Úvod: Komunikačná schopnosť ako základný pilier detského vývinu
Komunikačná schopnosť predstavuje zásadný pilier detského vývinu, ktorý výrazne podmieňuje učenie, sociálnu participáciu a emocionálne sebavyjadrenie. Je to základný nástroj sociálneho prispôsobenia sa, prostredníctvom ktorého môžeme vyjadriť svoje názory, pocity a potreby. Od raných prejavov neverbálnej komunikácie a zdieľanej pozornosti až po rozvinuté verbálne interakcie predstavuje komunikačná kompetencia kľúčový faktor v učení, rozvoji vlastnej identity a sociálnom začleňovaní. U detí s narušenou komunikačnou schopnosťou je však nevyhnutné aplikovať komplexný a multisenzorický prístup. Tento prístup prepája rozvoj všetkých oblastí, od sluchovej diferenciácie, vizuálnej percepcie, hrubej a jemnej motoriky, cez socializáciu a emocionálnu reguláciu, až po podporu kognitívnych procesov, čo je kľúčové pre ich úspešnú integráciu do edukačného procesu a spoločnosti.
Identifikácia a pochopenie potrieb detí s narušenou komunikačnou schopnosťou v predprimárnom vzdelávaní
V praxi je stanovenie jednej diagnostickej kategórie v centre poradenstva a prevencie často nedostatočné. Je nevyhnutné zohľadňovať aj pridružené diagnózy, ktoré sa u detí v predprimárnom vzdelávaní často vyskytujú. Pervazívne vývinové poruchy sa môžu u každého dieťaťa prejavovať odlišne, a preto je vhodné uplatňovať diferencované a komplexné edukačné prístupy, ktoré reflektujú individuálne potreby dieťaťa. Deti s narušenou komunikačnou schopnosťou (NKS) môžu mať široké spektrum ťažkostí, ktoré ovplyvňujú ich dorozumievanie sa medzi rovesníkmi, dospelými zamestnancami materskej školy, ako aj porozumenie inštrukciám či začlenenie sa do chodu výchovno-edukačného procesu. Často zažívajú frustráciu z nedostatočného pochopenia svojím okolím, čo môže viesť k rôznym prejavom náročného správania. Skúsenosti z praxe, ako aj výskumné zistenia poukazujú na to, že rôzne prejavy náročného správania detí patria medzi situácie, ktoré pedagógovia označujú za závažný zdroj záťaže v ich pedagogickej práci. Uvádzajú tiež, že im chýbajú kompetencie potrebné na riešenie týchto foriem správania. Počet detí s rôznymi problémami, či už externalizovanými, ako sú agresívne prejavy, alebo internalizovanými, napríklad úzkosti a depresie, narastá. Ich prvé prejavy sú často prítomné už pred nástupom do školy.
Kľúčovou kompetenciou, ktorú si pedagógovia musia osvojiť, je schopnosť identifikovať sedem základných znamení, že sa reč dieťaťa nevyvíja správne. Tieto vedomosti sú nevyhnutné pre včasné zahájenie pomoci a intervencie, čím sa predchádza možným komplikáciám v neskoršom veku. Ponúkané vzdelávanie poskytuje účastníkom prehľad o vývine reči detí od 0 do 6 rokov s cieľom, aby pedagógovia dokázali pomenovať jednotlivé symptómy a ťažkosti, zorientovať sa v správe od logopéda a vedeli interpretovať výsledky pedagogickej diagnostiky u dieťaťa s NKS. Taktiež sa naučia vyvodiť z nich závery pre výchovno-vzdelávaciu činnosť.
Multisenzorický a komplexný prístup k rozvoju komunikácie
Komplexný prístup predstavuje podporu celostného rozvoja žiaka s narušenou komunikačnou schopnosťou a nesústreďuje sa len na rozvoj komunikačnej produkcie, ako to uvádza Gibbard (2024). V odbornej literatúre sa v tejto súvislosti často odporúča multisenzorický prístup, ktorý je založený na aktivácii a integrácii všetkých zmyslových modalít a prispieva k efektívnejšiemu osvojovaniu zručností (Bočková, 2017). Tento prístup je v súlade s cieľmi inkluzívneho vzdelávania, ktorého zámerom je zabezpečiť rovnosť prístupu ku kvalitnému edukačnému procesu pre všetkých žiakov. To zahŕňa aj deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zdravotným znevýhodnením či komunikačnými bariérami, a tým podporiť ich plnohodnotnú participáciu a akademický rozvoj (Dudu et al., 2024).
Rozvoj narušenej komunikačnej schopnosti si vyžaduje koordinované a diferencované prístupy, ktoré presahujú izolované cvičenia rečovej produkcie. Súčasné zahraničné štúdie (2025) zdôrazňujú potrebu multisenzorického a interdisciplinárneho prístupu, ktorý stimuluje viaceré oblasti vývinu, a tým podporuje aj spontánnu komunikáciu dieťaťa. Na naplnenie týchto cieľov sa podľa Vzdelávacieho programu pre deti s NKS (2024) vyžaduje koordinovaný prístup školy, školského podporného tímu a rodiny, založený na intenzívnej partnerskej spolupráci. Výsledky súčasných výskumov potvrdzujú, že rozvoj komunikácie nemožno redukovať iba na izolované komunikačné cvičenia. Komplexný prístup, ktorý integruje priestorovú orientáciu, sluchovú diferenciáciu, vizuopercepčné procesy, motoriku, socializáciu, emočnú reguláciu a kognitívne funkcie, vedie k výraznejšiemu posunu v komunikačných kompetenciách detí s NKS. Pri aplikácii takýchto stratégií sa posilňuje nielen jazyková rovina, ale aj schopnosť detí spolupracovať, samostatne plánovať a aktívne sa zapájať do edukačných situácií.
Kľúčové oblasti rozvoja v podpore detí s NKS
Podpora detí s NKS v materskej škole si vyžaduje cielené aktivity v rôznych oblastiach vývinu, ktoré sú vzájomne prepojené a synergicky prispievajú k zlepšeniu komunikačných schopností.
Priestorová orientácia a naratívne schopnosti
Podľa Colica a kolektívu (2025) priestorová orientácia významne prispieva k rozvoju porozumenia predložiek, sekvencií a plánovania krokov, ktoré súvisia s gramatickou stavbou vety a rozvojom naratívnych schopností. Nové výskumy z roku 2025 odporúčajú využívať navigačné úlohy v triede, pri ktorých deti plnia verbálne inštrukcie spojené s pohybom v priestore. Keďže je veľa detí, ktoré potrebujú aktívny pohyb, je dobré zaujať ich práve takýmito dynamickými aktivitami. Tieto úlohy nielenže stimulujú rečový vývin, ale zároveň podporujú fyzickú aktivitu a angažovanosť detí.
Sluchová diferenciácia a vizuálna percepcia
Sluchová diferenciácia je základom pre fonologické uvedomovanie, správnu výslovnosť a rozlišovanie zvukových odlišností v reči. Zrakovo-percepčné schopnosti úzko súvisia s porozumením textu, a to nielen písaného, ale aj vizuálne reprezentovaného. V praxi sa osvedčuje používanie vizuálnych máp viet, piktogramov a grafických organizátorov, ktoré pomáhajú dieťaťu pochopiť vzťahy medzi slovami a poradie prvkov vo vete. Tieto vizuálne pomôcky sú obzvlášť dôležité pre deti s NKS, ktoré môžu mať ťažkosti so spracovaním čisto verbálnych informácií. Efekty audiotréningu u detí s vývinovou poruchou reči sú predmetom výskumov, ako ukazuje systematický prehľad od Hu (2025).
Motorický vývin a reč
Vývin motoriky je úzko prepojený s vývinom reči. Pohybové aktivity, ako sú prekážkové dráhy s verbálnymi inštrukciami, prispievajú k osvojovaniu si priestorových vzťahov, predložiek a sekvenčných pojmov. Tieto činnosti pomáhajú deťom internalizovať jazykové štruktúry prostredníctvom kinestetického zážitku. Jemná motorika sa podporuje prostredníctvom činností, ktoré vyžadujú presnosť a koordináciu, napríklad manipulácia s drobnými predmetmi, kreslenie, strihanie či modelovanie. Rozvoj jemnej motoriky má pozitívny vplyv na artikulačnú obratnosť a celkovú plynulosť rečového prejavu.
Sociálna participácia a emočná regulácia
Efektívny rozvoj komunikácie zahŕňa aj podporu emočnej regulácie a schopnosti vyjadriť svoje potreby. Adaptívne programy z roku 2025 prepájajú rozvoj spoločnej pozornosti, symbolickej hry a tréning regulácie s explicitným nácvikom spontánnych výpovedí. Intervencia s názvom Peer-mediated (ďalej len PEERS) významne zvýšila počet interakcií izolovaných detí s rovesníkmi a podporila kooperatívnu hru a komunikáciu v predškolských triedach. Podpora sociálnej interakcie a emočného zdravia je nevyhnutná pre celostný rozvoj komunikačných kompetencií.
Kognitívne funkcie
Posilňovanie kognitívnych funkcií, ako je fonologická pracovná pamäť, rytmické spracovanie a exekutívne schopnosti, prispieva k celkovej efektivite komunikačného procesu. Výskumy naznačujú, že zlepšenie fonologickej pracovnej pamäti u detí s vývinovou poruchou reči môže mať pozitívny vplyv na ich komunikačné schopnosti (Colic et al., 2025). Intervencie zamerané na verbálnu pracovnú pamäť, ako uvádzajú Okur a Aksoy (2025), sú efektívne pri zlepšovaní čítacích schopností. Účinky hudobného tréningu na exekutívne funkcie u predškolákov (Lee et al., 2025) a programy ako Poppins (Grossard et al., 2025), zamerané na jazykový a rytmický tréning, ukazujú potenciál pre komplexnú podporu kognitívnych procesov prepojených s rečou.
Úloha pedagógov a materskej školy v prevencii a podpore
Materské školy zohrávajú kľúčovú úlohu v prevencii a podpore vývinu reči. Pedagógovia sa v rámci vzdelávania naučia, ako v rámci jazykovej výchovy vykonávať preventívne aktivity v materskej škole, ktoré podporujú prirodzený vývin reči detí. Získajú konkrétne tipy, ako preventívne pôsobiť na rozvoj reči a ako pomôcť dieťaťu v domácom prostredí. Taktiež sa oboznámia s námetmi na skupinové aktivity, ktoré rozvíjajú rečové schopnosti v MŠ, a s najčastejšími otázkami rodičov a usmerneniami, kedy je potrebné vyhľadať pomoc logopéda. Vzdelávanie sa zameriava aj na to, ako pomôcť dieťaťu s narušenou komunikačnou schopnosťou lepšie sa zapojiť do činností v MŠ, čím sa zabezpečuje jeho plnohodnotná integrácia. Materské školy využijú túto publikáciu (Rozvoj dieťaťa v materskej škole) aj v súvislosti s poskytovaním podporných opatrení v rámci svojho systému poradenstva a prevencie, čo učiteľovi umožní skutočne individuálny prístup k deťom, a to aj tým so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Spolupráca s rodinou a multidisciplinárnym tímom
Účinná podpora dieťaťa s narušenou komunikačnou schopnosťou si vyžaduje úzku spoluprácu s rodinou. Vzdelávanie zdôrazňuje dôležitosť efektívnej komunikácie a spolupráce s rodinou dieťaťa s NKS. Učiteľky sa naučia, ako citlivo a jasne vysvetliť situáciu, limity a rezervy dieťaťa rodičom, pričom zároveň načrtnú pozitívne perspektívy a silné stránky dieťaťa. Je dôležité uvedomiť si, že vedomostný a skúsenostný kontext učiteľky je iný ako rodičov, a preto je potrebné byť pripravený na možné prvotné nepochopenie a negáciu z ich strany. Rodičom je potrebné dať čas, aby sa s danou situáciou vyrovnali a dokázali spolupracovať v rámci včasnej intervencie.
Budovanie vzťahov: Komunikácia medzi rodičom a učiteľom
Okrem spolupráce s rodičmi je dôležité, aby učiteľky boli schopné pôsobiť ako aktívny a prínosný člen multidisciplinárneho tímu pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou. To zahŕňa aj konzultácie s kolegami, riaditeľkou či odbornými zamestnancami a zachovávanie mlčanlivosti o zistených skutočnostiach. Práve táto koordinovaná podpora zo strany rodiny a odborníkov je kľúčová pre celostný rozvoj dieťaťa. Spolupráca s rodinou, poskytovanie návodov a jednoduchých aktivít, ktoré môžu rodičia doma opakovať, posilňuje kontinuitu učenia a maximalizuje efekt intervencií. Pre progres dieťaťa je užitočné, keď rodičia v pravidelných intervaloch, najideálnejšie dennodenne na pár minút, podporujú svoje dieťa prostredníctvom logopedických intervencií, ktorým sa deti na logopedických stretnutiach venujú. Zo skúsenosti sa osvedčuje, že deti sú si potom istejšie vo svojom rečovom prejave, a aj ich porozumenie reči a chuť komunikovať rastie.
Profesijný rozvoj pedagógov: Inovačné vzdelávanie RAABE Akadémie
Cieľom vzdelávacích programov, aké ponúka RAABE Akadémia, je zvýšiť kompetencie pedagógov v oblasti vzdelávania detí so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) v bežnej triede materskej školy. Hlavným cieľom tohto vzdelávacieho programu je dokázať identifikovať individuálne výchovno-vzdelávacie potreby u detí s narušenou komunikačnou schopnosťou a stanoviť a facilitovať pre dieťa komunikačné ciele počas výučby. Okrem potrebnej teórie vzdelávací program oboznamuje s rôznymi komunikačnými stratégiami, inšpiráciami a materiálmi na aktivity, ktoré prospievajú k úspešnej integrácii týchto detí. Pedagógovia získajú poznatky a postupy, ako viesť výchovno-vzdelávací proces, ak sa v triede vyskytuje dieťa alebo deti so ŠVVP. Vzdelávanie tiež umožňuje lepšie pochopiť a riešiť problematické správanie detí, ktoré sú často prejavom ich ťažkostí s komunikáciou alebo inými vývinovými aspektmi.
RAABE Akadémia ponúka vzdelávacie služby na základe oprávnenia na poskytovanie inovačného vzdelávania vydaného MŠVVaŠ SR v súlade so zákonom č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Absolvovanie inovačného vzdelávania je pre pedagogických a odborných zamestnancov nielen formou profesijného rozvoja, ale môže viesť aj k získaniu 3-12% príplatku k platu. Aktualizačné vzdelávanie je podľa zákona povinné pre všetkých pedagogických a odborných zamestnancov, pričom školy majú povinnosť zabezpečiť jeho absolvovanie. Funkčné vzdelávanie sa vyžaduje na vykonávanie funkcií vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov. Vzdelávací balík od RAABE predstavuje komplexnú ponuku vzdelávacích programov pre školy, ktorými si riaditeľ školy a aj zamestnanci splnia svoje zákonné povinnosti o ďalšom profesijnom rozvoji. Skladba týchto služieb je navrhnutá tak, aby škola mohla dovzdelávať svojich zamestnancov na prvom aj druhom stupni vzdelávania.
Všetky vzdelávacie programy od RAABE Akadémie sú realizované formou asynchrónneho vzdelávania. To znamená, že účastníci si môžu štúdium absolvovať online, kedykoľvek podľa svojich časových možností. Nie sú viazaní na lektora ani iných účastníkov školenia, a sami si určujú termín aj tempo štúdia. Jediným obmedzením môže byť termín konania záverečných prezentácií, ktoré sa spravidla konajú štyrikrát ročne pred trojčlennou odbornou komisiou. Nie je však nutné vzdelávanie ukončiť do najbližšieho termínu záverečných prezentácií a v súčasnosti nie je nastavený žiadny časový limit na ukončenie vzdelávania. Pre jeho úspešné ukončenie je potrebné preštudovať všetky učebné lekcie, vypracovať a odoslať na kontrolu dve dištančné úlohy a absolvovať test s úspešnosťou minimálne 80%. Po ňom nasleduje obhájenie záverečnej prezentácie pred trojčlennou komisiou. Dr. Josef Raabe Slovensko, s. r. o., je certifikovanou vzdelávacou inštitúciou zapísanou v Registri certifikovaných vzdelávacích inštitúcií ISVD.
Vzdelávacie programy vedú skúsení lektori s dlhoročnou praxou v oblasti logopédie a špeciálnej pedagogiky. Mgr. Jana Pečarková, absolventka logopédie na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, pôsobí ako logopéd v Centre špeciálnopedagogického poradenstva v Námestove a vedie kurzy pre rodičov detí s oneskoreným vývinom reči. Do roku 2016 pracovala v ambulancii klinickej logopédie a publikuje v odborných časopisoch a zborníkoch. Dobrovoľnícky pôsobí v OZ Aktivko zameranom na osvetu logopédie ako online poradca a je zakladateľkou blogu Nehovorinecakajte. PhDr. Anna Janovská, PhD., s dlhoročnou praxou psychologičky v centre poradenstva a prevencie a ako školskej psychologičky, sa venuje problematike problémového správania u detí predškolského veku.
Odborné vzdelávanie od RAABE Akadémie je navrhnuté tak, aby poskytlo učiteľom nielen teoretické vedomosti, ale aj praktické nástroje a stratégie na efektívnu prácu s deťmi s rôznymi potrebami. Obsah vzdelávacieho programu zahŕňa učebné texty, komentované prezentácie a dištančné úlohy zamerané na aplikáciu získaných vedomostí, tiež test na overenie preštudovaných poznatkov. Programy aktualizačného vzdelávania RAABE obsahujú témy zamerané na najčastejšie formy problémového správania u detí predškolského veku, vrátane hodnotenia žiakov s NKS v MŠ.
Podpora komunikačných schopností naprieč vekovými skupinami a v domácom prostredí
Vývoj reči dieťaťa a jeho osvojovanie má určité pravidlá. Podľa odbornej literatúry sa dieťa vo veku medzi 19. a 24. mesiacom začína vyjadrovať prostredníctvom prvých slov. Uvádzame rečové a jazykové medzníky, ktoré sú typické pre vývin reči u detí medzi 24. a 36. mesiacom. Samozrejme, každé dieťa je špecifické a jeho rečový vývin je individuálny. Podľa logopedičky Doc. Svetlany Kapalkovej, PhD. len každé druhé dieťa dosahuje vhodný čas vývojových medzníkov platných pre reč. Ak dieťa nespĺňa niekoľko vývojových medzníkov za sebou a vývoj reči stagnuje dlhšiu dobu, je potrebné to preskúmať, porozumieť príčinám oneskorenia a začať problematickú situáciu riešiť. V spolupráci s odborníkom dokážu rodičia podporiť svoje dieťa a ľahšie ho zmieneným obdobím sprevádzať. Dieťa absolvuje odborné vyšetrenie u logopéda a v prípade potreby ďalšie odborné vyšetrenia (napríklad špeciálno-pedagogické a psychologické). Ak je to potrebné, môže byť dieťaťu odporúčaná logopedická starostlivosť ambulantnou formou, prípadne sa mu navrhne navštevovať materská škola, konkrétne trieda pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou.
Pred vstupom do školy dieťa opäť prejde rediagnostikou a na základe výsledkov vyšetrení pokračuje v rámci vzdelávania, buď v spádovej bežnej škole, alebo v špeciálnej škole pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou, prípadne v základnej škole, ktorá má triedu pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou. V triede s nižším počtom detí je vytvorený pre dieťa bezpečnejší priestor a učiteľ má príležitosť individuálne pristupovať ku každému dieťaťu v súlade s jeho aktuálnymi potrebami a schopnosťami. V prípade, že dieťa napreduje, môže byť na žiadosť rodičov v priebehu prvého alebo druhého stupňa základnej školy preradené do bežnej spádovej základnej školy v mieste svojho bydliska.
Pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou je charakteristické, že môžu mať ťažkosti porozumieť rôznym verbálnym vyjadreniam a tiež sa vyjadrovať. Je dôležité, aby sme na to mysleli v komunikácii s nimi a to, či nám rozumejú, sme si overovali, napríklad tak, nech nám povedia vlastnými slovami, ako porozumeli tomu, čo im hovoríme. Podpora vyjadrovacích schopností sa líši v závislosti od veku dieťaťa:
- Pre deti vo veku od 6 do 8 rokov môže byť vhodné nechať dieťa roztriediť rôzne veci do kategórií (napríklad dopravné prostriedky, zvieratá, hračky) a nechať ich vysvetliť, čo majú spoločné alebo na čo sa používajú. Deťom môžeme klásť hádanky, tiež ich nechať vymýšľať vlastné hádanky, čím sa stimuluje ich verbálna kreativita a lexikálna flexibilita.
- U detí vo veku od 8 do 10 rokov sa vyjadrovacie schopnosti môžu rozvíjať podporovaním ich slovnej zásoby tak, že ich necháme hľadať slová s podobným významom alebo s opačným významom (napríklad chutný, lahodný a odporný). Tieto aktivity posilňujú sémantické chápanie a rozširujú ich komunikačné možnosti.
- U 10 až 12-ročných detí sa dá obsahová úroveň reči posilniť rozvíjaním slovnej zásoby, lúštením krížoviek, hraním Scrabble a ďalších slovných hier. Podporiť dieťa v kreatívnom písaní alebo napísaní obsahu o knihe, ktorú čítalo, dokáže tiež rozvíjať jeho vyjadrovanie a hlbšie spracovanie informácií.
- U adolescentov s vyjadrovacími ťažkosťami sa odporúča povzbudzovať ich v čítaní kníh a podporovať ich ústny prejav formou diskusií a rozprávaním sa o vlastných skúsenostiach a názoroch o témach, ktorými žijú a ktoré ich zaujímajú. Tieto prístupy sú kľúčové pre rozvoj sebaistoty a komplexnej komunikácie.
Ďalšou špecifickou poruchou je elektívny mutizmus, pri ktorom dieťa zažíva veľkú úzkosť z rozprávania, chce situáciu zmeniť, no samo nie je schopné. Komunikuje len s ľuďmi, pri ktorých sa cíti bezpečne. Cieľom pri spolupráci s dieťaťom nie je ho zmeniť, ale stavať na jeho silných stránkach a hľadať spolu s ním spôsoby, ako môže zvládať a ustáť svoje strachy. Pri všetkých týchto výzvach je kontinuálna, cielená a empatická podpora nevyhnutná pre úspešný rozvoj a integráciu detí s narušenou komunikačnou schopnosťou.
tags: #dieta #s #narusenou #komunikacnou #schopnostou #v