Nepravidelný spánok sprevádzaný plačom, nekonečným uspávaním a množstvom nočných prebudení potrápi veľa novopečených rodičov. Mnohé mamy by o predojčených nociach vedeli napísať celé knihy. V skutočnosti je časté nočné prebúdzanie bábätiek normálnym javom, ktorý môže znepokojovať mnohých rodičov. Avšak, hoci nočné prebúdzanie u detí a následné problémy so zaspávaním predstavujú pre rodičov mimoriadne náročné chvíle, je dôležité uvedomiť si, že ide len o časovo ohraničené obdobie. Spánok je pre deti veľmi dôležitý a zabezpečuje rast, ukladanie spomienok a ich prechod z krátkodobej do dlhodobej pamäti, a umožňuje oddych fyzickému telu aj mozgu ako takému v REM a nonREM fázach. Deti, ktorých spánok nie je dostatočne kvalitný alebo dostatočný, mávajú často ťažkosti so správaním a neskôr aj učením. My dospelí máme prirodzene cyklický spánok a drobné prebudenia medzi jednotlivými cyklami si zvyčajne nepamätáme, pretože rýchlo upadneme do spánku znova. U malých detí to však môže byť polovica, preto sa deti môžu budiť častejšie a ak majú neuspokojenú niektorú potrebu, môže dochádzať k významnejšiemu prebudeniu.
Rozdielny spánok u novorodencov a starších dojčiat
Je dôležité rozlišovať u bábätiek spánok do tretieho mesiaca a od tretieho mesiaca. Novorodenec do tretieho mesiaca najskôr vstupuje do ľahkého REM spánku a je v ňom približne 15-20 minút. V tom REM spánku bábätkom trhá a myká. Až potom prechádza do hlbokého spánku, čo je veľmi veľký rozdiel oproti spánku po štvrtom mesiaci. Pokiaľ nie je zavinuté, má voľné ručičky a uspávate ho hojdaním na rukách - potom ho chcete položiť do postieľky a nepodarí sa vám to ani na dvadsaťkrát. Pri každom pokuse mu trhne rúčkami, začne si nimi šúchať tvár a je hneď hore. Preto treba vyčkať po uspatí na rukách a držať ho, až kým neprejde do hlbokého spánku.
Veľa rodičov isto pozná magickú tridsiatu minútu. Práve v nej sa množstvo detí zobudí, ďalšie zas prejdú plynule do fázy REM a následne dochádza k prebudeniu. Bábätko potrebuje znovu uspať pri dojčení, cumlíkom či hojdaním na rukách. Novorodenecký spánok je však nepredvídateľný, niektoré deti ťahajú trojhodinové cykly prvé týždne života a iné kúskujú po polhodinách. Nedá sa povedať, ako by mal novorodenec spať, lebo v prvých mesiacoch je všetko normálne. Bábätko ešte nemá vyvinuté biologické hodiny a my mu ich nastavujeme.
Od štvrtého mesiaca sa mení spôsob, akým dieťa zaspáva, keďže spánok sa rapídne mení. Po prvej spánkovej regresii začína mať spôsob zaspatia významnejší vplyv na spánok dieťatka. Každé bábätko prejde v spánku všetkými fázami hlbokého spánku a na 30tej minúte prechádza do ľahkého a aktívneho REM spánku. Ak dieťatko nemá k dispozícii spôsob, akým zaspalo, môže sa budiť. Dieťatko sa teda cez deň začína budiť v 30 minútových intervaloch s plačom a v noci sa môže budiť aj každú hodinu alebo dve. Dlhodobé časté nočné budenie preto nie je vyslovene samozrejmosť, je to skôr výsledok spánkových návykov.
Vaše dvojmesačné dieťa: Sprievodca pediatra pre spánok, kŕmenie, rast a vývoj
Prečo sa bábätká v noci často budia? Pochopenie príčin
Nočné prebúdzanie je u dojčiat bežným javom, ktorého frekvencia sa s rastom dieťaťa postupne znižuje. Podľa výskumov väčšina bábätiek začne bez pravidelných prebudení spať okolo šiestich mesiacov. Avšak u niektorých detí sa časté nočné budenie môže objavovať až do batoľacieho veku. Ako rodičia sa preto nemusíte obávať, pretože tieto situácie sú normálne. Tím poradkýň o. z. Obdobie života bábätka medzi 36.-40. týždňom je obdobím veľkých zmien. V tomto veku bábätka začínajú objavovať a snažia sa dokázať urobiť nové veci. Pri jedení si môžete napríklad všimnúť, ako dieťatko začne v rúčke pučiť banán. Dieťatko začína kategorizovať svoje okolie. Rozpoznáva, že určité veci, objekty, pocity patria k sebe a patria do skupín a kategórií.
Príčin, prečo vaše dieťatko spí v noci aj cez deň veľmi prerušovane, môže byť niekoľko. Častokrát sa stretávame s názormi a mýtmi, že je to normálne a má to tak byť. Časté budenie a prerušovaný spánok nie je jediná cesta. Na základe výskumov (napr. Hysing, 2015) vieme, že „nejaké“ nočné budenie je normálne a prirodzené, najmä u menších bábätiek. Zároveň ale vieme, že pre deti vo veku 6-18 mesiacov je „normálne“ (prirodzené) sa v noci zobudiť 1-3krát. Ak sa vaše dieťatko v noci budí častejšie, pravdepodobne sa jedná o problém so spánkovou asociáciou, spánkovým režimom alebo spánkovou hygienou.
Fyziologické potreby a hlad
Najmä v prvých rokoch života sa deti budia kvôli tomu, že sú hladné, smädné alebo potrebujú prebaliť. Hlad alebo smäd je jedným z najčastejších dôvodov nočného budenia bábätiek, prípadne ich kombinácia. Materské mlieko bábätku poskytuje potrebné živiny a tekutiny. V prvých týždňoch novorodenec potrebuje dojčenie každé 1 až 3 hodiny, pretože jeho žalúdok je ešte malý a nedokáže naraz prijať veľké množstvo mlieka. Ako dieťa rastie, objem jeho žalúdka sa zväčšuje, čo predlžuje čas medzi jednotlivými kŕmeniami na približne 2 až 4 hodiny.
Okolo šiesteho mesiaca, keď sa deťom pridáva tuhá strava, sa frekvencia dojčenia znižuje. Dieťa si dojčenie vyžaduje zvyčajne ráno alebo po kŕmení pevnou stravou. V batoľacom veku, teda od jedného roka, sa väčšina detí dojčí už len pred spaním alebo ráno. Bábätko vás naozaj „nepotrebuje“ 10-krát za noc. Novorodenci majú veľmi malé brušká a potrebujú sa preto dojčiť často. Staršie bábätká sa ale už v noci často dojčiť nepotrebujú. Od 4-5 mesiaca im úplne stačia 2-3 dojčenia alebo kŕmenia. Ak sa dojčíte v noci častejšie, máte pravdepodobne problém so spánkovou asociáciou. Zaujímavosťou je, že to, aké mlieko bábätko konzumuje ovplyvňuje aj jeho spánok. Štúdia z roku 2021 zistila, že deti, ktoré sú dojčené len materským mliekom, majú celkovo dlhšie trvanie nočného spánku, ako deti kŕmené umelými náhradami mlieka. To naznačuje, že dojčenie materským mliekom môže pozitívne ovplyvniť kvalitu nočného spánku a znížiť počet prebúdzaní.
Pocit nepohodlia a zdravotné problémy
Rôzne okolnosti spôsobujúce nepohodlie bábätka vedú k jeho prebúdzaniu počas noci. Medzi ne patria mokrá plienka, ktorá môže spôsobovať mokro, podráždenie pokožky a nepohodlie. Nevhodné oblečenie, ktoré je príliš tesné alebo z hrubých materiálov, môže dieťaťu prekážať. Teplota v miestnosti je tiež dôležitá - pre optimálny spánok by teplota miestnosti mala byť 20 - 22 °C. Príliš unavené dieťatko má problém zaspať a zobúdza sa zo spánku s plačom, väčšinou po 30 minútach. Ak si myslíte, že bábätko poriadne unavíte a bude spať lepšie, ste na omyle.Poloha pri spánku - nevhodná poloha môže prispieť k častému budeniu. Zúbky sú bežne diskutovaná téma a rodičia si nimi často aj 2 roky vysvetľujú časté nočné budenie. Iní rodičia si zúbok všimnú až vtedy, keď sa prerezal a na spánku sa to nijak neodrazilo. V spánku totiž bolesť cítime omnoho menej. Bolesti súvisiace s rastom potrápia aj rastúce zúbky či bolesti súvisiace s prudkým rastom kostí. Detičkám idú zuby v priebehu prvých dvoch rokov. To, že vám dieťatko prvé dva roky poriadne nespí, ale so zubami ani náhodou nesúvisí. Zuby môžu dieťatko trápiť niekoľko nocí, ale určite nie mesiace.
Ak je bábätko choré alebo ho niečo bolí, časté nočné budenie je vtedy úplne prirodzené a normálne. Zdravotné problémy, ako ťažkosti s dýchaním, koliky (bolesti bruška) alebo plynatosť, takisto spôsobujú časté nočné budenie dieťaťa. Zuzana Guzmická, priekopníčka v oblasti poradenstva pri problémoch detského spánku, najprv vylučuje reflux a alergie, či hlad. Pokiaľ dieťatko nemá žiadne chronické ochorenie, časté nočné budenie a zlý denný spánok by nemal trvať viac ako niekoľko dní. Ak áno, dôvodom bude niečo iné.
Potreba blízkosti a bezpečia
Najmä v prvých týždňoch a mesiacoch bábätká vyhľadávajú blízkosť mamičky, kde sa cítia bezpečne. Pocit osamelosti môže byť tiež dôvodom ich častého nočného budenia. Preto je dôležité vytvoriť bezpečné prostredie, ktoré im pomôže lepšie spať a menej sa budiť. V tomto veku vaše dieťa potrebuje v noci istotu vašej prítomnosti, vašu pomoc pri tom, aby mohlo zaspať, a aby sa naučilo, že spinkanie a noc sú bezpečné a že má pri sebe niekoho, kto mu pomôže, aby dokázalo naspäť zaspať. Neskôr, približne v šiestich mesiacoch veku, bábätko už nočné kŕmenie nepotrebuje ani tak kvôli príjmu potravy, ako kvôli tomu, aby cítilo mamu. Tento dôvod je rovnako normálny ako samotné kŕmenie a býva dôvodom prebúdzania.
Vývojové míľniky a spánkové regresie
Vývojové míľniky sú dôležité štádiá vývoja dieťaťa, v ktorých sa formujú kognitívne, jazykové, sociálne a motorické zručnosti a schopnosti dieťaťa. Zvyčajne sú spojené so zhoršenou kvalitou spánku. Ak sa vaše dieťa zrazu začína v noci častejšie prebúdzať alebo sa budí príliš skoro, môže to znamenať, že prechádza nejakým dôležitým vývojovým míľnikom. Medzi najdôležitejšie patria: otáčanie na bruško (4 až 6. mesiac), sedenie (6. až 8. mesiac), lozenie (6 až 10. mesiac), chodenie (10. až 12. mesiac) a rozprávanie (okolo 12. mesiaca). Zuzana Guzmická vzdeláva rodičov aj v oblasti spánkových regresií, ktoré prichádzajú okolo veľkých psychomotorických míľnikov ako štvornožkovanie, chodenie, rozprávanie. Vtedy sa spánok dočasne naruší. Intenzívny vývoj mozgu sa v priebehu pár mesiacov znova spomalí a spolu s tým sa zlepší aj spánok.
Spánková regresia je obdobie, kedy sa menia spánkové vzory detí. U bábätiek, ktoré predtým spali celkom dobre, sa zrazu môžu objaviť problémy so spánkom, ako napríklad ťažkosti so zaspávaním a časté nočné prebúdzanie. Podľa odborníkov sa spánkové regresie zvyčajne vyskytujú okolo 4., 6., 8., 12. a 24. mesiaca veku dieťaťa. 8-10 mesačná spánková regresia je obdobie v živote dieťatka, kedy sa zaspávanie aj denný, či nočný spánok na určitú dobu pokazí. Detičky začínajú odmietať zaspať, stavajú sa v postieľke a plačú alebo sa hrajú, vykrikujú, ťapkajú rúčkami, skáču po postieľke a podobne. V tomto období dieťatko zrazu začína chápať mnohé veci, začína si ich zatrieďovať vo svojej hlávke. Ak dieťatko začne plaziť, štvornožkovať, sadať si, stavať sa alebo chodiť, má toho taktiež plnú hlavu. Stále na to myslí, má potrebu to skúšať a praktizovať. Aj napriek tejto regresii Vaše bábätko potrebuje 2-3 hodiny spánku cez deň (skôr 2,5-3 hodiny) a 11-12 hodín v noci. Nie všetky spánkové problémy sú výsledkom spánkovej regresie a veľakrát to môže byť aj nekonzistencia rodiča, ktorá podporí to, že bábätko sa dostane z regresie s inými spánkovými návykmi (väčšinou horšími) ako do nej vošlo. Táto spánková regresia je jedna z najnáročnejších. Nekonečné stavanie sa v postieľke mnohých rodičov privádza do zúfalstva.
Stimulanty a rastové špurty
Stimulanty, ako je kofeín, môžu mať negatívny vplyv na spánok detí. Kofeín sa prenáša do materského mlieka, čo znamená, že dieťa ho môže prijímať počas dojčenia. Štúdia poukázala na to, že konzumácia kofeínu u matiek zvyšuje počet nočných prebudení bábätiek.Rastové špurty predstavujú štádiá, v ktorých dieťa rýchlo rastie. Prejavujú sa ako zmeny vo výške a hmotnosti. Najčastejšie sa vyskytujú počas prvých dvoch rokov života, pričom v prvom roku sú intenzívnejšie. Bábätko môže počas prvého roka narásť až o 25 centimetrov a strojnásobiť svoju hmotnosť. Rýchly fyzický rast však môže narušiť spánkový cyklus dieťaťa, čo vedie k častejšiemu nočnému prebúdzaniu.
Zmeny v rutine
Spánkový cyklus dieťaťa môže ovplyvniť aj akékoľvek vybočenie z bežného režimu, trebárs dovolenka, choroba alebo zmena času spánku.
Parasomnie: Viac než len zlé sny
Správanie počas spánku, ktoré v sebe zahŕňa primárne alebo sekundárne poruchy, ktoré sa prejavujú počas spánku, ako sú rôzne záchvaty, dyskinézy, ale i gastroezofageálny reflux, spadajú pod pojem parasomnia. Deti spia hlbokým spánkom omnoho dlhšie ako dospelí. Problémy sa často vyskytujú medzi prechodmi fáz spánku.
Rozprávanie zo spánku
Dieťa počas spánku niekoľko sekúnd rozpráva alebo vydáva zvuky - môže to byť hlasný krik alebo v prípade maličkých detí plač, ktorý prejde do spánku.
Nočné mory
Nočné mory sú zlé sny, ktoré deti rozrušujú a vystrašia. Často bývajú o reálnych nebezpečenstvách - psoch, žralokoch, pavúkoch, ale aj príšerách, ktoré deti videli v televízii, počítači alebo o nich počuli. Vyskytujú sa neskôr v noci alebo v skorých ranných hodinách. Nočné mory nastupujú okolo 3. roka života dieťaťa. Väčšina detí ich nemusí nikdy ani zažiť. Staršie deti sú schopné zobudiť sa, spomenúť si a opísať sen. Nočné mory môžu byť vyvolané a spôsobené pre dieťa desivým zážitkom. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že to, čo rodičia považujú za strašidelné pre dieťa, strašidelným byť nemusí a naopak. Musíme si uvedomiť, že príležitostne ich majú všetci - aj deti a neznamená to, že nie sú v poriadku. Ak má dieťa živú predstavivosť, môže mať nočné mory častejšie ako iné deti. Avšak deti, u ktorých sa vyskytujú nočné mory často, môžu byť námesačné alebo sa u nich môžu vyskytnúť nočné desy. Spozornieť treba, ak sa u dieťaťa opakovane vyskytuje rovnaká nočná mora alebo zlé sny - môže to znamenať určitý druh stresu. Dieťa sa po nočnej more budí vystrašené a uplakané. Je preň veľmi ťažké odlíšiť realitu a sen. Ak sa zobudí z nočnej mory, je potrebné ho uistiť, že je v bezpečí. Pomáhajú bozky, objatia, uistenia, že je všetko v poriadku. Nehovoríme mu, že to, čo sa mu snívalo, neexistuje, ani to, že je hlúpe, pretože sa bojí a pod. Vysvetľujeme to pri jeho plnom vedomí, nie v noci. Vtedy tiež zisťujeme, čo sa stalo v posledných dňoch pred nočnou morou. Pomáha tiež vytvoriť „čarovnú paličku“, ktorá odháňa strašidlá, mimozemšťanov apod.
Nočný des
Nočný des je omnoho intenzívnejší ako nočná mora. Nebýva tak častý, ale pre rodičov je veľmi znepokojujúci. Dieťa začne zrazu veľmi kričať a plakať, môže sa hádzať na posteli. Pri nočných desoch sú deti veľmi rozrušené, ale stále v stave hlbokého spánku - z ktorého sa ťažko prebúdza. Počas záchvatu vyzerajú, akoby mali panický atak, alebo boli bdelé, ale stále spia. Aj počas nočného desu spia, preto nebudú reagovať, keď sa ich budete snažiť utíšiť. Môžu vyzerať zmätene alebo omámene. Čo sa týka frekvencie, nočné hrôzy začínajú náhle a často začínajú krikom alebo plačom. Trvajú približne 10 - 15 minút alebo aj dlhšie. Ak má vaše dieťa nočný des nebuďte ho, ak ho necháte spať, nočný des skončí rýchlejšie a dieťa si nebude pamätať vôbec nič. Je potrebné dávať pozor, aby sa počas záchvatu nezranilo.
Námesačnosť (Somnabulizmus)
Námesačnosť, alebo somnabulizmus, sa vyskytuje medzi 4. - 8. rokom života dieťaťa. Väčšinou sa objaví približne hodinu až dve po zaspaní - tieto epizódy trvajú 5 - 15 minút. Dieťa v spánku chodí po svojej izbe, alebo po dome s otvorenými očami. Zdá sa, akoby bolo zobudené, ale nie je to tak. Deti, u ktorých sa tento jav vyskytuje, z toho väčšinou vyrastú. Niekedy môže byť námesačnosť príznakom spánkového apnoe. Ak je dieťa námesačné, je potrebné ho zaviesť späť do postele, nebudiť ho, len ho upokojiť a nechať spať. Je však potrebné zabezpečiť byt, aby dieťa nespadlo alebo neodišlo z domu. Dieťa si nepamätá, čo sa stalo, ani to, že malo zlé sny.
Zmätenosť zo sna
Dieťa sa budí s plačom, je zmätené a nespoznáva nikoho.
Stratégie pre kvalitnejší spánok bábätiek a pokojnejšie noci
Rodičia sú často zaskočení okolo tretieho mesiaca, keď sa spánok rapídne mení a oni nevedia, čo sa deje. Práve informovanosť im v prvých mesiacoch života veľmi pomáha v tom, aby dieťa spalo čo najlepšie a aby bola celá rodina vyspatá primerane veku potomka. Rodičia sa snažia problémy so spánkom najskôr vyriešiť doma, bez odbornej podpory. Alfou aj omegou činnosti Zuzany Guzmickej, priekopníčky v oblasti poradenstva pri problémoch detského spánku, je individuálna forma poradenstva pre rodičov. Vyplnia 6-stranový dotazník, lebo ich potrebuje dobre poznať. Niekedy totiž ciele rodičov nie sú primerané a spoločne sa ich snažíme prispôsobiť veku. Spoločne vyberáme spôsob, ako dieťa naučiť zaspať bez pomoci dojčenia, keď má napríklad už 12 mesiacov a inak nezaspí. Zuzana Guzmická považuje za zásadné, aby rodič bol po celý čas pri dieťati a pomáhal mu sa upokojiť.
Stanovenie rutin a predvídateľné prostredie
Stabilná a predvídateľná spánková rutina a láska rodičov sú základ. Pre bábätká je rutina veľmi dôležitá. Najmä v prvých týždňoch a mesiacoch, kedy ešte nerozlišujú medzi dňom a nocou, im večerná rutina pomáha pripraviť sa na nočný spánok. Môže zahŕňať kúpanie, ktoré navodí pocit upokojenia a relaxácie. Zavedený režim pred spaním je kľúčom k tomu, aby dieťaťu pomohol prejsť z času hier na čas spánku. Predvídateľný režim zároveň pomáha dieťaťu signalizovať, že je čas začať sa ukladať na spánok. Spoločné čítanie rozprávok alebo spievanie pesničiek dodáva dieťaťu pocit bezpečia, čím účinne zmierňuje prípadné obavy a úzkosť. Znovu pomáha večerná rutina, rozprávky a relaxácia.
Vaše dvojmesačné dieťa: Sprievodca pediatra pre spánok, kŕmenie, rast a vývoj
Pre zníženie frekvencie nočného budenia je správne prostredie na spanie kľúčové. Izba by mala byť tmavá, rodičia často podceňujú tmu. Teplota v miestnosti by sa mala pohybovať okolo 20 až 22 °C. Dôležité je tiež eliminovať hluk. V niektorých prípadoch môžete použiť biely šum, ktorý pomáha bábätku zaspať. Novorodenci zbožňujú zvuk bieleho šumu, pomáha im to spať, preto môžete zaviesť biely šum počas denného spánku. Biely šum alebo tichá hudba sú v poriadku, pokiaľ hrajú celú noc alebo si ich dieťa vie samo zapnúť. Zaistite dieťaťu vhodné prostredie na spanie - to zahŕňa správne zvolený detský matrac, optimálnu teplotu v izbe a pohodlné pyžamo. Ak máte bábätko, ktoré netrpí kolikou či refluxom, je v poriadku ho zavinuté len tak položiť a čakať, čo sa bude diať. Určite však nie je namieste snaha o pevné rutiny. Malé dieťatko jednoducho potrebuje ísť spať vtedy, keď javí známky únavy.
Vhodná strava a hydratácia
Dbajte na to, aby dieťa dostalo sýtu, ale nie ťažko stráviteľnú večeru vo vhodnom čase. Pocit hladu alebo naopak preplneného žalúdka pred spaním môže spôsobiť, že dieťa bude nespokojné alebo sa bude cítiť nepríjemne, takže sa bude v noci budiť a nebude môcť zaspať. Nepodávajte dieťaťu nápoje krátko pred spaním - inak ho bude prebúdzať prirodzená potreba navštíviť toaletu. Dojčenie pred spaním môže bábätku pomôcť cítiť sa pokojne a bezpečne, čo prispieva k jeho celkovému uvoľneniu. Ak je dieťa nakŕmené, nezvykne sa budiť skôr, ako by malo. Frekvencia nočného budenia na kŕmenie závisí od veku. Dojčenie pred spaním je zároveň skvelý rituál, ktorý posilňuje vzájomné puto medzi matkou a dieťaťom.
Odstránenie rušivých vplyvov a podpora relaxácie
Či sa nám to páči, alebo nie, dieťa možno ešte vôbec nie je ospanlivé. Alebo je okolo neho príliš veľa podnetov, ktoré ho rušia. V širšom zmysle ide o to odstrániť z blízkosti dieťaťa nadbytočný stres, napríklad vypnúť televíziu, ubrať na množstve podnetov, chodiť viac do prírody. Obmedzte čas strávený pred obrazovkou - bez ohľadu na to, či ide o televízor, tablet alebo mobil. Modré svetlo z obrazoviek stimuluje mozog a tým sťažuje zaspávanie a nepretržitosť spánku. Preto vypnite všetky obrazovky aspoň 1 až 2 hodiny pred spaním, aby ste dieťaťu pomohli pripraviť sa na spánok. Vyhnite sa hrám a aktivitám pred spaním, ktoré stimulujú mozog dieťaťa, čo vedie k dlhšiemu zaspávaniu a častejšiemu prebúdzaniu počas noci. Relaxačná masáž s levanduľovým olejom podporuje spánok. Vhodná je aj jemná olejová masáž, vyberajte však oleje vhodné pre deti. Dobrým tipom je masážny a kúpeľový olej, ktorý je vhodný už od troch mesiacov. Obsahuje hypoalergénne panenské oleje, ako je mandľový, olivový a ryžový olej, a je obohatený o extrakty z harmančeka, levandule a nechtíka, ktoré prispievajú k upokojeniu a lepšiemu spánku.
Riešenie spánkových asociácií a samostatné zaspávanie
Ak sa dieťa v noci zobudí, pomôžte mu upokojiť sa bez toho, aby ste ho pritom vzali do svojej postele. Dajte mu pocítiť, že je v bezpečí, a buďte pri ňom, kým sa neupokojí. Samostatné zaspávanie neznamená, že rodič odíde a dieťa necháva vyplakať. Odstráňte pomôcky na zaspávanie, pretože niektoré deti môžu mať problém zaspať bez plyšového zvieratka, upokojujúcej hudby, zapnutého svetla alebo bez toho, aby ste pri nich sedeli. Ak to však nemajú k dispozícii, keď sa v noci zobudia, môže mať problém opäť zaspať. Preto postupne odstráňte všetky pomôcky na spanie, bez ktorých sa dieťa nevie samo zaobísť.Častokrát sa problém skrýva v tom, že sa vaša ratolesť spolieha na to, že jej pri zaspávaní pomôžete vy alebo iná pomôcka. Aj preto môže mať problém s opätovným zaspávaním, najmä v prípade, že sa zobudí v skorých ranných hodinách a tento upokojujúci faktor nie je poruke. Aj to je jeden z dôvodov, prečo naučiť dieťa, aby dokázalo zaspať samo. Ak sa totiž jeho nočné budenie stane pravidelným, v budúcnosti to môže viesť až k problémom so správaním a zvládaním emócií či dokonca k ťažkostiam s učením.Zuzana Guzmická mala klientov, ktorí boli veľmi vyčerpaní. Mali štyri a pol mesačného chlapčeka, ktorý bol v noci hore 10x a nedal sa položiť. Po každom zobudení ho uspávali ďalšiu polhodinu. Najprv vylúčili reflux a alergie, či hlad. Následne sa spoločne dohodli, ako bábätko uspať v postieľke. Dieťatko tým, že dostalo priestor zaspať v postieľke, šancu spojiť cykly bez pomoci, sa začalo budiť menej. Zuzana Guzmická sa častokrát stretáva až s katastrofickými vecami - hojdanie na rukách dvadsať minút 6-7krát za noc, vozenie sa v aute uprostred noci. Mala klientov, ktorí o jedenástej v noci vyrážali autom do mesta a vozili chlapčeka, aby zaspal.
Psychická pohoda a blízkosť rodičov
Psychika maminky aj rodinné vzťahy zohrávajú veľkú úlohu. Pre spánok detí je dôležité zlepšiť vzťah rodičov, to je úplne zásadné. Nepohoda medzi matkou a otcom pôsobí na dieťa veľmi znepokojujúcim vplyvom. Vyhraďte si každý deň čas na rozhovor o tom, čo dieťa trápi. Nechajte ho vyrozprávať sa a pokúste sa nájsť spolu riešenia jeho problémov. Niekedy sa deti pred zaspatím potrebujú zbaviť vlastných silných emócií, čo u najmenších detí prebieha vyplakaním sa (pomôcť im v tom môžete pomocou takzvaného asistovaného vyplakania, v ktorom im vytvoríte bezpečný priestor, aby mohli plakať) a u tých väčších vyhovorením sa, respektíve maznaním sa, pritúlením sa.
Kritické hlasy hovoria o tom, že keď necháme bábätko plakať alebo mu v rámci spánkového tréningu obmedzíme dojčenie, môžeme tým narušiť vzácnu väzbu matka - dieťa. Zuzana Guzmická si myslí, že tak ako v jedení či dojčení, všade existujú rôzne línie prístupov. Viaceré štúdie sledujúce deti, ktoré prešli behaviorálnymi spánkovými intervenciami, vôbec tieto názory nepotvrdili, naopak potvrdili, že sú efektívne pri riešení detskej behaviorálnej insomnie, sú absolútne bezpečné. Učenie spať je v zahraničí bežné. Žiadna väzba sa tým nenarušuje, práve naopak. Alebo keď nevyspatá mamina dostane popôrodnú depresiu. Zuzana Guzmická má dosť klientok v popôrodnej depresii, ktoré sa potom nevládzu o dieťatko poriadne starať alebo sa mu dostatočne nevenujú. Toto obdobie je len časovo ohraničené. V prípade, že ho spôsobujú rastové bolesti, sa samo prirodzene skončí. Ak sú však na príčine rôzne strachy alebo stresy, neodkladajte rozhovor s dieťaťom, aby ste mu ich pomohli zvládnuť. Eva Labusová, psychoterapeutka, pripravila niekoľko užitočných rád, ako prestať s detským spánkom bojovať, ale naopak, čo najviac ho uľahčiť. Odporúča byť dieťaťu nablízku, pretože dieťa možno na to, aby zaspalo, potrebuje fyzickú blízkosť niekoho z rodičov. Do konca tretieho roka ide o prirodzenú potrebu - ľudské mláďatá sa potrebujú nosiť a blízkosť rodičov z hľadiska svojich vývojových potrieb jednoducho vyžadujú.
Eva Labusová upozorňuje, že k najčastejším mýtom spojeným s detským spánkom patrí, že fňukanie a nespokojnosť dieťaťa plynú výlučne z únavy a potreby spánku. V skutočnosti ale nenaladenosť a plačtivosť možno znamenajú, že sa dieťa potrebuje zo všetkého najviac emočne uvoľniť, a nie ísť spať. Nespokojné bábätká či batoľatá aj môžu byť ospalé, ale ak sú predráždené a nervózne, tak nezaspia. Rovnakú situáciu poznáme konieckoncov aj my dospelí. Nespokojnosť sa u malých detí prejavuje zvlášť ku koncu dňa, keď sú už vyčerpané a dávajú emóciám nekontrolovaný priechod. V tejto situácii je dôležité, aby rodičia potrebe dieťaťa upokojiť sa vyšli v ústrety a nedali vzniknúť niečomu, čo uznávaná odborníčka na detský spánok, švajčiarsko-americká psychologička a terapeutka Aletha Solterová nazýva kontrolným mechanizmom. Ide o to, že si dieťa vypestuje určitý zvyk či zlozvyk, ktorý nejakým nahradzujúcim spôsobom smeruje k uspokojeniu prirodzenej potreby emočného upokojenia sa.
Eva Labusová zdôrazňuje, že niektorí rodičia v noci svoje plačúce dieťa ignorujú a ospravedlňujú si to sami pred sebou tak, že sa predsa potrebujú vyspať, aby mohli cez deň fungovať. Lenže akékoľvek množstvo dobrej rodičovskej starostlivosti cez deň nemôže vyvážiť stratu dôvery alebo strach, frustráciu a pocit bezmocnosti, ktoré dieťatko pociťuje, keď v noci - alebo kedykoľvek to potrebuje - nikto nereaguje na jeho plač. Preto malé dieťa nenechávajte plakať bez vašej emočnej účasti alebo o samote. A ak v noci zle spí, zamýšľajte sa, či dôvodom na nespavosť nie je niektorý z vyššie uvedených dôvodov.
Spoločné spanie a rodičovský inštinkt
Ak vám bábätko navzdory všetkej snahe stále nechce spať, zostáva posledná otázka: Už ste vyskúšali spoločné spanie v jednej posteli či aspoň v jednej spálni? Možno i tu budete musieť prehodnotiť svoj pohľad na vec. Malé deti sú totiž zvyčajne len veľmi nerady separované od rodičov. Drvivá väčšina bábätiek či batoliat nie je spokojná v oddelených izbičkách. Ak vám to nie je vyslovene proti srsti, stojí za to, vyskúšať aj túto variantu. Je dosť nešťastné, že sa na ňu západná kultúra pozerá prevažne s nechuťou a prevláda trend separovať malé deti čo najskôr do ich vlastných postieľok a oddelených izieb. V tradičných kmeňových kultúrach, ale aj vo vyspelých ázijských kultúrach, napríklad v Japonsku, je spoločné spanie s deťmi dodnes bežné. Len v technologicky pokročilých a citovo v mnohom narušených spoločnostiach severnej Ameriky a Európy sa spoločné spanie nahradilo kolískami a postieľkami v oddelených izbách. V skutočnosti možno práve to je dôvod, prečo sa tunajšie deti pred spánkom tak hnevajú.
Spoločné spanie je večná téma. Všetko má svoje výhody aj nevýhody, no rodičov môžu zneistiť niektoré štúdie, ktoré tvrdia o možnej súvislosti spoločného spania s vyšším množstvom psychických porúch alebo porúch spánku v neskoršom veku dieťaťa. V skutočnosti však tieto štúdie nezohľadnili dôvody, pre ktoré dieťa spávalo v posteli s mamou. Spoločné spanie preto nemusí byť príčinou, ale následkom určitej psychickej nepohody ako základu neskorších psychických problémov dieťaťa. Zástancovia spoločného spania tvrdia, že vytvárajú so svojím dieťaťom bezpečnú väzbu a dávajú mu istotu a lásku aj týmto spôsobom. Štúdia z USA ukázala, že spoločné spanie s dieťaťom po tom, čo rodič odišiel za pracovnými povinnosťami, malo na deti dobrý vplyv v porovnaní s deťmi, ktoré s rodičom nespávali.
Kedysi deti spali s rodičmi v posteli, pretože to bola nutnosť. Jednak pre nedostatok miesta, jednak kvôli teplu a bezpečiu dieťaťa. Deti sa budili vtedy, kedy potrebovali a tak aj zaspávali, pričom rodičom nezostávalo nič iné, len to akceptovať. Dnes sú mnohí rodičia vystrašení, či niečo nerobia zle, ak sa ich bábätko budí častejšie alebo máva obdobia, kedy toho veľa nenaspí. V skutočnosti je často lepšie nerobiť z rodičovstva vedu a skôr nasledovať inštinkt a sedliacky rozum. Dostatok rodičovskej sebadôvery nadobudneme najmä skúsenosťami, preto je počiatočná neistota normálna. Dieťa však najviac profituje z nášho pokoja a z radosti, ktorú pociťujeme pri spoločne strávených chvíľach. Preto je odveci odporúčanie - menej riešiť, viac byť.
Prevencia syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS)
Dobrou správou pre unaveného rodiča je, že častejšie prebúdzanie je prevenciou syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). U niektorých detí môže počas hlbokého spánku dôjsť k spontánnej zástave dýchania. To je dôvodom, prečo nie je vhodné nechať deti spávať na brušku, hoci sa mnohým tak spí lepšie. Práve lepší spánok s menším množstvom prebudení je z pohľadu SIDS rizikovejší. Viaceré štúdie ukázali, že hlboký spánok bábätka s menším množstvom prebudení sa nespája s lepšími kognitívnymi či motorickými schopnosťami u detí. Čo však štúdie potvrdili, sú horšie výsledky u detí s celkovým nedostatkom spánku. Tu však nejde o časté prebúdzanie, ale o celkovo krátky čas spánku. Správna spánková poloha je dôležitá - najlepšie je, keď bábätko uložíte na chrbát. V tejto polohe sa minimalizujú problémy s dýchaním, ktoré tiež môžu spôsobiť nočné prebúdzanie.
Kedy zájsť k pediatrovi?
Nočné budenie u bábätiek je bežným javom, ktorý môže znepokojovať mnohých rodičov. Ak však pretrváva alebo sú prítomné ďalšie príznaky, je dôležité zvážiť návštevu pediatra. V prípade, že problémy pretrvávajú, zvážte návštevu odborníka. Zuzana Guzmická, ktorá je na Slovensku priekopníčkou v oblasti poradenstva pri problémoch detského spánku, dokáže v drvivej väčšine prípadov spánok skutočne zlepšiť a ozaj sa dostať z desiatich budení za noc na dve-tri, čo je veku primerané. Pracuje teda v prvom rade s rodičmi na hľadaní správnej cesty, aby sa spánok celej rodiny zlepšil. Mgr. Zuzana Guzmická je dlhoročná novinárka so skúsenosťami z obľúbených týždenníkov, mesačníkov, webov či televízie Markíza. Žila a pracovala v Španielsku a tri roky strávila v Indonézii, kde prednášala na jednej z najväčších jávskych univerzít žurnalistiku.
Pohľad na spánok z historického a kultúrneho hľadiska
Helen Ball, profesorka antropológie na Durham University pre BBC uvádza, že v histórii ľudstva sme sotva mali také luxusné podmienky na spánok, ako dnes. Nie vždy bolo možné ľahnúť si do ticha a tmy na 8 či viac hodín a prespať nerušene celú noc. V minulosti bolo bežné, že priestory na bývanie boli menšie a bolo v nich viac ľudí. S tým sa spája väčší ruch, hluk a nevyhnutnosť prispôsobiť sa bežnému chodu domácnosti. Platilo to obzvlášť pre najmenšie deti, ktoré tak zďaleka nespávali v tichu a samostatnej izbičke.
Je zrejmé, že potreba spánku je u rôznych ľudí individuálna. Platí to podľa všetkého nielen u dospelých, ale aj u bábätiek. Je pravda, že spánok dieťaťa môžeme niektorými krokmi skvalitniť a podporiť, niekedy si však ako rodičia „nepomôžeme“ a skrátka máme dieťa, ktoré nespáva tak, ako by sme si predstavovali. Všetci pritom vieme, ako vyzerá nevyspaté, nervózne, unavené dieťa a vieme si porovnať kvalitu času s dieťaťom, ktoré je v takomto stave a s tým istým dieťaťom, ktoré sa doružova vyspí, spokojne sa hrá a o všetko sa vzorne zaujíma. Aj štúdie potvrdili, že dostatok spánku sa spája s lepšími pamäťovými výkonmi detí, ako aj s lepším zvládaním záťažových situácií.
V skutočnosti sa ale ani vedci nezhodnú na tom, koľko spánku je pre deti v určitom veku dosť. Existujú rozdiely v odporúčaniach rádovo až niekoľko hodín. To znamená, že „norma“ nie je až taká úzka. A nielen norma, ale ani skutočnosť. Austrálska štúdia, ktorá skúmala 554 štvor- až šesťmesačných detí, odhalila priemerné množstvo spánku 14 hodín. Avšak s veľkými individuálnymi rozdielmi - až 8 hodín medzi najväčšími spáčmi a naopak nespavcami. Rôzny je tiež čas, kedy deti reálne idú večer do postele. Mnohé krajiny vo svete sú benevolentnejšie, než je u nás bežne zvykom. Talianske dojčatá nezriedka idú spať až okolo 22. hodiny, podobne deti v Argentíne či niektorých ázijských krajinách. Samozrejme, o to neskôr zvyčajne aj vstávajú. Spánkový režim je do veľkej miery spojený s kultúrou a zvykmi danej krajiny a nezdá sa, že by deti nejako týmito odlišnosťami trpeli. Možno namietať, že viaceré štúdie potvrdili súvislosť neskorej večierky s obezitou či horšími výsledkami v škole. Išlo však o štúdie na starších deťoch, nie dojčatách. Tento súvis tiež nie je jednoznačný, pretože školopovinné deti, ktoré musia ráno vstávať, logicky majú pri neskoršej večierke menej spánku.
Ako rodičia sami najlepšie viete, kedy je dieťa zrelé na spánok a kedy nie. Pri deväť- až dvanásťmesačných deťoch štúdia z Fínska zistila, že polovica rodičov uspáva, druhá približne polovica nie. Zástancovia samostatného spania však zvyčajne tiež tvrdia, že ani uspávanie dieťaťu neuškodí a neovplyvní negatívne jeho cestu k samostatnosti. Je normálne, ak sa bábätko dožaduje našej pozornosti a chce nás cítiť pri sebe v čase zaspávania. Nedokáže si samo uspokojiť svoje potreby.
tags: #dieta #savelmi #prehadzuje #v #noci