Problémy s vyprázdňovaním sú u detí častým javom, ktorý môže rodičov znepokojovať. Rodičia hľadajú rôzne cesty, ako tento problém vyriešiť, od úpravy stravy a používania dostupných liečiv až po návštevu lekára. Často sú však prekvapení, keď sa dozvedia, že jednou z príčin môžu byť aj psychické problémy alebo blok dieťaťa. Ako tieto veci spolu súvisia?
Psychosomatické príčiny problémov s vyprázdňovaním
Ak lekár vyhodnotí zápchu u dieťaťa ako psychosomatický prejav, znamená to, že niekde v spolužití s dieťatkom nastala chyba. Mnohí rodičia bývajú prekvapení, pretože z ich pohľadu sa v rodine nedeje nič špecifické, čo by mohlo dieťa „zablokovať“. Problém však môže spustiť aj nevedomé správanie rodičov. Tí v dobrej viere napríklad príliš skoro uplatňujú vysoké nároky na čistotu.
Stretávame sa s tým, že sa rodičia cítia byť do tejto situácie donútení od svojich vlastných rodičov, či svokrovcov. Dostávajú tie „dobre mienené“ rady - Kedy sa naučí, ak nie teraz?; Ty si nemala plienky od roka!; Už by si ju mala dávať na nočník.; a pod. Patria k nim aj rituály, keď sa celá rodina zbehne okolo nočníka a čakajú na ten veľký „zázrak“. Ak je dieťa v období vzdoru, môže dospieť k úvahe, či stojí za to tak bohato všetkých „obdarovávať“ každý deň. Takisto porovnávanie pokrokov detí v podobnom veku („Vy ešte nosíte plienky?“, „Vy už nemáte plienky?“) dá sebavedomiu rodiča zabrať. Dobre sa to číta (neporovnávajte svoje deti!), ale v praxi ťažšie uplatňuje. A tu niekde môže vyklíčiť semienko ťažkostí s vyprázdňovaním.
Ďalšia teória tvrdí, že dieťa podvedome využíva vyprázdňovanie na ovládanie svojich najbližších. Ide o to, že dieťa zistí - kakanie je „veľká vec“, za ktorú si vyslúži ovácie a pochvalu, alebo naopak. Že to, čo sa (ne)ocitlo v plienke alebo v nočníku, môže spôsobiť emócie, radosť, ale aj hnev a podobne. Túto jemnú manipuláciu môže dieťa nevedome použiť v prípade napätia, či problémov v rodine. Zjednodušene môžeme povedať, že ak má dieťa problém vykakať sa a pokiaľ sa vylúčila telesná príčina, ide o prejav nedostatku, trápenia, frustrácie alebo nenaplneného vzťahu.
Ako sa ťažkosti s vyprázdňovaním prejavujú?
Ťažkosti si rodič všimne okamžite a je nútený riešiť ich. Dieťa odmieta tlačiť, zadržiava stolicu aj niekoľko dní, bojuje s kŕčmi v brušku, plače, vzpiera sa, ak ho chce rodič posadiť na nočník alebo záchod, sťahuje zvierače. Prejavy sú jasné a každý rodič vie, že niečo s kakaním ich dieťatka nie je v poriadku. A každý rodič to aj väčšinou náležite rieši. Prax ukazuje, že zadržiavanie stolice sa najčastejšie objavuje medzi dva a pol až štyrmi rokmi. Ale sú, samozrejme, aj prípady kedy jednoročné, ale aj dieťa staršie ako 4 roky odmieta tlačiť (kakať).
Bežné spúšťače problémov s vyprázdňovaním
Spúšťačov môže byť mnoho, ale vo výsledku to závisí najmä od rodinnej atmosféry, v ktorej dieťa vyrastá. Ak by som mala byť konkrétna, pri vylúčení organických porúch mozgu a gastroenterologických ochorení, už aj samotný prechod z nočníka na záchod môže byť spúšťačom. Dieťa sa môže báť veľkej a hlbokej misy, zvuku pri splachovaní, nestability pod nohami, ktoré mu visia vo vzduchu (pomáha podložiť pod nožičky stolček).
Pri prechode z plienky na nočník majú zasa niektoré deti ťažkosti vzdať sa pohodlia plienočky. Ďalším spúšťačom býva už spomínaný nevhodný nácvik vyprázdňovania (príliš skoré zaúčanie na nočník - odporúčam začať najskôr po 18. mesiaci), príliš autoritatívny, ale aj príliš starostlivý štýl výchovy v zmysle prehnanej ochrany, súrodenecká žiarlivosť, rozvod rodičov, časté hádky rodičov, alkoholizmus v rodine, sexuálne zneužívanie, necitlivý prístup pri výchove dieťaťa, návrat matky do pôvodného zamestnania (separačná úzkosť), nástup do kolektívu, zmena bydliska. Začína sa to zvyčajne bolestivým vyprázdnením, po ktorom majú deti strach ísť znova na záchod a odďaľujú ďalšie vyprázdnenie.
Ak je rodič vnímavý a dešifruje zadržiavanie stolice ako signál, ktorý mu dieťa vysiela, môže sám prísť na to, že za problémom s kakaním nie je zlá strava, lenivé črevo a iné zdravotné problémy, ale práve nejaký psychický blok. Vylúčila psychickú príčinu zadržiavania stolice u svojho synčeka a stanovila si za cieľ, že bude robiť všetko pre to, aby mu kakanie spríjemnila. Vždy ho pri kakaní objímala a čičíkala, až sa nakoniec vypýtal kakať sám.
Odplienkovanie: Dôležitý krok k samostatnosti
Odplienkovanie je dôležitý míľnik vo vývoji dieťaťa, ale aj výzva pre rodičov. Kedy začať a ako postupovať? Bábätko sa od narodenia učí všetkému novému, a tak je prirodzené, že jedného dňa dozreje aj k tomu, aby sa samo vypýtalo na nočník a rozlúčilo sa tak s nosením plienok.
Kedy však začať s učením dieťatka? Je možné to prešvihnúť? Ktoré signály si všímať a ako to svojmu pokladu uľahčíte?
Správny čas na odplienkovanie: Medicínsky, ale aj praktický pohľad sa zhoduje v tom, že s odplienkovaním dieťaťa je najlepšie začať okolo 18. až 24. mesiaca, teda zhruba okolo 1,5 až 2 rokov. V tomto sa zhodujú názory pediatrov, detských psychológov i skúseností rodičov. Odplienkovanie 2-ročného dieťaťa by malo tiež úzko súvisieť s jeho učením na nočník alebo na toaletu.
Kedy dieťa nie je pripravené: Začať s odplienkovaním príliš skoro nemusí byť vhodné a naopak, môže spôsobiť, že dieťa si vytvorí blok a následné učenie na nočník alebo využívanie inej bezplienkovej metódy bude náročnejšie. Začať neskoro však tiež nie je ideálny stav, pretože dieťa si dokáže k plienke za istých okolností vytvoriť citovú väzbu a potom môžu zmeny spôsobovať stres, čo vedie ku komplikáciám pri odplienkovaní.
Každá mamička by mala vedieť na základe určitých signálov usúdiť, že dieťa je na odplienkovanie dostatočne vyspelé. Dieťa si musí uvedomovať svoje potreby a prejavovať záujem o cielené vyprázdňovanie. Inak nemá zmysel dieťa tlačiť do niečoho, čo nechce a netuší, prečo by to malo robiť. Pozitívne je, ak dieťa v mokrej plienke pociťuje diskomfort alebo dokáže pomenovať, že sa pocikalo či pokakalo. Možno sa samo začne dožadovať, aby ste ho umyli a špinavú plienku dali preč. Významným signálom je, ak sa dieťa prebúdza suché alebo počas dňa dokáže vydržať 2 - 3 hodiny bez nehody, napríklad aj po poobednom spánku. Možno dieťa odpozorovalo vás alebo staršieho súrodenca, ako chodíte na toaletu a chce sa vám podobať. Pokiaľ takéto signály u vášho dieťaťa nepozorujete, s odplienkovaním ešte počkajte. Pokojne však môžete dieťatko zoznamovať s nočníkom. Vysvetľujte mu, k čomu nočník slúži, umiestnite ho na toaletu, berte ho so sebou, posaďte ho na nočník aj s plienkou, kým vy sedíte na záchode a komunikujte o tom, čo robíte, čo je kakanie a cikanie, že nočník alebo toaleta je tu presne na to.
Odplienkovanie v zime alebo v lete?: Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že ročné obdobie ani náhodou nehrá rolu v tom, kedy by ste mali s odplienkovaním začať. Rodičia i pediatri sa zhodujú v tom, že leto je lepšie z dôvodu klímy a počasia. Dieťa totiž chodí oblečené naľahko a či pobehuje po dome, byte alebo po záhrade, postačovať budú obyčajné gaťky alebo slipy. Keď sa dieťa pociká, bude pociťovať nepohodlie a vlhkosť, čo v ňom vyvolá potrebu po suchom oblečení. Odplienkovanie v zime sa z hľadiska postupu v ničom nemení, no dieťa v chladnejšom počasí, a to aj keď sa priestor vykuruje, nebude pobehovať polonahé, aby neprechladlo. Jednou z možností sú aj klasické látkové plienky bez vložky. Rovnako ako pri slipoch alebo nohavičkách aj tu platí, že dieťa bude pociťovať nepohodlie z dôvodu vlhkosti.
Rodič ako vzor: Viacerým rodičom sa v praxi osvedčilo, ak dieťaťu išli vzorom. Odučiť dieťa od plienok môžete v tomto skorom veku aj spôsobom, že necháte, aby vás dieťa pozorovalo. To znamená, že nočník umiestnite do kúpeľne a keď pôjdete na potrebu vy, zoberiete spolu s vami aj vaše dieťa. Počas toho môžete dieťaťu hovoriť o cikaní, kakaní a o tom, že nočník či toaleta sú tu na tento účel. V istom bode sa v dieťati prebudí „malý dospelák“, ktorý bude chcieť rodiča napodobniť.
Ako naučiť dieťa na nočník: Overené metódy
Rodičom tiež odporúčame s odplienkovaním nezačínať, ak očakávajú zázraky na počkanie. Blíži sa nástup do jaslí, dieťa má prespávať u známych alebo sa chystáte na dovolenku? Prvý týždeň si vyžaduje vytvorenie systému, návykov a režimu, aby odplienkovanie malo zmysel. Prostredie musí byť stabilné. Ak vás tlačí čas a budete dieťa súriť a proces budete chcieť uponáhľať, nemusí sa to stretnúť s pochopením.
Odplienkovanie za 7 dní (metóda Giny Fordovej): Je to najfrekventovanejšia a najobľúbenejšia metóda, ako odučiť dieťa od plienok a zvládnuť odplienkovanie. Takáto metóda je overená, čoho dôkazom sú skúsenosti a prax rodičov samotných.
- Deň: Po nočnom spánku dieťa po zobudení posadíte na nočník a namiesto plienky mu dáte len nohavičky prípadne oblečenie, ktoré si bude vedieť ľahko stiahnuť. Plienky budú súčasťou odplienkovania len na noc prípadne počas spánku cez deň. Nočník musí mať svoje stabilné miesto. Dieťa každú hodinu posadíte na nočník a pýtate sa ho, či bude cikať alebo kakať. Vytvorte si napríklad zvukový signál „ciki-ciki alebo kaki-kaki“. Ak potrebu do nočníka vykoná, pochváľte ho. Ak idete na WC vy, berte ho so sebou, posaďte ho na nočník a vysvetľujte mu, čo sa deje. V prípade nehody dieťa nekarhajte.
- Deň: Druhý deň začnite rovnako, no počas dňa prenášajte zodpovednosť na dieťa, pripomínajte mu „ciki-ciki“ či „kaki-kaki“. Vysvetľujte mu, že ak bude chcieť cikať alebo kakať, nech sa pýta.
- Deň: Vyberte sa s dieťaťom na prechádzku, na nákup alebo na návštevu, predtým ho dajte vycikať. Ani náhodou mu nedávajte plienku, či idete autom, v kočíku alebo pešo. Vezmite si náhradné oblečenie, pre každý prípad. Ak je to možné, môžete so sebou vziať aj nočník.
- až 7. deň: Pokiaľ všetko pôjde tak ako má, vaša asistencia by mala byť minimálna. Dieťaťa sa už nepýtajte vy, malo by sa začať pýtať samo. Nehôd by malo ubúdať. Samozrejme, niektoré deti nebudú schopné si túto rutinu osvojiť za 3 dni a možno to potrvá dlhšie. Ak bude nehôd viac, vráťte sa o deň naspäť. Dobrým signálom je, ak sa dieťa bude budiť so suchou plienkou po noci alebo po absolvovaní denného spánku, v takom prípade skúste plienku odložiť úplne.
Indiánska metóda: Táto metóda odplienkovania sa radí k najrýchlejším a doba trvania sa odhaduje na jeden až dva týždne. To však neznamená, že musí fungovať u každého dieťaťa, pretože nie všetky skratky budú na vášho drobca fungovať. Vhodná je pre deti okolo 2 rokov, ktoré si už uvedomujú vykonávanie potreby a dokážu túto potrebu aspoň čiastočne ovládať. Dieťaťu je potrebné vysvetliť, že plienku nepotrebuje, že počas dňa je tu pre tento účel nočník alebo záchod. Zo dňa na deň teda plienky dieťaťu zoberiete a nesmiete od tohto zámeru upustiť. Samozrejme, ešte predtým je nutné, aby nočník alebo toaletu vnímalo. Je dôležité, aby sa na potrebu pýtalo a uvedomelo vykonávalo malú a neskôr aj veľkú potrebu do nočníka alebo do záchoda. Plienky ponechávate len na nočný spánok, prípadne na spánok počas dňa. Počítajte s nehodami, je to normálne. Dôležité však je vytrvať, dieťa postupne začne dávať signály, ktoré budú znamenať, že potrebuje na malú/veľkú potrebu.
Odplienkovanie v noci: Ide o proces, ktorý sa týka odnaučenia používania plienky u dieťaťa na noc. Ak sa vám úspešne darí udržať dieťa cez deň v suchu, pýta sa cikať, kakať a nemá problém s nočníkom či záchodom, je to úspech. Nočné pomočovanie však možno pretrváva. To, či dokáže dieťa moč v spánku udržať, závisí od tvrdosti spánku alebo tiež od množstva tekutín pred spánkom. Dieťa otestujte. V prípade, že ste vo fáze odplienkovania a dieťa sa aj po poobednom spánku budí suché, je to jasný signál, že plienky na noc môžete vynechať. Platí úzus, že nočné plienkovanie by sa malo skončiť zhruba do veku 5 rokov. Samozrejme, občasné nehody sú prirodzené. Spôsobovať to môžu rôzne zmeny, napríklad nástup do škôlky.
Bezplienková komunikačná metóda (BKM): BKM alebo bezplienková komunikačná metóda je spôsob odplienkovania, ktorý úzko súvisí s komunikáciou matky a dieťatka. Už odplienkovanie ročného dieťaťa je možné vďaka takejto metóde. Dieťa vydáva určité signály aj keď ešte nerozpráva, môže ísť o reč tela, grimasy alebo pohyby. Mamička sa sama musí učiť, čo jednotlivé prejavy znamenajú. Dôležitý je preto úzky kontakt. Prejavy bábätka v podobe pokrčenia kolien môžu znamenať, že dieťatko chce cikať alebo kakať. Pri BKM je dôležité aj vytvorenie alebo skôr spoznanie harmonogramu, mamička časom zisťuje, ako organizmus bábätka funguje, kedy kaká či ciká, či ho dať cikať pred dojčením alebo po, pred jedlom alebo pred ním. Ide svojím spôsobom o akúsi intuíciu, kedy mamička dokáže vycítiť a vyčítať potreby bábätka. Vyprázdňovanie prebieha spôsobom, že dieťa podrží nad nočníkom alebo záchodom. Plienky počas tejto metódy mamička používa maximálne počas nočného spánku alebo dovtedy, dokým sa nezoznámi so signálmi u bábätka.
Ako odstaviť moje dojčené dieťa.
Tréningové nohavičky: Veľmi nápomocné môžu byť pri učení dieťaťa na nočník a odplienkovaní tzv. tréningové nohavičky. Tie si môžete predstaviť ako staršie tepláky alebo spodnú bielizeň, ktoré budete dieťaťu obliekať počas dňa. Dieťaťu budú gaťky na odplienkovanie evokovať, že ich má oblečené z nejakého dôvodu. Keď sa bude dieťaťu chcieť cikať alebo kakať, choďte s ním na nočník alebo na záchod, pomôžte mu prípadne vyzliecť sa, pričom mu dávajte inštrukcie o tom, čo robíte, prečo to robíte a podobne. Nehoda sa stať môže, veď od toho sú učiace nohavičky. Existujú aj špeciálne tréningové nohavičky na odplienkovanie dieťaťa, ktoré si môžete zakúpiť u predajcov s detským vybavením. Tie vyzerajú ako klasická spodná bielizeň (gaťky na odplienkovanie), ľahko sa obliekajú i vyzliekajú a majú pritom veľmi jemnú savú vrstvu, ktorá zachytí únik, no zároveň bude vytvárať pocit chladu. Tie lepšie sú úplne nepriepustné a moč sa tak nedostane do okolia. Ako učiace nohavičky ani náhodou nepoužívajte štandardné plienky.
Dôležité zásady pre úspešné odplienkovanie
Trpezlivosť a dôslednosť: Odplienkovanie predstavuje pre mnohých rodičov náročné obdobie, zvlášť v dnešnej uponáhľanej dobe. Nervozitu, hnev a frustráciu však nesmiete prenášať na svoje dieťa. Počítajte so stresom, nervozitou a snažte sa ovládať aj v krízových situáciách. Odplienkovanie je proces, nie každá metóda, ktorú zvolíte bude na vaše dieťatko fungovať, nie vždy to pôjde rýchlo. Prvé cikanie či kakanie do nočníka môže byť otázkou dní, týždňov alebo mesiacov a normálne sú aj striedavé úspechy a neúspechy. Nečakajte rýchle zázraky. Odplienkovanie dieťaťa si vyžaduje trpezlivosť, dôslednosť a čas. To, že jeden deň sa podarilo dieťatku do nočníka vycikať, ale na druhý deň to nevyšlo neznamená neúspech. Zázraky na počkanie nie sú možné.
Pozitívny prístup: Žiadny krik, tresty ani posmešky. Ak sa dieťaťu ani na „xtý“ raz nepodarí úspešne dobehnúť na nočník, nevypýta sa alebo sa jednoducho pociká či pokaká, reakcia rodiča je najdôležitejšia. Vyjadrite smútok nad tým, že je škoda, že to nevyšlo, rozhodne ho však netrestajte, neporovnávajte s ostatnými deťmi ani nezosmiešňujte. Vety typu „všetci sa ti budú smiať“ rozhodne nie sú na mieste a môžu dieťaťu spôsobiť emocionálnu ujmu. Naopak, pochvala a povzbudenie pri každom úspechu, aj tom najmenšom, posilnia jeho sebavedomie a motiváciu pokračovať.
Výber vhodného nočníka: Výber správneho nočníka môže byť pre dieťa dôležitým prvým krokom. Niektoré deti preferujú tradičné nočníky, iné sú fascinované hracími nočníkmi alebo nočníkmi s motívmi obľúbených postavičiek. Je dôležité, aby sa dieťa s nočníkom zoznámilo a prijalo ho ako prirodzenú súčasť svojho života. Môže pomôcť, ak si spolu s dieťaťom vyberiete nočník v obchode, dáte mu vtipné meno alebo ho umiestnite na viditeľné miesto v miestnosti, kde dieťa trávi najviac času. Dôležité je aj to, aby bol nočník stabilný a dieťa sa na ňom cítilo bezpečne.
Učenie na nočník a zrelé dieťa: Kľúčom k úspešnému odplienkovaniu je správne načasovanie. Začať príliš skoro môže spôsobiť, že dieťaťu nočník sprotivíte a kamarátiť sa s ním už viac nebude. Na druhej strane, ak začnete neskoro, učenie môže byť ešte náročnejšie. Odplienkovanie dieťaťa je výzvou a ide ruka v ruke s učením na nočník. V prvom rade sa rodič pri odplienkovaní a učení na nočník musí vyzbrojiť dávkou trpezlivosti a rozvahy. Impulzívne reakcie, krik, vyhrážky alebo tresty nie sú na mieste. Presný mesiac či vek, kedy by ste dieťa mali začať učiť na nočník nie je stanovený. Vychádzať možno zo štatistík, odporúčaní pediatrov a všeobecných skúseností rodičov. Okolo 18. - 24. mesiaca si dieťa začína uvedomovať potrebu vyprázdňovania, cikania a kakania. To však neznamená, že dieťa nemôžete s nočníkom zoznamovať aj skôr. Skúste mu napríklad čítať rozprávky o nočníku, púšťať zaujímavé náučné videá, piesne, posaďte ho občas na nočník a vysvetľujte mu, čo znamená kakať alebo cikať. Rozprávajte sa s ním o tom, že na cikanie a kakanie je tu práve nočník. Prvé zoznámenia sú krátke. Ak nechce dieťa sedieť na nočníku, nenúťte ho. Dôležitejšia ako vek je zrelosť dieťaťa. Je potrebné, aby dieťa chápalo podstatu toho, čo učenie na nočník znamená. Ovláda a rozlišuje základné pokyny a pojmy - cikať a kakať. Ak predpokladáme, že vaše dieťa má osvojené vyššie uvedené návyky a má potrebnú zrelosť na odúčanie od plienok, je na čase začať robiť z chodenia na nočník rituál. Následne je vhodné trénovať sedenie bez nohavíc a plienky, naholo. Dieťatku stále vysvetľujte, že plienku už nebude potrebovať, pretože nočník. Plienky už teda vynechávajte a dávajte mu len klasické oblečenie (ideálne také, ktoré môže zašpiniť v prípade nehody). Plienky obmedzte na minimum, napr. len na spanie. Chodenie na nočník sa musí stať súčasťou dňa. To, že dieťa nestihne alebo vykoná potrebu tesne potom, čo sa postaví z nočníka, nevadí. Nekarhajte ho, nehrešte, netrestajte. Vyjadrite smútok, že je škoda, že sa to nepodarilo. Dieťaťu zdôrazňujte, aby sa pýtalo na nočník a rovnako tak sa ho pýtajte aj vy. „Nepotrebuješ ísť cikať?“ Vždy, keď sa dieťaťu podarí potreba vykonať, pochváľte ho, zatlieskajte, motivujte ho, pokojne ho odmeňte a tešte sa spolu s ním. Proces cikania a kakania oddeľte. Je dôležité, aby mali tento systém osvojený obaja rodičia, prípadne ďalší ľudia, ktorí s dieťaťom trávia čas. Vyhnete sa tak zbytočným komplikáciám, ktoré by mohli u dieťaťa spôsobiť zmätok a namiesto 7 dní bude učenie na nočník trvať celé týždne či mesiace. Dlhšia doba, samozrejme, nie je problémom a vytvorenie si takýchto rituálov často trvá dlhšie, než by si rodičia želali. Na internete nájdete množstvo extra návodov na to, ako naučiť dieťa na nočník za 3 dni. Ak si dieťa nevie nájsť cestu k nočníku, jednou z možností je, že nočník umiestnite do kúpeľne a dieťa budete brať so sebou na toaletu. Dieťa posadíte na nočník, zo začiatku pokojne aj s plienkou, a rozprávajte sa o tom, čo práve robíte vy, prečo to robíte, dieťa bude mať tendenciu vás napodobniť. Druhou možnosťou je kúpiť nový nočník. Áno, naozaj to môže fungovať, krásny farebný a s obľúbenou rozprávkovou postavičkou. Niektoré deti si na nočník nezvyknú a v takom prípade je vhodné mať doma WC dosku pre deti, resp. redukciu, aby dieťa dokázalo pohodlne sedieť na toalete a neublížilo si alebo nebodaj, aby do záchodovej misy nespadlo. Cikanie do plienky je už minulosťou, no problém, aby dieťa na nočníku vykonalo aj veľkú potrebu pretrváva? Nie ste prvý ani posledný rodič, ktorý takýto problém rieši. Zvyčajne je cesta ku kakaniu rovnako ako k cikaniu na nočníku prirodzená, no ak nie, vyžaduje si to trpezlivosť. Dieťa bolo dlho zvyknuté, že ak má na sebe plienku, môže potlačiť a nemusí nič zadržiavať. Problémom môže byť, že ste s učením na nočník začali vo vyššom veku. Čo ak 3-ročné dieťa nechce na nočník a odmieta ho? Staršie deti, okolo 2 - 2,5 roka si k plienke dokážu vytvoriť citovú väzbu, čo môže byť problém. Zmena je pre dieťa stresujúca, preto radšej čaká na to, kým dostane plienku, do ktorej vykoná potrebu. Podstatné však je komunikovať s dieťaťom a vysvetliť mu, že na plienku už je veľké a na toto slúži nočník. Druhým častým problémom pri učení kakania na nočníku je, že výsledok označuje rodič ako „kako“, ako každú inú špinu. V tomto prípade by však úspech mala sprevádzať pochvala a radosť, že kakanie bolo úspešné. Rodič by mal byť počas učenia dieťaťa na nočník dôsledný, trpezlivý a mal by si zachovať pozitívny prístup. Nezačínajte s učením v okamihu, keď to je zrazu nevyhnutné. Chystáte sa na dovolenku, dieťa bude prespávať u starých rodičov alebo sa sťahujete? Časová tieseň rozhodne nie je vhodný čas na odplienkovanie a učenie na nočník. Dieťa nikdy netrestajte za to, ak nestihne vykonať potrebu alebo ju vykoná pár minút na to, ako sa postavilo z nočníka. Nie je dobré, ak dieťa na nočníku nútite sedieť až pokým sa nevyciká alebo nevykaká, dieťa nesmie byť pod nátlakom či v strese, inak bude mať z nočníka strach. Dôsledkom takýchto nevhodných postupov je, že dieťa odmieta nočník. Častým zlozvykom u detí je aj to, že nočník sa naučia používať len doma a na iných miestach s tým majú problém. Dôvodom je, že dieťa si vytvorilo rituál v spojitosti s určitou špecifickou situáciou, pozeraním televízora, spievaním alebo pri čítaní knihy. Treba si uvedomiť, že učenie na nočník je overenou metódou odplienkovania. Často sa stáva, že rodičia robia zásadnú chybu v tom, že plienku dieťaťu najskôr nedajú a následne po pár nehodách plienku dieťaťu zasa oblečú. Takéto striedanie a zmeny nie sú z hľadiska budovania návykov pri učení sa na nočník vhodné. Dieťa následne môže odmietať nočník a bude čakať, kým mu nedáte plienku, do ktorej následne vykoná potrebu. Je v poriadku, ak v počiatkoch dávate dieťaťu plienku počas spánku alebo ak sa chystáte na dlhší výlet. Počas dňa by však dieťa malo zvládať pýtať sa postupne na nočník a vykonať doň potrebu. Viacero mamičiek v diskusiách uviedlo, že najvhodnejšie je počkať - dieťa si samo nočník vypýta. Niektoré odporúčajú pri učení na nočník trpezlivosť, pretože dieťa musí pochopiť, že už nemôže cikať, keď si zmyslí, ale musí sa na záchod vypýtať. Ideálne je dieťa učiť na nočník, keď je teplo, môže behať nahé a samo nočník použiť, keď to bude potrebné. Učenie na nočník ako nočná mora? Nemusí to tak byť. Aké sú vaše skúsenosti s učením detí na nočník? Akú stratégiu ste vo vašom prípade zvolili? Využili ste niektoré z rád a odporúčaní v našom článku? Budeme veľmi radi, ak sa zapojíte do diskusie pod článkom a prispejete vašimi tipmi a trikmi, ktoré ste využili vy. Pomôžete tak i ostatným čitateľom. Skúsenosti každého rodiča môžu byť odlišné a o to viac budeme radi za vaše názory. Áno, na základe vyjadrení pediatrov a detských psychológov je každé dieťa schopné naučiť sa na nočník do 3 rokov. Výnimkou sú deti so zdravotným znevýhodnením alebo s emocionálnymi poruchami. Všetko závisí od metódy odplienkovania a vytvorenia si určitých návykov v procese učenia na nočník, kedy sa plienky stávajú minulosťou. Vytváraním si určitého rituálu sa u dieťaťa tvorí v mozgu asociácia, že ak chcem cikať alebo kakať, upozorním na to. Následne dieťa určitým signálom dáva najavo svoju potrebu. Nie každé dieťa sa na nočník bude pýtať samo. Dôležité je už v počiatkoch učenia na nočník u dieťaťa vytvárať asociácie, že nočník je tu na cikanie a kakanie. Neexistuje overená metóda, ktorá prinúti dieťa sa pýtať na nočník. Dôvodov, prečo dieťa odmieta nočník, môže byť veľmi veľa. Všetko spravidla súvisí so samotnou metódou odplienkovania. Dieťa väčšinou odmieta nočník, ak si k nemu vytvorí zlú asociáciu. Napríklad z dôvodu, že bolo nútené na nočníku sedieť alebo bolo karhané za to, že nevykonalo potrebu do nočníka. Problémom býva aj závislosť od plienok. Je dobré identifikovať, čo tento postoj u dieťaťa spôsobuje. Riešením je výmena nočníka, demonštrácia používania toalety, nech má dieťa tendenciu vás napodobňovať, alebo snaha o vytvorenie nového rituálu, dostatočná motivácia a pochvala.
Čo ak sa dieťa prestane pýtať?Niektoré deti po úspešnom období odplienkovania začnú opäť vykonávať potrebu do nohavičiek alebo plienok. Tento jav môže byť spôsobený rôznymi faktormi, ako je nástup do škôlky, narodenie súrodenca, zmena prostredia alebo aj len nevedomé testovanie hraníc. V takýchto prípadoch je kľúčová trpezlivosť a nepanikáriť. Dôležité je opäť sa vrátiť k základným princípom: pravidelné posadzovanie na nočník, pozitívna motivácia a žiadne tresty. V niektorých prípadoch môže pomôcť aj dočasné vrátenie sa k plienkam, najmä na noc, aby sa dieťa opäť cítilo bezpečne a menej stresované.
Psychické bloky a ich riešenie: Ako už bolo spomenuté, psychické bloky môžu byť významnou príčinou problémov s vyprázdňovaním. Ak rodičia cítia, že problém nesúvisí s fyzickým zdravím dieťaťa, ale skôr s jeho emocionálnym stavom, je dôležité venovať pozornosť rodinnej atmosfére. Otvorená komunikácia, dostatok lásky a podpory, ale aj riešenie prípadných konfliktov v rodine môžu pomôcť dieťaťu uvoľniť sa. V niektorých zložitejších prípadoch, ako sú úzkosť, strach alebo trauma, môže byť vhodná konzultácia s detským psychológom, ktorý dokáže identifikovať príčinu problému a navrhnúť vhodné terapeutické postupy.
Odplienkovanie a riešenie problémov s vyprázdňovaním je komplexný proces, ktorý si vyžaduje individuálny prístup, trpezlivosť a porozumenie. Každé dieťa je jedinečné a to, čo funguje pre jedno, nemusí fungovať pre druhé. Dôležité je načúvať svojmu dieťaťu, vnímať jeho signály a poskytnúť mu dostatok podpory a lásky na ceste k samostatnosti.
tags: #dieta #sa #prestalo #pytat #na #nocnik