Prekvapivé Spojenie: Ako Diéta, Poruchy Správania a Lieky Ovplyvňujú Školské Prostredie!

S koncom prázdnin opäť prichádza zbožné prianie každého rodiča - aby sa jeho dieťa rýchlo a hladko vrátilo späť do školských koľají. Prázdninový režim sa od toho školského líši. Rodičia trošku povolia uzdu, deti sa venujú svojím koníčkom, chodia neskôr spať a nemusia pozorne sedieť, počúvať a učiť sa tak, ako v škole. Lenže čo potom, keď sa opäť začne vyučovanie? Pôjde pozornosť detí tým správnym smerom?

Zatiaľ čo niektoré deti nemajú s prechodom na školský režim problémy, u iných sa objavujú ťažkosti so sústredením, zapamätávaním a dokonca i poslúchaním učiteľov. Ak do tejto skupiny patrí aj vaše dieťa, nezúfajte. Čoraz viac sa hovorí o rôznych poruchách pozornosti u detí. Tie rozhodne netreba podceňovať, no nie vždy je za problémom so sústredením skrytá práve táto diagnóza. V mnohých prípadoch sa dieťa nevie sústrediť v dôsledku životosprávy, konzumovanej potravy či emočného rozpoloženia. Tento článok vám poskytne komplexné informácie o príčinách, prejavoch, diagnostike a možnostiach riešenia problémov so sústredením a správaním u detí v školskom veku, vrátane diéty, terapeutických prístupov a liekovej terapie.

Návrat do školských lavíc: Prečo je sústredenie výzvou?

Prechod z bezstarostného prázdninového režimu do štruktúrovaného školského prostredia môže byť pre mnoho detí náročný. Rodičia, ktorí trošku povolia uzdu počas voľných dní, umožňujú deťom chodiť neskôr spať, venovať sa svojim záujmom a nemusia pozorne sedieť a učiť sa. Následný návrat k pravidelnému rozvrhu, požiadavkám na pozornosť, koncentráciu a disciplínu v škole, môže odhaliť alebo zhoršiť problémy so sústredením. Ak sa dieťaťu nedarí prispôsobiť sa školským koľajiam, môže to viesť k frustrácii u dieťaťa, rodičov aj učiteľov.

V prvom rade je dôležité vedieť, ako spoznáte, že má vaše dieťa problém s koncentráciou a sústredením. Okrem zjavných prejavov, ako je neposednosť, roztržitosť alebo zhoršené známky, sa môžu objaviť aj menej nápadné signály. Dieťa môže byť zasnené, s problémami dokončiť úlohy, ľahko sa nechá rozptýliť, alebo má ťažkosti s počúvaním a plnením pokynov. Tieto prejavy nemusia nevyhnutne znamenať závažnú poruchu, ale môžu byť signálom, že je potrebné venovať pozornosť celkovej životospráve a emocionálnemu stavu dieťaťa. Pochopenie príčin je prvým krokom k efektívnej pomoci.

Základné piliere sústredenia a správania

Schopnosť dieťaťa sústrediť sa a riadiť svoje správanie je úzko prepojená s jeho celkovou fyzickou a psychickou kondíciou. Mnohé problémy s koncentráciou v škole môžu mať korene v základných aspektoch životosprávy, ktoré často podceňujeme.

Dôležitosť spánku pre detský mozog

Nedostatok spánku dokáže vo veľkej miere ovplyvnenť váš deň. Ste unavený, neviete sa sústrediť, ste nervózny, nič vás nebaví. Podobné to je i u detí. Dospelí by mali dodržiavať približne 8 hodín nočného spánku. Pokojný detský spánok by mal trvať ešte dlhšie. Líši sa to v závislosti od veku - rozpätie je zhruba 10 - 12 hodín. Kvalitný a dostatočný spánok je kľúčový pre regeneráciu mozgu, konsolidáciu pamäte a udržanie stabilnej nálady a pozornosti. Ak dieťa spí málo, jeho mozog nemá dostatok času na spracovanie informácií a oddych, čo sa prejaví zníženou schopnosťou sústredenia a zvýšenou podráždenosťou.

Pohybom k lepšej koncentrácii

Medzi rodičmi sa často hovorí, že deti nechajú vybehať, aby sa unavili a potom lepšie spali. Okrem toho má však pohyb aj iný účinok - napomáha koncentrácii. Pravidelná fyzická aktivita zlepšuje prekrvenie mozgu a podporuje tvorbu dôležitých neurotransmiterov, ktoré ovplyvňujú náladu, motiváciu a pozornosť.

Dopamín je hormón a neurotransmiter. To znamená, že prenáša nervové signály cez nervové zakončenia do inej nervovej, svalovej alebo žľazovej bunky. Ako neurotransmiter je zodpovedný za príjemné pocity a vnemy, motiváciu a reguláciu pozornosti. Noradrenalín (norepinefrín) je tiež hormón i neurotransmiter. Je súčasťou sympatického nervového systému a podieľa sa na núdzovej reakcii tela známej ako „bojuj-alebo-uteč“, ktorá je charakteristická pre stresové situácie, ale zároveň ovplyvňuje bdelosť a pozornosť. Tretím zo skupiny hormónov a neurotransmiterov je serotonín. Ak ho má telo dostatok, prejaví sa to šťastím, spokojnosťou, motiváciou a tiež energiou a chuťou vložiť sa do vecí plnou parou. V mozgu reguluje motorické funkcie, vnímanie bolesti a chuti do jedla. Nedostatok pohybu môže narušiť rovnováhu týchto látok, čo vedie k problémom so sústredením a náladovosti.

Výživa ako palivo pre mozog

Dôležité je, aby dieťa jedlo pravidelne a zdravo. Nemalo by vynechávať raňajky - tie mu totiž dodajú energiu a dobrý štart do dňa. Jedálniček vašej ratolesti by mal obsahovať dostatok vitamínov a minerálov, čerstvú zeleninu, ovocie, vlákninu, bielkoviny a tiež sacharidy - ale pozor, zdravé sacharidy. Dospelí často nevenujú pravidelnej a správnej výžive dostatok pozornosti. Rýchla uponáhľaná doba a kopa povinností zapríčiňujú, že na prípravu zdravého jedla a jeho konzumáciu v pokoji už nezostáva čas. To sa potom odzrkadlí aj na deťoch. Správna výživa je esenciálna pre optimálnu funkciu mozgu. Nepravidelné stravovanie a vysoký príjem spracovaných potravín, cukru a nezdravých tukov môžu viesť k výkyvom hladiny cukru v krvi, čo ovplyvňuje energiu a koncentráciu.

Emocionálna pohoda a moderné technológie

To, ako sa dieťa cíti a čo práve prežíva, môže priamo ovplyvňovať jeho schopnosť koncentrácie a sústredenia sa. Niekedy za stresom a napätím stoja napríklad problémy doma, osobné starosti, ale veľmi často tiež tlak pred polročným vysvedčením či veľkou písomkou. Riešením je v prvom rade komunikácia. Otvorený rozhovor s dieťaťom o jeho pocitoch a obavách môže pomôcť zmierniť vnútorný tlak a zlepšiť jeho schopnosť sústrediť sa.

Moderné technológie, smartfóny, tablety a iné prístroje majú preukázateľný vplyv na schopnosť sústrediť sa. Neustále podnety, notifikácie a rýchle striedanie vizuálnych informácií preťažujú detský mozog a narúšajú rozvoj dlhodobej pozornosti. Ak má teda vaše dieťa problém sústrediť sa na učenie a domácu úlohu, nemusí mať nevyhnutne poruchu pozornosti. Vyskúšajte mu zmeniť režim, prípadne sa zamyslite, či ho neovplyvňuje niektorá z vyššie spomenutých príčin. Redukcia času stráveného pred obrazovkami a podpora iných aktivít môže výrazne prispieť k zlepšeniu koncentrácie.

Prečo je spánok dôležitý? | Dôležitosť spánku pre deti #whyamisotired

Poruchy pozornosti a učenia: Hlbší pohľad

Keď bežné úpravy životosprávy a prostredia neprinesú želaný výsledok, alebo sú problémy so sústredením a správaním obzvlášť výrazné a pretrvávajúce, je namieste zvážiť možnosť poruchy pozornosti alebo učenia. Tieto diagnózy nie sú rozmarom, ale reálnymi neurovývinovými poruchami, ktoré ovplyvňujú schopnosť dieťaťa fungovať v škole i v každodennom živote.

Čo sú poruchy pozornosti (ADD a ADHD)?

Poruchy pozornosti patria medzi najčastejšie diagnostikované neurovývinové poruchy u detí. Pravdepodobnosť výskytu poruchy pozornosti sa u detí školského veku pohybuje v rozmedzí 3 až 10 % a vyskytuje sa častejšie u chlapcov. Niektorí odborníci uvádzajú, že zdroje spomínajú 5 - 7% výskyt u žiakov. Davidson a Neale (2011) hovoria v rámci ADHD o troch subkategóriách.

ADD (Attention Deficit Disorder) predstavuje poruchu pozornosti, ktorá je charakteristická hypofunkciou, čiže nedostatočnou aktivitou. Detičky s touto poruchou pozornosti sú ako keby zasnené a hlavou neprítomné. Môžu byť o niečo pomalšie pri podávaní výkonov v škole, no len málokedy sú problémové a neposlušné. Deti s touto poruchou bývajú viac zasnené, neprítomné, pomalé a uzavreté vo svojich fantazijných svetoch. Ak ich niečo baví, dokážu sa do toho ponoriť. Tieto deti majú väčšinou problém s nižším výkonom v škole, ale nemávajú výraznejšie problémy so správaním. Zlyhávanie či zaostávanie za spolužiakmi patria medzi príznaky špecifickej poruchy učenia, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú sebaúctu dieťaťa.
ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) je porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou. Barkley delí ADHD na poruchu pozornosti s hyperaktivitou s alebo bez výskytu agresie. Zvyčajne je diagnostikovaná zhruba okolo 6. až 9. roku života dieťaťa. V tomto období začína dieťa chodiť do školy a sú naň kladené vyššie nároky - a to predovšetkým na jeho pozornosť, koncentráciu a schopnosť učiť sa. Detičky trpiace poruchou pozornosti si vyžadujú viac trpezlivosti a dobre nastavený prístup od rodičov, blízkych aj ich učiteľov. Poruchy pozornosti totiž nie sú rozmar, ale niečo, za čo dieťa nemôže a samo sa s tým snaží bojovať. Deti s touto poruchou bývajú nepozorné, ale zároveň veľmi živé a dynamické. Môžu sa u nich vyskytnúť jednotlivé prejavy izolovane, v niektorej z kombinácií alebo aj všetky naraz. Niektoré deti sa ťažko sústredia a venujú dlhšie pozornosť aktivite, ktorú práve vykonávajú. Okrem toho sa môže vyskytnúť zvýšená dráždivosť, agresívne správanie a ľahkovážnosť.

Deti s poruchou pozornosti majú problémy s počúvaním a plnením pokynov. Dieťa nie je schopné udržať pozornosť ani po dobu, než mu vysvetlíte, čo po ňom chcete. Veľmi ľahko sa nechá rozptýliť, sledujú, "kde čo lieta". Má problémy so zameraním sa na jednu vec a udržaním pozornosti. Častý je aj nevyrovnaný výkon v škole a ťažkosti so samostatnou prácou. Zasnenosť - t. j. vypínanie pozornosti je na dennom poriadku. Pri ADHD sa k týmto príznakom pridáva neustála aktivita, keď dieťa ani chvíľku neobsedí a je stále v pohybe, aj keď je unavené. Má problémy s prechodom na inú činnosť. Dieťa sa nechá ľahko vyprovokovať a často provokuje ostatných. Niekedy reaguje agresívne a tým sa dostáva do konfliktov. Často býva v triede neobľúbené, bez kamarátov alebo si naopak nájde kamarátov s podobnými problémami. Nepriaznivým dôsledkom takýchto porúch v škole je ľahkosť rozptýlenia pozornosti a neschopnosť dokončiť začatú činnosť. Takéto deti často prerušujú svoju prácu činnosťami, ktoré s ňou nesúvisia, sú upútavané všetkými možnými podnetmi, ktoré stimulujú ďalšie, zbytočné a neúčelné aktivity. Robia rôzne nezmyselné chyby a úlohu často vôbec nestačia dokončiť. Tieto chyby však nie sú z nedostatočnej schopnosti, ale nepozornosti.

Špecifické poruchy učenia (Všeobecný prehľad)

Okrem porúch pozornosti existujú aj špecifické poruchy učenia, ktoré deťom sťažujú zvládanie školských povinností. Tieto poruchy spôsobujú ťažkosti v oblastiach, ktoré sú nevyhnutné na učenie: hovorenie, písanie, čítanie a počítanie. Niektoré z nich sa môžu vyskytovať aj u detí s vrodenými neurologickými poruchami. Porucha učenia spôsobuje, že dieťa zaostáva za ostatnými a sťažuje mu plnenie školských povinností.

Medzi najčastejšie patria:

Dyslexia: porucha čítania, ktorá sa prejavuje ťažkosťami s dekódovaním písmen, plynulosťou čítania a porozumením textu.
Dysgrafia: porucha písania, ktorá ovplyvňuje schopnosť vytvárať čitateľné a usporiadané písmo, vrátane problémov s grafomotorikou.
Dysortografia: porucha pravopisu, pri ktorej má dieťa problémy s aplikáciou pravopisných pravidiel a gramatiky.
Dyskalkúlia: porucha matematických schopností, prejavujúca sa ťažkosťami s chápaním čísel, matematických operácií a riešením úloh.
Dyspinxia: porucha kreslenia, ovplyvňujúca schopnosť dieťaťa reprodukovať vizuálne informácie prostredníctvom kresby.
Dysmúzia: porucha hudobných schopností, ktorá sa prejavuje ťažkosťami s vnímaním a reprodukciou hudby.
Dyspraxia: porucha pohybovej koordinácie, ktorá môže ovplyvniť jemnú aj hrubú motoriku.

Poruchy učenia postihujú veľkú skupinu detí, dospievajúcich a dospelých a nie sú spôsobené nedostatkom všeobecnej inteligencie. Takéto deti sú často schopné nájsť prekvapivo originálne riešenie matematického problému a často sú úspešné v predmetoch, ktoré ostatní nemajú radi. Napriek tomu, že sú inteligentné, ich špecifické ťažkosti im bránia v plnom využití ich potenciálu v tradičnom školskom prostredí.

Príčiny a diagnostika porúch pozornosti a učenia

Presné príčiny porúch pozornosti a učenia nie sú celkom známe, ale odborníci sa zhodujú, že sú multifaktoriálne. Medzi ne patria:

Genetické faktory: Štúdie dvojičiek, adoptovaných detí a ich rodín priniesli mnoho závažných argumentov v prospech genetického prenosu ADHD. Z týchto štúdií vyplýva, že približne polovica rodičov, ktorí trpeli ADHD, má dieťa s rovnakou poruchou. Medzi 10 % až 35 % detí s poruchou ADHD má prvostupňového príbuzného s rovnakým ochorením. Predpokladá sa, že k diagnóze ADHD, je očividne chromozóm Y. Chlapci sú často odvážnejší (čo súvisí s genetikou a hormónmi, ako je testosterón a jeho vplyv na znášanie rizika), impulzívnejší a menej poddajní ako dievčatá.
Prenatálne a perinatálne poškodenia: Najčastejšie sa spájajú s vrodeným poškodením mozgu a centrálnej nervovej sústavy, ktoré vzniká v prenatálnom (pred narodením) a perinatálnom (okolo narodenia) období. Napríklad ľahká mozgová dysfunkcia môže byť geneticky podmienená, ale môže byť spôsobená aj niečím iným, čo sa stalo matke počas tehotenstva, než je dedičnosť: mohla užívať lieky, konzumovať alkohol, fajčiť alebo užívať drogy. Okrem toho môžu byť niektoré abnormality spôsobené chorobami, ktorými sa matka nakazila počas tehotenstva (napr. rubeola, závažnejšia infekcia), alebo komplikáciami, ktoré sa mohli vyskytnúť počas pôrodu.
Vplyv prostredia: Pokročilé štúdie dokazujú, že pri ADHD sa vyskytuje určité abnormálne fungovanie mozgu. Toto zistenie bolo dokázané pomocou pokročilých techník zobrazovania mozgu, ktoré sú používané najmä v západnej Európe. Štúdie, ktoré využívajú PET (pozitrónovú tomografiu), technológiu zobrazovania mozgu, poukázali na rozdiely medzi ľuďmi trpiacimi ADHD a medzi zdravou populáciou, pričom rozdiel je najmä v spomínanej funkčnosti mozgu.
Iné faktory: Poruchy učenia sa môžu vyskytnúť aj ako dôsledok dlhodobej choroby dieťaťa alebo po dlhodobej neprítomnosti v škole. Môžu však byť aj prejavom nezrelosti pre školu. V pozadí môžu byť rodinné problémy a iné dôvody, prečo sa dieťa neučí. Dobrou správou je, že tieto príčiny sa dajú takmer úplne odstrániť.

Diagnostikovanie ADHD je komplexný proces, ktorý berie do úvahy históriu rodiny, počet a pretrvávanie symptómov a mieru, do ktorej symptómy ovplyvňujú každodenné fungovanie človeka. Aj keď je ADHD poruchou správania, sledujú sa aj fyzické znaky. Pozorovanie správania je neodmysliteľnou súčasťou diagnostiky ADHD. Hoci existujú testy, pomocou ktorých je možné predbežne zistiť, či dieťa trpí ADHD, pre presnú diagnózu je nevyhnutné vyšetrenie detského alebo dorastového psychiatra. Ten stanovuje predbežnú diagnózu zhodnotením správania dieťaťa v kombinácii s dôkladným fyzickým vyšetrením a posúdením informácií získaných od rodičov a učiteľov. Odhalenie poruchy pozornosti a hyperaktivity je často odďaľované, pretože spoločnosť tieto deti „škatuľkuje“ ako neposlušné a nevychované. Mnohí rodičia nechcú prijať fakt, že ich dieťa trpí poruchou, čím je práca s dieťaťom náročnejšia. Včasne diagnostikovaná hyperaktivita, dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia, autizmus, poruchy kognitívneho vývinu alebo pohybové problémy sa dajú veľmi dobre liečiť pomocou špecializovaných vývinových prístupov.

Prejavy porúch učenia a správania v školskom prostredí

Ak má dieťa poruchu učenia, pravdepodobne to dá rodičom najavo nepriamo - svojím správaním alebo úspechmi v škole. Avšak nie pri každej zmene správania či zhoršení známok musí ísť automaticky o špecifickú poruchu.

Ako sa prejavuje dieťa s poruchou?

Buď si rodič poruchu učenia všimne najprv podľa príznakov - zmien a porúch v správaní dieťaťa - a až neskôr sa objavia ťažkosti v učení, alebo sa najprv objaví porucha učenia - zaostávanie za spolužiakmi - a až potom sa prejavia zmeny v správaní. Neúspech v škole má negatívny vplyv na sebavedomie dieťaťa a dieťa sa začne brániť ďalšiemu neúspechu týmito spôsobmi:

vyhľadávanie pozornosti prostredníctvom hyperaktívneho správania, výtržností a hluku;
zmeny nálad;
hravosť;
agresívne správanie voči spolužiakom, dospelým a dokonca aj voči sebe;
popieranie samostatnosti;
klamstvo;
vzdor;
výbuchy hnevu;
záškoláctvo;
nezáujem o rôzne veci a činnosti;
lenivosť;
izolácia;
únik od reality;
depresívna nálada;
psychosomatické problémy, ako sú bolesti hlavy, žalúdka atď.

Ide o prirodzené reakcie dieťaťa, keď objavuje svoje vlastné deficity a s nimi aj spätnú väzbu od svojho okolia - učiteľov, rodičov a spolužiakov. Je dôležité pochopiť, že sú v neustálom strese, často sa cítia sklamané samy zo seba a beznádejné. Čím viac sa nedarí, tým ťažšie je dostať sa z tohto začarovaného kruhu. Práve preto potrebujú starostlivých, pozorných a chápavých rodičov.

Výzvy školského systému pre "iných" žiakov

Z evolučného hľadiska je škola nenormálnym prostredím. Svojou štruktúrou, požiadavkami na dlhodobú koncentráciu a sedenie, často ide proti prirodzenosti mnohých detí. Všetci musia sedieť ticho a počúvať. Ak nie, dostanú „diagnózu“. Všetci musia písať rovnaké testy. Všetci sa musia naučiť rovnaké vedomosti a následne píšu testy. Počas 99 % času sa očakáva, že sa deti budú správať spôsobom, ktorý by učitelia netolerovali. V starých dobách boli deti zodpovedné za svoje vlastné vzdelávanie. Náš súčasný model vzdelávania sa dramaticky líši od toho, ako sa ľudské bytosti vyvíjali po milióny rokov. Škola vyžaduje, aby dieťa dokázalo prispôsobiť sa a sústrediť sa dlhodobo na abstraktné úlohy, ktoré nemusia byť pre neho prirodzene motivujúce.

Spoločnosť a komunity podobne ako jedinci žijúci v nich majú osoh z rôznorodosti. Niektorí ľudia sú opatrnejší a niektorí zas odvážnejší. Niektorí sú konzervatívnejší a iní zase liberálnejší. Táto rôznorodosť je súčasťou každej normálnej osobnosti. Dnešné školy však nie sú takými rôznorodými prostrediami. Odlišnosť môže viesť k diagnóze. Ak má dieťa poruchu pozornosti, ktorú nemožno diagnostikovať a liečiť, pociťuje nielen nespokojnosť s výkonmi v škole, ale aj frustráciu a stratu sebaúcty.

Príkladom môže byť chlapec, ktorý bol neuveriteľne strašný a otravný pre skoro všetkých svojich učiteľov. Nikdy nespravil svoje úlohy a neustále vyrušoval počas vyučovania. Bol rebel, ktorý povedal, čo si skutočne myslí namiesto toho, čo sa od neho očakávalo. Jeho rodičov pravidelne pozývali na rodičovské združenia. V snahe pomôcť mu, matka súhlasila, aby ho učitelia vyňali z náročných predmetov, ktoré ho nemali baviť. Výsledok bol, že nemal takmer žiadne predpísané úlohy a prepadol na väčšine testov. Po maturite sa začala tá lepšia časť jeho života. Zistil, že ho baví varenie a je v tom dobrý. Bezprostredne po škole si našiel prácu v reštaurácii, kde exceloval. Po niekoľkých rokoch sa stal šéfkuchárom vo veľmi rušnej úspešnej reštaurácii. Ako to dokázal? Jeho práca vyžadovala, aby dokázal vnímať a spájať viaceré konfliktné a naliehavé podnety naraz. Našiel svoje prostredie, kde vďaka svojej špecifickej osobnosti nebol zničený školou, ale dokázal si nájsť svoje miesto a prekvitá. Tento príklad podčiarkuje, že nie každé dieťa sa hodí do štandardného školského rámca a potrebuje nájsť prostredie, kde jeho jedinečné schopnosti môžu vyniknúť.

Komplexné stratégie podpory a liečby

Keďže problémy so sústredením a správaním majú mnoho príčin, riešenie musí byť komplexné a prispôsobené individuálnym potrebám dieťaťa. Zahŕňa úpravu domáceho prostredia, stravovania, zapojenie do terapií a v niektorých prípadoch aj farmakologickú liečbu.

Podpora sústredenia a správania v domácom prostredí

Zbavte priestor rušivých elementov: V prvom rade hovorím o priestore, kde sa dieťa zvyčajne učí, čiže v detskej izbe. Zvyčajne bývajú najrušivejšie práve zariadenia ako telefóny, televízory, počítače, tablety, ale tiež rôzne hry a časopisy a podobne. Izbička by mala byť čistá a uprataná.
Rozdeľujte činnosť na menšie celky: Deti, ktoré majú ťažkosti sa sústrediť, nevydržia dlho vnímať a učiť sa. Môže preto pomôcť, ak väčšie celky učiva rozdelíte do menších častí.
Chváľte: Ak dieťa niečo urobí správne, prípadne sa mu podarí vyriešiť úlohu alebo odpovedať korektne na otázku, pochváľte ho. Ide o pozitívnu motiváciu. Práve motivácia niekedy týmto deťom chýba.
Postarajte sa o to, aby malo dieťa dostatok pohybu: Pravidelná fyzická aktivita, ideálne vonku na čerstvom vzduchu, pomáha odbúravať nadbytočnú energiu a zlepšuje schopnosť koncentrácie.
Vytvorte si s dieťaťom režim: Presne stanovený režim a rutina deťom pomáha uvedomiť si, čo ich čaká. Štruktúra a predvídateľnosť znižujú úzkosť a zlepšujú pocit bezpečia.
Hrajte hry na rozvoj pozornosti: Existuje mnoho hier, ktoré hravou formou precvičujú koncentráciu, pamäť a logické myslenie.
Aromaterapia: Pomocou vôní môžeme dieťa upokojiť, podporiť jeho koncentráciu a pamäť. Vhodné sú medovka, rumanček a levanduľa, ktoré pomôžu upokojiť nadbytok myšlienok. Navodzujú pohodovú atmosféru plnú pokoja a dôvery. Pomáhajú aj pri problémoch so zaspávaním. Šalvia, jazmín či ruža dodávajú odvahu a stratené sebavedomie. Aplikácia esenciálnych olejov ako je vetiver, cedrové drevo a levanduľa inhaláciou 2x denne by mala dosiahnuť klinicky významných výsledkov u prejavov ADHD v priebehu 60 dní.

Diéta a výživové doplnky ako podporná liečba

Všetky pochody v tele a teda aj pozornosť do značnej miery ovplyvňuje aj to, čo jeme. Preto je dôležitá vyvážená strava, bohatá na omega-3 mastné kyseliny, vitamíny skupiny B, bielkoviny, zeleninu a ovocie.

Omega-3 mastné kyseliny: Sú veľmi dôležité pre vývoj a správnu činnosť mozgu, kognitívne funkcie, sústredenie, pamäť i koncentráciu. Ich bohatým zdrojom je napríklad rybí olej, konopné a ľanové semienka, niektoré výživové doplnky. Predovšetkým kyselina dokozahexaénová (DHA) a kyselina eikozapentaénová (EPA) môžu mať priaznivý vplyv na symptómy ako je nedostatok pozornosti a hyperaktivita.
Horčík (Magnézium): Je jeden z kľúčových minerálov pre zdravie a činnosť nervovej sústavy. Je dôležitý pre funkciu mozgu, najmä v súvislosti so znižovaním úzkosti a podporou relaxácie.
Vitamíny skupiny B: Podporujú produkciu neurotransmiterov, ako sú serotonín a dopamín, ktoré ovplyvňujú náladu a regulujú emocionálnu vyrovnanosť. Vitamín B6 je dôležitý pre výrobu týchto chemických látok.
Zinok: Je minerál, ktorý je dôležitý pre funkciu mozgu, najmä pri regulácii neurotransmiterov, ako je dopamín.
Železo: Niektoré výskumy naznačujú, že nízka hladina železa môže mať vplyv na správanie a kognitívne funkcie. U niektorých ľudí s ADHD sa pozorovali nižšie hladiny železa, a to môže ovplyvniť schopnosť sústrediť sa.
Jód: Nedostatok jódu môže viesť, okrem problémov so štítnou žľazou, aj k vzniku psychických porúch.
Špecifické výživové doplnky: Po konzultácii s pediatrom môžete dieťaťu podávať voľnopredajné doplnky podporujúce činnosť nervovej sústavy. Napríklad Concentrix® bol vyvinutý špeciálne pre zvýšenie koncentrácie u detí od 4 rokov a dospelých. Pomáha pri ľahkých formách hyperaktivity a poruchách sústredenia. Zlepšuje pozornosť a správanie počas 12 hodín. Karnozín EXTRA prispieva k multifunkčnej ochrane buniek pred voľnými radikálmi, k zlepšeniu koncentrácie, logického myslenia a pamäte, a zároveň k zníženiu agresivity a hyperaktivity. Má významne pozitívny efekt u autistických ochorení.

Kontroverzné metódy a potraviny na vyhýbanie sa: MUDr. Ján Šuba uvádza, že medzi spôsoby liečby, ktoré nemajú dokázanú účinnosť, patria diéty s vylúčením niektorých zložiek potravy, potravinové prídavky, vitaminoterapia a biofeedback. V súčasnosti sa ale objavujú aj názory a teórie, že obmedzenie určitých potravín, alebo naopak, ich pravidelné užívanie, vedie k zníženiu príznakov ADHD. Ako kľúčovú potravinu, alebo skôr zložku potravy, ktorá má veľký vplyv na správanie a prežívanie detí s ADHD, označuje Dr. Natalie Sinn omega-3 mastné kyseliny. Za najväčšie zlo pre detský mozog trpiaci ADHD je považovaný cukor. Odborníci odporúčajú vyhýbať sa potravinám, ktoré obsahujú veľké množstvo cukru a to najmä večer. Za veľmi nevhodné sa považujú potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru a kofeínu, ktoré spôsobujú časom zhoršenie stavu.

Terapeutické prístupy bez liekov

Liečba ADHD u detí je dlhodobý proces, ktorý zahŕňa rôzne prístupy na zlepšenie správania a funkčnosti dieťaťa. Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov. Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program.

Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): Je širšia, keďže využíva aj techniky behaviorálnej terapie, čiže učenie sa. Zameriava sa na špecifické správanie pacienta a na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností. Na kognitívno-behaviorálnu terapiu v liečbe ADHD sú rozporuplné názory. Niektorí odporcovia tvrdia, že pre dieťa s ADHD je takmer nemožné, aby reálne zhodnotilo svoje správanie a vyhodnotilo model iného správania. Želaný výsledok je preto „behom na dlhú trať“ a v konečnom dôsledku sa nemusí dostaviť pozitívny výsledok.
Pohybová terapia: Rozvíja pamäť, myslenie, reč, vnímanie a predstavivosť dieťaťa. Správny pohybový vývin zabezpečí fungovanie kognitívnych schopností. Používa sa najmä u detí s poruchami učenia a správania, u detí s diagnózou ADHD a u detí s autizmom. Je to výborná metóda na ovplyvnenie fungovania stimuláciou celého nervového systému.
Dramatoterapia: Využíva nástroje dramatoterapie na rozvoj reči a komunikačných schopností dieťaťa. V terapeutickej činnosti sa využíva hranie roly na rozšírenie výrazových prostriedkov a uľahčenie pochopenia iných. Dramatické etudy taktiež napomáhajú pri rozvoji vyjadrovacích schopností, tvorivosti, empatie i fantázie. Umožňujú deťom lepšie uvedomovanie seba samého v priestore, v rôznych situáciách, vo vzťahoch a dostať tak svoje správanie viac pod kontrolu.
Arteterapia: Využíva výtvarné umenie na rozvoj tvorivých schopností a emocionálneho rozvoja. Terapia pomocou výtvarných prostriedkov, napríklad kresba, maľba, ale aj výtvarné práce s inými materiálmi ako sú keramická hlina (vhodná najmä pre deti s ADHD, pretože uvoľňuje napätie a precvičuje jemnú motoriku), drevo, kreslenie na kamene, kov, prípadne plasty. Popri precvičovaní jemnej motoriky, prípadne grafomotoriky či vizuomotorickej koordinácie je významný psychologický efekt tejto terapie aj v rozvíjaní estetického vnímania, sebareflexie či napríklad projekcie.
Muzikoterapia: Využíva hudbu na rozvoj rečových schopností, ktorá pomáha pri dýchaní a duševnej rovnováhe a má pozitívny vplyv na náladu. Počúvanie tónov hudby, spievanie či hranie na nejakom hudobnom nástroji sú základné skúsenosti v muzikoterapii. Hudba má svojim účinkom iniciovať telesnú a psychickú pohodu organizmu. Stimuluje emocionálne hladiny dieťaťa a dostáva ho do stavu relaxácie a uvoľnenia.
Jazyková a logopedická terapia: Mnoho detí s ADHD má problémy s výslovnosťou a s jazykovým prejavom. Často trpia zajakavosťou, či nesprávnou výslovnosťou.
Cesta pre deti: Je inšpirujúca liečebná metóda, ktorú je možné využiť k pomoci deťom. Je určená pre deti od 5 do 12 rokov. Proces je vedený na podprahovej úrovni vnímania dieťaťa a upravený vo forme rozprávky. Pomáha deťom nájsť stratenú sebadôveru, odstrániť ich emocionálne bloky aj fyzické problémy, oslobodiť ich od traumatických zážitkov a nechať vyniknúť ich prirodzeným schopnostiam.

Tieto terapeutické metódy sa používajú aj na Slovensku a ukázali sa ako veľmi účinné proti poruchám učenia. Sú navrhnuté tak, aby boli zaujímavé a pútavé pre najmenšie deti. Deti využívajú širokú škálu pozitívnych účinkov v rôznych oblastiach, ktoré účinne zlepšujú ich zručnosti, ktoré boli zadržané v dôsledku porúch učenia a správania.

Farmakologická liečba: Kedy a prečo?

Lieková terapia sa používa až po indikácii zo strany psychiatra. Cieľom liečby ADHD je čo najlepšie začlenenie človeka, ktorý trpí touto poruchou, do bežného života a povinností - či už v škole, v práci, alebo osobnom živote. ADHD nie je bežným ochorením, ktoré sa vylieči po 7 dňoch ako chrípka. Vyžaduje si dlhodobú spoluprácou pacienta, lekára a terapeuta. Lieky na ADHD majú rôzne mechanizmy účinku a pomáhajú deťom so sústredením a zmiernením hyperaktivity.

Stimulanty: Sú najčastejšie predpisované lieky na ADHD. Fungujú tak, že zvyšujú aktivitu určitých chemických látok v mozgu, ako sú dopamín a noradrenalín. Tieto látky sú kľúčové pre regulovanie pozornosti, motivácie a impulzívnosti. Metylfenidát (napr. Concerta) je príkladom liečivej látky, ktorá zvyšuje hladiny dopamínu a noradrenalínu v mozgu.
Nestimulanty: Sa používajú skôr v prípadoch, keď stimulanty nie sú účinné alebo spôsobujú nežiaduce vedľajšie účinky. Ich mechanizmus účinku je o niečo zložitejší. Atomoxetín (napr. Atomoxetin) je liečivo, ktoré zvyšuje hladiny noradrenalínu v mozgu a najčastejšie sa používa, ak stimulanty spôsobujú pacientovi vedľajšie účinky.

Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring. Aj keď sú lieky na ADHD účinné, môžu mať vedľajšie účinky, ktoré sa líšia v závislosti od typu lieku. Je dôležité, aby farmakologická liečba bola vždy súčasťou komplexného prístupu, ktorý zahŕňa aj behaviorálne terapie a podporu rodiny a školy.

Spolupráca školy, rodičov a odborníkov

Úspešné zvládanie porúch správania a učenia u detí vyžaduje koordinované úsilie všetkých zúčastnených strán. Kľúčom je otvorená komunikácia a spoločné smerovanie k podpore dieťaťa.

Rola rodičov: Pochopenie a podpora

Rodičia by si mali uvedomiť, že hyperkinetická porucha - ADHD, ADD nie je choroba, ale vzorec problémov v správaní ich dieťaťa. Dieťa je len nositeľom problému, nie je problémovým dieťaťom, nemôžeme ho trestať za niečo, čo nedokáže, alebo nevykoná vedome zle. Hyperkinetická porucha je vývojová, dieťa sa najčastejšie v puberte začne upokojovať, zníži sa jeho impulzivita. Predpokladom sú ústretové postoje rodičov. Rodičia často prežívajú bezradnosť a bezmocnosť, nedokážu sa na problémy pozrieť s nadhľadom, s odstupom a meniť svoje výchovné postupy a stratégie. Dieťa s ADHD, ADD zasahuje do celej dynamiky rodiny, netreba prehliadať jeho súrodencov, ktorí sú „bezproblémoví“ a nevyžadujú si toľko pozornosti, nie je vhodné porovnávať deti medzi sebou navzájom.

Často sa predpokladá, že by sa nadmerne aktívnemu dieťaťu malo vo všetkom vyhovieť len preto, že má určitú poruchu - ADHD, ADD. Je to ale mylný názor. Každé dieťa potrebuje cítiť bezpečie z pevne stanovených hraníc. Aj hyperaktívne dieťa by malo zodpovedať za svoje správanie rovnako, ako všetci ostatní v rodine. Samozrejme, že môžete očakávať len to, čo je v rámci jeho možností.

Ako zvládnuť dieťa s poruchou pozornosti a správania doma:

Buďte ohľadne pravidiel a výchovných prostriedkov naozaj dôslední.
Hovorte s dieťaťom pokiaľ možno, pokojne a pomaly. Hnev je prirodzený, ale môžete ho ovládnuť.
Všimnite si každé pozitívne správanie dieťaťa a reagujte pochvalou.
Vypracujte pre dieťa jasný denný program, kedy má vstať, jesť, hrať sa, pozerať TV, učiť sa, pomáhať, ísť spať… Držte sa ho pokiaľ je to trochu možné, i keď ho dieťa stále porušuje.
Nové alebo obtiažne úlohy mu predveďte, zároveň krátko, jasne, pokojne vysvetlite. Opakujte svoju ukážku, kým sa dieťa nenaučí. Proces zapamätávania u hyperaktívnych detí je pomalší a trvá dlhšie, kým sa zafixuje.
Dajte mu, pokiaľ je možné, oddelenú izbu alebo vlastný kútik, ktorý bude jeho ríšou. Pri plnení úloh prenášajte na neho zodpovednosť.
Naučte sa rozoznávať varovné signály, skôr než vybuchne.
Nech sa hrá s jedným, nanajvýš s dvoma kamarátmi naraz, pretože je ľahko nahnevateľný.
Trpezlivosť, pokoj, optimistický pohľad do budúcnosti. Nedopustiť, aby sa dieťa naučilo niečo nesprávne.
Učte sa spolu s dieťaťom, sprevádzajte ho pri učení, nespoliehajte sa na jeho samostatnosť, ale poskytujte mu taktne svoje vedenie. Pri písaní úloh chvíľu pri ňom pokojne seďte, aby dieťa cítilo vo vás oporu.
Týmto deťom vyhovuje skôr práca nárazová, krátkodobá, než dlhodobé, sústavné zaťažovanie pozornosti. Napr. 10-15 minút (podľa potreby) venujte jednej úlohe, potom je dobré prácu na chvíľu prerušiť a k úlohe sa vrátiť.
Nútiť hyperaktívne dieťa k pokoju, obmedzovať ho, trestať za jeho nadmernú pohyblivosť iba zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť. Zabráňte pocitom menejcennosti. Je potrebné tieto deti taktne chrániť pred príliš trápnymi a opakovanými zážitkami neúspechu v súťažiach, v ktorých pre svoje ťažkosti musí byť vždy posledné.
V celom rodinnom prostredí je potrebné vytvoriť atmosféru spolupráce. Dieťa má poznať, že ho v rodine majú radi, že sú mu ochotní pomáhať, nie iba kontrolovať a kritizovať, musí sa cítiť spokojne.

Ako môže škola pomôcť?

Práca učiteľa s dieťaťom s poruchou učenia je náročná, a je dôležité, aby si spôsobom, akým rieši konflikty v triede, a zachovávaním spravodlivosti medzi deťmi, vybudoval autoritu u všetkých žiakov v kolektíve. Podpora zo strany rodičov a školy je pre zvládanie ADHD u detí zásadná.

Pri priebežnom hodnotení je vhodné používať rôzne formy hodnotenia (napr. namiesto písomného testu ústne skúšanie, projekty).
Pri slovnom skúšaní sa odporúča skúšať žiaka kratšie a radšej dvakrát.
Ak žiak píše písomnú úlohu je vhodné ju rozdeliť na viac kratších častí.
Pokiaľ zavediete nejaké sankcie, zdôraznite, že to robíte preto, aby ste dieťaťu pomohli.
Podporujte u detí s problémami zodpovednosť a kamarátstvo. Pomôžte dieťaťu vytvárať kamarátske vzťahy, poraďte mu, ako má postupovať, ako sa má správať k iným deťom, čo im má povedať.
Pokúste sa nadviazať dobrý vzťah aj s rodičmi dieťaťa.
Na začiatku hodiny oznámte presný program hodiny, na konci ho zrekapitulujte.
Na hodinu si pripravte viac rôznych činností.
Zaistite v triede miesto, kde sa môže žiak sám upokojiť (napr. oddelená lavica).
Snažte sa, aby vaše ústne pokyny boli krátke, jednoduché a konkrétne.

Kedy vyhľadať odborníka a akého?

Odborné vyšetrenie je vhodné zvážiť vtedy, ak problémy so sústredením pretrvávajú dlhšie než niekoľko mesiacov, zhoršujú školský výkon, narúšajú vzťahy alebo sú sprevádzané výraznými zmenami správania, emócií či spánku. Nepriaznivé dôsledky neliečených porúch sa môžu prejaviť nielen v škole, ale aj na celkovej pohode dieťaťa a rodiny. Ak sa problém včas neodhalí a nevyrieši, bude mať mimoriadne negatívny vplyv nielen na vzťahy medzi rodičmi a dieťaťom, ale aj na vzťahy medzi rodičmi navzájom a medzi rodičmi a učiteľmi a školou.

Prvým krokom je často návšteva špeciálneho pedagóga, ktorý vás usmerní a poradí, ako máte ďalej postupovať. Ďalší odborníci, ktorí vám pomôžu pri správnom ovplyvňovaní stavu vášho dieťaťa, sú psychológ, liečebný pedagóg, logopéd, neurológ a pediater. Ich vzájomná spolupráca a vaša aktívna komunikácia s nimi je dôležitá. Zdravotná starostlivosť o tieto deti je vedená v ambulanciách klinických a poradenských psychológov, psychiatrov a odborníkov, ktorí pracujú s duševnými chorobami. Odporúčanie k špecialistovi prichádza najčastejšie od pedagógov a všeobecných lekárov. Terapia sa zúčastňuje aj psychológ, ktorý môže vykonávať psychodiagnostiku, vrátane testov a hodnotení, ktoré pomáhajú stanoviť diagnózu ADHD.

Deti s poruchami pozornosti či hyperaktívne deti sú ostatnými ľuďmi častejšie odmietané a negatívne hodnotené, zažívajú viac kritiky. Dieťa sa podvedome potrebuje nejako brániť. Niekedy ide o obranu popretím obrazu o sebe alebo vytvorením nereálneho obrazu o sebe. Inokedy sa snaží dieťa tieto nedostatky nejakým spôsobom kompenzovať upútavaním pozornosti, negativizmom a pod. Včasná diagnostika a komplexná starostlivosť sú kľúčové pre minimalizovanie negatívnych dopadov a podporu zdravého vývoja.

tags: #dieta #s #poruchami #spravania #v #skole

Diéta, poruchy správania a lieky v školskom prostredí: Komplexný pohľad