Inštitút rodiny má na Slovensku veľmi silnú tradíciu, čo sa v tejto oblasti výrazne prejavuje tým, že väčšina detí, ktoré nemôžu žiť v starostlivosti svojich rodičov, je zverená do starostlivosti niekoho zo svojej širšej rodiny, najčastejšie do starostlivosti starých rodičov. Až keď nie je možné zabezpečiť starostlivosť o dieťa ani v jeho širšej rodine, sprostredkuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dieťaťu novú rodinu. Mnohé deti na svete nemajú to šťastie, že by mohli vyrastať v bezpečnom a láskavom rodinnom prostredí. Namiesto toho, ak nie je k dispozícii náhradná rodinná starostlivosť, končia v detských domovoch, kde ich čakajú nové výzvy a ťažkosti. Tieto zariadenia zohrávajú dôležitú úlohu v životoch týchto detí, poskytujúc im strechu nad hlavou, jedlo a základnú starostlivosť, ako aj vzdelávanie a podporu vo vývoji. Detské domovy prechádzajú v posledných rokoch veľkými transformačnými zmenami, ktoré začali vytváraním samostatných skupín a pokračujú zmenou veľkých detských domovov na detské domovy s profesionálnymi rodinami, prípadne so samostatnými skupinami v samostatných rodinných domoch alebo bytoch. Tento článok sa zameriava na podmienky a formy starostlivosti o deti v detských domovoch na Slovensku, s osobitným dôrazom na stravovanie a výživu, ako aj na širší kontext náhradnej rodinnej starostlivosti.
Detské Domovy: Prostredie, Organizácia a Úloha v Živote Dieťaťa
Detské domovy a osudy opustených detí predstavujú tému, ktorá nám môže otvoriť oči a pohnúť našimi srdcami. Detský domov je zariadením na vykonávanie rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia. Pre mnohé deti je príchod do detského domova ako vstup do neznáma. Strácajú svoju rodinu a domov, v ktorom by mali pocit príslušnosti a bezpečia. Namiesto toho sa musia naučiť prispôsobiť sa novému prostrediu a budovať vzťahy s ľuďmi, ktorí sa o ne starajú. Pre mnohé z týchto detí je to obdobie veľkej neistoty a úzkosti. Na Slovensku je 85 detských domovov. Z nich je 65 tzv. štátnych detských domovov zriadených určeným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately - určeným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, a 20 detských domovov je tzv. akreditovaných. Zriaďovateľom krízových a resocializačných stredísk sú vyššie územné celky a akreditované subjekty, zriaďovateľom detských domovov a detských domovov pre maloletých bez sprievodu je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a akreditované subjekty. Zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže zriadiť aj obec.
Starostlivosť v detskom domove sa poskytuje podľa spôsobu organizácie starostlivosti, a to internátneho typu, v sieti samostatných skupín alebo v profesionálnych náhradných rodinách. V skupine a v samostatnej skupine je 6 až 10 detí, ktorým sa poskytuje starostlivosť v detskom domove. Starostlivosť o deti v jednej skupine v detskom domove internátneho typu zabezpečujú dvaja vychovávatelia a pomocný vychovávateľ a starostlivosť o deti v jednej samostatnej skupine zabezpečujú dve dvojice vychovávateľov a ďalší zamestnanec detského domova. V samostatných skupinách pre určený počet detí, so samostatným stravovaním, hospodárením a vyčleneným rozpočtom, zriadených v samostatnom rodinnom dome, byte alebo vo vymedzenej časti detského domova, kde starostlivosť o deti zabezpečujú vychovávatelia a ďalší zamestnanec detského domova.
Centrum pre deti a rodiny je prostredie utvorené a usporiadané na účely vykonávania rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, neodkladného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia, pobytovou formou pre dieťa na základe dohody, pobytovou formou pre dieťa a jeho rodiča, osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa alebo inú blízku osobu na základe dohody. Centrum dočasne nahrádza dieťaťu jeho prirodzené rodinné prostredie alebo náhradné rodinné prostredie. Celkový počet miest v centre, ako príklad uvádza jedno zariadenie, je 50 miest, z toho 10 miest v profesionálnych náhradných rodinách. Každá samostatne usporiadaná skupina má kapacitu 10 miest, celková kapacita samostatne usporiadaných skupín je 40. Deti sú ubytované v bytoch, kde každý byt má samostatný vchod, sociálne zariadenie (sprchy, WC), kuchyňu, obývačku a spálne. Deti tvoria heterogénne skupiny, čo do veku i pohlavia. Kuchyňa býva vybavená kuchynskou linkou s potravinovou skriňou, stolmi, stoličkami, sporákom, chladničkou s mrazničkou, mikrovlnnou rúrou a kuchynským vybavením. Denná miestnosť (obývačka) má nábytok, sedaciu súpravu, stoly, stoličky, televízor a rádio. Spálne sú vybavené posteľami, nočnými stolíkmi a skriňami. Sociálne zariadenie pozostáva prevažne z umývadiel, sprchovacích kútov a uzamykateľných WC. Pri sprchovaní sa dá sociálne zariadenie uzamknúť pre súkromie. Izby sa z bezpečnostných dôvodov nezamykajú, podobne ako v viacdetnej rodine. V celej budove je teplovodné kúrenie. Dvor býva delený na dve časti, predná časť slúži ako trávnatá plocha pre hry detí, s garážami pre autá a parkoviskom.
Osobné vybavenie poskytuje domov sociálnych služieb, domov dôchodcov a detský domov občanovi, ktorému sa poskytuje starostlivosť celoročne a ktorý nemá osobné vybavenie, s prihliadnutím na potreby občana, jeho zdravotný stav a účasť na pracovnej terapii. Domov sociálnych služieb, domov dôchodcov a detský domov prevezme do úschovy cenné veci vrátane vkladných knižiek a peňažnej hotovosti občana, ktorý o ich úschovu požiada pri nástupe do týchto zariadení sociálnych služieb alebo počas starostlivosti v nich, na základe zmluvy o úschove.
Detský domov písomne oznámi nástup dieťaťa do detského domova súdu, ktorý nariadil ústavnú výchovu, okresnému úradu podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa a rodičovi alebo inému zákonnému zástupcovi dieťaťa najneskôr do 24 hodín od nástupu dieťaťa do detského domova. Rovnako písomne oznamuje prerušenie poskytovania starostlivosti v detskom domove. Okresnému úradu podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa oznamuje najmenej jedenkrát za šesť mesiacov všetky rozhodujúce skutočnosti, najmä o vývine dieťaťa, o vývine vzťahu rodičov a dieťaťa a o záujme rodičov o dieťa.
Život v Slovenskom štáte (1939 – 1945) | Dejepis pre 9. ročník ZŠ | DoUcha.sk
Výchovná a Odborná Starostlivosť v Centre pre Deti a Rodiny
Cieľom v samostatne usporiadanej skupine je vytvoriť pre deti také prostredie, ktoré sa svojimi základnými atribútmi približuje životným podmienkam v klasickej stabilnej rodine. Samostatne usporiadaná skupina má byť pre dieťa pevným zázemím, kde dieťa cíti atmosféru lásky, vzájomnej dôvery, úcty, spoločne s jej členmi žije a pracuje, prežíva radosti i starosti, úspechy i sklamania. Cieľom je pomôcť dieťaťu vyrovnať sa so stratou rodiny a v spolupráci s ostatnými vychovávateľmi, členmi odborného tímu jednotne postupovať vo výchove, vytvárať pevné väzby založené na dôvere a rešpekte, napĺňať potreby dieťaťa.
Činnosť vychovávateľa v priamom kontakte s dieťaťom v samostatne usporiadanej skupine (ďalej SUS) má cieľ napĺňania potrieb dieťaťa a napĺňania jeho základných ľudských práv. Činnosť v SUS sa plánuje tak, aby podporovala vytváranie harmonickej klímy v samostatnej skupine. Pri plánovaní cieľov a úloh sa kladie dôraz, aby boli v súlade so záujmami detí a tie vychádzajú z náplne denného, respektíve týždenného programu SUS. Základom plánovania je denný program SUS, ktorý obsahuje rôzne druhy činnosti. Plán si vytvára každá SUS a na jeho príprave sa podieľajú všetci zamestnanci, ako aj deti. Svoje miesto tu má odpočinok, oddych, príprava na vyučovanie, záujmové činnosti, napríklad turistika, šport, vychádzky, tanec, pohybové aktivity, krúžky v centre voľného času, v škole, aktivity v základnej umeleckej škole, samoobslužné činnosti a iné aktivity. V programe dňa sa ráta aj s chvíľami, kde má dieťa pocit súkromia, pohovoriť si s vychovávateľom alebo s inou blízkou osobou. Sú tu zahrnuté aj činnosti týkajúce sa prevádzky SUS - upratovanie, nákupy, pomoc pri príprave a aj príprava jedla. V dennom programe SUS sa činnosti striedajú a tým vlastne vyhovujú psychologickým požiadavkám detí v skupine. Plánovanie v SUS dáva životu vychovávateľa a dieťaťa väčšiu systematickosť a uľahčuje aj kontrolnú činnosť. Výchovne pôsobí aj na deti, ktoré si zvyknú na určitý sled činností, rozvíja ich schopnosť orientovať sa v čase a podnecuje zodpovednosť.
Individuálny plán rozvoja osobnosti (IPROD) je dokument, ktorý sa vypracúva osobitne pre každé dieťa umiestnené v centre. Tvorí základnú informáciu o priebehu starostlivosti a výchovy a slúži k ďalšiemu plánovaniu činnosti. Ide o nástroj práce, ktorého cieľom je poukázať na potreby dieťaťa. Program centra je vyvesený na webovej stránke detského domova. Deti sa oboznamujú s programom centra na komunitných stretnutiach samostatne usporiadaných skupín. Za oboznámenie detí s programom centra zodpovedajú lídri (určený vychovávateľ) samostatne usporiadaných skupín a ostatní vychovávatelia. Rodičov, ktorí o deti prejavujú záujem, s programom centra oboznamujú vychovávatelia skupín, v ktorých sú umiestnené ich deti. Deti, ktoré majú 15 rokov a viac, oboznamuje s programom naviac aj riaditeľ centra. Deti v profesionálnych rodinách oboznamujú s programom centra profesionálni rodičia primeraným spôsobom. Nové deti budú oboznámené s programom centra najneskôr do 1 mesiaca od príchodu do centra.
Psychologická starostlivosť je poskytovaná každému klientovi v centre. „Mladým dospelým“ je starostlivosť poskytovaná s ich súhlasom. Činnosť psychológa v centre zahŕňa prácu s klientom, vlastnou rodinou klienta (biologickí rodičia, príbuzní), budúcou náhradnou rodinou (pestúni, osvojitelia), so žiadateľmi o náhradnú rodinnú starostlivosť (NRS), s osobou blízkou klientovi, prácu s odborným tímom detského domova (vychovávatelia, sociálni pracovníci, profesionálni rodičia), ako aj konzultácie s ďalšími odborníkmi (psychiater, externý špeciálny a liečebný pedagóg, učiteľ, psychológ v iných zariadeniach a iní). Periodickú odbornú psychodiagnostiku vykonáva u detí do 3 rokov. Cieľom je skríning psychomotorického vývinu dieťaťa. U detí do 12 mesiacov sa skríning realizuje jedenkrát mesačne, u detí od 13 do 36 mesiacov minimálne jedenkrát za 3 mesiace. Psychologická práca s mladými dospelými poskytuje poradenstvo, ak si „mladý dospelý“ sám žiada, tak aj 2 roky po odchode zo zariadenia. Psychologická práca s profesionálnymi náhradnými rodinami zahŕňa podporu a poradenstvo v oblasti výchovy, vzdelávania, osobnostného, emocionálneho či sociálneho rozvoja dieťaťa, prevenciu syndrómu vyhorenia u profesionálnych náhradných rodičov, konfrontáciu so správnosťou postupov pri starostlivosti o dieťa. Prípravu klientov do náhradného rodinného prostredia psychológ vykonáva poradenstvo spôsobom primeraným veku a kognitívnej schopnosti klienta. Klientovi, ktorý je sám schopný formulovať svoje názory, zabezpečuje právo slobodne sa k NRS vyjadriť. Psychológ sa zúčastňuje interakcií a sleduje celý proces osvojenia a zverenia do pestúnskej starostlivosti, spolupodieľa sa na nadväzovaní a vytváraní osobného vzťahu medzi žiadateľom o NRS a konkrétnym klientom. Je na interakciách prítomný, žiadateľom poskytuje poradenstvo, zabezpečuje klientovi psychologickú starostlivosť. Psychológ taktiež poskytuje konzultačno-poradenskú činnosť pre zamestnancov, je súčasťou odborného tímu, spolupracuje s členmi tímu, konzultuje aktuálny psychický stav klienta, jeho správanie a problémy a je nápomocný pri ich riešení. Úzko spolupracuje so sociálnym zamestnancom v otázkach zisťovania sociálneho a psychického vývoja detí, ich vzťahu k prostrediu, sanácie rodinného prostredia a iné. Vedie spisovú dokumentáciu dieťaťa, ktorej súčasťou sú psychologické správy, záznamy psychologickej práce, materiály z vyšetrení, psychologické správy k NRS a osvojeniu a iné. Psychológ môže vykonávať aj iné pracovné činnosti, ako napríklad účasť na prípadových konferenciách, poradách zariadenia, štúdium spisovej dokumentácie, štúdium odbornej literatúry k prípadu, účasť na metodických stretnutiach, konferenciách, sprevádzanie klienta k inému odborníkovi, špecialistovi.
V rámci sociálnej práce sa využívajú rôzne metódy. Anamnéza sociálneho problému predstavuje rozpamätávanie sa, spomínanie, uvedomovanie si, zistenie stavu a podmienok pred sociálnou kolíziou. Opisuje stav, súhrn údajov o vývoji, prostredí a jeho vplyvoch, o rodine, v ktorej človek žil. Anamnéza slúži na získanie potrebných informácií o klientovi a jeho problémoch a využíva sa zvyčajne v prvej fáze - pri prvom kontakte s klientom (rodinou). V sociálnej práci sa využíva osobná, rodinná, pracovná, sociálna, zdravotná anamnéza a podobne. Sociálny pracovník hľadá odpoveď pre pochopenie vzniku problému, jeho históriu, snaží sa poznať jeho intenzitu, akútnosť a podobne.
Diagnostika v sociálnej práci je druhá etapa. Ide o proces komplexnej diagnostiky, ktorého výsledkom je získanie čo najobjektívnejších poznatkov o klientovi. Uskutočňuje sa podľa diagnostických metód v sociálnej práci, ktorá je zameraná na zisťovanie a hľadanie príčin, ktoré spôsobili alebo viedli, podmieňovali vznik sociálneho problému. Pri stanovení sociálnej diagnózy sa využíva zámerný sociálny rozhovor s klientom, aby sa urobila sociálna anamnéza, získala predstava klienta o jeho sociálnej situácii, zistilo, ako a prečo sociálny problém vznikol, zistili sociálne role, v ktorých klient zlyhal, poznal jeho vývojový proces, odhadla dynamika možností riešení. Rozhovory prebiehajú aj so skupinou, rodičmi, blízkymi, spolupracovníkmi, členmi minoritnej spoločnosti a podobne.
Ekomapa slúži na zachytenie aktuálnych vzťahov rodiny, znázorňuje prehľad možných sociálne napätých vzťahov, ale predovšetkým ukazuje možné sociálne zdroje a oporu, čo je veľmi dôležité pri zostavení programu intervencie. Bude vypracovaná spoločne s klientom (rodinou). Osoby sa zakreslia krúžkami (ženy) a štvorcami (muži). Pre zvieratá je dôležité použiť iné symboly, napríklad trojuholníky. Do vnútra je možné napísať mená osôb alebo zvierat, prípadne aj ich vek. Prerušovaná čiara spájajúca tieto symboly označuje napäté, neisté vzťahy. Plná čiara označuje pozitívne vzťahy. Preškrtaná čiara krátkymi kolmicami vyznačuje konfliktný vzťah.
Sociálny plán je spracovanie návrhu riešenia problémovej situácie s dieťaťom (rodinou), konkrétny plán pomoci dieťaťu v sociálnej kolízii. Vlastný plán vychádza z problémovej situácie (vonkajšia stránka problému), z vnútornej stránky, to jest z nedostatku síl rodiny prekonať alebo sa prispôsobiť zmeneným podmienkam a napokon zo silných stránok rodiny a jej členov, ktoré možno aktivizovať v prospech realizácie a adaptácie na zmenené sociálne podmienky. Odborný tím musí zvážiť schopnosti a predpoklady dieťaťa a rodiny a zladiť s možnosťami centra. Po rozbore odborný tím stanovuje niekoľko variantov postupu, plánu, ktoré spolu s dieťaťom či rodinou môže modifikovať.
Ďalšie metódy využívane v sociálnej a výchovnej práci zahŕňajú:
- Metóda posilnenia vlastnej kompetencie: Ide o rozbor životného štýlu jedinca, ktorý súvisí s jeho hodnotovou orientáciou. Vhodné je, ak dieťa pochopí dôvody svojej situácie a vhodnosť spolupracovať s pracovníkmi centra a rodič pochopí, na čo má dieťa právo.
- Metóda ponuky podnetov vyplývajúcich z individuálnych potrieb: Keď sa nesplnia naše ciele, sme frustrovaní.
- Metóda podpory orientovanej na sebarealizáciu: Sebarealizáciou si človek potvrdzuje svoju identitu, autonómiu, čo vedie k vnútornej spokojnosti.
- Metóda výchovného a sociálneho poradenstva: Výchovné a sociálne poradenstvo má špecifiká, ktoré vyplývajú z momentálnej situácie a vyžadujú si sociálno-pedagogický zásah.
- Preventívna metóda: Môže byť v rovine terciárnej, sekundárnej, primárnej a využíva sa pri kontrolnej práci v teréne.
- Metóda prebudenia duchovného života: Využíva sa v prípade, ak sú u klienta stopy viery v Boha a potenciál duchovného rozvoja.
- Tréning: Je charakteristická metóda pre behaviorálne prístupy, jeho hlavnými zložkami sú učenie, opakovanie a nácvik optimálnej komunikácie, zvládania konfliktov, asertivity. Klienti cvičia individuálne s poradcom, párovo, v rodine alebo skupine formy efektívnej komunikácie. Príkladom takéhoto typu tréningu je nácvik konštruktívnej hádky, založenej na tom, že partneri sa učia otvorene ventilovať negatívne pocity, nespokojnosť, kritické pripomienky, pričom rešpektujú určité pravidlá. Komunikácia potom prechádza k sebakritike, k pozitívnemu oceneniu partnera a na záver k určitému riešeniu problému.
- Hranie rolí: Je podobná metóda ako modelovanie. Rozdiel je v tom, že pri hraní rolí sú vyberané situácie zo života alebo hypotetické situácie, ktoré sa môžu stať v blízkej budúcnosti. Pri hraní rolí klient najčastejšie hrá sám seba v interakcii s reálnym partnerom alebo pri skupinovej práci s inými členmi skupiny prehrávajú rolu partnera. Užitočnou pre klientov býva výmena rolí, ktorá môže druhému človeku priblížiť prežívanie druhého človeka, jeho pocity a umožní mu vidieť problém jeho optikou.
- Konfrontácia: Poradca upozorňuje klienta na rozdiely a rozpory v jeho tvrdeniach, správaní, v chápaní seba i iných. Klient s poradcom sa však môžu dostať aj do vzájomnej konfrontácie, keď každý z nich zastáva iné vlastné stanovisko.
- Reflexia: Poradca odráža to, čo povedal klient, preformuluje klientove odpovede, aby stimuloval ďalší klientov vzhľad a sebareflexiu, ostáva v rámci klientovej výpovede, môže formulovať jasnejšie a precíznejšie ako klient alebo vybrať z výpovede klienta dôležitú pasáž.
- Oživením výchovného programu v centre sú príležitostné akcie a projekty (deň matiek, Vianoce), ktoré nie sú zahrnuté do týždennej skladby činností, alebo sa zahŕňajú plánovite v určitom období.
Stravovanie a Výživa v Zariadeniach Sociálnych Služieb: Kľúčový Aspekt Starostlivosti
Stravovanie je neoddeliteľnou súčasťou komplexnej starostlivosti poskytovanej v detských domovoch a iných zariadeniach sociálnych služieb. Poskytuje sa občanom, ktorým sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, občanom, ktorým sa poskytuje opatrovateľská služba v ich byte a občanom, pre ktorých sa organizuje spoločné stravovanie. Zabezpečuje sa prípravou stravy v stravovacej prevádzke zariadenia sociálnych služieb, odberom stravy z iného zariadenia sociálnych služieb, odberom stravy od iných právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré majú oprávnenie poskytovať alebo sprostredkovať stravovacie služby, alebo stravovaním u iných právnických osôb alebo fyzických osôb.
Zariadenie sociálnych služieb sleduje denne dodržiavanie stravných jednotiek. Strava sa pripravuje podľa jedálneho lístka zostaveného na každý druh podávanej stravy. Jedálny lístok zostavuje stravovacia komisia zriadená vedúcim zariadenia sociálnych služieb, ktorej členom je lekár alebo stredný zdravotnícky pracovník a zástupca občanov, ktorým sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.
Výška stravnej jednotky pre občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne alebo týždenne s počtom odoberaných jedál zodpovedajúcim celodennému stravovaniu, ak táto vyhláška neustanovuje inak, je pri poskytovaní stravy na deň vo veku:
- do 3 rokov: 45 Sk až 55 Sk
- od 3 do 6 rokov: 47 Sk až 60 Sk
- od 6 do 10 rokov: 50 Sk až 65 Sk
- od 10 do 15 rokov: 54 Sk až 69 Sk
- nad 15 rokov: 57 Sk až 73 Sk
Stravná jednotka pre občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v domove dôchodcov celoročne alebo týždenne s počtom odoberaných jedál zodpovedajúcim celodennému stravovaniu, je pri poskytovaní stravy na deň 50 Sk až 73 Sk.
Hornú hranicu stravnej jednotky ustanovenej pre vekové kategórie možno zvýšiť najviac o 30 % pre občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v resocializačnom stredisku s počtom odoberaných jedál zodpovedajúcim celodennému stravovaniu.Stravná jednotka určená z rozpätia podľa vekových kategórií sa zvyšuje o 25 % pre občana, ktorému sa poskytuje diabetická diéta, bielkovinová diéta alebo výživná diéta.Výška stravnej jednotky v zariadeniach sociálnych služieb sa určuje podľa miestnych podmienok.
Výdavky na potraviny (suroviny) pri poskytovaní starostlivosti v domove sociálnych služieb, v domove dôchodcov a v zariadení opatrovateľskej služby celoročne s počtom odoberaných jedál zodpovedajúcim celodennému stravovaniu a pri poskytovaní starostlivosti v detskom domove s počtom odoberaných jedál zodpovedajúcim celodennému stravovaniu sa zvyšujú o 150 Sk na občana na kalendárny rok na prilepšenie stravy počas sviatkov.Pri stravovaní občanov, ktorým sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb a v domove dôchodcov, a pri stravovaní detí, ktorým sa poskytuje starostlivosť v detských domovoch, počas rekreačných pobytov, zájazdov a športových hier, možno určiť stravnú jednotku až do výšky 95 Sk na občana na deň; pri odbere stravy od iných právnických osôb alebo fyzických osôb možno túto sumu zvýšiť o ďalších 45 Sk na občana na deň.
Na účely určenia stravnej jednotky pre občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne alebo týždenne s počtom odoberaných jedál nezodpovedajúcim celodennému stravovaniu, alebo denne, a na účely určenia úhrady za stravovanie sa počíta:
- pri racionálnej strave, šetriacej diéte a neslanej diéte na raňajky 12 %, desiatu 9 %, obed 40 %, olovrant 9 %, večeru 30 %.
- pri diabetickej diéte, bielkovinovej diéte, výživnej diéte a špeciálnej diéte na raňajky 11 %, desiatu 8 %, obed 40 %, olovrant 8 %, večeru 27 %, druhú večeru 6 %.
Stravná jednotka pre občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne, týždenne alebo denne, sa určí v percentuálnom podiele, ktorý je ustanovený na základe počtu odoberaných jedál podľa osobitného predpisu. Ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne alebo týždenne, poskytuje sa tomuto občanovi celodenné stravovanie alebo aspoň dve jedlá denne, z ktorých jedno jedlo musí byť obed.
Formy Náhradnej Starostlivosti a Ich Finančná Podpora: Širší Kontext
Prioritou na Slovensku je vždy rodinná starostlivosť. Väčšina detí, ktoré nemôžu byť v starostlivosti svojich rodičov, je zverená do starostlivosti niekoho zo širšej rodiny, najčastejšie starých rodičov. Až keď toto nie je možné, hľadá sa náhradná rodinná starostlivosť. Podrobnejšie informácie o sprostredkovaní náhradnej rodinnej starostlivosti poskytuje každý úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, obec, vyšší územný celok, alebo akreditovaný subjekt, ktorý vykonáva prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť.
Medzi možnosti náhradnej rodinnej starostlivosti patrí pestúnstvo a adopcia (osvojenie). Ak sa osoba rozhodne pre pestúnstvo, je potrebné podniknúť niekoľko krokov. Prvým je návšteva obvodného (okresného) Úradu práce sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR) v mieste bydliska, konkrétne oddelenia sociálnoprávnej ochrany, kde pracovníčka/pracovník pre náhradnú rodinnú starostlivosť (ďalej len NRS) poskytne informácie potrebné k podaniu žiadosti. Následne objasní jednotlivé formy NRS, bude s budúcim pestúnom hovoriť o dôvodoch, motivácii jeho rozhodnutia, o jeho predstavách o dieťati, odpovie na prípadné otázky a vysvetlí, aké potvrdenia treba k žiadosti pripojiť. Žiadosť sa potom podáva na Krajskom UPSVaR. Sociálna pracovníčka/sociálny pracovník uskutoční návštevu v rodine žiadateľa za účelom zistenia jeho bytových, rodinných a sociálnych pomerov. Potenciálni pestúni absolvujú sociálno-psychologickú prípravu, ktorá je postupom určeným Zákonom na ochranu detí, ktorý im má pomôcť pripraviť sa na to, čo môže prísť v súvislosti so situáciou, v ktorej ešte nikdy neboli - ani oni, ani dieťa, ktoré k nim príde.
V rámci pestúnskej starostlivosti existujú zastupujúci a dlhodobí pestúni. Zastupujúci pestúni sú pripravení prijať dieťa v ohrození do svojej starostlivosti (domova) kedykoľvek - vo dne v noci, v týždni aj cez víkend. Je to ich práca. Väčšinou sa o tom, o aké dieťa sa budú starať, dozvedia telefonicky len niekoľko hodín alebo dní predtým, než ho reálne prevezmú do starostlivosti. Sú to vlastne takí „teta a ujo“ na dobu, než sa situácia dieťaťa nejako vyrieši. Táto doba je obmedzená na dvanásť mesiacov odo dňa, keď týmto pestúnom súd dieťatko zveril do starostlivosti. Pre prechodných pestúnov je starostlivosť o tieto zranené deti ich povolaním, a za toto povolanie im patrí tzv. odmena pestúna, čo je možné vnímať ako ich plat. Do dlhodobej pestúnskej starostlivosti prechádzajú deti, ktoré nemožno tzv. právne uvoľniť, čo znamená, že biologickí rodičia nechcú podpísať súhlas so zbavením rodičovských práv. Takéto dieťa sa dostane do inej rodiny ako je jeho biologická, kde môže vyrastať až do dospelosti. V tejto rodine dostáva dieťatko podobnú starostlivosť, akoby sa v nej narodilo. Pestúni sa stanú jeho náhradnou mamou a otcom. Dieťatko od nich dostáva lásku, oblečenie, jedlo a trebárs aj vlastnú izbičku. Pestúni majú za sebou odbornú prípravu, ktorá ich pripravila na špecifické potreby týchto zranených detí. Fungujú tiež trochu ako terapeuti a snažia sa pomôcť dieťaťu, aby sa dokázalo vyrovnať so svojou, niekedy veľmi ťažkou minulosťou čo najlepšie. Tiež pomáhajú deťom pochopiť, prečo vyrastajú v náhradnej rodine a snažia sa im priblížiť ich korene. Pestúnom s tým zase pomáhajú ich sprevádzajúce organizácie, čo sú odborníci na potreby detí v náhradnej rodine.
Osvojiť alebo adoptovať možno iba právne voľné dieťa, kde vlastne úplne zanikli väzby na pôvodnú biologickú rodinu. Nová rodina, ktorá si dieťa adoptuje, prijme ho plne do svojej rodiny. Znamená to, že dieťa má novú mamu a otca, ktorí sú potom zapísaní do jeho rodného listu tak, ako by sa im naozaj narodilo. Z hľadiska zákona sa potom na túto rodinu pozerá úplne rovnako, ako na každú inú - rodičia aj deti majú rovnaké práva a povinnosti. Väzba na pôvodnú biologickú rodinu tu úplne zaniká. Keďže Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane detí a spolupráci pri medzištátnych osvojeniach, osvojiteľné (právne voľné) dieťa môže byť osvojené aj medzištátne, samozrejme iba za predpokladu, ak sa nepodarilo pre dieťa zabezpečiť rodinné prostredie na území Slovenskej republiky.
Život v Slovenskom štáte (1939 – 1945) | Dejepis pre 9. ročník ZŠ | DoUcha.sk
V prípade zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti sa poskytujú finančné príspevky na podporu náhradnej rodinnej starostlivosti. Príspevky sú za zákonom stanovených podmienok poskytované aj poručníkovi, ak sa osobne stará o dieťa. Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Opatrenia podľa zákona 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa vykonávajú v zariadeniach, ktorými sú centrum pre deti a rodiny, centrum pre deti a rodiny pre maloletých bez sprievodu, resocializačné stredisko pre drogovo závislých a v iných zariadeniach zriadených na vykonávanie opatrení podľa tohto zákona. Pri výkone predbežného opatrenia v centre pre maloletých bez sprievodu treba prihliadať na predchádzajúcu výchovu dieťaťa a rešpektovať kultúrne a náboženské odlišnosti dieťaťa.
Ukončenie Ústavnej Starostlivosti a Prechod do Samostatného Života
Ústavná starostlivosť v centre pre deti a rodiny sa pre dieťa končí dosiahnutím plnoletosti alebo predĺžením ústavnej starostlivosti do 19 rokov veku. Pri odchode mladého dospelého z centra pre deti a rodiny poskytne centrum pre deti a rodiny mladému dospelému jednorazový finančný príspevok na uľahčenie jeho osamostatňovania sa v sume desaťnásobku životného minima pre nezaopatrené dieťa. O finančný príspevok musí mladý dospelý požiadať centrum pre deti a rodiny písomne najneskôr v deň jeho odchodu z centra pre deti a rodiny. Ide o dôležitú podporu pre mladých ľudí, ktorí sa po rokoch v ústavnej starostlivosti snažia integrovať do spoločnosti a budovať si vlastný život.
Centrum vykonáva starostlivosť o deti od narodenia až do dospelosti, najdlhšie do 25. roku veku. Detské domovy, hoci nie sú náhradou za rodinné prostredie, poskytujú deťom lásku, podporu a príslušnosť, ktoré im môže poskytnúť iba skutočná rodina, snažia sa ich čo najviac priblížiť. Je našou spoločnou zodpovednosťou zabezpečiť, aby každé dieťa malo šancu na šťastný a bezpečný život.
tags: #dieta #z #detskeho #domova #referat