V dnešnej dobe si veľa z nás pojmom diéta ihneď spojí chudnutie. Ale nie je tomu tak. Slovo diéta (diaita) pochádza zo starovekého Grécka a už Hippokrates týmto slovom označoval príjem stravy a tekutín, ktorý je riadený a má presne daný účel. Tento účel môže byť zachovanie zdravotného stavu takého, aký je, ale aj jeho zmena a zlepšenie.
Medicínsky pohľad na diétne režimy
Nemocničné diéty sú diéty stanovené lekárom alebo nutričným terapeutom. Sú to diéty, s ktorými sa môžete stretnúť pri pobyte v kúpeľoch a iných liečebných zariadeniach. Tieto diéty sú štandardne označené číslicami napr.: č. 1 diéta kašovitá (pri úraze v ústnej dutine, akútnom vredovom stavu žalúdka, po operáciách tráviaceho ústrojenstva a pod.), č. 2 diéta šetriaca (po operáciách žalúdka, pri poruchách tráviaceho systému a pod.), č. 3 diéta racionálna (určená pacientom, u ktorých nie je potrebná zvláštna úprava stravy), č. 4 diéta žlčníková a ďalšie.
Redukčná diéta je diétou nízkoenergetickou a slúži k zníženiu hmotnosti jedinca. U redukčných diét je potrebné sledovať množstvo jednotlivých výživných látok, ktoré prijímame. Sledujeme príjem energie, tukov, sacharidov, bielkovín, cholesterol, vlákninu, minerálne látky a tiež je dôležitý príjem tekutín. Redukčné diéty sa ďalej delia podľa množstva prijímanej energie. U týchto diét je potreba vnímať svoje telo a nezabúdať na dôležité minerálne látky, vlákninu a vitamíny, ktorých prísun telo potrebuje.
Fenomén prerušovaného pôstu
Po nich nám môže s nadbytočnými kilogramami pomôcť prerušovaný pôst. Odborníčka však varuje, že ani táto moderná diéta nie je pre každého. Prerušovaný pôst alebo fasting, je čoraz obľúbenejším spôsobom stravovania. Jeho zástancovia tvrdia, že nepomáha len s reguláciou hmotnosti, ale prispieva aj k zlepšeniu zdravotného stavu a vitality.
Podstatou je fixné nastavenie obdobia pôstu a jedenia. Najpopulárnejšou formou je rozdelenie 16/8, čo v praxi znamená 16 hodín pôstu a osem hodín stravovania. Prvým jedlom dňa môžu byť raňajky o ôsmej ráno, no v tom prípade sa treba pripraviť na to, že večera sa bude podávať už o šestnástej a bude posledným jedlom dňa.
Moderné prístupy: „Satiating“ diéta a jej princípy
Experti na výživu prichádzajú so zvláštnym stravovacím plánom nazvaným „Satiating“ diéta. Jesť tak, aby ste boli sýti a pritom chudnúť? Už z anglického názvu vyplýva, že hlad vás počas tejto diéty rozhodne obíde. A navyše, ubudnú aj nadbytočné kilogramy telesného tuku. Satiating, teda zasycujúca diéta sa považuje za kombináciu stredomorskej a keto diéty.
Satiating diéta si z obidvoch stravovacích programov berie to najlepšie. Chváli sa vysokým obsahom bielkovín, ktorých zdrojom sú najmä ryby, chudé časti mäsa, celozrnné potraviny v podobe cestovín či ryže. Neobchádza ani konzumáciu ovocia a zeleniny a popýšiť sa môže aj vysokým podielom zdravých tukov ukrytých v avokáde, orechoch. Zakázané nie sú ani mliečne výrobky, a to najmä jogurty.
Odborníci na výživu tvrdia, že satiating diéta pomáha tlmiť hlad, znižuje telesný tuk, upravuje hladinu glukózy v krvi, zrýchľuje metabolizmus a dokonca zlepšuje krvný tlak. Zaujímavosťou je skutočnosť, že zakladatelia tohto zvláštneho jedálnička vyslovene odporúčajú konzumáciu štipľavých korenín, z ktorých preferujú predovšetkým chilli papričky. Látka kapsaicín obsiahnutá v chilli má totiž tuk spaľujúce účinky a znižuje hmotnosť.
Ketogénna diéta: Od liečby k redukcii
Najpopulárnejšou diétou súčasnosti je podľa všetkého ketogénna diéta. Spomínaná populárna ketodiéta je pomerne starý spôsob stravovania sa. Pôvodná ketodiéta vznikla medzi rokmi 1920-1930 na liečbu epilepsie detí, prezradil nám obezitológ MUDr. Vladimír Teplan. Túto diétu tvoria z energetického hľadiska na 60% tuky, 35% bielkoviny a iba necelých 5% sacharidy. Až v neskoršom období sa tento typ stravovania začal využívať k redukcii hmotnosti.
Princíp ketogénnej stravy je stravou navodená ketóza, teda stav, kedy organizmus využíva metabolity vlastného tuku nazývané ketóny na energiu. Tento stav nie je sprevádzaný nedostatkom energie, teda chudnúci človek necíti žiadny diskomfort, naopak cíti príliv energie, cíti zlepšenie ako fyzickej tak aj mentálnej výkonnosti.
Riziká a jojo efekt
S diétami na internete sa v poslednom období roztrhlo vrece, zjednodušene sú prezentované ako univerzálna a jednoduchá cesta ku schudnutiu. A to je ten problém - sú ponúkané všetkým. „Ako lekárovi, ktorý sa desaťročia zaoberá problematikou metabolizmu a výživy spojených s obezitou, mi táto nekontrolovateľná a klamlivá reklama prekáža,” hovorí obezitológ.
Pravda o JOJO EFEKTU
Diéty a chudnutie často sprevádza nepríjemný jav: jojo efekt. Jojo efekt alebo aj pojem jo-jo diéta je veľmi častý stav, kedy po impulzívnom chudnutí priberáte naspäť. Keď totiž rýchlo odoláme pokušeniu, vrátime sa ku starým návykom, čím opäť priberieme a spôsobíme si ďalšie zdravotné problémy. Jojo efekt je pritom iba návrat k zlým stravovacím návykom.
Paleo diéta: Návrat ku koreňom
Kontroverzný diétny hit si už stihol získať fanúšikov po celom svete. Jeho filozofia je jednoduchá a spočíva v presvedčení, že pre zdravie človeka nemôže byť nič prospešnejšie ako strava prirodzená pre jeho predchodcu, lovca a zberača. Človek sa vyvíjal viac ako dva milióny rokov, no len pred 10-tisíc rokmi objavil poľnohospodárstvo.
Priaznivci pravekého stravovania rozdeľujú potraviny do dvoch skupín. Tie povolené a vhodné sa nazývajú paleolitické. Sem patrí mäso, vajcia, živočíšne tuky, ovocie, zelenina, bobule a orechy. Odborník na výživu PharmDr. Jozef Zima zo spoločnosti Nutraceutica však takýto jedálny lístok ako dlhodobú formu stravovania neodporúča: "Je to ďalší extrém. Vylučovať zo stravy škroby, ktoré zabezpečujú dlhodobo stabilnú hladinu inzulínu v krvi, môže byť nebezpečné."
Cesta k udržateľnému zdraviu
Posadnutosť zdravým stravovaním je znakom dnešnej doby. Sme obklopení často subjektívnou záplavou informácií o tom, ako sa stravovať, aby sme si udržali štíhlu líniu a mali neustály prísun energie. Oddeľte fakty od fikcie, počúvajte svoje telo a inšpirujte sa našimi jednoduchými radami.
„Základom úspechu je jednoducho len sledovať, čo jete. Založte svoj jedálniček na rozmanitosti a v rozumnej miere si doprajte všetko, čo máte radi. Obmedzte soľ, rafinovaný cukor a vyhýbajte sa priemyselne spracovaným potravinám. Namiesto hysterického počítania kalórií a merania veľkosti porcií sa pokúste zamerať na rozmanitosť potravín v jedálničku a ich čerstvosť. Meňte stravovacie návyky pomaly. Drastické zmeny či hladovanie nerobia dobre vašej hlave ani telu. Predovšetkým, ak sú dlhodobo neudržateľné.
To, ako sa po jedle cítite, môže byť dobrým ukazovateľom toho, ako dobre jete. Vďaka zdravému jedálničku sa vyhnete nepríjemným pocitom ťažoby a úbytku energie. Vyskúšajte si naservírovať menšie porcie. Dobrou pomôckou môže byť aj menšia veľkosť tanierov. Prečo potom siahať po extrémnej diéte, keď sa dá stravovať príjemne, a pritom chudnúť? "Výživa má byť plnohodnotná. Nemá jej byť veľa, ale má byť kvalitná - obsahovať dostatok bielkovín, tukov a vitamínov," uzatvára Zima. K svojmu zdraviu prispejeme, ak sa vyhneme potravinám, ktorých zloženie na obale sa nám nechce dočítať do konca, pretože mu nerozumieme. Polotovary, instantné jedlá a stravovanie vo fast foodoch nahradíme poctivou kuchyňou.