Katolícka cirkev si prostredníctvom procesu svätorečenia pripomína a uctieva postavy, ktoré svojím životom a svedectvom nasledovali Krista. Tento proces, ktorého cieľom je vyhlásiť veriaceho človeka za svätého, je dlhý a náročný, no jeho výsledkom je posilnenie viery a inšpirácia pre milióny veriacich po celom svete. V posledných rokoch sme boli svedkami viacerých významných svätorečení, pričom osobitnú pozornosť si zaslúžia svätorečenia samotných pápežov.
Pápež František a jeho prínos k svätorečeniam
Od mája 2013 až do apríla 2021 vyhlásil pápež František za svätých takmer 900 žien a mužov. Medzi nimi boli laici, rehoľníci, deti i pápeži. Jeho pontifikát sa vyznačuje aktívnym procesom kanonizácií, čím obohacuje zoznam svätých a ponúka nové vzory pre život v kresťanskej viere. Pápež František po svojom nástupe kanonizoval prvých svätých 12. mája 2013 vo Vatikáne. Okrem dvoch rehoľníčok bola medzi nimi aj početná skupina mužov z južného Talianska, na čele ktorej stál mladý krajčír Antonio Primaldo. Títo mučeníci z Otranta v polovici 15. storočia čelili brutálnemu prenasledovaniu zo strany Osmanov. Osmani zavraždili ich arcibiskupa, kňazov i malé deti. Ženy a staršie deti predali do otroctva. Vyše osemsto mladých mužov nútili konvertovať na islam. Antonio Primaldo za všetkých vyhlásil, že radšej zomrú, ako by mali zradiť Ježiša a stať sa moslimami. Blahoslavenými sa stali v roku 1771 za pápeža Klementa XIV. a dátum ich svätorečenia vyhlásil Benedikt XVI.
Historické svätorečenie dvoch pápežov
Jedným z najvýznamnejších momentov pontifikátu pápeža Františka bolo historické svätorečenie súčasne dvoch pápežov - Jána Pavla II. a Jána XXIII. - v apríli 2014. Na tejto udalosti sa zúčastnili státisíce pútnikov z celého sveta, čo svedčí o hlbokej úcte a obľube týchto dvoch významných postáv Cirkvi.
Ján XXIII., známy ako „Dobrý pápež“, bol blahorečený už Jánom Pavlom II. v roku 2000. Hoci na jeho svätorečenie chýbal druhý zázrak, pápež František spolu s Kongregáciou pre kauzy svätých rozhodol o jeho kanonizácii. Svätým sa stal v Nedeľu Božieho milosrdenstva, 27. apríla 2014.
Spolu s ním bol za svätého vyhlásený aj Ján Pavol II. Toho už krátko po smrti na radosť kléru i veriacich beatifikoval 1. mája 2011 pápež Benedikt XVI. Ján Pavol II., pôvodným menom Karol Józef Wojtyła, bol prvým netalianskym pápežom od čias Hadriána VI. (1522 - 1523) a prvým slovanským pápežom vôbec. Narodil sa vo Wadoviciach pri Krakove 18. mája 1920. Za kňaza bol vysvätený 1. novembra 1946. 4. júla 1958 ho pápež Pius XII. vymenoval za pomocného biskupa krakovského. Začiatkom januára 1963 ho Pavol VI. vymenoval za krakovského arcibiskupa a 26. októbra 1978 sa stal 264. pápežom. Jeho pontifikát bol po prvom pápežovi - apoštolovi Petrovi a pápežovi Piovi IX. tretím najdlhším v histórii. Tragickým dňom sa mu stal 13. máj 1981, keď ho na Námestí sv. Petra v Ríme postrelil Turek Mohamed Ali Agca.
Trojicu pápežov, ktorých za svätých vyhlásil Svätý Otec František, uzatvára Pavol VI. Ten istý pontifex ho najprv v októbri 2014 vyhlásil za blahoslaveného. Použil pritom biskupskú palicu i kalich Pavla VI. a obliekol si jeho zlaté rúcho, ktoré blahoslavený pápež dostal k 80. narodeninám. Kanonizoval ho 14. októbra 2018.
Ďalšie významné svätorečenia počas pontifikátu Františka
Okrem pápežov pápež František blahorečil a svätorečil aj ďalšie výnimočné osobnosti:
- Louis a Zélie Martinovci: Sú prvým svätým manželským párom. Spolu vychovali päť dcér, najmladšou bola rehoľníčka svätá Terézia z Lisieux. Blahoslavenými sa stali počas pontifikátu Benedikta XVI. v októbri 2008, medzi svätých ich pripojil jeho nástupca počas synody o rodine 18. októbra 2015.
- Matka Tereza z Kalkaty: Agnes Gonxhe Bojaxhiuová, známejšia ako Matka Tereza, od mladosti túžila po misiách. V roku 1950 založila Kongregáciu misionárok lásky. Šesť rokov po smrti, v októbri 2003, sa stala blahoslavenou a za svätú ju vyhlásil pápež František 4. septembra 2016.
- Svätopisci zo Fatimy: Francisco Marto a Jacinta Marto sú najmladšími svätcami, ktorí neboli mučeníkmi. Obaja boli svedkami zjavení Panny Márie vo Fatime v Portugalsku. Veľký ctiteľ Panny Márie Fatimskej pápež Ján Pavol II. vyhlásil obe deti za blahoslavené v roku 2000 aj za účasti ich sesternice a karmelitánskej rehoľníčky Lucie dos Santos. Na sté výročie zjavení, 13. mája 2017, sa stali svätými.
- Mexickí mučeníci: Cristóbal, Antonio a Juan žili v prvej polovici 16. storočia v Mexiku a zomreli asi vo veku 13 rokov. Ku kresťanstvu ich pritiahli františkánski misionári. Cristóbala zavraždil vlastný otec podporovaný druhou manželkou a nevlastnou matkou chlapca v roku 1527. Najprv ho surovo bil palicou, a keď sa viery aj tak vzdať nechcel, vrhol ho do plameňov. Odtiaľ mu pomohla jeho matka, avšak na druhé ráno na následky zranení zomrel. Antonio a jeho sluha Juan doplatili na vieru o dva roky neskôr. Na misijnej ceste po Mexiku s dominikánskym mníchom zbierali modly a hovorili o Kristovi. Rozdráždení muži oboch chlapcov zabili. Proces blahorečenia trojice umučených detí sa začal na podnet pápeža Jána Pavla II. Beatifikoval ich v roku 1990 na apoštolskej ceste v Mexiku a za svätých ich vyhlásil pápež František 21. augusta 2016.
- Margaréta z Città di Castello: Talianska dominikánska terciárka Margaréta z Città di Castello bola poslednou svätou, ktorú vyhlásil pápež František v nedávnej dobe. Narodila sa do šľachtickej rodiny v roku 1287, avšak ako slepá a s viacerými telesnými postihnutiami. Istý čas strávila túlavým životom, chvíľu žila i v kláštore. Sestrám sa nepáčila jej prísna askéza, a tak ju z kláštora vyhnali. Po niekoľkých životných zradách sa jej ujali zbožní manželia. Cítila úzke prepojenie s Ježišovým utrpením. Zomrela vo veku 33 rokov 13. apríla 1320. Blahorečil ju v roku 1609 pápež Pavol V., medzi svätých ju pripojil pápež František 24. apríla 2021.
Ako katolícka cirkev vyhlasuje oficiálnych svätých?
Pápežské návštevy Slovenska
Súčasná hlava Katolíckej cirkvi, pápež František, je v poradí 266. nástupcom sv. Petra. Od svojho zvolenia za hlavu katolíckej cirkvi absolvoval pápež František viac ako 60 apoštolských ciest a pastoračných návštev. V polovici septembra navštívil Slovensko. Jeho návšteva bola historicky piatou na území Slovenska. Pred ním navštívili Slovensko aj pápež Lev IX. (1052), Ján Pavol II. (1990, 1995, 2003) a Benedikt XVI.
Prvý raz vstúpila noha najvyššieho pontifika na oficiálnu slovenskú pôdu 22. apríla 1990, ešte v čase Československa. Svätý Ján Pavol II. bol v úrade od roku 1978 do roku 2005. Podľa historických prameňov to však bola už druhá návšteva hlavy katolíckej cirkvi, keďže na naše územie v roku 1052 prišiel pápež Lev IX.
Ján Pavol II. bol známy ako „Lietajúci pápež“ pre svoje časté a rozsiahle apoštolské cesty. Počas svojho pontifikátu navštívil Slovensko trikrát. Jeho prvá návšteva v apríli 1990 bola historicky významná, najmä v kontexte politických zmien po páde komunizmu. Pápežské cesty sa totiž štandardne plánujú niekoľko rokov vopred, ale Ján Pavol II. bol muž so zmyslom pre symboliku. Veľmi dobre si uvedomoval význam svojej návštevy v stredoeurópskej krajine, ktorá bola 50 rokov súčasťou komunistického východného bloku, mocensky pripútaná k Moskve. Začiatok roka 1990 bol nabitý dramatickými spoločenskými udalosťami. Komunistickým režimom desaťročia potlačovaná katolícka cirkev vychádzala z ilegality, chystali sa prvé slobodné voľby. Ján Pavol II. počas svojej návštevy odslúžil omšu v Prahe na Letenskej pláni, kde prišlo 700-tisíc ľudí. O deň neskôr slúžil omšu v moravskom Velehrade a na letisku Vajnory v Bratislave. Historicky dôležité bolo jeho posolstvo, ktorým prelomil mlčanie katolíckej cirkvi o Jánovi Husovi.
O päť rokov neskôr, 30. júna 1995, prišiel Ján Pavol II. znova na štyri dni, ale už na územie samostatnej Slovenskej republiky. Na letisku v Janíkovciach pri Nitre ho privítalo množstvo pútnikov, jeho cesta potom smerovala do Šaštína, kde pobudol v saleziánskom kláštore a pred bazilikou Sedembolestnej Panny Márie odslúžil omšu. Na Mariánskej hore pri Levoči prišlo na omšu s pápežom Jánom Pavlom II. viac ako 100-tisíc ľudí. 2. júla v Košiciach vzdal hold protestantom zavraždeným katolíkmi v 17. storočí. Jeho návšteva prispela k lepšiemu pochopeniu náboženského cítenia a tolerancie. K vrcholom návštevy na východe Slovenska patrilo vyhlásenie troch košických mučeníkov za svätých. Svätý Otec v homílii 2. júla v Košiciach vyhlásil za svätých patrónov Košíc a Slovenska - markyza Juraja Drugetha, grófa Štefana Illésházyho a mešťana Juraja Hradného.
Počas svojej tretej návštevy Slovenska 11. až 14. septembra 2003 Ján Pavol II. zavítal do Bratislavy, Trnavy, Banskej Bystrice, Rožňavy a do bratislavskej Petržalky. V slovenskom Ríme, do ktorého pôvodne podľa programu prísť nemal, navštívil Katedrálu sv. Martina. V Banskej Bystrici celebroval aj pontifikálnu svätú omšu na Námestí SNP. Po omši zavítal do Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badíne. O dva roky nato, 2. apríla 2005, vo veku 84 rokov, v predvečer sviatku Božieho milosrdenstva, 264. pápež Ján Pavol II. zomrel na následky ťažkej choroby. Za svätého ho vyhlásil pápež František 27. apríla 2014.
Pápež František na Slovensku
Návšteva pápeža Františka v septembri 2021 bola významnou udalosťou pre Slovensko. Pápež priletel do Bratislavy v nedeľu 12. septembra a odletel v stredu 15. septembra. Jeho program zahŕňal stretnutia s najvyššími predstaviteľmi štátu, zástupcami náboženských obcí, aj židovskej či rómskej komunity, návštevy, liturgie, omše a ceremoniály. Navštívil Bratislavu, Košice, Prešov a Šaštín.
Pápež František je všeobecne známy svojou pokorou, záujmom o chudobných a odvahou viesť medzináboženský dialóg. Neznáša duchovnú svetáckosť - zameranie cirkvi iba na seba a vyzýva k sociálnej spravodlivosti. Jeho rozhodnutie žiť striedmo, bývať sám a sám si pripravovať večeru vždy komentoval slovami: „Môj ľud je chudobný a ja som jedným z nich.“ Kňazom odporúča praktikovať milosrdenstvo, mať odvahu a otvorené dvere pre každého.
Počas svojej návštevy Slovenska pápež František zdôrazňoval dôležitosť rodiny, mladých ľudí a sociálnej spravodlivosti. Jeho slová o potrebe jednoty, optimizmu a spolupráce zazneli nielen pre veriacich, ale dokázali inšpirovať kohokoľvek, keďže sa týkajú hodnôt dôležitých pre každodenný život. Oceňoval, že Svätý Otec zavítal aj na košické rómske sídlisko Luník IX, čím vyslal silný signál o potrebe odstrániť akékoľvek predsudky.
V závere svojej návštevy sa pápež František v Šaštíne rozlúčil so Slovenskom po svätej omši na priestranstve pred Národnou svätyňou Sedembolestnej Panny Márie. Poďakoval biskupom za prípravu a prijatie, opakovane vyjadril vďačnosť prezidentke a civilným autoritám. „Ďakujem aj všetkým, ktorí rozličným spôsobom spolupracovali, predovšetkým modlitbou, a s radosťou opätovne pozdravujem členov a pozorovateľov Ekumenickej rady cirkví, ktorí nás poctili svojou prítomnosťou,“ povedal. Po požehnaní veriacich položil pápež František k soche Sedembolestnej Panny Márie zlatú ružu ako dar. Sprevádzala ho slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, s ktorou absolvoval aj krátke súkromné stretnutie.
Pápež František v Šaštíne pripomenul, že Panna Mária je pre slovenský národ vzorom viery, ktorá kráča po ceste a nie je statická. Poprosil Slovákov, aby zostali na ceste. Dnešné Slovensko zároveň podľa pápeža potrebuje prorokov, ktorí svojím životom ukážu krásu Evanjelia a nastoľujú dialóg. „Panna Mária je vzorom viery pre slovenský národ: viery, ktorá sa vydáva na cestu, vždy pobádaná jednoduchou a úprimnou zbožnosťou, vždy na púti, v hľadaní Pána. Kráčaním premáhate pokušenie statickej viery, ktorá sa uspokojí s nejakým obradom alebo starou tradíciou,“ povedal počas homílie. „A prosím vás, zostaňte na ceste! Mária je cestou, ktorá nás vovádza do srdca Krista,“ doplnil. Máriina viera je predovšetkým vierou, ktorá sa vydáva na cestu. Pápež pripomenul, že sa ihneď po Anjelovom zvestovaní vydala na cestu za príbuznou Alžbetou. Nepovažovala za výsadu svoje povolanie stať sa Matkou Spasiteľa. Pápež zdôraznil, že Máriina viera je zároveň prorocká. „Proroctvo pre Izrael vrcholí v Márii, pretože ona v lone nosila Slovo, ktoré sa stalo telom Ježiša.“ Podľa pápeža nesmieme redukovať vieru na cukor, ktorý osladzuje život. „Ježiš je znamením, ktorému budú odporovať. Prišiel, aby priniesol svetlo tam, kde bola tma, čím sa temnota dostala na svetlo a musela ustúpiť.“ Mária je podľa neho aj súcitnou Matkou, ktorá zbiera naše slzy a zároveň nás utešuje a pripomína nám, že v Kristovi je konečné víťazstvo. „Stojí pod krížom. Neutečie preč, nesnaží sa zachrániť si život, nepoužíva ľudskú lesť ani duchovné anestetiká, aby sa vyhla bolesti.“
Pápež František ako „Sluha sluhov“
Jorge Mario Bergoglio sa narodil v Buenos Aires imigrantom z talianskeho Piemontu 17. decembra 1936. Na strednej škole vyštudoval za chemického technika. Predtým bol tiež zamestnaný ako vyhadzovač v bare či vytierač dlážky. Po skončení strednej školy vstúpil do diecézneho seminára a zvolil si cestu kňazstva. Za kňaza bol vysvätený v roku 1969. Argentínsku cirkev viedol aj počas ekonomickej krízy a nepokojov v krajine v roku 2001. Napriek svojim funkciám a popularite sa nikdy nevzdal prísneho životného štýlu a striedmeho, takmer asketického života. 13. marca 2013 bol ako 76-ročný zvolený za 266. pápeža.
Na svojej prvej audiencii 16. marca 2013 povedal novozvolený pápež novinárom, že si vybral meno František na počesť svätého Františka z Assisi, pretože tento svätec sa špeciálne zaujímal o potreby chudobných ľudí. Slovo pápež pochádza z gréckeho slova papas (παπάς), čo znamená otec či tato, neskôr aj z latinského slova papa, ktoré môže znamenať otec, ale aj biskup. Pápež František je prvým Latinskoameričanom na Petrovom stolci a po takmer 1300 rokoch aj prvou „neeurópskou“ hlavou katolíckej cirkvi. Vyznačuje sa skromnosťou, čo prirodzene vyplynulo z jeho pôsobenia v Jezuitskom ráde. Už ako kardinál odmietal luxus a do práce jazdil zásadne mestskou hromadnou dopravou. Cestoval metrom, miluje futbal a tango. Bergoglio je celoživotným fanúšikom argentínskeho futbalového klubu San Lorenzo de Almagro.
Aj keď text uvádza, že pápež František odišiel na večnosť na Veľkonočný pondelok, je dôležité poznamenať, že v čase písania tohto článku je stále nažive a aktívny. V ostatných rokoch ho trápili opakujúce sa zdravotné problémy, od bolesti kolena a bedra až po rôzne bronchitídy, pričom od roku 2022 bol odkázaný na invalidný vozík. Tragédia matky, ktorá pri autonehode prišla o 21-ročného syna, ho dojala. V liste pani Cinzii pápež František cituje svätého Augustína: „Dokonca ani neexistujú slová na pomenovanie matky alebo otca, ktorí stratili dieťa. Žena, ktorá stratí manžela, je vdova. Manžel, ktorý stratí svoju ženu, je sirota. Ale pre rodiča, ktorý stratí dieťa, niet pomenovania.“ Mesačník „Námestie sv. Petra“, ktorý vedie páter Enzo Fortunato OFM Conv, rozoberá v každom čísle témy viery, spirituality a každodenného života a odpovedá na listy čitateľov.
Pápež František vo svojej autobiografii priznal, že v mladosti nebol žiadne neviniatko. V knihe sa pristavil pri svojom detstve, imigrácii i o tom, ako mu chutila pizza. Prezradil na seba tiež to, že keď bol mladý, veľakrát býval „zlomyseľný“. „Spomínam si na svoje hriechy a hanbím sa…“ Jeho babička, ktorá mala na plavbu iba lístky na loď tretej triedy, musela skryť svoj majetok do podšívky bundy. „Nie je na tom nič nové. Tento príbeh včerajška je rovnaký ako tie dnešné,“ napísal František. Spomínal tiež svoje prekvapenie z toho, že ho v roku 2013 zvolili do čela katolíckej cirkvi. František tiež prezradil, že od roku 1990 nepozeral televíziu. Nesleduje ani zápasy svojho obľúbeného futbalového klubu San Lorenzo, iba švajčiarska garda mu pravidelne nosila výsledky zápasov. A čo mu chýbalo zo života bežného smrteľníka? „Chodenie na pizzu. Ako kardinál som sa rád prechádzal ulicami a chodil metrom.“
tags: #dieta #prislo #k #papezov