Každého rodiča prirodzene zaujíma, či jeho bábätko už bude sedieť. Tento dôležitý míľnik rozširuje detské obzory a otvára novú kapitolu v ich poznávaní sveta. Avšak, veľmi dôležité je nielen to, kedy dieťa začne sedieť, ale predovšetkým AKO dieťa sedí. Správne sedenie má zásadný vplyv na rozvoj svalov a celého pohybového aparátu, pričom nesprávne návyky môžu viesť k dlhodobým zdravotným problémom. Tento článok objasňuje ideálny psychomotorický vývin dieťaťa, varuje pred rizikami a ponúka praktické tipy, ako svoje dieťa podporiť, aby si už od začiatku budovalo správne pohybové vzorce, ktoré mu v dospelosti môžu ušetriť mnohé problémy a bolesti.
Psychomotorický Vývin Dieťaťa: Komplexný Základ pre Samostatnosť
Psychomotorický vývin je komplexný a predurčený ontogenetický rozvoj dieťaťa, ktorý je daný genetickými predpokladmi. Ontogenéza je definovaná ako individuálny vývin organizmu od oplodneného vajíčka až po smrť, taktiež zvaný „základný plán“. Tento základný plán určuje postupnosť vývojových fáz, ktorými dieťa prechádza. Okrem dedičnosti na nás vplývajú aj iné faktory, konkrétne výchova, prostredie a vlastná aktivita dieťaťa. Dieťa prirodzene prechádza rôznymi fázami vývoja pohybu a psychiky, počas ktorých nadobúda rôzne zručnosti, aby mohlo časom fungovať samostatne. Sedenie je jednou z týchto kľúčových zručností a je na mieste zdôrazniť, že pohyb sa u dieťaťa rozvíja prirodzene, nie je nutné dieťa vyslovene učiť, ako sedieť alebo chodiť. Avšak je dobré dieťa stimulovať správnym spôsobom, ktorý jeho vývin podporí, alebo v prípade, že vývin nenapreduje spôsobom, akým by mal, ho možno mierne korigovať. Vytvorenie vhodného a stimulujúceho prostredia je preto zodpovednosťou rodičov, aby dieťa mohlo rozvíjať svoje schopnosti vlastným tempom a v súlade s jeho prirodzenými predpokladmi. Cieľom je umožniť dieťaťu prežiť všetky dôležité vývojové fázy bez ich umelého urýchľovania, čo je základom pre zdravý pohybový aparát v dospelosti.
Kľúčový Míľnik: Význam Správneho Sedenia
Správne sedenie podporuje rozvoj svalov trupu a bedrového kĺbu. Trupové svaly, vrátane brušných a chrbtových svalov, sú zodpovedné za stabilitu chrbtice a celého trupu. Bedrové kĺby zase zohrávajú kľúčovú úlohu pri pohybe dolných končatín a celkovej koordinácii. Ak dieťa sedí správne, čiže nohy má vystreté pred sebou a zadok položený na zemi, je to v poriadku. Táto poloha posilňuje svaly trupu a bedier, pretože dieťa musí aktívne zapájať tieto svaly na udržanie rovnováhy a vzpriameného postoja. Týmto spôsobom si dieťa buduje pevný základ pre ďalší motorický vývin, ako je lezenie, státie a chôdza. Správne sedenie pomáha predchádzať svalovým dysbalanciám, ktoré by mohli v neskoršom veku viesť k bolestiam chrbta, nesprávnemu držaniu tela alebo iným problémom pohybového aparátu. Je to akoby dieťa položilo pevné základy pre „dom“, ktorým je jeho telo. Pevné základy znamenajú zdravý a funkčný pohybový systém na celý život.
Vývojové Fázy: Od Pohybu na Brušku po Šikmý Sed
Ideálny psychomotorický vývin dieťaťa predstavuje plynulú a logickú postupnosť, kde každá fáza pripravuje svalstvo a nervový systém na tú nasledujúcu. V tomto ideálnom prípade vývoj pohybu u dieťaťa vyzerá nasledovne:
- 2-3 mesiace: Dieťa leží na bruchu a začína dvíhať hlavičku. V tejto fáze si posilňuje šijové a lopatkové svaly, ktoré sú nevyhnutné pre kontrolu hlavy.
- 3-5 mesiacov: Dieťa dvíha hlavu, opiera sa o ruky a začína sa pretáčať na chrbát. V ľahu na chrbte by malo byť v osi, to znamená, nos, hrudná kosť a lonová kosť by mali byť v jednej línii bez odchýlok. Táto osová súmernosť je kľúčová pre symetrický rozvoj svalov. Postupne pri bočnom vzpriamovaní (približne v 5. mesiaci) začínajú aktívne pracovať aj bočné brušné svaly.
- 6-8 mesiacov: Dieťa sa vzoprie na vystretých rukách a bruško je nadvihnuté od zeme, pričom sa opiera o prednú stranu stehien. Z chrbta na bruško sa pretáča nie švihom a záklonom hlavy, ale tak, že si pritiahne kolená k bruchu a pretočí sa pomocou brušných svalov. Pretáčať by sa malo vedieť na obe strany, aby si vybudovalo funkčné svalové reťazce a zabránilo jednostrannému preťažovaniu. Takisto existuje pilotácia - kedy sa dieťatko v polohe na bruchu otáča ako hodiny do oboch strán - napravo i naľavo. Z tejto zručnosti, ktorá posilňuje svaly trupu a učí dieťa koordinácii, vzniká ďalšia dôležitá poloha, a to šikmý sed, kedy sa dieťa opiera o lakeť (tzv. opaľovanie sa). Tento šikmý sed je mimoriadne dôležitý, pretože učí dieťa prenášať váhu, zapájať šikmé brušné svaly a stabilizovať trup.
- 8-10 mesiacov: Dieťa sedí vzpriamene - jedna noha je vpredu a druhá vzadu a chrbát je dokonale vystretý. Ak sedí zhrbene, je to znak, že svaly trupu ešte nie sú dostatočne silné a je potrebné ich ďalej posilňovať. Samostatné sedenie si vyžaduje nadobudnutie mnohých komplexných schopností vrátane koordinácie, rovnováhy, sily a uvedomovania si tela a bezpečnosti a tiež nebezpečenstva pádu.
- 10-11 mesiacov: Dieťa prechádza k symetrickému a koordinovanému štvornožkovaniu, pri ktorom sú ramená nad zápästiami, kolená pod bedrami a chrbátik je rovný. Ak je chrbát prehnutý, je to znak slabých brušných svalov. Štvornožkovanie by sa malo diať diagonálne, teda do kríža - pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha, pričom sa prepájajú obe mozgové hemisféry, čo je kľúčové pre neurologický vývin. Odporúča sa, aby dieťa štvornožkovalo aspoň 2 mesiace predtým, ako sa postaví a začne chodiť, kvôli dostatočnému spevneniu svalov celého tela.
- 11-12 mesiacov: Dieťa sa postaví s oporou cez polohu rytiera (vykročí jednou nohou dopredu) a začína postupne chodiť. S oporou znamená, že sa rukami drží nábytku a jednou nohou vykročí dopredu. Je dobré odsledovať, akým spôsobom dieťa kladie nohu pred seba a v prípade potreby, mu ju napraviť. Noha by nemala byť vybočená do strany, špička by mala smerovať rovno dopredu a koleno je približne nad členkom.
Tieto vývojové míľniky sú tzv. tabuľkový alebo štatistický vývoj. To, že sa vaše dieťa rozvíja rýchlejšie alebo naopak pomalšie, nemusí nutne znamenať, že sa niečo deje nesprávne. Každá z týchto fáz je dôležitá a neodporúča sa ktorúkoľvek z nich preskočiť, pretože od nej závisí tá nasledujúca. Zvyčajne si dieťa sadne samé v období medzi 6. a 9. mesiacom, u väčšiny je to okolo 8. mesiaca. Na to, aby sa to udialo, je nutné, aby boli jeho svaly krku a chrbta dostatočne spevnené a pripravené. Svaly krku, chrbta, ako aj brucha, resp. trupu si dieťatko posilňuje postupne tým, že ho k pohybu motivuje okolie a hračky. Dieťatko sa obzerá za zvukmi a zrak je takisto veľmi dôležitým faktorom v rozvoji pohybu u dieťaťa. Postupne dvíha hlavu, otáča sa z chrbta na bruško a zapiera sa rukami - to všetko prispieva k posilneniu svalstva potrebného na samostatný sed, v ktorom sa dieťa udrží bez opory. Dalo by sa povedať, že to, čo u bábätka vyzerá ako nevinná hra, je v skutočnosti celodenný tréningový program.
Od Lezenia k Samostatnému Sedu: Neoddeliteľná Cesta
Štvornožkovaniu často predchádza plazenie, ktoré je dôležitou prípravnou fázou pre posilnenie svalstva a koordináciu pohybu. Aj pri plazení je potrebné sledovať, ako dieťa plazí, a je vhodné podporiť dieťa v symetrickom plazení, teda do kríža (pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha). Ak sa pri plazení iba ťahá rúčkami, prípadne iba jednou, no nohy ťahá za sebou, je nutné ho naučiť vnímať kolená, aby začalo čím skôr štvornožkovať. Ak si dieťa zvykne plaziť asymetricky, vytvoria sa u neho svalové dysbalancie, ktoré ho bude nutné neskôr preučiť. Plazenie môže dieťa aj vynechať, pretože nejde o vrcholnú zručnosť v rozvoji dieťaťa, avšak štvornožkovanie je pre celkový vývin kľúčové.
Štvornožkovanie podporíme aj tým, že mu na hladký povrch podlahy položíme koberec, alebo prekážky, ktoré ho donútia vymyslieť novú pohybovú stratégiu, prípadne mu odsunieme hračky ďalej, aby si po ne muselo ísť samé. Pohyb v priestore motivovaný hračkami a okolím je prirodzenou stimuláciou. Pre samostatný sed musí dieťa zvládnuť viacero predpokladov:
- Zdvíhanie a otáčanie hlavy: Dôležité pre vizuálne skúmanie a orientáciu.
- Dostatočná sila hornej časti tela: Na oporu a presun váhy.
- Držanie tela: Schopnosť udržať trup stabilný.
- Statická rovnováha: Udržať sa v polohe bez pohybu.
- Dynamická rovnováha: Udržať rovnováhu aj počas pohybu a presunu váhy.
- Symetrické rozloženie váhy v dolných končatinách: Dôležité pre správne zapojenie svalov.
Väčšina detí najprv lezie, a keď si lezením dostatočne spevnia chrbtové svalstvo, začínajú sedieť. Deti si obvykle sadnú z polohy na štyroch alebo na brušku, nikdy nie z ľahu na chrbte, ako si sadáme my dospelí. Zdravá cesta vedie cez polohu na štyroch, lezenie a následný prechod do sedu cez bok, kde má dieťa oporu o jednu ruku a jeden bok. Tento šikmý sed je mimoriadne dôležitý, pretože učí dieťa prenášať váhu, zapájať šikmé brušné svaly a stabilizovať trup. Len čo si dieťa dokáže sadnúť samo, svojimi vlastnými silami a telom, znamená to, že jeho svaly sú dostatočne silné a pripravené na túto novú polohu.
Riziká Pasívneho Sedenia: Prečo Nespěchať s Posadzovaním
Určite nie je vhodné snažiť sa prirodzený proces u dieťaťa umelo zrýchľovať, napríklad tým, že ho budete do sedu usádzať, alebo ho podopierať pomôckami. Dieťa to urobí samé v momente, keď bude jeho telo na to pripravené. Pasívne sedenie, teda také, keď dieťa do sedu posadíme my, no samé to ešte nevie, má negatívny dopad na celkové zdravie i samotný vývin.
Nezriedka sa stretávame so zastaralým názorom, že v 6. mesiaci by už každé dieťa malo vedieť sedieť. Z hľadiska vývinu chrbtového svalstva a celkového vývinu chrbtice je požiadavka, aby dieťa sedelo v 6. mesiaci nereálna. Sedenie je významný pokrok v motorickom vývine dieťaťa a je akoby vyvrcholením vývinu. Keďže svaly chrbta nie sú ešte na sed pripravené, môže sa u dieťaťa vyvinúť skolióza, pretože dieťa sa pri pasívnom sede hrbí, predsúva hlavičku dopredu, čím sa zaťažujú drobné kĺby chrbtice, väzy a svaly popri chrbtici a dieťa väčšinou sedí stočené do jednej strany. Kosti a väzy sú ešte mäkké a môžu sa pri predčasnom a pasívnom sede ľahko poškodiť v dôsledku nadmerného tlaku a ťahu, pretože hlavička dieťaťa je pomerne ťažká oproti krku. Tlak hlavy a hornej časti hrudníka na vnútorné orgány môže mať negatívny vplyv na vývoj srdca a pľúc a spôsobiť aj poruchy dýchania.
Ak dieťa posadíme skôr, ako sa naučí loziť, alebo nelozí dostatočne dlho, vynecháva sa postupné spevňovanie svalov a nevytvoria sa dostatočné prepojenia svalových reťazcov, ktoré sú neskôr nutné pre chôdzu a pohyb vo všeobecnosti. Preskočením niektorého z krokov sa môže zablokovať psychomotorický vývin dieťaťa. Urýchľovanie psychomotorického vývinu dieťaťa posadením dieťaťa do stoličky alebo postavením dieťaťa do chodáka, aby sa rýchlejšie naučilo chodiť, je zastaralá a nevhodná metóda, ktorá môže v dospelosti u takýchto detí vyvolať mnoho problémov s pohybovým aparátom. Uvedomme si, že to, čo sa naučíme ako deti, nás mnohokrát formuje už na celý život. A určite nám dáte za pravdu, že preúčať sa pohybové vzorce naučené v detstve neskôr v dospelosti nie je práve najjednoduchšie.
V kontexte otázky "či ho mozem v tomto veku (4 mesiace) obcas za rucicky povytiahnut do sedu a hned ho potom polozit spat na chrbatik", je dôležité si uvedomiť odpoveď MUDr.: "Do sedu v rámci hry tak ako to popisujete ho občas môžete pritiahnuť, ale dieťa má sedieť až vtedy, keď si sadne samo, zväčša po siedmom mesiaci kedy začne loziť." Táto rada zdôrazňuje, že aj keď krátkodobé pritiahnutie do sedu ako súčasť hry nepredstavuje bolesť a dieťa si už krásne drží hlavičku, dlhodobé pasívne sedenie predčasne zaťažuje chrbticu.
Ideálny Samostatný Sed: Ako Spoznať Správnu Polohu
Správny a stabilný sed je výsledkom dlhého a komplexného vývoja. Ak sa dieťa posadí samé v momente, keď je jeho telo na to pripravené, bude mať nôžky natiahnuté rovno pred sebou, ramená budú voľne spustené od uší a hlava bude nad úrovňou hrudníka bez predsunutia. Na začiatku môže byť sed ešte nedokonalý - ohnutý chrbátik a občasný pád, ale v priebehu 10-14 dní sa to zvykne upraviť a dieťa je schopné sa v sede udržať a dokonca i natiahnuť rukami nad hlavu alebo dopredu či do strán, čo svedčí o dostatočnej stabilite trupu.
Charakteristiky ideálneho sedu:
- Pozícia nôh: Nohy by mali byť pohodlne natiahnuté pred sebou, bez známok napätia alebo neprimeraného pokrčenia.
- Umiestnenie ramien: Ramená by mali visieť uvoľnene, smerom dolu od uší, bez zdvíhania alebo napínania, čo indikuje uvoľnené svaly krku a hornej časti chrbta.
- Držanie krku a hlavy: Krk by malo dieťatko držať rovno, bez toho, aby predsúvalo hlavu dopredu. Ideálny postoj znamená, že uši sú v rovnakej línii s ramenami a brada nie je vystrčená, čím sa minimalizuje záťaž na krčnú chrbticu.
Nesprávny W-sed: Rozpoznanie a Príčiny
Nesprávny je takzvaný W-sed - známy ako sed medzi pätami, kedy dieťatko má nohy pokrčené v kolienkach a päty vedľa zadku z každej strany. Pri pohľade zhora nohy tvoria písmeno W, preto sa takémuto sedu hovorí W-sed. Na prvý pohľad môže ísť o zlozvyk dieťaťa, avšak ťažko hovoriť o zlozvyku u niekoľkomesačného batoľaťa. W-sed má svoje príčiny a tie nemusíme hľadať iba v nohách. Za takýmto sedom môžeme napríklad nájsť oslabenú brušnú stenu alebo iné fyzické poruchy.
Ak si všimnete, že dieťatko uprednostňuje W-sed, odsledujte, či nemá rozostup, čiže diastázu brušných svalov. Všimnite si dieťa, keď sa dvíha z ľahu do sedu. Ak sa mu vtedy objavuje v strede bruška pozdĺžny vyklenutý val rôznej šírky, pozeráte sa na diastázu brušných svalov. Siaha od hrudnej kosti až k lonovej kosti. Nezriedka sa spolu s ňou objavuje aj vyklenutie pupku. Pri takto oslabenej brušnej stene je pre dieťatko nepohodlné sedieť normálne, s vystretými nohami, pretože nedokáže dostatočne stabilizovať trup. Preto sa aj stáva, že dieťatko jednoducho sedieť nechce a radšej lozí, chodí alebo leží. Sed u týchto detí sa môže preto objavovať až oneskorene - nie je prekvapením, ak najprv začne chodiť a až potom sedieť. Obyčajne si však zvolí práve W-sed, pretože mu poskytuje väčšiu stabilitu bez potreby zapájať oslabené brušné svaly.
W-sed alebo sed medzi pätami obľubujú aj deti s hypermobilnými, teda nadmerne ohybnými kĺbami alebo deti s obrnou a nízkym svalovým napätím. Tieto deti pri lezení mávajú nožičky ďaleko od seba, a keď si chcú sadnúť, jednoducho len položia zadok medzi päty. Je to totiž jednoduchšie na koordináciu, než umiestnenie do normálneho sedu tak, ako to vidíme u detí s normálnou pohyblivosťou kĺbov a správnym svalovým napätím. Nepodporujte tzv. sedenie do písmena W, pri ktorom zadkom sedí na zemi, kolenami k sebe a lýtka má vytočené do strán, tak, že tvoria ramená písmena W. Tento sed oslabuje svaly trupu a bráni ich rozvoju, pretože dieťa v tomto sede ich nepotrebuje na udržanie rovnováhy a stability. Deti sediace v normálnom sede pri hre krútia trupom, ak dočahujú hračky. Tým posilňujú svaly trupu a vhodne naťahujú šľachy, čo je pre zdravý vývin kľúčové. Naopak, deti sediace vo W-sede sa za hračkami sklopia na zem a trupom zo sedu neotáčajú, čím strácajú dôležitý tréning stabilizačných svalov.
Dôsledky W-sedu: Dlhodobé Riziká pre Pohybový Aparát
Riziká nesprávneho sedu sú značné a môžu mať dlhodobé následky na vývoj držania tela a vývoj kĺbov dolných končatín. Krkolomná poloha nožičiek vo W-sede, ktorá pre nás dospelých už od pohľadu pôsobí nepohodlne, spôsobuje špecifické ortopedické problémy. Fyzioterapeutka Pam Versfeldová upozorňuje, že časom sa vyvinie nadmerná vnútorná rotácia bedrových kĺbov. Za normálnych okolností dosahuje vnútorná rotácia bedrových kĺbov 45 stupňov, tu však môže dosiahnuť až 80-90 stupňov. Naopak, vonkajšia rotácia je obmedzená, čo opäť spôsobuje, že normálny sed s nohami pred sebou je pre dieťa nepohodlný až bolestivý.
Tieto obmedzenia sa prejavujú aj v iných situáciách. Pri vyvýšenom sede, napríklad na stoličke, sedí dieťa s kolenami od seba a stehno je vbočené dovnútra, takže nohy nevisia priamo dole a predkolenia sa rozchádzajú. Dieťa má taktiež ťažkosti sedieť v tureckom sede. Je to v dôsledku obmedzenej vonkajšej rotácie bedrového kĺbu. Aby dieťa vykompenzovalo tento nedostatok, v tureckom sede panvu posunie dozadu a ohne trup, čím preťažuje chrbticu.
U týchto detí sa často objavuje laterálna tibiálna torzia. Je to vytočenie píšťaly smerom von. Chodidlá preto smerujú špičkami od seba pri jabĺčkach smerujúcich dopredu, čo sa prejavuje aj pri chôdzi. Ak dieťa sedí a nohy mu visia, za normálnych okolností majú chodidlá smerovať priamo dopredu. V tomto prípade však smerujú do strán. Problémom býva bolesť nôh, obzvlášť kolien. Často sa objavuje v noci a môže sa zhoršovať po aktívnom dni.
Z dlhodobého hľadiska vedie tibiálna torzia k nadmernému naťahovaniu kolien a z toho vyplývajúcim neskorším ťažkostiam s kolenami. Vybočené chodidlá vplývajú na vzorec chôdze a dieťa nedokáže naplno využívať členok. To môže ovplyvňovať výkon pri chôdzi či behu. V dospelosti môžu tieto deti trpieť syndrómom tzv. bežeckého kolena a skorým nástupom artrozy kolena, čo sú závažné a bolestivé stavy.
Poruchy rovnováhy a chôdze sú ďalším rozšíreným problémom. Dieťa poznačené W-sedom nestojí správne na jednej nohe. Namiesto vzpriameného postoja na jednej nohe trup uhýba do strany, koleno nohy, ktorá stojí, smeruje dovnútra. Dieťa v snahe udržať rovnováhu nepoužíva pohyby chodidla, ale rúk, čo je kompenzačný mechanizmus, nie však efektívny. Pri chôdzi takéto dieťa kráča s chodidlami vbočenými dovnútra. Je to dôsledok stuhnutosti bedrového kĺbu a svalov. Svaly otáčajúce bedro smerom von slabnú, čo ďalej zhoršuje problém. Ak má dieťa laterálnu tibiálnu torziu, kedy je predkolenie vykrútené smerom von voči kolenu, pri chôdzi majú vbočené kolená, ale chodidlá môžu smerovať rovno alebo smerom von práve kvôli vykrúteniu píšťaly. Takýto typ chôdze môže spôsobovať bolesti kolien, často sa objavujúce v noci a obzvlášť po aktívnom dni.
Ak dieťa kráča s chodidlami vytočenými do strán, je narušené normálne pôsobenie tlaku na chodidlo. Dieťa sa pretáča cez bok chodidla smerom dopredu. To spomaľuje chôdzu a spôsobuje únavu a bolesť chodidiel. Tibiálna torzia zvyšuje plochosť nôh, ktorou často trpia deti s hypermobilitou kĺbov. Sed medzi pätami taktiež negatívne vplýva na držanie tela pri sede na stoličke. Namiesto vzpriameného sedu zaujme dieťa zhrbenú polohu s nohami naširoko od seba a pätami zdvihnutými, aby uvoľnilo stuhnutosť svalov na nohách. To vedie k nesprávnym návykom, ktoré sa ťažko preúčajú, a môže to vyústiť v problémy u školákov, ktorí sedia dlhé hodiny v laviciach.
Ako správne podporiť psychomotorický vývoj dieťaťa | Fyzioterapeut radí
Podpora a Korekcia: Praktické Tipy pre Rodičov
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené riziká je mimoriadne dôležité podporovať správne sedacie návyky u detí. Je preto vhodné dieťa posádzať normálne s nohami pred telom. Vyžaduje si to prax, aby sa rozvinula potrebná flexibilita a kontrola takéhoto sedu. V bežnej praxi môžete napríklad dieťa sediace na pätách jemne dať do správnej polohy a povedať niečo ako: „nožičky dopredu“. Neskôr vám bude stačiť povedať „heslo“ a dieťa bude vedieť, že má zmeniť polohu. Neustále musíte dieťatko naprávať a zároveň mu to aj komentovať, aby si dalo špičky k sebe a vystrelo chrbátik. Neskôr, keď bude väčšie a rozumnejšie, bude stačiť, keď ho len upozorníte a samé to už urobí správne.
Dieťa obľubujúce W-sed zrejme nebude zo zmeny na klasický sed nadšené. Nová poloha je preň nepohodlná a neznáma, pretože vyžaduje väčšiu námahu a aktívne zapájanie svalov, na ktoré nie je zvyknuté. Preto trvá dlhý čas, kým si na nový spôsob sedenia zvykne a začne ho uprednostňovať. Okrem klasického sedu môžete deti „napraviť“ do iných polôh, ktoré sa mu možno budú páčiť viac, napríklad do šikmého sedu alebo sedu na pätách s rovným chrbtom.
Pre prirodzený rozvoj potrebuje bábätko vhodné prostredie, podmienky a stimuly. Zodpovednosť rodičov spočíva v tom, ich vytvárať, dieťa podporiť, ale určite nie je vhodné snažiť sa prirodzený proces u dieťaťa umelo zrýchľovať, napríklad tým, že ho budete do sedu usádzať, alebo ho podopierať pomôckami. Nenechávajte dieťa sedieť príliš dlho v sedačkách, v kočíkoch alebo opreté o gauč. Doba, počas ktorej dieťa sedí, by mala byť regulovaná podľa jeho fyzickej kondície a vývoja trupových svalov. Nie je vhodné urýchľovať jednotlivé fázy pohybového vývoja dieťaťa. Nemali by ste ho stavať na nohy príliš skoro, ale zároveň by ste mu nemali brániť v spontánnych aktivitách a prirodzenom pohybe.
Ak si aj všimnete odchýlky rozvoja pohybu u svojho dieťatka, skúste jeho pohyb stimulovať sami doma. Niektoré vaše korekcie mu môžu spôsobiť plač, ale nemusíte sa ľakať, pokiaľ mu nespôsobujete bolesť, dieťa môže plakať len z dôvodu diskomfortu, pretože nová poloha je preň náročnejšia. Ďalšou podporou je správna manipulácia a cvičenie, napríklad „váľať sudy“, to znamená pretáčať sa z chrbta na bruško a späť, čím sa posilňujú brušné a chrbtové svaly.
Metodika Samostatného Posadzovania: Cvičenia Podľa Anny Sedláčkovej
Samostatné posadenie z ľahu cez polohu na boku je kľúčovou zručnosťou. Ako príprava sa osvedčilo pokladanie detí do šikmého sedu, kedy sa dieťa posadí iba na jednu polovicu panvy, napr. pravú, a ono sa opiera pravou rukou o zem. Najmä zo začiatku im to nie je veľmi príjemné a snažia sa dostať do priameho sedu, aktívne sa odtláčajú rukou a naťahujú hlavu. Odporúča sa mamičkám, aby ich dávali vždy do šikmého sedu (striedavo na pravú aj ľavú stranu a postupne nižšie a nižšie), aby deti trénovali odtlačenie do priameho sedu sami. Tento krátky úsek zo šikmého sedu do priameho sedu je súčasťou samostatného posadenia, ktoré by sme mali s dieťaťom precvičovať, ak to ešte nevie samo.
Pri zdvíhaní dieťatka z ľahu na chrbte ho plynule a citlivo otočte na bok (tak, ako to robíme pri zdvíhaní cez bôčik). Deti väčšinou už vedia, že idú hore a aktívne ťahajú hlavičku, a ak sa dostanú do polohy na boku (viac vpredu ako vzadu), oprú a zatlačia spodnú ruku o zem a tak spolupracujú na posadení. Po niekoľkých dňoch praktizovania to deti zvládajú aj samy. Obe prechodné fázy, z ľahu do sedu a zo sedu na štyri, resp. na bruško, sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú základňu pre plynulé prepájanie úrovní pohybu. Toto cvičenie podporuje prirodzený proces vývinu samostatného sedu.
Mgr. art Anna Sedlačková ArtD., z občianskeho združenia Babyfit, www.babyfit.sk, ktorá materiál pripravila, ponúka aj dva tipy na zažitie si procesu sedu na vlastnej koži pre dospelých, čo môže pomôcť lepšie pochopiť pocity dieťaťa:
- Sedenie z ľahu na boku pomocou rúk:
- Prevaľte sa z chrbta na bok, nohy majte uvoľnené a pokrčené, chrbát aktívne uvoľnený.
- Jemne natiahnite hlavu za temenom a trošku zdvihnite nad zem, akoby ste načúvali.
- Pokračujte v ťahu za hlavou a odtláčajte sa od spodnej ruky.
- Nezabudnite vnímať oblasť pupka a kostrč. Ak sa posadíte, vráťte sa tou istou cestou späť.
- Skúste aspoň štyrikrát na jednu stranu a potom na druhú. Boli vaše pocity a vnemy na jednej strane rozdielne ako na druhej?
- Prechod zo sedu na štyri:
- Z polohy sedu sa trošku pozrite a vychýľte doprava a oprite sa o pravú ruku.
- Ľavou rukou sa naťahujte v smere pohľadu a prejdite do polohy na štyroch.
- Vyskúšajte na druhú stranu. Akú ste mali skúsenosť?
Tieto cvičenia pomáhajú rodičom uvedomiť si komplexnosť pohybu, ktorý deti prechádzajú, a lepšie ich v procese samostatného sedu podporiť.
Kedy Vyhľadať Odbornú Pomoc
Aj keď je vývoj každého dieťaťa individuálny a jednotlivé stupne vývoja môžu trvať rôzne dlho, existujú signály, kedy je vhodné poradiť sa s pediatrom alebo fyzioterapeutom. Ak sa blíži koniec 9. mesiaca a dieťa nejaví záujem o vzpriamenie, je výrazne nestabilné, alebo používa pri pohybe len jednu stranu tela, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Dobrou správou je, že včasná fyzioterapia dokáže vývoj krásne podporiť a korigovať prípadné odchýlky, čím sa minimalizujú dlhodobé následky. V prípade akýchkoľvek pochybností alebo obáv týkajúcich sa psychomotorického vývinu dieťaťa je vždy najlepšie konzultovať situáciu s lekárom alebo špecialistom.
tags: #dieta #sa #dviha #do #sebu #z