Život v detskom domove je pre mnohé deti na Slovensku realitou, ktorá formuje ich budúcnosť. Hoci sa systém starostlivosti o ohrozené deti neustále mení a smeruje k rodinnejším formám, stále existujú výzvy, ktoré je potrebné adresovať. Tento článok sa ponára do hĺbky fungovania detských domovov na Slovensku, ponúka pohľad na ich transformáciu a zdôrazňuje dôležitosť prevencie a podpory rodiny ako kľúčových faktorov pre zdravý vývoj dieťaťa.
Umiestnenie dieťaťa do detského domova: Posledná možnosť systému
Rozhodnutie o umiestnení dieťaťa do detského domova je vždy závažným krokom, ktorý by mal byť vyhradený ako posledná možnosť, keď všetky ostatné snahy o udržanie dieťaťa v rodine alebo v rámci širšej rodinnej siete zlyhali. Na Slovensku existuje 85 detských domovov, z ktorých 65 sú štátne a 20 neštátne. Tieto zariadenia slúžia ako dočasné útočisko pre deti, ktoré nemôžu vyrastať vo svojom prirodzenom rodinnom prostredí. Pred samotným umiestnením do inštitúcie sa systém snaží primárne o prevenciu. To znamená včasnú pomoc rodinám, ktoré čelia rôznym problémom - či už zdravotným, socioekonomickým alebo iným. Cieľom je zabezpečiť, aby deti neprepadli cez záchrannú sieť rodiny a komunity a pri prvom väčšom probléme nekončili v inštitúciách.
Podľa podnikateľa a influencera Petra Jozefíka, ktorý sám vyrastal v detskom domove, je kľúčové investovať do prevencie a aktivizovať sieť rodinných príslušníkov. „Ak je vtedy prítomný sociálny pracovník, ktorý vie prípad zmierlivo uchopiť a vysvetliť rodine, aké následky to môže mať pre dieťa, vidím v tom veľký zmysel. Jednoducho je potrebné dať maximum energie do prevencie a nastaviť podmienky tak, aby si rodina vedela pomôcť aj sama. A až keď zlyhá širšia rodinná sieť, vtedy treba pristúpiť k inštitucionálnej starostlivosti,“ zdôrazňuje Jozefík.
Profesionálna náhradná rodina ako individuálna cesta
Profesionálna náhradná rodina je organizačná súčasť detského domova, profesionálny náhradný rodič je zamestnanec detského domova, ktorý vykonáva ústavnú starostlivosť v rodinnom dome alebo byte poskytnutom detským domovom, alebo vo vlastnom dome či byte. Keďže ide o pracovnoprávny vzťah detský domov - profesionálny náhradný rodič, medzi profesionálnym náhradným rodičom a dieťaťom nevzniká právny vzťah. Je tu teda potrebné zdôrazniť, že starostlivosť o dieťa v profesionálnej náhradnej rodine nie je ďalšou formou náhradnej rodinnej starostlivosti ako je napr. pestúnska starostlivosť. Je to spôsob zabezpečenia individuálnej starostlivosti o dieťa s nariadenou ústavnou starostlivosťou.
V zmysle § 51 ods. 6 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je v záujme dieťaťa z dôvodu zachovania súrodeneckých väzieb spoločné umiestnenie súrodencov, a spoločné umiestnenie súrodencov v profesionálnej náhradnej rodine je často spojené so závažnou prekážkou. Keďže dieťa je umiestnené v profesionálnej náhradnej rodine mimo detského domova, návštevy dieťaťa sa uskutočňujú na pôde detského domova po dohode so sociálnym pracovníkom.
Transformácia detských domovov: Cesta k rodinnejšiemu prostrediu
V posledných rokoch prechádzajú slovenské detské domovy významnými transformačnými zmenami. Cieľom je opustiť model veľkých, anonymných inštitúcií a nahradiť ho menšími, rodinnejšími formami starostlivosti. Tento proces zahŕňa vytváranie samostatných skupín detí, ktoré žijú v menších kolektívoch v rodinných domoch alebo bytoch, často s vlastným stravovaním a hospodárením. Jednou z kľúčových inovácií je zavedenie profesionálnych rodín. Profesionálny rodič, ktorý je zamestnancom detského domova, poskytuje deťom celodennú starostlivosť v domácom prostredí. Tento model nie je formou náhradnej rodinnej starostlivosti v pravom slova zmyslu, ale ide o pracovnoprávny vzťah, ktorý zabezpečuje deťom stabilitu a pocit istoty. „Profesionálna rodina má najväčší význam v tom, že umožňuje dieťaťu stálosť osoby, prípadne manželov, ktorí dieťaťu zabezpečujú celodennú starostlivosť,“ uvádza sa v materiáloch týkajúcich sa tejto problematiky.
V roku 2019 došlo k zmene legislatívy, ktorá viedla k transformácii detských domovov na Centrá pre deti a rodiny (CDR). Táto zmena reflektuje posun od čisto inštitucionálnej starostlivosti k širšiemu spektru služieb, ktoré zahŕňajú aj prácu v teréne s biologickými rodinami a ich podporu. Cieľom je aktívne pomáhať rodinám v kríze a predchádzať tak umiestňovaniu detí do centier.
Výzvy a skúsenosti detí z detských domovov
Napriek snahám o zlepšenie systému ostávajú deti vyrastajúce v detských domovoch vystavené špecifickým výzvam. Peter Jozefík, ktorý si prešiel touto skúsenosťou, poukazuje na chýbajúce pozitívne vzory a skôr trestanie než ocenenie dobrého. „Uvedomil som si, že ak budem rebelovať, budem si len ničiť život,“ spomína na svoje detstvo v domove. V zariadení, kde dospieval, chýbali príležitosti na rozvoj záujmov, ako sú krúžky, ktoré by deťom pomohli budovať vlastný život a identitu. Dôležitosť vzťahov a individuálnej podpory je často podceňovaná. „Chýbal mi niekto dospelý, kto by mi systematicky venoval čas,“ hovorí Jozefík. Projekt Tvoj Buddy sa snaží túto medzeru zaplniť tým, že vyškolení dobrovoľníci (Buddies) trávia pravidelne čas s konkrétnym dieťaťom mimo inštitúcie.
Skúsenosti detí z detských domovov sú rôznorodé. Mnohé z nich po odchode z inštitúcie čelia problémom s adaptáciou na samostatný život, chýba im režim, cieľ, vytrvalosť a záujmy. „Veľa detí z detských domovov po odchode z inštitúcie nevydrží na škole ani v práci,“ konštatuje Jozefík. Príčinou môže byť práve absencia hlbokých vzťahov a modelov, ktoré by im pomohli rozvinúť potrebné sociálne a emocionálne zručnosti.
Centrum Slniečko | Centrum pre deti a rodiny
Príbeh o zodpovednosti: Cesta Tibora
Tibor, otec 3 detí, odišiel z detského domova už dávnejšie. „V čase, keď som odchádzal, nás na odchod nikto nejako zvlášť nepripravoval. Tam to bolo na báze slobodnej vôle, mňa to netrápilo, nikdy som nebol postavený pred situáciu vybaviť si dávky. Zaujímala ma len čo najkratšia cesta z decáku k bankomatu, kde som si mohol vybrať svoj finančný príspevok na osamostatnenie. Bolo to asi 600 Eur. Po odchode z domova som sa dostal do zariadenia v Kremnici, kde mi tiež pridelili prácu a mohol som tam bývať. Keď som mal zhruba 19 rokov, rozhodol som sa, že navštívim svojho biologického otca. S bratom, ktorý mal ešte ústavnú starostlivosť, nás zaujímalo odkiaľ sme. Svojho otca som prvýkrát v živote videl vtedy; bolo to tesne pred Vianocami. Kým sme ten krátky čas boli pri ňom, stále od nás pýtal peniaze až sme na koniec ostali na Vianoce úplne bez peňazí. A od 24.12. do 3.1. sme aj s bratom žili na ulici. Na to nikdy nezabudnem. Chodili sme jedávať do kontajnerov. Keď som videl brata ako jedol banány, ktoré už mali všetky farby dúhy, tak ma to zlomilo.“
Na otázku, ako sa z toho dostal, odpovedá: „Odkedy prišla do detského domova moja terajšia manželka, boli sme spolu. V deň keď som ju prvýkrát uvidel, som jej povedal, že si ju raz vezmem za ženu. Pochopil som, že jediné bohatstvo človeka je rodina. A čo nebolo dopriate mne, chcem ja dopriať mojim deťom. To bolo vôbec prvýkrát v živote, keď som sa cítil ako chlap. Chýbali mi informácie. Myslím si, že informácie hýbu svetom. A ja som ich mal málo. Keby som si teraz predstavil situáciu v akej som bol, zaujímal by som sa, na čo všetko mám nárok. Nevedel som si vypísať dávku v hmotnej núdzi. V tom čase som to vnímal celé inak. Myslel som si napríklad, že dievčatá to budú mať ľahšie, lebo sú krajšie. Realita je však taká, že práva kvôli tomu, že sú ženami, stáva sa, že sú obeťami prostitúcie.“
Tibor dnes žije vo Zvolene, má troch synov a pracuje s výrobnými strojmi. „Keď sa nám narodilo prvé dieťa, bál som sa, že vlastnému dieťaťu spravím zo života peklo. Sám som to mal zložité, bol som náročné dieťa a vyrastal som na striedačku asi v 7 siedmich domovoch, robil som hlúposti. Keď sa narodil môj syn, uvedomil som si, že dieťa je závislé na mne a ja sa musím začať správať zodpovedne. Dodnes som v kontakte s vychovávateľmi centier pre deti a rodiny. Tieto stretnutia sú také príjemné, človek by povedal, že sme rodina. Nikdy som však nebol naučený dávať najavo emócie. Cudziemu aj dnes nemám problém povedať, ako veľmi ľúbim svoju rodinu. Do očí to však neviem povedať ani manželke. Keď budú deti väčšie a budú veciam viac rozumieť, chcem im ukázať, aké náročné je vyrastať v detskom domove.“
Budovanie vzťahov a proces adaptácie
O množstve a častosti ďalších stretnutí s dieťaťom po prvom kontakte rozhoduje správanie dieťaťa - ako sa v tom všetkom cíti. Dospelí môžu urobiť všetko, čo je v ich silách, aby sa s dieťaťom zblížili, ale dieťa môže mať niekedy vlastné prekážky - a preto potrebuje svoj čas na ceste zbližovania. „Stretávali sme sa s dieťaťom približne 4 mesiace, zo začiatku raz za týždeň, neskôr niekoľkokrát do týždňa. Ubytovali sme sa v hoteli, blízko detského domova, aby sme mohli byť s ním počas dňa a hrať sa s ním a starať sa o neho v jeho prostredí. Pomohlo nám to spoznať sa s ním a on zase spoznal nás. Dieťa môže mať vplyvom svojho predošlého života, svojim temperamentom, svojimi osobitosťami vo vývine a pod. - správanie, ktoré sa vám zdá zvláštne - myslite na to, že za to nemôže, a že najviac zo všetkého potrebuje pokoj a vzťah, ale potrebuje na to čas.“
Z každého stretnutia s dieťaťom môžu byť spísané záznamy, ktoré môžu byť zaslané Úradu, ktorý realizuje sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti. Rovnako sa môžete obrátiť po prvom či ďalších kontaktoch na odborníkov, ktorí vás pripravovali na adopciu, či pestúnstvo a konzultovať s nimi. Obzvlášť je dobré využiť tieto konzultácie v situáciách, kedy ste zneistení, váhaví - prípadne nie ste rozhodnutí ako ďalej v kontaktoch s dieťaťom - prípadne ste sa nedokázali s dieťaťom zblížiť a zvažujete ich ukončenie. O pobyte dieťaťa mimo detský domov napr. vo vašej domácnosti môže na krátky čas rozhodnúť detský domov, t.j. inštitúcia, ktorá zodpovedá súdu za bezpečie dieťaťa. V prípade, že stretnutia s vami dieťa postupne znáša pokojne a prebiehali dostatočne dlhý čas vzhľadom k veku dieťaťa, predpokladáme, že detský domov vás podporí, aby ste spísali návrh na súd na zverenie dieťaťa do predadopčnej, resp. predosvojiteľskej starostlivosti.
Ekonomika starostlivosti a systémová podpora
Finančné prostriedky vynakladané na dieťa v inštitucionálnej starostlivosti sú značné. Hovorí sa o minimálne 25 000 eur ročne na dieťa. Jozefík poukazuje na to, či by časť týchto prostriedkov nemohla byť efektívnejšie investovaná do podpory rodín. „Prostriedky, ktoré sa investujú do dieťaťa v inštitucionálnej starostlivosti, sú veľmi vysoké. Hovoríme minimálne o 25-tisícoch eur ročne na dieťa,“ uvádza. Chudoba by nemala byť dôvodom na umiestnenie dieťaťa do domova, avšak realita je často iná.
Inštitút rodiny má na Slovensku veľmi silnú tradíciu, čo sa v tejto oblasti výrazne prejavuje tým, že väčšina detí, ktoré nemôžu žiť v starostlivosti svojich rodičov, je zverená do starostlivosti niekoho zo svojej širšej rodiny, najčastejšie do starostlivosti starých rodičov. Až keď nie je možné zabezpečiť starostlivosť o dieťa ani v jeho širšej rodine, sprostredkuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dieťaťu novú rodinu. Podrobnejšie informácie o sprostredkovaní náhradnej rodinnej starostlivosti poskytuje každý úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, obec, vyšší územný celok, alebo akreditovaný subjekt, ktorý vykonáva prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť.
V prípade zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti sa poskytujú finančné príspevky na podporu náhradnej rodinnej starostlivosti. Príspevky sú za zákonom stanovených podmienok poskytované aj poručníkovi, ak sa osobne stará o dieťa. Na čas, pokiaľ sa neupravia rodinné pomery dieťaťa alebo za účelom výkonu súdom uloženého výchovného opatrenia, môže byť dieťa umiestnené aj v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zriaďovateľom krízových a resocializačných stredísk sú vyššie územné celky a akreditované subjekty, zriaďovateľom detských domovov a detských domovov pre maloletých bez sprievodu je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a akreditované subjekty. Zariadenie sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately môže zriadiť aj obec. Pokiaľ sú splnené zákonom stanovené podmienky, môže byť dieťa osvojené. Keďže Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane detí a spolupráci pri medzištátnych osvojeniach, osvojiteľné dieťa môže byť osvojené aj medzištátne, samozrejme iba za predpokladu, ak sa nepodarilo pre dieťa zabezpečiť rodinné prostredie na území Slovenskej republiky.
Vzťahy ako základný pilier
V konečnom dôsledku, najdôležitejším faktorom pre zdravý vývoj dieťaťa sú stabilné, bezpečné a láskyplné vzťahy. Či už v rámci biologickej rodiny, náhradnej rodiny alebo prostredníctvom cielenej podpory v rámci programov ako Tvoj Buddy, budovanie vzťahov je kľúčom k tomu, aby deti z detských domovov vyrástli v plnohodnotných a šťastných jedincov. „Odpoveďou sú vzťahy,“ zhrňuje skúsenosti z praxe jedna z odborníčok pracujúcich s deťmi. Rešpekt rodičov, kvalitné vzdelávanie, otvorená komunikácia, vďačnosť a láskavé slová sú piliere, na ktorých si deti a rodičia vytvárajú puto, ktoré pretrváva aj v tých najťažších životných situáciách. Prevencia a podpora rodiny zostávajú kľúčom k budúcnosti, kde detské domovy budú skutočne len dočasným, a nie celoživotným útočiskom.
tags: #dieta #z #ded #pripravene #n #zivt