Často sa stretávame s otázkou, ako zabezpečiť výživu dieťaťa, ak je jeden z rodičov vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe. Táto situácia, hoci náročná a citlivá, nezbavuje rodiča zákonnej povinnosti prispievať na výživu svojich detí. Práve naopak, v slovenskom právnom systéme, podobne ako aj v českom, je právo dieťaťa na výživu nadradené osobným okolnostiam rodiča, vrátane jeho obmedzenia slobody. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na problematiku výživného na dieťa v kontexte výkonu trestu, objasňuje právne princípy, praktické kroky a štátne podporné mechanizmy, pričom zohľadňuje práva dieťaťa, povinnosti rodičov a možnosti zabezpečenia výživného.
Vyživovacia povinnosť rodiča vo väzbe alebo vo výkone trestu: Právny základ a judikatúra
Základným princípom je, že vyživovacia povinnosť rodiča trvá bez ohľadu na to, či je vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe. Riadne plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností, ktorých nositeľom a prevažne aj vykonávateľom sú samotní rodičia. Každý rodič je povinný platiť výživné, a to aj v prípade, že ho k tomu zaviazal súd.
Právna úprava tohto inštitútu je zakotvená v ustanoveniach § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z.z., známeho ako Zákon o rodine. Tento zákon konštruuje pravidlo, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti ku svojim deťom podľa kritérií uvedených v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine.
Dôležitú úlohu pri interpretácii tejto povinnosti zohráva judikatúra. Ústavný súd v Českej republike sa zaoberal podobným prípadom, v ktorom dospel k záveru, že ak sa rodič úmyselným konaním pripravil o objektívnu možnosť platiť výživné, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa. Tento právny názor bol vyjadrený v Náleze ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 4106/18. V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Ak sa rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest väzenia, zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu (§ 62 a 75 Zákona o rodine), nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny má právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu.
Opačný výklad by viedol k absurdným dôsledkom. Tak je to aj v posudzovanej veci, keď trestný skutok otca maloletej smeroval voči jej matke. Taký výklad by potom viedol k extrémnemu dôsledku, podľa ktorého by sa rodič úmyselným trestným činom voči maloletému dieťaťu, prípadne druhému z rodičov s následným uvalením väzby a uložením trestu väzenia po právoplatnom odsúdení „zbavil“, respektíve by mu zanikla vyživovacia povinnosť. Tento princíp potvrdil aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku sp.zn. 22 CoP/145/2014, kde uviedol, že „Zníženie príjmu povinného rodiča vyplývajúce z jeho odsúdenia za úmyselný trestný čin nie je možné vykladať na ťarchu maloletého dieťaťa, voči ktorému má odsúdená osoba vyživovaciu povinnosť, práve naopak, je potrebné uprednostniť právo maloletého dieťaťa na výživu.“
Väzni taktiež vo väzniciach pracujú a dostávajú mesačnú mzdu, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. V prípade, že odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody pracuje, z jeho príjmu sa vykonávajú zrážky na uspokojenie pohľadávky výživného. Ak rodič neplatí výživné pred výkonom trestu a vznikol mu dlh, je povinný platiť nielen bežné výživné, ale aj dlžnú sumu. Súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Aj keď sú tieto možnosti počas výkonu trestu odňatia slobody minimálne, súd bude riadený podobnými úvahami, a teda, že odsúdenie rodiča za trestný čin nesmie byť na ťarchu dieťaťa.
V praxi sa stretávame s prípadmi, keď rodič vo výkone trestu žiada o zníženie výživného. Napríklad, môj syn požiadal súd o zníženie výživného na minimum počas výkonu trestu, ale sudca s tým nesúhlasil a odročil pojednávanie. V inom popisovanom prípade išlo o trestný čin úverového podvodu a odsúdeným bol podnikateľ s relatívne vysokým príjmom, preto súd k zníženiu výživného nepristúpil. To demonštruje, že súdy dôkladne zvažujú okolnosti a snažia sa chrániť záujmy dieťaťa, pričom zníženie schopnosti rodiča platiť výživné v dôsledku jeho úmyselného konania priamo na ťarchu dieťaťa neprekladajú.
Praktické kroky pri neplnení vyživovacej povinnosti (aj vo výkone trestu)
Ak rodič vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody neplatí výživné, existuje niekoľko možností, ako zabezpečiť jeho vymáhanie, ktoré sú zásadné pre oprávnenú osobu a zabezpečenie finančnej stability dieťaťa.
1. Návrh na vykonanie exekúcie:Prvým a nevyhnutným krokom je podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Ak vo veci výživného máte súdne rozhodnutie, ktorým bola určená povinnosť otca detí k plateniu výživného, potom musíte najprv podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor bude vymáhať dlžné výživné zo mzdy alebo iného majetku povinného rodiča. Návrh na vykonanie exekúcie Vám spíše ktorýkoľvek súdny exekútor, nemusíte teda kontaktovať súdneho exekútora podľa miesta trvalého bydliska povinného. V súčasnosti musí byť návrh na vykonanie exekúcie podaný elektronickými prostriedkami.
V prípade, že bola spísaná dohoda o plnení vyživovacej povinnosti, je podstatné, či táto dohoda bola aj schválená súdom v zmysle ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine. Ak dohoda nebola schválená súdom, je právne nevykonateľná a teda nemôžete podať návrh na výkon rozhodnutia cestou súdneho exekútora. Ak dohoda bola súdom schválená, môžete podať návrh na vykonanie exekúcie a následne žiadať o náhradné výživné cestou príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
2. Trestné oznámenie:Ak rodič neplatí výživné minimálne tri mesiace v období dvoch rokov, môže byť spáchaný trestný čin zanedbania povinnej výživy. V takom prípade je možné podať trestné oznámenie na polícii. Je dôležité mať na pamäti, že tento krok má primárne trestnoprávne dôsledky pre rodiča a priamo nemusí viesť k okamžitému získaniu dlžného výživného, ale môže pôsobiť ako donucovací prostriedok.
3. Žiadosť o náhradné výživné:Ak exekúcia nie je úspešná alebo rodič nemá žiadny majetok, je možné požiadať o náhradné výživné od štátu. Táto možnosť predstavuje dôležitú záchrannú sieť pre deti, ktorým rodičia neplnia svoju vyživovaciu povinnosť. Viac informácií o náhradnom výživnom nájdete v nasledujúcej sekcii.
Náhradné výživné od štátu: Záchranná sieť pre deti
Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, respektíve suma takýchto dôchodkov je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom. To poskytuje finančnú podporu dieťaťu, keď jeho biologickí rodičia z rôznych dôvodov neposkytujú súdom určené výživné.
Podmienky pre získanie náhradného výživného:Oprávnená osoba môže požiadať o náhradné výživné v situácii, keď si voči nej povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť. To znamená, ak v stanovenej lehote neposiela súdom schválenú čiastku, môžete požiadať o túto dávku od štátu. Taktiež máte nárok na náhradné výživné v situácii, keď exekučné konanie trvá najmenej dva mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie. Žiadosť o náhradné výživné môžete podať len v tom prípade, ak ste neobdržali výživné dva po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti posledne vyplatenej sumy. Napríklad, ak bol váš exmanžel vzatý do vyšetrovacej väzby a následne previezli do väzby v Rakúsku a neplatí výživné, po podaní návrhu na exekúciu a uplynutí dvoch mesiacov môžete žiadať o náhradné výživné.
Ďalšími dôležitými podmienkami sú:
- Školopovinné dieťa musí po celý čas poberania náhradného výživného plniť povinnú školskú dochádzku. To znamená, že nemôže mať vysoký počet neospravedlnených hodín.
- Dieťa musí mať trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku. Jedinou výnimkou je, ak sa študent nachádza v cudzine z dôvodu pretrvávajúceho štúdia na miestnej škole.
- Pri poberaní náhradného výživného sa posudzuje aj príjem žiadateľa a osôb, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti a bola im súdom schválená starostlivosť o toto dieťa. To znamená, že výška príjmu druhého rodiča alebo osôb v spoločnej domácnosti môže ovplyvniť nárok na túto dávku. Napríklad, ak má študentka vysokej školy nárok na náhradné výživné a jej druhý rodič pracuje, vysoká škola nemusí uznať sociálne štipendium, ale nárok na náhradné výživné sa bude posudzovať aj s ohľadom na celkové príjmové pomery domácnosti.
Postup pri podaní žiadosti:Vo veci je potrebné podať návrh na vykonanie exekúcie aj pokiaľ ide o zameškané výživné. Návrh na vykonanie exekúcie Vám spíše ktorýkoľvek súdny exekútor. Zoznam súdnych exekútorov nájdete na stránke Slovenskej komory exekútorov. Následne po začatí exekučného konania, po dvoch mesiacoch, podáte na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny žiadosť o náhradné výživné.
Povinnosti osoby, ktorá poberá náhradné výživné:Oprávnená osoba, ktorá poberá náhradné výživné, je povinná informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. Takýmito skutočnosťami sú napríklad zmena bydliska, príjmu a pod. Dôležité je tiež na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom.
Výška náhradného výživného:O konkrétnej výške náhradného výživného vždy rozhoduje súd. Jeho výška je však limitovaná a štát teda neuhrádza sumu vyššiu ako je 3,7 násobok životného minima pre nezaopatrené dieťa. Ak máte prisúdených viac peňazí (napríklad súdom stanovené výživné na 200 eur mesačne), nemáte nárok na plnú sumu od štátu. Tú dostanete opäť len v prípade, ak by začal výživné platiť rodič s touto povinnosťou. Ak si rodič neplní povinnosť presne podľa súdom stanovenej výške, v tom prípade má dieťa nárok na rozdiel vo výške súdom uznanej a skutočne vyplatenej sumy. Opäť však nemôže presiahnuť 3,7 násobok sumy životného minima. Pokiaľ je však rozdiel medzi uhrádzaným a odsúdeným výživným menší ako 0,66 eur na mesiac, v tom prípade sa náhradné výživné nevypláca.
Zánik nároku na náhradné výživné:Nárok na náhradné výživné zaniká v prípade školopovinného dieťaťa ak nedodržiava riadnu školskú dochádzku a má veľa vymeškaných neospravedlnených hodín. Taktiež ak bolo dieťa umiestnené v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí alebo v špeciálnom výchovnom zariadení, pretože o tom rozhodol súd. V prípade plnoletých detí nárok zaniká, ak sú vo väzbe alebo vykonávajú trest odňatia slobody.
Všeobecné princípy a kritériá určovania výšky výživného
Hoci sa článok primárne zameriava na špecifickú situáciu výkonu trestu, je dôležité poznať aj všeobecné princípy a kritériá, ktoré súdy používajú pri určovaní výšky výživného, nakoľko sa aplikujú aj v prípadoch, keď rodič nie je vo výkone trestu. Výživné na dieťa je komplexná téma, ktorá sa dotýka mnohých aspektov rodinného práva.
Definícia a trvanie vyživovacej povinnosti:Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Zákon č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine) stanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Rodičom vyplýva priamo zo zákona povinnosť podieľať sa na výžive vlastných detí a to až do času, kedy sa deti nie sú schopné živiť samé.
Kritériá pre určenie výšky výživného:Výška výživného nie je pevne stanovená, ale v praxi sa pohybuje podľa potrieb dieťaťa a možností rodičov. Súd pri určení výšky výživného vychádza v zmysle Zákona o rodine zo všeobecných kritérií, kedy prihliada jednak na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a jednak na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Súd pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočností, ktoré platia v čase rozhodovania, pričom nie je možné započítať vzájomné pohľadávky rodičov, keďže toto zákon explicitne vylučuje. Súd bude skúmať príjem oboch rodičov, ďalej bude skúmať to, koľko platil otec na dieťa doteraz, aké sú priemerné mesačné výdavky na dieťa a podobne. Odporúča sa preto odkladať si pokladničné doklady od liekov, oblečenia, školských pomôcok, za stravu, bývanie a podobne.
Čo zahŕňajú "odôvodnené potreby dieťaťa":Súd pri určení výživného prihliada nielen na náklady na stravu, zdravotnú starostlivosť o dieťa a bývanie, ale aj na náklady na školu, oblečenie, hygienické potreby, krúžky, hračky, kultúrne podujatia dieťaťa a podobne. Vekom dieťaťa sa pochopiteľne zvyšujú aj jeho náklady. Dieťa má iné potreby vo veku dvoch rokov, iné potreby na prvom stupni a úplne iné potreby v adolescentnom veku. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.
Posudzovanie príjmu a majetku rodičov:Súd prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Ak rodič má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Pri výpočte príjmu otca maloletého dieťaťa v zmysle ust. § 63 Zákona o rodine sa nemôže brať do úvahy majetok spoločnosti s ručením obmedzeným. V súdnom konaní, v rámci ktorého sa bude rozhodovať o výške výživného pre maloleté dieťa, budú záujmy rodičov protichodné. Pôjde teda o nepochybnú kolíziu záujmov oboch rodičov dieťaťa.
Úmyselné znižovanie príjmu:Súd pri určení výživného taktiež prihliada na to, či sa jeden z rodičov zámerne nezbavuje majetku, respektíve či povinný rodič bez relevantného dôvodu nezmení zamestnanie, v dôsledku čoho bude jeho mesačný príjem neporovnateľne nižší, aký mal doposiaľ. Súd nemôže uložiť povinnosť nájsť si lepšie platenú prácu, avšak súd môže na základe vykonaného dokazovania dospieť k záveru, že je vo Vašich možnostiach a schopnostiach nájsť si lepšie platenú prácu. Samotná práceneschopnosť nie je dôvodom na neplatenie výživného, respektíve na zníženie výživného. Konkrétna osoba nie je povinná informovať o svojej práceneschopnosti.
Rodičia žijúci v spoločnej domácnosti:Ak rodičia žijú v spoločnej domácnosti a jeden z nich zabezpečuje výživu dieťaťa priamo (napríklad platí všetky náklady na bývanie, pravidelne zabezpečuje potraviny, drogériu a kupuje synovi oblečenie a obuv), tieto výdavky sa považujú za plnenie vyživovacej povinnosti v naturálnej forme. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadne na to, čo už reálne zabezpečuje. Ak by matka podala návrh na určenie výživného, súd by zisťoval, akým spôsobom sa každý z rodičov podieľa na výžive dieťaťa, a mohol by rozhodnúť, že povinnosť rodiča je už splnená tým, čo zabezpečuje, alebo by určil len symbolické výživné.
Zmeny okolností a tabuľkové výživné:Ak dôjde k zmene okolností - napríklad nárastu výdavkov na dieťa alebo poklesu príjmu povinného rodiča - súd môže na základe návrhu prehodnotiť výšku výživného. Na Slovensku sa začalo uplatňovať tabuľkové výživné, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR zverejnilo vo forme metodiky pre výpočet výživného. Táto metodika má pomôcť zjednotiť rozhodovaciu prax súdov. Avšak tento dokument má iba odporúčajúci charakter a pre súdy nie je záväzný, pretože určenie výživného si vždy vyžaduje individuálne posúdenie každého prípadu. V zmysle tejto metodiky, v prípade dvoch vyživovacích povinností, by rodič bol povinný platiť na každé z detí 16% z jeho platu. Toto je však len odhad, súd by samozrejme prihliadal pri výpočte výživného na individuálne potreby dieťaťa a na výdavky povinného rodiča, ktoré môžu byť v štáte mimo SR iné ako na Slovensku.
Dohody rodičov a súdne konanie:V prípade rozvodu manželstva alebo odchodu partnera zo spoločnej domácnosti je ideálnym riešením, ak sa rodičia ohľadom rodičovských práv a povinností dohodnú. Takúto dohodu však musí schváliť súd, inak je právne nevykonateľná. Ak rodičia nedokážu dospieť k dohode o výživnom, začne na základe návrhu jedného z rodičov konanie, kde súd okrem iného zohľadňuje faktory týkajúce sa rodičov dieťaťa. Ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Výživné pre plnoleté deti a ďalšie špecifické situácie
Vyživovacia povinnosť rodičov nekončí s dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, ale trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Toto pravidlo sa uplatňuje aj v mnohých ďalších špecifických životných situáciách, ktoré môžu ovplyvniť platenie alebo nárok na výživné.
Výživné po 18. roku veku dieťaťa:V zmysle Zákona o rodine trvá vyživovacia povinnosť rodičov k deťom dovtedy, kým deti nie sú schopné sa samé živiť, bez ohľadu na to, či sú maloleté alebo plnoleté. Ak dieťa pokračuje v štúdiu a nie je schopné sa samostatne živiť, je povinnosť platiť výživné naďalej. Nárok na výživné pokračuje aj po skončení strednej školy, pokiaľ sa ďalej vzdeláva na vysokej škole alebo v inom vzdelávacom inštitúte.
Brigáda a vyživovacia povinnosť:Vplyv brigády na výživné vždy závisí od toho, či je dieťa schopné pokryť si náklady na svoj život z peňazí z brigády alebo si brigádou len privyrába. Nakoľko v prvom prípade by sa mohlo uvažovať aj o dôvode na zrušenie výživného. Pokiaľ tomu tak nie je a dieťa stále nie je schopné samo sa z takého príjmu uživiť, to jest len si brigádou privyrába, potom vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu naďalej trvá, a to až do času, kým nebude schopné samo sa živiť, respektíve ak študuje na vysokej škole, maximálne do nadobudnutia vysokoškolského titulu druhého stupňa.
Ukončenie štúdia a informovanie o tom:Ak sa chce plnoleté dieťa vyhnúť tomu, že by rodič požadoval od neho späť zaplatené výživné, hoci nárok na neho už nemá, je vhodné podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Rodič povinný platiť výživné môže zistenie navštevovania školy dieťaťom napríklad cez centrálny register pobytu obyvateľov zistiť skrz jeho meno, priezvisko a dátum narodenia adresu trvalého pobytu. Ak získalo plnoleté dieťa schopnosť samostatne sa živiť, malo by túto skutočnosť oznámiť rodičovi povinnému platiť výživné.
Život v zahraničí a výživné:Ak deti majú trvalý pobyt v inej krajine, než je Slovenská republika (napríklad chodia tam do školy, matka sa vydala za štátneho občana Nemecka a zrejme deťom zmení aj priezvisko), rozsudok Okresného súdu o výživnom na deti je platný a je možné na základe neho vymáhať aj výživné v zahraničí.
Premiestnenie dieťaťa do zahraničia bez súhlasu:Pokiaľ o určení vyživovacej povinnosti rozhodol súd (alebo ak súd schválil rodičovskú dohodu, v ktorej bola určená výška výživného), povinný rodič nemôže svojvoľne rozhodnúť o tom, že už nebude platiť výživné. Preto pokiaľ má v takomto prípade rodič za to, že už zanikol zákonný dôvod na plnenie vyživovacej povinnosti (t.j. dieťa je už schopné samé sa živiť), mal by sa obrátiť na súd s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Ak sa bývalá manželka presťahovala do Nemecka a bez súhlasu zobrala aj deti, za daných okolností možno uvažovať o tom, či nedošlo k takzvanému medzinárodnému únosu detí. Spomenuté premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu, je neoprávneným vtedy, ak rodič dieťa premiestni alebo zadržiava dieťa bez súhlasu druhého rodiča, prípadne bez súhlasu príslušného štátneho orgánu.
Prídavok na dieťa:Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. Jedná sa o samostatnú dávku, ktorá nesúvisí priamo s vyživovacou povinnosťou rodičov, ale predstavuje ďalší zdroj podpory pre rodiny s deťmi.
Riešenie dlhu za dom a výživného na jednom súde:Dlžobu za dom a výživné pre deti je možné riešiť na jednom súde, za predpokladu, že dom sa nachádza v obvode toho istého súdu, v obvode ktorého majú deti miesto trvalého pobytu určené dohodou rodičov. Avšak nemôžete to riešiť v rámci jedného konania. Pokiaľ si chcete vyriešiť starostlivosť o vaše spoločné deti, na toto je určené konanie o úprave rodičovských práv a povinností, ktoré začína spravidla na návrh jedného z rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Čo sa týka pohľadávky, ktorú evidujete voči expriateľovi, tu bude potrebné podať žalobu. Jedná sa totiž o sporové konanie a tiež dôkazné konanie. To znamená, že k žalobe bude potrebné doložiť dôkazy, respektíve pred súdom preukázať žalovaný nárok.
Invalidný dôchodok rozvedeného manžela/manželky:Sama skutočnosť, že rozvedená manželka (alebo rozvedený manžel) poberá invalidný dôchodok, nestačí pre záver o tom, že rozvedená manželka je schopná sama sa živiť (§ 72 Zákona o rodine). Súdy rozhodujú na základe komplexného posúdenia všetkých okolností, nie len na základe poberania invalidného dôchodku.
tags: #dieta #vo #vyke #vazby #ziada #vyzivne