Život s diabetes mellitus 1. typu predstavuje pre dieťa a jeho rodinu celkovú zmenu životného štýlu. Obzvlášť náročné je to v období nástupu do školy, keďže školáci sa dostávajú na dlhší čas mimo rodinného prostredia a ocitajú sa v konkurenčnom prostredí vrstovníkov. Hoci v tomto vývojovom období stále pretrváva závislosť od rodičov alebo opatrovníkov, mnohí školáci už veľmi dobre vedia pracovať s modernými technológiami a prečítať a hodnotiť údaje z glukózového senzora. Základom úspešného zvládania diabetu v škole je informovanosť, spolupráca a citlivý prístup všetkých zúčastnených - rodičov, učiteľov, vychovávateľov, ale aj samotných spolužiakov.
Adaptácia na školské prostredie a počiatočná komunikácia
Každý začiatok školského roka vyvoláva obavy nielen u rodičov, ale aj u mladších a starších školákov. Nie je to inak ani u diabetických detí, pre ktoré je nástup do školy ďalšou výzvou v ich živote. Prváci s cukrovkou sa stretávajú nielen s novými predmetmi, ale aj s novou školou, novými učiteľmi a novým kolektívom spolužiakov. Táto skutočnosť vyvoláva u mnohých rodičov diabetického dieťaťa obavy a strach z novej a nepoznanej situácie. Najdôležitejšie je zachovať pokoj a rozvahu a uvedomiť si, že na skutočnosť, že dieťa začalo chodiť do školy, si treba postupne zvyknúť.
Ešte pred začiatkom školského roka je vhodné navštíviť školu, stretnúť sa s triednym učiteľom a výchovným poradcom. Ak ste to doposiaľ neurobili, na rozhovor a stretnutie nie je ešte neskoro. Týmto ľuďom je potrebné oznámiť, že školák má diabetes mellitus 1. typu. Je dôležité zdôrazniť, že ide o diabetes mellitus typu 1, čo je chronické metabolické ochorenie, ktorého základným a typickým prejavom je hyperglykémia. Tá sa prejavuje nadmerným smädom, častým močením, chudnutím, únavou a ďalšími príznakmi. Pred diagnostikovaním a v čase dekompenzácie diabetes mellitus mohli a môžu tieto prejavy spôsobiť zhoršenie prospechu, nepozornosť, spavosť a podráždenosť. Ak budú prejavy pretrvávať a nebudú správne liečené, môžu postupovať a spôsobiť zvracanie, hlboké (tzv. Kussmaulovo) dýchanie až bezvedomie. U diabetických detí sa takýto stav môže vyvinúť veľmi rýchlo, napríklad aj pri bežnej infekcii, strese alebo poruche inzulínovej pumpy.
Je nevyhnutné informovať školu aj o tom, že diabetes mellitus u detí sa lieči inzulínom, podávaným injekčne, často niekoľkokrát denne v pravidelných intervaloch. Každé školopovinné dieťa s diabetom by si malo vedieť samo a správne aplikovať inzulín. Avšak pomôže, ak tomu rozumie aj učiteľ a vychovávateľ. Zároveň je dôležité zdôrazniť, že diabetes nie je nákazlivé ochorenie. Rodičia by mali podrobne popísať liečebný režim svojho dieťaťa a vysvetliť situácie, ktoré môžu nastať, ako aj to, ako v nich postupovať. Nezabudnite uviesť telefónne číslo na seba či iného príbuzného, na ktorého sa môžu obrátiť v prípade núdze. Rovnako je vhodné vopred informovať učiteľov o tom, že deti s diabetom zvyknú vymeškávať viac hodín ako zvyčajne, a poprosiť ich o zhovievavosť.
Právne aspekty a vytvorenie podmienok v školách
Otázka prijímania detí s chronickými ochoreniami, ako je diabetes mellitus 1. typu, do materských a základných škôl, je komplexná. Dieťa s medicínsky diagnostikovaným diabetes mellitus 1. typu je v súlade so školským zákonom dieťaťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP), ak mu túto diagnostiku vykonalo školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie, ktoré je zaradené v sieti škôl a školských zariadení ministerstva školstva. Konkrétne je dieťaťom chorým alebo zdravotne oslabeným.
O prijatí dieťaťa so ŠVVP do materskej školy rozhoduje riaditeľ na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast, školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu. Školský zákon aj vyhláška MŠ SR č. 306/2008 Z. z. o materskej škole v znení vyhlášky MŠ SR č. 308/2009 Z. z. prijímanie detí so ŠVVP umožňuje, ale neukladá to ako povinnosť. Na prijatie dieťaťa s cukrovkou musia byť v škôlke vytvorené podmienky. Riaditeľ MŠ musí vždy pred svojím rozhodnutím zvážiť, či má alebo nemá vytvorené vhodné podmienky - personálne, priestorové, materiálne, atď. Respektíve, či ich bude schopný po prijatí dieťaťa vytvoriť v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou antidiskriminačným zákonom. Riaditeľ MŠ je povinný pri prijímaní detí do materskej školy dodržiavať princípy výchovy a vzdelávania stanovené v školskom zákone, t.j. princíp rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a princíp zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie.
Je dôležité si uvedomiť, že učiteľky nie sú zdravotné sestry. Pre pedagogických i nepedagogických pracovníkov v škôlke je dieťa s touto diagnózou celkom záťaž, hlavne psychická. Zodpovednosť je naozaj veľká. Žiaľ, konkrétnu otázku podávania liekov v materskej škole, v prípade diabetika pichanie inzulínu, neupravuje žiadny právny predpis. Vždy je na rozhodnutí riaditeľa MŠ, po predchádzajúcom prekonzultovaní s príslušnými učiteľmi a ostatnými zamestnancami, či na materskú školu prevezmú riziko spojené s podávaním, pretože za ich podávanie sú v prvom rade zodpovední rodičia. Ministerstvo školstva odporúča riaditeľom MŠ, aby si túto problematiku upravili vo svojom školskom poriadku.
Manažment hyperglykémie a hypoglykémie: Život zachraňujúce poznatky
Pochopenie prejavov a adekvátna reakcia na zmeny glykémie sú kľúčové pre bezpečnosť dieťaťa s diabetom. Hyperglykémia, teda vysoká hladina cukru v krvi, ak pretrváva a nie je správne liečená, môže postupovať a spôsobiť zvracanie, hlboké dýchanie až bezvedomie. U diabetických detí sa takýto stav môže vyvinúť veľmi rýchlo, napríklad aj pri bežnej infekcii.
Na druhej strane, hypoglykémia, nízka hladina cukru v krvi, vzniká, keď mozgové bunky nemajú dostatok glukózy. To sa môže stať po športovom výkone, pri úplnom vynechaní jedla, po konzumácii menšieho počtu sacharidových jednotiek alebo pri aplikácii nesprávnej dávky inzulínu v nesprávny čas. Ľahšia forma hypoglykémie sa prejavuje trasom, nervozitou, potením, bolesťou hlavy, nesústredenosťou, hladom (možný je až tzv. „vlčí hlad“), roztraseným písmom alebo poruchou reči. Prejavy hypoglykémie sú individuálne; väčšinou deti bolia nohy, kolena, sťažujú sa na únavu a sú bez nálady. Je dobré pani učiteľke popísať typické príznaky vášho dieťaťa.
Diabetes u detí (6 z 9): Hypoglykémia
Ťažšiu formu si diabetik nemusí uvedomiť a zvyčajne si ju ani neuvedomuje, čím nemá možnosť včas ju riešiť. Prejavuje sa spavosťou, neprimeraným správaním a reakciami podobnými stavu opilosti, agresivitou, bezdôvodným smiechom alebo plačom, odmietaním prvej pomoci, sladkých nápojov a potravín. Ťažká forma sa prejavuje bezvedomím, často spojeným s kŕčmi. V takom prípade sa pre nebezpečenstvo vdýchnutia nesmie chorému podať žiadny nápoj. Namiesto toho je nutné aplikovať do svalu injekciu glukagónu GlucaGen HypoKit (oranžová krabička) alebo glukagónový nosový prášok Baqsimi (žltá krabička), volať záchranku (155) a informovať rodičov.
Ak je dieťa pri vedomí, je potrebné ihneď vypiť sladký nápoj (džús, detská cola, čaj s cukrom, voda so sirupom). Pozor, aby nápoje neboli „dia“ alebo „light“, lebo tie sú bez cukru! Po vypití sladkého nápoja je dôležité, aby dieťa zjedlo aj polysacharidy (detské piškóty, keksy, chlieb, pečivo). V prípade hypoglykémie po športovej aktivite nie je glukagón účinný, preto je nutné podať len sladké nápoje a potraviny, alebo aplikovať glukózu injekčne priamo do žily. Takejto hypoglykémii je vhodnejšie účinne predchádzať. Každý diabetik by mal pri sebe nosiť Preukaz diabetika a Denník diabetika, v ktorom sú uvedené nielen osobné údaje, kontakty na rodičov a informácie o liečbe, ale aj výsledky selfmonitoringu glykémie a moča, ako aj príjem sacharidov.
Aplikácia inzulínu a monitorovanie glykémie v škole
Okrem podávania inzulínu, diéty vo forme racionálnej stravy s prepočtom sacharidových jednotiek a regulovaného pohybu, je súčasťou liečby aj edukácia a selfmonitoring glykémie pomocou glukometra. Každé školopovinné diabetické dieťa by si malo vedieť správne aplikovať inzulín. S modernými technológiami mnohí školáci veľmi dobre vedia pracovať a prečítať a hodnotiť údaje z glukózového senzora. Možnosť mať pri sebe počas vyučovania mobilný telefón a v prípade potreby ho použiť záleží na zvyklostiach školy a dohody s rodičmi alebo opatrovníkmi. Vďaka moderným technológiám je možné, že rodičia online sledujú glykémie školáka počas vyučovania.
Pre aplikáciu inzulínu nie je potrebné uchovávať ho v chladničke počas vyučovania. V triede je však potrebné vytvoriť vhodný priestor na aplikáciu inzulínu a zabezpečiť hygienické požiadavky. Zakazuje sa využívať na tento účel sociálne zariadenie a neodporúča sa kabinet z dôvodu náhodného zamknutia, čo by mohlo dieťa vystaviť zbytočnému stresu. Ak sa dieťa necíti dobre, pracovníci školy mu musia kedykoľvek umožniť zmerať si glykémiu a ďalej postupovať na základe zisteného výsledku, prípadne konzultovať s rodičmi, lekárom, sestrou alebo edukátorom. Učiteľovi je potrebné povedať aj to, že dieťa musí v pravidelných intervaloch alebo na základe pozvania lekára absolvovať kontroly v detskej endokrinologickej-diabetologickej ambulancii a iných odborných ambulanciách, vykonávať selfmonitoring glykémií a tzv. „veľký glykemický profil“ aj počas školských dní (6 - 8 odberov glykémie z prsta počas dňa a noci).
Pri príchode do škôlky alebo školy musia zvládnuť situáciu rýchlo aj učitelia. Niekedy je to celkom náročné, keďže majú v triede väčšinou 20 - 25 detí, s ktorými je aj tak dosť práce pri edukácii a bežných škôlkarských činnostiach. Diabetické dieťa musí mať individuálny prístup. Sleduje sa (neustále) jeho stav, množstvo jedla, robí sa monitoring glykémie a je potrebné nezabúdať mať v blízkosti zásobu rýchlo využiteľných sacharidových produktov (sladký džús alebo sladký čaj), ktoré mu pri poklese glykémie pomôžu preliečiť hypoglykémiu. Je to o veľkej zodpovednosti, aby všetko sedelo tak ako má.
Stravovanie v škole a škôlke: Diabetická diéta a praktické riešenia
Stravovanie predstavuje jednu z najväčších výziev pre diabetické deti v školskom prostredí. Diabetik sa musí stravovať pravidelne s prihliadnutím na druh inzulínu, ktorý používa. Pri krátkodobom inzulíne je nutné jesť v požadovanom čase aj desiatu, olovrant a druhú večeru. Pri krátkodobých analógoch je možné medzijedlá vynechať. Netreba zabúdať, že krátkodobý analóg možno aplikovať priamo pri stole, ale ak je aplikovaný skôr, diabetik nemôže čakať v dlhom rade v jedálni. Čas medzi raňajkami a desiatou by nemal byť dlhší ako 3 hodiny a čas medzi raňajkami a obedom by nemal presiahnuť 6 hodín.
Mnohí rodičia vidia v úprave stravovania veľký problém. Po dohode s riaditeľkou a personálom škôlky či školskej jedálne však zvládne stravovanie diabetika aj škôlkarská alebo školská jedáleň. Väčšinou stačí, ak kuchárky dajú malému diabetikovi to isté jedlo, ktoré pripravili pre všetky deti, len množstvo jedla prispôsobia jeho rozpisu stravy. A ako to zvládnuť bez zbytočného stresu a paniky? Rodič, ktorý už má potrebné vedomosti o sacharidových jednotkách (SJ), dopíše na kópiu jedálneho lístka na ďalší týždeň (väčšinou je už hotový vo štvrtok predtým) ku každému obedu množstvo jedla, ktoré budú kuchárky servírovať pre jeho dieťa. Ak sú na obed plánované napríklad parené buchty, rodič donesie náhradné jedlo a odovzdá ho kuchárke, pretože toto jedlo by zvyčajne nezodpovedalo určeným hodnotám na obed detského diabetika. Podľa predpisu diabetológa (ak neurčí inak) má dieťa na desiatu zjesť 2 SJ, na obed 4 SJ a na olovrant 1 SJ. Počet sacharidových jednotiek v jedálnom lístku určuje diabetológ.
Skúsenosti rodičov s riadením stravovania v škôlke/škole:
- Soňa (mama osemročnej dcérky): Dcérka, ktorej zistili diabetes v piatich rokoch, chodila do škôlky najprv na pol dňa. Museli riešiť, že deti jedli desiatu už o pol deviatej, čo bolo pre nich skoro. Vyriešili to presunutím 0.5 SJ z raňajok do desiaty, čo glykémie akceptovali. Pri vysokých glykémiách pred obedom, keď nešli von, pomohla "rozdelená desiata". Z 2 SJ na desiatu zjedla väčšiu pevnú časť (1.5 SJ) s ostatnými deťmi a zostávajúcu 0.5 SJ dostala len vtedy, ak išli von (napr. pohánkové tyčinky alebo jablko). Keď začala obedovať v škôlke, kde bol obed už o 11:15, bolo nutné upraviť SJ na desiatu ešte raz: na obed v škôlke mala 1.25 SJ (pevná časť) + 0.25 SJ (pohyblivá časť). Ak bola medzi jedlami hladná, vždy mala v skrinke krabičku s nakrájanou čerstvou zeleninou (uhorka, paprika), ktorú si mohla kedykoľvek zobrať. Pri obede bolo meranie glykémie a pichanie inzulínu pre spolužiakov prekvapivo rýchlo zvykom, a dcérka im to sama vysvetľovala. Po pichnutí inzulínu vždy dostala nakrájanú zeleninu a potom išla na obed s ostatnými deťmi. Kuchárka bola ochotná vážiť prílohy (zemiaky, kaša), pričom pre lepšiu glykémiu Soňa pribalila ovsené vločky, celozrnné rezance alebo nasucho opraženú celozrnnú žemľu do polievky. Polievky ani omáčky sa do SJ nepočítali, aj keď boli zahustené, pretože množstvo múky bolo zanedbateľné. Pri ryži, cestovinách alebo knedli nosila odváženú prílohu z domu (ryžu natural zmiešanú s bielou, celozrnné cestoviny, cereálnu knedľu). Šalát ani pri obsahu mrkvy, cvikly, kukurice alebo hrášku nezapočítavali. Kompóty nosili vlastné, odvážené a započítané. Ak boli na obed jedlá ako halušky, placky, zapečené zemiaky alebo cestoviny, pripravovala dcérke podobné jedlo doma. Pizza sa počítala 50 g na 1 SJ a pred ňou sa do polievky dávalo niečo bohaté na vlákninu. Pri sladkých obedoch v škôlke nosili kompletný obed z domu (napr. kuraciu polievku a orechovník alebo dúbravanské koláčiky s presným prepočtom SJ), aby aj dcérka mala "sladký obed" a nebola hladná. V škôlke bola výhodou absencia sladkostí, s výnimkou sviatkov. Dcérka si sladkosti odkladala a doma sa prepočítavali na SJ alebo si vybrala inú vhodnú alternatívu.
- Žaneta (mamina osemročných dvojičiek): Deti desiatovali v škôlke len s desiatou pripravenou od mamy, ktorá kopírovala jedálny lístok, aby mali pocit, že jedia to isté. Každé dieťa malo ruksak s glukomerom, džúsom a polovicou rožka pre prípad hypo, ktorý nosili všade. Učiteľky merali glykémiu a volali rodičom pri problémoch. Na výlety Žaneta chodievala ako doprovod.
- Miriam (mama štvorročnej dcérky): Učiteľky v škôlke nemerali ani nepichali, ale vedeli, že majú mať pri sebe cukor pri hypoglykémii. V skrinke mala dcérka dva balíčky - jeden s 0.5 SJ pre dlhšie prechádzky alebo športové aktivity a ďalší so syrom, šunkou a zeleninou (0 SJ) pre prípad hladu. Na desiatu mala navážené jabĺčko, ktoré zjedla s ostatnými.
- Ľubica (mama štvorročného syna): Keď deti jedli chlieb, jej syn mal šunku, zeleninu a syr. O 10:00 si zjedol ovocie.
Je to veľká zodpovednosť dohliadnuť na to, aby sa dieťa nedokrmovalo sladkým - napolitánkami, keksíkmi, či čokoládkami, ktoré napríklad dostávajú škôlkari pri oslavách narodenín. Alebo aby nezjedlo veľa ovocia, ktoré deti dostávajú mimo naplánovaných jedál v niektorých škôlkach v rámci programu Ovocný deň, Ovocný týždeň. V školskej jedálni musí rodič dohodnúť nielen to, aby dieťa dostalo obed podľa potreby a načas, ale osvedčilo sa i upravovať jedálny lístok cez víkend tak, že v ňom rodičia presne určia gramáž konkrétnych obedov po prerátaní na SJ. Rodič prípadne k jednotlivým obedom, ktoré sú menej vhodné alebo neobľúbené, pribalí dieťaťu zvyšné SJ. U prváčikov je zo začiatku nevyhnutný dozor vychovávateľa, aby dieťa porciu jedla skutočne skonzumovalo.
Fyzická aktivita a šport: Možnosti a obmedzenia
Ak to zdravotný stav dovolí, diabetické dieťa môže na hodinách telesnej výchovy cvičiť tak, ako ostatní spolužiaci, ale nie až do úplného vyčerpania. Je veľmi dôležité, aby malo pohyb a necítilo sa izolované. Na plavárni by dieťa nikdy nemalo ostať bez individuálneho dozoru. Pred hodinou telesnej výchovy sa odporúča vykonať selfmonitoring glykémie. Ak je glykémia nižšia ako 5 mmol/l, treba zjesť sacharidy. Ak je vyššia ako 15 mmol/l, nie je vhodné cvičiť, aby sa nerozvinula ketoacidóza. Pri hypoglykémii po športovej aktivite nie je glukagón účinný, preto treba vypiť sladké nápoje a potraviny, alebo aplikovať glukózu injekčne priamo do žily. Takejto hypoglykémii je vhodnejšie účinne predchádzať.
Rodičia by mali vopred vedieť, či bude hodina telocviku pohybovo náročná alebo skôr statická. Malý diabetik by nemal byť vystavovaný niektorým fyzickým aktivitám, napríklad nekontrolovateľnému behaniu. Učitelia vytvárajú pre tieto detičky inú aktívnu činnosť, ak je to potrebné. Ak má študent hladinu cukru v normálnom rozmedzí, zvyčajne nie je dôvod, aby nešportoval. Jednodňový školský výlet by pre študenta diabetika nemal byť problém. Či sám zvládne riešiť aj dlhšie výlety, treba posúdiť v spolupráci s rodičmi. V závislosti od veku a stupňa nezávislosti dieťaťa treba diabetikovi venovať iba trochu viac pozornosti. Exkurzie mimo školy a obvyklého režimu sa odporúča prekonzultovať medzi učiteľom a rodičom. Neobvyklý fyzický stres (turistika, plávanie, lyžovanie) si vyžaduje zmenu liečebného plánu. Záujmové krúžky treba vyberať citlivo, no netreba sa ich báť. Nezabudnite na vhodnú obuv a oblečenie, aby sa predišlo úrazom, ktoré by ochorenie mohli skomplikovať. A samozrejme, informujte o cukrovke aj trénera či vedúceho krúžku.
Psychologické a sociálne aspekty: Podpora integrácie a zvládanie výziev
Diabetické dieťa je dieťa ako každé iné, s rovnakou úrovňou inteligencie a schopností, ale aj s podstatne vyššími nárokmi na zabezpečenie kvalitného života. Už od diagnostiky diabetes mellitus musia totiž diabetické deti do svojho denného režimu zaradiť mnohé ďalšie povinnosti a nutnosti a musia nielen vzhľadom na vek riešiť zložité situácie. Psychická záťaž môže u senzitívnych ľudí zhoršiť metabolickú kompenzáciu.
Najväčší problém u školákov predstavujú prejavy odporu k odlišnostiam, ktoré majú priamy súvis so sebauvedomením si choroby. V tomto vývojovom období sa u diabetických detí objavuje depresia, hnev alebo zneužívanie diabetu na dosiahnutie svojich cieľov terorizovaním rodiny. Rodičia, učitelia a vychovávatelia by mali vedieť, kedy sú diabetické deti šikanované. Diabetické deti nesmú pociťovať diskrimináciu alebo izoláciu v škole a školskom zariadení. Šikanovanie na školách sa objavuje v rôznej miere. Tým, že sa diabetik odlišuje od ostatných, môže byť terčom útokov tyranov. Treba riešiť všetky možné náznaky a informovať rodičov. V prípade, ak sa akýkoľvek pedagóg správa k dieťaťu nekorektne iba z dôvodu ochorenia, alebo pokiaľ pedagóga v škole diabetik „obťažuje“, musia rodičia túto situáciu neodkladne riešiť s vedením školy. Pokiaľ problém pretrváva, dieťa sa väčšinou dostane do „začarovaného kruhu“ a nemá samo šancu brániť sa. Rodičia by mali svojim deťom dôverovať a počúvať, čo im hovoria. Ak vedenie školy takéto situácie odmietne adekvátne riešiť, rodičia by mali dať školskej inšpekcii podnet na prešetrenie. Poslednou z možností je zmeniť školu.
Diabetes u detí (6 z 9): Hypoglykémia
Učitelia a vychovávatelia musia v záujme vývoja diabetických detí vždy zasiahnuť a problémy účinne riešiť. Diabetické deti nesmú pociťovať diskrimináciu alebo izoláciu v škole a školskom zariadení. Na diabetické deti by učitelia a vychovávatelia mali pozerať a pristupovať k nim rovnako ako k ostatným vrstovníkom. S rovnakými požiadavkami na plnenie povinností a s rovnakým meradlom klasifikácie. Môže sa však stať, že pri dekompenzácii sa môže prospech aj sústredenosť zhoršiť a práve učiteľ môže dekompenzáciu spozorovať a včas a správne zasiahnuť. Nezastupiteľnú úlohu zohráva aj pravidelná komunikácia rodiny so školou. Chápavý postoj zohráva významnú úlohu pri formovaní diabetického dieťaťa ako osobnosti.
Prítomnosť asistenta učiteľa u školákov je potrebné zvážiť citlivo, keďže diabetické deti ju môžu vnímať ako svoju odlišnosť od rovesníkov. Aj v tomto vývojovom období situáciu v škole a školských zariadeniach často komplikujú hlavne overprotektívne (prehnane starostlivé) matky. Spôsobuje to často napätie a zbytočný stres diabetických detí, ale aj vyrušovanie učiteľov a vychovávateľov pri výchovno-vzdelávacom procese. Osvedčil sa systém, že priamo diabetické deti informujú o diabete, spôsobe života, demonštrujú zdravotnícke pomôcky a manipuláciu s nimi. Na začiatku školského roka stojí za to upozorniť spolužiakov a ich rodičov na to, že cukrovka nie je nákazlivá a nemusia sa báť. Je vhodné im vysvetliť, čo je to za ochorenie, ako sa prejavuje hypoglykémia a kedy zavolať pani učiteľku. Aj oni totiž môžu zachrániť život. Poproste ich, aby v prípade, že ponúknu vaše dieťa sladkosťou, rešpektovali to, ak si ju odloží na neskôr, keď mu bude glykémia klesať, a aby mu neodjedali z porcií. Tiež sa môžu stretnúť s tým, že vaše dieťa bude jesť počas hodiny aj počas písomky. Ukážte im glukomer či iné pomôcky a odpovedajte im na zvedavé otázky, o to menej sa budú pýtať vášho prváčika.
Diabetik nesmie pocítiť izolovanosť v škole a medzi kamarátmi. Je veľmi dôležité zapájať ho do primeraných aktivít. Pre deti majú rodičia citlivo vyberať záujmové krúžky. Čas strávený s vrstovníckym kolektívom je veľmi dôležitý pre ich zdravé sebavedomie. Nie každý môže byť skvelý plavec alebo vytrvalec v behu. Niekedy môže radosť priniesť i drobný úspech, a práve preto musíme detských diabetikov povzbudzovať. Deti s diabetom mávajú v škole neraz lepšie výsledky ako zdravé deti. Na detského diabetika je potrebné klásť primerané nároky, nepripustiť, aby svoje ochorenie zneužíval a zľahčoval si tak štúdium. Diabetické dieťa automaticky nemusí a nemá byť oslobodené od telocviku. A to napriek tomu, že detský diabetik je podľa zákona č. 447/2008 Z. z. osoba so zdravotným postihnutím.
Praktické tipy pre rodičov a pedagógov na úspešné zvládanie diabetu v škole
Príprava dieťaťa na samostatné zvládanie diabetu je kľúčová. Diabetik-školák si má vedieť zmerať glykémiu sám - bez pomoci rodiča. Naučte dieťa, aby si glukomer a inzulínové perá ukladalo po každom použití do školskej tašky vždy na to isté miesto. Rovnako aj v prípade „hypo výbavy“ (napr. krabicový džús, hroznový cukor, prípadne gél), aby ju v prípade potreby vedelo dieťa rýchlo nájsť. Ku glukomeru je dobré priložiť aj kartičku, na ktorej je uvedené, že dieťa má diabetes, spolu s telefonickým kontaktom na rodičov. Diabetické dieťa by nemalo dochádzať do školy a zo školy samo, ale vždy v sprievode rodiča, opatrovníka alebo spolužiaka, ktorý pozná príznaky hypoglykémie a vie podať prvú pomoc.
- Komplexný manuál pre učiteľku: Veľmi sa osvedčilo pripraviť pre učiteľku v škôlke/škole písomný súhrn, v ktorom sú základné informácie o režime dieťaťa a telefonické kontakty na rodičov. Učiteľky to vítajú, pretože väčšina z nich s diabetom nemá žiadne skúsenosti, a takto majú všetky podstatné informácie na jednom mieste. Neodmysliteľnou súčasťou starostlivosti o takto hendikepované dieťa je stručný manuál, ako sa zachovať v krízovej situácii, od odbornej lekárky. Uložený musí byť na viditeľnom mieste v triede. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí pri výchove a vzdelávaní upravuje aj školský poriadok v súlade so školským zákonom. Povoliť študentovi zmerať si glykémiu vždy, keď to bude považovať za potrebné a umožniť mu bezpečnú, hygienicky vyhovujúcu aplikáciu inzulínu, keďže sú to pre neho životne dôležité činnosti.
- Výchova k samostatnosti: Veďte dieťa k samostatnosti. Vie vaše dieťa, ako si zmerať glykémiu? Vie, čo znamenajú namerané hodnoty? Ako si aplikovať inzulín? Ak si nie je isté, poproste pani učiteľku, aby ho skontrolovala. Uistite svoje dieťa, že na to má, aby školu zvládlo, aj s cukrovkou. Tieto deti sú väčšinou zodpovedné, pretože vedia, že porušením pravidiel ublížia sami sebe. Okrem toho bude nablízku pani učiteľka, ktorá o jeho ochorení vie, pozná jeho liečebný režim a jeho rodičov môže kedykoľvek kontaktovať. V prípade, že sa bude dieťa cítiť zle, nech sa nebojí ihneď o tom informovať učiteľov, aj v priebehu hodiny.
- Individuálny vzdelávací plán: Väčšina učiteľov už má základné informácie o diabete, no iba na ne sa spravidla nedá spoliehať. V rámci školskej integrácie majú v zmysle platnej legislatívy žiaci základnej školy so zdravotným znevýhodnením, čiže deti s diabetom po odporučení Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, nárok na individuálny vzdelávací plán, ktorý zohľadňuje špecifiká ochorenia. Deti s diabetom vymeškajú v priemere dva týždne zo školského roka z dôvodu liečby ochorenia v snahe predísť neskorším komplikáciám diabetu. Ich liečba vyžaduje sledovanie u viacerých odborníkov.
Pravidelná komunikácia rodiny so školou, chápavý postoj a aktívna podpora zo strany pedagógov sú nezastupiteľné pre zabezpečenie kvalitného života detí s diabetom v školskom prostredí a pre ich úspešnú integráciu do kolektívu.
tags: #dieta #s #cukrovkou #v #skole