Nástup dieťaťa do škôlky je pre mnohé z nás emocionálne náročná a stresujúca udalosť, ktorá prináša obavy, ako to drobec zvládne a ako si zvykne. Dieťa, doteraz naviazané na mamu, na jej ochranu a pomoc, sa zrazu má stať samostatnejšie a začať svoju cestu socializácie a učenia. Pre rodičov je to často tiež veľká výzva. Je to zlomové obdobie nielen pre dieťa, ale aj pre rodičov. Tento proces nástupu do nového prostredia nie je jednoduchý, a preto je dôležité spoločne hľadať cestu, ako ho v čo najväčšej možnej miere uľahčiť. S láskou, podporou a pevným režimom môžete svojmu dieťaťu pomôcť zvládnuť nástup hladko a s dôverou. Pamätajte, že každé dieťa je jedinečné a preto si zaslúži individuálnu starostlivosť a prístup.
Emocionálna výzva a význam odlúčenia pre dieťa
V prvom rade odlúčenie od matky a získanie náhradnej vzťahovej osoby, ktorej dieťa bude dôverovať, je obrovský krok. Nástup do škôlky je pre deti veľkou zmenou, lebo je toho toľko nového, na čo si musia zvyknúť. Deti sa razom ocitnú v cudzom prostredí. Musia sa zmieriť s odlúčením od rodičov, prispôsobiť sa novým pravidlám a nájsť si miesto v kolektíve rovesníkov. Pre samotné dieťa je to veľký krok v dozrievaní po emocionálnej a sociálnej stránke. Odborníci sa najčastejšie zhodujú na tom, že z vývinového hľadiska je najlepšie dať dieťa do škôlky približne v troch rokoch. Ovšem, je to individuálne a nie každé dieťa môže byť v troch rokoch na škôlku pripravené. Odlúčenie je veľmi dôležitý vývinový krok a deti vďaka nemu emocionálne dozrejú. Je dôležité nielen pre každé dieťa, ale aj jeho rodiča.
Vývinovo je úplne normálne, že deti sú z odlúčenia smutné a radšej by boli doma s mamou. Vždy sme smutní, ak sa lúčime s niekým, koho milujeme. Pre deti je pocit bezpečia a istoty to najdôležitejšie a ten majú od svojho narodenia práve pri rodičoch. Odlúčenie a separácia má však v živote dieťaťa z viacerých dôvodov veľký význam. Ako deti vo vnútri prežívajú toto prvé veľké odlúčenie? Odlúčenie je spojené aj so smútkom a je to v poriadku. Hoci práve môžeme cítiť ľútosť pri pohľade na svoju plačúcu dcéru alebo svojho plačúceho syna, ľutovanie nie je nápomocnou rodičovskou reakciou. Namiesto ľútosti vyjadrime svoje pochopenie pre plač a smútok dieťatka. Dajme mu trošku priestoru vyplakať sa v našej prítomnosti.
O čom vlastne hovoríme, keď hovoríme, že dieťa plače pred nástupom do škôlky a nechce tam ísť? V odbornej terminológii by sme hovorili o úzkostnej reakcii dieťaťa. Je dobré vedieť, že asi každé dieťa cíti určitú dávku neistoty z nového prostredia a nových ľudí. Úzkosť pramení najmä z pocitu, že dieťa stráca na určitý čas svoju vzťahovú osobu, najčastejšie matku alebo otca. Aj preto hovoríme o separačnej úzkosti. Neexistuje presná veková hranica, ale môžeme povedať, že do štvrtého roku života je viac ako prirodzené, že dieťa prejavuje úzkosť pri odlúčení. Mnohé z prejavov úzkosti sa dajú vhodnými intervenciami zvládnuť. Ale nezabúdajme na to, že úzkosť niekedy nezmizne ani pri najlepšej vôli rodičov. Ak separačná úzkosť trvá dlhšie ako tri mesiace a jej intenzita je natoľko významná, že narušuje bežné aktivity, môže to byť znakom separačnej úzkostnej poruchy. V každom prípade, ak máte pocit, že správanie alebo nálada vášho dieťatka sa výrazne zmenili, odporúčame porozprávať sa s jeho učiteľkou/učiteľom.
Separačná úzkosť a nástup do školy/detskej starostlivosti - Maggie Dent
Prečo je škôlka dôležitá pre vývin dieťaťa?
Nástup do škôlky je pre deti veľký krok v dozrievaní po emocionálnej a sociálnej stránke. Nastáva prvé odlúčenie od rodiny, prispôsobenie sa novému režimu, pravidlám, začlenenie sa do kolektívu, budovanie si dôvery a nadväzovanie nových vzťahov. Dieťa sa musí naučiť fungovať v skupine a deliť sa o veci. Ak nemá viacerých súrodencov, doma sa to nenaučí. PETRA ARSLAN ŠINKOVÁ, psychologička a majiteľka predškolských zariadení, sa špecializuje na testovanie detí v predškolskom veku a ako jediná na Slovensku využíva program Dr. Veľký krok v emocionálnom a sociálnom dozrievaní dieťaťa. Podľa nej je odlúčenie veľmi dôležitý vývinový krok a deti vďaka nemu emocionálne dozrejú. Je dôležité nielen pre každé dieťa, ale aj jeho rodiča. Najdôležitejšie je, ako tento krok urobíme. Rodičia by sa mali zaujímať, ako to čo najlepšie zvládnuť a zabezpečiť, aby z toho dieťa nemalo traumu.
Prečo nie je správne nechať deti doma dlhšie? Ako hovorí odborníčka, vo vývinovej psychológii sa hovorí o štádiách, kedy sa dieťa cíti byť súčasťou tela matky, postupne prechádza do diády, teda už vníma „ja a ty“. V tomto momente ho má začať rodič trošku púšťať. Po diáde prechádza dieťa do triády, kedy sa priberá otec a na to si začne dieťa vytvárať ďalšie vzťahy. Mali by sme mu začať dávať viac voľnosti, možnosti spoznávať svet okolo seba. Deti v škôlke nájdu veľa podnetov na objavovanie a môžu sa komplexne rozvíjať.
Predprípravná fáza: Kľúč k hladkému štartu
Dôležitú rolu zohráva vek, povaha dieťaťa, jeho osobnosť, ale aj samotní rodičia. Príprava dieťa na škôlku je základným krokom pre úspešný začiatok novej etapy života. Aby tento štart bol čo najhladší a dieťa sa cítilo pohodlne v novom prostredí, je dôležité dôkladne ho na to pripraviť a nič nepodceniť. Proces adaptácie začína ideálne hneď po zápise do materskej školy.
Komunikácia a pozitívne naladenie
Dôležité je otvorene hovoriť s dieťaťom o materskej škôlke. Už počas leta je veľmi dôležité často sa s drobcom rozprávať o zmene, ktorá nastane, aby presne krok po kroku vedel, čo ho čaká. Ako vymenovala základné veci zo skúseností učiteľka materskej školy Alenka, ktorá najmenších učí už viac ako 25 rokov: „Podrobne si prejdite s dieťaťom nový režim, vysvetlite mu, čo sa bude počas dňa diať a čo všetko zažije. Povedzte mu, že spozná nových kamarátov, naučí sa nové básničky, pesničky, budú spolu s deťmi cvičiť. Bude sa tam veľa hrať, spievať a zabávať. V škôlke majú veľa krásny nových hračiek. Bude s deťmi chodiť na preliezky, spoznávať okolie a hrať loptové hry. Bude tam mať aj chutné jedlo. V škôlke bude mať vlastnú skrinku a v nej papučky, prinesie si vlastné pyžamko, v ktorom si po dobrom obede oddýchne na vlastnej postieľke.“
Vytvorte pozitívnu atmosféru okolo materskej škôlky. Hovorte o nej s nadšením a radosťou, aby dieťa vnímalo túto skúsenosť ako niečo vzrušujúce a zábavné, na čo sa má tešiť. Snažte sa zdieľať pozitívny prístup k škôlke a prejavujte nadšenie z nových skúseností, ktoré váš veľký škôlkar v novom prostredí zažije. Vaša pozitívna energia mu pomôže cítiť sa komfortnejšie a prispeje k tomu, že sa bude tešiť nielen na samotnú škôlku, ale aj na pani učiteľky a spolužiakov. Učiteľka Alenka zdôraznila: „Vždy hovoríme o škôlke pozitívne. Nepoužívame škôlku ako strašiaka typu - veď v škôlke ťa naučia. To určite nie.“ Taktiež nepoužívajte škôlku ako za trest. Ak bude vaše dieťa do škôlky chodiť len na dopoludnie, nehovorte mu, že či bude hnevať, necháte ho tam až do popoludnia.
Rozvoj samostatnosti a hygienické návyky
Podporujte už v predstihu jeho samostatnosť. Učte dieťa základným schopnostiam, ktoré mu v škôlke pomôžu - obliekanie, obúvanie, umývanie rúk, hygiena atď. Aby ste nástup do škôlky svojmu zlatíčku uľahčili, je dobré ho viesť k samostatnosti a zvládanie sebaobsluhy. Je jasné, že mu pani učiteľka so všetkým pomôže, ale dieťa bude pokojnejšie, ak bude rovnako šikovné ako jeho kamaráti. Mali by vedieť obliecť si tričko, nohavice a ponožky. Dávajte mu skôr jednoduchšie oblečenie, vďaka ktorému sa bude cítiť pyšné na to, že sa zvládlo samo obliecť. Odnaúčanie od plienok, cumlíka či dojčenia je dôležité robiť vopred, lebo tých zmien by bolo na dieťa veľa.
Úprava denného režimu a zoznámenie sa s prostredím
Už teraz prispôsobte vstávanie, raňajky, obliekanie či rannú hygienu rovnakému času, v akom budete fungovať od septembra. Zaužívaný ranný režim vám pomôže nabehnúť do nových koľají oveľa ľahšie a plynulejšie. Upravte aj večerný odchod do postele. Pomôžte svojmu dieťaťu zaspať večer včas. To mu zabezpečí dostatok spánku, ktorý potrebuje na to, aby zvládlo náročný deň v škôlke. Pokúste sa udržať stabilnú dennú rutinu pred nástupom do škôlky.
Navštívte škôlku spoločne. Ak je to možné, navštívte spolu so svojím dieťaťom materskú škôlku ešte pred tým, ako do nej začne riadne chodiť. Každý deň si v rámci prechádzky prejdite trasu do škôlky. Dieťatku vysvetlite, že tadiaľto budete chodiť do škôlky každé ráno a popoludní zase späť domov. Popri tom si opakujte režim dňa. Ak vybraná škôlka usporadúva dni otvorených dverí alebo spoločné akcie, zúčastnite sa ich. Môžete s nimi ísť napríklad v lampiónovom sprievode alebo na jar vynášať Morana. V deň otvorených dverí deťom ukážte hračky a preveďte ho škôlkou. Pokiaľ bude čas, môžete ho zoznámiť aj s pani učiteľkou. Keď budete doma o škôlke hovoriť, budete mať možnosť povedať: "Pamätáš, ako sme boli na lampiónovom sprievode? Tam to bolo fajn, že?"
Príprava pomocou knižiek a príbehov
Knižky sú veľkým pomocníkom pred nástupom do škôlky. Vďaka nim viete vysvetliť svojmu škôlkárikovi napríklad, čo sa v škôlke deje počas dňa, uvidia v nich, ako sa tam deti spolu hrajú, jedia a chodia na výlety. Existuje mnoho tématických kníh, ktoré opisujú škôlkarsky život spôsobom, ktorý je deťom blízky. Deti sa naučia, ako funguje škôlkarsky režim, zistia viac o prostredí škôlky, o ľuďoch v nej a takisto si rozšíria slovnú zásobu o pojmy, ktoré im prídu počas škôlkarských dní vhod.
Pri úzkosti je dobré pracovať s príbehom. Je možné si vytvoriť vlastnú knižku o škôlke, ktorá opisuje konkrétne vašu škôlku. Využiť môžete fotky z web stránky, ktoré dokreslíte vlastnou kresbou. Ak poznáte mená učiteliek, tak rovnaké dajte aj vašim „knižkovým“ učiteľkám. Postavu dieťaťa už ale pomenujte inak, aby ste zabezpečili dieťaťu odstup. V príbehu stačí opísať denný program. Môžete si premyslieť a zachytiť tam aj ranný rituál odchodu (napríklad postavy v knižke sa lúčia v čakárni tak, že sa objímu, dajú si tri pusy a odvedú dieťa do triedy). V knižke opíšte činnosti v škôlke tak, ako idú za sebou: ráno prichádzame, rozlúčime sa, deti sa hrajú, idú von, obedujú, spinkajú a tak ďalej. Ak viete, kedy budete po dieťa chodiť, je dobré to v knižke zachytiť. Môžete v nej i vysvetliť, že niektoré deti chodia domov po obede a niektoré nie. V knižke je priestor na vysvetlenie vecí, ktoré považujete za dôležité. Ak knižka zaberá, tak ju dieťa rado číta a opakovane sa k nej vracia.
Komunikácia o strachu a obavách
Príprava do MŠ bude zahŕňať aj to, že sa so svojím malým pobavíte o tom, ako pracovať so strachom alebo smútkom, ak ho prepadnú. Pozorujte, či sa niečoho bojí, či je neistý alebo nejako nesvoj. Ak pocítite nejakú neistotu, nepresviedčajte ho, že nie je čoho sa báť, skôr mu povedzte, že je to normálne a že strach má každý. Dokonca aj vy. Preberte s dieťaťom jeho obavy a strachy tak, ako by ste ich preberali s najlepším kamarátom. Nezabudnite sa opýtať, čo by drobcovi od strachu pomohlo. Opýtajte sa ho, čo by potreboval vedieť, aby sa nebál? Alebo čo by potreboval mať pri sebe? Deti v škôlke alebo tie, ktoré sa tam chystajú, by sa rozhodne nemali strašiť. Vyhnite sa vetám typu: Však oni sa tam s tebou mazať nebudú. V škôlke sa s tebou nikto dohadovať nebude. Tam ťa naučia počúvať.
Vyhnite sa naraz veľa zmenám
Neodporúčam robiť naraz veľa zmien v čase nástupu do škôlky. Mali by sme si zodpovedne naplánovať nástup dieťaťa do škôlky a podmieniť tomu aj ostatné veci. Ak rodič nastupuje do práce, mal by zaškôlkovať dieťa aj dva až šesť mesiacov vopred ako nastúpi do práce. Je to úplne nová situácia pre všetkých. Odnaúčanie od plienok, cumlíka či dojčenia je dôležité robiť vopred, lebo tých zmien by bolo na dieťa veľa. Podobne aj v prípade, ak sa má narodiť súrodenec. Každá zmena prináša dieťaťu pocit narušenia istoty a bezpečia. Bude sa musieť vyrovnávať so zmenami, ktoré budú výrazne vplývať na jeho život. Čím menej zmien, tým lepšie. Keď chcete svojim budúcim škôlkarom uľahčiť adaptáciu v škôlke, dbajte na to, aby (pokiaľ sa dá) nezažívali žiadne iné veľké zmeny vo svojich životoch.
Odborný pohľad na pripravenosť dieťaťa a rodiča
Rodičia musia byť sami presvedčení, že dieťa chcú dať do škôlky. Akonáhle majú neistotu, či by ešte nemali počkať a pod., tak to nie je dobre. Ak aj o tejto svojej neistote nehovoria, dieťa ju vycíti. Dieťa vždy cíti našu neistotu, nech robíme čokoľvek. Mali by si byť teda v prvom rade istí svojím rozhodnutím a uvedomiť si, že toto obdobie je vždy ťažké. Pri istote rodičov zohráva dôležitú rolu aj výber škôlky, kam svoje dieťa dávajú. Mali by sa vopred porozprávať s jej vedením, učiteľkami a budú cítiť, či sú to ľudia, ktorým chcú svoje dieťa zveriť. Musia tomu zariadeniu a jeho učiteľkám dôverovať. Ak to tak necítia, nemali by dieťa do tej škôlky dávať. Nebude to fungovať.
Kedy je dieťa pripravené na odlúčenie?
Sú deti, ktoré sú pripravené skôr, ale aj také, čo nie sú ani v troch rokoch. Dá sa povedať, že v priemere sa však väčšina detí v tomto veku dokáže odlúčiť od matky. Kedy ešte dieťa nie je emocionálne zrelé na odlúčenie od matky? Kedy mu odporučiť zostať doma? Petra Arslan Šinková uvádza: „Ešte pred nástupom do škôlky sa veľa rodičov o dieťati pýtam. Pozveme si dieťa na pozorovanie, aby sme videli, či je dieťa vôbec schopné vzdialiť sa od mamy a ísť k hračkám, alebo sa jej stále drží. Na nezrelých deťoch vidno úzkosť.“ Ak odborník povie, že dieťatko je zrelé, mali by mu nástup do škôlky aj umožniť. A to takým spôsobom, že mu dajú pocit istoty a podpory.
Vždy by to mal pri pochybnostiach posúdiť odborník, lebo rodičia nemajú potrebný odstup. Majú svoje obavy a ľahko sa môžu dať zviesť k tomu, že ich dieťa nie je na škôlku zrelé, hoci to tak nie je. Dieťa je v škôlke celý deň spokojné, šťastné, ale keď ráno zaplače, rodičia sa začnú strachovať.
Pripravenosť rodiča
Ako spoznáte, že na toto odlúčenie nie je pripravená mamička alebo otecko? „Ak sa ráno mama pri odovzdávaní dieťaťa v škôlke rozplače, je jasné, že sa rovnako bude správať aj dieťa. Bude si myslieť, že sa má tejto novej situácie tiež báť,“ hovorí Petra Arslan Šinková. Dôležité je, aby rodičia prebádali svoje úzkosti. Oveľa ľahšie upokojíme dieťa, ak sme pokojní my samotní. Oveľa ľahšie odovzdáme svoje dieťa, keď vieme, že je v dobrých rukách. Ak sa niečoho obávate, využite tieto dni na telefonát so škôlkou alebo na stretnutie. Vaše obavy sa môžu týkať plaču detí, obavy, že nemá zvládnuté hygienické návyky a mnohých iných vecí. Nebojte sa komunikovať. Nedajte najavo svoje obavy. Deti sú veľmi vnímavé, preto zostaňte nielen v prvé dni v pohode, rozhodná, aby si dieťa nič nevšimlo, či nevycítilo vaše obavy. Nebudete prvá, ani posledná, ktorá si za bránou škôlky poplače. „Schopnosť dieťaťa úspešne sa adaptovať bude do značnej miery závisieť od psychického stavu jeho rodičov.“ Čím menej pochybností a neistoty uvidia deti v očiach svojich rodičov, tým jednoduchšie sa budú novej situácii prispôsobovať.
Tréning separácie
Petra Arslan Šinková považuje tréning separácie za kľúčový. Odlučovanie je potrebné začať postupne a nespôsobiť dieťaťu šok. Možno to robiť s pomocou otca, babičiek a pod. Sú rodičia, ktorí pred nástupom do škôlky povedia, že dieťa s nimi chodí úplne všade, spávajú spolu a vôbec nie je zvyknuté bez nich fungovať. Mali by teda rodičia pravidelne nechávať dieťa od malička aj s inými osobami? Vývinovo si má dieťa prechádzať určitými štádiami a veľmi dôležité výzvy sú pri tom aj odlúčenia. Ako si rodič môže otestovať, či je dieťa zrelé na odlúčenie od mamy? Najprv je dobré testovať ho doma. Matka môže ísť do obchodu a dieťa zostane s babkou. Začať je dobré s krátkymi intervalmi. Ak má dieťa problém zostať s inou osobou bez mamy, už je to prvý znak, že môže mať problém s odlúčením. Rodičia by mali premýšľať, ako mu pomôcť.
Dobré je využívať rôzne krúžky či detské centrá, aby si zvykalo, že sú okrem neho ďalšie deti, že učiteľka dáva nejaké inštrukcie a ono ich má nasledovať. Aj tam rodičia uvidia, či je dieťa schopné sa vzdialiť. Ak dieťa mamu stále nesleduje, je to dobré znamenie. Aby ste predišli tomu, že sa dieťaťu do škôlky nechce, je dobré ho ešte pred nástupom zvykať na iných ľudí a kolektív. Vďaka tomu bude mať menšie problémy s adaptáciou. Preto je na mieste, aby ste s dieťaťom chodili na spoločné cvičenia, výtvarné dielničky alebo do herničiek v materských centrách. Okrem toho sa určite oplatí čas od času malého nechať na stráženie blízkym osobám, ako sú starí rodičia, tety alebo dobrí priatelia. Deti sa tak naučia komunikovať aj s inými dospelými, podelia sa o hračky a nerozhodí ich, keď do nich iné dieťa v škôlke napríklad "buchne".
Praktické stratégie pre zvládanie prvých dní a adaptačného procesu
Ideálny adaptačný proces má predprípravnú fázu, kedy by rodičia mali o škôlke deťom rozprávať. Hovoríte im, čo sa tam deje, hráte sa na ňu. Čítajte si príbehy, kde sa spomína nástup dieťaťa do škôlky. Z rozprávky sa dokáže dieťa krásne vcítiť do situácie a mať predstavu, čo ho asi čaká. Potom by sa mali chodiť prechádzať k škôlke. Ak sa dá, ísť sa do nej pozrieť. Úžasné by bolo, ak by všetky škôlky umožňovali, aby rodičia mohli zotrvať aspoň prvé dni tridsať minút až hodinu a pol. Nesmie to byť viac. Dieťa si nemá zvykať fungovať v prostredí s rodičom, ale bez neho. Rodič by mu mal sprostredkovať pocit istoty a bezpečia.
Ranné lúčenie a rituály
Rozlúčte sa čo najskôr a nezdržujte sa v škôlke zbytočne. Nelúčte sa s dieťaťom dlho, no povedzte mu, že ho čaká krásny deň a potom sa na neho tešíte a prídete si po neho. Nelúči sa s dieťaťom dlho, no povedzte mu, že ho čaká krásny deň a potom sa na neho tešíte a prídete si po neho. Rovnaký rituál robte potom aj v škôlke. Môžete si ho začať skúšať, keď nechávate dieťa u babičky alebo keď odchádzate z domu. Začlenenie špeciálneho rituálu do ranného odchodu do škôlky môže pomôcť dieťaťu zmierniť separačnú úzkosť a vytvoriť príjemné očakávania z nového dňa. Môže to byť krátka hra, spoločná pesnička alebo objatie, ktoré mu ukáže, že je to bežná súčasť dňa a že sa môže tešiť na to, čo ho čaká. Ranné lúčenie môže byť sprevádzané krikom a plačom. Ak sa dá, rýchlo sa s dieťaťom rozlúčte. Pomáhajú aj takzvané rituály rozlúčenia - zakývanie cez okno, objatie a iné. Akonáhle rodič odíde, dieťa v škôlke spravidla prestane plakať. Neoplatí sa lúčenie preťahovať alebo pred dieťaťom plakať tiež. Správna pani učiteľka dokáže dieťa zabaviť a previesť jeho pozornosť na inú aktivitu.
Uistenie o návrate a dochvíľnosť
Ubezpečte dieťa, že si po neho určite prídete. Najväčšie obavy majú vraj deti z toho, že na ne rodičia zabudnú. Preto ho vždy uistite, že po neho prídete. Vždy ho uistite, že po neho prídete, a to čo najskôr, ako sa bude dať. To je mimoriadne dôležité. Keď po svoje dieťa na obed alebo poobede prídeme, privítajme sa s ním s radosťou. Povedzme svojmu dieťaťu, ako veľmi ho ľúbime a kedy ho vyzdvihneme. Ak dieťa vyzerá bezproblémovo, už aj druhý deň ho môžeme nechať samé. Povieme mu, že si ideme nakúpiť jabĺčka a zatiaľ môže napríklad postaviť s deťmi vežu. Tak, aby sme vedeli dodržať ten sľub a prídeme preň aj s jabĺčkami. Dieťa má pocit, že rodič dodržal sľub a zároveň vie, kde bol. Deti musia vedieť, kam mama odišla. Rodič nesmie meškať. Hlavne v prvé dni neexistuje, aby meškal, lebo to nabúra u dieťaťa pocit jeho istoty.
Talizman a "niečo na pamiatku"
Pokiaľ sa dieťa obáva odlúčenia, je dobré venovať mu niečo, čo bude mať v škôlke pri sebe. Niektoré škôlky majú fotografie rodičov na nástenke alebo v skrinke. Niektorí rodičia dajú deťom náramok. Je fajn nastriekať mamin parfum na rukáv, aby ju dieťa cítilo. Pomáha odkladanie šatky do skrinky, aby deti hmatateľne precítili, že sa po ne a šatku vrátime. Poproste učiteľku, aby si dieťa mohlo vziať do škôlky svoju najobľúbenejšiu hračku. Hračka alebo iný predmet z domu môže v deťoch vyvolať pocit domova v zatiaľ cudzom prostredí škôlky. Svojmu dieťaťu pripravte drobnosť, ktorá mu bude po celý deň v škôlke pripomínať domov a vás. Keďže v tomto veku sú deti veľmi naviazané na svojich rodičov, je dôležité im neustále pripomínať, že na nich myslíte a ľúbite ich, aj keď práve nie ste fyzicky s nimi. Ak viete, že vaše dieťa by prvé dni odlúčenia od vás nieslo zle, skúste mu ráno do škôlky dať niečo, čo mu bude pripomínať domov či rodičov. Odporúča sa dať mu obľúbeného plyšáka, ale môžete si vopred vyrobiť aj niečo vlastné. Vytvorte si doma napríklad náramok. Pri pohľade na náramok si na vás dieťatko vždy spomenie a vie, že naňho myslíte. Poprípade si môžete dať niečo malé spoločné na ruky obaja, aby malo dieťatko istotu, že ste v tom spolu.
Reflektujúci rozhovor a hra
Reflektovanie a reflektujúci rozhovor je rodičovská zručnosť, ktorá sa učí snáď na každom kurze rodičovských zručností. Je dôležité myslieť na to, že reflektovanie by nemalo končiť po jednej či dvoch vetách. Veľmi často sa reflektovanie pokazí slovíčkom „ale“. Veta: „Nechceš ísť do škôlky, ale musíme tam ísť,“ nie je reflektovanie. Pri reflektovaní sa nemusíte zameriavať len na pocity typu „Niečo sa ti v škôlke nepáči,“ alebo „Máš strach, až sa hneváš“. Podoby reflektovania sú rôzne. Môžete sa zamerať na túžbu: „Chcel by si byť radšej doma so mnou.“ Pri malých deťoch je vhodnejšie voliť konkrétnu formuláciu. „Páčilo by sa ti byť so mnou,“ radšej ako „Máš strach/Hneváš sa“. Reflektujúci rozhovor má svoje limity, zvlášť pri úzkosti. Pokiaľ nevedie k upokojeniu, je vhodné zamerať sa na ďalšie techniky ako napríklad zadávanie hraníc, zameranie sa na telesné pocity, práca s dychom. Ako zvládnuť tieto náročné situácie, si priamo trénujeme na Kurze pre rodičov: filiálnej terapii. Je to intenzívny desaťtýždňový praktický program pre mamy a otcov.
Je známe, že deti komunikujú prostredníctvom hry. Kurz rodičovských zručností vo Filiálnej terapii učí rodičov hrať sa s deťmi tak, aby dokázali v hre uvoľniť svoje napätie a stres. V kontexte zvládania stresu zo škôlky by som vyzdvihla jednu vec. Deti si v hre môžu prehrať situácie, ktoré ich emočne zasiahli. V hre si môžu zažiť situáciu znova a môžu ju vyriešiť, získať nad ňou kontrolu a zmeniť ju. Počas adaptácie na škôlku deti často hrajú situácie, ktoré zažili. Strach, že mama nepríde, situáciu, keď spadli a miesto mamy tam bola učiteľka, alebo situácia, keď pani učiteľka zvýšila hlas. Tento spôsob hry pomáha deťom vyrovnávať sa s realitou. Mamičky z kurzu často opisujú, ako deti prehrávajú ťažké situácie, ktoré v týždni zažili.
Komunikácia s učiteľmi
Učitelia v materskej škôlke sú skvelým zdrojom podpory pre vás, aj vaše dieťa. Aktívne komunikujte s učiteľmi, zdieľajte svoje obavy. Komunikácia je dôležitá nielen medzi dospelými, ale aj medzi rodičmi a deťmi. Informácie od pani učiteľky získavajte popoludní. Behom adaptácie buďte v kontakte s rodičmi.
Výbava do škôlky
Vyfešákujte vášho drobca. Pripravte ho na tento špeciálny deň tým, že mu vyberiete pekný outfit na prvú školskú fotku. Vyberte sa spolu na veľké nákupy. Malý škôlkar by mal mať svoj prvý naozajstný ruksak. Na trhu je neuveriteľné množstvo nádherných detských batohov od rozprávkových, zvieratkovských, až po ergonomické. „Dovoľte drobcovi, nech si sám vyberie a potom ho aj bude hrdo nosiť. Môže si do neho zbaliť nové papučky či fľašu na vodu, ktoré bude v škôlke potrebovať. Aj takéto drobnosti mu pomôžu prekonať strach a na škôlku sa tešiť,“ radí učiteľka.
Stravovanie a imunita
Stravovanie detí v škôlke je kapitola sama o sebe. „Dieťatko by pred nástupom do škôlky malo samostatne jesť a piť z pohára a bez pozerania rozprávok v telefóne. Máte ešte dosť času, aby ste všetky neduhy odstránili,“ upozornila učiteľka materskej školy Alenka. Okrem toho začnite doma pridávať do jedálnička to, čo majú deti v menu aj v škôlke. Skúste pečivo s rôznymi nátierkami, striedať prílohy či mäso, pridať mliečne produkty a samozrejme ovocie a zeleninu.
Pripravte sa na fakt, že dieťatko v škôlke do prvých šiestich týždňov ochorie. Preto začnite už teraz v lete budovať a zlepšovať jeho imunitu, aby škôlkarské bacily zvládlo čo najlepšie. Zaraďte do jedálnička dostatok ovocia, zeleniny a pestrú vyváženú stravu. Môžete pridať aj doplnky stravy vo forme vitamínov a sirupov, ktoré sú voľne dostupné v lekárni.
Adaptačný proces: Etapy a individuálny prístup
Každé dieťa, ktoré prvýkrát vstúpi do neznámeho prostredia, zažíva určitú mieru stresu. Čas, ktorý dieťa potrebuje na to, aby si zvyklo na priestor škôlky, na pani učiteľky a pánov učiteľov, na ostatné deti v skupine a na škôlkarský režim, nazývame adaptáciou. Dĺžka adaptácie sa môže pohybovať v rozmedzí jedného týždňa až niekoľkých mesiacov. Záleží na veku, povahe a psychickom vývine konkrétneho dieťaťa. Ak dieťa je úzkostnejšie, necháme ho len hodinu a pol. Treba to riešiť individuálne a sledovať, ako reaguje.
Fázy adaptácie
Proces nástupu dieťaťa do materskej školy predstavuje významnú etapu v rodinnom živote. To, akým spôsobom a či sa vôbec vaše dieťa prispôsobí novému prostrediu, závisí od mnohých faktorov. Dôležitú rolu zohráva vek, povaha dieťaťa, jeho osobnosť, ale aj samotní rodičia.Štádium maladaptácie - dieťatko ráno plače a ťažko sa lúči so svojou mamou alebo svojím otcom. Je prirodzené, že zo začiatku prežíva čerstvý škôlkar/čerstvá škôlkarka stres a je v napätí.V orientačnej fáze sa dieťa stáva pozorovateľom nového prostredia, ľudí, pravidiel a aktivít, ktorých súčasťou sa stáva. Býva málo výrečné a kontaktné voči svojmu okoliu a snaží sa spracovať všetky podnety zo svojho okolia. V tomto období sa väčšinou nechce ani hrať a nechutí mu jesť, nakoľko prežíva veľký stres. Ranné lúčenie s množstvom kriku a plaču je pre všetkých veľmi náročné.
Štádium adaptácie - v tomto štádiu je typické, že organizmus dieťaťa je v pohotovosti. Nie sú ojedinelé prechodné ťažkosti, hlavne čo sa týka spánku a jedenia. Kým si dieťa zvyká na nové pravidlá škôlky, môže ich častejšie porušovať a môže odmietať spoluprácu s učiteľkou/učiteľom. Kontaktná fáza predstavuje obdobie, kedy sa dieťa snaží o svoje presadenie v kolektíve. Hľadá si svoje miesto a upútava na seba pozornosť. Všíma si, čo je pre rovesníkov zaujímavé a snaží sa získať si ich priazeň. Dieťa je komunikatívnejšie, hravejšie, no stále veľmi vyčerpané zo spracúvania nových podnetov. Musí si zvykať na nové povahy spolužiakov, zvládať riešenia konfliktov pod vedením učiteľky. V prítomnosti rodičov môže byť plačlivejšie a pôsobiť nevyrovnane.
Kompenzačné štádium - toto sa ráta ako ukončenie adaptácie. Škôlkar/škôlkarka je zvyknutý/-á na učiteľov a učiteľky, ostatné deti, režim a pravidlá materskej školy. Dieťa je emocionálne vyrovnané a pokojné. Dieťa sa stáva vyrovnanejšie, je menej plačlivé a chápe pravidlá materskej školy. Prejavuje svoju náklonnosť, napodobňuje iné deti a prehlbuje priateľstvá. Priestory školy sú pre neho známe a upokojenie umožňuje štandardné stravovanie. Keď sa dieťa cíti v škôlke bezpečne, nemá strach, neplače, je pokojné, hrá sa, skúša nové činnosti a pokúša sa nadväzovať kontakty s ostatnými deťmi, adaptácia je na konci.
Dĺžka a priebeh adaptácie
Náročnejšia adaptácia vyžaduje viac ako mesiac. Dieťa s ťažkým stupňom adaptácie si môže na škôlku zvykať dlhšie ako dva mesiace alebo si na ňu nemusí zvyknúť vôbec. Množstvo rodičov má predstavu, že dieťa od počiatku vydrží v škôlke celý deň. Dôležité je dobre naplánovať, kedy sa dieťa dostane z pol dňa na celý deň. Bežne hovoríme o jednom až dvoch týždňoch. Ak ste doteraz nenechávali svoje dieťa v škôlke na celý deň, teraz je ten správny čas. Dieťa je na to pripravené.
Ak dieťa vyzerá bezproblémovo, už aj druhý deň ho môžeme nechať samé. Čas v škôlke dieťaťu postupne predlžujeme. V prvý deň tam môže byť pol hodinu, ďalší deň hodinu a pol. Ak nemá problém, tak aj pol deň. Ak je úzkostnejšie, necháme ho len hodinu a pol.
Každá škôlka má k adaptačnej dobe iný prístup. Niekedy je možné, aby dieťa chodilo do škôlky napríklad len na hodinu, ďalšie dni môže zostávať až do desiaty a koncom prvého týždňa zostane až do obeda. Zhruba po mesiaci môžu deti začať chodiť domov po popoludňajšom spaní. Iné škôlky majú napríklad nastavené to, že počas prvých štrnástich dní si rodičia deti vyzdvihujú po obede. Určite nie je vhodné dať dieťa na týždeň do škôlky a potom mu dať týždeň pauzu. Zbytočne sa opakuje kolobeh zvykania si. Ideálne je, ak dieťa chodí do škôlky pravidelne - každý deň od pondelka do piatka.
Prítomnosť rodičov v škôlke
Prítomnosť rodičov v škôlke behom adaptácie je veľkou témou. Faktom je, že podľa RVP PV, má rodič nielen právo aktívne sa podieľať na adaptačnom procese, ale tiež mať prístup so svojim dieťaťom do triedy a účastniť sa jeho aktivít. Učiteľ by mal teda rodičovi umožniť, aby dieťa behom adaptácie doprevádzal. Rodičia, ktorí so škôlkou nemajú predchádzajúce skúsenosti, môžu byť z adaptácie sami dosť vystrašení. Majte pre nich pochopenie a snažte sa im dodať istotu.
Ako reagovať na detské emócie a výzvy adaptácie
Ranné slzičky sa môžu objaviť, a to aj v prípade, že sa snažíte o čo najmiernejšiu adaptáciu. Niekedy deti plačú len prvý deň, inokedy to trvá dlhšie. Veľakrát je potrebné, aby sa s detskými slzičkami vyrovnali predovšetkým rodičia. Aj ten veľký plač, čo rodičia zažívajú v šatni, vždy do pár sekúnd ustane, keď zatvoria dvere. Možno to znie neuveriteľne, ale je to tak.
Návrat na nižšiu vývinovú úroveň (takzvaná regresia) môže znamenať, že dieťa sa môže javiť smutné, bez energie, bez záujmu a pasívne. V škôlke je skôr pozorovateľom, do činností sa často nezapája. Je opatrné. Môžu sa objaviť alebo sa častejšie vyskytnúť záchvaty hnevu až zúrivosti. Váš škôlkar/vaša škôlkarka neutíšiteľne plače už ráno pred odchodom z domu alebo v škôlke a nenechá sa upokojiť ani pani učiteľkou. Dieťa je útočné, agresívne.
Podráždenosť a vyčerpanie
Je stres zo zmeny dôvodom, prečo sú niektoré deti často choré? Nemusí to byť len stresom. Je to jednoducho zvýšenou záťažou. Tým, že sa kladú väčšie požiadavky na dieťa, musí nasledovať inštrukcie, prispôsobiť sa režimu, je tam viac detí, nové aktivity, je z toho unavené. Keď je organizmus vyčerpaný, má slabšiu imunitu a ľahšie ochorie.
Súvisí s týmto vyčerpaním, že bývajú deti po návrate zo škôlky podráždenejšie a plačlivejšie? Na jednej strane je adaptácia, ktorá sa deje v škôlke. Dieťa je najprv väčšinou vo fáze pozorovateľa, sleduje, čo sa okolo neho deje, nezapája sa veľmi. Potom sa začne aktívnejšie zapájať, skúša, testuje a následne si začne hľadať v kolektíve pozíciu. Zmeny v správaní nastanú aj doma. Dieťa bude unavenejšie, môže byť uzavretejšie. Potrebuje si spracovať zážitky. Často býva doma aj mrzutejšie. Tým, že v škôlke sa začne prispôsobovať novým pravidlám a režimu, doma môže skúšať posúvať túto hranicu a nechce sa mu už počúvať inštrukcie. Môže s rodičom viac bojovať, lebo potrebuje niekde „vypustiť paru“. Niekedy deti dostanú záchvat hnevu ešte v šatni, keď príde rodič. Mali by mu však dať šancu vykričať sa, uvoľniť sa. Je to to isté, akoby rodič začal chodiť do práce a stále od neho niekto niečo chce. Dieťa sa musí všeličomu prispôsobovať. Doma chce mať pokoj alebo sa vykričať, aby to dostalo zo seba. Nie je to znakom toho, že by mu v škôlke bolo zle.
Ako reagovať na plač a vzdor
Pripravte sa na plač a vzdor. Zachovajte pokoj a majte pre detské emócie pochopenie. Slovami alebo gestom deťom ponúknite otvorenú náruč. Hoci práve môžeme cítiť ľútosť pri pohľade na svoju plačúcu dcéru alebo svojho plačúceho syna, ľutovanie nie je nápomocnou rodičovskou reakciou. Namiesto ľútosti vyjadrite svoje pochopenie pre plač a smútok dieťatka. Dajte mu trošku priestoru vyplakať sa v našej prítomnosti. Snažte sa o to, aby ste sa vcítili do situácie a pocitov svojho škôlkara/svojej škôlkarky a presne to aj pomenovali slovami. Hovorte o jeho strachu a úzkosti. Snažte sa zistiť, čoho konkrétne sa dieťa bojí. Má strach, že sa nevrátite? Ublížil mu niekto? Alebo nevie, kde je toaleta? Ak definujete, čoho sa dieťa bojí, dokážete proti tomu v spolupráci s pedagógmi ľahšie bojovať. Dajte mu najavo, že rozumiete jeho možným obavám a uistite ho, že mu veríte, že to zvládne.
Nedávajte dieťaťu po škôlke už žiadne ďalšie aktivity, ktoré by ho mohli vyčerpávať, lebo by bolo preťažené.
Dôležitosť spolupráce a podpory
Veľmi dôležitá je kooperácia dieťaťa, rodiča a učiteľa. Vašou hlavnou úlohou je vytvoriť bezpečné prostredie, v ktorom sa deti budú cítiť vítané a prijímané také, aké sú. Potrebujete si získať ich dôveru, aby chodili do škôlky radi a boli spokojné. Rodičia, ktorí so škôlkou nemajú predchádzajúce skúsenosti, môžu byť z adaptácie sami dosť vystrašení. Majte pre nich pochopenie a snažte sa im dodať istotu.
V zmiešanej triede požiadajte staršie deti, aby mladším pomohli zvyknúť si. Vytvorte dvojice, v ktorých každé nové dieťa dostane staršieho sprievodcu. Rešpektujte individuálne potreby detí. Pravidlá a rutina dodávajú istotu a pocit bezpečia. Zoznámte s nimi deti pomocou maňušky alebo krátkej riekanky. Trpezlivo utierajte slzy a opakujte, že rodičia prídu. Nezabudnite si na každú činnosť vyhradiť dosť času. Malé deti majú pomalšie tempo ako predškoláci a s množstvom vecí budú potrebovať pomôcť. Oblečte si tričko s motívom obľúbených rozprávkových postavičiek, nech sa máte o čom rozprávať. Riadenú činnosť zatiaľ vynechajte alebo výrazne skráťte, najmenšie deti udržia pozornosť iba chvíľu.
Zmeny a prispôsobenie sa novému prostrediu si vyžadujú čas. Niektoré deti sa môžu prispôsobiť škôlke rýchlo, zatiaľ čo iné potrebujú viac času na pohodlie a integráciu. Buďte trpezliví a rešpektujte individuálne tempo a potreby vášho dieťaťa. Určite sa mu to postupne podarí. Každé jedno dieťa je jedinečné, má iné povahové črty a predispozície, preto si nestanovujte žiadny limit a neporovnávajte vaše dieťa s inými. Niektoré deti môžu a nemusia mať prejavy úzkosti či plačlivé záchvaty. U iných sa môžu prejaviť až po pár dňoch a pretrvávať niekoľko dní. No pamätajte, nakoniec si vaše dieťa zvykne a vy budete mať radosť z toho, že ste ho podporovali najlepšie ako ste vedeli, s láskou a porozumením.
tags: #dieta #prvykrat #v #skolke