Správanie, pri ktorom si malé dieťa udiera hlavu o stenu, podlahu alebo sa bije po hlave, je pre mnohých rodičov nesmierne znepokojujúcim zážitkom. Pohľad na dieťa v afekte, ktoré si spôsobuje bolesť, v nás vyvoláva okamžitý strach, bezmocnosť a vlnu obáv o jeho duševné zdravie. Je dôležité zdôrazniť, že v mnohých prípadoch nejde o prejav psychickej poruchy, ale o nezrelý mechanizmus zvládania intenzívnych emócií. Niektoré deti zhruba okolo tohto veku zameriavajú agresívne prejavy správania voči sebe - bijú sa po hlave, udierajú si hlavu o stenu a podobne. Deje sa to zvyčajne v situáciách, kedy sa deje konflikt medzi nimi a rodičom, prípadne vtedy, keď sa niečo pokúšajú urobiť a nedarí sa im to. Hnev, afekt je pre ne silný a nevedia s ním zatiaľ inak zaobchádzať a ich spontánna reakcia je taká, že ho obrátia voči sebe.
Prečo sa dieťa uchyľuje k sebaagresii?
Dôvodov, prečo si batoľa môže udierať hlavu, je viacero a je užitočné vnímať ich ako volanie o pomoc alebo prejav vývojovej etapy, nie ako "zlé" správanie.
Potreba fyzického podnetu
Dieťatko môže prevalcovať emócie, ktoré sú také silné, že ich potrebuje vyvážiť fyzickým vnemom. Vtedy si spôsobí fyzické podnety okamžite a samo - tak, ako je to v danej chvíli možné. Najjednoduchšie a najrýchlejšie je preto hodiť sa o zem a búchať hlavou o podlahu alebo o stenu. Jedno z toho je dostupné takmer vždy. Ak si dieťa ubližuje aj bez toho, aby bolo nahnevané, možno len potrebuje fyzické vnemy. Riešením je umožniť mu dostatok pohybu, pobyt vonku, skákanie na trampolíne alebo mu vymasírovať chrbátik.
Neschopnosť vyjadriť hnev
Toto je najmä prípad tých detí, ktoré ešte nevedia rozprávať. Svoje emócie prežívajú veľmi silno a o to viac ich hnevá, že ich nevedia ešte vyjadriť tak, aby im rodič hneď rozumel. Vyjadriť svoje emócie slovami je ťažké aj pre mnohých dospelých, ktorých to tiež frustruje. O to viac malé dieťa, ktoré ešte so svetom nemá toľko skúseností a nacvičených techník na zvládanie ničivých pocitov. Dieťatku pomôže, ak mu venujete aspoň chvíľu pozornosť, pomenujete jeho pocity a svojou pokojnou reakciou mu dáte najavo, že svet sa nerúca.
Bolesť ako skrytý spúšťač
Hovorí sa, že ak nás bolí zub, pomôže privrieť si prsty do dverí. Tie nás budú bolieť tak, že zabudneme na boľavý zub. Niektoré deti pri bolestiach reagujú nepokojom až fyzickým ubližovaním si. Jednoducho nevedia, ako si s bolesťou poradiť. Zbystrite, ak si dieťa ubližuje vždy na tom istom mieste, napríklad pri raste zubov alebo zápale uška. Všímajte si aj iné možné príznaky infekcie, napríklad zvýšenú teplotu, odmietanie tekutín a jedla či malátnosť.
Úzkosť, strach a "plazí mozog"
Úzkosť sa môže prezliecť do mnohých podôb. Dieťa vtedy často nemá inú možnosť než pod vplyvom silného hnevu vybuchnúť, udrieť, polámať. Pod vplyvom úzkosti mozog dieťaťa produkuje chemické látky a vybudí tak telo k veľkému nabudeniu. Telo je potrebné pripraviť na BOJ alebo ÚTEK. Ak organizmus reaguje na situáciu BOJOM, ktorá nie je nebezpečná a ohrozujúca, bude sa toto dieťa javiť ako agresívne, aj tam kde nemusí. Ak mu niekto vezme obľúbenú hračku a jeho mozog to vyhodnotí ako nebezpečenstvo, často bude nasledovať buchnát, krik. Všetko sa udeje veľmi rýchlo, bez akéhokoľvek vedomého zhodnotenia ako automat.
🧠 RIADENIE EMÓCIÍ pre deti 💖 SAMOREGULÁCIA pre deti 😊😢
Ako správne reagovať na záchvaty
Správne zvládnuť prvé záchvaty detského hnevu je kľúčové. Dieťa sa s nimi samo alebo s pomocou rodiča naučí rýchlejšie vysporiadať a riešiť ich iným, ako agresívnym správaním. Najdôležitejšie je zabezpečiť, dohliadnuť, aby sa dieťa nezranilo. Druhá dôležitá vec je, aby rodič dieťaťu modeloval iné spôsoby, ako s hnevom zaobchádzať.
- Nikdy nebijte dieťa naspäť: Môžete mu jemne chytiť ruku, povedať mu, že bitie bolí. Fyzické tresty na deťoch treba zakázať. Výskumy jasne potvrdzujú, že akékoľvek bitie deti vždy poškodzuje, zvyšuje ich agresivitu, náchylnosť na duševné choroby či závislosti.
- Pomenujte pocity: Hnevá sa, je smutné, frustrované, lebo niečo nie je podľa jeho predstáv.
- Zabezpečte prostredie: Ak sa búcha o zem, podložte pod dieťa vankúš.
- Neodchádzajte: Nenechávajte ho s pocitmi osamote. Pod náporom náročných emócií dieťa potrebuje predovšetkým obnoviť pocit bezpečia, aby sa zase mohlo začať správať "normálne".
- Vysvetľujte, až keď je pokojné: Vysvetľujeme, že dané prejavy nie sú preň ani pre okolie dobré.
Dôležitosť primárnej väzby
Ak sa vám dieťa ešte len narodilo, no už teraz máte obavy z obdobia vzdoru, máte šancu najväčším problémom sa vyhnúť. A to vtedy, keď budete dbať na primárnu väzbu, ktorú si dieťa utvára od okamihu narodenia k osobe, ktorá mu zabezpečuje všetky základné potreby, vrátane potreby pocitu istoty a bezpečia. V rodinách, kde je narušená primárna väzba, dieťa má často celú škálu prejavov porúch správania a v tomto rannom období dieťaťa sa to môže prejavovať aj silnejším oponovaním, vzdorom, alebo agresivitou.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Vo väčšine prípadov rodičia zvládnu obdobie vzdoru svojho dieťaťa sami. Sú však situácie, kedy už neostáva iné, než vyhľadať psychológa. Je to zvyčajne vtedy, keď už to rodičia nezvládajú, keď to presahuje ich sily, majú pocit, že zlyhávajú a nevedia si poradiť, prípadne, keď vzdor pretrváva u dieťaťa aj vo vyššom veku, napr. ešte okolo 5 rokov. Je dôležité sledovať aj ďalšie príznaky, ako napríklad častý plač bez zjavného dôvodu, neustály smútok, strata záujmu o aktivity, ktoré dieťa predtým bavili, izolácia od kamarátov alebo problémy so spánkom či jedením.
Zvýšené svalové napätie
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Ak sa vám niečo nezdá, je vždy lepšie poradiť sa so skúseným fyzioterapeutom. Prejavuje sa zakláňaním dieťaťa, prehýbaním do luku, zovretím ručičiek v päsť alebo nespokojnosťou pri ležaní na bruchu. Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Dôležitá je vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie.
tags: #dieta #sa #bije #po #hlave