Kresba je pre dieťa hrou a radostnou činnosťou. No má aj ďalší, širší význam. Kresby nie sú len umeleckým prejavom malých detí. Napovedajú toho mnoho o celkovom vývoji dieťaťa, rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza vývojom. Súvisí so skúsenosťami dieťaťa, rozvojom jeho emocionálnych i intelektuálnych schopností a tiež jeho motorickými schopnosťami. Kresba má pre deti nesmierny význam nielen ako hra a radosť, ale aj ako spôsob vyjadrovania svojich snov, fantázií a reality. V psychológii a pedagogike predstavuje detská kresba nielen nástroj na sebavyjadrenie, ale aj užitočný prostriedok na pochopenie emocionálneho a sociálneho vývoja dieťaťa. Kreslenie nie je pre dieťa len kratochvíľou či spôsobom, ako vyplniť voľný čas. Je to jeden z najprirodzenejších prejavov detskej psychiky a kľúčový nástroj sebavyjadrenia. Od momentu, kedy dieťa prvýkrát uchopí farbičku a zanechá na papieri stopu, začína fascinujúca cesta objavovania vlastnej identity a sveta, ktorý ho obklopuje.
Kresba ako Odraz Detského Sveta a Vývoja
Detská tvorba je kreatívny proces, ktorý úzko súvisí s celkovým vývojom dieťaťa. Odráža emocionálne prežívanie, kognitívne myslenie, ako aj motorické schopnosti. Psychológovia a pedagógovia ju využívajú na posúdenie úrovne vývinu dieťaťa, jeho emocionality a inteligencie, pričom kresba reflektuje jednotlivé vývojové štádiá detského rastu. Existujú isté vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Avšak, nie všetky deti ho dosahujú v rovnakom čase, pretože tento vývoj je veľmi individuálny a orientačný. Na vývoj kresby u dieťaťa vplýva v značnej miere aj jeho okolie. Tak ako celý duchovný rozvoj dieťaťa, aj vývin jeho prirodzeného nadania vyjadrovať sa kresbou je závislý od sociálneho prostredia, v ktorom dieťa žije. V priaznivých okolnostiach detská kresba predchádza všetkými štádiami svojho zákonitého rozvoja v zázračnej jednote s potrebami citovej aj rozumovej evolúcie.
Kresba je pre dieťa hrou a radostnou činnosťou. Dieťa do kresby projektuje informácie o sebe, svojich snoch, fantázii aj o realite. Práve preto sa kresba využíva v psychológii či v pedagogike. Slúži na posúdenie inteligencie, resp. úrovne vývinu dieťaťa, ako komunikačný prostriedok alebo ako spôsob skúmania jeho prežívania a emocionality. Kresba totiž kopíruje celkový vývin dieťaťa a rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza procesom. Dôležité je zdôrazniť, že každé dieťa má svoje vlastné tempo. Niektoré deti začnú pridávať detaily skôr, iné potrebujú viac času na experimentovanie so základnými tvarmi.
Historický Pohľad na Detskú Kresbu
Azda už definitívne pominuli časy, keď sa detské kresby považovali len za akési neumelé čmáranice a machľaniny. Dlho bola detská kresba prehliadaná a považovaná za niečo bezvýznamné. Napríklad ešte na maľbách z baroka je dieťa pozbavené akejkoľvek individuality. V klasicizme je iba dekoratívnym doplnkom určitého príbehu až romantizmus ho prijíma do stredu dospelých aspoň vo chvíľach rodinnej pohody. Meštiacka kultúra však objavuje aj detské kresby, uvedomuje si ich dôležitosť pre rozvoj detskej psychiky a najprv vo Francúzsku, potom v Nemecku propaguje kreslenie detí v školách, pod dozorom učiteľa.
Prví, čo zbúrali bariéry „aristokratického“ umenia a upozornili aj na špecifické hodnoty umenia detí boli francúzski kubisti, v ktorom najnástojčivejšie rezonovali nové umelecké potreby. Aj úsilie expresionistov sa stretlo s úsilím detí, pretože každá detská kresba je deformáciou, zvýraznením toho, čo dieťa považuje za dôležité. V roku 1887 vyšla prvá teoretická práca o detských kresbách. Napísal ju Corrado Ricci a nazývala sa „L´arte del bambini“ čiže „Umenie dieťaťa“. Estetická stránka ho však nezaujímala, išlo mu len o psychologickú analýzu. Tieto ranné štúdie položili základy pre moderné chápanie detskej kresby ako kľúčového indikátora vývoja.
Všeobecné Vývojové Štádiá Detskej Kresby
Existujú určité vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Viacerí odborníci prirovnávajú tieto vývojové štádiá k vývoju detskej reči. Prvé kresby sú ako detské hravé džavotanie, ktoré sa neskôr zdokonaľuje a vznikajú z neho ucelené vety. Tento model formulovali spoločne Viktor Lowenfeld a W. Lambert Brittain a predstavuje jeden z najdôležitejších rámcov na pochopenie vývoja kresby od detstva až po dospievanie.
Lowenfeldov a Brittainov Model Vývoja Kresby
Lowenfeldov model predstavuje cenný nástroj na vnímanie súvislostí medzi kresliarskymi schopnosťami a psychickým a kognitívnym vývojom detí.
- Fáza čmárania (2 - 4 roky): V tomto ranom období si deti užívajú radosť z kreslenia prostredníctvom čmáraníc. Začínajú chápať, že svojimi pohybmi môžu vytvárať značky na papieri. Tento proces čmárania je veľmi spontánny a prebieha bez zamýšľania sa. Je to nezobrazujúce obdobie, kedy sa dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia a vytvára prvé čarbanice, ktoré nemajú žiadny zmysel. Dieťa je schopné funkčnej špecifickej manipulácie s predmetmi, spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny, neskôr sa dostáva k čmáraniu.
- Fáza symbolického znázorňovania (4 - 7 rokov): Deti už začínajú kresliť jednoduché symboly znázorňujúce objekty a osoby. Kresba je skôr schematická a zameriava sa na konkrétne symboly (napríklad koliesko symbolizujúce hlavu). Je to obdobie, kedy dieťa začína formovať na papieri tvary a prechádza do štádia izolovaných predstáv. Dokáže už kresliť postavy, predmety, ktoré nie sú súčasťou nejakého deja alebo priestoru, napriek tomu, že dieťa to tak vníma. Vidí svoje postavy ako živé a konajúce.
- Schématická fáza (7 - 9 rokov): Deti začínajú vytvárať systematické symboly a ich kresby sa stávajú konzistentnejšími. Vyvíjajú si akúsi „schému“ na jednotlivé objekty - napríklad každá postava sa vyznačuje podobnými znakmi (hlava, telo, ruky). Túto fázu predstavuje situačná kresba, kedy dieťa kreslí, čo vidí.
- Fáza počiatku realizmu (9 - 12 rokov): Vnímanie sveta a kreslenie detí naberá v tejto fáze realistickejšiu podobu. Deti sa zameriavajú na detaily, ako sú proporcie a pohyb.
- Pseudorealistická fáza (12 - 14 rokov): V tejto fáze sa deti snažia čo najvernejšie napodobniť realitu. Prejavuje sa tu väčšia schopnosť detailného pozorovania. Do popredia prichádza aj sebakritika, ktorá ovplyvňuje sebavedomie a záujem o kreslenie.
- Obdobie rozhodnutí (od 14 rokov): V tejto fáze sa adolescenti rozhodujú, či sa budú venovať kresbe a umeniu aj naďalej. Tí, ktorí majú o výtvarnú tvorbu hlbší záujem, začínajú rozvíjať svoj osobný štýl a zručnosti. Naopak, niektorí môžu kreslenie opustiť (napríklad pre zvýšenú sebakritiku, nízke sebavedomie či nedostatočný záujem).
Vývoj Kresby Podľa Veku: Cesta od Škvŕn k Realizmu
Vývoj detskej kresby je neoddeliteľnou súčasťou celkového vývoja dieťaťa. Odráža nielen rozvoj motorických schopností detí, ale predovšetkým vývoj ich kognitívneho myslenia, emocionálneho prežívania a sociálneho vnímania sveta.
Okolo 1 roka: Obdobie škvŕn a bodiek
Dieťa okolo jedného roka zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva určitú stopu. Spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny, neskôr sa dostáva k čmáraniu. Je to nezobrazujúce obdobie, kedy sa dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia a vytvára prvé čarbanice, ktoré nemajú žiadny zmysel. Deje sa tak okolo 11 - 20 mesiaca jeho života. Typický je pohyb v rýchlom tempe, ktorý je pre dieťa uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. Jemná motorika dieťaťa je už solídne pripravená uchopiť a použiť písací nástroj. V tomto veku je naozaj dôležité byť na pozore a mať pre dieťatko len také materiály, ktoré mu neuškodia, aj keď ich ochutná. Dieťatko v tomto období nevie povedať, čo kreslilo, primárne trénuje koordináciu oko - mozog - ruka.
Okolo 2 rokov: Čmáranice a prvé ovály
Dieťa v tomto období už dokáže zvládať čmáranice rôzneho druhu. Dokáže už rozpoznávať rozdiely vo svojich čmáraniciach a je preň obyčajný krúživý pohyb v rýchlom tempe uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. Dieťa sa naučí časom vytvoriť uzavretý objekt, ovál. Hoci pre dospelého človeka tieto čmáranice nemajú žiadny význam, resp. nedokáže ich k ničomu prirovnať, deti v tom majú úplne jasno. Dokážu povedať, čo nakreslili a zmeniť tento obsah aj niekoľko krát. Vo veku 1,5 - 2 roky už po prvý krát dokáže dieťa vymyslieť konštrukciu skutočnosti. Svojím pozorovaním a vnímaním vzťahov okolo seba sa snaží o ich zachytenie. Ceruzka je predĺženou rukou dieťaťa, čiary priamo súvisia s JA dieťaťa. V tomto období sa dieťa naučí vytvoriť uzavretý objekt (loop), ovál. Pre tento vek je typická emocionalita, ktorá sa prejavuje aj silným tlakom ceruzky na papier.
Okolo 3 rokov: Hlavonožci a geometrické tvary
Už 2,5 ročné dieťa je schopné hrať sa s kľukatou čiarou, z ktorej neskôr vytvorí abstraktný ornament. Pred tretím rokom života spoznáva tvary ako je kruh, špirála a pod. Dieťa potrebuje zminimalizovať automatizmus. Aj keď celkom sa to nikdy nepodarí, čím viac sa zapája rozum, tým skôr automatizmus ustupuje. Dieťa začne hľadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary, štvorec a trojuholník. Tieto pratvary je možné už zmysluplne kombinovať, obmieňať a vyberať z nich jednotlivosti - uhly a krivky.
Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Hlavonožci sú postavy, kde jedno koliesko - kruh znázorňuje hlavu aj trup. K nemu sa pridávajú nohy a potom aj ruky. Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. Ako dieťa rastie, na postave mu pribúdajú detaily. V tvári pribudnú oči, ústa, nos. V 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka. Primárne zobrazenie ľudskej postavy v detskej kresbe sa objavuje približne po treťom roku života.
Okolo 4 rokov: Rozvoj proporcií a detailov
Dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy. Rozvíja si vnímanie pre proporcie. Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, oči na tvár a gombíky na košeľu. Malý umelec už nie je sám, kto vie, čo namaľoval. Jemná motorika tu zohráva veľkú rolu, pretože práve jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. Dieťa sa snaží prostredníctvom svojich kresieb komunikovať s okolím a zachytáva svoje zážitky, spomienky, priania. Zobrazuje ešte predmety a ľudí, ktorí nie sú zasadení do priestoru, ani deja, aj keď ich tak dieťa popisuje. Akonáhle je schopnosť kritizovať u dieťaťa vyvinutejšia ako jeho schopnosť kresliť, dieťa sa môže začať kresleniu vyhýbať. Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4. roku je to už 7 detailov a to: hlava, oči, nohy, trup, ruky, ústa a nos. V kresbe možno pozorovať aj rozdiely medzi dievčatami a chlapcami, aké predmety si vyberajú na zobrazovanie.
Okolo 5 rokov: Diferenciácia tela a jednodimenzionálne končatiny
V zobrazení ľudskej postavy nastane veľký pokrok medzi 4. a 5. vekom. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začínajú používať už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový, alebo obdĺžnikový. Hlava je skoro vždy výrazne väčšia a postava je takmer vždy zobrazená spredu. Dieťa často končatiny kreslí ešte jednodimenzionálne- teda jednou čiarou. Podľa štúdie, ktorú uverejnila Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky. V 5. roku života sa nepravidelnosti kruhu zmenšujú. Trojuholník sa objavuje okolo 5. roku.
Okolo 6 - 7 rokov: Kompletné postavy a vizuálny realizmus
V tomto veku už zvláda dieťa zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je v období 6-7 rokov už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán a lebo hore. Podľa štúdie Roseline Davido, u 33% päť až šesťročných sú ruky k telu pripojené na správnom mieste, 4,3% z nich vyznačujú ramená. Väčšina 6-7 ročných detí dokáže nakresliť kosoštvorec. Zlepšuje sa aj schopnosť reprodukcie prekrývajúcich sa tvarov.
Okolo 7 roka dieťa začína kresliť, čo vidí. Kresba sa nachádza v období tzv. vizuálneho realizmu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien, znázorňujú už aj krk. Oblečenie, vlasy a pod. je viac prepracované. V 7. rokoch je možné pozorovať veľmi dôležitý vývojový skok a to kreslenie profilu.
Raný školský vek (cca 7 - 12 rokov): Realizmus a komplexnosť
Obdobie tzv. „vizuálneho realizmu“ nastupuje od cca 7 rokov a trvá približne do 12 rokov. Toto rozpätie je individuálne, pretože závisí na mnohých faktoroch. Dieťa sa už snaží kresliť to, čo okolo seba vidí, kresby sú objektívnejšie a viac zobrazujú realitu. Na úrovni raného školského veku deti venujú stále väčšiu pozornosť finálnemu vzhľadu kresieb a skrášľujú ich. Postavy sa stávajú proporčnejšími, majú „dvojrozmerné“ končatiny, pribúdajú nové detaily (krk, pás, uši, chodidlá, prsty). Sedemročné dieťa dokáže nakresliť ľudskú postavu z profilu. Dieťa začína venovať pozornosť používaniu farieb podľa reality. Medzi 11. - 12. rokom sa deti vracajú k výtvarnej expresii, ale v zrelšej podobe - vytvárajú tematické ilustrácie, kresby so symbolickým významom, ktoré odrážajú ich pocity a nálady.
Adolescencia (od 12 rokov): Sebakritika a osobný štýl
Okolo dvanásteho veku dieťaťa nastupuje obdobie straty záujmu o výtvarný prejav. V tomto období deti začínajú byť kritické voči svojim kresbám a kreslenie ich prestáva zaujímať. Porovnávajú svoje kresby s fotkami či dielami iných autorov a majú pocit, že nevedia kresliť. Prejavuje sa tu väčšia schopnosť detailného pozorovania. Do popredia prichádza aj sebakritika, ktorá ovplyvňuje sebavedomie a záujem o kreslenie. V období rozhodnutí (od 14 rokov) sa adolescenti rozhodujú, či sa budú venovať kresbe a umeniu aj naďalej. Tí, ktorí majú o výtvarnú tvorbu hlbší záujem, začínajú rozvíjať svoj osobný štýl a zručnosti. Naopak, niektorí môžu kreslenie opustiť.
Kresba ako Psychologický Nástroj a Zrkadlo Duše
Psychológovia a pedagógovia využívajú detskú kresbu na posúdenie úrovne vývinu dieťaťa, jeho emocionality a inteligencie. Detskú kresbu môžeme vnímať ako estetické umelecké dielo, no má aj viacero rovín. Jednou z nich je nepochybne rovina psychologická. Každá farebná bodka, čiara aj ten najmenší detail môžu napomôcť k odhaleniu emocionálneho a kognitívneho stavu dieťaťa.
Komunikačná funkcia kresby
Kresba je akýmsi vnútorným detským vyjadrením, keď nedokáže dieťa povedať, čo cíti. Je to z pohľadu odborníkov istá forma komunikácie. Prakticky nahrádza písmo. Túto teóriu psychológov podporuje aj fakt, že akonáhle začne dieťa rozprávať a dokáže sa na vysokej úrovni písomne vyjadriť, stráca záujem o kresbu. Detský výtvarný prejav predstavuje jeden z najdôležitejších komunikačných prostriedkov. Prostredníctvom kresby deti vyjadrujú svoje emócie, zážitky aj vnímanie okolia.
Kresba ľudskej postavy: Sebavnímanie a telesná schéma
K základným pomôckam pre psychológov patrí napr. kresba postavy, kresba rodiny, stromu symbolika farieb atď. Kresba ľudskej postavy má však svoje špecifické miesto. Vo vývoji kresby je človek prvou a kľúčovou témou. Cieľom tohto článku je previesť vás, rodičov, jednotlivými fázami, ktorými prechádza detská kresba postavy. Psychológovia a pedagógovia prikladajú kresbe postavy taký veľký význam, pretože kreslenie postavy je pre dieťa spôsobom, ako vyjadriť vnímanie seba samého a sveta okolo. Keď dieťa kreslí človeka, neusiluje sa o vytvorenie umeleckého diela v pravom zmysle slova. Vývoj telesnej schémy: Dieťa si uvedomuje, že má hlavu, ruky, nohy a trup. Ak dieťa kreslí postavu, kreslí samo seba - kreslí to, ako sa cíti. Deti v predškolskom veku sa zvlášť zameriavajú na kreslenie hlavy a detaily tváre. Postupne do kruhu dokresľujú oči, ústa a nos.
Špecifiká detskej vizualizácie: Perspektíva a realizmus
Najnápadnejšou „chybou“ detských kresieb je, že nepoznajú našu obvyklú maliarsku perspektívu, to znamená, že musia byť nevyhnutne bezperspektívne. Dieťa neodkresľuje veci, nekopíruje zdanie, a preto si mimovoľne osvojuje niektoré prvky mimoeurópskych estetík, ktoré nie sú založené na princípe napodobnenia zdanlivých foriem predmetnej skutočnosti.
- Obrátená perspektíva: Pri nej horizont nie je umiestnený pred pozorovateľom, ale za jeho chrbtom. Vzdialenosť vychádza zo samotnej kresby, z motívu, ktorý dieťa považuje za najdôležitejšie, a preto ho aj náležite zväčší bez ohľadu na jeho umiestnenie na ploche papiera. Ak je motív umiestnený vyššie, potom pozadie príbehu bude znázornené na prednom pláne, bude sa približovať k pozorovateľovi sklonenému nad kresbou.
- Rotačná perspektíva: Dieťa často znázorňuje ten istý objekt z viacerých strán, spredu, zboku, zhora - ako keby sa v kresbe samo pohybovalo. Napríklad obrázok domu môže vyzerať tak, ako keby dieťa obchádzalo jeho steny a kreslilo ich jednu po druhej. Dieťa sa snaží uchovať v kresbe komplexnosť individualizovaných tvarov, ktorá nemusí byť vždy postihnuteľná z jedného pozorovateľného stanoviska.
- Koncepčný realizmus: Jednoducho opisuje a vypisuje kresbou to, čo sa zdá na danej veci tvorcovi najdôležitejšie a najzaujímavejšie. Z toho vyplýva nadmerné zväčšovanie všetkého, čo dieťa považuje za významné, a naopak, radikálne zmenšovanie, až úplné vynechávanie nepodstatných vecí. Tak ako praveký človek zvýrazňoval pri soškách Venuší symboly plodnosti a zanedbával napríklad ich hlavy alebo ruky, dieťa kreslí postavy ľudí a zvierat podľa toho, ako ich hodnotí.
- Priezračná forma: Je jedným z dôsledkov koncepčného realizmu, ktorá zaniká v detských kresbách na začiatku školského veku a dnes sa už pod vplyvom vyučovania na materských školách vyskytuje iba zriedkavo.
Opakovanie motívov a horor vacui
Ďalším typickým znakom detského kreslenia je ustavičné utvrdzovanie formy, opakovanie určitých figurálnych motívov alebo dekoratívnych prvkov v pravidelnej následnosti. Opakovanie určitých figurálnych alebo dekoratívnych obrazcov má však aj inú funkciu. Dieťa nimi veľmi často pokrýva každú plochu, ktorá by inakšie zostala prázdna, ako keby sa priam bálo prázdnych miest v kresbe. Ide tu o akýsi nevedomo pociťovaný horor vacui (strach z prázdnoty). Všade, kde sa dieťa stretá so zdanlivou alebo naozajstnou nekonečnosťou foriem života, kladie proti nej prehľadnosť a poriadok symetricky usporiadaných tvarov.
Psychodiagnostika prostredníctvom kresby
Psychológovia a pedagógovia využívajú kresbu na posúdenie inteligencie, resp. úrovne vývinu dieťaťa, ako komunikačný prostriedok alebo ako spôsob skúmania jeho prežívania a emocionality. Odborníci tvrdia, že porovnávanie kresby dieťaťa s danými štandardmi by nemalo byť pri jeho posudzovaní psychológmi jediné. Upozorňujú, že aj medzi deťmi, ktoré majú podpriemernú kresbu sa môžu nachádzať nadpriemerne inteligentné deti. Posudzovať tak ich vyspelosť iba podľa kresby je problematické, resp. nedostatočné.
Pokiaľ ide o využitie kresbového prejavu na psychiatrickú diagnózu, treba povedať, že na základe zistených abnormálnych znakov kresby nemožno určiť diagnózu choroby. Zistené abnormálne znaky možno využiť ako dôkaz istej poruchy, resp. dôkaz na podporu psychiatrickej diagnózy. V detskej kresbe sa často typickým spôsobom prejavujú psychopatologické poruchy.
- U neurotických detí sa intrapsychická tenzia prejavuje starostlivým až pedantným vypracovaním kresby, úzkostlivým pridržiavaním sa obsahovej a formálnej stránky zadanej témy.
- U detí s poruchami správania býva zase kresba chudobná na motívy, detaily i farby.
- U depresívne naladených detí býva relatívne časté používanie tmavých farieb, prevažne čiernej a hnedej. Depresívne deti kreslia rodinu bez ľudí a kresba nemá vzťah k rodinnému prostrediu.
- U psychotických detí býva kresba projekciou patologicky fixovaných predstáv, často je deštruktívna, pričom spravidla formálne a obsahovo nezodpovedá zadanej téme, alebo predlohe.
Kresba môže poukazovať aj na agresívne motívy v kresbe, kde dieťa z konfliktného rodinného prostredia zobrazuje jednotlivé postavy v konfliktnej situácii. Šestnásťročný masturbant kreslí zásadne a výhradne mužský pohlavný úd, dvanásťročné dievča, ktoré zneužil vojak, kreslí muža v uniforme s pohlavným údom do polovice stehien, deväťročný enuretik kreslí všetky figúrky uprostred kaluží, šesťročný neurotik kreslí otca s obrovskými rukami takmer dvakrát dlhšími ako telo, dievčatko, ktoré zneurotizoval otec, čo sa rozviedol s matkou, kreslí otca dôsledne ako šaša. Deti, ktoré maľujú kone a vtáky, majú často v anamnéze túlavosť. Spontánne kresby prezradia, ktoré veci dieťa upútajú najviac. Sú to kresby ľudskej postavy (45 -75%) a zvierat (23%).
Kresba postavy je tiež jedným zo základných aspektov školskej zrelosti. Pri tomto teste sa napr. sleduje, či má postava všetky končatiny a detaily na správnom mieste. Nie je to jediný aspekt, no dopĺňa celkovú skladačku pri posudzovaní školskej zrelosti dieťaťa.
Svet Farieb v Detskej Kresbe
V živote človeka majú i farby veľký význam, a to ako z hľadiska psychologického, tak i pôsobením farieb v priestore, či na oblečení. Podľa farieb, ktoré ľudia uprednostňujú, sa dá charakterizovať ich osobnosť, či momentálne rozpoloženie. Farby v priestore zase dokážu regulovať výkon či únavu. V miestnostiach tmavých farieb beží čas pomalšie, svetlé miestnosti stimulujú aktivitu. Teplé farby zohrievajú a povzbudzujú, studené ukľudňujú. Farbami môžeme komunikovať s okolím - môžeme ľudí priťahovať, alebo ich vystríhať. Keďže dieťa používa pri kresbe aj farby, treba vedieť, ktoré farby uprednostňuje v určitom veku za celkom normálnych okolností. Pri výbere farieb môže, samozrejme, hrať úlohu aj nálada a osvetlenie miestnosti, pričom významné sú aj farby stien.
- Biela: Vo svojej podstate ju za farbu nemôžeme považovať, pretože je neutrálna. Je farbou čistoty, nevinnosti a úprimnosti, ale i slobody a nezávislosti. Majú ju radi ľudia vyrovnaní, sebavedomí, otvorení.
- Žltá: Je farbou mysle, stimuluje činnosť mozgu. Vyvoláva aktivitu, odolnosť voči únave. Je vhodná do pracovných priestorov, škôl a všade, kde je potrebné zvýšiť duševnú kapacitu a myšlienkovú aktivitu. Ďalej táto farba podporuje zažívanie a blahodárne pôsobí na pohybové ústrojenstvo a nervový systém. Pomáha odstraňovať duševnú únavu a je farbou zmeny. Žltú majú radi ľudia spontánni, plní nádejí a očakávaní.
- Červená: Je farba vášní a násilia, krvi a železa. Vydáva intenzívne tepelné lúče a jej účinky sú hlbšie, ale i rýchlejšie ako u iných farieb. Zohrieva našu krv a podporuje krvný obeh. Je farbou cholerickou, prudkou. Červená farba povzbudzuje chuť k jedlu a má priaznivé účinky pri liečbe reumatizmu, anémie, či depresií. Posilňuje vôľu a pôsobí proti únave. Červenej dávajú prednosť tvoriví, sebavedomí ľudia. Majú ju radi však i násilníci a ľudia prudkej povahy.
- Oranžová: Je spojením žltej a červenej, čím sa stáva veľmi blahodarnou. Je farbou kontrolovanej vášne, pozitívnej energie, vytrvalosti. Posilňuje, ale neznepokojuje tak ako napríklad červená. Nemá nijaké škodlivé účinky a pôsobí veľmi pozitívne pri liečbe srdcových chorôb. Je farbou pôžitkov. Uprednostňujú ju ľudia, ktorí majú radi pohodlie, ľudia pokojní a spravodliví; ale i ľudia vyčerpaní a unavení životom, ktorí potrebujú oddych a kľud.
- Ružová: Znamená z psychologického hľadiska duševnú alebo citovú nezrelosť. Je farbou sentimentality. Ružovú majú radi ľudia romantickí a nepraktickí, ktorí chcú byť očarúvaní a túžia očarúvať svoje okolie.
- Fialová: Fialovú farbu zvyknú voliť ľudia diplomatickí, zdržanliví a uzavretí, ako aj ľudia originálni a umelci.
Podpora Kresliarskeho Vývoja: Rady pre Rodičov a Pedagógov
Rodič je prvým „odborníkom“, ktorý má kontakt s detskou kresbou. On je ten, ktorý si všíma, ako kresba prebieha, čo sa v nej objavuje, ako dieťa kreslí, čo o obrázkoch hovorí a aký má ku kresleniu postoj. Základné informácie o kresbe dieťaťa sa zídu každému z nás. Rodičov treba povzbudiť, aby vytvárali deťom priestor a čas na vyjadrovanie svojho sveta prostredníctvom kresby či maľby.
Vhodné pomôcky a prostredie
Motivovať dieťa ku kresleniu vyžaduje dobrú prípravu. Zabezpečíme hrubé, krátke, drevené alebo voskové netoxické farbičky, s hrotom, ktorý nebude doostra zastrúhaný a vymedzíme plochu, ktorá môže byť pokreslená. Fixky síce zanechávajú hrubú stopu, ale nie sú veľmi vhodné, pretože nepodnecujú precvičovanie vôľového ovládania sily prítlaku na podložku. Vyberajte farbičky alebo voskovky s vysokou pigmentáciou, aby prítlak dieťaťa mohol byť slabý a zároveň videlo na papieri dostatočne farebnú stopu - teda výsledok svojej práce. Na začiatok samozrejme netreba mať doma žiadny ateliér. Stačí rolka baliaceho papieru, krabička hrubých voskoviek alebo farbičiek, prípadne prstové farby.
Plochou na kreslenie môže byť veľký plagát nalepený na dverách, väčšia okenná tabuľa s hrubými farbičkami na sklo alebo čierna tabuľa s hrubými kriedami. To sú všetko zvislé plochy, ktoré môže dieťa pokryť čiarami zhora nadol - zdola nahor a v iných rôznych smeroch. Podnietiť dieťa kresliť vodorovné čiary znamená pripraviť minimálne výkres A3. Výkres v tejto veľkosti je dostatočne pevný a neroztrhne sa pri prvých kresliarskych pokusoch. Pomôže ak ho odspodu prilepíme o podložku. Ideálne je ak ho pripevníme na stolík, ktorý má mierne zvýšené okraje, aby farbičky zo stola nepadali. Dieťa sedí na stabilnej stoličke. Vyhýbame sa ponúkaniu malých, mäkkých papierov alebo už niekým popísaných a nevhodných tenkých, ľahko zlomiteľných farbičiek s ostrými hrotmi, ktoré dieťa od prvých pokusov kresliť odradia.
V dnešnej dobe majú rodičia k dispozícii pomôcky, ktoré v minulosti neexistovali. Jednou z najobľúbenejších je tabuľka na kreslenie (či už magnetická, alebo moderná LCD verzia). Mnohé deti majú strach z prázdneho papiera alebo z toho, že ak urobia chybu, pokazia celý výkres. Tabuľka na kreslenie tento strach úplne eliminuje. Jedným stlačením tlačidla alebo potiahnutím páčky sa obraz stratí a dieťa môže začať znova. Nekupujte omaľovánky a rôzne pracovné zošity - pre najmenšie deti. Je to veľmi zúžený priestor, ktorý nevedia zvládnuť.
Motivácia a interakcia
V období prvých pokusov s kreslením je dôležitá prítomnosť a motivácia zo strany dospelého. Dieťa ho samé vyzýva, vkladajúc mu do rúk farbičku: „Teraz ty mama! Ukáž mi to!". A tu už kreslenie prechádza do interakčnej hry. Táto vzájomná recipročná aktivita a záujem dospelého o to, čo dieťa tvorí, patria medzi významné vývinové stimuly. Nenápadne predlžujeme čas, ktorý sa kresleniu spoločne, sústredene venujeme. Dieťa dospelého pri kreslení pozoruje a napodobňuje. Niekedy sa kreslenie zmieša aj s manipulačnou alebo symbolickou hrou. Dieťa začne farbičky prenášať, ukladať vedľa seba, prekladať z nádoby do nádoby, vkladať. Neskôr po druhom roku sa s nimi i symbolicky hrá (napr. s nimi jazdí na papieri po nakreslenej ceste). Pri týchto aktivitách sa kreslenie spontánne „pretaví" do hry. Komunikujte s dieťaťom o kresbách, všímajte si, čo všetko sa v jeho kresbe objavilo.
Rozvoj grafomotoriky a jemnej motoriky
Písanie je dôležitým spôsobom komunikácie. V období detstva má však oveľa komplexnejší význam. Písanie predstavuje dôležitý nástroj na rozvoj jemnej motoriky, koordinácie oka a ruky, ako aj vývoj kognitívnych schopností. Detskú tvorbu môžeme vnímať ako kreatívny proces, ktorý úzko súvisí s celkovým vývojom dieťaťa. Odráža emocionálne prežívanie, kognitívne myslenie, ako aj motorické schopnosti. Práve pri rozvoji jemnej motoriky a následne písania je kľúčový správny úchop ceruzky.
Kreslenie postavy nie je len o nápade, ale aj o fyzickej schopnosti ovládať ruku. Ak má dieťa problém s plynulosťou ťahu, je dobré zamerať sa na celkový rozvoj grafomotoriky. Uvoľňovacie cviky: Pred samotným kreslením robte s dieťaťom vo vzduchu veľké kruhy celou pažou. Správny úchop: Dbajte na to, aby dieťa nedržalo farbičku v pästi. Deti si precvičujú jemnú motoriku pri množstve hier a aktivít. Rozvíjajú sa jeho kognitívne funkcie a spolu s dostatočným množstvom príležitostí kresliť, bude očividne kvalita kresebného prejavu rásť.
Hrubá motorika je dôležitá pre prvotné maliarske pokusy. Od polovice 2. roku života do približne 3 rokov sa kreslenie nachádza v štádiu čmárania - dieťa spočiatku drží pastelku celou dlaňou a kreslí širokými pohybmi celej ruky. Tlak pastelky na papier je pomerne silný a na papieri zostávajú chaotické línie - najprv tzv. Na konci 3. roku života sa dieťa učí držať ceruzku prstami a snaží sa napodobniť jednoduché čiary a kruh. Od 3-4 rokov do 6 rokov dieťa zdokonaľuje úchop pastelky, ktorý by mal byť okolo 6. roku už v štádiu štipkového úchopu.
Hodnotenie úrovne detských kresieb poskytuje spoľahlivé informácie o potrebe terapie ruky. Cieľom terapie ruky je zlepšenie precíznych pohybov ruky a prstov a zvýšenie celkovej pohybovej zdatnosti celej hornej končatiny. Dospelí si často neuvedomia, že takáto forma terapie je potrebná. Niekedy si nižšiu manuálnu zručnosť dieťaťa nesprávne vysvetľujú tým, že bolo doteraz príliš často obsluhované, uprednostňuje hravé aktivity alebo nemá rado povinnosti. Ďalším dôležitým ukazovateľom potreby terapie ruky je úroveň manuálnej zručnosti a manipulačných schopností. Po dovŕšení 1. roku života dieťa zdokonaľuje úchop, dokáže už opozíciu palca voči ostatným prstom, uchopuje drobné predmety bruškami ukazováka a palca. V 2. roku života sa dieťa pokúša jesť lyžičkou, otvárať a zatvárať zásuvky či krabičky, začína kresliť čmáranice a stavať veže z kociek (na konci 2. roku dokáže postaviť vežu zo 6-8 kociek). Deti vo veku 6 - 7 rokov zvládajú zapínať menšie gombíky, viazať šnúrky a používať nôž a vidličku. Pri kreslení správne držia ceruzku a začínajú kresliť tvary aj bez vizuálnej kontroly.
Praktické aktivity na rozvoj kresby postavy
Odporúčame, aby ste v tomto veku viedli deti k pozorovaniu proporcií v reálnom svete, ale bez zbytočného tlaku na dokonalosť.
- Hra na zrkadlo: Postavte sa pred zrkadlo a spoločne pomenúvajte časti tela. Skúste si spoločne pozrieť do zrkadla a pýtať sa: „Kde končia tvoje ruky?
- Obkresľovanie tieňov: Ak svieti slnko, skúste vonku na chodník obkresliť kriedou tieň postavy.
- Skladanie z geometrických tvarov: Naučte dieťa, že hlava je kruh, trup ovál a nohy obdĺžniky.
- Básnička na kreslenie: Pomôcť môže aj básnička, ktorú si s dieťaťom popri kreslení hovoríte a ktorá ho nabáda, ako má postupovať:
- Kreslím kolo guľaté a v ňom oči okaté.
- Rovná čiara nos je to, ústa idú tadeto.
- Ja som Kubo ušatý, neumytý, strapatý.
- Dve čiaročky to je krk, brucho bude veľký kruh.
- Ruky krátke paličky, na nich malé prstíčky.
- Ešte nohy, dlhé čiarky, nezabudni na topánky.
- Kto to je? To som ja, na mňa sa to podobá.
Správny prístup k detským kresbám
Nevyjadrujme sa o detských kresbách ako o čmáraniciach. Sú to veľmi zmysluplné línie a tvary, ktoré sa stále zdokonaľujú a doslova pred očami nám „vykresľujú" vývinový progres dieťaťa. Ak dieťa dokreslí, výkres odložíme a pripravíme nový, čistý. Pokreslená plocha dieťa ku kresleniu nepodnecuje. Ak sa rozhodneme kresby dieťaťa odkladať, je dôležité označiť každú menom dieťaťa, presným dátumom a možno i malým popisom. Poznámky sa týkajú okolností, ktoré kreslenie sprevádzalo (napr. ako dlho sa dieťa pri kreslení sústredilo, ako sa dieťa pri tom správalo a neskôr, čo bolo obsahom kresby). Nie je vhodné nechávať dieťa pokresliť obe strany výkresu - stratili by sme v nich prehľad.
tags: #dieta #vie #kreslit #krive #ciary