Ak vaše dieťa zaostáva v reči oproti rovesníkom, je pochopiteľné, že cítite obavy. Každý rodič si praje, aby jeho dieťa komunikovalo plynule a bez ťažkostí. Tento článok vám pomôže pochopiť, čo je ešte v norme a čo už môže naznačovať potrebu odbornej pomoci. Je dôležité si uvedomiť, že vývin reči je do istej miery u každého dieťaťa individuálny, a hovoríme skôr o časovom rozmedzí, v ktorom by sa mali jednotlivé míľniky objaviť. Včasná a adekvátna reakcia na možné problémy môže mať zásadný vplyv na ďalší vývoj dieťaťa a predchádzať potenciálnym ťažkostiam v budúcnosti.
Vývinové míľniky reči - Kedy očakávať prvé slová a vety?
Reč sa u detí vyvíja postupne a u každého dieťaťa iným tempom. Napriek individuálnym rozdielom však existujú orientačné vývinové míľniky, ktoré pomáhajú sledovať, či sa vývin uberá správnym smerom. Komunikačné schopnosti sa budujú už od narodenia - od plaču, cez bľabotanie, až po prvé zrozumiteľné slová a vety.
Približne po 3. mesiaci života sa objavuje tzv. pudové džavotanie, kedy dieťa začína experimentovať a hrať sa so svojimi artikulačnými orgánmi. Postupne vydáva zvuky, ktoré počuje vo svojom okolí. Po 6. mesiaci hovoríme o napodobňujúcom džavotaní, kedy sa najprv objavuje džavotanie dvoch rovnakých slabík, napríklad „mama“, „baba“, „tata“. Neverbálna komunikácia sa začína okolo 8. mesiaca, kedy dieťa začína používať prirodzené gestá. Patria sem napríklad ukazovanie predmetu rodičovi, ukazovanie prstom alebo rukou na predmet záujmu, otočenie hlavy na stranu ako odmietnutie jedla, zdvíhanie rúk ako žiadosť, aby ho rodič zodvihol, či tlieskanie. Veľmi dôležitou súčasťou tohto predrečového obdobia je aj postupný rozvoj porozumenia reči. Už cca v 8. mesiaci dieťa dokáže reagovať na svoje meno a na jednoduché otázky typu „Kde je mama?“.
- Okolo 12. mesiaca: Dieťa začína chápať význam prvých slov a reaguje na svoje meno. Prvé výrazy ako „mama“ či „ham“ sprevádza gestami alebo ukazovaním. Prvé slová obvykle prichádzajú práve v tomto období.
- Do 18 mesiacov: Slovná zásoba sa postupne rozrastá na 10-20 slov. Dieťa vie pomenovať známe predmety alebo osoby, hoci výslovnosť ešte nie je úplne zreteľná. Okrem reálnych slov používa aj vlastné výrazy, ktorým rozumie najmä najbližšie okolie.
- Medzi 18 a 24 mesiacom: Prichádzajú prvé 2-slovné výpovede. Dvojročné dieťa rozumie jednoduchým otázkam a začína kombinovať dve až tri slová, čím vytvára prvé jednoduché vety. Slovná zásoba sa rozširuje zhruba na 50 slov.
- Okolo 3 rokov: Reč sa rýchlo rozvíja. Dieťa tvorí jednoduché súvetia a používa zámená, predložky či základné časy. Vie vyjadriť pocity („bojím sa“, „teším sa“) aj zážitky z bežného dňa.
Pred samotným hovorením alebo vyslovovaním prvých slov by malo každé dieťa dozrieť v sluchovom vnímaní, teda hľadať zvuky alebo sa obracať za zvukmi v prostredí a reagovať na ľudské hlasy, príp. konkrétnu osobu. Podstatné je aj dozrievanie oromotoriky - hra s artikulačnými orgánmi, džavotanie, ktoré prechádza do napodobňujúceho džavotania. Posledným stupňom je dozrievanie kognície - pamäti. Na vzniku prvých slov u detí sa podieľa predovšetkým hrubá a jemná motorika, motorická koordinácia, ktorá sa vyvíja súbežne s tým, ako dieťa začína chodiť a strieda nohy, pri preliezaní alebo nacvičovaní sebaobsluhy. Dôležité sú aj sluchové vnímanie a pamäť, ktoré trénujeme formou básničiek a pesničiek. Ako podporu hovorenia musí mať dieťa najmä správny vzor reči - ten predstavujú rodičia alebo iní členovia rodiny.
Prečo dieťa nehovorí alebo má ťažkosti s rečou? Príčiny a rizikové faktory
Oneskorený vývin reči u detí môže mať viacero príčin, ktoré môžu byť biologické, vývinové alebo psychosociálne. Rozpoznanie týchto faktorov je kľúčové pre správnu diagnostiku a efektívnu intervenciu.
Biologické a vývinové príčiny:
- Porucha sluchu: Ak dieťa nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč. Toto je jedna z najčastejších a najzásadnejších príčin, ktorá by mala byť vylúčená ako prvá.
- Vývinová apraxia reči (dyspraxia): Dieťa vie, čo chce povedať, ale nedokáže správne vysloviť slová, pretože mozog a svaly úst nespolupracujú. Ide o motorickú neobratnosť, ktorá môže všetky predchádzajúce body ešte sťažovať.
- Znížený svalový tonus (hypotónia): Slabé svaly v oblasti tváre a úst môžu sťažovať artikuláciu aj tvorbu hlasu.
- Dedičné faktory: Ak má niekto z rodiny (napr. rodič alebo súrodenec) v anamnéze problémy s rečou alebo s poruchami učenia, je vyššia pravdepodobnosť, že aj dieťa môže mať podobné ťažkosti.
- Oneskorenie psychologického mentálneho vývinu (OPMV): V tomto prípade sa oneskorujú všetky predispozície, ktoré sú potrebné na vývin reči.
- Abnormality vo vývine mozgovej kôry: Pri vývinovej jazykovej poruche hovoríme už o abnormalitách vo vývine mozgovej kôry, ktoré postihujú rečové zóny mozgu ľavej hemisféry.
Psychosociálne a environmentálne faktory:
- Dvojjazyčné prostredie: Deti bilingválnych rodičov môžu začať rozprávať neskôr alebo miešať slová z rôznych jazykov, čo je často len prechodná fáza.
- ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou): Problémy so sústredením môžu brániť dieťaťu v tom, aby vnímalo jazyk a učilo sa nové slová. Zároveň môže ísť aj o deti s ADHD alebo problémovým správaním, ktoré im nedovoľuje vnímať reč.
- Nedostatočná stimulácia prostredia: Ak u dieťaťa absentuje vzor rozprávania, príp. ak ho dieťa ignoruje, môže to mať vplyv na vývin reči. Mnohé deti potrebujú len miernu podporu, aby sa „naštartovali“.
- Autizmus: Pri autizme dieťa nemá potrebu komunikovať rovnakým spôsobom ako neurotypické deti, čo sa často objavuje hlavne pri deťoch s autizmom.
- Nízka pôrodná hmotnosť a predčasný pôrod: Rizikové sú deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou a predčasne narodené deti.
- Horšie socioekonomické prostredie: Deti z takýchto prostredí môžu byť tiež rizikovou skupinou.
- Časté zápaly stredného ucha: Opakujúce sa zápaly môžu ovplyvniť sluchové vnímanie, a tým aj rečový vývin.
- Prílišné používanie technológií: Výskumy taktiež poukazujú, že pozeranie TV, tabletov atď. u detí v nízkom veku výrazne zvyšuje pravdepodobnosť oneskorovania sa v jazykovom vývine. U detí do dvoch rokov sa snažte vyhýbať používaniu akýchkoľvek digitálnych médií. Vo veku medzi 2 a 5 rokom života obmedzte používanie obrazovky na maximálne jednu hodinu denne.
Základnou charakteristikou nehovoriaceho dieťaťa býva oneskorený vývin reči, keď pomalšie dozrievajú všetky funkcie, ktoré dieťa pri vývine hovorenej reči potrebuje. Ďalším z dôvodov je aj vývinová jazyková porucha, oslabená pamäť alebo oslabené rozlišovanie zvukov reči. Problémy s rečou sa už dávno netýkajú len zlej výslovnosti; existuje mnoho signálov, ktoré môžu upriamiť pozornosť rodičov na to, že niečo nie je v poriadku.
Kedy spozornieť a vyhľadať odbornú pomoc? Varovné signály
Rodičia sú často tí prví, ktorí zachytia prvé náznaky problému, a na pozore by ste sa mali mať vždy, keď si všimnete, že vývin reči dieťaťa je iný ako u rovesníkov. Ak máte pochybnosti o rečovom vývine svojho dieťaťa, poslúchnite vašu intuíciu a bez zbytočného otáľania vyhľadajte pediatra. Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v rannom štádiu, kedy je práca s dieťaťom najefektívnejšia. Keď dieťa nerozpráva a problém sa zanedbá, nemusí už dobehnúť rovesníkov a ťažkosti môžu prerásť do problémov s učením v škole. Mnohé deti potrebujú len miernu podporu, aby sa „naštartovali“.
Konkrétne varovné signály podľa veku:
- Ak napríklad 15-mesačné dieťa nerozpráva, nereaguje na meno alebo nepoužíva gestá, je dobré spozornieť.
- Ak má dieťa 18 mesiacov a ešte nepovedalo prvé slová, prípadne v 2 rokoch stále hovorí len jednoslovne alebo veľmi málo, návštevu pediatra neodkladajte.
Okolo 1. roku by mal rodič vyhľadať logopéda, ak dieťa:
- Neprejavuje dostatok iniciatívy na získanie pozornosti dospelého - nemá komunikačný zámer (ak dieťa niečo chce, nenadväzuje aktívne očný kontakt, nedá to dospelému najavo gestami, vokalizáciou, pohľadom).
- Nepoužíva komunikačné gestá (neukazuje na predmet svojho záujmu, neukazuje predmet v ruke, nepodáva predmet inej osobe, neočakáva predmet).
- Neobjavujú sa gestá ako napríklad krútenie hlavou na znak nesúhlasu, dvíhanie rúk, aby bolo dieťa zdvihnuté na ruky, kývanie na rozlúčku, tlieskanie atď.
- Neobjavujú sa funkčné gestá (napríklad telefón si neprikladá k ušku, hrebeň k vláskom, hrnček k ústam atď.).
- Je prevažne ticho, málo si džavoce.
- Nereaguje na jednoduché pokyny a gestá ako napríklad „Poď sem!“.
V 2. roku dieťaťa by ste mali vyhľadať logopedickú pomoc, ak:
- Nemá komunikačný zámer.
- Nepoužíva gestá.
- Nehovorí cca 50 slov a nezačína tvoriť dvojslovné spojenia.
- Má výrazne lepšie porozumenie ako hovorenú reč, alebo má slabé porozumenie reči (priemerné dieťa rozumie cca 500 slov z bežnej slovnej zásoby).
- Má nezrozumiteľnú reč pre blízkych, používa veľmi obmedzený počet hlások.
- Evidujeme regres vo vývoji reči - dieťa prestáva rozprávať alebo začína opakovať frázy, ktoré používa nefunkčne.
- Neobjavuje sa symbolická a predstieraná hra, preferuje repetitívnu hru (má tendenciu stále opakovať rovnaké činnosti, napríklad stavať autá do rady, točiť s predmetmi atď.), nezapája do svojej hry ostatných.
- Rozumie takmer všetkému, no vôbec nerozpráva, alebo nerozumie - dostatočne nereaguje na pokyny rodičov.
- Netvorí dvojslovné vety (mama daj, mama poď…).
- Má problémy s príjmom potravy - odmieta viacero jedál, prijíma len kašovitú stravu, má problémy so spracovaním tuhej stravy.
- Hrá sa prevažne osamote, hra je stereotypná, nenadväzuje očný kontakt.
V 3. roku dieťaťa by ste mali vyhľadať logopedickú pomoc, ak:
- Má výrazne lepšie porozumenie ako je jeho reč.
- Reč je ťažko zrozumiteľná pre okolie.
- Má slabú slovnú zásobu v porovnaní s rovesníkmi a často používa nesprávnu gramatiku.
- Má nesprávnu výslovnosť hlások - napr. velárne „hrdelné“ R, sykavky (Č, Š, Ž, DŽ, C, S, Z, DZ) vyslovuje s jazykom medzi zubami, prípadne problémy s vyslovovaním hlások K, T, M, N, P.
- Dýcha ústami.
- Má problémy s jemnou a hrubou motorikou.
- Nepoužíva viacslovné výpovede - jednoduché vety.
- Reč je ťažko zrozumiteľná pre cudzie osoby (v 3. rokoch by malo byť dieťa zrozumiteľné pre cudzie osoby na 75 %).
- Má ťažkosti s porozumením reči, aj keď je reč pomalá, jednoduchá a obsahuje gestá.
- Používa „echolalickú reč“ - opakuje výpovede po komunikačnom partnerovi, z TV bez komunikačného zámeru, nefunkčne.
- Nekladie žiadne otázky a nevyžaduje odpoveď.
- Tvorí niektorú hlásku chybne (na nesprávnom mieste), napr. hlásku R tvorí hrdelne alebo sykavky tvorí medzi zubami (ak napr. hlásku R zamieňa za jednoduchšiu hlásku J, je to veku primerané).
- Má v reči neplynulosti (napr. zajakávanie sa).
V 4. roku dieťaťa by ste mali vyhľadať logopedickú pomoc, ak:
- Komolí dlhé slová a jeho reč je pre okolie ťažšie zrozumiteľná.
- Má hrdelné R, sykavky (Č, Š, Ž, DŽ, C, S, Z, DZ), alebo hlásky D, T, N, L tvorí medzi zubami.
- Netvorí súvetia a má zlú gramatiku.
- Sa objavia neplynulosti (zajakávanie sa) po dobu niekoľkých mesiacov, prípadne si svoje zajakávanie začne uvedomovať a trápi ho to.
- Dýcha ústami alebo má problémy s jemnou a hrubou motorikou.
- V tomto období by mala byť reč dieťaťa už ľahko zrozumiteľná, aj keď ešte nemusí byť úplne gramaticky správna a hlásky L, R môže buď vynechávať, alebo ich v reči nahrádzať napríklad hláskami U, V, J.
Po 5. roku dieťaťa by logopéd mal byť už štandardnou súčasťou riešenia, ak:
- Dieťaťu chýbajú alebo nesprávne vyslovuje niektoré hlásky. Do piatich rokov by malo dieťa tvoriť a používať správne všetky hlásky reči, ak tak nie je, je vhodné vyhľadať logopéda. Všeobecne rodičom odporúčam, ak výslovnosť po 4 roku nie je správna, aby začali hľadať logopéda, pretože čakacia doba na vyšetrenie je často dlhšia. Čím dlhšie dieťa takúto výslovnosť používa, tým náročnejšie je ju odnaučiť.
Často počúvaná veta od známych, samozvaných odborníkov na detskú reč, znie: „Aj Einstein začal rozprávať až v 5-tich rokoch…“. Túto vetu treba upresniť, pretože vývin reči je špecifický a v každom období sa v reči intenzívnejšie rozvíja iná zložka: slovná zásoba, gramatika, výslovnosť, schopnosť čítať a iné. Napríklad, ak trojročné dieťa ešte nespája slová do viet, možno sa to naučí v 4 rokoch, ale vety nebudú gramaticky správne. Ak sa gramatika upraví v 5. rokoch, dieťa ešte nebude pripravené na školu. Je dôležité si uvedomiť, že strata času bez odbornej pomoci môže mať dlhodobé následky. Ak by trojročné dieťa nechodilo, nik by nepovedal: „Nevadí, má ešte čas. Rozchodí sa, keď pôjde do škôlky.“ V skutočnosti to nie je ani takéto zjednodušené. Napríklad, niektoré z detí, ktoré „preskočili“ fázu lozenia a štvornožkovania, mávajú v 1. ročníku problém držať správne ceruzku. Nemajú dostatočnú oporu v lakti, ktorú iné deti pri plazení získali. Takáto spojitosť by nám mnohým ani nenapadla. Síce sa dieťa naučilo chodiť, neosvojená schopnosť sa ukázala ako chýbajúca omnoho neskôr, pri osvojovaní si novej, inej schopnosti. Problémy, ktoré sa dostavia neskôr, môžu a nemusia byť nápadné a môžu a nemusia prekážať. Deti si tieto deficity nemusia, no môžu uvedomovať, a to až do dospelého veku. Ich neskoršie rozhodnutia, ako výber školy či povolania, môžu byť ovplyvnené ich ťažkosťami v reči.
Kto môže pomôcť? Odborníci v starostlivosti o rečový vývin
Pokiaľ sa v prípade neustupujúcich problémov rozhodnete osloviť odborníkov, je to krok správnym smerom. Oneskorený vývin reči nie je "len o tom", že dieťa nerozpráva, ale môže signalizovať širšie vývinové problémy.
- Pediatr: Je prvým kontaktným bodom. Pediatri poznajú vývinové normy a sú povinní robiť skríningové testy deťom do troch rokov. Začať môžete práve u pediatra.
- Detský psychológ: Posúdi celkový vývin dieťaťa - vrátane myslenia, pozornosti, správania a sociálnych zručností. Návšteva u psychológa je podstatná, ak má dieťa problémové správanie.
- Neurológ: Skúma, či rečové ťažkosti nesúvisia s fungovaním nervového systému (napr. vývinová dyspraxia, epilepsia, hypotónia).
- Foniatra: Špecializuje sa na vyšetrenie sluchu a rečových funkcií. Porucha sluchu je častou príčinou oneskorenia reči, preto je foniatrické vyšetrenie nevyhnutné.
- Logopéd: V prípade, že dieťa nerozpráva, je potrebná aj návšteva logopéda. Detský logopéd, nie je doktor, z ktorého majú deti strach: nepichá injekcie, nepredpisuje lieky, nechodí od hlavy po päty v bielom plášti s rúškom na tvári. Logopedičky z Aktivka sa venujú rannej stimulácii a spustili on-line poradenstvo. Ak máte nejaké pochybnosti, tak neváhajte. Nemusíte ani nikam chodiť.
- Špeciálny pedagóg: Spolupráca so špeciálnym pedagógom môže byť nápomocná, najmä v školskom prostredí, kde môže pomôcť usmerniť spolužiakov aj pedagógov dieťaťa s rečovými ťažkosťami.
Ak Vaše dieťa začína rozprávať neskoro, zbytočne nečakajte a vyhľadajte logopéda. Kým by ste čakali, Vaše dieťa by nikam nenapredovalo. Využiť môžete aj službu skríningu vývinu, ktorá vám dá obraz o stave celkového vývinu vášho dieťaťa. Pokiaľ ste si istí, že problém je "len reč", logopédi majú k dispozícii test TEKOS.
Špecifické poruchy reči a ich charakteristika
Problémy s rečou u detí môžu mať rôzne príčiny a prejavy. Je dôležité rozlišovať medzi bežnou fázou vývoja a skutočnou poruchou reči, ktorá si vyžaduje odbornú intervenciu.
Oneskorený vývin reči (OVR)
Oneskorený vývin reči sa týka detí, ktorých reč sa nevyvíja podľa štandardných vývinových noriem. Ide o deti, ktoré majú normálny intelekt, nemajú postihnuté zmysly, ich motorika sa vyvíja správne, nemajú poškodené rečové orgány, žijú v primerane stimulujúcom prostredí a vedia vhodne reagovať na podnety z okolia (aj keď na začiatku len bez slov, gestami). Je to stav, keď pasívna slovná zásoba je v poriadku, ale aktívna reč sa ešte nerozvinula. V takom prípade je dôležité vytvárať čo najviac príležitostí, aby sa dieťa pokúsilo vyjadriť samo. Ak ani po niekoľkých mesiacoch takýchto pokusov dieťa nezačne hovoriť, vyhľadajte odborníka.Pri terapii oneskoreného vývinu reči sa zameriavame na rozvoj prekurzorov reči. Pre správny rečový vývin ich dieťa musí mať osvojené ešte pred tým, ako sa samotný vývin reči začne. Zaraďujeme sem napríklad schopnosť dieťaťa zamerať pohľad na tváre alebo predmety, vydávanie prvých zvukov, radosť pri interakcii s rodičom a podobne. Terapia sa ďalej zameriava na tvorbu gest, ktoré tvoria predpoklad pre vznik prvých slov, na rozvoj aktívnej slovnej zásoby - teda tej, ktorú dieťa aktívne využíva, ale aj pasívnej slovnej zásoby - ktorej dieťa iba rozumie, ale samostatne ju nepoužíva, a na tvorbu prvých slovných spojení a správnej výslovnosti. Veľmi dôležitou súčasťou je vzdelávanie rodičov v oblasti komunikačných stratégií.
Vývinová jazyková porucha (VJP)
Vývinovú jazykovú poruchu diagnostikuje klinický logopéd či logopedička po 3. roku života. Vo vývine reči sa dieťa nemusí oneskorovať, ale jednotlivé rečové míľniky (dôležité štádiá vývinu reči) si neosvojuje v primeranej kvalite alebo poradí. Vývinová jazyková porucha sa môže prejaviť napríklad v zlom rozlišovaní zvukov reči, ako aj v rozdiele medzi aktívnou slovnou zásobou (dieťa jej rozumie a aktívne ju v reči využíva) a pasívnou slovnou zásobou (dieťa jej síce rozumie, ale samo ju nevie používať), pričom pasívna môže výrazne prevládať nad aktívnou.Aj pri vývinovej jazykovej poruche kladieme dôraz na kvalitnú a podrobnú diagnostiku a jej správne vyhodnotenie, pretože dôležité nie je len určenie správnej diagnózy, ale aj zhodnotenie slabých a silných stránok rečového vývinu dieťaťa. Ak vývin u týchto detí nenapreduje v žiaducom smere, uvažujeme o rozvoji symptómov vývinovej jazykovej poruchy.
Elektívny mutizmus
Možno ste sa aj vy niekedy stretli s deťmi, ktoré za určitých podmienok komunikujú a za iných nie. Ak dieťa nemá poškodený centrálny nervový systém ani rečové orgány a aj napriek tomuto faktu a svojej veľkej snahe nie je schopné komunikovať so svojím okolím, hovoríme o elektívnom mutizme. Elektívny mutizmus sa zaraďuje medzi poruchy sociálnych vzťahov. V prípade spomínaného tzv. elektívneho mutizmu deti relatívne bez ťažkostí komunikujú v známom, najčastejšie v rodinnom prostredí. Len čo sa však dostanú do nového, neznámeho prostredia, ktoré im nie je blízke, rečovú schopnosť strácajú. Ak však dieťa pomerne plynulo rozpráva v akomkoľvek prostredí okrem prostredia rodinného, v takomto prípade sa často jedná o problémovú či nefunkčnú rodinu. Zvyčajne sa objavuje pred piatym rokom. Dieťa sa prejavuje ako utiahnuté a kvôli tomu sa niekedy ťažšie rozpozná, skôr až po nástupe do školy. Štatisticky častejšie sa elektívny mutizmus vyskytuje u dievčat.Niektoré príznaky elektívneho mutizmu majú aj deti trpiace autizmom, Aspergerovým syndrómom, schizofréniou, mentálnym postihnutím, sociálnou fóbiou, depresiou, poruchou opozičného vzdoru alebo úzkostnou poruchou. Ak sa u dieťaťa elektívny mutizmus objaví, je vysoko pravdepodobné, že nie je jediným členom rodiny trpiacim touto poruchou. Časové trvanie spomínanej poruchy je individuálne, vo všeobecnosti sa však dá povedať, že zanedbanie takého stavu u dieťaťa môže viesť k jej prehĺbeniu, časovému predĺženiu, ako aj k následným ťažkostiam pri jej eliminácii. Neodporúča sa neustále nátlakovo nabádať dieťa ku komunikácii, nakoľko výsledný efekt takého prístupu je presne opačný, ako sa pôvodne očakávalo, a situáciu obvykle len zhorší. U detí, ktoré trpia elektívnym mutizmom, často zisťujeme rezervovanosť, hanblivosť, nesamostatnosť, prílišnú viazanosť na rodiča.
Kedy vyhľadať odborníka pri elektívnom mutizme?U detí sa vo všeobecnosti často stretávame so situáciami, v rámci ktorých sa nevyhnú kontaktu s cudzími ľuďmi aj v neznámom prostredí mimo domova, ktorí ich nabádajú ku komunikácii. U dieťaťa so zdravým vývinom sa po istom čase pocit neistoty prirodzene stráca, verbálne prejavy dieťaťa sa stávajú suverénnejšími a smelšími a pomerne plynulá až zvedavá konverzácia na seba obvykle nenechá dlho čakať. O elektívnom mutizme však môžeme hovoriť zväčša v prípade, ak súvislá mlčanlivosť pretrváva dlhšie ako mesiac po adaptácii na nové prostredie. V takomto prípade sa odporúča návšteva psychológa, ktorý navrhne ďalší individuálny postup.
Mutistické dieťa v školskom prostredí:Deti so spomínanou poruchou môžu byť často intelektovo na pomerne vysokej úrovni. Ak majú snahu a motiváciu, ľahko si osvojujú školské učivo. Ak problém u dieťaťa pretrváva, môže riaditeľ školy, ak má na to vhodné podmienky, po konzultácii s rodičom a splnení podmienok, pristúpiť k integrácii takého dieťaťa ako žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. V školskom prostredí sa odporúča oboznámiť spolužiakov s jeho situáciou, nenútiť dieťa k verbálnej komunikácii, a tým pádom k ústnej odpovedi, ale zamerať sa predovšetkým na jeho písomný prejav. Prospech dieťaťa tak môže byť dobrý, ale faktom zostáva, že jeho sociálny vývin zaostáva. Nevie sa presadiť medzi spolužiakmi, poprosiť niekoho o pomoc, či vybaviť záležitosti každodenného života mimo rodinného prostredia. V škole môže byť taktiež nápomocná pravidelná spolupráca so špeciálnym pedagógom a školským psychológom, ktorý pomôže usmerniť spolužiakov, ako aj jeho pedagógov. Práca so žiakom si vyžaduje citlivý prístup. Spočiatku môže byť vhodné využívanie uzavretých otázok, na ktoré môže dieťa odpovedať neverbálne - napríklad prikývnutím alebo krútením hlavou.
Pomôcť môže aj grafická hra:Jednou z metód nápravy môže byť napríklad grafická hra, pri ktorej sedíme oproti dieťaťu a na stole máme hárok papiera. Rodič aj dieťa majú farebné ceruzky. Požiadame dieťa, aby niečo nakreslilo, stačí iba čiarku alebo bodku. Potom so svojou, ale inou farebnou ceruzkou niečo prikreslíme. Takto striedavo kreslíme, pričom provokujeme reakcie dieťaťa tým, že niečo prečiarkneme, uzatvoríme, urobíme hranicu a podobne. Komunikácia znamená robiť niečo spoločným, deliť sa, zverovať sa, zbližuje ľudí. V prípade, že verbálna reč z akéhokoľvek dôvodu absentuje, dieťa sa stáva izolovaným, pre okolie nepochopeným, čo môže viesť k problémom so správaním (keď sa úroveň frustrácie dieťaťa zvyšuje, pretože nie je schopné vyjadriť svoje potreby) a sociálnej izolácii (keď dieťa nie je schopné komunikovať so svojimi rovesníkmi a môže sa uchýliť k inému nežiadúcemu správaniu, ako je strkanie či udieranie, aby sa pokúsilo nadviazať pozornosť iných ľudí).
Efektívne prístupy a metódy podpory reči
Rodičia by mali stimulovať správny vývin reči u dieťaťa od narodenia, lebo presne vtedy sa začína. Vývin reči je postupný proces, ktorý prebieha najmä v interakcii medzi dieťaťom a rodičom. Najlepšie, ako podporiť vývin reči u dieťaťa, je tráviť s ním veľa času aktívnou komunikáciou. Podľa toho, v akom vývinovom štádiu reči sa dieťa nachádza, by sme mali prispôsobiť svoju reč voči dieťaťu.
Stimulácia reči v domácom prostredí
- Všeobecné stratégie: Opisujte dieťaťu všetko, čo práve vidí a deje sa okolo neho. Rozprávajte sa s ním o tom, používajte viac otvorené otázky, spievajte si pesničky, rozprávajte si riekanky. Zapájajte ho do bežného chodu domácnosti, napr. pri varení, praní, aby s vami trávilo čo najviac času, aj keď to bude znamenať, že vás to zdrží. Čas, ktorý investujete do dieťaťa, najmä v ranom veku, sa vám mnohonásobne vráti. Najdôležitejšie je s dieťaťom veľa a často hovoriť - opisujte mu, čo robíte, čo vidíte, čo sa deje okolo. Aj keď vám neodpovedá slovami, učí sa počúvať, rozumieť a neskôr aj napodobňovať.
- Rozvoj slovnej zásoby: S rozšírením slovnej zásoby vám pomôžu napríklad kartičky na rozvoj reči. Veľmi dôležité je čítanie kníh - nahlas a s obrázkami.
- Obmedzenie technológií: Dôležité je tiež správne používanie technológií, ktoré sú dnes neodlúčiteľnou súčasťou našich životov. U detí do dvoch rokov sa snažte vyhýbať používaniu akýchkoľvek digitálnych médií. Vo veku medzi 2 a 5 rokom života obmedzte používanie obrazovky na max. jednu hodinu denne. Vyberajte dieťaťu veku primerané programy, pozerajte sa na ne spolu s ním, pomôžte mu pochopiť, čo vidí, a rozprávajte sa s ním o tom. Lepšie ako pozeranie príbehov na obrazovke je počúvanie príbehov z kníh.
- Podpora motoriky a sociálnej interakcie: Podporujte gestá a mimiku, naučte sa spolu rytmické riekanky a spievajte piesne. Podstatné je, aby sme u detí stimulovali jemnú, hrubú motoriku a koordináciu, či podporovali sebaobslužné činnosti (obliekanie, obúvanie, toaleta…). Pri hre je dôležité, aby dieťa tolerovalo partnera, s ktorým do hry vstupuje. Rozvíjame sociálnu interakciu, ktorú považujeme za základ akejkoľvek reči. V hre si s dieťaťom vymieňame úlohy, pričom pochopí, že sa striedajú úlohy aj pri učení. V hre rozvíjame aj sekvencie, teda dieťa je schopné urobiť počas hrania viacero nadväzujúcich činností (napr. nakŕmiť bábiku a uložiť ju spať). Podľa postupnosti v hre dokážeme určiť, na koľko slov je pripravené, teda koľko si dokáže zapamätať. Okrem toho je dôležité rozvíjať aj kvalitu hry - musí byť funkčná (teda dieťa chápe, na čo sa predmety používajú) a napodobňujúca (vie napodobniť všetko, čo vidí u rodičov).
Správne opravovanie reči
Rodičia často deti opravujú a nútia ich, aby slovo vyslovili správne, čo nie je správny prístup. Ak dieťa nesprávne vysloví slovo „čaj“, napríklad „mami, prosím si caj“, namodelujte dieťaťu správnu výslovnosť a zvýraznite hlásku, ktorú vyslovilo nesprávne, napríklad „dobre, hneď ti urobím Čaj“, aby sme stimulovali správnu výslovnosť sluchovou cestou. Ak dieťa danú hlásku nedokáže vysloviť a rodič ho núti do opravy, zbytočne dieťa frustruje a vytvára si negatívny vzťah k nácviku výslovnosti, lebo aktuálne nie je v jeho schopnostiach vysloviť slovo správne. Aj keď deti vedia danú hlásku vysloviť, kým ju začnú používať v spontánnej reči, musia si ju najprv nacvičiť v slabikách, v izolovaných slovách vo všetkých pozíciách, postupne ju zafixovať vo vetách, pri opise obrázku a potom postupne zautomatizovať do bežnej reči postupným predlžovaním času, kedy je dieťa schopné sa sústrediť na správne používanie. Spontánne používanie v reči si vyžaduje určitý čas a dostatočný tréning. Musíme vždy trénovať na úrovni, ktorú ešte dieťa úplne nezvláda samostatne, ale s pomocou to dokáže, v tzv. zóne najbližšieho vývinu. Rovnakým spôsobom, ako pri nesprávnom vyslovovaní slov, sa riadime aj pri oprave nesprávnej gramatiky. Opravovať dieťa pri nesprávnej výslovnosti a gramatike je nesprávne, pri neplynulostiach (ako zajakávanie) je to priam zakázané.
Stimulačné programy a príprava na školu
V prípade, že ste problém zachytili skoro, môžete začať s jeho riešením. Existujú rôzne stimulačné programy pre deti od 2 rokov. Rodičia sa konzultáciami môžu naučiť, ako doma rozvíjať dieťa tak, aby rešpektovali vývinové zákonitosti. Na vedomosti a zručnosti nazbierané počas stimulačného programu sa nabaľujú ďalšie vedomosti a zručnosti, ako keď gúľate snehovú guličku.Najnovšie výskumy preukázali významné prepojenie medzi oneskoreným vývinom reči a vznikom dyslexie/dysgrafie v školskom veku. V dnešnej dobe je stále viac možností pre rodičov získať informácie o varovných signáloch pre dyslexiu, či o rizikových skupinách detí ohrozených dyslexiou. Existuje aj Test prediktorov gramotnosti (autorka Marína Mikulajová a kol.). Tento test vie pomerne s veľkou presnosťou predpovedať problémy v čítaní a písaní po nástupe na ZŠ. Realizuje sa pred nástupom do školy ešte počas navštevovania materskej školy. Pokiaľ sa v teste odhalí, že Vaše dieťa môže mať problémy s dyslexiou/dysgrafiou, opäť môžete začať s prípravou dieťaťa. Kurz fonematického uvedomovania rozvíja predčitateľské zručnosti tak, aby bolo dieťa pripravenejšie na čítanie. Viem, že je vždy ťažké čeliť informácií, že nie je všetko úplne v poriadku, najmä ak sa to týka Vášho dieťaťa. Žiaľ, pred takýmito problémami sa nedá utiecť. To, čo môžete, je získať viac času na prípravu do školy.
Augmentatívna a alternatívna komunikácia (AAK)
Pre dieťa, ktoré nerozpráva, môžeme použiť gestá, obrázky alebo aj komunikačné predmety a technológie. Nie je potrebné sa komunikácie náhradnou formou báť, pretože ňou stimulujeme vývin hovorenej reči. Náhradná komunikácia sa učí veľmi jednoducho. Rodič len používa gestá, príp. Náhradnú komunikáciu môžeme formovať aj prostredníctvom riadeného učenia, keď vytvárame dieťaťu komunikačné situácie, kde je motivované pýtať si niečo. Ukazujeme mu gesto alebo obrázok a tým mu znázorňujeme vzor používania. Komunikačné situácie vytvárame tak, že napr. obľúbené jedlo dieťaťu podávame v menších množstvách a je nútené pýtať si ďalšiu porciu, alebo môžeme obľúbenú hračku podať dieťaťu v zatvorenej priehľadnej nádobe - bude potrebovať pomoc, o ktorú vás musí požiadať. Najdôležitejšie je komentovať všetko, na čo sa dieťa pozerá, čo robí, a všetko, čo s dieťaťom robíme my. Ak potrebujeme podporu pri porozumení, využívame len gestá. Pri podpore aktívnej reči myslíme na to, že rodič je vždy vzorom aj v komunikácii.
Výmenný obrázkový komunikačný systém (PECS):Predstavte si, že ste práve dojedli svoje raňajky, avšak práve dnes by ste si dali ešte jeden kúsok, pretože ste sa zobudili extrémne hladní, ale nik vám ho nepodá. Začnete ukazovať smerom do kuchyne, prosiť, naznačovať, spočiatku sa snažia vám ponúkať veci, nosia hračky, zapínajú telku, podávajú vodu, len ten rožok nie a nie. Áno, dá sa to. Ponúka nám to program určený pre skorý tréning neverbálnej symbolickej komunikácie nazývaný PECS. Výmenný obrázkový komunikačný systém sa spája s menami Andrew Bondy a Lori Frostová. PECS je jedna z augmentatívnych a alternatívnych možností komunikácie, nahrádza reč. Vďaka PECS-u sa dieťa učí funkčne komunikovať, čo znamená, že sa dieťa naučí vyhľadať komunikačného partnera, nadviazať s ním kontakt a pomocou symbolov odkomunikovať svoje potreby. Kľúčom k úspechu je používať ho tak často, ako je to len možné. PECS používa k naučeniu funkčnej komunikácie symboly (čierno-biele alebo farebné), ktoré dieťa mení s komunikačným partnerom za konkrétne predmety. Tieto obrázky sú umiestnené do komunikačnej knihy so suchým zipsom. Primárne nie je určený na výučbu reči, hoci tá je podporovaná nepriamo a niektoré deti ju začnú spontánne používať. PECS je úspešný u detí, ktoré sú z rôznych príčin neverbálne, vrátane detí s autizmom, ako aj pre tých, ktorí sa učia zrakom. Je dôležité, aby bolo dieťa schopné venovať sa podnetu, nájsť komunikačného partnera a nadviazať s ním spoločnú pozornosť. Nie je dôležitá úroveň jemnej motoriky, ako ani schopnosť sedieť za stolom. Nutné je však, aby dieťa bolo ku komunikácii dostatočne motivované.
Znakovanie Baby Signs:Metódu znakovania Baby Signs objavila Mgr. Anna Nagyová Slováčková, keď sa jej narodili dvojčatá. Začala sa o ňu viac zaujímať a zúčastnila sa seminára pre rodičov Baby Signs. Program ponúka niekoľko prínosov a môže slúžiť aj ako prevencia oneskorenia reči. Metóda vychádza z prirodzených gest a znakov, ktoré v podstate iba rozvíja a rozširuje slovník znakov. Pracuje postupne až so 100 znakmi, ktoré si rodičia ďalej upravujú podľa vlastných potrieb a nezriedka si vymýšľajú aj ďalšie. Učenie aj používanie znakov je veľmi jednoduché a ľahko zvládnuteľné ako pre batoľa, tak aj pre jeho rodičov. Je to navyše zábava aj spôsob, ako si vytvoriť väčšie puto a cestu k porozumeniu. Obava, že by sa vďaka znakovaniu vývoj reči zastavil, alebo nejako obmedzil, je pomerne častá. Výskum však preukázal pravý opak. Keď dáte dieťaťu zakúsiť pocit, že niečo môže oznámiť samo, veľmi ho to motivuje v rozvoji komunikácie. „Objavte cestu, ako sa dohovoriť, než prídu slová.“ U detí s oneskoreným vývojom reči to platí dvojnásobne. Keď dieťa v dvoch rokoch začne ukazovať znaky EŠTE + MLIEKO, začne si aj v mozgu vytvárať komunikačné vzorce. Pre túto chvíľu je úplne jedno, že nepovedalo „ete brm“ alebo „ešte mlieko“. Dieťa komunikuje, rozvíja sa mu aj myslenie. Nepociťuje frustráciu z toho, že niečo chce, nevie to povedať a nikto ho nechápe. V praxi sa obrátilo mnoho mamičiek, ktorých deti ešte v 2 rokoch vôbec nezačali komunikovať alebo komunikovali len veľmi obmedzene. Spätne všetky potvrdili, že znaky začali ich deti čoskoro používať. Väčšinou sa jednalo o znaky zvieratiek alebo obľúbených hračiek. Oveľa viac mali deti záujem komunikovať o veciach, ktoré ich zaujali, než o svojich potrebách. Koncom tretieho roku prevažovali v ich komunikácii slová a krátke vety, ktoré občas dopĺňali znaky. Metóda znakovania Baby Signs je u nás stále pomerne málo rozšírená. Ako logopéd by bolo vítané, ak by sa táto metóda dostala do širšieho povedomia a našla využitie nielen u zdravých detí, ale napríklad aj u detí s oneskoreným vývojom reči. Metóda Baby Signs bola skúmaná aj u detí s poruchami sluchu, Downovým syndrómom a u detí s poruchami autistického spektra. U všetkých týchto skupín bol preukázaný prínos znakovania pri starostlivosti o tieto deti.
Logopédia v praxi - Súčasné prístupy a prekonávanie obáv
Dieťa, ktoré chodí na logopédiu, nie je hlúpe, ale učí sa pekne rozprávať. Tohto sa báť určite nemusíte. Mnohí rodičia, keď zachytia problémy v reči, začnú pociťovať neistotu a zdôverujú sa svojmu okoliu. Tak môžu počuť rôzne rady ako „Čo sa stresuješ, to určite dobehne“, „Ja som poznala jednu a jej dcérka tiež dlho nerozprávala a nakoniec sa rozrozprávala“ alebo „Počkaj, chlapci začínajú rozprávať neskoršie.“ Niekedy takéto rady počuť aj od odborníkov, čo je poľutovaniahodné, pokiaľ tejto rade nepredchádza odborné posúdenie stavu. Toto je dôvod, prečo je v prípade neustupujúcich problémov vhodné osloviť odborníkov.
Logopéd nie je žiadny doktor, z ktorého majú deti strach: nepichá injekcie, nepredpisuje lieky, nechodí od hlavy po päty v bielom plášti s rúškom na tvári. Logopédia nie je žiadne trápenie! Už nie je iba o paličkách v ústach a bielych plášťoch. Mnoho dnešných logopédov robí terapiu s deťmi hravou formou. Starší sedia za stolíkom so zaujímavými pracovnými listami, pomôckami, kartami, pexesom… Mladší sedia na koberci a pani logopedička ich s pomocou zaujímavých hračiek učí pekne rozprávať. Mnoho detí sa na stretnutie s logopédom teší.
Rodič ako kľúčový partner v terapii:Pri najmenších deťoch (do 3-4 rokov) logopéd pracuje najmä s rodičom. Rodič je ten, kto je s dieťaťom najčastejšie a kto ho môže najlepšie stimulovať v reči. Logopéd vám ukáže, ako na to. Napríklad v Kurze pre rodičov „Nehovorí? Nečakajte!“ sa rodičia učia efektívne komunikačné stratégie.
Logopédia nie je zázrak, ale vedecky podložená práca:Nik nemôže povedať, že ak sa predsa len odhodláte a zájdete k logopédovi, Vaše dieťa začne ako šibnutím čarovného prútika okamžite rozprávať. Niekedy sú za tým hodiny a hodiny spoločnej domácej snahy. A niekedy nás i napriek tomu možnosti a schopnosti dieťaťa jednoducho „nepustia“ k takým pokrokom, aké by sme si priali. Vývin reči je veľmi individuálny a neexistujú dve rovnaké deti. Mnoho terapií v súčasnej logopédií sú tzv. „evident based“, čiže „založené na dôkazoch“. To znamená, že ich efektivita je vedecky preukázaná výskumom.
Výhody pre rodičov:Okrem toho, že návšteva logopéda prospieva deťom, často ulahodí aj rodičom: konečne zistíte, či Vaše obavy boli alebo neboli odôvodnené. Zistíte, čo a prečo má vlastne Vaše dieťa za rečový problém. Uvidíte, ktoré sú jeho silné a slabé stránky a naučíte sa tie slabé vhodne stimulovať. Stretnutia s logopédom môžu úplne zmeniť Váš postoj a pomôcť Vám vyrovnať sa s pocitmi, ktoré prežívate. Naučíte sa, čo môžete od dieťaťa najbližšie očakávať a budete sa tak čoskoro môcť tešiť z nových, aj malých, pokrokov. Z mnohých rodičov sa potom stávajú akísi „laickí logopédi“, ktorí vedia aj sami vymyslieť vhodnú aktivitu. S niektorými takýmito mamičkami aj oteckami si logopédi dopisujú ešte po ukončení terapie, pričom rodičia často majú „arzenál“ pomôcok väčší než samotní odborníci a prekvapia novou zaujímavou pomôckou, či aktivitou. Ak máte podozrenie, že s rečou Vášho dieťaťa niečo nie je v poriadku, nečakajte. Nenechajte sa odradiť radami samozvaných odborníkov. O Vašom dieťati toho veľa nevedia a logopédia ako veda od „ich doby“ výrazne pokročila. Naučte sa Vášmu dieťaťu pomôcť.