Vývin dieťaťa je fascinujúca cesta plná objavov, od prvého uvedomenia si okolia až po komplexné sociálne interakcie. Jedným z najzákladnejších míľnikov je schopnosť rozlišovať známe tváre od cudzích, čo je kľúčové pre budovanie dôvery a formovanie citových väzieb. Tento proces, úzko prepojený s emocionálnym, kognitívnym a rečovým vývinom, je základom pre pochopenie sveta a svojej pozície v ňom.
Prvé mesiace života: Formovanie dôvery a citového puta
V prvých mesiacoch života dieťaťa, až do konca prvého roka, sa kladie dôraz hlavne na jeho výživu. Nedostatočná výživa spomaľuje zrenie centrálneho nervového systému, telesný rast a tak i vývin psychických funkcií a procesov. Väčšina matiek v tomto období dojčí svoje dieťa. Pri dojčení si dieťa vytvára emocionálny vzťah s matkou prostredníctvom fyzického kontaktu, verbálnej a neverbálnej komunikácie. Vtedy rozlišuje známe tváre od cudzích a vytvára si špecifické putá. Je to obdobie otvárania sa okoliu a získania dôvery.
Tento stav však možno kvalitne zabezpečiť len vtedy, ak je saturovaný pocit istoty, bezpečia a starostlivosti o dieťa. V tomto vývinovom období sa to očakáva hlavne od matky, ktorá sa stáva najdôležitejším sociálnym objektom pre dieťa, s ktorým spája pozitívne skúsenosti. Ide tu o tzv. primárnu vzťahovú väzbu.
Aj keď si dospelí dokážu spomenúť len na udalosti po svojom treťom-štvrtom roku života, dojmy a silné podnety z okolitého sveta v bábätku zostávajú. Episodická pamäť, teda pamäť na konkrétne udalosti, sa do dvoch rokov ešte úplne nevyvinula. Napriek tomu si dieťa nevie vedome vybaviť celú udalosť, určitá jej časť sa mu však môže v mysli vybaviť. Už v treťom mesiaci si vie zapamätať časti dennej rutiny, napríklad kúpanie či uspávanie. Rozpozná blízkych ľudí, ktorých často vída. V šiestich mesiacoch si pamätá ľudí a miesta, ktoré vída aspoň raz týždenne. V jednom roku sa dokáže naučiť pesničky a v jeden a pol roku si pamätá aj udalosti staré dva až tri mesiace.
Už od narodenia je bábätko „naprogramované“ na rozpoznanie známych tvárí. Táto schopnosť sa prejavuje skôr, než by sme čakali, už v prvých týždňoch. Bábätko dáva najavo, že ťa spoznáva - usmieva sa a je pokojné, keď ťa opäť vidí. Začne rozlišovať črty a výrazy tváre. Všíma si, ako sa cítite, čo mu pomáha vytvoriť si s vami citový vzťah. Pamäť a videnie sa v tomto období rýchlo vyvíjajú a sú pre rozpoznávanie nevyhnutné.
Bábätko prichádza na svet s vrodenou schopnosťou emočne reagovať. Už novorodenec prežíva a reflexívne vyjadruje svoje city, ktorými dáva najavo spokojnosť či nespokojnosť. Plačom novorodenec na seba upozorňuje a komunikuje tak s okolím. Už u niekoľkodňového bábätka vieme rozlíšiť rôzne druhy plaču, ktorými signalizuje rôzne potreby. Napríklad plač bábätka, ktoré je hladné, je iný, ako keď cíti nepohodu pre špinavú plienku alebo keď ho niečo bolí. Novorodenec sa musí po pôrode adaptovať na nové prostredie a mnohé bábätká sú uplakané aj z dôvodu ťažkého pôrodu.
V ranom veku sú emočné prejavy hlavným prostriedkom komunikácie. Vďaka nim dieťa vyjadruje aktuálne city aj bez slov. Prvé vedomé úsmevy, ktorými dáva najavo svoju spokojnosť, môžeme pozorovať okolo dvoch mesiacov. Postupne sa rozvíjajú ďalšie emócie a ich prejavy. Približne v troch mesiacoch začína dieťa prejavovať radosť, v štyroch mesiacoch hnev a v piatich mesiacoch strach. Vo veku približne pol roka už dieťa spoľahlivo rozlišuje medzi známymi a neznámymi ľuďmi, čo môže viesť k strachu z cudzích ľudí. Dojča je schopné vnímať emočné prejavy iných ľudí a správne ich interpretovať podľa výrazu tváre už okolo dvoch až troch mesiacov. Emócie navodené v kontakte s inými ľuďmi môžeme pozorovať už u desaťtýždňových bábätiek. V tomto období reagujú na prejavy radosti, smútku aj hnevu a zosúlaďujú svoje reakcie s emocionálnymi reakciami inej osoby.
Základnou úlohou dojčenského obdobia je získanie dôvery vo vzťahu k svetu. Do akej miery sa to podarí, závisí predovšetkým od toho, nakoľko je mama citlivá voči prejavom dieťaťa. Dôležitá je jej schopnosť dať dieťaťu najavo, že jeho emócie a potreby chápe. V prípade, že matka city dieťaťa ignoruje, prípadne mu prejavy emócií nedovoľuje, dieťa nadobúda pocit, že ide o niečo, čo nie je povolené a treba to potlačiť.
Rozširovanie sveta: Motorický vývin a uvedomenie si seba
V druhom polroku života dieťaťa dochádza k rozvoju motorických zručností, ako je plazenie, štvornožkovanie a chodenie, ktoré prispievajú k rozširovaniu životného priestoru dieťaťa. Čoraz aktívnejšie vyhľadáva nové stimuly a začína sa fyzicky vzďaľovať od matky, ale naďalej zostáva v jej blízkosti.
Samotná fáza osamostatnenia dosahuje vrchol medzi dvanástym až osemnástym mesiacom, kedy dieťa nadväzuje „láskyplný vzťah k svetu“. V tomto období sa popri pretrvávajúcich pokusoch o odlúčenie opäť objavuje túžba po návrate do ochrannej symbiózy. Túto úroveň nazývame aj fázou znovu približovania. Jej typickým znakom sú silné ambivalentné tendencie vo vzťahu k matke. Deti na jednej strane matku odstrkujú, na druhej sa na ňu doslova šplhajú. Nesmierne dôležité je, aby matka akceptovala tieto ambivalentné tendencie a vyšla im v ústrety. Po úspešnom prekonaní krízy znovu približovania okolo dvadsiateho prvého mesiaca zvyčajne „boje“ predchádzajúceho obdobia ustávajú. Citový vzťah s matkou pretrváva aj naďalej, i keď je dieťa schopné bez problémov určitej separácie.
Okolo šiesteho mesiaca sa dieťa začne zaujímať o svoj obraz v zrkadle. Usmieva sa a reaguje, no až okolo osemnásteho mesiaca si úplne uvedomí, že v zrkadle vidí seba. Začína chápať, že veci a ľudia existujú aj vtedy, keď ich práve nevidí. To je preňho dôležitý míľnik, znamená to, že aj keď ťa nevidí, vie, že si nablízku. Sociálne a kognitívne schopnosti sa v tomto období intenzívne rozvíjajú. Dieťatko je interaktívnejšie, napodobňuje, usmieva sa a hľadá tvoju reakciu. Separačná úzkosť ku koncu druhého roku postupne mizne.
Pre optimálny osobnostný vývin dieťaťa by bolo dobré, keby otec nastúpil na materskú až v druhom roku dieťaťa. Takisto ako matka aj otec môže v tomto období poskytnúť svojmu dieťaťu pocit bezpečia, istoty a zakotvenia. Ponúknuť model mužského vzoru správania sa, iné hry a iné podnety. Ak rodičia uvažujú o takejto výmene v útlom veku dieťaťa, odporúčala by som, aby si zistili čo najviac o vývinových obdobiach dieťaťa, pretože nie všetky sú rovnako vhodné na odlúčenie od matky. Keď je dlhé odlúčenie od matky, môže dôjsť k narušeniu vzťahu na úrovni návykov, čo malo predtým utvorené. Receptom býva hra a činnosť.
Po druhom roku rastie schopnosť dieťaťa reagovať viac diferencovane na rôzne situácie, ale aj na potreby iných ľudí. V tomto období sa v súvislosti s rozvojom sebauvedomenia a snahy o sebapresadzovanie objavujú nové intenzívne emočné reakcie. Často môžeme pozorovať emócie hnevu v dôsledku prežívanej frustrácii. Predstavte si situáciu, keď po niečom veľmi túžite a túto túžbu nie je možné naplniť. Takto nejako sa môže cítiť váš potomok, keď v obchode stojí pred regálom so sladkosťami a vy mu nedovolíte zobrať si, čo si želá. Jeho nahnevaná reakcia je prirodzená. To však neznamená, že keď sa dieťa hnevá, vy mu máte ustúpiť. Dôležité je umožniť dieťaťu emóciu hnevu zažiť. Vy zároveň máte nárok vyjadriť svoj názor a vysvetliť mu, že v tejto chvíli nedostane to, čo si želá.
Po druhom roku deti začínajú viac rozumieť významu pravidiel správania a pri ich porušení sa objavuje hanba a prejavy ľútosti. Ak sa dieťaťu niečo podarí, môžeme pozorovať prejavy hrdosti na svoje schopnosti. Vo vzťahu k iným ľuďom tiež dochádza k zmene prežívania. Môžeme sa stretávať s prejavmi žiarlivosti na inú osobu, predovšetkým súrodenca. V tomto veku je prirodzený egocentrizmus, napríklad neochota podeliť sa o hračky. Batoľa (jeden až tri roky) nerozlišuje medzi výrazom emócie a emóciou skutočnou, to znamená, že keď vidí, že sa niekto usmieva, automaticky ho vníma ako spokojného a šťastného. Schopnosť empatie, teda vcítenia sa do emócií iných ľudí, majú čiastočne vyvinutú už polročné bábätká. Batoľatá už dokážu rozpoznať emočné ladenie rodičov, prispôsobiť mu svoje správanie a majú tendenciu ich napodobňovať. Dieťa v tomto veku ešte nedokáže odlíšiť svoje prežívanie od emócií iných, preto napríklad keď plačú iní, často plače aj ono. Schopnosť empatie rastie medzi druhým a tretím rokom.
Rodičia by mali dieťa učiť uvedomovať si a rozlišovať svoje emócie, pomenúvať ich, čím pomáhajú v jeho emocionálnom rozvoji a rozvíjajú jeho empatiu.
Cesta k reči: Od prvých zvukov k plnej komunikácii
Rozvoj reči je fascinujúci proces, ktorý prebieha u každého dieťaťa individuálnym tempom. Rodičia s radosťou očakávajú prvé slová svojich detí, no niekedy sa stáva, že sa jazýček rozviazať nechce alebo rozpráva nezrozumiteľne. Vývoj reči u detí je úzko prepojený s celkovým vývinom dieťaťa a má svoju postupnosť. To, kedy sa v reči objavia prvé slová, prvé spájanie slov, vety, prvá gramatika, nie je náhoda.
Dôležité je uvedomiť si, že dieťatko komunikuje už od narodenia, hoci krik nie je rečou. Krikom si trénuje dýchacie a hlasové orgány. Ak matka vie odhadnúť, čo sa snaží krikom „povedať“, tak mu pomáha krik rozlišovať. Postupne dieťa napodobňuje zvuky okolia a šteboce, a takto pripravuje svoje hlasové orgány na výslovnosť hlások a slov. Vývoj reči súvisí s vývojom myslenia a jednou z kľúčových vecí na rozvoj reči je počúvanie vlastnej a cudzej komunikácie. Dieťa rozumie slovám ešte skôr, než ich začne používať a reaguje pohybom, mimikou, hnevom, smiechom. Vtedy by ho mali rodičia podporovať a komunikovať s ním. Rodičia by mali hovoriť jasne a čisto.
Vývinové obdobia reči: Míľniky na komunikačnej ceste
Spravidla rozdeľujeme vývin reči na nasledujúce obdobia:
Obdobie pragmatizácie (0.-1. rok): Príprava na reč
Toto obdobie je charakteristické prípravou na reč.
- 0-3 mesiace: Na podnety reaguje plačom, pohybom, krikom, džavotaním a hrkútaním. Reaguje úsmevom na úsmev.
- 3-8 mesiacov: Objavuje sa komunikačný krik (krik ako privolávanie) a pudové džavotanie (hra dieťaťa s rečovými orgánmi, bez sluchovej kontroly, čo je prítomné aj u nepočujúcich detí), ako aj hrkútanie. Usmieva sa, smeje sa nahlas, otáča hlavu za zvukmi a zaujíma sa o okolie.
- 8-12 mesiacov: Komunikácia sa stáva vedomejšou - dieťa používa gestá, pohľad a pohyby tela. Dochádza k „rozumeniu reči“, čo sa prejavuje správnou motorickou reakciou na pokyny, inštrukcie a zákazy (napríklad „urob pá-pá“, „daj pusu“). Ukáže na niektoré časti tela, bežné predmety alebo osoby, keď ich pomenujete, a experimentuje so zvukmi. Napodobňuje džavotanie zvukov materinského jazyka, pričom sa zapája sluchová, ale aj zraková kontrola, čo sú známky vyššej nervovej sústavy.
Obdobie sémantizácie (1. -2. rok): Prvé slová a vety
- 12-18 mesiacov: Dieťa používa jednoslovné vety s rôznou intonáciou v závislosti od emocionálneho a vôľového zámeru. Objavuje sa porozumenie skutočným slovám, teda rozumie bežným slovám aj bez prítomnosti predmetov či osôb, ktoré označujú. Rozumie asi päťdesiatim slovám. Tesne pred alebo po dvanástom mesiaci dieťa tvorí jedno až šestnásť prvých slov. Medzi prvými slovami sa najčastejšie vyskytujú slabiky, skratky prvých slov či novotvary. Pod novotvarmi rozumieme zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenúva predmety alebo činnosti, no nemusia sa zvukovo podobať slovám, ktoré používajú dospelí (napríklad „kiki“ pre kľúče, „gogo“ pre pero). Postupne sa bude zvuková stránka týchto slov meniť a viac podobať slovám, aké používajú dospelí. V skupine prvých slov sa tiež často vyskytujú citoslovcia ako „hau“, „mú“ či „bé“. Medzi prvé zvuky reči, ktoré sa dieťa učí vyslovovať, patria samohlásky A, O, U, E a I, a zo spoluhlások sú to predovšetkým P, B, M a T.
- 18-24 mesiacov: Dieťa začína spájať slová do dvojslovných viet tvorených telegrafickým štýlom. Objavuje sa prvý vek otázok (kto je to?, čo je to?). Polovicu rečovej produkcie tvoria podstatné mená. Ku koncu obdobia pozná okolo dvesto slov. Ukáže niektoré časti tela aj na bábike. Na začiatku osemnásteho mesiaca dieťa tvorí približne päťdesiat slov a asi pätnásť rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje. Vyzerá to napríklad tak, že povie „mama“ a ukáže na mamu. Môže tiež spájať slovo a gesto, pričom každé z nich má iný význam, napríklad povie „daj“ a ukáže na čajík. Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi šestnástym a dvadsiatym mesiacom, keď jeho dieťa povie napríklad spojenie „mama, daj!“. Ide o ďalší dôležitý medzník vo vývine reči dieťaťa.Medzi prvými gramatickými javmi, ktoré sa objavujú počas rečového vývinu, je akuzatív vyjadrený bez predložky. Spoznáte ho napríklad tak, že dieťa povie slovo „bába“ v tvare (daj) „bábu“. Taktiež môžete očakávať, že sa objaví inštrumentál jednotného čísla, napríklad v podobe slov - lyžičkou, autom, pusou. Rovnako sa začína objavovať ohýbanie slovies. Možno u dieťaťa spozorujete vyjadrovanie rozkazovacieho spôsobu - „poď!“, a tak je to vývinovo správne. Tiež môžete očakávať vyjadrovanie tretej osoby jednotného čísla, napríklad v podobe slova „ide“. Postupne dieťa vyjadruje tretiu osobu množného čísla a až neskôr sa môžete tešiť na to, že začne hovoriť o sebe v prvej osobe - idem, papám. V období dvojslovných výpovedí sa prvýkrát objavuje tiež otázka typu „kde je?“. Aj keď sa dieťaťu rozširuje slovná zásoba, výslovnosť jednotlivých slov je často zjednodušená a dlhé slová dieťa skracuje. Okolo dvadsiateho štvrtého mesiaca rozumie dieťa už približne päťstotridsiatim slovám.
Obdobie lexémizácie (2. -3. rok): Rozširovanie slovnej zásoby a gramatiky
Dieťa uprednostňuje verbálnu komunikáciu a rozširuje si slovnú zásobu.
- 24-36 mesiacov: Uprednostňuje verbálnu formu komunikácie, postupne začína ohýbať slová, rozvíja sa gramatická stránka reči a začína tvoriť viacslovné vety. Dokáže pochopiť svoju úlohu komunikačného partnera a reagovať v nej špecificky podľa konkrétnej situácie. Poznám približne tisíc slov. „Bába spala.“ Aj takéto vety môžu zaznieť z úst detí po druhom roku ich života, keďže je to obdobie, kedy sa objavuje minulý čas slovies. Ak dieťa vo svojej výpovedi použije sloveso, môžete sa tešiť tiež na to, že okolo druhého roku sa vám začne prihovárať spôsobom - spíš, spievaš, ideš, čím vlastne vyjadrí druhú osobu slovies. Súčasne si deti osvojujú predložky ako na, do, s či v. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do tridsiateho mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu. Okrem akuzatívu a inštrumentálu teda dieťa postupne produkuje rôzne slová v datíve, genitíve a v lokáli.Otázkou „Čo je to?“ sa dieťa nepýta len na meno veci. Chce počuť, načo to je, ako to funguje, čo sa s tým robí. A hneď všetko aj vyskúšať. Niekedy nás dieťa prekvapí i vymysleným slovíčkom - „zametačka“ je metla, „hudriak“ je moriak, slovom „strelník“ označí poľovníka. Neskôr sa dieťa začína pýtať na osoby - „Kto je to?“, ale i na udalosti - „Čo (sa) stalo?“. Po prvýkrát sa začína vyjadrovať k blízkej budúcnosti (poletíme, zamiešam, idem plávať). V reči sa objavujú slová súvisiace s časom (teraz, potom, včera). Medzi novými slovami sú prídavné mená (veľký, malý, zlé, čisté, mokré). Dieťa rozlišuje významy slov práve na základe ich malých rozdielov. Takým malým rozdielom môže byť napríklad koncovka slova. Je totiž rozdiel medzi slovom topánka a topánky, a to práve v množstve, čomu dieťatko začína rozumieť. Medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Kým priemerné dvojročné dieťa používa okolo tristo slov, dvaapolročné dieťa už vie povedať asi päťstodvadsať slov. Tieto slová spája nielen do dvoj-, ale aj troj- či štvorčlenných viet. Po tridsiatom mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety - súvetia, kde vlastne vyjadruje zložitejšie vzťahy medzi dvomi slovesami. Z toho vyplýva, že v reči sa objavia spojky.
Obdobie gramatizácie (3. -4. rok): Aktívne formovanie reči
Dieťa aktívne rozvíja gramatickú správnosť reči.
- 3-4 roky: Dokáže povedať mená súrodencov, robí pokroky v chápaní obsahu slov, tvorí vyššie pojmy, čo je často spájané s tzv. fyziologickými ťažkosťami v reči. Je to druhý vek otázok: Prečo? Kedy? Na konci tohto obdobia by sa nemali vyskytovať nápadné dysgramatizmy. Dieťa reprodukuje básničky, tvorba antoným je suverénnejšia, nadväzuje konverzáciu a snaží sa ju udržať. Povie vaše dieťa „koni“ namiesto „kone“ a „povedaj“ namiesto „povedz“? Nezľaknite sa, ak v tomto období netvorí gramatiku úplne správne. Odborníčky popisujú, že takéto „dysgramatizmy“ sú v tomto veku úplne normálne a dokonca sa objavujú príležitostne aj u starších detí, najmä ak ohýbajú menej známe slovo. Dieťa v čase, keď sa oboznamuje s gramatickým systémom jazyka, spočiatku veľmi dôsledne uplatňuje nejaké gramatické pravidlo. Napríklad často dieťa počuje a používa slová „daj“, „hľadaj“, „hádaj“ a podľa nich ohýba aj ďalšie slovesá - „povedaj“, „ukážaj“… Množné číslo slov sa najčastejšie tvorí príponou i/y - balóny, deti, hračky, báby, preto povie „koni“ namiesto „kone“ alebo „ľudi“. Po hranicu štvrtého roku je to normálne a ide v podstate o pozitívny fakt, že dieťa o jazyku vlastne premýšľa.Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči, ktoré umožňuje dieťaťu povedať oveľa viac ako predtým, sa stáva, že sa u dieťaťa začnú vyskytovať neplynulosti. Môže napríklad opakovať viackrát jednu slabiku alebo slovo (Mo-mo-mo-moja maminka príde. Moja moja moja maminka príde). Alebo zamení slovo či spojenie s tým, že zmysel povedaného ostáva rovnaký. Aj keď tieto ťažkosti pripomínajú zajakavosť, sú sprievodným javom vývinu reči. Dôležitým rozdielom medzi vývinovou neplynulosťou a skutočnou zajakavosťou je doba trvania. Odborníčky zdôrazňujú, že vývinová neplynulosť by nemala trvať dlhšie ako šesť mesiacov.
Obdobie intelektualizácie (po 4. roku života): Reč ako nástroj myslenia
Reč sa stáva nástrojom myslenia a učenia.
- 4-5 rokov: Identifikácia farieb je presnejšia, z gramatického hľadiska by mali byť verbálne prejavy správne. Dieťa používa 1500-2000 slov, všetky slovné druhy, pretrváva však nesprávna výslovnosť tzv. ťažkých hlások.
- 5-6 rokov: Verbálny prejav sa približuje reči dospelých, dokáže súvisle rozprávať o rozličných udalostiach, dokáže vysvetliť využitie predmetov dennej potreby, zrealizuje pomerne dlhé a náročné príkazy, zreprodukuje dlhé vety. Výslovnosť by mala byť správna. Ku koncu obdobia pozná 2500-3000 slov, zaujíma sa o knihy, písmená a často vie napísať svoje meno.
- Po 6. roku: Verbálny prejav po zvukovej a obsahovej stránke zodpovedá požiadavkám bežnej konverzačnej reči, reč sa naďalej skvalitňuje po štylistickej a konverzačnej stránke, dieťa si osvojuje prozodické vlastnosti jazyka, využíva regulačnú funkciu jazyka, osvojuje si grafickú podobu reči (čítanie, písanie) a cudzích jazykov. Do piatich rokov by malo dieťa tvoriť a používať správne všetky hlásky reči, ak tak nie je, je vhodné vyhľadať logopéda.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc pri vývine reči?
Existujú určité prejavy a náznaky, ktoré naznačujú, že vyhľadať odborníka je namieste. Rodičia by mali spozornieť, keď po tretích narodeninách dieťa:
- Nevie správne vytvoriť hlásku alebo si hlásky zamieňa.
- S námahou zopakuje dlhé slovo, ktoré nevie vysloviť.
- Spontánnej reči okolie nerozumie.
- Vo štyroch rokoch nesprávne vyslovuje hlásky.
- V piatich rokoch má problém s hláskou „l“ a sykavkami.
- Komunikovať nechce.
- Má slabú slovnú zásobu (menej ako 50 slov alebo používa menej ako 10 zrozumiteľných slov).
- Rozumie takmer všetkému, no vôbec nerozpráva.
- Nerozumie, čiže dostatočne nereaguje na pokyny rodičov.
- Netvorí dvojslovné vety (mama daj, mama poď…).
- Má problémy s príjmom potravy - odmieta viacero jedál, prijíma len kašovitú stravu, má problémy so spracovaním tuhej stravy.
- Hrá sa prevažne osamote, hra je stereotypná, nenadväzuje očný kontakt.
- Má výrazne lepšie porozumenie ako je jeho reč.
- Reč je ťažko zrozumiteľná pre okolie.
- Má slabú slovnú zásobu a často používa nesprávnu gramatiku.
- Má nesprávnu výslovnosť hlások - napríklad velárne „hrdelné“ R, sykavky (Č, Š, Ž, DŽ, C, S, Z, DZ) vyslovuje s jazykom medzi zubami, prípadne problémy s vyslovovaním hlások K, T, M, N, P.
- Dýcha ústami alebo má problémy s jemnou a hrubou motorikou.
- Komolí dlhé slová a jeho reč je pre okolie ťažšie zrozumiteľná.
- Má hrdelné R, sykavky (Č, Š, Ž, DŽ, C, S, Z, DZ), alebo hlásky D, T, N, L tvorí medzi zubami.
- Netvorí súvetia a má zlú gramatiku.
- Sa objavia neplynulosti (zajakávanie sa) po dobu niekoľkých mesiacov, prípadne si svoje zajakávanie začne uvedomovať a trápi ho to.
- Má problém s porozumením a nevie si zapamätať dlhšie inštrukcie.
- Jeho rečové a jazykové schopnosti nie sú plne rozvinuté a nie je plnohodnotným komunikačným partnerom so správnou výslovnosťou a gramatikou.
- Slovná zásoba nie je dostatočná na to, aby bez problémov prerozprávalo príbeh alebo osobný zážitok.
- Tvorí dieťa hlásku chybne, teda na nesprávnom mieste alebo nesprávnym spôsobom (napríklad hlásku R v hrdle, sykavky medzi zubami).
- Dieťaťu vo štyroch rokoch chýba v reči viacero hlások vývinovo náročnejších ako je R, L, ostré (C, S, Z) aj tupé sykavky (Č, Š, Ž) alebo dokonca v reči chýba aj niektorá vývinovo skoršia hláska ako je napríklad najčastejšie K, G, T, D alebo V, F.
Zuzana Oravkinová tvrdí, že „pri vývine reči a formovaní porúch vývinu reči je u dieťaťa dôležité obdobie od nula do troch rokov života. Odborníci dnes vedia už u detí od ôsmeho mesiaca rozpoznať predpoklady pre vznik problémov.“ Odborník dieťa vyšetrí a rozhodne, ako daný problém začne riešiť. Najskôr vyšetrí rečové orgány, pretože aj anatomické zmeny môžu byť príčinou zlej výslovnosti. Medzi také zmeny patrí skrátená uzdička pod jazykom, medzierka medzi zubmi, nesprávne umiestnenie zubov, predhryz, ochorenia a zápaly hrdla a časté nádchy. Logopéd, foniater (ušno-nosno-krčný lekár) a neurológ, to sú odborníci, ktorí určia fyzickú poruchu, ale odhalia aj inú príčinu zlého vývoja reči. Príčin môže byť niekoľko a súvisia s vývojom dieťaťa. „Pri pravidelných návštevách logopéd učí malého pacienta a jeho rodinu sériu hier a postupov, ktoré pomáhajú v náprave správnych mechanizmov reči. Náprava porúch reči vyžaduje dokonalú spolupráca dieťaťa a jeho okolia (najmä rodiny),“ upozorňuje Z. Oravkinová.
Ako podporiť rozvoj reči a komunikácie u detí?
Ak sa snažíte dieťaťu pomôcť pri rozvoji komunikácie, majte na pamäti, že musíte byť trpezliví. Nesnažte sa ho porovnávať s inými deťmi. Trojročné dieťa nebude čisto vyslovovať a rapotať ako šesťročné dieťa. Správne vyslovovať hlásku „r“ je síce dôležité, ale buďte trpezliví.
Jednou z kľúčových udalostí súvisiacou s rozvojom reči dieťaťa je nástup do materskej škôlky. Dieťa si tam testuje svoje schopnosti a komunikuje so svojimi vrstovníkmi.Niekedy je na mieste opraviť chybne vyslovené slová, ale oni sami ich opakovať nemusia. Čo teda môžu urobiť rodičia preto, aby ich dieťa rozprávalo správne, plynule a s radosťou? Podľa odporúčaní Z. Oravkinovej a Ľ. Kereškéniho:
- Byť pre dieťa správnym rečovým vzorom.
- Viac sa s dieťaťom rozprávať.
- Pýtať sa na jeho prežívanie a pocity.
- Nezakazovať mu v istých situáciách (návšteva, sledovanie TV, pri práci) rozprávať.
- Vytvárať situácie, ktoré podnecujú dieťa v komunikácii.
- Obmedzovať čas pri televízii, počítačoch, smartfónoch.
- Dopriať dieťaťu primeranú spoločnosť rovesníkov.
- Čítať mu rozprávky, spievať mu, učiť ho riekanky.
- Spoločne sa s ním hrať, chodiť spolu do prírody.
- Hovoriť, hovoriť, hovoriť!
- Dieťa potrebuje dostať čas na reakciu. Odpoveď potrebuje cca dvanásť sekúnd. Opakovaným zásahom ustane.
- Používať vetu s použitím slova v správnom tvare. Namiesto „Tak sa to nehovorí…“ jednoducho iba zopakujeme to, čo dieťa povedalo, ale správne. Tým poskytujeme dieťaťu tzv. vzor k správnemu použitiu daného slova.
- Používať jazyk, ktorý dieťa neodrádza od komunikačnej interakcie.
- Zjednodušiť komunikáciu. Napríklad: „Čo je to? Psík! To je psík. Ako robí psík? Podobne.“
- Učiť. Deti milujú opakovať to, čo im je známe a príjemné.
- Byť angažovaní. Konečne sa môžu zapojiť.
- Nasledovať iniciatívu dieťaťa. Ony chcú byť súčasťou diania.
- Komunikáciu môžete kedykoľvek prerušiť.
Komplexný vývin dieťaťa a dospelého: Od dojčaťa po starobu
Vývinové obdobia človeka sú komplexné a navzájom prepojené. Od narodenia prechádzame sériou zmien, ktoré formujú našu osobnosť, schopnosti a vnímanie sveta.
Dojčenské obdobie (0-1 rok): Základy poznávania
Toto obdobie sa začína od jedného až dvoch mesiacov až po jeden rok. Dieťa začne rásť a priberať. Vyvíjajú sa pohyby nôh a hmatové pocity poskytujú prvé informácie o svete. Okolo tretieho mesiaca má spevnenú hlavičku, pozoruje predmety a ľudí, všetko berie a odhadzuje. Dieťa vykonáva pohyb smerom k predmetu. Rozpoznáva osoby a objavuje sa farebné vnímanie (páčia sa mu ostré farby). Okolo štvrtého až piateho mesiaca sedí s oporou, od šiesteho mesiaca bez opory. Manipuluje s predmetom, rozlišuje tóny a vníma melódiu a rytmus. Okolo deviateho mesiaca sa samo posadí, s oporou sa postaví, vníma aj malé detaily a objavuje vzťahy medzi predmetmi. Hovorí prvé slovká. V prvom roku už má chodiť s oporou, rozumieť slovám a používať známe prostriedky za nových okolností. Dojča je predvetové obdobie (používa slová, ale nespája ich do viet). Napodobňuje a chápe význam niektorých slov.
Batoľa (1-3 roky): Obdobie osamostatňovania a rečových objavov
Toto obdobie trvá od jedného roka až po tri roky. Dieťa už chodí samostatne, ale tá chôdza je ešte neistá. Istejšia začína byť až pri konci tohto obdobia. Poznám 200-300 slov. Dieťa vie, že každá vec má svoje meno, a preto sa pýta „čo je to?“. Začína spájať slová. Koncom tohto roku by sa malo samo pýtať na WC. Dieťa sa zdokonaľuje pri stolovaní. V treťom roku používa prvú osobu (ja), ale vývin reči je individuálny. Dokáže mať náhly vzhľad do neznámej situácie. Niekedy napodobňuje nejaký model, ktorý nie je prítomný. Dieťa si všetko zapamätá. Pamäť u detí je veľmi konkrétna. Sú tu prvé prejavy fantázie, kedy dieťa personifikuje neživé predmety a dáva im ľudské vlastnosti. Niekedy kŕmi bábiku guličkami. Začína tvoriť súvetia a komunikuje. Citová stránka - dieťa má silnú závislosť od matky, ale môže sa pripútať k niekomu inému, kto je pri ňom. Také reakcie u detí sú prirodzené a vtedy sú pozitívnym faktom k matke. Dieťa dokáže sledovať vytýčený cieľ, ale aj voliť prostriedky. Ku koncu tretieho roka nastáva obdobie vzdoru - uvedomovanie si samostatnosti. Dieťa si vymáha niečo, čo nemôže a chce to dostať.
Predškolský vek (3-6/7 rokov): Svet fantázie a sociálnych interakcií
Je to vek od troch-štyroch rokov do šesť-sedem rokov. Rozhoduje sa, ktorá ruka bude dominantná, či pravá alebo ľavá, aj keď dieťa môže naďalej používať aj pravou rukou. Vzrastá citlivosť analyzátorov. Pre toto dieťa je najdôležitejšia farba a tvar predmetov. Dokáže rozlíšiť známe od neznámych predmetov, ktoré najviac používa. Rastie záujem o hovorenú reč - dieťa vie básničky, pesničky. Reč slúži k regulácii správania, rozpráva, čo robí. Narastá slovná zásoba, zo začiatku vie 300-400 slov, neskôr 500-4000 slov a viac. Dievčatá sú ukecanejšie. Ak je potrebná pomoc, treba ísť za logopédom pre poruchy reči. Typický je egocentrický monológ, nielenže si komentuje, ale rozpráva sa napríklad aj so sebou. Citový vývin: rozvíja sa sociálna aktivita dieťaťa - začínajú sa vzťahy k ľuďom a k spoločnosti. Dokáže sa správať podľa príkazov a zákazov. Sociálny vývin: ide pomaličky a závisí od množstva kontaktov. Každé dieťa by malo chodiť do materskej škôlky. Už vie, čo sa od neho očakáva. V tomto veku je normálne, že sa dieťa nedokáže sústrediť a neobsedí v kľude, ak je unavené. Príprava dieťaťa doma nemá trvať dlhšie ako hodinu, no niekedy ho rodičia nútia. Potom sa objavujú problémy - niečo ho bolí, vyhovára sa. Dieťa je niekedy nezrelé pre školu. Dieťa by malo vedieť, keď ide do školy. Vyvíja sa jemná motorika pre písanie. Vie kresliť autá a ľudí (kresba by mala mať detaily - vtedy je zrelé). Rozpoznáva písmená, čísla a geometrické tvary, vie napísať svoje meno. Niekedy kreslí zvláštne postavičky. Je dôležitá aj schopnosť učenia, ale aj spôsob, ako ten výsledok dokáže. Chápe svet realistickejšie a malo by vedieť čakať. Vnímanie je také, že dieťa si vyberá, čomu bude venovať pozornosť. Stáva sa samostatné, nemala by byť závislosť od rodičov. Pri pochybnostiach je dôležitá konzultácia s pedagógom, niekedy logopédom, pediatrom. Je predpoklad, že dieťa za ten jeden rok všetko dobehne. Ak nie, dieťa ide do prípravnej triedy.
Mladší školský vek (6/7-11/12 rokov): Vstup do školy a formovanie identity
Telesný vývin je plynulý, dozrievajú vnútorné orgány a vplyv majú žľazy. Rastie už trvalejší chrup. Dieťa potrebuje 9-10 hodín spánku. Predstavivosť - predstavy sú názorné a silne citovo zafarbené. Fantázia - je živá, pretvárajú tu ešte detské klamstvá, tzv. konfabulácie, ktorým verí. Rozvíja sa pamäť, ale mimo vôľová pamäť. Myslenie je konkrétne a názorné. Citový vývin: dieťa sa začína báť konkrétnych (reálnych) vecí. Deti majú zmysel pre zodpovednosť. Formuje sa tu aj vzťah k práci. V tomto veku ešte nemajú kritické výhrady (9-10 rokov). Vstupujú do vzťahu medzi sebou v skupinkách chlapcov a dievčat. Deti sú veľmi citlivé na spravodlivosť a na tresty. Vnútorná kontrola nie je ešte pevná a je potrebná podpora.
Stredný školský vek - puberta (11/12-15 rokov): Hľadanie seba a prekonávanie prekážok
Je to obdobie dospievania a dospievania k sexuálnej zrelosti. Zvyšuje sa výška a hmotnosť, predlžujú sa končatiny. Sú tu už značné pohlavné rozdiely. Dozrievajú sexuálne funkcie. Pohlavné žľazy začínajú svoju činnosť. Pohyby sú nešikovné a tvrdé. Zlepšuje sa koordinácia a zmysel pre rovnováhu, menia sa aj črty tváre. Pozornosť - koncentrácia je biedna. Zámerná pozornosť už by mala dosahovať určitú úroveň. Je prítomná uvravenosť, dieťa je schopné učiť sa už na základe logického myslenia. Dokáže abstraktne myslieť a aplikuje dosť logických operácií, formuje závery. Citový vývin: je uvoľňovanie od rodiny a snaha uniknúť od rodiny. Matka ho viaže na seba, ale dieťa s ňou manipuluje a kritizuje ju. Odmieta rodičovskú kontrolu. Chce sa zaradiť k rovesníkom. Veľký vplyv má spoločenské prostredie, kde žije. Objavuje sa vplyv rodičov, ale aj skôr kamarátov. Môžu sa objaviť negatívne prejavy ako vandalizmus, drogy, alkohol. Vôľa - dokážu prekonávať prekážky, plniť povinnosti, ale treba chcieť. Začína sa formovať predstava o budúcom povolaní, ktorá sa môže odlišovať od predstáv rodičov.
Starší školský vek - adolescencia (16/17-21/22 rokov): Zrelosť a spoločenská integrácia
Toto obdobie sa pohybuje okolo šestnásteho, sedemnásteho až dvadsiateho prvého, dvadsiateho druhého roku života. Je to fáza fyzickej a psychickej zrelosti, kde sa zdôrazňujú aj osobnostné rozdiely. Telesný vývin: vzrastá výkonnosť a vytrvalosť. Mladý človek dokáže ovládať sexuálny pud. Zvýrazňujú sa talenty. Má záujem o spoločenské dianie a dokáže prekonávať prekážky. Vzťah k sebe je sebazdokonateľnejší, hľadá sám seba. Formuje sa, či bude veriaci alebo nie. Zúčastňuje sa už spoločenského života. Sociálne vzťahy: medzi dospelým a mladým človekom sa utvára vzťah vzájomného rešpektovania. Odmieta autoritatívnosť, iróniu, podceňovanie a hrubé zaobchádzanie. Priateľstvá sa prehlbujú. Vznikajú manželstvá.
Dospelosť: Od skorej po neskorú - Cyklus života
Skorá dospelosť: Človek má schopnosť reprodukovať svoj druh. Upevnila sa tu identita človeka. Identifikuje sa s rolou dospelého a má svoje ciele. Zakladá rodinu a má deti. Zdokonaľuje sa analyticko-syntetická činnosť analyzátorov a zlepšuje sa vnímanie. Na citovej stránke je človek zrelý - dosahuje rovnováhu, upokojenie, umiernenosť v prejavoch.
Stredná dospelosť: Objavuje sa upevňovanie identity a tento proces pokračuje. Človek je stále výkonný. Pamäť mu pomaly slabne, ale slovno-logická pamäť nie. Zvyšujú sa záujmy. Človek v dospelosti je zrelý a nezávislý. Priateľstvá sú širšie. Je tu motivácia hmotná, pomáhať ľuďom alebo realizovať svoje schopnosti v povolaní.
Neskorá dospelosť (Staroba): Je to prechodné obdobie bilancovania. Človek sa obracia do seba. Klesá výkonnosť a spomaľujú sa základné funkcie. U žien nastáva klimaktérium, spojené s problémami so sexom. Orgány strácajú pružnosť, koža schne, čo je však individuálne. Objavia sa problémy s krvným tlakom a artérioskleróza v cievach. U mužov sa zvyšuje sexuálny pud. Skleróza - pamäť sa oslabuje. Nastáva zmena v dennom režime. Znamená to ubúdanie síl a zanikanie určitých vlastností. Človek už nie je prispôsobivý. Má vrásky, zmenšuje sa dĺžka kostry a kosti sú jemnejšie. Krvný tlak sa zvyšuje, znižuje sa činnosť zmyslových orgánov. Zhoršuje sa orientácia, pamäť, zrak, sluch. Bežné veci zabúda, ale podstatné si uchováva. Má problém si spomenúť napríklad, čo robil. Inteligencia sa znižuje. Znížená je aj schopnosť prispôsobiť sa. Je pomalší. Ak rieši problém, stráca to hĺbku. Niekedy aj myslenie stráca logiku.V starobe niekedy žijú u svojich detí. Vychádzajú spolu dobre alebo ich dajú do domova dôchodcov. Starý človek má aj nové sociálne role - rola starého rodiča a prarodiča. Je to závislé od aktivít duševnej, fyzickej a od záujmov. Udržiavanie priateľských vzťahov je problém. Starí rodičia pomáhajú pri výchove vnúčat a pravnúčat, ale nemajú sa stavať aktívne k výchove, ale skôr byť otvorení voči všetkému.
tags: #dieta #rozlisuje #zname #tvare #od