Výchova detí je krásna, ale aj náročná cesta plná výziev. Rodičia sa často stretávajú s problémami, ako je vzdor, žiarlivosť, problémy so spánkom, odmietanie nočníka, agresivita, či dokonca hyperaktivita. Cieľom tohto článku je poskytnúť užitočné rady a stratégie, ktoré vám pomôžu lepšie zvládať tieto situácie a udržať si zdravý rozum.
Boj s nočníkom: Ako na to bez nátlaku?
Učenie na nočník môže byť pre niektoré deti náročné. Jedna z mamičiek sa zverila, že jej 2-ročný synček má s nočníkom veľký problém. Už len pri pohľade naň plače, uteká a vzpiera sa. Skúšali rôzne metódy, ako TV, mobil, rozprávky, hračky, ale nič nepomáha.
Čo robiť? Nátlak nie je riešenie: Netlačte na dieťa nasilu, pretože to môže viesť k ešte väčšiemu odporu. Pozitívny prístup: Skúste nočník spojiť s pozitívnymi zážitkami. Môžete ho napríklad ozdobiť obľúbenými nálepkami alebo ho umiestniť na miesto, kde sa dieťa rado hrá. Trpezlivosť: Buďte trpezliví a dajte dieťaťu čas. Každé dieťa je iné a potrebuje iný prístup. Odmena: Ak sa dieťaťu podarí použiť nočník, pochváľte ho a odmeňte ho malou odmenou. Hra: Premeňte učenie na nočník na hru. Môžete napríklad použiť bábiku, ktorá chodí na nočník, alebo si zahrať hru na napodobňovanie.
Obdobie vzdoru a onanovanie u 2,5-ročného syna
Ďalšia mamička sa trápi s 2,5-ročným synom, ktorý je vo veku vzdoru a často onanuje. Robí to vraj naschvál, aby ju nahneval. Okrem toho má problémy so spánkom a budí sa v noci na mladšieho bračeka.
Čo robiť? Obdobie vzdoru: Je dôležité si uvedomiť, že obdobie vzdoru je normálnou súčasťou vývoja dieťaťa. Dieťa sa učí byť samostatné a presadzovať svoju vôľu. Trpezlivosť a pochopenie: Buďte trpezliví a snažte sa pochopiť, prečo sa dieťa správa tak, ako sa správa. Stanovte hranice: Je dôležité stanoviť jasné hranice a trvať na ich dodržiavaní. Pozornosť: Venujte dieťaťu dostatok pozornosti a lásky. Onanovanie: V tomto veku je onanovanie bežné a väčšinou neškodné. Ak sa však vyskytuje príliš často alebo dieťaťu spôsobuje problémy, poraďte sa s lekárom. Spánok: Skúste zaviesť pravidelný spánkový režim a vytvoriť príjemné prostredie na spanie. Žiarlivosť: Je pravdepodobné, že dieťa žiarlí na mladšieho súrodenca. Snažte sa mu venovať dostatok pozornosti a uistite ho, že ho máte stále rovnako radi.
Súrodenecká rivalita a ubližovanie
Mamička 3,5-ročnej dcérky a 15-mesačného syna sa trápi tým, že dcérka sústavne ubližuje svojmu bratovi. Skúšala jej vysvetľovať, že je jej mladší brat a musí na neho dávať pozor, ale nezaberá to.
Čo robiť? Žiarlivosť: Súrodenecká žiarlivosť je bežná. Je dôležité venovať obom deťom rovnakú pozornosť a lásku. Vysvetľovanie: Pokračujte vo vysvetľovaní, že ubližovanie nie je správne. Empatia: Učte dcérku empatii. Pýtajte sa jej, ako by sa cítila, keby jej niekto ubližoval. Pozitívne príklady: Hľadajte príležitosti na pochvalu, keď sa dcérka k bratovi správa pekne. Spoločné aktivity: Zapájajte deti do spoločných aktivít, ktoré podporujú spoluprácu a priateľstvo. Bezpečnosť: Zabezpečte, aby bol mladší syn v bezpečí. Nenechávajte ich samých bez dozoru.
Prejavovanie lásky a chvály: Kde je hranica?
Niektorí rodičia sa obávajú, či neprejavujú svojmu dieťaťu príliš veľa lásky a chvály.
Čo robiť? Láska a chvála sú dôležité: Prejavovanie lásky a chvály je pre zdravý vývoj dieťaťa veľmi dôležité. Primeranosť: Dôležité je, aby bola chvála primeraná a zaslúžená. Hodnota snahy: Chváľte dieťa nielen za výsledky, ale aj za snahu a úsilie. Reálne očakávania: Majte reálne očakávania a nepreceňujte dieťa. Stanovte hranice: Aj pri prejavovaní lásky a chvály je dôležité stanoviť jasné hranice a trvať na ich dodržiavaní. Rovnováha: Hľadajte rovnováhu medzi prejavovaním lásky a chvály a výchovou k zodpovednosti a samostatnosti.
Hyperaktivita a nevhodné správanie v škôlke
Mamička 5-ročnej hyperaktívnej dcérky má problém s učiteľkou v škôlke, ktorá používa výchovné metódy ako je bitka po rukách alebo po zadku a nadáva deťom. Okrem toho sa dcérka sťažuje na nevhodné správanie zo strany niektorých detí v triede.
Čo robiť? Zmena škôlky: V tomto prípade je najlepším riešením zmena škôlky. Fyzické tresty a nadávky sú neprijateľné a môžu mať negatívny dopad na psychiku dieťaťa. Rozhovor s učiteľkou: Ak zmena škôlky nie je možná, pokúste sa porozprávať s učiteľkou a vysvetliť jej, že s jej výchovnými metódami nesúhlasíte. Špeciálny pedagóg: Pokračujte v spolupráci so špeciálnym pedagógom, ktorý sa venuje grafomotorickým problémom dcérky. Podpora: Podporujte dcérku a uistite ju, že ju máte radi a že jej veríte. Hlásenie: Ak sa dcérka sťažuje na nevhodné správanie zo strany iných detí, nahláste to vedeniu škôlky.
Dlhodobé dojčenie a problémy s odstavením
Mamička 11-mesačnej dcérky ju stále dojčí a má obavy, ako bude prebiehať odstavenie. Dcérka sa po jedle často dožaduje prsníka a potrebuje ho na uspatie.
Čo robiť? Postupné odstavenie: Odstavujte dieťa postupne. Začnite napríklad tým, že vynecháte jedno dojčenie denne a nahradíte ho iným jedlom alebo nápojom. Alternatívy: Ponúknite dieťaťu alternatívy k prsníku, ako napríklad pohár s vodou alebo obľúbenú hračku. Uspávanie: Skúste dieťa uspať iným spôsobom ako dojčením. Môžete mu napríklad prečítať rozprávku alebo zaspievať pesničku. Trpezlivosť: Buďte trpezliví a dajte dieťaťu čas. Odstavenie môže trvať niekoľko týždňov alebo mesiacov. Podpora: Požiadajte o pomoc partnera, rodinu alebo priateľov.
Odmietanie zdravej stravy u 2,5-ročného syna
Mamička 2,5-ročného syna sa trápi tým, že jej syn odmieta jesť akékoľvek ovocie, zeleninu, mlieko či jogurty. Všetko, čo je zdravé, odmieta alebo vyvracia.
Čo robiť? Trpezlivosť: Buďte trpezliví a nevzdávajte sa. Kreativita: Skúste pripravovať zdravé jedlá kreatívnym spôsobom. Môžete napríklad použiť rôzne tvary, farby alebo chute. Príklad: Jedzte zdravé jedlá pred dieťaťom a ukážte mu, že vám chutia. Spolupráca: Zapojte dieťa do prípravy jedál. Môže vám napríklad pomôcť umyť zeleninu alebo ovocie. Nátlak nie je riešenie: Nenúťte dieťa jesť. To môže viesť k ešte väčšiemu odporu. Lekár: Poraďte sa s lekárom alebo výživovým poradcom.
Problémy s rozprávaním u takmer 2-ročnej dcérky
Mamička sa obáva, že jej dcérka, ktorá bude mať o dva mesiace dva roky, nechce rozprávať. Povie len zopár slov, aj keď rozumie všetkému.
Čo robiť? Individuálny vývoj: Každé dieťa sa vyvíja individuálne. Niektoré deti začnú rozprávať skôr, iné neskôr. Podpora: Podporujte dieťa v rozprávaní. Rozprávajte sa s ním, čítajte mu rozprávky, spievajte pesničky. Hra: Hrajte sa s dieťaťom hry, ktoré podporujú rozvoj reči. Lekár: Ak máte obavy, poraďte sa s lekárom alebo logopédom.
Agresivita a tvrdohlavosť u takmer 2-ročnej dcérky
Mamička sa trápi tým, že jej dcérka, ktorá bude mať o dva mesiace dva roky, je tvrdohlavá a často ju kŕmi za vlasy.
Čo robiť? Trpezlivosť: Buďte trpezliví a snažte sa pochopiť, prečo sa dieťa správa tak, ako sa správa. Stanovte hranice: Je dôležité stanoviť jasné hranice a trvať na ich dodržiavaní. Alternatívy: Ponúknite dieťaťu alternatívy k nevhodnému správaniu. Pozitívne posilňovanie: Chváľte dieťa, keď sa správa dobre. Bitka nie je riešenie: Bitka nie je účinný výchovný prostriedok. Môže mať negatívny dopad na psychiku dieťaťa a viesť k ešte väčšiemu agresivite. Odborná pomoc: Ak máte problémy so zvládaním agresivity dieťaťa, vyhľadajte odbornú pomoc.
Zvláštne správanie 10-mesačného syna
Mamička 10-mesačného syna sa pýta na jeho zvláštne správanie, keď je unavený. Obracia sa na bruško, zdvihne zadok, nohy opreté a vystreté o podložku a oprie sa o hlavičku.
Čo robiť? Konzultácia s pediatrom: Je vhodné poradiť sa s pediatrom, aby vylúčil prípadné zdravotné problémy. Pozorovanie: Sledujte, či sa toto správanie nevyskytuje aj v iných situáciách. Pohoda: Ak sa dieťa pri tomto správaní cíti dobre a nejaví známky bolesti alebo nepohodlia, pravdepodobne ide len o spôsob, ako sa ukľudniť.
Závislosť 14-mesačného syna na mame
Mamička 14-mesačného syna, ktorá nastúpila do práce po 6 mesiacoch materskej, sa trápi tým, že syn preferuje iba ju. Keď je doma, tak len mama ho kŕmi, mama sa s ním hrá, nechce inému na ruky.
Čo robiť? Postupná adaptácia: Zabezpečte postupnú adaptáciu dieťaťa na iné osoby. Zapájanie iných osôb: Zapájajte do starostlivosti o dieťa aj iné osoby, ako je otec, babka alebo opatrovateľka. Pozitívne skúsenosti: Umožnite dieťaťu získavať pozitívne skúsenosti s inými osobami. Trpezlivosť: Buďte trpezliví a dajte dieťaťu čas. Psychológ: Ak máte pocit, že situáciu nezvládate, vyhľadajte pomoc psychológa.
Výchova bez bitky: Ako na to?
Mnohí rodičia sa pýtajú, či je možné vychovávať dieťa bez bitky. Diskusia o capnutí po zadku je neustále aktuálna.
Čo robiť? Alternatívy k bitke: Existuje mnoho alternatív k bitke, ako napríklad vysvetľovanie, stanovovanie hraníc, pozitívne posilňovanie, odobratie privilégií alebo čas na premyslenie. Dôslednosť: Dôležité je byť dôsledný a trvať na dodržiavaní pravidiel. Trpezlivosť: Buďte trpezliví a dajte dieťaťu čas. Sebakontrola: Naučte sa ovládať svoje emócie a reagovať na nevhodné správanie dieťaťa pokojne a s rozvahou. Odborná pomoc: Ak máte problémy so zvládaním správania dieťaťa, vyhľadajte odbornú pomoc.
Žiarlivosť staršej sestry na mladšieho brata a problémy s odplienkovaním
Mamička dvojročnej dcérky, ktorej sa narodil braček, sa trápi tým, že dcérka sa otočila o 360° a robí prieky. Odplienkovanie je proces. Keď sa vám už zdá, že dieťatko je odplienkované, stane sa nejaká nehoda, ktorá vás presvedčí, že to tak nie je. Rodičov môže znepokojovať, ak sa dieťatko pociká alebo mu nekontrolovateľne uniká moč. V čase nástupu do škôlky je ale pre dieťatko samostatnosť s vykonávaním potreby stále nová zručnosť. A osvojiť si úplnú kontrolu nad močovým mechúrom a zvieračmi si vyžaduje prax.
Najprv vám tu spomeniem niektoré fyzické príčiny, ktoré môžu súvisieť s nehodami pri odplienkovaní. Sú to príčiny, kedy je vo väčšine potrebné vyhľadať lekára. Najmä pri úniku moču, keď má dieťatko len “cvrknuté” v spodnom prádle môže byť dôvodom niektorá z nasledujúcich príčin: zápal močových ciest, prechladnutie, zápcha, náhle nutkanie na močenie, abnormality močových ciest, veľkosť močového mechúra alebo cukrovka. Pri zápche sú črevá dieťatka plné. Vzhľadom na umiestnenie čriev v blízkosti močového mechúra, dochádza k vytváraniu tlaku na močový mechúr, ktorý sa nevie buď úplne vyprázdniť alebo naplniť. Prevenciou zápchy je jedenie dostatku ovocia, zeleniny, pitie dostatočného množstva tekutín a dostatok fyzickej aktivity. Prečítajte si, čo môžete v prípade zápchy urobiť. Ak zápcha neprechádza alebo máte máte podozrenie, že za nehodami je nejaký zdravotný problém, obráťte sa na lekára, ktorý rozhodne o vyšetrení a aj potrebnej liečbe.
Náhle nutkanie na močenie znamená, že dieťatko jednoducho potrebuje cikať hneď a nevie “vydržať”. V tomto prípade je častou príčinou to, že dieťatko jednoducho nemá na toaletu čas. Dôsledkom čoho pri cikaní nevyprázdni úplne močový mechúr. Dieťatko sa v tomto prípade potrebuje naučiť, ako sa na záchode uvoľniť a že si musí dopriať čas na toaletu a poriadne sa vycikať. Ak ste v tomto spoznali vaše dieťatko, naplánujte si časy, kedy budete dieťatko dávať cikať. Pozor, nie je to len o tom, že dieťatko na záchod pošlete.
Za nehodami v škôlke sú veľakrát práve psychologické príčiny. Pani učiteľky sa v materských škôlkách veľmi snažia, aby sa tam deti cítili dobre. Snažia sa o vytváranie priateľského prostredia. Aj napriek ich snahe, škôlka znamená pre deti veľa zmien v rámci fungovania dňa. Dieťatku chýba pri spoločných záchodoch súkromie (najmä pri veľkej potrebe), sú deti, ktoré chcú kakať len doma. Snažte sa byť v čase, kedy dieťatko zvyčajne potrebu doma. Prispôsobte čas ranného vstávania alebo aktivity po škôlke. Dieťatko nevie, kde je toaleta alebo nevie ako sa na ňu dostane (napríklad vtedy, ak je v škôlke úplne nové alebo ak sa triedy v škôlke spájajú), nie každé dieťatko je komunikatívne. Hlavne v novom prostredí sa môže hanbiť alebo báť opýtať.
Pocikávanie spôsobujú zmeny, ktoré sa dejú v živote dieťatka - sťahovanie, zmeny v rodine, príchod nového súrodenca, sťahovanie do vlastnej detskej izby a pod. Základ je zachovať pokoj a nestresovať dieťatko ešte viac nátlakom. To, čo potrebuje najviac v danej chvíli je podpora a povzbudenie. Väčšinou je to len otázkou času, kým sa dieťatko zadaptuje a začne orientovať v novom prostredí. Nechajte dieťatku pomôcť vám s upratovaním po nehode (ak sa stane nehoda v domácom prostredí). Ukážte mu, že pri nehode je potrebné za sebou upratať. Vypočujte dieťatko a skúste sa prísť na príčinu nehody.
Nehody v škôlke je dobré riešiť s personálom. Poproste učiteľku o pomoc s tým, aby častejšie vyzývala dieťatko, aby išlo na toaletu. Veľakrát dieťatko môže ísť na toaletu, ale reálne nemusí vykonať potrebu. To je napríklad vtedy, keď pani učiteľky pošlú na záchod všetky deti predtým, ako idú spinkať alebo ako idú deti von. V takomto prípade je tiež dobré, pokiaľ Vám s tým pani učiteka pomôže a odsleduje si, či dieťatku na záchode aj naozaj potrebu vykoná. Spolupracujte a komunikujte preto s personálom v škôlke. Je aj v ich záujme, aby ste problém nehôd vyriešili. Som si vedomá, že nie všetci máte s komunikáciou s personálom, len pozitívnu skúsenosť. Prioritou je ale vaše dieťa a preto je dobré snažiť sa nájsť cestu.
Nehody sa môžu diať aj u detí v škole. Veľakrát to súvisí práve so stresom. Deti stresuje už len to, že musí ísť na spoločné záchody. Potom je problém aj to, že deti musia chodiť na toaletu len vo vyhradenom čase. Malí prváčikovia sa boja, že im niekto pri potrebe na toaletu vbehne, čo je pre nich zahanbujúce, najmä pri veľkej potrebe. Ak máte doma školáka, ktorému sa nehody stávajú, priubalte mu do igelitového vrecka náhradné oblečenie. V tomto období, môže byť za psychickým stresom aj šikana. Odplienkovanie je proces a regres je prirodzený. Očakávať, že dieťatko už nikdy nebude mať nehodu alebo, že sa odplienkuje za 3 dni je nereálne, nastavte svoje očakávania správne. Nehody bývajú stresujúce a frustrujúce rovnako pre vás a aj pre dieťa.
Odúčanie od dennej plienky už máte za sebou, no s tou nočnou sa to stále akosi nedarí. Pokiaľ má drobec tri či štyri roky, máte stále čas s plienočkou na noc zabojovať. Ak sa to ale nepodarí, kým dovŕši 5 rokov, návštevu lekára by ste nemali príliš odkladať.
Nočné pomočovanie trápi dve z desiatich detí vo veku 5 rokov a môže pretrvávať do puberty, v 2 % prípadov dokonca až do dospelosti. Ak ste sa teda stretli s názorom, že každé dieťa sa raz odnaučí od plienky a nikto dospelý sa nepocikáva, nie je to celkom tak. Problémy s pocikávaním trápia dievčatá aj chlapcov, i keď u chlapcov to býva častejšie.
Nočné pomočovanie (primárna nočná enuréza) je nekontrolovaný únik moču počas spánku, a to nočného aj denného, u detí starších ako 5 rokov. Človek dokáže kontrolovať tvorbu moču a samotné močenie. Táto schopnosť sa v detstve postupne vyvíja, u niekoho skôr, u iného neskôr. Dieťa dokáže prevziať kontrolu nad cikaním najskôr cez deň a potom aj v noci, len ojedinele sa úplne zbaví plienok naraz.
Prečo sa dieťa pocikáva? Mnohí sa mylne domnievajú, že dieťa, ktoré sa v noci pocikáva, je vystresované a nešťastné. I keď stres, napríklad v dôsledku hádok alebo rozvodu rodičov, môže byť tiež spúšťačom tohto problému, vo väčšine prípadov treba hľadať príčinu inde. Dozrievanie centrálneho nervového systému zohráva veľkú úlohu, pretože vďaka nemu si dieťa začne uvedomovať plný močový mechúr a potrebu ísť cikať. To sa väčšinou udeje okolo roka a pol, kedy sa odporúča začať s odúčaním od dennej plienky. Pokiaľ je toto dozrievanie u dieťatka oneskorené, môže to celý proces skomplikovať. Všimli ste si, že drobec celý deň takmer nič nepije a večer pred spaním do seba leje jeden pohár za druhým? Pri takomto scenári môžete o suchej postieľke len snívať. Ak sa chcete zbaviť nočnej plienky raz a navždy, mali by ste mu v prvom rade upraviť pitný režim.
Najčastejšie za nočným pomočovaním stojí nedostatočná produkcia hormónu vazopresínu. Ten má za úlohu riadiť tvorbu moču. V noci sa tvorí viac vazopresínu, v dôsledku čoho sa produkuje menej moču, močový mechúr sa pomalšie napĺňa a nemusí sa vyprázdniť. Ak je tvorba tohto hormónu nedostatočná, močový mechúr sa v noci rýchlo naplní, čo dieťa nie je schopné rozpoznať, a tak sa zobudí až v mokrom pyžamku. Problém ale môže byť aj celkom inde, napríklad v poruchách či vrodených vadách močového ústrojenstva.
Ako sa dopracovať k suchej postieľke? Rodičia by si mali v prvom rade uvedomiť, že problém s pomočovaním nedokáže dieťa ovplyvniť a nerobí to naschvál. Zároveň nie je na mieste myslieť si, že zlyhali a hanbiť sa za to, že ich dieťa sa pocikáva. Práve naopak, treba si uvedomiť, že detí, ako to ich, je veľa a treba s tým niečo robiť. Skôr, ako navštívite odborníka, vyskúšajte tieto 3 kroky:
- Nastavte pitný režim: Dieťa by malo piť najmä dopoludnia, aspoň 2 hodiny pred spaním by už nemalo piť vôbec. Nezabúdajte, že aj polievky, či šťavnaté ovocie a zelenina sú zdrojom tekutín, ktoré by mohli zapríčiniť, že sa dieťa v noci pociká. Najmä počas horúcich letných dní či pobyte na ihrisku dieťaťu pitný režim neobmedzujte. Ak ste zvyknutí tráviť čas na ihrisku až do neskorých večerných hodín, radšej odíďte domov skôr, aby ste mohli dodržať tie cca 2 hodiny pred spaním.
- Močenie pred spaním: Pred spaním by sa malo dieťa poriadne vycikať, aj keď tvrdí, že mu netreba a len si cvrkne. Zároveň ho učte, aby cez deň chodilo pravidelne na záchod a nezadržiavalo moč.
- Spánkový režim: Dieťa by malo chodiť spávať približne v rovnakom čase.
Kedy je načase vyhľadať odborníka? Ak ste dodržali všetky vyššie spomenuté rady, no výsledok sa i tak nedostavil, je načase navštíviť detského lekára. Ten zváži prípadnú návštevu detského nefrológa, ktorý vyšetrí moč dieťaťa a močový systém ultrazvukom. Nočné pocikávanie môže mať viacero príčin, jednou z najčastejších býva ochorenie obličiek a môže byť dedičné. Bratislava 27. decembra (TASR) - Nočné pomočovanie je u detí podľa odborníkov veľmi rozšíreným problémom. "Netreba čakať, kým z neho dieťa vyrastie. Za ten čas sa môže poškodiť traumou jeho psychika a spôsobí mu problém na celý život," hovorí detská psychiatrička Terézia Rosenbergerová z Univerzitnej nemocnice L. Nočné pomočovanie sa odborne nazýva enuréza. "Jedno percento detí z pocikávania nevyrastie a tento problém pretrváva do dospelosti. Ak by sa včas začalo s dôslednou liečbou, tak tieto deti a neskôr dospelí ľudia by sa týmto problémom nemuseli trápiť," vysvetlila detská nefrologička Andrea Černianska z Nefrologickej ambulancie v Bratislave. Podobné rady v podobe režimových opatrení dostanú aj pri návšteve lekára. "Deti sú zvyknuté tesne pred spánkom piť. Kapacita močového mechúra detí predškolského veku je pritom približne 150 mililitrov. Ak teda dieťa vypije pred spánkom šálku tekutiny, približne 200-250 ml, močový mechúr sa počas noci preplní a dieťa sa pociká. Dieťa sa zatiaľ nevie prebudiť na pocit, že mu treba cikať," vysvetlila Černianska. Nočné pocikávanie môže mať viacero príčin, jednou z najčastejších býva ochorenie obličiek a môže byť dedičné. "Existujú štúdie, ktoré hovoria, že ak jeden z rodičov mal rovnaký problém, potom je 50-precentná pravdepodobnosť, že dieťa bude trpieť enurézou. Ak obidvaja, potom sa táto pravdepodobnosť ešte zvyšuje. Na druhej strane sú aj deti, ktorých rodičia tento problém nemali, takže nie je to len genetický problém," zhrnula Černianska.
tags: #dieta #sa #pocika #pri #bitke