Tento článok sa zaoberá problematikou výživného na dieťa v situáciách, keď je rodič vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody na Slovensku. Analyzuje práva dieťaťa, povinnosti rodiča a možnosti zabezpečenia výživného v takýchto situáciách. Otázka platenia výživného, ak je rodič vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody, je zložitá a vyvoláva mnoho otázok. Je rodič povinný platiť výživné aj počas výkonu trestu? Aké sú možnosti pre rodiča, ktorý sa stará o dieťa a nedostáva výživné? Má dieťa nárok na náhradné výživné od štátu? Tento článok sa pokúsi odpovedať na tieto otázky a poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.
Vyživovacia povinnosť rodiča počas výkonu trestu
Základným princípom je, že vyživovacia povinnosť rodiča trvá bez ohľadu na to, či je vo výkone trestu alebo nie. Riadne plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností, ktorých nositeľom a prevažne aj vykonávateľom sú samotní rodičia. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom predstavuje zákonnú povinnosť rodičov, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Každý rodič je povinný platiť výživné, a to aj v prípade, že ho k tomu zaviazal súd.
Aj keď je otec dieťaťa vo väzbe, nezbavuje ho to vyživovacej povinnosti, aj keď nateraz nepracuje. Rovnako to platí aj v prípade právoplatného nepodmienečného odsúdenia na výkon trestu odňatia slobody. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Povinnosť prispievať na výživu dieťaťa je preto potrebné skúmať subjektívne, ale aj objektívne, a to podľa schopností, možností a majetkových pomerov rodiča.
Ústavný súd Českej republiky sa zaoberal podobným prípadom a konštatoval, že ak sa rodič úmyselným konaním pripravil o objektívnu možnosť platiť výživné, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Ak sa rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest väzenia, zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa. Opačný výklad vedie k absurdným dôsledkom.
Väzni vo väzniciach pracujú a dostávajú mesačnú mzdu, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. V prípade, že odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody pracuje, z jeho príjmu sa vykonávajú zrážky na uspokojenie pohľadávky výživného. Poradie uspokojovania pohľadávok je stanovené zákonom a výživné má prednosť pred inými pohľadávkami. Dôležité je zdôrazniť, že zníženie príjmu povinného rodiča vyplývajúce z jeho odsúdenia za úmyselný trestný čin nie je možné vykladať na ťarchu maloletého dieťaťa. V zmysle judikatúry zníženie príjmu povinného rodiča vyplývajúce z jeho odsúdenia za úmyselný trestný čin nie je možné vykladať na ťarchu maloletého dieťaťa, voči ktorému má odsúdená osoba vyživovaciu povinnosť, práve naopak, je potrebné uprednostniť právo maloletého dieťaťa na výživu.
Život odsúdeného rodiča vo výkone trestu: Podmienky a práva
Pochopenie podmienok, v ktorých sa odsúdený rodič nachádza, je kľúčové pre posúdenie jeho schopnosti plniť si rodičovské povinnosti. Právny základ pre tieto podmienky tvorí Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody. Táto vyhláška upravuje širokú škálu aspektov výkonu trestu, vrátane prijímania, umiestňovania, zaobchádzania a zabezpečovania práv odsúdených.
Prijímanie odsúdených: Proces a počiatočné procedúry
Odsúdený nastupuje do výkonu trestu v určenom ústave na výkon väzby priamo po predchádzajúcej väzbe, sám na základe nariadenia výkonu trestu súdom, alebo dodaním do výkonu trestu príslušníkmi Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo ozbrojenými príslušníkmi finančnej správy. Prijímanie odsúdených sa vykonáva nepretržite.
Po prijatí do výkonu trestu sa vykonáva osobná prehliadka odsúdeného príslušníkom Zboru rovnakého pohlavia. O výsledku prehliadky sa vyhotoví písomný záznam, ktorý obsahuje zoznam odňatých vecí, údaje o prevzatí dokladov a peňažných prostriedkov, záznam o vyjadrení odsúdeného o prípadnom fyzickom násilí a záznam o zistení stôp po násilí alebo zranení.
Ak je odsúdený prijatý do výkonu trestu po 15:00 hodine v pracovný deň alebo v deň pracovného voľna, lekárska prehliadka sa vykoná v najbližší pracovný deň. Ak sa zistia stopy po fyzickom násilí alebo zranení, prehliadka lekárom sa zabezpečí bez zbytočného odkladu.
Určený príslušník Zboru oznámi dotknutým ústavom určenie ústavu, v ktorom bude odsúdený vykonávať trest. Riaditeľ ústavu určí oddiel, kde bude odsúdený ubytovaný. Odsúdený sa po umiestnení do určeného ústavu ubytuje v nástupnom oddiele alebo v nástupnej izbe. Umiestnenie odsúdeného a zmenu umiestnenia určuje riaditeľ ústavu spravidla na návrh umiestňovacej komisie. Odsúdený vykonáva trest v diferenciačnej skupine „A“, „B“, „C“ alebo v špecializovanom oddiele. Diferenciačnú skupinu určí riaditeľ ústavu na návrh komisie najmä na základe psychologického vyšetrenia, poznatkov o správaní, poznania osobnostného narušenia a postojov k plneniu povinností. Základom diferencovaného zaobchádzania je režim. Tam, kde sa v tejto vyhláške hovorí o komunitnom systéme, rozumie sa tým organizovanie zaobchádzania na základe aktívnej účasti odsúdených, kolektívnych a skupinových foriem pôsobenia. Odsúdený zaradený na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia sa umiestni do uzavretého ústavu alebo do otvoreného oddelenia.
Stravovanie vo väzbe: Zabezpečenie a štandardy
Stravovanie je jedným z kľúčových aspektov zabezpečenia základných životných potrieb odsúdených. Odsúdený musí dostávať dostatok potravy a vody, aby sa udržalo jeho zdravie. Je dôležité zdôrazniť, že obmedzenie prístupu k jedlu sa nikdy nesmie používať ako trest. Jedlo, ktoré odsúdený prijíma, musí byť zdravé, obsahovať všetky potrebné živiny a malo by byť rovnomerne rozložené počas celého dňa. To znamená, že jedlo by sa malo podávať trikrát denne s maximálnym časovým odstupom sedem hodín.
Na Slovensku sa strava pripravuje podľa schválených jedálnych lístkov, receptúr pre stravovanie v spoločných zariadeniach, peňažných limitov na prípravu stravy a počtu stravníkov v rozsahu poskytnutých príspevkov na stravu. Príslušníci zboru by mali do určitej miery zohľadňovať požiadavky na stravu podľa kultúrnej tradície a náboženstva. Nedostatok potravín alebo ich zlá kvalita môže viesť k porušeniu zákazu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo dokonca mučenia. Príkladom je situácia, ak by odsúdený zostal dva dni úplne bez jedla, čo by bolo jasné porušenie jeho práv. Ak niekto zomrie v dôsledku nedostatočného množstva alebo kvality potravín, ide o porušenie práva na život. V takýchto prípadoch je dôležité poznať povinnosť vyšetriť prípady straty života počas výkonu odňatia slobody.
Ak sa odsúdený domnieva, že jeho práva týkajúce sa stravovania boli porušené, mal by sa sťažovať vedeniu ústavu. Tento článok sa zaoberá pravidlami a predpismi týkajúcimi sa stravy vo väzbe na Slovensku, s dôrazom na práva a povinnosti odsúdených osôb.
Strávili sme deň za mrežami. Takto vyzerá ženská väznica pri Martine
Možnosti zabezpečenia výživného pre dieťa
Ak rodič vo výkone trestu neplatí výživné, existuje niekoľko možností, ako zabezpečiť jeho platenie a chrániť finančné záujmy dieťaťa.
Exekúcia: Právny nástroj pre vymáhanie
Prvým krokom je podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Návrh spíše ktorýkoľvek súdny exekútor. Zoznam súdnych exekútorov je dostupný na stránke Slovenskej komory exekútorov. Exekúcia je účinný právny nástroj na vymáhanie pohľadávok, vrátane výživného, a môže sa vzťahovať na rôzne zdroje príjmov alebo majetok povinného rodiča. Aj keď sú možnosti rodiča vo výkone trestu obmedzené, príjmy z práce v rámci výkonu trestu sú exekvovateľné.
Trestné oznámenie za zanedbanie povinnej výživy: Podmienky a dôsledky
Ak rodič neplatí výživné minimálne tri mesiace v období dvoch rokov, môže byť spáchaný trestný čin zanedbania povinnej výživy. V takom prípade je možné podať trestné oznámenie na polícii. Je dôležité poznamenať, že trestnosť činu zanedbania povinnej výživy zaniká, ak povinný svoju povinnosť zaplatiť dlh na výživnom dodatočne splní, a ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky (napríklad nedošlo k znemožneniu prípravy dieťaťa na povolanie a pod.).
Náhradné výživné od štátu: Podrobný sprievodca
Ak exekúcia nie je úspešná alebo rodič nemá žiadny majetok, je možné požiadať o náhradné výživné od štátu. Táto dávka slúži ako dočasné riešenie na zabezpečenie výživy dieťaťa, kým sa situácia nevyrieši.
Podanie žiadosti a oprávnené osoby
O náhradné výživné žiadate na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Vyplnenú žiadosť zanesiete na pobočku, do ktorej patríte na základe vášho trvalého bydliska. Ak má oprávnená osoba elektronický podpis, v tom prípade ju môžete podať aj elektronicky. Žiadosť má obsahovať meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu oprávnenej osoby alebo osoby, ktorá žiada o náhradné výživné. Tlačivo na túto žiadosť stiahnete na stránke úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Náhradné výživné sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, respektíve suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom. Následne po podaní návrhu na vykonanie exekúcie je možné podať žiadosť o náhradné výživné na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Podmienky pre nárok na náhradné výživné
Oprávnená osoba môže požiadať o náhradné výživné v situácii, keď si voči nej povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť. To znamená, ak v stanovenej lehote neposiela súdom schválenú čiastku, môžete požiadať o túto dávku od štátu. Taktiež máte nárok na náhradné výživné v situácii, keď exekučné konanie trvá najmenej dva mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie. Nárok na náhradné výživné má nezaopatrené dieťa, ktoré má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak sa jej poskytuje doplnková ochrana podľa zákona o azyle a zdržiava sa na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine. Školopovinné dieťa musí po celý čas poberania náhradného výživného plniť povinnú školskú dochádzku. To znamená, že nemôže mať vysoký počet neospravedlnených hodín. Druhou podmienkou je, aby malo trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku. Jedinou výnimkou je, ak sa študent nachádza v cudzine z dôvodu pretrvávajúceho štúdia na miestnej škole.
Pri poberaní náhradného výživného sa posudzuje aj príjem žiadateľa a osôb, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti a bola im súdom schválená starostlivosť o toto dieťa. V tom prípade nemôže byť výška ich súčtu príjmov vyššia ako 3,3 násobok aktuálneho životného minima. Životné minimum sa každoročne mení, preto si musíte vždy skontrolovať aktuálnu hodnotu.
Výška náhradného výživného a spôsob platby
Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej súdom, resp. vo výške rozdielu medzi výživným určeným súdom a reálne platenou sumou. Ak sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
O konkrétnej výške náhradného výživného vždy rozhoduje súd. Jeho výška je však limitovaná a štát teda neuhrádza sumu vyššiu ako je 3,7 násobok životného minima pre nezaopatrené dieťa. Ak máte prisúdených viac peňazí, nemáte nárok na plnú sumu. Tú dostanete opäť len v prípade, ak by začal výživné platiť rodič s touto povinnosťou. Pokiaľ si rodič neplní povinnosť presne podľa súdom stanovenej výške, v tom prípade má dieťa nárok na rozdiel vo výške súdom uznanej a skutočne vyplatenej sumy. Opäť však nemôže presiahnuť 3,7 násobok sumy životného minima. Jeho hodnota sa pravidelne prehodnocuje a mení, preto si vždy treba pozrieť aktuálnu výšku. Pokiaľ je však rozdiel medzi uhrádzaným a odsúdeným výživným menší ako 0,66 eur na mesiac, v tom prípade sa im nevypláca. Platí sa vždy na účet alebo šekom na adresu oprávnenej osoby alebo osoby, ktorá podávala žiadosť v mene poškodeného a bola jej prisúdená starostlivosť o toto dieťa. Náhradné výživné sa počíta odo dňa podania žiadosti. To znamená, že po jej kladnom vybavení ho dieťaťu vyplatia aj so spätnou platnosťou.
Povinnosti oprávnenej osoby pri poberaní
Okrem riadnej školskej dochádzky školopovinných detí musíte po kladnom vybavení žiadosti čo najskôr oznámiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny všetky kontaktné údaje na exekútora, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie voči danému rodičovi. Po každej zmene im musíte tento fakt oznámiť do ôsmych dní. Týka sa to najmä situácie, ak súd opätovne rozhodne o výške výživného a upraví ju, ale taktiež v prípade, keď ho začne dlžník opätovne platiť. Taktiež musíte oznámiť zánik nároku na náhradné výživné a prípadnú zmenu výšky sirotského dôchodku.Oprávnená osoba, ktorá poberá náhradné výživné, je povinná informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. Takýmito skutočnosťami sú napríklad zmena bydliska, príjmu a pod. Taktiež je na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom.
Kedy nárok zaniká alebo nevzniká
Nárok na náhradné výživné dieťaťu zaniká alebo nevzniká v niekoľkých špecifických prípadoch. V prípade školopovinného dieťaťa, ak nedodržiava riadnu školskú dochádzku a má veľa vymeškaných neospravedlnených hodín. Rovnako aj vtedy, ak bolo umiestnené v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí alebo v špeciálnom výchovnom zariadení, pretože o tom rozhodol súd. Pre plnoleté deti nárok zaniká, ak sú vo väzbe alebo vykonávajú trest odňatia slobody.
Prehodnotenie nároku a vrátenie náhradného výživného
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny pravidelne, raz za šesť mesiacov, prehodnotí trvanie nároku na náhradné výživné. Pokiaľ povinná osoba, teda jeden z rodičov, vyplatí výživné priamo oprávnenej osobe, tak poberateľ musí vrátiť preddavok poskytnutého náhradného výživného. Teda ak by sa stalo, že ste v daný mesiac dostali riadne aj náhradné výživné, štátu budete musieť túto sumu vrátiť.
V prípade, ak sa podarí exekútorovi vymôcť plnú sumu alebo jej časť od dlžníka, musí to oznámiť aj úradu. Peniaze v tom prípade nejdú vám, ale úrad určí presnú výšku sumy podľa vyplateného náhradného výživného a tú potom priamo exekútor vráti štátu. V takom prípade vy nemusíte vracať vyplatené náhradné výživné. Ak by ste však súdom mali prisúdenú vyššiu sumu ako vám bolo vyplácané náhradné výživné, v tom prípade vám rozdiel peňazí môže exekútor vyplatiť. Rovnaké pravidlá platia aj v prípade, ak dlh vymáha Centrum pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže. Taktiež musia úspešnosť vymáhania najprv oznámiť štátu, splatiť dlžnú sumu a prípadný rozdiel vyplatiť oprávnenej osobe. V takejto situácii musíte opätovne absolvovať celý proces.
Zníženie alebo zrušenie výživného: Zmena pomerov rodiča
Rodič vo výkone trestu môže požiadať súd o zníženie výživného, ak sa zmenili jeho pomery. Súd musí prihliadať na majetkové pomery, resp. možnosti a schopnosti rodiča, avšak zrejme bude riadený úvahami, že odsúdenie rodiča za trestný čin nesmie byť na ťarchu dieťaťa.
Dobrou praxou je, aby si rodič, ktorý žiada o zníženie výživného, pripravil písomný návrh na zmenu rozhodnutia o výživnom podľa § ust. 78 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. V návrhu je potrebné uviesť, že došlo k podstatnej zmene pomerov - konkrétne, že rodič je vo výkone trestu odňatia slobody a nemá žiadny alebo len minimálny príjem. Je vhodné priložiť doklady o tejto skutočnosti (napríklad potvrdenie o výkone trestu, potvrdenie o príjme alebo jeho absencii).
Návrh adresujte súdu, ktorý rozhodol o výživnom naposledy. V návrhu presne označte účastníkov (rodič vo výkone trestu ako navrhovateľ, oprávnený - dieťa alebo iná osoba, ktorej sa výživné platí). V návrhu uveďte, o akú sumu žiadate zníženie výživného a od akého dátumu. Minimálne výživné na dieťa podľa zákona je 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, čo je v roku 2026 približne 38,92 eur mesačne. Nižšie výživné súd neurčí.
Súd bude skúmať, či je zmena pomerov dostatočne závažná a či je zníženie výživného opodstatnené. Po podaní návrhu môže súd nariadiť pojednávanie, na ktorom sa budú zisťovať aktuálne príjmy a možnosti rodiča vo výkone trestu. Súd nemusí návrhu vyhovieť, ak zistí, že aj napriek výkonu trestu má rodič možnosť získať príjem. Ak nastalo opätovné spolužitie s matkou/otcom detí, znamená to, že sa podstatne zmenili pomery, čo je dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom. Z tohto dôvodu je možné podať návrh na zrušenie výživného z dôvodu, že sa od jeho poslednej úpravy zmenili pomery. V návrhu je potrebné odôvodniť, že ste s matkou/otcom detí opäť začali spolu žiť, z dôvodu čoho zabezpečujete výživné aj v naturálnej forme.
Právo na styk s dieťaťom počas výkonu trestu: Rodinné väzby a obmedzenia
Samotná skutočnosť, že rodič vykonáva trest odňatia slobody, ho nemôže zbaviť práva na rodinný život a v ňom obsiahnuté právo na styk s dieťaťom. Vzájomná prítomnosť rodiča a dieťaťa (predovšetkým maloletého) je základom pre budovanie a udržanie zdravého a funkčného vzťahu. Snáď nie je potrebné bližšie analyzovať skutočnosť, že pre všestranný harmonický vývin dieťaťa je tou najlepšou možnosťou vyrastať v prítomnosti oboch rodičov. Z psychologického hľadiska je výchova dieťaťa prítomnosťou rodiča považovaná za najúčinnejšiu metódu výchovy.[1]
Vzhľadom k tomu, že prítomnosťou rodiča pri výchove dieťaťa sa realizuje samotné rodičovské poslanie, štát má a musí tomuto poslaniu napomáhať a poskytnúť mu osobitnú (nie len) právnu ochranu. Dôležitosť, aká je pripisovaná styku dieťaťa s rodičom, je vnímaná taktiež na medzinárodnej úrovni; Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ´´ESĽP´´) konštantne judikuje, že byť spolu je základným prvkom rodinného života, chráneného článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ´´EDĽP´´).[2]
Avšak nie každé dieťa má možnosť vyrastať v kruhu obidvoch rodičov. Život prináša rôznorodé situácie a jednou z nich je aj tá, kedy jeden z rodičov (prípadne obaja) vykonáva trest odňatia slobody. Majú odsúdení v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody právo na styk so svojimi deťmi? Právo na styk je implicitnou súčasťou rodinného života chráneného tak článkom 19 Ústavy SR, ako aj článkom 8 EDĽP. Jedným zo štyroch základných materiálnych znakov ľudských práv je ich neodňateľnosť. Samotná skutočnosť, že rodič vykonáva trest odňatia slobody, ho práva na rodinný život a v ňom obsiahnuté právo na styk teda nemôže zbaviť.
Legislatívny rámec styku a jeho obmedzenia
Avšak právo na rodinný život (ako základné ľudské právo) nemá absolútny charakter, a teda je ho možné obmedziť. Vo svojej podstate každý výkon trestu odňatia slobody predstavuje zároveň aj výrazné obmedzenie práva (okrem iného) na rodinný život. Podstatnou súčasťou práva väzňa na rešpektovanie rodinného života je, že mu štát, resp. Slovenská republika zabezpečuje právo väzňov na kontakt s rodinou prostredníctvom zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ´´ZVTOS´´) a vykonávacej vyhlášky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len ´´vyhláška´´).
ZVTOS v § 24 ustanovuje, že odsúdený má právo prijímať návštevu blízkych osôb (teda aj detí, bez ohľadu na ich vek, obmedzenie je dané len v prípade maloletých mladších ako 15 rokov, ktorí sa môžu návštevy zúčastniť len v sprievode plnoletej osoby) v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní dvoch hodín, a to bez ohľadu na vonkajšiu diferenciáciu výkonu trestu odňatia slobody (minimálny, stredný, maximálny stupeň stráženia). Ďalšie podmienky návštev (predovšetkým deň a časové rozmedzie) sú upravené v ústavných poriadkoch jednotlivých ústavoch na výkon trestu (ďalej len ´´ÚVT´´).
Kritika a odporúčania Európskeho výboru (CPT)
Považujeme za potrebné poukázať na ústavný poriadok ÚVT Leopoldov[5], podľa ktorého sa návštevy vykonávajú spravidla v stredu, štvrtok a piatok. Pre blízke osoby, obzvlášť maloleté deti, je vzhľadom na pracovné povinnosti, resp. povinnú školskú dochádzku často až nemožné v uvedené dni odsúdeného navštíviť. Bolo by žiaduce nahradiť uvedené dni návštev aspoň jedným dňom v rámci víkendu. Za uvedenú skutočnosť bolo Slovensko kritizované Európskym výborom na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (ďalej len ´´CPT´´ alebo ´´Výbor´´), ktorý danú situáciu označil za poľutovaniahodnú.[6] Výbor zároveň opätovne pripomenul, že všetci väzni by mali mať nárok a v praxi aj reálnu možnosť na návštevu aspoň jednu hodinu týždenne (podľa možnosti by mali mať možnosť prijať návštevu každý týždeň). Odporúča teda slovenským orgánom zabezpečiť súlad s týmito minimálnymi požiadavkami. Obdobne aj Odporúčanie Výboru ministrov Rec (2018) 5 členským štátom týkajúce sa detí uväznených rodičov[7] hovorí, že návštevy zo strany detí by v zásade mali byť povolené jeden krát týždenne.
Formy styku: Priamy a bezkontaktný kontakt
Z organizačno-technických dôvodov je počet osôb, ktoré môžu súčasne odsúdeného navštíviť, obmedzený na päť. V prípade, ak má odsúdený viac ako štyri deti, toto obmedzenie sa pre deti nevzťahuje. Týmto štát vyzdvihuje dôležitosť, ktorá je kladená na udržiavanie kontaktu odsúdeného (rodiča) s dieťaťom. Návšteva odsúdeného v ÚVT s minimálnym stupňom stráženia a so stredným stupňom stráženia sa vykonáva spravidla priamym kontaktom, návšteva odsúdeného zaradeného do ÚVT s maximálnym stupňom stráženia sa vykonáva spravidla bezkontaktne prostredníctvom telekomunikačného zariadenia alebo cez perforovanú stavebnú prekážku. Návšteva sa vykoná na základe povolenia na návštevu schváleného riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom ZVJS. Riaditeľ ÚVT môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť, či sa návšteva odsúdeného vykoná s priamym kontaktom alebo bez priameho kontaktu.
Z uvedeného teda vyplýva, že odsúdený nemá absolútny právny nárok na návštevu formou priameho kontaktu, hoci by bol zaradený do ÚVT s minimálnym stupňom stráženia, a platí to tiež opačne, kedy odsúdený zaradený do ÚVT s maximálnym stupňom stráženia nemusí nevyhnutne prijímať návštevy bezkontaktnou formou, čo vyplýva (okrem iného) aj z § 20 ods. 5 písm. b) vyhlášky.[8] Je ale pravidlom, že sa návštevy odsúdených zaradených v maximálnom stupni stráženia a taktiež v strednom stupni stráženia v rámci vnútornej diferenciácie v skupine ´´C´´ realizujú bezkontaktne. Na takéto opatrenie ale musí v danom prípade existovať naliehavá spoločenská potreba a musí byť primerané sledovanému cieľu. Z ústavno-právneho hľadiska je neudržateľné paušalizovane realizovať návštevy takýchto odsúdených iba na základe vonkajšej, resp. vnútornej diferenciácie. Pri každom jednom odsúdenom je nevyhnutné posudzovať, či v jeho prípade existujú skutočné a pretrvávajúce bezpečnostné riziká, resp. riziká spojené s narušením účelu trestu pri návšteve priamym kontaktom.[9] Pokiaľ takéto riziko pri odsúdenom neexistuje, je nepovolenie bezkontaktnej návštevy neprípustným zásahom do práva odsúdeného na rodinný život.
Ako ďalej vyplýva z vyššie spomínaného Odporúčania Výboru ministrov, právo dieťaťa na priamy kontakt sa musí rešpektovať, a to aj v prípadoch, kedy sú odsúdenému rodičovi uložené disciplinárne sankcie alebo opatrenia. Vzhľadom k tomu, že podľa vyhlášky sa odsúdený v strednom stupni stráženia umiestni do diferenciačnej skupiny C aj z dôvodu, že sa opakovane počas výkonu trestu dopustil disciplinárneho previnenia, čoho následkom je to, že návštevy môže prijímať spravidla bez priameho kontaktu, považujeme toto opatrenia za nevhodné a v rozpore so spomenutým odporúčaním. Navyše máme pochybnosť o súlade spomenutého obmedzenia (§18 ods. 2 písm. e) vyhlášky) s ustanovením § 24 ods. 4 ZVTOS, ktorý bez ďalšieho hovorí o tom, že odsúdení v strednom stupni stráženia prijímajú návštevy spravidla priamym kontaktom. Vyhláška teda upravuje spôsob realizácie návštevy odlišne od zákona. Z hľadiska systematického výkladu a princípu hierarchie právneho poriadku je v prípadoch, kedy je úprava podzákonného predpisu v tej istej otázke odlišná od úpravy v zákone, je v procese aplikácie potrebné dať prednosť ustanoveniu zákona.[10]
Touto skutočnosťou sa Najvyšší súd (následne ani Ústavný súd) v už spomenutej veci 3Sžo/140/2015 vôbec nezaoberal. Poukazujeme tiež na správu CTP z roku 2018, v ktorej Výbor uznáva, že v niektorých prípadoch je z bezpečnostných dôvodov alebo na ochranu legitímnych záujmov vyšetrovania opodstatnené prijímať návštevy v kabínach. Pre všetky zákonom stanovené kategórie väznených osôb by však mali byť pravidlom návštevy s priamym kontaktom, pričom „bezkontaktné“ návštevy by mali byť len výnimkou. Akékoľvek rozhodnutie o nariadení bezkontaktných návštev musí byť vždy riadne zdôvodnené a opodstatnené a musí sa zakladať na individuálnom posúdení potenciálneho rizika konkrétneho väzňa.
Judikatúra ESĽP: Prípad Messina v. Taliansko
V rámci testu proporcionality je zlomovým bodom práve nevyhnutnosť zásahu. Je zrejmé, že obmedzenia týkajúce sa návštev blízkych osôb bezpochyby zasahujú do práva odsúdeného na rešpektovanie rodinného života, avšak takéto obmedzenia samé o sebe nie sú v rozpore s EDĽP, ak vyplývajú zo zákona, sledujú legitímny cieľ a zároveň sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. Návštevy bez priameho kontaktu v zariadeniach s najvyšším stupňom stráženia sledujú vo väčšine legitímny cieľ (predchádzanie nepokojom či zločinnosti, ochrana verejnej bezpečnosti) podporený napr. závažnosťou spáchaného trestného činu a s ňou súvisiacou prevýchovou páchateľa v rámci programu zaobchádzania,[11] minimalizáciou kontaktu s prostredím zločinu, najmä organizovaného, v ktorom rodinné vzťahy často zohrávajú kľúčovú úlohu[12].
V prípade Messina v. Taliansko sa ESĽP zaoberal sťažnosťou týkajúcou sa, okrem iného, spôsobu realizácie a obmedzením počtu návštev odsúdeného (sťažovateľa), na ktorého sa vzhľadom na povahu trestnej činnosti vzťahoval osobitný väzenský režim - max. 2 návštevy rodinných príslušníkov za mesiac, bez priameho kontaktu, pričom návštevy detí do 16 rokov sa mohli uskutočniť bez sklenenej priečky. ESĽP konštatoval, že síce došlo k zásahu do práv sťažovateľa podľa článku 8, avšak tieto opatrenia mali zákonný podklad, sledovali legitímny cieľ a boli nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, nakoľko pred zavedením osobitného väzenského režimu mohli väznení členovia organizovaného zločinu udržiavať svoje postavenie v zločineckej skupine, vymieňať si informácie s ostatnými väzňami a vonkajším svetom (prostredníctvom návštev) a organizovať páchanie závažných trestných činov vo väzniciach aj mimo nich. Zároveň v uvedených opatreniach vidí snahu talianskych orgánov pomôcť sťažovateľovi udržiavať kontakt so svojou blízkou rodinou a tak dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi právom sťažovateľa na rešpektovanie rodinného života a cieľmi, ktoré sa mali osobitným režimom dosiahnuť.
Iniciovanie návštev: Právo alebo povinnosť rodiča?
V podmienkach Slovenskej (rovnako ako aj Českej) republiky sa návštevy realizujú výlučne na základe iniciatívy odsúdeného, a to formou ´´pozvánky´´ určenej osobám, o ktorých návštevu má odsúdený záujem. Dieťa odsúdeného, resp. jeho blízka osoba teda nemôže sama iniciovať návštevu s odsúdeným. V prípade, že odsúdený niektorú blízku osobu na návštevu nepozve, táto osoba sa návštevy zúčastniť nemôže. Ak ide o maloleté deti odsúdeného, ktoré nie sú na pozvánke výslovne uvedené, môžu sa návštevy zúčastniť iba ak s tým odsúdený súhlasí. Uvedené korešponduje s tézou, že ide skôr o právo odsúdeného (rodiča) na styk, nie jeho povinnosť.
Z povahy osobného styku sme ale hlboko presvedčení, že vo vzťahu k maloletým deťom je právo styku potrebné, v mnohých prípadoch dokonca nevyhnutné, vnímať cez prizmu jeho negatívneho vymedzenia, teda povinnosti styku s maloletým. V zmysle § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ´´ZR´´) je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Niet pochýb o tom, že sústavná a dôsledná starostlivosť o dieťa sa realizuje predovšetkým osobným stykom. Odsúdený rodič - hoci je prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä zo sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa - nie je zbavený zodpovednosti za všestranný vývin maloletého dieťaťa. Je len na tomto rodičovi, aby využíval aspoň obmedzené možnosti k tomu, aby aj v nedostatku príležitostí pre sústavné výchovné pôsobenie vykonával vhodný vplyv na výchovu maloletého dieťaťa. Jedným z prostriedkov zabezpečujúcim spoluúčasť odsúdeného rodiča na výchove je osobný styk odsúdeného rodiča s maloletým dieťaťom.[13] Kontakt s dieťaťom je v tomto ohľade významným predpokladom a základom pre výkon rodičovských práv a povinností.
Hoci spomenutý § 28 ods. 1 ZR hovorí najskôr o právach a až potom o povinnostiach rodičov k deťom, toto ustanovenie je potrebné chápať v prvom rade ako príkaz rodičovi na sústavnú a dôslednú starostlivosť a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Dieťa má právo na styk so svojim rodičom[14], a tomu následne zodpovedá aj povinnosť rodiča tento styk realizovať. Pre porovnanie poukazujeme na právnu úpravu v ČR, kde je koncepcia rodičovskej zodpovednosti upravená v § 858 Občanského zákonníka[15]. Uvedený paragraf, na rozdiel od ZR, výslovne zakotvuje osobný styk do pojmu rodičovská zodpovednosť a tiež vyzdvihuje skutočnosť, že pri výchove dieťaťa ide predovšetkým o povinnosti rodiča. Obdobne aj komentovaná literatúra uvádza, že z výslovného zaradenia práva na styk do rodičovskej zodpovednosti, ktorá v § 858 zdôrazňuje na prvom mieste povinnosti a až potom práva rodičov vo vzťahu k dieťaťu, možno v súlade s účelom a obsahom tohto ochranného inštitútu dovodiť aj povinnosť rodiča sa s dieťaťom stýkať.[16] Podobne aj nemecký BGB v § 1684 ods. 1 hovorí, že každý rodič je (v prvom rade) povinný a oprávnený sa s dieťaťom stýkať. Pri vážení záujmu dieťaťa o stály kontakt s rodičom so záujmom rodiča o absenciu takéhoto kontaktu by sa malo záujmu dieťaťa prikladať oveľa väčšia váha, ako prianiam rodiča. ESĽP opakovane konštatuje, že s ohľadom na svoju povahu a závažnosť môže záujem dieťaťa prevážiť nad záujem rodičov.[17]
Strávili sme deň za mrežami. Takto vyzerá ženská väznica pri Martine
Je tomu tak preto, že ako základ pre udržiavanie rodinného vzťahu a pre získanie rodičovskej podpory a výchovy je kontakt dieťaťa s rodičmi veľmi dôležitý pre rozvoj jeho osobnosti a je to niečo, čo prispieva k jeho blahu. Je preto opodstatnené prinútiť rodiča, aby bol v kontakte so svojím dieťaťom - aj keď by to znamenalo zásah do jeho osobnej sféry - ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.[18] Samozrejme, keď je ochota rodiča realizovať styk so svojím maloletým dieťaťom na bode mrazu, resp. je na dosiahnutie styku potrebná donucovacia moc štátu, styk s takýmto rodičom zvyčajne nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Pri kontakte dieťaťa s rodičom to nie je len o samotnej prítomnosti rodiča, ale predovšetkým o náklonnosti a poskytnutí emocionálneho tepla, ktoré dieťa potrebuje cítiť. Pokiaľ rodič vehementne odmieta styk so svojím dieťaťom, takéto teplo neucíti, ucíti osobné odmietnutie, a to nie od kohokoľvek, ale od rodiča, teda osoby, ku ktorej každé dieťa prirodzene silno emocionálne inklinuje, čo v dieťati môže vyvolať veľmi negatívne pocity, nedokáže pochopiť prečo ho rodič odmieta a môže mať preto sklony k sebaobviňovaniu. Z pohľadu emocionálneho a psychologického zaťaženia, ktorému môže byť dieťa vystavené na stretnutí s odsúdeným rodičom, ktorý ho odmieta a zúčastňuje sa na stretnutí iba z donútenia, nemožno spravidla vychádzať z predpokladu, že takýto kontakt je za týchto okolností v najlepšom záujme dieťaťa. Existuje teda veľa indícií, ktoré by naznačovali, že najlepšie záujmy dieťaťa by mohli byť prinajmenšom výrazne narušené vynúteným kontaktom s neochotným odsúdeným rodičom. Pokiaľ odsúdený rodič kontinuálne nepozýva svoje deti na návštevu a tvrdohlavo odmieta styk, je skôr nepravdepodobné, že by mu prípadné uloženie povinnosti styku pomohlo rozvinúť pozitívny prístup k dieťaťu.
Prídavok na dieťa: Štátna podpora pre nezaopatrené deti
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. Prídavok sa vypláca mesačne, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku dieťaťa, ak spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Kto je považovaný za nezaopatrené dieťa?
Nezaopatrené dieťa je definované ako dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo je podľa posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť, avšak najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti takéhoto dieťaťa. Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Rozhodovanie a vyplácanie prídavku
O nároku na prídavok na dieťa rozhoduje v rámci správneho konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatí prídavok oprávnenej osobe, ktorá si naň uplatní nárok a spĺňa podmienky nároku. Prídavok vyplatí za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca. Ak v priebehu mesiaca došlo k zmene oprávnenej osoby, prídavok sa v prípade splnenia nárokových podmienok vyplatí za tento mesiac tej oprávnenej osobe, ktorá spĺňala podmienky na konci daného kalendárneho mesiaca. Výška prídavku predstavuje sumu 60 EUR (rok 2025). Výška prídavku sa zvyšuje o 110 EUR za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa prvýkrát nastúpilo do 1. ročníka základnej školy.
Kedy môže dôjsť k odňatiu prídavku?
Prídavok na dieťa môže byť odňatý v prípadoch, ak z písomného oznámenia riaditeľa školy vyplynie, že oprávnená osoba nedbá o riadne plnenie školskej dochádzky dieťaťa, čím sa narúša jeho povinnosť starať sa o dieťa.
tags: #dieta #vo #vykone #tresturozsudok