Vyšetrovacia väzba predstavuje jeden z najzásadnejších zásahov do osobnej slobody jednotlivca v právnom štáte. Hoci je jej primárnym účelom zabezpečenie riadneho priebehu trestného konania a ochrana spoločnosti, jej výkon musí byť vždy v súlade s princípmi ľudských práv a dôstojnosti. Na Slovensku, rovnako ako aj v iných krajinách, vyvoláva téma podmienok vo väzbe a jej dopadov na obvinených neustále diskusie, pričom osobitný dôraz sa kladie na zraniteľné skupiny a práva osôb, ktorých sa väzba priamo či nepriamo dotýka. Systémové nedostatky a prehnane tvrdý režim sú dlhodobo terčom kritiky zo strany medzinárodných orgánov, pričom volanie po reformách a humanizácii podmienok zostáva naliehavé.
Právomoc verejného ochrancu práv a limity v zasahovaní do súdnych rozhodnutí
V rámci demokratického právneho štátu sú právomoci jednotlivých inštitúcií jasne vymedzené. V súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonom o verejnom ochrancovi práv sa pôsobnosť verejného ochrancu práv nevzťahuje na rozhodovaciu právomoc súdov. To znamená, že verejný ochranca práv nie je oprávnený preskúmavať ani nijakým spôsobom zasahovať do súdnych rozhodnutí, vrátane rozhodnutí o väzbe. Tento princíp bol zdôraznený aj v roku 2024, keď bol vybavovaný podnet, v ktorom podávateľka namietala rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí žiadosti o prepustenie jej dcéry z väzby.
Napriek týmto legislatívnym obmedzeniam, a uvedomujúc si závažnosť situácie, verejný ochranca práv často nad rámec svojej pôsobnosti informuje občanov o ich právnych možnostiach. V spomínanom prípade tak podávateľke poskytol informácie o možnosti opakovane podať žiadosť o prepustenie z väzby v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Trestného poriadku. Hoci jeho úlohou nie je zmeniť súdne rozhodnutie, môže poskytnúť cenné usmernenia a pomôcť občanom zorientovať sa v zložitom právnom systéme a využiť dostupné prostriedky na ochranu ich práv.
Zraniteľné skupiny vo väzbe: Tehotné ženy a ich špecifické postavenie
Osobitnú pozornosť si v systéme vyšetrovacej väzby vyžadujú zraniteľné skupiny, medzi ktoré nepochybne patria tehotné ženy. Ich pobyt vo väzbe predstavuje nielen obmedzenie osobnej slobody, ale aj potenciálne riziko pre ich zdravie a zdravie nenarodeného dieťaťa. Právna úprava týkajúca sa prepustenia žien z dôvodu tehotenstva v zmysle zákona bohužiaľ umožňuje takúto možnosť jedine u odsúdených žien vo výkone trestu odňatia slobody, nie u obvinených žien vo väzbe. Táto legislatívna medzera vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu s obvinenými a odsúdenými, hoci obvinené osoby požívajú prezumpciu neviny.
Zákon o výkone väzby sa tehotenstvu venuje len okrajovo, a to otázke ubytovania a disciplinárneho trestu. Neupravuje však špecifické podmienky, ktoré by zohľadňovali jedinečné potreby tehotných žien. Tento stav je v rozpore s medzinárodnými štandardmi a výzvami na ochranu ľudských práv. Hoci ochrana spoločnosti predstavuje legitímny verejný záujem, je nutné posudzovať aj primeranosť a nevyhnutnosť väzby u tehotných žien. Súdy by mali okrem verejného záujmu zohľadniť aj ich zraniteľné postavenie a dostupnosť adekvátnej zdravotnej starostlivosti v ústave. Právo na takúto starostlivosť spadá pod právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života (čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).
Praktická pripravenosť ústavov na výkon väzby tehotných žien je často sporná, čo sa prejavuje v nevhodných podmienkach, ako sú poschodové postele, komplikované presuny do nemocnice, či nedostatočný pohyb a strava prispôsobená potrebám tehotnej ženy. Súd by mal tieto faktory dôkladne zvážiť a väzbu tehotnej ženy považovať za krajné riešenie (tzv. ultima ratio), a to len v prípadoch, ak nie je možné zabezpečiť ochranu spoločnosti inak (napríklad prostredníctvom alternatívnych opatrení). Pri pokročilej gravidite by mala byť miera posudzovania nastavená ešte s väčšou starostlivosťou, pričom by mali byť dôkladne zvážené všetky lekárske správy, v nich uvedené názory odborníkov a zdravotné riziká pre matku a dieťa, najmä v prípade, ak sa počas tehotenstva vyskytujú komplikácie.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo svojom rozhodnutí zo dňa 13. decembra 2011 v prípade Laduna proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 31827/02) poukázal na rozdielne zaobchádzanie s obvinenými a odsúdenými, hoci v tomto konkrétnom rozhodnutí išlo o návštevy. Rozsudok však zdôrazňuje, že osoby vo väzbe požívajú prezumpciu neviny a mali by mať prinajmenšom rovnaké práva ako odsúdení.
Medzinárodné inštitúcie, ako Európsky výbor na zabránenie mučenia (CPT) a Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), dôrazne zdôrazňujú potrebu uprednostňovať alternatívy k väzbe pre tehotné ženy. CPT vo svojich zisteniach a odporúčaniach k väzneným ženám, rovnako ako pravidlo č. 64 tzv. Bangkokských pravidiel UNODC, uvádzajú, že obmedzenie osobnej slobody tehotných žien (alebo žien s deťmi odkázanými na ich starostlivosť) by malo byť krajným riešením. Toto riešenie by malo prichádzať do úvahy len v prípadoch závažných alebo násilných trestných činov, kedy tehotná žena naďalej predstavuje pre spoločnosť skutočné nebezpečenstvo. Komentáre k pravidlám UNODC zároveň poukazujú na zraniteľnosť tehotných žien vo väzení, a to z dôvodu stigmatizácie, neskúsenosti a často aj nedostatočného vybavenia väzníc. Zraniteľnosť je navyše zvýšená skutočnosťou, že tehotné ženy sú v priemerne 8. mesiaci tehotenstva.
Väzba rodiča a dopad na starostlivosť o deti: Právne možnosti a rozhodovacia prax súdov
Väzba alebo výkon trestu odňatia slobody jedného z rodičov predstavuje mimoriadne závažnú životnú situáciu, ktorá má hlboký dopad nielen na samotného obvineného či odsúdeného, ale predovšetkým na jeho deti. Deti sa ocitajú v zložitej situácii, často bez priamej starostlivosti rodiča, ktorému boli zverené, a potrebujú rýchle a efektívne právne riešenia na zabezpečenie ich starostlivosti a výchovy. V takýchto prípadoch je prioritou súdu vždy najlepší záujem dieťaťa.
Predbežné opatrenie ako rýchle riešenie starostlivosti o dieťa
V situáciách, keď je rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti, vzatý do väzby, a dieťa zostane bez riadnej starostlivosti (napríklad len s iným dospelým príbuzným), je potrebné vec riešiť rýchlo. Pre tento účel slúži inštitút predbežného opatrenia, ktorý je najtypickejším zabezpečovacím prostriedkom civilného procesu. Uplatňuje sa v činnosti súdu pred začatím konania, ale aj v priebehu konania o veci samej.
Predbežné opatrenie predstavuje provizórnu úpravu pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej. Ide o dočasné rozhodnutie, ktoré sa obmedzuje na dosiahnutie predbežných účinkov a neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Jedným zo základných predpokladov nariadenia predbežného opatrenia je v zmysle ustanovenia § 75 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP) existencia potreby dočasnej úpravy pomerov, resp. obavy, že exekúcia by bola ohrozená.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) CSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Obsah tohto predbežného opatrenia úzko súvisí s otázkou výchovy maloletého dieťaťa. Je však dôležité poznamenať, že starostlivosť, ktorá môže byť obsahom predbežného opatrenia, je inštitútom procesného práva a nie je totožná s konečným rozhodnutím o výchove. Odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti osoby, ktorú určí súd, je faktickým opatrením, ktoré neanticipuje otázku budúcej výchovy. Návrh na vydanie predbežného opatrenia sa podáva na rovnaký súd, ako ten, ktorý rozhoduje o zverení dieťaťa.
V praxi to znamená, že ak je napríklad matka dieťaťa vo väzbe a dieťa zostalo samo s nevlastnou 19-ročnou sestrou, otec dieťaťa má nielen právo, ale aj povinnosť sa o dieťa postarať. Súd v takomto prípade musí prihliadať na záujem dieťaťa a je vysoká pravdepodobnosť, že vyhovie návrhu druhého rodiča na dočasné zverenie dieťaťa. Krajský súd v Žiline vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4 Cob/292/2012 podobne zdôraznil potrebu zohľadňovať záujem dieťaťa v takýchto situáciách.
Zmena rozhodnutia o úprave práv a povinností k deťom
Ak je jeden z rodičov odsúdený na trest odňatia slobody alebo je vo väzbe, ide o podstatnú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností k maloletým deťom. Ako advokátka pre rodinné právo objasňuje, v takomto prípade je namieste, aby rodič, ktorý nie je vo väzbe či výkone trestu, podal návrh na zmenu rozhodnutia. Rodič má prvoradé právo a povinnosť mať deti v starostlivosti, nie stará matka alebo iná tretia osoba.
Vzhľadom na to existuje veľká šanca, že súd pristúpi k zmene zverenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada zmena zverenia, je potrebné odôvodniť okolnosťami, prečo je potrebné rozhodnúť vo veci neodkladne (n. p. matka bola vzatá do väzby, deti zostali bez starostlivosti). V zásade platí, že súdy a orgány musia rozhodovať tak, aby to bolo v najlepšom záujme dieťaťa. Ak dieťa chce byť s rodičom a ten si plní riadne svoje rodičovské práva a povinnosti, je pre dieťa lepšie, ak ho vychováva rodič, ako nejaká iná, tretia osoba.
Príkladom môže byť situácia, keď otec pracujúci v Česku podá návrh na zverenie detí, ktoré sú u jeho bývalej priateľky, ktorá je odsúdená na trest odňatia slobody, a teda sú deti momentálne u jej matky. Keďže otec má byt a zázemie a deti k nemu pravidelne chodia cez prázdniny, má veľkú šancu na úspech.
Riešenie sporných situácií a neplnenia rozhodnutia súdu
V praxi sa môžu vyskytnúť situácie, keď napriek platnému súdnemu rozhodnutiu (napríklad neodkladnému opatreniu) jeden z rodičov alebo iná osoba odmieta dieťa odovzdať. V takýchto prípadoch je nevyhnutné postupovať právne. Podľa § 367 CMP súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu a v tejto lehote uznesenie vyhotoví. Ak napríklad nadobudne platnosť neodkladné opatrenie na odovzdanie dieťaťa a druhý rodič ho odmietne vydať, môže sa to považovať za marenie výkonu úradného rozhodnutia a môže mať aj trestnoprávne dôsledky. V takejto situácii je vhodné zavolať políciu a zdokumentovať celú udalosť, hoci vykonateľnosť opatrenia je viazaná na jeho právoplatnosť. Pre účinné riešenie je dôležité podať na súd návrh na vykonanie rozhodnutia.
Ak dieťa trpí psychicky tým, že nemôže byť s rodičom, ktorému bolo opätovne zverené (napríklad po náhradnej starostlivosti starých rodičov), a odmieta sa vrátiť k starému otcovi, ktorý je agresívny, rodič by mal konať s maximálnou opatrnosťou a právne. Aj keď orgány musia rozhodovať v najlepšom záujme dieťaťa, rodič nemôže len tak odmietnuť odovzdať dieťa proti platnému rozhodnutiu bez ďalšieho právneho kroku. Je však možné okamžite kontaktovať sociálneho pracovníka a podať návrh na predbežné opatrenie s odôvodnením, že dieťa nechce byť u starého otca a chce byť s rodičom. Zdravotný stav dieťaťa a psychické trápenie sú vážnymi dôvodmi, ktoré súd musí zohľadniť pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení. V takomto prípade súd síce nerozhodne do 24 hodín, ale lehota siedmich dní je pomerne rýchla.
Komplikácie pri dohode o výžive a starostlivosti
Ďalšie komplikácie môžu nastať, keď sa rodičia dohodnú na úprave práv a povinností k deťom, ale dohoda nie je súdom potvrdená. Príkladom je situácia, keď dcéra uzavrela s ex-priateľom dohodu o výživnom a odovzdaní syna k určitému dátumu. Súd dohodu založil do spisu, ale nevydal žiadne rozhodnutie. Ak ex-priateľ napriek tomu dohodu nedodržuje, dcéra má v podstate len neformálnu dohodu. Aby mohla dosiahnuť zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti, musí podať riadny návrh na súd na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti. V návrhu je potrebné opísať rozhodujúce skutočnosti, prečo sa pomery zmenili (napr. otec dieťaťa je neustále pod vplyvom návykových látok, nepracuje, zanedbáva starostlivosť, zatiaľ čo matka má zabezpečené zázemie v zahraničí) a priložiť dôkazy. Návrh musí byť podpísaný a datovaný a adresovaný miestne príslušnému okresnému súdu, v ktorého obvode má maloletý bydlisko.
Rovnako, ak sú deti v starostlivosti otca, ktorý sa oženil dvakrát a deti si nerozumejú s jeho manželkou, syn chorľavie a nechce byť v spoločnej domácnosti, ide o zmenu pomerov. Matka môže podať návrh na neodkladné opatrenie na dočasné zverenie detí do jej starostlivosti a následne návrh na zmenu zverenia detí. Je dôležité, aby návrhy obsahovali presvedčivé odôvodnenia a dôkazy.
Tieto príklady ilustrujú, že aj keď je rodič vo väzbe alebo vo výkone trestu, právny systém poskytuje mechanizmy na ochranu najlepších záujmov detí. Je však nevyhnutné poznať svoje práva a aktívne ich uplatňovať prostredníctvom príslušných právnych krokov.
Vyšetrovacia väzba na Slovensku: Právny rámec a podmienky
Vyšetrovacia väzba je preventívne opatrenie v trestnom konaní, ktorým sa obmedzí osobná sloboda osoby obvinenej zo spáchania trestného činu ešte pred právoplatným odsúdením. Zákonné dôvody na uvalenie väzby sú striktne vymedzené a musia byť podložené konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi. Trestný poriadok (Zák. č. 300/2005 Z. z.) rozlišuje tri základné typy väzby:
- Úteková väzba (kolúzna väzba podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por.): Obava, že by obvinený mohol ujsť a vyhol by sa tak trestnému stíhaniu alebo prípadnému trestu. Táto obava je opodstatnená najmä vtedy, ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko, ak sa skrýva alebo ak mu hrozí vysoký trest.
- Kolúzna väzba (kolúzna väzba podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por.): Obava, že by obvinený mohol mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Mohlo by ísť napríklad o ovplyvňovanie svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo iných osôb, ktoré majú vypovedať v trestnej veci, či o ničení dôkazov alebo dokumentov.
- Preventívna väzba (kolúzna väzba podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.): Obava, že by obvinený mohol pokračovať v trestnej činnosti. Ide o situácie, keď existuje dôvodná obava, že obvinený by mohol dokončiť trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykonal trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Návrh na vzatie do väzby podáva na súd dozorujúci prokurátor, a to na základe dôkazov, ktoré zhromažďuje vyšetrovateľ v prípravnom konaní. O návrhu na vzatie do väzby rozhoduje sudca pre prípravné konanie.
Trestný poriadok stanovuje aj maximálnu dĺžku trvania vyšetrovacej väzby. Celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom je štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin. Táto lehota je v porovnaní s inými európskymi krajinami pomerne dlhá; napríklad v susednom Česku je táto lehota pre obzvlášť závažný zločin zvyčajne do troch rokov, pre ostatné trestné činy do jedného roka. Dlhý čas strávený vo väzbe pred vynesením rozsudku je jedným z častých dôvodov kritiky slovenského systému.
Podmienky vo vyšetrovacej väzbe sú na Slovensku dlhodobo kritizované ako neľudské a porušujúce ľudské práva. Obvinení sa sťažujú na rad nedostatkov:
- Obmedzený priestor: Osobný priestor na jedného obvineného sa zúži na 3,5 štvorcového metra, čo je hlboko pod odporúčanými medzinárodnými štandardmi.
- Nedostatok súkromia: Obvinení nemajú ani vlastnú spodnú bielizeň, ale dostávajú erárnu, čo je v rozpore s právom na rešpektovanie súkromného života.
- Prísny režim: Režim vo väzbe je veľmi prísny a obmedzujúci. Obvinení sa môžu ľahnúť na posteľ v priebehu dňa len v čase na to vyhradenom, majú presne určený termín budíčka a večierky. Akékoľvek aktivity sú prísne regulované a povolené len v minimálnom rozsahu.
- Obmedzený kontakt s vonkajším svetom: Komunikácia s rodinou je výrazne obmedzená. Ak obvinený chce napísať rodine, list najprv prečíta vyšetrovateľ a ten rozhodne, či ho odošle. Žiadosť o telefonovanie s blízkymi môže byť zamietnutá bez udania dôvodu. To má devastujúce dopady na psychiku obvinených a ich rodín.
- Sťažnosti na stravu: Časté sú aj požiadavky na rôzne druhy diét, námietky proti chuti jedla a množstvu poskytovanej stravnej jednotky. Pre osoby s osobitnými zdravotnými potrebami, vrátane tých, ktoré vyžadujú špecifické diéty (napr. diabetici, celiatici, osoby s alergiámi), môže byť nedostatočná a nevyhovujúca strava priamym ohrozením zdravia. Ministerstvo spravodlivosti pripúšťa, že eviduje takéto sťažnosti. "Najčastejším dôvodom podaní obvinených osôb je rôzne vnímanie podmienok výkonu väzby v „materskom“ ústave a v iných ústavoch počas dočasných premiestnení. Väčšinou ide o materiálne vybavenie ciel alebo oddielov."
JUDr. Martin Ribár v článku publikovanom 14. 03. objasňuje, že právo obvinených na pravidelný kontakt s rodinou a blízkymi príbuznými je garantované v Listine základných práv a slobôd, ale reálne podmienky vo väzbe sú v rozpore s týmto právom. Prax ukazuje, že v prípravnom konaní, po doručení uznesenia o vznesení obvinenia, sa takmer vôbec nepovoľuje kontakt obvineného s jeho najbližšími príbuznými. Žiadne zmeny vo vzťahu k podmienkam väzby sa neudiali, napriek tomu, že táto téma bola systematicky zanedbávaná počas celých posledných dvoch dekád. ESĽP vo veci Laduna vs. Slovenská republika potvrdil, že zaobchádzanie s osobami vo väzbe by malo byť humánnejšie než zaobchádzanie s odsúdenými osobami.
Mučenie či nevyhnutné obmedzenie slobody? Svedectvá a európske štandardy
Pre mnohých obvinených na Slovensku podmienky vo vyšetrovacej väzbe hraničia s mučením a neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním. Dostať sa do „vyšetrovačky“ dnes nie je až také ťažké; stačí obvinenie a podozrenie zo spáchania či už násilnej, alebo ekonomickej povahy trestného činu. Realita väzby však často prekonáva aj tie najhoršie očakávania.
Príkladom mučivého zaobchádzania môže byť svedectvo obvineného advokáta Martina Ribára, ktorý spoza mreží opísal: „… Dvadsaťtri hodín denne som zavretý na cele - osem štvorcových metrov. Po odrátaní plochy ,nábytku‘, WC zostávajú tri štvorcové metre na pohyb. Hodinu denne môžem ísť na vychádzku na strechu väznice. Sú tam štyri steny, hore nebo. Vidím ho cez zamrežovanú sieť. Vychádzkový koridor má 16 až 24 štvorcových metrov. Ak by ste v takýchto podmienkach držali väčšieho psa, odsúdia vás za týranie zvierat. Trinásť mesiacov nemôžem telefonovať s manželkou a tromi malými deťmi či vlastnou mamou. Deti a manželku som neobjal 13 mesiacov. Manželku som videl dvakrát na hodinu na návšteve cez sklo. Deti som videl po 13 mesiacoch 20 minút cez videonávštevu na tablete 25 krát 15 cm. Ak chcem odpoveď prostredníctvom listu, aby som vedel, čo sa deje doma, trvá to v lepšom prípade mesiac. V horšom dva mesiace.“ Tento konkrétny prípad plasticky ilustruje celú nahotu konkrétneho vývoja udalostí a podmienok, ktoré sú v rozpore s akýmikoľvek civilizovanými štandardmi.
Kritika zo strany CPT a absencia reforiem
Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) už vyše desať rokov poukazuje na skostnatenosť a prehnane tvrdý režim pre obvinených na Slovensku. Už od roku 1995 apelovali na to, že kontakt obvineného vo vyšetrovacej väzbe s okolitým svetom a blízkymi je žalostný. Zástupcov CPT prekvapilo, ako málo majú obvinení možnosť vidieť na návšteve svoju rodinu či s ňou byť aspoň v telefonickom kontakte.
CPT opakovane vyzval slovenské úrady, aby preskúmali možnosti ponúknuť obvineným, na ktorých sa stále v tomto štádiu vyšetrovania pozerá ako na nevinných, viac ústretovejších podmienok. Napriek týmto výzvam sa do dnešného dňa tak nestalo. Podľa advokátky Marice Pirošíkovej na Slovensku zatiaľ nik nebral výhrady CPT dostatočne vážne a ich odporúčania na súlad s európskymi podmienkami jednoducho neboli implementované.
Zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby, hoci obsahoval viaceré nové ustanovenia (napr. §§ 2 ods. 7, 7 ods. 2 písm. g), 12 ods. 5, 16 ods. 1, 19 ods. 1, 20 ods. 2, 21 ods. 2, 32 ods. 1, 35 ods. 1, 2, 37 ods. 1, 2, 3 písm. a) zák. č. 475/2005 Z. z.), nepriniesol žiadne zmeny vo vzťahu k podmienkam väzby. Dokonca ustanovenia o návštevách a telefonovaní boli nahradené tzv. kolúznou väzbou v rámci prípravného konania. To znamenalo, že o povolení či nepovolení návštev a telefonovania rozhoduje vyšetrovateľ alebo prokurátor bez povinnosti uvádzať zdôvodnenie. Takáto arbitrárnosť nemala byť zo zákona prípustná. Rozsudok ESĽP vo veci Laduna vs. Slovenská republika potvrdil, že zaobchádzanie s osobami vo väzbe by malo byť humánnejšie než zaobchádzanie s odsúdenými. Prípad Laduna zdôraznil, že osoby vo väzbe požívajú prezumpciu neviny a mali by mať prinajmenšom rovnaké práva ako odsúdení. Rozdielne zaobchádzanie s obvinenými a odsúdenými, ako aj nepovoľovanie telefonovania a návštev v ústavoch na výkon väzby, bude s veľkou pravdepodobnosťou v budúcnosti napádané na ESĽP.
Psychologické dopady vyšetrovacej väzby a potreba zmien
Vyšetrovacia väzba má devastačné dôsledky na psychické zdravie obvinených. Zhoršenie psychického stavu, zvýraznenie pocitu izolácie, strach a obavy z neistoty budúcnosti, neschopnosť koncentrácie a zhoršenie celkovej mentálnej a fyzickej výkonnosti sú len niektoré z prejavov. V krajných prípadoch sa môžu objaviť aj úvahy o suicídiu (samovražde).
Psychologička Viera Trusková zdôrazňuje, že väzby na rodinu, vzťahy, ktoré boli vonku funkčné a veľmi aktívne, môžu mať u neurolabilnej osobnosti za následok zhoršenie psychického stavu. K tomu prispieva zvýraznenie pocitu izolácie, strach a obava z neznámeho, neschopnosť koncentrácie na úkony súvisiace s kolúznou väzbou, pochybenie pri úkonoch, zhoršenie celkovej mentálnej a fyzickej výkonnosti a v neposlednom rade aj možné úvahy o samovražde.
Zlé podmienky vo väzbe potvrdzuje aj alarmujúco vysoké číslo samovrážd väzňov. Podľa bývalého šéfa väzníc Milana Ivana si v poslednom roku siahlo na život až 41 väzňov. "Ak zoberieme do úvahy neľudské podmienky väzby a to, že osoby musia tráviť 23 hodín v cele bez možnosti akýchkoľvek ďalších aktivít, treba sa tým vážne zaoberať. Takýto stav je úplne v rozpore s európskymi štandardmi a dlhodobo nás vyzývajú na zmeny v tejto oblasti," konštatuje Ivan.
Psychológ Juraj Zajac upozorňuje, že pri výkone väzby je človek zo dňa na deň vytrhnutý z obyčajného života a síce zákonným, ale radikálnym spôsobom stráca slobodu. Pripomína výskumy, podľa ktorých je väzba obvinených z hľadiska samovrážd rizikovejšia ako samotný výkon trestu odsúdeného. Dlhodobý pobyt v malej cele bez možnosti pohybových a vzdelávacích aktivít znamená neuveriteľný záber na psychiku. Obvinený, zavretý v malej cele, psychicky nesmierne trpí a často sa u neho objavujú zdravotné problémy spojené s nedostatkom pohybu, ako sú bolesti chrbtice, kĺbov a šliach.
Právna úprava (§ 16 ods. 1, 18 ods. 1, 22 ods. 1, 24 ods. 1 zák. č. 221/2006 Z. z.) len okrajovo reguluje tak prirodzené potreby ako sprchovanie, vychádzky na čerstvom vzduchu či pohyb. Je nepochopiteľné, že sa v civilizovanej krajine v 21. storočí zaobchádza s človekom, ktorého vina ešte nebola právoplatne vyslovená, horšie ako s odsúdenými osobami. V porovnaní s výkonom trestu odňatia slobody, kde majú odsúdení možnosť pracovať, zúčastňovať sa vzdelávacích aktivít a majú väčší rozsah práv, sú podmienky vo väzbe pre obvinených oveľa prísnejšie a obmedzujúcejšie. Obvinení majú menší rozsah práv a väčší rozsah obmedzení a reštrikcií. Otec, ktorý bol vo väzbe, nemohol telefonovať svojmu dieťaťu, kým odsúdeným osobám sa čas strávený vo väzbe započíta do výkonu trestu. Pritom by podmienky výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody mali byť obdobné, aby bolo takéto započítanie spravodlivé.
Alternatívy k vyšetrovacej väzbe a sporné nástroje
V záujme humanizácie trestného konania a zníženia psychických dopadov väzby Trestný poriadok umožňuje nahradiť väzbu alternatívnymi opatreniami za splnenia zákonných podmienok. Medzi tieto alternatívy patria:
- Záruka dôveryhodnej osoby alebo záujmového združenia občanov: Toto opatrenie umožňuje obvinenému zostať na slobode, ak za neho ručí dôveryhodná osoba alebo organizácia, ktorá sa zaväzuje, že obvinený sa bude riadne dostavovať na pojednávania a nebude mariť priebeh trestného konania.
- Písomný sľub obvineného: Obvinený sa písomne zaväzuje, že sa bude riadne správať, dostavovať sa na predvolania a nebude mariť vyšetrovanie.
- Mediačný a probačný dohľad: Obvinený je pod dohľadom probačného a mediačného úradníka, ktorý kontroluje jeho správanie a plnenie uložených povinností.
- Peňažná záruka (kaucia): Obvinený zloží peňažnú sumu, ktorá slúži ako záruka, že sa bude riadne správať. V prípade porušenia podmienok môže byť táto záruka prepadnutá v prospech štátu.
V minulosti bola náhradou kolúznej väzby prípustná aj nálezmi Ústavného súdu SR a rovnako judikatúrou Najvyššieho súdu SR, a súdy sa týmto doposiaľ riadili. Avšak novelou č. 308/2021 Z. z. Trestného poriadku sa táto možnosť obmedzila, čo je krok v protismere k medzinárodným odporúčaniam. Pri posudzovaní výnimočných okolností pre uvalenie alebo zrušenie väzby sa berú do úvahy pomery páchateľa (osobné a rodinné pomery, predchádzajúci život, postoj k činu) a okolnosti prípadu, vrátane zdravotného stavu, osobitne u tehotných žien.
Dohody o vine a treste
Dohody o vine a treste sú diskutabilným nástrojom, ktorý sa v niektorých jurisdikciách využíva na urýchlenie trestného konania. Obžalovaní sa v rámci dohody priznajú k spáchaniu trestného činu výmenou za miernejší trest. Organizácia Fair Trials informovala, že z 39 úspešných odvolateľov v rámci tzv. dohôd o vine a treste mali závažné dôsledky. U týchto 39 ľudí sa prejavili aj v podobe zničeného zdravia a povesti. Autori na s. 12 uviedli, že hlavným problémom dohôd o vine a treste sú: 1. drakonické tresty za trestné činy, 2. nedostatočné záruky a 3. tlak na priznanie viny, ktorý môže viesť k odsúdeniu nevinných osôb. Tento nástroj, hoci má potenciál zefektívniť proces, nesie so sebou riziko nespravodlivosti, ak nie sú dostatočne zabezpečené práva obvineného a je vyvíjaný neprimeraný tlak na priznanie.
Potreba komplexnej reformy a rešpektovanie ľudských práv
Dlhodobá kritika zo strany Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT), svedectvá obvinených a alarmujúce štatistiky samovrážd vo väzbe poukazujú na hlboké systémové problémy v oblasti vyšetrovacej väzby na Slovensku. Napriek opakovaným výzvam na zmeny a potrebu harmonizácie s európskymi štandardmi zostáva situácia neuspokojivá. Obvinené osoby, ktoré ešte neboli právoplatne odsúdené, by mali požívať prezumpciu neviny a podmienky ich väzby by mali byť výrazne odlišné od podmienok výkonu trestu odňatia slobody.
Je nepochopiteľné, že v 21. storočí sú v civilizovanej krajine podmienky väzby pre osoby, ktorých vina nebola súdom vyslovená, často horšie ako podmienky pre odsúdených. Táto skutočnosť je v priamom rozpore s fundamentálnymi princípmi právneho štátu a ľudských práv. Obmedzenia kontaktu s rodinou, nedostatok pohybu a aktivít, neadekvátne materiálne podmienky a nedostatočná zdravotná starostlivosť sú faktory, ktoré majú devastačný dopad na psychické a fyzické zdravie obvinených.
Pre dosiahnutie skutočného súladu s európskymi štandardmi a zabezpečenie rešpektovania ľudských práv je nevyhnutná komplexná reforma systému vyšetrovacej väzby. Táto reforma by mala zahŕňať:
- Humanizáciu podmienok: Zabezpečenie primeraného osobného priestoru, hygienických podmienok, adekvátnej stravy a zdravotnej starostlivosti.
- Rozšírenie kontaktu s vonkajším svetom: Väčšia miera umožnenia návštev a telefonických hovorov s rodinou, s minimálnymi obmedzeniami, ktoré musia byť vždy riadne zdôvodnené.
- Posilnenie alternatív k väzbe: Väčšie využívanie alternatívnych opatrení, najmä pre zraniteľné skupiny, ako sú tehotné ženy a matky s malými deťmi.
- Zlepšenie zdravotnej a psychologickej starostlivosti: Zabezpečenie včasnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti, vrátane špecializovaných diét, a dostupnosti psychologickej podpory pre obvinených, ktorí sa nachádzajú v náročnej životnej situácii.
- Zamedzenie arbitrárnosti: Zavedenie jasných a transparentných pravidiel pre rozhodovanie o väzbe, návštevách a iných obmedzeniach, s povinnosťou riadneho zdôvodňovania.
Tieto kroky sú nevyhnutné na to, aby Slovensko skutočne naplnilo záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov o ľudských právach a zabezpečilo, že vyšetrovacia väzba bude nástrojom spravodlivosti, nie nástrojom na dehonestáciu ľudskej dôstojnosti.
tags: #dieta #vo #vazbe #rozsudok