Vývoj dieťaťa je fascinujúci proces plný míľnikov, ktoré rodičia s nadšením sledujú. Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom, no niektoré prejavy, ako napríklad prehýbanie chrbátika pri pretáčaní alebo celková nespokojnosť, môžu vyvolať obavy. Trojmesačné dieťa prechádza významnými zmenami v motorike, vnímaní a sociálnej interakcii. Jedným z prvých pohybových úspechov býva pretáčanie, ktoré je dôležitým krokom k samostatnej mobilite. Tento článok sa zameriava na vývoj dieťaťa s dôrazom na pretáčanie, pričom podrobne rozoberá príčiny, prečo sa dieťa pri týchto pohyboch môže prehýbať, a poskytuje užitočné informácie a rady pre rodičov, aby mohli svoje dieťa správne podporiť a prípadné problémy včas riešiť.
Základy motorického vývoja v ranom veku
Tretí mesiac života je pre dieťa zlomový, hoci vývoj motoriky sa neustále posúva vpred už od narodenia. V tomto období by dieťa malo byť schopné udržať telo v osi, čo znamená, že hlava, trup a nohy sú v jednej línii. Do tretieho mesiaca dieťa skôr drží hlavičku v úklone, ramená sú tiež naklonené a bruško vychýlené na stranu, kam bábätko otočí tvár. Správne držanie tela v osi je predpokladom pre mnohé ďalšie komplexné pohyby.
Ďalším kľúčovým bodom je, že dieťa dokáže nadvihnúť nožičky do 90 stupňov vo všetkých kĺboch na dolných končatinách. V polohe na chrbte sa trojmesačné bábätko hrá s ručičkami, pozerá sa na ne a dáva si ich do úst. Ruky by mali byť už po väčšinu dňa otvorené. Ak sa snaží hračku či váš prst uchopiť, dotkne sa predmetu najprv dlaňou z malíčkovej strany a potom hračku zabalí do celej dlane.
V polohe na brušku by sa bábätko malo dokázať opierať sa o oba lakte a predlaktia. Hlavička a krk sú pretiahnuté v osi telíčka. Telíčko je tiež mierne nesené nad podložkou a bábätko sa opiera o podložku pod pupkom. Tieto základné motorické schopnosti sú nevyhnutné pre plynulý prechod k náročnejším pohybom, ako je pretáčanie.

Pretáčanie ako kľúčový míľnik mobility
Pretáčanie je jedným z prvých prejavov mobility dieťaťa. Aby bolo bábätko schopné sa otočiť, musí najprv pevne držať hlavičku a posilniť všetky svaly hrudníka, bruška a chrbta. Už od narodenia preto bábätko dávajte pravidelne na bruško, podporujte ho v dvíhaní sa, čiže v cvičení svalov krku a chrbta. Bábätko môžete stimulovať pomocou farebných hračiek, ktoré ho budú lákať natoľko, aby sa za nimi dvíhalo. Keď s istotou zvládne zodvihnúť hlavičku, udržať ju hore a zároveň ňou cielene otáčať do strán, je čas pridať k tomu cvičenie rúk a nôh. Hračky teraz už klaďte pred dieťatko tak, aby sa za nimi muselo samé naťahovať. Postupne si tak osvojí cvik označovaný ako lietadielko.
Odborné tabuľky hovoria, že bábätko by malo byť schopné pretočiť sa z bruška na chrbátik vo veku od 2 do 5 mesiacov. Opačne, čiže z chrbátika na bruško o čosi neskôr a to v 5. až 7. mesiaci. Avšak, je dôležité mať na pamäti to, že každé dieťatko sa vyvíja vlastným tempom a pokroky prichádzajú v rôznych časoch. Pri každom vývojovom míľniku je totiž oveľa dôležitejšia kvalita prevedenia pohybu ako je vek, kedy sa mu to podarí prvýkrát. Dbajte teda hlavne na kvalitné prevedenie predchádzajúcich cvikov, ako je dostatočne pevné dvíhanie a držanie hlavičky, pasenie koníčkov či lietadielko. Keď ich má dieťatko zvládnuté, začnite ho motivovať na cielené otáčanie sa.
Ako motivovať lenivého tínedžera (6 overených tipov, ktoré môžete uplatniť ešte dnes)
Keď sa to už dieťatku darí, robí to úmyselne a nie náhodne, sledujte, či sa otáča na obidve strany rovnako dobre, alebo či niektorú zo strán nepreferuje viac. Ak sa vám zdá, že to nie je úplne ideálne, môžete prevedenie pohybu konzultovať s vaším pediatrom alebo vyhľadať detského fyzioterapeuta. Niektorí rodičia sa stretávajú s problémom, kedy sa dieťatko pretáča z chrbátika na bruško len do jednej strany, čo môže byť jedným z indikátorov asymetrie.
Pretáčanie bábätka z bruška na chrbátik je veľkým míľnikom vo vývoji dieťatka a nestane sa zo dňa na deň. Pretáčanie bábätka nie je iba o pretáčaní na chrbát. S týmto míľnikom súvisia aj ďalšie, a to pretáčanie na bruško a pretáčanie na obe strany. Hoci bábätká sa môžu začať prevaľovať už skôr, ale aj neskôr, najčastejšie dochádza k prvému pretočeniu na chrbátik zvyčajne okolo 4. až 5. mesiaca.
Prehýbanie dieťaťa pri pretáčaní: Pochopenie svalovej rovnováhy
Niekedy sa rodičia stretávajú so situáciou, kedy sa ich dieťa snaží pretáčať, no namiesto plynulého pohybu sa prehýba dozadu, vypína hrudník alebo dokonca plače. Dosť často sa stretávame so situáciou, kedy sa pokúšame dieťatku pomôcť do pretočenia a ono rozhodí rúčky, prehne chrbátik a vráti sa späť. Tieto prejavy môžu byť prejavom zvýšeného svalového napätia alebo nerovnováhy medzi svalmi flexorov (svaly prednej strany trupu) a extenzorov (svaly zadnej strany trupu).
Z pohľadu svalového vývoja dieťa potrebuje flexorovú polohu, aby si vytvorilo rovnomerne vyváženú silu a koordináciu. Mozog a telo dieťaťa sú naprogramované tak, že prvé vedomé pohyby vykonáva cez extenziu, ako je napríklad dvíhanie hlavičky. Prvé učenie sa pohybu teda súvisí s extenziou. Malý alebo väčší stres môže byť príčinou zvýšenej sily - napätia, extenzorov. V tom prípade majú flexory menšiu šancu, menej príležitostí zosilnieť tak, aby udržiavali telo vo svalovej i celkovej rovnováhe. Preto, aj keď je flexia prirodzená, dieťa potrebuje v priebehu každého štádia vývoja, kedy získava nové pohybové zručnosti, obnovovať si flexorovú silu.
Keď sa vrátime k pretáčaniu, zdvihnutie nôh a rúk aktivizuje flexory - svaly prednej strany trupu, im pomáha pretočiť sa na bok. Na boku sa oprú o chodidlo vrchnej nohy a natiahnu hlavu do priestoru (extenzia), čo spôsobí natiahnutie celého tela a pretáčanie. Ak je však prítomná silná extenzia, dieťa sa môže prehýbať a nemôže efektívne zapojiť flexory potrebné na plynulý rotačný pohyb. Obdobie 4. - 6. mesiaca je pritom často označované ako najharmonickejšie v prvom roku života, čo podčiarkuje dôležitosť správneho vývoja v tomto čase.
Často sa rodičia pýtajú, prečo sa dieťa pri pretáčaní prehne, namiesto toho, aby sa plynule prekoplo. Jedným z dôvodov môže byť, že dieťa má obrovskú hlavu a slabý krk, a tak ho gravitácia proste preklopí, keď sa snaží pozrieť na tieň na stene. Je to skvelý míľnik na video, ale nemá to absolútne žiadny súvis s ich budúcim IQ alebo atletickými schopnosťami. Zámerné pretáčanie si zvyčajne vyžaduje silu krku a stredu tela, ktorá sa neprejaví skôr ako okolo piateho alebo šiesteho mesiaca. Manéver z chrbátika na bruško je obzvlášť brutálny, pretože musia bojovať s gravitáciou, aby sa dostali cez vlastnú ruku. Trochu sa odtlačia, ruky sa unavia, ťažká hlava sa nakloní na stranu a bác. Sú na chrbte, vyzerajú úplne zmätene. Niekedy plačú, pretože sa vystrašili sami seba. Predpokladá sa, že nervové dráhy spájajúce ich mozog s ich drobnými končatinami stále nesprávne fungujú a zisťujú, ako funguje priestorové vnímanie, ale úprimne, kto vie, čo sa im skutočne deje v hlavách.
Zvýšené svalové napätie (Hypertonus): Prejavy a príčiny prehýbania
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Ak má dieťa zvýšené svalové napätie, môže sa mu sťažovať vykonávanie určitých pohybov vrátane pretáčania.
Ako rozpoznať zvýšené svalové napätie?Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú:
- zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku,
- prepínanie horných a dolných končatín,
- zovretie ručičiek v päsť,
- keď leží na bruchu sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia,
- neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami,
- celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči.
Pre rodičov, ktorých dieťa je od narodenia veľmi nekludné a uplačkané, a k tomu sa pridalo prehýbanie v chrbátiku, keď leží, začne mrnčať, vydáva zvuky ako keby tlačilo, prehýba sa a vypína hrudník a potom začne plakať, môžu byť tieto príznaky znepokojujúce. Niekedy sa zdá, že ho bolí bruško a poprdká si, ale vôbec nie je lepšie. Skúšanie rôznych prípravkov na koliky ako Infacol a Gripe Water často nepomohlo, skôr niekedy zhoršovalo stav. Dieťa sa tiež často hádže dozadu, napríklad keď si ho posadíte na koleno, hádže sa dozadu a hneď začne mrnčať a plakať, lebo sa mu tak asi nepáči alebo nevie prečo. Keď ho nosíte, je niekedy kludné, ale nie vždy, zase sa odťahuje alebo hádže hlavu o vaše rameno. Často si akoby pretiera oči, ale nie preto, že je unavené, to viete rozpoznať; často si ich pretiera aj vtedy, keď je vyspaté. So spánkom máva problémy, hoci sa stav už trochu zlepšil. Ak sa dieťa pretáča z chrbátika na bruško len do jednej strany, je to ďalší znak, ktorý stojí za pozornosť. Všetky tieto prejavy veľmi silno poukazujú na prítomnosť zvýšeného svalového napätia.
Prečo k tomuto dochádza?Príčin je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Ak sa vaše dvojmesačné dieťa cíti neuveriteľne stuhnuté, ako malá rigidná doska, keď ho zdvihnete, alebo ak si neustále agresívne prehýba chrbát, nejde o normálne pretáčanie. Naopak, ak sa cíti ako mokrá nudľa a nedokáže vôbec udržať žiadne napätie v krku, ide o hypotóniu (ochabnuté svalstvo).

Dôsledky neriešeného hypertonusu na neskorší vývoj
Ak sa problém so zvýšeným svalovým napätím nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom, často so záklonom hlavy a prehýbaním celého tela do záklonu. Častým prejavom je aj asymetria, to znamená otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu, prípadne asymetrické plazenie a úplná absencia lezenia po štyroch. Pri postavovaní bude dlhodobo pretrvávať stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany a takmer vôbec sa nebude vedieť oprieť o celé chodidlo. Dlhšie môže trvať, kým dieťa začne samostatne chodiť, a keď už začne, tak prevažuje chodenie po špičkách a tým aj nestabilita pri stoji a chôdzi. Celkovo dieťa môže byť citlivé na dotyky hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel. V neskoršom veku ako dôsledok neriešenia problému môžu byť rôzne poruchy učenia, nesústredenosť a sklony k hyperaktivite.
Ďalšie možné príčiny oneskoreného pretáčania a motorických problémov
Okrem hypertonusu existujú aj iné faktory, ktoré môžu ovplyvniť motorický vývoj dieťaťa a jeho schopnosť pretáčať sa.
Nedostatok času na brušku (Tummy Time): Ak dieťa trávi väčšinu času na chrbte, nemá dostatok príležitostí na posilnenie svalov potrebných na pretáčanie. Dôsledne s bábätkom trávite čas na brušku a premýšľate, kedy sa začne pretáčať na chrbátik? Pretáčanie bábätka z bruška na chrbátik je veľkým míľnikom vo vývoji dieťatka a nestane sa zo dňa na deň. Rozvoj hrubej motoriky tohto druhu je nevyhnutné precvičovať a venovať dieťatku čas, vďaka čomu sa drobec nakoniec dokáže pretočiť nielen na chrbátik, ale keď príde ten správny čas, aj na bruško.
Ochabnuté svalstvo (Hypotonus): Naopak, ochabnuté svalstvo môže znamenať, že dieťa nemá dostatok sily na pretáčanie. Ak sa dieťa cíti ako mokrá nudľa a nedokáže udržať žiadne napätie v krku, ide o hypotóniu.
Problémy s krčnou chrbticou (KISS syndróm): Blokáda krčnej chrbtice môže obmedzovať pohyblivosť dieťaťa a ovplyvňovať jeho motorický vývoj. KISS syndróm (Kopfgelenk-Induzierte Symmetrie-Störung) je pojem, ktorý prvýkrát opísal nemecký chirurg Heiner Biedermann. Ide o mechanický problém krčnej chrbtice, ktorý môže ovplyvňovať motorický vývoj dieťaťa. Podľa Biedermanna je KiSS syndróm spôsobený neprirodzeným tlakom na krčnú chrbticu dieťaťa v maternici alebo pri pôrode. Môže sa rozvinúť aj ako následok ťažkého pôrodu, napríklad kliešťami alebo vákuumextraktorom, prípadne pri cisárskom reze.
Deti s KiSS syndrómom sú citlivé na dotyky, často plačú, spia šikmo, hlavu otáčajú len na jednu stranu. Často sa u nich môžu prejaviť komplikácie pri dojčení. Diagnostika KiSS syndrómu je zložitá, pretože symptómy sa často pripisujú iným diagnózam. Ak má lekár podozrenie na KiSS syndróm, je najlepšie nález konzultovať so skúseným fyzioterapeutom alebo osteopatom. Terapia spočíva v manuálnych technikách mäkkých tkanív. Ak je KiSS syndróm rozpoznaný počas prvých dvanástich mesiacov života dieťaťa, môže dôjsť k vymiznutiu problémov už po prvom ošetrení. Je však dôležité poznamenať, že diagnóza KiSS syndrómu je kontroverzná a mnohí lekári ju neuznávajú.
Ako podporiť zdravý motorický vývoj a zmierniť prehýbanie
Podpora správneho motorického vývoja a zmiernenie prejavov ako je prehýbanie si vyžaduje komplexný prístup a trpezlivosť.
Pravidelný čas na brušku (Tummy Time): Pravidelné polohovanie dieťaťa na bruško je kľúčové pre posilnenie svalov krku, chrbta a ramien. Začnite s krátkymi intervalmi (3-5 minút) a postupne ich predlžujte. Vieme, že bábätká často neznášajú čas na brušku. Môžete to skúsiť rozložiť. Robte tri minúty po prebalení. Robte dve minúty na vašej hrudi, kým ležíte na gauči. Položte ich na mäkkú deku z prírodného vlákna a ľahnite si tvárou v tvár s nimi. Akonáhle začnú agresívne plakať, zdvihnite ich. Deti sa učia hrou, a aj keď vy môžete mnohé aktivity vnímať ako učenie, pre ne je to zábava. Najdôležitejšou aktivitou je už toľkokrát omieľaný tummy time, teda čas strávený na brušku. Ide o nenáročnú aktivitu, ktorú môžete praktizovať už od narodenia, pričom najprv začnete iba niekoľkými minútami a krátkymi, kontrolovanými cvičeniami. Mať slušnú bariéru medzi vaším kričiacim dieťaťom a špinavou podlahou pomáha. Hracia deka alebo prikrývka zložená na polovicu je dostatočne hrubá na to, aby tlmila ich malé tváre, keď sa nevyhnutne vzdajú a padnú tvárou dole, ale dostatočne priedušná na to, aby ste nepanikárili, ak si na sekundu zaboria nos.
Motivácia a stimulácia: Keď je dieťa na brušku, umiestnite pred neho hračky alebo sa sami nakloňte tak, aby muselo dvíhať a otáčať hlavičku, aby vás videlo. Farebné a zvukové hračky sú skvelou motiváciou. Ak sa dieťa pretáča, ukážte mu, že z toho máte radosť. Usmejte sa na neho, pohladkajte ho, či zatlieskajte. Motiváciou preň bude aj vaša vlastná radosť. Niekedy rodičia kupujú hracie podložky s hrazdičkou. Je to drevený rám s niekoľkými visiacimi zvieratami. Dieťa sa pozerá na slona, slepo udrie do dreveného krúžku a zostane ticho presne štyri minúty, kým si nespomenie, že je nahnevané. Je to v poriadku. Vyzerá to skvele v rohu miestnosti a netoxické drevo znamená, že sa nemusíte báť, keď sa vaše batoľa nakoniec pokúsi žuť nohy.
Variabilita polôh a nosenie v náručí: Pravidelne dieťa prekladajte z chrbta na bok, na bruško a do náručia. Príliš dlhé ležanie v jednej polohe obmedzuje prirodzený pohyb a posilňovanie svalov. Pediatri odporúčajú obmedzovať „pobyt“ bábätka v čomkoľvek, čo im bráni vo voľnom pohybe, teda v lehátku, kolíske/hojdačke, autosedačke, vajíčku a dokonca aj v zavinovačke a nosiči, poprípade šatke na nosenie. Ak chcete, aby vaše bábätko napredovalo tým správnym tempom, umožnite mu prirodzený pohyb, pomocou ktorého si rozvíjajú svaly potrebné nielen na pretáčanie. Pri nosení dieťaťa mu dajte príležitosť zapájať krčné svaly. Napríklad, ak ho držíte na pleci, nechajte jeho hlavičku, aby sa snažilo držať samé (samozrejme, s vašou neustálou pripravenosťou ju podoprieť). Dostatok priestoru na pohyb: Umožnite bábätku voľný pohyb na pevnej, ale pohodlnej podložke (napríklad deka na zemi). Nepoužívajte príliš často sedačky, ktoré fixujú jeho telo a hlavičku.

Správna manipulácia a dotyk: Vyvarujte sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. To je obzvlášť dôležité pri deťoch so zvýšeným svalovým napätím.
Komunikácia a pohoda: V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie. Traumatické situácie tiež prispievajú k určitým fyzickým prejavom, ktoré bránia plynulému vývinu jednotlivých pohybových míľnikov, ako je napríklad pretočenie. Všetko má svoj čas a snaha urýchliť vývin je na škodu deťom aj rodičom. Je lepšie nechať pretočenie vyzrieť, aby bolo prejavom vyzretého vnímania spolu s motorikou, ako ho fyzicky násilne stimulovať a predbiehať vyzretie vnímania.
Bezpečnosť pri pretáčaní: Kedy je čas na zmeny?
Zistenie, že dieťa sa pretáča v spánku, môže byť pre rodičov nervy drásajúce. Je dôležité si uvedomiť, že či už je pretáčanie náhodné alebo zámerné, dieťa, ktoré sa pretáča v 2 mesiacoch, spúšťa okamžitý, povinný posun v bezpečnostných pravidlách domácnosti. Tu nie je žiadna šedá zóna.
Zavinovačka (Swaddling): Ak vaše dieťa prejavuje akékoľvek známky pokusu o pretáčanie, alebo sa raz úspešne preklopilo náhodou, zavinovačka ide do koša hneď. S tým sa nedá vyjednávať. Zavinuté dieťa, ktoré sa pretočí na bruško, je vystavené vážnemu riziku udusenia, pretože nemôže použiť ruky na odtlačenie tváre od matraca. Odborníci tiež odporúčajú dať zbohom nočnému zavinovaniu bábätka približne v 3-4 mesiacoch.
Spánok: Vždy ich ukladajte spať na chrbát. Každý jeden raz. Ak sa v noci samostatne pretočia na bruško, lekárske smernice diktujú, že ich môžete nechať tak, iba ak majú silu pretáčať sa z chrbta na bruško a z bruška na chrbát úplne sami. V dvoch mesiacoch túto silu nemajú. Do tej doby, kým sa dokážu spoľahlivo pretočiť z chrbátika na bruško a potom sa samé odtlačiť späť na chrbátik, musíte zasiahnuť. V dvoch mesiacoch nemajú dostatočnú silu stredu tela na záchranu, ak im tvár uviazne v matraci. Budete hrať strašnú hru nočného "udri-krtka", kedy ich budete preklápať späť na chrbát. "Triky" ako ponechanie jednej ruky von zo zavinovačky sú hrozným polovičným opatrením. Ak sa im podarí preklopiť s jednou rukou prišpendlenou k boku, ich rovnováha je úplne narušená a stále sú uväznené. Akonáhle prejavia známky pretáčania, zavinovačka je mŕtva. Bábätká zbožňujú spánok na boku a na brušku. Na chrbátik ich ale ako novorodencov ukladáme, lebo je to bezpečnejšie a prechádza to výskytu SIDS. Vôbec nevadí, ak na brušku aj zaspí, bude menšia pravdepodobnosť, že sa na to v noci nebude často budiť, avšak toto platí, keď už sa dokážu pretáčať oboma smermi.
Prebaľovací pult: Prebaľovací stôl je útes. Nikdy, nikdy sa nemôžete otočiť chrbtom k dvojmesačnému dieťaťu na vyvýšenom povrchu. Majte na nich jednu ruku, kým siahate po utierkach. Pri prebaľovaní dieťaťa radšej používajte prebaľovacie podložky a pulty so zvýšenými okrajmi. Aj keď sčasti pomôžu zabrániť pádu, dieťatko radšej nikdy nenechávajte na nich osamote. Najčastejšie prichádza k prvému pretočeniu na prebaľovacej podložke.
Postieľka a oblečenie na spanie: Pre bezpečný spánok je, samozrejme, dôležité uložiť dieťatko na chrbát, čo mu však nemusí zabrániť v pretočení sa počas spánku. Práve preto je nesmierne dôležité nenechávať v postieľke nepotrebné predmety, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť dieťatka. Postieľka by mala mať pevný matrac, priliehavú plachtu a nič iné. Ak sa pretočia k boku postieľky, pretočia sa. Absolútne nikdy nedávajte do postieľky vankúše, zrolované deky alebo polohovače. Je to obrovské riziko udusenia. Presuňte ich na spací overal bez rukávov a nositeľnú deku, ktorá im necháva ruky úplne voľné. Uistite sa, že bábätko dokáže aj na brušku voľne dýchať a že okolo seba nemá zbytočné zábrany, ktoré by mu bránili v zdvihnutí hlavičky. Mnohé bábätká, ktoré sa na bruško pretočia bez tohto zámeru, sa prebudia a začnú plakať, takže máte možnosť opäť ich uložiť na chrbát. Neponáhľajte sa príliš skoro k dieťatku, aby ste ho pretočili s prvým mrnknutím, dovoľte mu pobudnúť na brušku aspoň chvíľku. Respektíve, ak ste pri dieťatku, nepretáčajte ho v prvom momente pretočenia na bruško. Aby sa nestalo, že dieťatko sa stane závislým a zvyknutým na to, že ho zakaždým prídete pretočiť vy a nebude motivované to robiť samé.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Ak sa vaše trojmesačné dieťa ešte nepretáča, neznamená to automaticky problém. Dôležité je sledovať celkový vývoj dieťaťa a konzultovať prípadné obavy s pediatrom. Pediater pri pravidelných kontrolách sleduje držanie hlavy, krku i to, ako sa dieťa správa v ľahu na brušku. Preto vás vždy vie včas nasmerovať, ak treba podporiť vývoj doplnkovými metódami.
Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patrí napríklad:
- predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci,
- nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci,
- výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov (ako v prípade dieťaťa, ktoré sa pretáča len na jednu stranu),
- nelozanie po 9. mesiaci.
Ak vaše dvojmesačné dieťa cíti neuveriteľne stuhnuté, ako malá rigidná doska, keď ho zdvihnete, alebo ak si neustále agresívne prehýba chrbát, nejde o normálne pretáčanie. Naopak, ak sa cíti ako mokrá nudľa a nedokáže vôbec udržať žiadne napätie v krku, ide o hypotóniu. Ak je pretáčanie sprevádzané zvláštnymi, nekontrolovanými trhavými pohybmi, ktoré neprestanú, keď jemne položíte ruku na ich končatinu, okamžite zavolajte svojho pediatra. Nerozprávajte sa s internetom. Nepýtajte sa v mamičkovskej skupine.
Bábätká majú na prvé pretočenie na chrbátik dostatok času, no v prípade, že sa polročné dieťatko nepretáča alebo máte podozrenie na nesprávne pretáčanie na chrbátik, neváhajte sa obrátiť na pediatra. Bábätká sa v 6 mesiacoch nemusia pretáčať správne, no ak nevykazujú žiadne zo spomínaných znakov pripravenosti, určite to pred pediatrom spomeňte. Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné nato upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta. Títo odborníci dokážu posúdiť stav dieťaťa a navrhnúť vhodnú terapiu, napríklad Vojtovu metódu, ktorá pomáha aktivovať správne pohybové vzory.
tags: #dieta #sa #pri #pretacani #prehyba
