Azda každá matka a otec si prirodzene želajú pre svoje dieťa to najlepšie. Prianie, aby bolo zdravé, šťastné a inteligentné, je hlboko zakorenené v každom rodičovi. Hoci gény sa nezaprú a sú silným predurčiteľom charakteru dieťaťa, existujú určité veci, ktoré môžeme urobiť, aby sme mu dopomohli k využitiu celého jeho potenciálu, toho inteligenčného nevynímajúc. Psychológ Thomas J. Darvill, PhD, tvrdí, že inteligencia závisí od interakcie génov človeka a prostredia, v ktorom vyrastá. Ak ste teda cítili, že záleží na vašich reakciách, na tom, ako sa k dieťaťu správate a koľko pozornosti mu venujete, neboli ste ďaleko od pravdy. Psychológovia vyskúmali, že existujú špecifické faktory, ktoré dieťaťu škodia, a naopak tie, ktoré ho nabudia k rýchlejšiemu učeniu vecí a v konečnom dôsledku aj k vyššej inteligencii. Táto rozsiahla príručka vás prevedie komplexnými aspektmi materstva, od raného vývoja dieťaťa až po psychologické výzvy, ktorým čelia matky, a poskytne praktické informácie a inšpiráciu.
Prenatálne obdobie: Základy pre budúcnosť
Obdobie od počatia dieťatka až po koniec tretieho trimestra je pre jeho vývoj kľúčové. Najviac devastujúce vývojové poruchy pramenia práve z prenatálneho poškodenia, čo zdôrazňuje obrovský význam tohto času. Na plod pôsobí úplne všetko - to, čo matka pociťuje, ako sa stravuje, čo si myslí a hovorí. Z tohto dôvodu by sa budúca matka mala vyhnúť stresu, ťažkej práci a dopriať si čo najviac relaxu a nutrične hodnotnej stravy. Hoci sa môže zdať banálne pripomínať, že by nemala piť alkohol ani kofeín, mnohé matky v tom napriek tomu pokračujú. Na nenarodené dieťa pôsobia škodlivo aj cigarety a drogy, ktoré aj v malom množstve môžu limitovať budúci vývoj inteligencie a celkové zdravie.
V období tehotenstva by sa budúca matka mala starať o svoje telo a plod v ňom s láskou a zodpovednosťou. Jesť múdro, dopriať si dostatok čerstvého vzduchu a pohybu je nevyhnutné. Pravidelné cvičenie, či už joga alebo obyčajná prechádzka v lese, môže matkám pomôcť k ľahšiemu pôrodu. Čím viac posilňujú panvové dno a svaly v pošve, tým sa zvyšuje pravdepodobnosť, že pôrod zvládnu ľahšie a s menšími komplikáciami. Navyše, dieťaťu pohyb prospieva, aj keď je ešte v matkinom brušku, čím sa podporuje jeho zdravý vývoj. Celkové blaho matky v prenatálnom období je neoddeliteľne spojené s optimálnym štartom do života pre jej potomka.
Postnatálne obdobie: Vytváranie bezpečného sveta a rozvoj inteligencie
Obdobie po pôrode je pre rodičov novou, často šťastnou, ale aj stresujúcou kapitolou života. Mozog dieťaťa je doslova predurčené k učeniu; je ako špongia, ktorá potrebuje nasávať informácie. Preto by malo byť vystavované podnetom od raného obdobia. Samozrejme, podnety musia byť vhodné jeho veku, s ohľadom na únavu a potrebu spánku. Hromada podnetov pôsobí skôr rušivo, dieťa môže stratiť záujem a stať sa apatické, čo potláča jeho prirodzenú zvedavosť a schopnosť učiť sa.
Jedna z najdôležitejších vecí, ktorú dieťa potrebuje na správny vývoj, je cítiť sa v bezpečí. Tracy Cutchlow, editorka knihy Pravidlá detského mozgu (Brain Rules for Baby), tvrdí, že pokiaľ sa dieťa necíti v bezpečí, nemôže sa učiť. Preto nie je vhodné nechať ho vyplakať. Ak dieťa plače bez zásahu matky, mozog zaplavuje telo stresovým hormónom, ktorý pôsobí toxicky. Poškodzuje neuróny v mozgu, čo sa prejaví aj na budúcej schopnosti osvojovať si nové informácie rýchlo a svižne. Držte dieťa v náručí; kontakt telo na telo (dieťaťa a matky) podporuje pocit bezpečia, rovnako ako aj masáž. Hladenie ukľudňuje a prehlbuje vzťah medzi rodičmi a potomkom, vytvárajúc pevné základy pre emocionálnu stabilitu dieťaťa.
Matkin hlas pôsobí na dieťa upokojujúco, je to prvá vec, s ktorou sa stretlo ešte v brušku. Je to preň známe prostredie, ktoré znamená bezpečie a ochranu. Spievajte mu, aj keď falošne, dieťatku to vôbec nevadí. Čítajte rozprávky, zhovárajte sa s ním čo najčastejšie. Čím viac dieťa počuje jazyk, tým rýchlejšie dokáže rozpoznávať slová. Výskum zistil, že deti, s ktorými sa ich matky rozprávali a vystavovali ich jazyku, mali 1,5-krát vyššie IQ. Hlas by mal byť upokojujúci a láskyplný, čo posilňuje pozitívne asociácie s komunikáciou. Čítanie príbehov môže pomôcť k osvojeniu si slovnej zásoby. Ukazujte dieťaťu obrázky a skúste pomenovať emócie zvieratiek. Usmieva sa medveď? Ukážte naňho a dieťaťu povedzte, že to je šťastie alebo radosť. Podporí to jednak empatiu a vnímavosť ku svojim pocitom, ako aj k pocitom druhých, rozvíjajúc tak emocionálnu inteligenciu.
Význam fyzického kontaktu a slobody pohybu pre kognitívny vývoj
Je pochopiteľné, že bezpečnosť dieťaťa je na prvom mieste. Avšak myslite na to, že fyzické obmedzenie je pre dieťa v malom veku aj obmedzením psychického vývoja. Dieťa sa učí všetkými zmyslami, aj hmatom a pohybom tela. Potrebuje si veci ohmatať, skúšať a mať čo najväčšiu slobodu pohybu. Lozenie a plazenie by mu malo byť dopriate čo najčastejšie. Tieto aktivity sú nevyhnutné pre rozvoj hrubej motoriky a koordinácie.
Pohyb pomáha k správnemu kognitívnemu fungovaniu, podnecuje frontálny lalok ku koncentrácii a pozornosti a podporuje vývin hipokampu, ktorý je zodpovedný za pamäť. Ak dieťa ešte nevie loziť, môžete mu dopriať pohyb na vašich rukách. Kontakt s matkou a vnímanie jej pohybu zasvätí dieťa do sveta, bude sa cítiť ako matkina súčasť, čo je prirodzené a správne pre jeho rané vnímanie seba a okolia.
Najviac sa dieťa naučí z interakcie s človekom, nie pasívnym pozeraním rozprávok alebo vystaveniu podnetom, ktoré nemôže preskúmať. Prechádzajte sa s dieťatkom, ukazujte na veci a pomenujte ich. Dovoľte potomkovi, nech ich vezme do ruky, doprajte mu čas na skúmanie - pomáha to vo vývoji jazykových schopností a rozširovaní chápania sveta. Stačí si zapamätať jednoduchú vec - deti potrebujú cítiť bezpečie a lásku. Nepotrebujú kopec hračiek, len rodičovskú pozornosť. Venujte im zo svojho času čo najviac, hrajte sa s nimi, chodievajte do prírody, trávte čas ako rodina tak často, ako je to možné. Počas prvých rokov života dochádza u dieťaťa k najdramatickejším zmenám a matka je pri tomto procese veľmi dôležitá. Jej aktívna prítomnosť a angažovanosť sú nenahraditeľné pre formovanie zdravej osobnosti a intelektuálneho rozvoja dieťaťa.
Kľúčová rola dojčenia a vytvárania hlbokého puta
Dojčenie je nielen ideálnym prostriedkom výživy dieťaťa, ale aj mimoriadnou príležitosťou ku vzniku puta medzi ním a matkou. Docentka Darina Chovancová, prednostka Novorodeneckej kliniky M. Rusnáka SZU a UNB z Nemocnice sv. Cyrila a Metoda, zdôrazňuje, že „vzniká intenzívna vzájomná väzba, poskytuje dieťaťu pocit bezpečia a vytvára optimálny základ pre vzťahy, ktoré si v budúcnosti vytvorí“. Význam dojčenia má pripomenúť aj Svetový týždeň dojčenia, ktorý sa koná každoročne od 1. do 7. augusta. Svetová zdravotnícka organizácia ho výhradne odporúča do pol roka života dieťaťa, čo podčiarkuje jeho nesmierny význam.
Materské mlieko je svojím zložením pre dieťa ideálnym zdrojom živín, rastových a imunologických faktorov, ktoré sú nevyhnutné pre jeho zdravý rast a ochranu pred chorobami. Dojčenie má však pozitívny vplyv aj na zdravie matky. Znižuje riziko popôrodného krvácania, ale aj rakoviny prsníka a vaječníkov, čím prispieva k dlhodobému zdraviu ženy. Mnohé štúdie ukazujú, že už v tomto období dostáva jedinec do vienka základ pre optimálnu socializáciu v neskoršom veku. Docentka Chovancová ďalej hovorí: „Agresívne správanie, o ktorom hovorí dnes celý svet, môže mať korene v nedostatočnej väzbe medzi dieťaťom a rodičmi už v útlom veku.“
Unikátny proces spoznávania dieťaťa matkou prebieha ihneď po pôrode. „Ihneď po narodení neprerušený kontakt nahého dieťaťa s kožou matky pomáha dieťaťu prekonať zložité adaptačné mechanizmy v 'známom' prostredí a matke dáva dostatok času, aby sa do svojho bábätka 'zamilovala',“ približuje Chovancová. Vyvrcholením tohto procesu býva aktívne prisatie sa dieťatka k prsníku. Na tento postup, ktorý nazývame „bonding“, nadväzuje spoločný pobyt matky a dieťaťa na oddelení rooming-in. Odkladanie bábätiek na noc k „sestričkám“ a dokrmovanie, ak to nie je z medicínskeho hľadiska opodstatnené, rozvoj laktácie u matky podľa jej slov len komplikujú a narúšajú prirodzený proces. Mamičky po pôrode bývajú veľmi unavené, precitlivené a často v starostlivosti o dieťa neisté. Je úplne normálne, že správne priloženie k prsníku si treba nacvičiť, netreba však prepadať nervozite, pretože s trpezlivosťou a podporou sa to väčšinou podarí.
Sestrice – Kríž s kapsou vo vnútri s novorodencom #babywearing
Prezrite si aj elektronickú fotoknižku s názvom Aj s deťmi sa to dá od poradkyne Veroniky Mihalskej, ktorá ukazuje život ženy s dvomi maličkými deťmi, ktoré boli obe dojčené a nosené do prirodzeného odstavenia. Ponúkame vám tiež fotogalériu z výstavy Dojčím a žijem aktívne, ktorá inšpiruje matky k aktívnemu životnému štýlu aj počas tohto dôležitého obdobia. Pre získanie podpory a praktických návodov k dojčeniu je k dispozícii aj viac ako 13 000 otázok a odpovedí, ktoré môžu slúžiť ako cenný zdroj informácií pre každú matku.
Psychologické základy materstva: Dôvera a zrkadlenie
Materstvo je pre ženu jedno veľké dobrodružstvo. Malé dieťa sa učí sať materské mlieko, nadviazať kontakt s rodičmi a na konci troch rokov je schopné zmien a je súčasťou pevných rodinných vzťahov. Dieťa má v sebe pevne uložený materský objekt, čo mu umožňuje objavovať svet s pocitom bezpečia. Dokáže odísť na kolobežke, ale vždy sa vráti naspäť. Bežne sa háda so súrodencami, pobije sa o hračku, má emócie - toto všetko sú dôležité míľniky vo vývoji. Ako vysvetľuje klinická psychologička a psychoanalytická psychoterapeutka Mirka Chmelíčková z Českej spoločnosti pre psychoanalytickú psychoterapiu: „Ak sa niečo počas tohto obdobia neodohrá správne, ukáže sa to v dospelosti.“
Na základe vývinovej teórie Erika Eriksona je prvý rok života o tom, aby si dieťa vytvorilo základnú dôveru v okolitý svet ako protiváhu k obrovskej neistote. Pokiaľ si dieťa túto dôveru nevytvorí, v dospelosti bojuje s problémom pri nadväzovaní dôverných vzťahov s blízkymi, s okolím, problémami v práci a partnerstve, ako vysvetľuje psychoterapeutka. Bežný život je pre neho náročný, trpí úzkosťou, pocitom strachu a ohrozenia, čo výrazne znižuje kvalitu jeho života a celkovú pohodu.
Každé dieťa potrebuje na vytvorenie väzby určité podmienky. Kľúčom je prvý vzťah s bezpečným objektom, čiže milujúcou matkou. Matka nemusí byť dokonalá ani supermama. „Prvý kontakt neprebieha len hneď po narodení, ale počas celého prvého roka, kedy sa vytvára intímna, jedinečná a neopakovateľná väzba medzi matkou a dieťaťom,“ vysvetľuje M. Chmelíčková. Dieťa sa pozerá maminke do očí a nastáva takzvané zrkadlenie - matka sa na svoje dieťa pozerá s nadšením a vysiela mu myšlienku: mám ťa rada, si môj najväčší poklad na svete a nič nie je dôležitejšie ako ty. Dieťa to vidí a získava pocit, že je milované, čo je fundamentálne pre jeho sebahodnotu a schopnosť milovať iných.
Avšak nie vždy tento proces prebehne tak, ako má. „Ak sa proces nepodarí, dá sa povedať, že týchto ľudí potom stretávame na terapii,“ objasňuje psychoterapeutka. Majú krehké sebavedomie, krehkú narcistickú rovnováhu. Často s tým bojujú práve tak, že túto svoju nedôveru prebíjajú. Snažia sa byť úplne super dokonalí, super výkonní, super krásni, super krásne oblečení. Stále potrebujú to zrkadlenie - obdivné pohľady každého okolo. Ak ich nemajú, tak sa trápi a nie je im dobre. Na to, aby obdiv svojho okolia získali, dokážu vyvinúť neuveriteľné úsilie, opisuje psychologička.
Matky robia, čo môžu, avšak niekedy ani sama matka nedostala to, čo ako dieťa potrebovala, a nevie, ako sa zrkadlenie robí. Taktiež môže upadnúť do depresie, prechádzať si žiaľom alebo stratou. „V tom prípade to nadšenie, ktoré dieťa potrebuje, matka v očiach nemá. Má tam smútok a nie je dostatočne psychologicky pre dieťa prítomná,“ hovorí M. Chmelíčková o mamách. Alebo sa mame nemusí dariť vytvorenie podporného a bezpečného prostredia, akejsi trvalej náruče, kde má dieťa pocit bezpečia, bezpodmienečnú lásku a verí tomu, že má na svoje okolie vplyv. „Dieťa potrebuje uveriť, že je to, ktoré spôsobuje zmeny okolo seba. Hýbe svetom okolo seba a matkou.“ Ak matka nedostane to, čo dostať má, nemusia jej tieto prirodzené schopnosti ísť. Nejde iba o ten primárny vzťah matka a dieťa, ale aj o situácie, kedy matka s dieťaťom nie je, napríklad v prvom, ale aj v druhom roku života, kedy sa u dieťaťa deje veľa zmien.
Keď príde pacient na terapiu s deficitom z raného detstva, nepovie presne s čím má problém, ale terapeut to dokáže rozpoznať, keďže pacient mu neverí a necíti sa bezpečne. Prvé mesiace až roky sa na terapii vytvára bezpečný terapeutický vzťah. „Terapeut zastáva úlohu podporného materského objektu, snaží sa pacientovi pomôcť, aby sa cítil bezpečne a mohol prijať dôverný vzťah. Až potom sa pacient môže sústrediť na to, kto je a na svoje emócie.“ Zvrátiť to, čo dieťa nedostalo v detstve a nemá na čom stavať, nie je jednoduchý proces. Terapia je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje značnú trpezlivosť a odhodlanie.
Výzvy súčasného materstva: Medzi očakávaniami a realitou
Prečo je v súčasnosti materstvo tak náročnou úlohou a čo sa dá urobiť, aby nebolo? „Tehotenstvo a pôrod sú pre stále viac súčasných, profesijne úspešných mladých žien obrovskou výzvou,“ hovorí M. Chmelíčková. Narozdiel od svojich matiek a babičiek bývajú úplne sebestačné a na mužoch ekonomicky nezávislé. Avšak materstvo, zvlášť v jeho ranej fáze, od nich zrazu vyžaduje niekdajšiu tradičnú ženskú ochotu stiahnuť sa do súkromnej sféry domova a stať sa do veľkej miery závislou na mužovi, a tým i veľmi zraniteľnou. Ženy ďalej oslabuje mýtus, ktorý je podporovaný aj pôsobením médií a ktorý matky prezentuje ako bezvýhradne šťastné, radostne sa obetujúce bytosti.
Úprimne hovorme o tom, že byť matkou je náročná úloha. Niekto ju zvláda s ľahkosťou, inokedy je potrebná väčšia snaha a sústredenie. Nejde o to byť perfektná, ale dopriať dieťaťu istotu materskej blízkosti a lásky. Negatívne pocity je potrebné zavčas ventilovať, s čím úzko súvisí kritické skúmanie nereálnych nárokov, ktoré na ženy a matky súčasná spoločnosť kladie. Rozbíjajme nereálny obraz, ktorý ženám predkladá požiadavku tradičného všetkoobetujúceho materstva a zároveň nutnosť vyhovieť požiadavkám „mužsky“ nastavených podmienok pracovného trhu, navyše pod kultúrnym nátlakom na perfektný vzhľad.
Aby sme ale neprepadali nefunkčnému pesimizmu, materstvo, respektíve rodičovstvo, zostáva najúčinnejšou školou života a nie nadarmo niektorí bezdetní čelia kritike, že vlastne nikdy nedospeli. Dnešná spoločnosť je nepochybne zložitejšia ako spoločnosť spred niekoľkých desaťročí, a preto možno predpokladať, že aj rola matky je o čosi komplexnejšia.
Skúsenosti slovenských matiek sú rôznorodé, ale často sa prelínajú v spoločných výzvach. Pre Danielu bolo materstvo bremenom večného rozhodovania za inú osobu, hoci za vlastné dieťa. Táto nová zodpovednosť bola pre ňu naozaj náročná. Otázky ako „Cumlík? Áno? Nie? Gumový? Silikónový? Nepovinné očkovania? Áno? Nie? Plienky? Jednorázové? Látkové? Bezplienková komunikačná metóda? Balené na široko?“ sú len zlomkom každodenných dilem. Ako Daniela s úsmevom poznamenáva, niekedy je najťažšie udržať sa pri zdravom rozume. Alexandra Danilov z Bratislavy, matka prváka Viktora a štvorročného Olivera, opisuje náročné situácie, keď sa snaží so starším synom robiť domáce úlohy, zatiaľ čo menší začne kričať a hádzať od zlosti autíčka, lebo sa mu nedarí postaviť dráhu. Nato starší syn začne vrieť tiež a chce ho ísť trestať, lebo sa nevie sústrediť. Náročné niekedy býva tiež zladiť prácu, domácnosť, čas pre deti. Starší syn je prvák, mladší chodí do škôlky, no každú chvíľu tam pochytá sople.
Mária Makarová z Michaloviec, matka 11-ročného Matúška a štvorročnej Deany, sa snaží kontrolovať, aby vo vzťahu k deťom neurobila veľké chyby, tie s veľkým CH, ktoré nejdú len tak ľahko zvrátiť. Chce v deťoch rozvinúť ich prirodzený potenciál, aby dokázali byť samé sebou, aby do nich nevkladala svoje túžby či nenaplnené ambície. Uvedomuje si, že deti sú obrovský dar, a o to väčšiu zodpovednosť cíti, aby im vytvorila podmienky na ich vlastný rast. Myslí na to stále, keď sa na ne nahnevá kvôli drobnosti, svojmu vlastnému puntičkárstvu. Vtedy si snaží uvedomiť, čo je naozaj podstatné. Z praktickej stránky je pre ňu náročné skĺbiť väčší vekový rozdiel medzi deťmi. Syn má 11 rokov, dcérka mala teraz štyri. Takže kým on je už v predpubertálnom veku, malá ledva rozpráva. Rozdiely cítiť už pri rannom vstávaní, a sú prakticky pri všetkých činnostiach - výlety, kino, koncerty, šport. Momentálne to riešia tak, že sa delia.
Zuzana P. (38) z Košíc, matka jednej dcéry, zdieľa svoje skúsenosti: „Pre mňa je na materstve najťažšie, že musím byť neustále k dispozícii. Či som chorá alebo vyčerpaná. Je nevyhnutné fungovať a starať sa o dieťa. A možností na oddych nie je veľa. Sama cítim, že často idem ako robot. Od rána do večera, od jednej povinnosti k druhej. Okrem dieťaťa treba samozrejme pracovať a starať sa o domácnosť. Niekedy upadám do stavov, že nič nemá zmysel a že o takýto život nestojím, hoci samozrejme svoju malú zbožňujem. Je to ťažké. Že nemám svoj predchádzajúci život, na to som si už po pár rokoch materstva zvykla, hoci na začiatku som ťažko zvládala pobyt medzi štyrmi stenami. Neustále si vravím, že dcéra je to najlepšie, čo sa mi mohlo stať, ale je fakt, že niekedy by som sa asi chcela vrátiť do dôb bezdetnosti. Vtedy som mala život akoby viac pod kontrolou, čo dnes absolútne nepociťujem. Nad tým, kam viesť svoje vlastné bytie, už ani veľmi neuvažujem. Skôr sa len snažím urobiť, čo je jednoducho nevyhnutné. Je to málo? Je to dosť?“
Tieto svedectvá poukazujú na náročnosť materstva, ktoré je plné obety, vyčerpávajúce, ale zároveň nádherné a obohacujúce. Je stresujúce, ale aj upokojujúce, niekedy frustrujúce, inokedy oslňujúce, úsmevné i trpké zároveň, nekončiace, zaväzujúce, stmeľujúce, zázračné, fantastické i stereotypné, nevyčerpateľné, občas bolestivé, ale vždy radostné, dych vyrážajúce a život napĺňajúce. Toľko prívlastkov, no stále nie sú vyčerpané. Takisto i rola matky nikdy nebude vyčerpaná a naplnená. Začína sa už pred počatím, keď sa žena na ňu viac či menej pripravuje, a nekončí ani po odchode detí do školy, či po odchode detí z domu, ani po odchode do cudziny, po svadbe, ba ani po smrti. Byť matkou je pre niekoho samozrejmá vec - dieťa sa narodí, matka ho vychová, potom sa ožení či vydá, odíde z domu. Avšak realita je oveľa komplexnejšia a hlbšia.
Koncept „dostatočne dobrej“ matky: Cesta k samostatnosti dieťaťa
Podľa britského pediatra a psychoanalytika Donalda Winnicotta (1896 - 1971) možno matku považovať za „dostatočne dobrú“. Pri narodení dieťa neexistuje ako jednotlivec, ale je súčasťou páru a je zrastené s vonkajšou realitou, pretože si neuvedomuje hranice medzi vnútrom a vonkajškom (tzv. symbiotický vzťah). Stručne povedané, všadeprítomná matka, ktorá pozná všetky odpovede skôr, ako dieťa položí otázky, všemocná, pretože má na všetko dosah - a keď sa jej niečo vymkne spod kontroly, cíti sa vinná - nie je dobrou matkou. Dokonalé matky často vytvárajú choré deti, pretože im neposkytujú priestor pre vlastný rozvoj a samostatnosť.
Zrkadlový pohľad, ktorý je potrebný na začiatku života novorodenca, sa postupne mení na „okno do sveta“. Ale potom sa zrkadlo rozbije, musí sa rozbiť. A zo zrkadla sa stáva okno. Matka sa otvára a berie dieťa so sebou: dovoľuje mu objavovať svet, zažívať svoju jedinečnosť, poznávať svojím telom, bez sprostredkovania. Dieťa vkladá predmety do úst, počúva, hýbe sa, padá, nachádza v sebe silu vstať, pýta sa. Dieťa môže kráčať samo bez toho, aby mu v tom dospelý bránil: nové cesty sú priateľstvá, šport, hygienické a stravovacie návyky, školské povinnosti.
Ako byť dostatočne dobrou matkou?
- Byť vždy nablízku: V prvých mesiacoch života dieťaťa ide o fyzickú a emocionálnu prítomnosť, zaručenie starostlivosti o zdravie a čistotu dieťaťa, kŕmenie. Dieťa potrebuje cítiť, že je tu niekto, kto ho chráni a stará sa oň.
- Byť prítomná vo vnútri: V nasledujúcich rokoch sa dieťa naučí zostať aj bez fyzickej prítomnosti matky, pretože si o nej vytvorí trvalý mentálny obraz, čo je základom pre jeho vnútornú bezpečnosť.
- Byť v úzadí: Vo veku 8 - 10 rokov je potrebné, aby sa matka ako všemocná postava, ktorá vie vyriešiť všetky problémy, postupne vytratila a zostala v úzadí. Áno, pretože matka nie je len tá, ktorá dieťa porodí, naučí ho chodiť, prijíma a chráni ho, ale aj tá, ktorá ho v istej chvíli nechá ísť.
Skúsme si predstaviť, čo by sa stalo s matkou, keby sa nejakým zvláštnym procesom rozhodla, že dieťa, ktoré nosí, neporodí v čase, ktorý má stanovený. Ak matka nedovolí dieťaťu vzdialiť sa, ak mu neumožní odstup a nie je schopná vymaniť sa zo symbiózy, je to cesta k smrti. Z psychologického, nie fyzického hľadiska to vedie k zániku vzťahu, pretože dieťa sa nemôže stať samostatnou, plnohodnotnou osobnosťou.
Niektoré matky si svoje deti vo veku 8 až 10 rokov ešte stále držia tesne pripútané. Tieto deti v škole fungujú veľmi dobre, napríklad sa dobre správajú a sú vždy zdvorilé, ale chýba im sebadôvera, potrebujú uznanie dospelých, majú problémy vo vzťahoch s rovesníkmi a boja sa, že nesplnia očakávania rodičov. Takáto prehnaná kontrola, aj keď vychádza z lásky, brzdí prirodzený proces individuácie a samostatnosti dieťaťa, čo má dlhodobé dôsledky na jeho psychické zdravie a sociálne fungovanie. Byť matkou je dnes veľmi namáhavé, ale rozhodne krásne a fascinujúce, ak sa pri tom udrží zdravá rovnováha medzi blízkosťou a umožnením slobody.
Starostlivosť inými: Opatrovateľky a vplyv jaslí
Nenahraditeľnosť matky v ranej fáze života dieťaťa je kľúčová, najmä pokiaľ ide o základnú intímnu väzbu, ktorá sa tvorí počas dojčenia a úzkeho kontaktu. Pestúnka nedokáže dieťa nadojčiť, a teda v tomto vzťahu nemôže vzniknúť základná intímna väzba v tej istej podobe. Ak mama chodí do práce, je podstatné, ako si dokáže vyčleniť na dieťa čas po práci. Často si však musí doslova vybojovať čas s dieťaťom so svojimi rodinnými príslušníkmi, čo pridáva na psychickej záťaži.
Nie všetko je však čiernobiele. Ak má opatrovateľka vysokú mieru empatie a dokáže ju prejaviť, je to pre dieťa dobré a môže poskytnúť cennú podporu. Dôležité je tiež uvedomiť si, že matka sa svojej mamičke približuje a vzďaľuje, potrebuje však uistenie, že jej priblíženie bude opäť vítané a nič zlé sa nestane, ak sa vzdiali. Je to malý zápas o autonómiu, ktorý je prirodzenou súčasťou vývoja.
V Čechách sa veľa hovorilo o legislatíve, kedy by sa do jaslí prijímali už dvojročné deti, avšak v tomto veku dieťa nemá ešte vytvorenú objektovú stálosť. To znamená, že ak dieťaťu matka zmizne z dohľadu, nie je si isté, že sa zase vráti. U dieťaťa napríklad vo veku okolo 8 mesiacov môže dôjsť aj k anaklitickej depresii. To je reakcia dieťaťa, ak je dieťa napríklad v nemocnici samé a nemá kontakt s maminkou alebo osobu, ktorá sa o neho stará. Príde depresia, dieťa je zúfalé, upadne do veľkého smútku až apatie, čo môže mať dlhodobé negatívne následky na jeho emocionálny vývoj. Tieto poznatky zdôrazňujú, že materská blízkosť v ranom detstve nie je len pohodlná, ale absolútne nevyhnutná pre psychické zdravie a bezpečný vývoj dieťaťa.
Inšpirácia a reflexia materstva: Príbehy a praktické rady
„Zdalo by sa, že všetko o výchove detí už bolo napísané, ale každý deň každý rodič hľadá užitočné informácie, aby mohol dať svojim deťom len to najlepšie,“ napísala v príspevku na Instagrame Kristína Ozturk. Príbeh Kristíny Ozturk z Moskvy a jej milionárskeho manžela Galipa si všimol Plus JEDEN DEŇ, keď Kristína v 26 rokoch privítala svoje 22. dieťa. Rodičovstvo sa jej tak zapáčilo, že do veku 26 rokov sa stihla stať matkou dovedna 22 potomkov. Manželia si užívajú početnú rodinu, pričom 20 z ich detí sa narodilo počas jediného roka. Kristínina najstaršia dcéra Victoria sa narodila v roku 2014 z predchádzajúceho manželstva a najnovší prírastok do ich rodiny Olivia sa narodila v januári 2021. Ako je to možné? Vynosili ich náhradné matky, ktorým zámožní rodičia zaplatili dokopy 168 000 EUR. Pár plánuje rozšíriť svoju rodinu o ďalšie ratolesti a pohrávajú sa s myšlienkou, že ich bude vyše sto! Rozhodli sa však tento plán odložiť, kým ich súčasné deti nebudú staršie.
Mamička prezradila, že výchova toľkých malých človiečikov dá zabrať. „Po desiatkach alebo dokonca stovkách článkov, kníh, webinárov a školení som sa rozhodla vytvoriť vlastnú knihu, v ktorej budú zhromažďované a štruktúrované najdôležitejšie informácie pre mladých rodičov kúsok po kúsku,“ hovorí Kristína, ktorá nevylúčila, že by sama porodila ďalšie deti. Pripustila však, že je to v súčasnosti nepraktické vzhľadom na prítomnosť mnohých malých detí v rodine. Ich život je podľa Kristíniných slov úplne rovnaký, ako život bežných rodičov: „Jediný rozdiel je v počte detí. Každý deň je iný, od plánovania zamestnancov až po nákupy pre moju rodinu.“ „Môžem vám povedať jednu vec - moje dni nie sú nikdy nudné,“ vtipkuje mladá mamička. Na Instagrame sa so svojimi 250-tisíc fanúšikmi podelila o to, ako fungujú počas bežného dňa. Počas týždňa jedia deti oddelene od svojich rodičov, keďže otec Galip príde domov neskoro z práce. Majú viacero pestúnok, ktoré sa počas týždňa menia. No cez víkendy trávi rodinka večere aj obedy spolu a venujú sa jeden druhému.
Matky sa často stretávajú s nedostatkom spánku, chýbajúcimi financiami, chorobami detí či nedostatkom času na nič iné. Ak je žena na materskej a muž nezarába nadštandardne, jedna výplata jednoducho chýba. Prvých šesť mesiacov sa to ešte dá, ale potom rodičovský príspevok nie je žiadna sláva. Mnoho matiek je rado, že sa im podarilo dojčiť deti asi pol roka, kým začali s príkrmami, čo predstavuje aj finančnú úľavu. Nedostatok spánku je jasný: nepokojné dieťa, unavená mama, začarovaný kruh. Je však dôležité vedieť využívať denný spánok aj pre seba, zdriemnuť si pri dojčení, keď dieťa spí.
Keď je dieťa malé, všetko sa točí okolo neho. Ak cez deň spí, mama upratuje a varí. A keď potrebuje ísť niečo vybaviť v meste, tak iba vtedy, ak dieťa spí v kočíku. Na druhej strane, je prospešné brať deti všade so sebou, aby sa dieťa prispôsobilo mame, nie naopak, ale tak, aby boli spokojné obe strany. Nie je potrebné byť zahrabaná doma s dieťaťom a poznať len hračky, plienky, dojčenie a varenie. Pre dieťa je zmena prostredia tiež prospešná - nové podnety, záujem o okolie, nové tváre a podobne. Je možné zvládať domáce práce aj s dieťaťom. Napríklad, detská postieľka v kuchyni pre bábätká, kým nevedia sedieť, im poskytne hračky a výhľad na mamu, ktorá varí. Keď sú väčšie, môžu byť na zemi na deke s hračkami, zatiaľ čo mama varí alebo sa venuje iným aktivitám. Rýchle upratovanie sa tiež dá zvládať, aj návštevy kamarátky. Ak si mamička nájde s dieťaťom spoločný rytmus, veľmi rýchlo sa dokážu zladiť. A platí aj zlaté pravidlo, že spokojná mama rovná sa spokojné dieťa.
Materstvo a starostlivosť o vlastné zdravie: Poučenie z príbehu Mallory Lubbockovej
Rola matky prináša mnoho výziev a vyžaduje obrovské nasadenie, avšak je kľúčové nezabúdať ani na starostlivosť o vlastné zdravie. Príkladom môže byť príbeh Mallory Lubbockovej, matky dvoch detí, ktorá doplatila na svoju záľubu z rokov, keď bola ešte mladá a bezstarostná. Mallory priznala, že v období, keď mala 16 rokov, holdovala samoopaľovaniu každý deň po dobu dvoch rokov. Dnes, vo veku matky, čelila vážnym následkom. „Takže dnes mi odstránili prvé zhubné znamienko. Teraz je zo mňa mama, ktorá na pláži leží pod slnečníkom a bohato sa natiera krémom na opaľovanie s ochranným faktorom SPF 100.“
Tento príbeh slúži ako silné varovanie. Ako môžete vidieť aj na fotografiách z jej prípadu, operácia nechala na pokožke Mallory hlbokú jazvu, ktorá siaha až k nosu. Pacientka dúfa, že svojimi fotografiami odstraší ľudí od využívania solárií. Na nebezpečnosť solárií upozorňuje aj portál zasvätený boju proti rakovine pokožky SkinCancer.org: „Ľudia, ktorí prvýkrát navštívia solárium pred dovŕšením 35. roku života, zvyšujú riziko vzniku melanómu, najnebezpečnejšej formy rakoviny kože, o 75 percent.“
Pre matky, ktorých život je plný starostlivosti o druhých, je obzvlášť dôležité, aby si uvedomili, že ich vlastné zdravie je prioritou. Zdravá a vitálna matka je schopná poskytovať tú najlepšiu starostlivosť svojim deťom a byť im oporou počas ich vývoja. Pravidelné lekárske prehliadky, zdravá „diéta“ v zmysle životného štýlu, dostatočný odpočinok a ochrana pred škodlivými vplyvmi prostredia sú neoddeliteľnou súčasťou materstva a zabezpečujú nielen jej dlhovekosť, ale aj kvalitu života celej rodiny. Materstvo je krásne, ale aj náročné, a práve preto je samostarostlivosť matky taká kriticky dôležitá.