vznikajú ako následok prežitia nejakej traumy spojenej s veľkým strachom.
- Strach z niečoho, čo deti videli alebo počuli: Nech už sa deti snažíte pred škaredými vecami chrániť všetkými silami, vždy si k nim nájdu cestu.
- Zdravotný stav: K nočným morám môže prispieť zdravotný stav, ktorý zhoršuje spánok. Niekedy nočnú moru spustí choroba a niekedy sa zdá, že nemá odôvodnenie. Objaví sa napríklad keď dieťa separujú rodičia do inej izby, alebo keď začne chodiť do škôlky, či keď je hospitalizované.
Podľa najnovších štúdií nočné mory nesúvisia so žiadnymi špecifickými emocionálnymi či osobnostnými problémami, ale úzkostné stavy či psychologické problémy môžu byť spúšťačom. Všetky sny reflektujú emocionálne konflikty, ktoré pramenia zo života dieťaťa. Dôležité je uvedomiť si, že príležitostne ich majú všetci - aj deti a neznamená to, že nie sú v poriadku. Ak má dieťa živú predstavivosť, môže mať nočné mory častejšie ako iné deti. Avšak deti, u ktorých sa vyskytujú nočné mory často, môžu byť námesačné alebo sa u nich môžu vyskytnúť nočné desy. Spozornieť treba, ak sa u dieťaťa opakovane vyskytuje rovnaká nočná mora alebo zlé sny - môže to znamenať určitý druh stresu.
Ako pomôcť dieťaťu pri nočných morách:Zlým snom sa nedá predchádzať v 100% prípadoch, ale ako rodič môžete urobiť všetko, čo je vo vašich silách, aby ste dali detským nočným morám raz a navždy zbohom.
- Vytvorte deťom zdravú spánkovú rutinu: Uistite sa, že dieťa ide do postele v správny čas, má konzistentnú spánkovú rutinu a neukladáte ho do postele extrémne unavené. Spite dostatočne.
- Venujte pozornosť tomu, čo deti na internete sledujú, a to hlavne bezprostredne pred spaním. Vyhnúť sa televíznych programom a reklamám, kde je veľa násilia.
- Odhaľte spúšťače stresu: Pýtajte sa aj malých detí, čo ich počas dňa trápi, ako sa cítia v tej-ktorej situácii a čo zažívajú. Dieťa sa počas rozhovoru “vyventiluje” a nebude si musieť nepríjemné emócie prenášať do spánku. Možno stres spôsobuje tma a samota. Dôležité však je uvedomiť si, že jeho dieťa má bohatý citový život a možno ho nevie úplne vyjadriť a potrebuje rodičovskú podporu.
- Hovorte o životných zmenách: A tým nemyslíme iba veľké zmeny, ako narodenie súrodenca, sťahovanie, nástup do školy a podobne. Dieťa môže vystresovať aj zmena usporiadania nábytku alebo nový druh cereálií.
- Bezprostredne po prebudení z nočnej mory: Nezačínajte so slovami, že sa nič nedeje a že to celé bol iba zlý sen. Vezmite dieťa do náručia a opýtajte sa ho, čo presne sa mu snívalo a ako sa cíti. Mnohé deti možno nebudú vedieť vyjadriť slovami, čo presne sa im snívalo. Navrhnite im zlý sen nakresliť a ak budú deti za, môžete kresbu spáliť a tváriť sa, že nočná mora je nadobro preč a už sa nevráti. Pomáhajú bozky, objatia, uistenia, že je všetko v poriadku. Nehovoríme mu, že to, čo sa mu snívalo, neexistuje, ani to, že je hlúpe, pretože sa bojí a pod. Vysvetľujeme to pri jeho plnom vedomí, nie v noci. Vtedy tiež zisťujeme, čo sa stalo v posledných dňoch pred nočnou morou. Pomáha tiež vytvoriť „čarovnú paličku“, ktorá odháňa strašidlá, mimozemšťanov apod. Ak má dieťa časté nočné mory, treba s ním komunikovať o tom čo ho trápi, hľadať ich podstatu. Zistiť čoho sa obáva a odstrániť úzkosť. Zlý sen u 3-4 ročných detí si vyžaduje tíšenie, dodanie istoty, pokojné vysvetlenie situácie, že rodič má všetko pod kontrolou a preto sa dieťa nemusí ničoho báť. Dôležité je aj rešpektovanie požiadaviek dieťatka (nechať zasvietené, alebo pootvoriť dvere do izby). Niekedy si deti želajú prítomnosť rodiča pokiaľ nezaspia, alebo aby ho rodičia vzali k sebe do postele. Tu si však treba dávať pozor, aby sa to nestalo zvykom. Zlý sen u 3-6 ročných detí sa dá riešiť formou knižiek, ktoré píšu o snívaní, strachu zo sna, prípadne priamo dieťatku vysvetliť jeho strachy a obavy.
Dôležitosť večerných rituálov
Zmätočné zobudenia
Zmätočné zobudenia sú krátke prebudenia počas noci, v trvaní od 5 do 15min alebo aj dlhšie, keď rodičia nie sú schopní dieťa zobudiť. Hoci sú prebudenia intenzívne, dieťa sa spontánne vráti do spánku samé a to celkom rýchlo. Sú typické pre deti do veku 5-6 rokov, súvisia s vývinom a sú potvrdením normálneho zrenia mozgových funkcií. V tej jemnejšej forme prebudenia môžu deti mrmlať, niečo si nezrozumiteľne rozprávať, prípadne sa posadiť na posteľ. Vo viac intenzívnej forme, môže dieťa chodiť, utekať po byte a ak aj nájde rodičov, v danom momente ich nepozná, nereaguje. Zmätočné zobudenie je jemnejšia forma nočného desu. Dieťa sa budí s plačom, je zmätené a nespoznáva nikoho. Keď dieťatko v noci plače, kričí a nereaguje na vás, neznamená to, že robíte niečo zle.
Ďalšie, menej bežné, no desivé spánkové javy
Spánok je zvyčajne celkom nezaujímavá činnosť, ktorou si len dobíjame baterky. Niekedy však počas spánku môžeme zažiť veľmi zaujímavé a často aj desivé veci. Väčšina z nás už niekedy počula historky o námesačnosti alebo hovorení zo spánku. Hovorí vám však niečo pojem spánková paralýza, sexsomnia či syndróm explodujúcej hlavy?
Hypnagogický zášklbNepríjemný sen o padaní z útesu, zo strechy alebo jednoducho z veľkej výšky zvyčajne sprevádza takzvaný hypnagogický zášklb. Toto náhle trhnutie telom je obvyklé počas procesu zaspávania. Ani odborníci na tento jav nemajú jasné vysvetlenie. Isté je, že túto podivnosť počas hypnagogie (prechodový stav medzi bdením a spánkom, ktorý môže byť sprevádzaný krátkymi snami a rôznymi zvukmi) pravidelne prežíva väčšina ľudí niekedy aj viackrát za noc. Svaly sa počas tejto fázy uvoľnia a mozog si môže tento stav spliesť so stratou rovnováhy alebo pádu. Preto prinúti svaly rýchlo stiahnuť a s vami to šklbne.
Spánková paralýzaZačnete sa ráno prebúdzať a zrazu zistíte, že sa nemôžete pohnúť alebo hovoriť. Tento naozaj desivý stav, keď sa nachádzame medzi bdením a spánkom, sa občas nazýva tiež spánková obrna a môže trvať od niekoľkých sekúnd po niekoľko minút. Je to vlastne opak toho, čo sa s nami deje pri hypnagogickom zášklbe. Mozog tentoraz vstane skôr, než odznie paralýza, ktorá sprevádza hlboký spánok. Pri spánkovej paralýze zvyčajne nemôžeme hýbať končatinami, ale môžeme dýchať a hýbať očami. Môžete mať pocit, že nemôžete dýchať, mnoho ľudí to opisuje ako slona sediaceho na hrudi. Počas spánkovej paralýzy občas dochádza k halucináciám. Môžeme mať pocit prítomnosti ďalšej osoby v miestnosti, vidieť veci, ktoré v izbe nie sú alebo počuť zvláštne zvuky.
Rozprávanie v spánkuPodľa American Academy of Sleep Medicine asi päť percent dospelých hovorí zo spania. U detí vo veku 3 až 10 rokov je to však až 50 percent. Väčšina takéhoto rozprávania trvá v priemere asi 30 sekúnd. Ľudia, ktorí hovoria zo spánku, sa väčšinou rozprávajú sami so sebou, alebo s niekým zo sna, ale môžu aj reagovať na osobu, ktorá spí vedľa nich. Rozprávanie - dieťa počas spánku niekoľko sekúnd rozpráva alebo vydáva zvuky - môže to byť hlasný krik alebo v prípade maličkých detí plač, ktorý prejde do spánku.
SexsomniaAk ste sa prebudili počas súlože, nepanikárte, nie ste jediní. Podľa doktora Wintera sex v spánku je často odlišný od toho v bdelom stave a mnoho ľudí má nejasné spomienky na to, čo sa stalo počas noci. Sexsomnia sa častejšie vyskytuje u mužov ako u žien a človek, ktorý ňou trpí, počas spánku iniciuje alebo si dokonca vynucuje sex s osobou, ktorá mu je práve nablízku. Sexsomniaci sú niekedy dokonca schopní znásilnenia alebo sexuálnych aktivít, ktoré obvykle neprevádzkujú, iní, hlavne ženy, sa obmedzujú len na masturbáciu. Tento jav je veľmi podobný námesačnosti, kedy je človek len čiastočne hore. Po prebudení si zvyčajne nič nepamätá.
Bruxizmus (škrípanie zubov)Škrípanie zubov čiže bruxizmus obťažuje asi päť percent dospelých. Na pohlaví pritom vôbec nezáleží. "Bruxista" si svoje nočné prejavy väčšinou vôbec neuvedomuje. Ostatných spáčov však môžu aj prebudiť. Škrípanie zubov v tichej izbe pôsobí ako rezanie motorovou pílou. Ak sú sťahy žuvacích svalov silné, ničí sa aj zubná sklovina. Postihnutý má potom citlivé zuby. Stiahnuté svaly ničia aj čeľustný kĺb. Často v ňom potom nepríjemne lúpe. Podľa psychiatrov škrípanie zubov spoľahlivo zvýši stimulačné látky ako amfetamín. Viac zubami škrípu aj ľudia s poruchami distribúcie neurotransmiteru dopamínu a ľudia, ktorí ho užívajú ako liek. Príčina bruxizmu má i dnes svoje tajomstvá. Špekuluje sa o tom, nakoľko je dedičný, aj o vzťahu s mentálnou retardáciou alebo epilepsiou. Škrípanie zubov sa nelieči.
Syndróm explodujúcej hlavyJe to presne tak desivé, ako to znie. Z ničoho nič sa človek prebudí s tým, že počul veľmi hlasný zvuk, ako explóziu, záblesk svetla, alebo s pocitom explodujúcej hlavy. V skutočnosti sa nič z toho nestalo. Syndróm explodujúcej hlavy je podobný jav ako hypnagogický zášklb a pocit pádu. Prejaví sa najčastejšie v počiatočnej fáze spánkového cyklu a trvá len niekoľko sekúnd. Našťastie tento veľmi nepríjemný stav sa vyskytuje len zriedkavo.
Význam snov a ich interpretácia
O význame snov toho bolo napísané a povedané veľa. Sny majú veľmi individuálny charakter a aj ich výklad záleží na každom z nás. To znamená, že to, čo si z nich zoberieme, najskôr súvisí s tým, čo sa nás dotýka, čo práve riešime, čo je naša téma. Je tiež známe, že človek využíva len malé percento svojej skutočnej mozgovej kapacity. Môžeme sa teda domnievať, že zvyšná, veľká časť, produkuje niečo, čomu proste nerozumieme a nie je to v našom vedomí.
Niektoré sny majú povahu vyvažovacieho mechanizmu, to znamená, že keď je niekto napríklad navonok k ľuďom odmeraný a nepriateľský, môžu sa mu zdať veľmi milé a vrelé sny. Alebo naopak vrelým, milým a príjemným ľuďom sa môžu zdať sny agresívne. Podobný princíp majú tiež sny, ktoré nám ukazujú nejaké tendencie, problémy, pocity, ktoré si normálne nechceme pripustiť alebo si ich veľmi neuvedomujeme, pretože sú veľmi nežiaduce až desivé. V snoch sa často stretávame s niečím, čoho sa bojíme. Niektoré sny sú veľmi kreatívne a majú spojitosť s tým, akú tému alebo problém momentálne riešime. Je známe, že niektoré slávne vynálezy boli dopracované do finálnej podoby práve na základe snov. Niektoré sny sú veľmi bizarné, nepochopiteľné, nečitateľné, zmätené.
Kľúč k pokojnému spánku: Prepojenie emócií a režimu
Psychologička a psychoterapeutka Milena Nováková odporúča venovať sa aspoň hodinu pred spaním nejakej príjemnej, relaxačnej činnosti. Počas toho myslite na príjemné veci, prajte si niečo pekné, prajte si pekný sen, predstavujte si ho. Ak ste napríklad študenti alebo pracujete dlho do noci, nie je dobré ukončiť prácu alebo učenie tesne pred spaním. Dajte si tú hodinku pre seba, aj z hľadiska pamäte a učenia je to efektívnejšie. Podľa jej slov je dôležité, aby malo dieťa podnety príležitosť pretaviť do hry alebo ich znova prežiť, a teda spracovať inou formou. Dodáva, že hra je pre dieťa najlepšou prevenciou, a vďaka nej si dieťa buduje psychickú odolnosť a rodičia by ho v nej mali podporovať. Všeobecným odporúčaním pre rodičov je, aby dbali na kvalitný spánok detí vrátane poobedného zdriemnutia. Preťažené a prestimulované dieťatko má oveľa vyššie riziko nočných desov. Ak má dieťatko počas dňa veľa podnetov, stimulov či nových skúseností, môže potrebovať viac regulácie. Dieťa si pred spaním prirodzene pýta pozornosť rodiča, a ak rodič nemal počas dňa dostatok času, mal by ju dieťaťu venovať. To mu pomôže vytvoriť pocit bezpečia a istoty, ktoré mu pomôžu zaspať. Rodič, ktorý svoje dieťa dobre pozná, ho vhodnými otázkami dokáže priviesť k tomu, aby sa otvorilo. Ich rozprávanie môže vyzerať ako prúd všetkých možných pozitívnych zážitkov alebo krívd, ktoré sa mu cez deň stali a pre rodiča ani nemusia mať zmysel. Dospelí by ich mali láskavo vypočuť, nepokúšať sa ich hodnotiť či dokonca moralizovať.
Pri akejkoľvek z vyššie uvedených porúch spánku je dobré skontrolovať spánkovú hygienu, režim spánku a výživu. Je dôležité zaistiť dieťaťu adekvátny spánok, dodržať pravidelný režim dňa, eliminovať nočné aktivity a návyky (hojdanie, kŕmenie, predspánkové aktivity, ktoré nahnevajú alebo príliš preberú dieťa), nastaviť veku primerané limity, zabezpečiť pokojný a bezpečný spánok pre dieťa. Vo väčšine prípadov sú tieto nočné epizódy dočasné a nie sú znakom psychických ťažkostí. Ak má ale dieťatko, ktoré má nočné desy alebo zmätočné zobudenie, tak potom dieťatko nebuďte a netraste ním. Ste skvelí rodičia už len tým, že zisťujete, čo sa deje a ako mu môžete pomôcť.
tags: #dieta #pocas #spanku #si #sadne