Hra je pre dieťa tým, čím je reč pre dospelého - spôsobom, ako spoznáva svet, seba a svoje emócie. Je to prirodzená súčasť detstva, ktorá je oveľa viac než len zábava. Psychológia hrania naznačuje, že hra je podstatný prostriedok pre rozvoj detí na rôznych úrovniach. Vďaka hre si dieťa nielen upevňuje kognitívne funkcie, ale zároveň si buduje sociálne zručnosti, učí sa vyjadrovať emócie a objavuje svoju jedinečnú osobnosť. Pre rodičov, pedagógov a psychológov je porozumenie významu hry kľúčové pre podporu zdravého vývoja a duševného blaha detí.
Hra ako prirodzený jazyk dieťaťa a most k porozumeniu
Každé dieťa potrebuje niekoho, kto mu rozumie aj bez slov. Potrebuje niekoho, komu môže dôverovať, kto sa nehnevá, keď plače, a kto zostane, aj keď je ticho. Hra často slúži ako most k tomuto tichému a úprimnému porozumeniu. Deti cez ňu dokážu vyjadriť to, čo by slovami nepovedali. Vnímajú a spracúvajú svet okolo seba symbolicky, cez fantáziu a hranie sa. Tichá šikana, ktorá nezanecháva modriny, je jedným z príkladov, keď dieťa nemusí mať slová na opísanie svojho prežívania, ale dokáže ho vyjadriť inými spôsobmi.
Príkladom inovatívneho prístupu k tejto forme komunikácie je Srdcovka - mäkká čerešňa s veľkým srdcom. Keď dieťa drží Srdcovku v rukách, nie je to len hra. Je to rozhovor - tichý, úprimný a bezpečný. Táto hračka má navyše príbehový rozmer, pretože deti ju poznajú z knihy Srdcovka - Slnko svieti rovnako pre všetky deti, čo vytvára silné emocionálne prepojenie. Je to rozprávka a hračka, ktoré spoločne pomáhajú deťom cítiť, spájať sa a rozumieť svetu aj sebe. Srdcovka je vhodná pre deti od 5 do 12 rokov, pre rodičov, pedagógov, psychológov, ale aj pre každého, kto verí, že dobro začína v srdci.
Komplexný prínos hry pre všestranný rozvoj dieťaťa
Psychológia hrania jednoznačne poukazuje na to, že hra je pre deti nepostrádateľná. Počas hry sa deti rozvíjajú na rôznych úrovniach, pričom každá oblasť prispieva k ich celkovému zdravému vývinu. Je dôležité, aby rodičia venovali pozornosť tomu, s akými hračkami sa deti hrajú a aby mali deti dostatok priestoru na voľnú hru.
Rozvoj logického myslenia a schopnosti riešiť problémy
Počas hry deti používajú svoju predstavivosť, vymýšľajú nové riešenia a logicky uvažujú. Napríklad, keď dieťa stavia balančnú vežičku, musí brať do úvahy rovnováhu, poradie a sústrediť sa, aby sa veža nezrútila. Tieto činnosti rozvíjajú jeho logické myslenie a schopnosť riešiť problémy, čo sú dôležité schopnosti, ktoré mu v živote výrazne pomôžu. Okrem toho hranie podporuje pamäť a schopnosť sústrediť sa, čo sú základy pre učenie a akademický úspech. Schopnosť myslieť kriticky, analyticky a strategicky sa rozvíja prirodzene, keď dieťa rieši herné výzvy a učí sa myslieť vo viacerých krokoch dopredu, zvažovať vplyv vonkajších okolností.
Budovanie sociálnych a emocionálnych zručností
Počas spoločných hier sa deti učia spolupráci, komunikácii, ale aj schopnosti podeliť sa o hračky. Takéto situácie im pomáhajú pochopiť základy empatie a súcitu, keď sa učia brať ohľad na pocity a potreby druhých. Hranie rolí, ako napríklad hra na rodičov či lekára, umožňuje deťom stotožniť sa s rôznymi úlohami a pohľadmi na svet. Deti sa tak učia vidieť a pochopiť svet očami iných a vnímať rozdiely, čo je neoceniteľné pre budovanie zdravých medziľudských vzťahov. Vďaka hre si deti prirodzene trénujú svoje sociálne zručnosti, osvojujú si sociálne role a učia sa, ako reagovať na ostatných a interagovať s nimi. Hry sú najmä o zábave a komunikácii, o spoločnom čase a riešení prípadných konfliktov.
Ventilácia emócií a spracovanie prežívania
Hra je pre deti priestorom, kde môžu bez obáv vyjadriť svoje pocity. Ak má dieťa zlý deň alebo ho niečo trápi, hra mu poskytne spôsob, ako sa s tým vyrovnať a spracovať vnútorné prežívanie. Je to bezpečné prostredie, kde môže dieťa prostredníctvom symbolov a fantázie komunikovať svoje vnútorné konflikty a pocity, ktoré ešte nevie pomenovať slovami. Často sa v hre opakuje rovnaký scenár, napríklad zachraňovanie zvieratiek z nebezpečenstva, čo terapeutom naznačuje, že si dieťa týmto spôsobom spracováva vlastný pocit ohrozenia alebo strachu.
Podpora fyzického zdravia a koordinácie
Pohyb je pre deti dôležitý, pretože podporuje zdravý vývoj kostí a svalov, zlepšuje koordináciu a rovnováhu dieťaťa. Aktívne deti majú menšiu pravdepodobnosť problémov s nadváhou či inými zdravotnými komplikáciami. Hra vonku, behanie, skákanie, lezenie - to všetko posilňuje motorické zručnosti, obratnosť a vytrvalosť. Jemná motorika a koordinácia oko-ruka sa zlepšujú pri manipulácii s rôznymi hračkami a materiálmi.
Rozvoj tvorivosti a fantázie
Hra je aj ideálnym spôsobom, ako u dieťaťa podporiť tvorivosť. Keď sa dieťa hrá, často si vytvára svoj vlastný svet plný fantázie, kde je možné skutočne všetko. Táto schopnosť tvoriť a improvizovať je nesmierne cenná, pretože mu pomáha vyjadriť svoju jedinečnú osobnosť. Prostredníctvom hry deti rozvíjajú svoje expresívne schopnosti, čo im umožňuje experimentovať s rôznymi rolami, situáciami a výsledkami, čím si rozširujú svoje obzory a flexibilitu myslenia.
Prínosy slobodnej hry pre rozvoj dieťaťa
Terapia hrou: Profesionálny nástroj na podporu psychického zdravia detí
Terapia hrou (play therapy) je psychoterapeutický prístup, ktorý využíva hru ako hlavný komunikačný nástroj - najmä pri deťoch, ktoré ešte nevedia slovne vyjadriť svoje emócie, traumy alebo potreby. Kým dospelý vie svoje pocity pomenovať slovami, dieťa často komunikuje cez symboly, fantáziu a hranie. Mgr. Terapia hrou, ako uvádza Mgr. Barbora Molčanová, školská psychologička, nie je „iba hranie sa“, je to odborne vedený proces, v ktorom dieťa cez hru vyjadruje svoje vnútorné prežívanie, rieši konflikty a rozvíja svoje schopnosti zvládať emócie.
Čo je terapia hrou a pre koho je určená
Terapia hrou je forma psychoterapie, ktorá využíva prirodzený jazyk detí - hru. V bezpečnom prostredí terapeutickej miestnosti sa dieťa môže „vyrozprávať“ práve cez hru. Táto forma terapie je vhodná už od predškolského veku - zvyčajne od 3 rokov, keď dieťa začína prirodzene využívať hru ako spôsob komunikácie a spracovania zážitkov. Odporúča sa deťom, ktoré zažili stres, zmenu alebo traumatickú udalosť, ako je napríklad rozvod, strata blízkeho, nástup do škôlky alebo šikana. Terapia hrou je vývinovo vhodná pre deti od 3 do 12 rokov, podporuje prirodzenú formu komunikácie dieťaťa [1]. V každom dieťati existuje mocná sila, ktorá ho vedie k sebarealizácii. Toto vrodené úsilie smeruje k nezávislosti, zrelosti a sebaregulácii, a terapia hrou ho cielene podporuje.
Ako prebieha terapeutické sedenie a úloha terapeuta
Sedenie prebieha v špeciálne upravenej miestnosti, kde má dieťa prístup k rôznym terapeutickým hračkám - figúrkam, bábkam, pieskovisku, stavebniciam, výtvarným pomôckam. Terapeut pozorne sleduje, ako sa dieťa hrá, a podľa spôsobu hry vníma, čo sa odohráva v jeho vnútri. Nie je to „len“ hra, ide o veľmi štruktúrovaný, odborne vedený proces. Každá hra, ktorú si dieťa zvolí, má terapeutický význam. Niekedy dieťa opakuje rovnaký scenár - napríklad zachraňuje zvieratká z nebezpečenstva - a terapeut vie, že si tým spracováva vlastný pocit ohrozenia alebo strachu.
Na dieťa zameraná terapia hrou prebieha v herni so starostlivo vyberanými hračkami a materiálom, ktoré podporujú vyjadrenie širokého spektra emócií, pocitov a uľahčujú budovanie vzťahu a terapeutické využitie. Pomôcky k hrovej terapii sú rozmiestnené po celej miestnosti a obsahujú predmety z reálneho života, predmety agresívne, kreatívne, expresívne. Reakcie terapeuta smerované na dieťa sú jedinečné a dieťa vedú k skúmaniu seba samého so zameraním na zmenu správania vyplývajúceho z ohrozujúceho sebapoňatia. Obsah tvorí dieťa, ktoré sa rozhoduje, preberá vedenie v hre a interakcii. Terapeut sa pokúša empaticky reagovať na dieťa a jeho názor bez usmerňovania cieľa, či terapeutického obsahu.
Medzi špecifické možnosti reakcií terapeuta na dieťa patria výroky na reflektovanie pocitov, ako napríklad „Cítiš sa nahnevane“, na reflektovanie obsahu („Hovoríš, že máš ťažkosti v škole“), na mapovanie správania („Ty to zisťuješ, skúmaš“), na facilitovanie rozhodovania („Rozhodol si sa“), na facilitovanie kreativity („Môže to byť to, čo chceš“), povzbudzujúce výroky („Prišiel si na to“), výroky podporujúce vzťah („Chceš, aby som vedela, že ma máš rád“) a výroky na nastavenie hraníc. Tieto výroky sa považujú za základné terapeutické zručnosti v hrovej terapii a používajú sa na preukázanie terapeutovej viery, prijatia a pochopenia dieťaťa [2]. Terapeut dôveruje vnútornému smerovaniu dieťaťa k pozitívnemu rastu v rámci facilitujúceho vzťahu.
Signály, kedy zvážiť terapiu hrou a jej vplyv
Ak rodič pozoruje zmeny v správaní, úzkosti, časté záchvaty hnevu alebo plaču, problémy v kolektíve, nočné mory, regres, napríklad začne sa pocikávať, alebo sa dieťa dlhodobo uzatvára do seba, je to signál, že potrebuje pomoc. Pomáha terapia hrou aj deťom, ktoré majú hnev, záchvaty plaču alebo sa nevedia ovládať. Áno, takéto prejavy sú často výsledkom vnútorného napätia alebo nevypovedaných emócií. Po terapii vidíme, že deti sú pokojnejšie, lepšie zvládajú prechodové situácie, ako je ranné vstávanie, škôlka či iné zmeny, prestávajú mať nočné mory a sú otvorenejšie v komunikácii. Práve pre takéto deti je hra ideálna, pretože nemusia rozprávať - hra im dáva priestor na vyjadrenie bez slov.
Deti, ktoré vnímajú inkongruenciu, teda nesúlad, medzi spôsobom, akým sa vidia ony samé, a hodnotením, ktoré prijímajú od iných, majú tendenciu rásť v strnulé, krehké bytosti a prejavujú problémové správanie, negatívne emócie a myšlienky. Snahou terapeuta je vytvoriť bezpečné prostredie, naplnené akceptáciou a empatickým porozumením, aby sa podporil prirodzený sklon dieťaťa k rastu. Najlepší spôsob, ako porozumieť správaniu a emóciám dieťaťa, je empaticky rozoznať spôsob, akým dieťa vidí svoj svet [2].
Ako uvádza Alfred Adler: „Nevhodne správajúce sa dieťa je skľúčené dieťa.“ Rudolf Dreikurs ďalej tvrdí: „Povzbudenie je dôležitejšie ako akýkoľvek iný aspekt výchovy dieťaťa. Je taký dôležitý, že jeho nedostatok možno považovať za základnú príčinu nevhodného správania.“ [4] Ciele terapie sú hodnotené a postupne sledované pri dosahovaní úspechov klienta. Deti majú byť chápané ako osobnosti, ktoré nehodnotíme, ale ktorým sa snažíme porozumieť. Centrálnou hypotézou terapie je, že terapeut má neochvejnú vieru v schopnosť dieťaťa rásť a určiť vlastné smerovanie. Terapia hrou je špeciálne navrhnutá tak, aby bola vývinovo vhodná pre deti a zakladá si na myšlienke, že deti prostredníctvom hry komunikujú a vyjadrujú vnútorné konflikty a pocity. Vzhľadom na svoju zameranosť na jednotlivé potreby v rámci vývinových období dieťaťa je terapia hrou používaná ako intervencia pri emocionálnych a behaviorálnych problémoch detí.
Dĺžka trvania terapie závisí od dôvodu terapie a individuálnych potrieb dieťaťa. Niekedy stačí 10 sedení, inokedy je vhodné pokračovať dlhšie. Je dôležité zdôrazňovať liečivú silu prístupu - terapie hrou zameranú na dieťa - deťom a ich rodičom, ktorí denne zápasia s rozličnými ťažkosťami.
Rozdiel medzi bežnou a terapeutickou hrou
Niektorí rodičia si možno povedia: „Veď moje dieťa sa hrá stále doma, načo mu je terapia?“ Bežná hra doma je dôležitá, ale nie je vedená terapeutickým zámerom. Bežná hra je spontánna a bez zámeru, zatiaľ čo terapeutická hra má svoj rámec a cieľ. V terapii hrou sledujeme symboliku hry, reakcie dieťaťa, opakovanie vzorcov, a cielene pracujeme s jeho potrebami. Terapeut dieťa v hre vníma, reaguje naň, reflektuje a pomenúva jeho emócie, čím mu pomáha spracovať prežívané skúsenosti.
Spoločenské hry ako nástroj rozvoja a posilnenia rodinných väzieb
Hranie spoločenských hier prináša deťom mnoho benefitov, ktoré nám sú často na prvý pohľad skryté. Človek je tvor hravý a to máme s deťmi spoločné aj v dospelosti. Aj keď ide o hru, ktorá nie je vedomostná a rodič má pocit, že hra deti neobohacuje, opak je pravdou. V prvom rade ide o kvalitne strávený spoločný čas, o podporu rodinného puta a vzťahov v rodine. Už toto je samo o sebe v dnešnom digitálnom svete veľkým bonusom. Spoločenské hry sú najmä o zábave a komunikácii, o spoločnom čase a riešení prípadných konfliktov. Pomocou hier sa môžu všeobecne vzťahy rozvíjať, zlepšuje sa súdržnosť, upevňujú sa rodinné, ale aj kamarátske putá. Takto kvalitne strávený spoločný čas je veľkou devízou aj do ich budúcnosti, pretože budujeme spoločné zážitky, na ktorých môžu neskôr stavať.
Ako vybrať vhodnú spoločenskú hru
Dôležitým faktorom pri výbere hry je okrem typu hry, či už kooperatívna, súťaživá, postrehová, strategická, aj počet hráčov, pre ktorých je určená. Je potrebné zistiť si, či ide o hru pre viac hráčov, ktorú si môže zahrať celá rodina, alebo je určená len pre dvojicu. Výber by mala ovplyvniť aj téma samotnej hry. Prihliadajme na záujmy dieťaťa a zručnosti, ktoré chceme hrou podporiť. Pri malých deťoch zohráva úlohu aj materiál, z ktorého je hra vyrobená, teda, či obsahuje malé časti, či sú hrany zaoblené alebo materiál dostatočne odolný. Dôležitým aspektom výberu je vek hráčov, pre ktorých je hra určená. Sledujte najmä spodnú hranicu, teda minimálny vek, podľa ktorého by sme sa pri výbere hry mali orientovať.
V súčasnosti už existujú hry vhodné aj pre 2-ročné detičky. Sú jednoduché, no zaujímavé, prispôsobené mentálnej úrovni a schopnostiam maličkých detí. Ide zväčša o kooperatívne hry založené na spolupráci, kde hráči medzi sebou nesúperia, ale majú spoločný cieľ. Jednou z takých hier je napríklad Ovocný sad, alebo hra Horí, horí. Tieto hry sú vhodné ako prvé hry, na ktorých sa deti naučia princíp spoločenských hier a dodržiavania pravidiel. Sú tiež ideálnou voľbou pre deti, ktoré si ešte nevedia uvedomiť proces výhry a prehry. Deti od 3 rokov už zvládajú spoločenské hry s istými pravidlami, a v období približne 5 rokov môžeme do repertoára doplniť prvé strategické hry, ako sú kartová hra Gorilla a Červená čiapočka, Závody slimákov alebo Človeče, nehnevaj sa.
Čo sa deti hraním spoločenských hier učia?
Všetky hry vplývajú na niektorú z oblastí vývinu a rozvoja dieťaťa. V spoločenských hrách si deti prirodzene trénujú svoje zručnosti, či už pohybové, sociálne alebo poznávacie, osvojujú si sociálne role a ventilujú emócie. Benefitov je veľa, pričom ich môžeme zhrnúť do niekoľkých dôležitých a významných oblastí, ktoré sa prostredníctvom hrania spoločenských hier u detí rozvíjajú.
Deti sa učia prijímať výhry a prehry
Často sa s témou spoločného hrania objavuje otázka, či nechať deti vyhrávať. V prvom rade je dôležité povedať, že je pre deti prínosné, ak sa naučia rozumieť prehre. Zbytočná súťaživosť rodičov je podobne nevhodná, ako ľahko dosiahnutá výhra. Dieťa je v prípade, že neustále vyhráva, málo motivované, a hra s istým koncom nie je pre neho dostatočnou odmenou ani zadosťučinením. Mali by sme preto hľadať hru, do ktorej sa dieťa môže plne zapojiť a má šancu poraziť nás vlastnými schopnosťami a zručnosťami. Máme tak možnosť jednať s ním ako s rovnocenným partnerom a tým mu prejaviť rešpekt. Dôležitým, nielen výchovným aspektom hrania hier, je možnosť zažiť si úspech a aj neúspech. V domácich podmienkach sa tak dieťa môže naučiť, ako riešiť prípadné problémy, ako sa vyrovnať s prehrou a ako zvládať emócie s tým spojené. Sú to dôležité sociálne a komunikačné zručnosti, ktoré si dieťa prostredníctvom hry môže natrénovať v bezpečnom prostredí svojej rodiny. Učí sa tiež plánovať a prijímať zodpovednosť za svoje rozhodnutia.
Ako deti naučiť prijímať prehry? Rodič by mal komunikovať s dieťaťom a vysvetliť mu, že je správne snažiť sa o výhru, ale zvládanie prehry je tiež dôležitá vec. Je kľúčové pomôcť mu so spracovaním jeho emócií, najmä hnevu, prijať ich a prejaviť pochopenie. Najdôležitejšou metódou zvládania prehier a tiež výhier je však samotné správanie sa rodiča. Deti pozorujú, ako v daných situáciách reagujú rodičia, a tento spôsob či vzorec podvedome preberajú. Vidia, ako rodičia reagujú, čo robia a čo hovoria. Je to pre nich návod, ako sa v podobnej situácii zachovať.
Prínosy slobodnej hry pre rozvoj dieťaťa
Rozvoj rôznych zručností a schopností
Pri akejkoľvek hre, ktorú s malým dieťaťom hráte, rozvíjate aj mnoho ďalších zručností, schopností či vedomostí. Niektoré sú zjavné, napríklad vedomostné hry, ktoré okrem zábavy ponúkajú aj vzdelávacie prvky a sú viditeľne zamerané na rozpoznávanie tvarov, čísel, písmen či získavanie konkrétnych informácií. Typickým príkladom je hra Človeče, nehnevaj sa, v ktorej sa trénujú predmatematické predstavy, ovládanie číselného radu a odhad počtu, alebo pexeso, ktoré rozvíja zrakovú pamäť, pozornosť a orientáciu v priestore. Dopady hrania spoločenských hier si však často neuvedomujeme, pretože takmer vo všetkých hrách sa na pozadí rozvíjajú ďalšie zručnosti. Zlepšuje sa vizuálne vnímanie, jemná motorika, koordinácia oko-ruka, zlepšuje sa sústredenosť, trpezlivosť či sebaovládanie. Mnohé hry rozvíjajú strategické uvažovanie, podporujú kritické, analytické a logické myslenie, deti sa pri nich učia prijímať primeranú mieru rizika, rozhodovať sa a myslieť vo viacerých krokoch dopredu, zvažovať vplyv vonkajších okolností a podobne. Pre menšie deti je skvelá hra Karuba, pre väčšie Karak alebo Závody slimákov, ktoré hravo rozvíjajú tieto zručnosti.
Zlepšenie komunikácie
Hranie spoločenských hier rozvíja u detí komunikáciu, zlepšuje reč a rozširuje ich slovnú zásobu. Na rozvoj tejto oblasti je vhodná akákoľvek hra, no existujú hry, ktoré sú na to špecificky a konkrétne zamerané. Spôsob ich hrania vyžaduje interakciu a komunikáciu medzi hráčmi, popisovanie vecí, riešenie rôznych slovných úloh či tvorenie príbehov. Na rozvoj verbálnej komunikácie je výborná napríklad hra Kto som?, obdoba dospeláckej hry Aktivity. Dieťa si nasadí na hlavu čelenku, do ktorej vložíme jednu z kariet. Pomocou otázok a pantomímy sa snaží od ostatných hráčov zistiť, kto alebo čo je. Na obrázkoch sú predmety, zvieratká, povolania. Hra týmto spôsobom rozvíja vyjadrovacie schopnosti, verbálnu aj neverbálnu komunikáciu a rozširuje slovnú zásobu predškolských detí.
Učenie sa dodržiavať pravidlá
Ďalším skvelým poznaním, ktoré spoločenské hry do života detí prinesú, je objavenie pravidiel a aj to, že vôbec nejaké pravidlá, v rámci ktorých treba fungovať, existujú. V predškolskom veku sa deti učia dodržiavať isté pravidlá vo svojom živote, v bežnom fungovaní, na ceste, v spoločnosti, v rôznych inštitúciách či v zariadeniach. Hry majú pre deti v každom veku iný význam, no pre deti v predškolskom veku ich môžete využiť aj na to, ako ich zábavným spôsobom zoznámiť s pravidlami a ich dodržiavaním. Pred každou hrou si pravidlá naštudujte a porozprávajte sa o nich s deťmi. Je dôležité vysvetliť im ich tak, aby ich pochopili. Pravidlá hier pre deti od 3 rokov sú zväčša jednoduché a prispôsobené ich mentálnej aj rozumovej úrovni. Povedzte deťom o tom, ako sa hra hrá, čo je jej cieľom a tiež, že sa pravidlá nemôžu porušovať, pretože hra tak stráca svoj zmysel, prestáva fungovať a neprináša zábavu.
Rola rodiča v podporovaní hry a rozvoja dieťaťa
Rodičia sú kľúčovými aktérmi v podpore detského rozvoja prostredníctvom hry. Ich angažovanosť a pozornosť môžu výrazne ovplyvniť kvalitu a prínos herných aktivít pre dieťa. Počúvanie vlastného vnútorného hlasu a poskytovanie dostatočného priestoru pre hru sú zásadné pre harmonický rast.
Nezabudli sme sa hrať so svojimi deťmi? Už 30 minút jedenkrát týždenne vie byť pre deti dostatočne podporné, nápomocné pri zvládaní záťažových situácií i posilneniu ich vlastných kompetencií. Preto je dôležité, aby rodičia venovali pozornosť tomu, s akými hračkami sa deti hrajú a aby mali deti dostatok priestoru na voľnú hru. Aktívna účasť rodičov pri hraní buduje spoločné zážitky a posilňuje rodinné väzby, čo je neoceniteľný prínos pre emocionálny rozvoj dieťaťa.
Čo by ste odkázali rodičom, ktorí cítia, že ich dieťa niečo trápi, ale nevedia presne čo? Počúvajte ten vnútorný hlas. Rodičovské tušenie je často presné. Netreba čakať, kým sa problém zhorší - aj malé ťažkosti sa dajú krásne zvládnuť, ak ich začneme riešiť včas. Netreba čakať na „diagnózu“ ani odporúčanie lekára. Stačí záujem a ochota pomôcť svojmu dieťaťu lepšie sa cítiť. Hneď, keď máte pocit, že niečo nie je v poriadku, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc, ak je to potrebné, alebo jednoducho venovať zvýšenú pozornosť hre a komunikácii s dieťaťom. Rodič je totiž dôležitou súčasťou procesu, či už ide o bežnú hru alebo terapeutickú intervenciu, a pravidelná komunikácia s ním je nevyhnutná pre sledovanie pokroku dieťaťa.
