Prehĺtanie je základnou a zdanlivo jednoduchou činnosťou, no pre mnohé deti a ich rodiny sa môže stať zdrojom úzkosti a vážnych zdravotných problémov. Keď sa u dieťaťa objavia ťažkosti s prehltávaním, či už ide o potravu, tekutiny, alebo dokonca vlastné sliny, môže to naznačovať celý rad stavov, od bežných vývinových etáp až po komplexné poruchy prehĺtania, známe ako dysfágia, alebo špecifické fóbie, ako je anginofóbia. Táto problematika si vyžaduje komplexný prístup a včasnú diagnostiku, aby sa zabezpečil správny vývin a zdravie dieťaťa.
Prehĺtanie: Zložitý proces od narodenia
Prehĺtanie je zložitý proces, ktorý zahŕňa koordinovanú činnosť svalov a nervov v ústach, hltane a pažeráku. Ak je narušená jedna z týchto častí, môže to viesť k ťažkostiam s prehĺtaním. U detí prebieha prehĺtanie v rovnakých fázach ako u dospelých. Rozdiel je hlavne anatomický, a to vo veľkosti ústnej dutiny a jazyka u novorodencov a malých detí. Novorodenec má ústnu dutinu vyplnenú z veľkej časti jazykom. Dýchanie a prehĺtanie sa strieda. K prehĺtaniu dochádza už v maternici. Po narodení je sací reflex a prehĺtanie prispôsobené dojčeniu z prsnej bradavky. V neskorších fázach vývinu sa dieťa učí spracovávať rôzne konzistencie potravy, od mlieka cez kašičky až po tuhú stravu, čo predstavuje dôležité vývinové míľniky kŕmenia. Ak je tento proces narušený, môže to mať významný vplyv na kvalitu života dieťaťa a celej rodiny.
Dysfágia u detí: Keď je prehĺtanie ohrozené
Akákoľvek porucha, ktorá súvisí s posunom potravy z úst do žalúdka, sa volá dysfágia. Pod poruchou prehĺtania si však nepredstavujte len neschopnosť prehltnúť sústo jedla, alebo neschopnosť potravy prejsť od úst cez pažerák do žalúdka, hoci ide o zjednodušenú definíciu. Patria sem aj napríklad problémy s prežúvaním, vytekanie slín z úst, zachádzanie potravy do nosa, viacnásobné prehĺtanie a iné symptómy pozorované u detí aj u dospelých. Dysfágia sa môže vyskytnúť v akomkoľvek veku a u dieťaťa ho ovplyvňuje nielen jeho zdravotný stav, ale aj vývinové štádium.
Doktorka PaedDr. Barbora Bunová, PhD. zo Skalice, ktorá je považovaná za jednu z najväčších odborníčok na Slovensku v tejto oblasti, vysvetľuje, že existujú dve veľké skupiny porúch prehĺtania u detí.Prvou skupinou sú deti s takzvanými poruchami príjmu potravy, kedy deti odmietajú určité druhy jedál a sú vyberavé v jedle, označované aj ako „picky eater“. Typicky ide o deti s autizmom alebo deti po operáciách srdiečka či pľúc, čo znamená, že od narodenia mali nejaké zdravotné problémy, ktoré im neumožnili prijímať mlieko cez ústa, ale napríklad cez nasogastrickú sondu. Znamená to, že nemali možnosť získať od narodenia orofaciálne zručnosti ako zručnosť sať, zručnosť vytvoriť sekvenciu dýchanie-prehĺtanie, zručnosť spracovať najprv mlieko, potom od 6. mesiaca vedieť spracovať kašičku s lyžičkou, teda prechádzať takzvanými vývinovými míľnikmi kŕmenia. Tieto deti nemajú poškodené fázy prehĺtania - ústnu, hltanovú a pažerákovú. Príkladom môže byť situácia, keď dieťa vo veku 2,5 mesiaca extrémne slintá a nedokáže prehltnúť ani rozmixovanú mrkvu či zemiak, zatiaľ čo iné deti v piatom mesiaci už krásne jedia. Takéto prípady poukazujú na nedostatok rozvinutých orofaciálnych zručností.
Druhou skupinou sú deti s takzvanými neurovývinovými ochoreniami alebo s genetickými syndrómami, ktoré majú poškodený mozog, a tým majú poškodenú aj jednu alebo viacero fáz prehĺtania. Prehĺtanie cez ústa je v takýchto prípadoch život ohrozujúce, pretože aspirujú, čím si poškodzujú pľúca.
Typy dysfágie a ich príčiny
Dôvodov, prečo môže mať dieťa (alebo dospelý) problém s prehĺtaním, je veľké množstvo. Na webe logoportal.org sa rozdeľuje dysfágia na:
- Orofaryngeálnu dysfágiu: Týka sa orálnej a faryngeálnej fázy. Môže vzniknúť organicky (napríklad onkologické ochorenia ústnej dutiny, hrtana, hltana, dlhodobá intubácia, ochorenia krčnej chrbtice), ale príčiny môžu byť aj neurogénne (ako skleróza multiplex, stav po cievnej príhode) a psychogénne (vrátane strachu z prehĺtania, bulímie, anorexie).
- Ezofageálnu dysfágiu: Týka sa pažerákovej fázy.
Stretnúť sa však môžete aj s pojmami funkčná dysfágia, čo je porucha, pri ktorej sa nepozorujú žiadne organické zmeny, mechanická dysfágia spôsobená prítomnosťou prekážky v pažeráku či v ústach, alebo ordynofágia, takzvané bolestivé prehĺtanie, ktoré sa môže vyskytovať spoločne s poruchou prehĺtania alebo samostatne.
Medzi ďalšie príčiny dysfágie patria:
- Neurologické ochorenia: Amyotrofická laterálna skleróza (ALS), myasténia gravis, cievna mozgová príhoda, Parkinsonova choroba, Guillain-Barrého syndróm, roztrúsená skleróza, detská mozgová obrna, demencia.
- Svalové ochorenia: Myopatia, zápal svalov.
- Nádory: Nádory centrálneho nervového systému, nádor v hrdle alebo tráviacej trubici, rakovina ústnej dutiny, hrtana, hltana, pažeráka, štítnej žľazy alebo žalúdka.
- Zápaly a infekcie: Zápaly hltana i hrtanovej príchlopky (laryngitída, tonzilitída), zápal pažeráka.
- Poruchy slinných žliaz: Nedostatočná produkcia slín.
- Anatomické abnormality: Rázštepy pery a podnebia, zúženie hltacích ciest, divertikul pažeráka.
- Pooperačné stavy: Pacienti po tracheotómii, po operácii štítnej žľazy, po operácii v ústnej dutine, krku či hlavy.
- Liečba: Po chemoterapii i rádioterapii.
- Iné: Refluxná choroba pažeráka (GERD), achalázia, alkoholizmus, psychické ťažkosti a stresové okolnosti (globus hystericus), tetanus, úrazy a poúrazové stavy v oblasti hlavy a ústnej dutiny, pokazený chrup alebo chybne zhotovená zubná protéza.
Ako sa dysfágia prejavuje? Symptómy, ktoré netreba podceňovať
To, čo sa týka príčin, sa týka aj symptómov poruchy prehĺtania. Podľa logoportal.sk môžu „lavírovať od subjektívne pociťovaných ťažkostí pri jedení ku kašľu počas jedenia, pomalému jedeniu, viditeľným fyzickým ťažkostiam pri jedení a podobne".K príznakom dysfágie patrí:
- Najčastejším príznakom je aspirácia, stav, kedy sa jedlo dostáva do dýchacích ciest pod úroveň hlasiviek (následne dieťa kašle - reflexná ochrana dýchacích ciest, ale nemusí).
- Penetrácia, ak jedlo po vdýchnutí ostáva nad úrovňou hlasiviek.
- Rezíduum v prípade nedostatočného prehĺtania, teda jedlo ostáva v ústach či hltane (preto deti prehĺtajú opakovane, ale opäť nie vždy). Príkladom môže byť situácia, kedy 20-mesačný syn veľmi často preglgáva nasucho sliny, viackrát za sebou prehĺta, má to aj ráno, keď hneď vstane, s takým zvukom ako žaba. To môže naznačovať prítomnosť rezíduí alebo snahu o opakované prehltnutie.
Všimnúť si môžete aj ďalšie príznaky:
- Vlhko znejúci hlas počas či po jedení, alebo nosová reč.
- Veľa času navyše pre prežúvanie a prehĺtanie - alebo opakované prehĺtanie, alebo ťažkosti s iniciovaním prehĺtania.
- Jedlo a tekutina unikajúce z úst, v ústach zakliesnené.
- Opakujúca sa pneumónia, preplnenie hrudnej dutiny.
- Strata váhy v dôsledku nedostatočného príjmu potravy (malnutrícia), dehydratácia.
- Opakované zvracanie nosom - únik stravy do nosa.
- Kašeľ, ale aj znížená schopnosť kašľu ako obrannej reakcie.
- Zvýšené slinenie.
Nadmerné slinenie (hypersalivácia/ptyalizmus): Kedy je dôvod na obavy?
Slinenie je neúmyselný tok slín mimo úst, ktorý často vedie k mokrej brade alebo krku. Hoci to môže byť normálna súčasť detského vývoja, pretrvávajúce alebo nadmerné slintanie u dospelých môže naznačovať skrytý zdravotný problém. Slinenie nastáva, keď telo produkuje viac slín, ako sa dá prehltnúť, alebo keď sú ťažkosti s prehĺtaním.Zvýšená tvorba slín, odborne aj hypersalivácia, môže byť spôsobená podráždením slinných žliaz v ústach. Napríklad z dôvodu mechanického podráždenia pri konzumácii ostrej a korenenej potravy, alebo z dôvodu zápalového procesu v ústnej dutine.
Typická a normálna hypersalivácia
Nadmerná tvorba slín je typická aj pre rôzne psychické alebo senzorické podnety. Reflexne k nej dochádza napríklad, ak človek vidí či cíti chutné jedlo. Rovnako, aj pri žuvaní nastane zvýšenie tvorby slín a aktivovanie chuťových receptorov. Sekréciu slín riadi parasympatikus. Medzi psychické faktory, ktoré môžu spôsobiť zvýšené slinenie, patrí napríklad aj stres alebo strach.U detí je slintanie často normálnou súčasťou vývoja, najmä počas prerezávania zúbkov. Nadmerná tvorba slín, a teda aj slinenie sa vyskytuje u malých detí aj pri raste zubov. V tom prípade to nie je prejavom ochorenia. Deti v tomto prípade môžu byť nepokojné, majú potrebu viac žuť rôzne predmety, a to hlavne v mieste, kde sa im tlačí nový zub. V mnohých prípadoch tak lekári rodičom hovoria, že nadmerné slinenie je od zubov. Avšak, rodičia môžu mať pocit, že toto nepozorovali pri predchádzajúcom prerezávaní zubov, alebo že problém pretrváva aj po prerezaní zubov, ako to bolo v prípade 13-mesačného chlapčeka, ktorý veľmi sliní, má červené fľaky pod bradou a po štyroch nohách za ním zostávajú kaluže slín.
Ptyalizmus ako príznak ochorení
Zvýšená tvorba slín, inak odborne aj ptyalizmus, sa vyskytuje pri viacerých ochoreniach. Je sprievodným príznakom napríklad pri vracaní. Zvýšená sekrécia slín môže nastať pri:
- Neurologických chorobách: Epilepsia, cievna mozgová príhoda, skleróza multiplex, ALS, myasthenia gravis, Huntingtonova choroba, Parkinsonova choroba. Huntingtonova choroba sa prejavuje poruchami hybnosti a kontroly pohybu, poruchami hybnosti kĺbov a psychickými poruchami ako demencia, depresia či poruchy reči, pričom hypersalivácia je typická najmä v neskorších fázach ochorenia. Na úvod Parkinsonovej choroby nastáva zvýšená sekrécia slín, ale aj sĺz a potu. Nadmerné slinenie je tiež príznakom besnoty, ktorú spôsobuje vírus prenášaný slinami.
- Poruchách CNS: Centrálnej nervovej sústavy.
- Ťažkostiach s tráviacou sústavou: Napríklad GERD (gastroezofagálna refluxná choroba), pri ktorej môže byť cítiť pachuť v ústach a nadmerné slinenie, aj pri ochoreniach pankreasu a pečene. Rodičia dieťaťa, ktoré nadmerne sliní a malo reflux, často predpokladajú súvislosť, hoci reflux sa mohol zlepšiť.
- Otravách: Ťažké kovy, huby, alkohol, pesticídy, insekticídy, organické rozpúšťadlá. V prípade otravy hubami sa prvé príznaky prejavia obvykle do hodiny, pričom sa človeku zúžia zreničky, nastanú bolesti brucha a zvýšená tvorba slín.
- Zápaloch a infekciách v ústnej dutine: Stomatitídy. Často dochádza k nadmernej produkcii slín pri zápaloch v ústnej dutine. Sprievodným problémom môže byť aj bolestivé prehĺtanie, bolesť sa pri hltaní zhoršuje, a sliny sa hromadia v ústach. Napríklad, je to tak pri angíne, teda tonzilitíde. Prejavuje sa tiež začervenaním mandlí, ich opuchom, bielym povlakom.
- Zápale horných dýchacích ciest: U detí sú časté chronické ťažkosti s hornými dýchacími cestami. Nebezpečná je napríklad epiglotitída, keď je jedným z príznakov zvýšené slinenie, zhoršené dýchanie a vynútená poloha hlavy. Pocit zatekania slín alebo hlienov, spojený so zlatým stafylokokom v nose, ktorý nerieši lekárka, pretože dieťa nemá iné príznaky, môže byť pre rodičov znepokojujúci. Hoci zlatý stafylokok je bežný, v kontexte zvýšeného slinenia môže evokovať obavy z lokálneho podráždenia.
- Psychiatrických poruchách: Mentálne retardácie, demencia.
- Užívaní niektorých liekov: Parasympatikomimetiká.
- Alergickej reakcii.
- Poranení v ústnej dutine: Aj priamo slinných žliaz.
- Cukrovke: Pre zhoršenú imunitu sú časté zápaly v ústnej dutine, ale aj pri hypoglykémii.
- Poruche prehĺtania: Napríklad pri nádore v ústnej dutine.
V každom prípade, pokiaľ nie je nadmerná tvorba slín vyvolaná bežnou príčinou alebo vonkajším podnetom, je vždy potrebné sa zaoberať diagnostikou tohto stavu. Zvýšená tvorba slín v tehotenstve sa objavuje hlavne ako sprievodný príznak ranných nevoľností, ale môže byť prítomná počas celého obdobia tehotenstva. Presná príčina nie je známa, avšak aj keď nie je príznakom choroby, znepríjemňuje a znižuje komfort života. Prípady, keď sa zvýšeným slinením vyprodukuje aj liter slín, zhoršujú zdravotný stav, a to dehydratáciou. Preto je vhodná konzultácia s lekárom.
Strach z prehĺtania (Anginofóbia): Neviditeľná bariéra v detskom svete
Anginofóbia, často prehliadaná alebo nesprávne interpretovaná, predstavuje strach, ktorý sa neriadi kritériami racionálnej logiky, strach umrieť na udusenie kvôli niečomu, čo by sa mohlo pokaziť: jedlo, tabletky, v najvážnejších prípadoch tekutiny alebo samotné sliny. Tento extrémny strach z prehĺtania slín u detí je dôležité rozpoznať. Anginofóbia sa môže prejavovať rôznymi úrovňami intenzity a závažnosti, a to ako v dospelosti, tak aj v dospievaní a v detskom veku. Strach z udusenia kúskami jedla sa môže prejaviť aj strachom z kontaminácie častíc jedla vzduchom, kde základnou myšlienkou je, že časti jedla prítomné v pokrmoch ľudí v rovnakom prostredí môžu náhodne skončiť na ich tanieri a spôsobiť nevedomé požitie s následným rizikom udusenia.
Pacient s anginofóbiou zvyčajne uvádza, že v minulosti zažil traumatický zážitok súvisiaci s požitím sústa, ktoré sa udialo nesprávnym smerom, alebo bol divákom podobného zážitku, ktorý sa stal niekomu inému. V oboch prípadoch to nie je samotná počiatočná udalosť, ktorá určuje výskyt fóbickej symptomatológie, ale spôsob, akým osoba reaguje na strach vyplývajúci z udalosti, a čo sa potom bude realizovať, aby sa strachu vyhla, respektíve vyskúšané riešenia. Tieto pokusy o riešenia sa stávajú problémom, ako to výstižne popísal Paul Watzlawick.
Po prvej udalosti, ktorá je vnímaná ako traumatická vo vzťahu k prežívanému strachu, sa začne opakovať séria myšlienok s obsedantnou zložkou súvisiacou s jedlom a časom jedla, charakterizovaná nepretržitým zážitkom teroru v súvislosti s tým, čo sa môže stať po prehltnutí. Táto obsedantná predstava a strach, ktorý z nej pramení, môžu viesť subjekt k podráždeniu rigidnej kontroly reality, čím sa jedlo premení na niečo prísne štruktúrované a hyper-kontrolované.
Hlavným pokusom o riešenie, ktorým sa človek snaží kontrolovať a chrániť sa pred nebezpečenstvom udusenia, je výber a postupné vyhýbanie sa niektorým potravinám, ktoré sú vnímané ako rizikové. Druhý pokus o typické dysfunkčné riešenie zahŕňa akúsi regresiu z potravinového hľadiska, spočíva v mixovaní alebo homogenizácii potravín, čím sa strava veľmi podobá strave vo veku odstavenia. Toto presne korešponduje s prípadom dieťaťa, ktoré nedokáže prehltnúť ani rozmixovanú mrkvu.Fóbny obraz, ktorý sa začína formovať, má ťažké dopady na celý spoločenský život človeka, ktorý v prípade školopovinných detí začne zažívať pracovné jedlo, večeru s priateľmi alebo dochádzku do školskej jedálne. Pre dieťa, ktoré preglgáva nasucho sliny so "žabím" zvukom ráno po prebudení, to môže byť prejavom zvýšenej úzkosti spojenej s prehĺtaním, aj keď ide len o sliny, ktoré sú vnímané ako potenciálne nebezpečenstvo.
Diagnostika porúch prehĺtania: Kľúč k účinnej pomoci
Ak spozorujete akékoľvek ťažkosti s prehĺtaním u detí alebo u dospelých, je dôležité obrátiť sa na pediatra či pediatričku, ktorá vás odporučí ďalej k špecialistom a špecialistkám. Diagnostika, výskum, terapia a liečba patrí nielen do rúk špecialistov a špecialistiek ako ORL lekár/ka, neurológ/ička, gastroenterológ/ička, dietológ/ička atď., ale významnú úlohu zastáva aj klinický logopéd/ička, ktorý sa touto poruchou zaoberá. Vzhľadom na závažnosť a zložitosť porúch a ochorení v populácii detí s poruchami prehĺtania a príjmu potravy je potrebný tímový prístup.
Klinický logopéd je jedným z členov tímu a realizuje klinické a prístrojové vyšetrenie prehĺtania. Na Slovensku sa na túto oblasť špecializujú ambulancie klinickej logopédie napríklad v Skalici, Bratislave, Nových Zámkoch, Piešťanoch či Ružomberku. PaedDr. Barbora Bunová, PhD., zo Skalice je klinická logopedička, NDT Bobath terapeutka a certifikovaná EÚ dysphagia expertka, ktorá ako jediná realizuje videofluoroskopiu u detí aj dospelých s poruchou prehĺtania a na základe toho určuje liečebný plán a terapiu. V roku 2005 ako prvá priniesla na Slovensko informáciu, že poruchy prehĺtania u detí aj dospelých sa dajú liečiť, a ako prvá zdravotnícka pracovníčka vyšetruje na jedinom zdravotníckom pracovisku na Slovensku na RTG oddelení FN AGEL Skalica videofluoroskopicky pacientov a pacientky s dysfágiou.
Kľúčové diagnostické metódy:
- Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie: Lekár sa vás bude pýtať na vaše príznaky, zdravotnú históriu a užívané lieky. Vykoná aj fyzikálne vyšetrenie, aby posúdil svaly a nervy, ktoré sa podieľajú na prehĺtaní. Klinický logopéd otestuje pacienta a určí, o akú poruchu sa jedná a aký typ stravy môže prijímať.
- Videofluoroskopia: Ide o RTG vyšetrenie priebehu prehĺtania. Pacientovi sa podá hlt pevného sústa, lyžičky kaše a tekutina, zmiešané s kontrastnou látkou. Na monitore, pripojenom k RTG prístroju sledujeme, ako toto jedlo a tekutina prechádza jazykom do hltana, následne do pažeráka, kedy nastáva reflex prehĺtnutia, kedy sa sústo posunie do hltana, kedy sa otvorí vchod do pažeráka, ako a kedy sa uzatvorí vchod do hrtana.
- Endoskopia: Lekár zavedie tenkú, ohybnú trubicu s kamerou (endoskop) do pažeráka, aby si prezrel jeho sliznicu a hľadal abnormality.
- Manometria pažeráka: Tento test meria tlak vo vašom pažeráku, keď prehĺtate. Môže pomôcť identifikovať problémy s funkciou svalov pažeráka.
- Ďalšie testy: V závislosti od vašich príznakov a výsledkov predchádzajúcich testov môže lekár nariadiť ďalšie testy, ako napríklad biopsiu pažeráka, CT alebo MRI.
Cesty k liečbe: Individuálny prístup k prehĺtacím ťažkostiam
Nemôžeme vzhľadom na rôznosť príčin a veku hovoriť o jednotnej liečbe dysfágie. Po dôkladnom vyšetrení dieťaťa sa určí príčina a sledujú sa príznaky. Do úvahy sa berie aj celkový zdravotný stav a následne sa určuje vhodná a primeraná liečba.
Logopedická terapia: Pilier liečby dysfágie
Logopédia je medicínska terapia, ktorá má pri poruchách prehĺtania veľký význam. Je dôležité, aby sa špecialisti logopédi podieľali na terapii čo najskôr. Napríklad, ak má pacient po cievnej mozgovej príhode problémy s prehĺtaním, mal by ho čo najskôr vyšetriť logopéd. Doktorka Bunová zdôrazňuje, že je jedna z dvoch klinických logopédiek na Slovensku, ktorá je aj Bobath terapeutka. To znamená, že si spravila 8 a poltýždňový Bobath kurz takzvaný NDT Bobath kurz, aj dvojtýždenný kurz Detský Bobath. Čiže pozerá na deti holisticky, zhodnocuje, na akej úrovni sú psychomotorické funkcie dieťaťa, ktorého fyzický vek je napríklad 2 roky, ale mentálny kvôli poškodeniu mozgu napríklad pár mesiacov, a na základe toho určuje klinicko-logopedickú liečbu zameranú nielen na zlepšenie schopnosti prijímať potravu ústnou cestou, ale zameriava sa na rozvoj všetkých psychomotorických funkcií dieťatka.
Podľa jednotlivých typov porúch sa pristupuje k liečbe:
- Ťažká orofaryngeálna dysfágia (napr. pri detskej mozgovej obrne): Ak je dieťa ťažký hypotonik, čiže ide o ťažkú DMO, je len ležiace, má poškodený mozog v celom rozsahu vrátane mozgového kmeňa a chýba mu reflex prehĺtania. Niekedy sa podarí stimuláciami reflex prehltnutia vybaviť a dieťa môže začať trénovať prehĺtanie. Ak to nedokážeme v priebehu jedného roka klinicko-logopedickej liečby, existuje predpoklad, že sa to už nikdy nepodarí a dieťa musí prijímať jedlo len sondou, zavedenou priamo do žalúdka (tzv. PEG) do konca života.
- Oneskorenie vo vývinových míľnikoch: Ak sa dieťa len oneskoruje vo vývinových míľnikoch, jeho mozog sa ďalej vyvíja, prijíma per PEG, ale fázy prehĺtania nie sú výrazne poškodené, je predpoklad, že v priebehu roka-dvoch sa naučí jesť cez ústa tak, že nebude aspirovať a PEG môže ísť preč.
- Pažeráková dysfágia (po operácii pažeráka): Ak sú to deti po operácii pažeráka, lebo sa narodili s dierou v pažeráku alebo rozdvojeným pažerákom, majú takzvanú pažerákovú dysfágiu, čiže poškodenú pažerákovú fázu prehĺtania. Pažerák sa zoperuje hneď po narodení, dieťa prijíma per nasogastrickú sondu (NGS), postupne ho prevádzame na orálny príjem a cca po pol roku môže ísť sonda preč. Ale takéto dieťa má veľké problémy s objemom jedla, ktoré ide cez hltan, pažerák, veľmi dlho musí jesť malé objemy jedál, má problém so spracovaním pevnej konzistencie dovtedy, kým ten pažerák neostane rozšírený, t.j. nesmie sa časom zužovať, lebo v tom prípade musí dieťa na ďalšiu dilatáciu pažeráka.
- Behaviorálne poruchy príjmu potravy: Tam je ten postup „step by step“ (krok za krokom), veľmi pomalé posúvanie v príjme nových druhov a objemov jedál na základe takzvaných behaviorálnych techník.Klinický logopéd a logopedička sa venujú viacerým oblastiam v rámci terapie - napríklad režimové opatrenia sa týkajú polohy pri jedení, redukcie rozptyľujúcich faktorov a objektov, eliminácie rizikových momentov, vytvorenia príjemnej atmosféry, supervízie, načasovania jedenia. Dôležitá je aj orálna a dentálna hygiena. Priamo rehabilitácia prehĺtania sa týka obnovenia prehĺtacieho aktu prostredníctvom rehabilitácie prehĺtania, kompenzačnej stratégie (napríklad prehĺtacie manévre, postupy) a modifikácie stravy.
Psychoterapia pri anginofóbii: Prerušenie začarovaného kruhu
Keď sa objavia prvé príznaky tohto problému, prvým krokom, ktorý treba urobiť, je vylúčiť akékoľvek organické príčiny. Ak lekárske testy dávajú negatívne výsledky, je potrebné uchýliť sa k liečbe anginofóbie, psychoterapii. V porovnaní so silne obmedzujúcou a všadeprítomnou poruchou, ako je táto, ktorá môže mať znepokojujúce dôsledky na možnosť jesť, účinnosť charakteristická pre psychoterapiu (schopnosť dosiahnuť výsledky v primerane krátkom čase, t. j. mesiace a nie roky) a účinnosť (schopnosť modelu vyriešiť problém a udržať výsledky v čase) sú prvoradou požiadavkou.
V intervenčnom modeli už od prvého sedenia, po definovaní problému a identifikácii pokusov o riešenia prostredníctvom strategického dialógu, bude cieľom terapeuta prerušiť začarovaný kruh, ktorý bol štruktúrovaný medzi pokusmi o riešenie a pretrvávaním problému, a pracovať na rigidnom reaktívnom percepčnom systéme, ktorý si daný človek okolo problému vybudoval. Tento súbor stratégií povedie osobu k tomu, aby zažila malé a progresívne denné riziká, pokiaľ ide o príjem potravy (začnú častejšie zavádzať potraviny s chrumkavou konzistenciou), a postup krok za krokom umožní osobe, aby sa mohla dotknúť a prekonať jeho hranice prostredníctvom skutočných nápravných emocionálnych zážitkov. Pri postihnutí dieťaťa anginofóbiou je potrebné pracovať aj na kontexte a prostredníctvom kontextu, do ktorého je porucha vložená, preto okrem rodiny aj starí rodičia (ak s nimi trávia niekoľko hodín dňa a najmä momenty jedla) a školský kontext, teda učitelia. V týchto prípadoch je preto faktorom, ktorý robí terapiu skutočne efektívnou, systémová povaha intervencie, aby sa do nej zapojili referenční dospelí, zvolení ako koterapeuti a ktorým budú pridelené terapeutické predpisy zostavené ad hoc pre prezentovanú situáciu.
Úprava stravy a alternatívne spôsoby výživy
Aj pri poruchách prehĺtania treba zabezpečiť dostatočný kalorický príjem a dostatok tekutín. Ak pacient nedokáže prehĺtať, treba mu zaviesť dočasne nazogastrálnu sondu. Častokrát sa môže už v akútnej fáze, čiže už v nemocnici, vďaka práci logopédov, nazogastrálna sonda odstrániť a môžeme začať s výstavbou jedálnička. V niektorých prípadoch je nutné zaviesť sondu priamo do žalúdka (PEG) do konca života. Úprava konzistencie stravy a tekutín môže uľahčiť prehĺtanie.
Medicínska a chirurgická liečba
Podľa logoportal.org sa k liečbe dysfágie pristupuje aj medicínsky, teda ak je to potrebné a lekár/ka neurčí inak, je potrebný chirurgický zákrok a protetika (v prevažnej väčšine prípadov netreba riešiť chirurgický prístup). Niektoré lieky môžu pomôcť zlepšiť funkciu svalov pažeráka alebo znížiť produkciu žalúdočnej kyseliny.
Komplikácie a kedy vyhľadať lekársku pomoc
Ak zhoršené prehĺtanie pretrváva dlhšiu dobu, je rizikovým faktorom pre vznik iných komplikácií. Jedným príkladom je aj vdýchnutie potravy či vody, teda aspirácia. Táto aspirácia následne vyvoláva komplikovaný zápal pľúc, odborne aj aspiračnú pneumóniu. Zhoršené prehĺtanie má často na príčine dehydratáciu, ale aj nedostatočnú výživu, a teda poruchu príjmu stravy a stratu telesnej hmotnosti. Okrem zníženia hmotnosti, telu chýbajú aj dôležité živiny a minerálne látky, ktoré sú potrebné pre normálny chod organizmu.
Vždy, keď nastanú bolesti, zhoršené prehĺtanie a nemožnosť prehĺtania, mal by postihnutý vyhľadať čo najskôr lekára. Pretrvávajúce slintanie u dospelých alebo v závažných prípadoch by mal vyšetriť lekár, hoci u dojčiat a detí je slintanie často normálnou súčasťou vývoja. Slinenie po mozgovej príhode môže pretrvávať, ak sú prítomné ťažkosti s prehĺtaním alebo slabosť tvárových svalov. Hoci je slintanie bežný príznak, ktorý sa môže vyskytnúť z rôznych dôvodov, vrátane neurologických ochorení, alergií a problémov s ústnym zdravím, pochopenie základnej príčiny a vyhľadanie vhodnej liečby môže pomôcť zvládnuť slintanie a zlepšiť kvalitu života. Rodičia, ktorí majú obavy, že ich dieťa prechladne z mokrej bradičky kvôli nadmernému slineniu, by mali taktiež konzultovať situáciu s lekárom, aby sa vylúčili iné príčiny než prerezávanie zubov.
tags: #dieta #sa #boji #ze #sa #mu