Marginalizované rómske komunity (MRK) na Slovensku čelia komplexným problémom, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života, ako sú zdravie, bývanie, zamestnanosť, vzdelávanie a boj proti diskriminácii. Značná časť Rómov a Rómiek na Slovensku žije v segregovaných komunitách, väčšinou v najmenej rozvinutých regiónoch. Dlhodobé problémy týchto komunít sa ešte viac prehĺbili v dôsledku ekonomických a sociálnych dopadov krízy. Táto článok sa zameriava na analýzu situácie MRK na Slovensku, identifikuje hlavné výzvy, ktorým čelia, a navrhuje možné riešenia na zlepšenie ich životných podmienok, vychádzajúc z rozsiahlych dát a informácií. Téma inklúzie ľudí z marginalizovaných rómskych komunít je na Slovensku dlhodobo diskutovaná, pričom často v nej prevládajú emócie nad faktami. Cieľom rozsiahlych publikácií ako EU SILC MRK a jednotlivých vydaní Atlasu rómskych komunít je na základe zozbieraných dát ukázať, ako vyzerá reálna životná situácia vylúčených komunít v našej krajine. Tieto prieskumy ponúkajú cenný náhľad do tejto témy z makro perspektívy, ktorý je nevyhnutný pre plánovanie úspešných politík, a môžu takisto pomôcť rozptýliť niektoré zaužívané predstavy vyplývajúce z anekdotických skúseností alebo všadeprítomných dezinformácií.
Definícia a Kontext Sociálne Vylúčených Spoločenstiev
Za sociálne vylúčené spoločenstvo možno považovať sídelnú komunitu, ktorá zotrváva v priestorovo segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby. Zotrvávanie v priestorovo segregovanej lokalite je zotrvávanie skupiny fyzických osôb s podobnými sociálnymi znakmi v priestore vymedzenom napríklad vchodom bytového domu, ulicou, mestskou časťou, obcou alebo v lokalite mimo územia obce bez základnej občianskej vybavenosti. Koncentrovanou a generačne reprodukovanou chudobou sa spravidla rozumie dlhodobo pretrvávajúca nepriaznivá sociálna situácia skupiny fyzických osôb z dôvodu súčasného výskytu negatívnych javov, ktorými sú najmä vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, hmotná núdza, nízka úroveň vzdelanosti, nedostatočné hygienické návyky, nedostupnosť tovarov a služieb, výskyt sociálnopatologických javov a vysoká tolerancia k nim. Sociálne vylúčené spoločenstvá sú definované relatívne široko a kladú si za cieľ podchytiť všetky marginalizované skupiny občanov žijúcich koncentrovane vo vymedzenom teritóriu. Za takéto skupiny možno považovať rómske mestské getá a getá tvorené bezdomovcami, ako aj marginalizované rómske komunity, t.j. všetky osady definované v Atlase rómskych komunít (2004).
Komplexná Analýza Životných Podmienok: Dáta z EU SILC_MRK
Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity zverejnil databázu a prvé výsledky druhého výberového štatistického zisťovania EU SILCMRK 2020, ktoré bolo pripravené v spolupráci so Štatistickým úradom SR. Úlohou zisťovania, realizovaného v teréne koncom roka 2020, bol zber reprezentatívnych a porovnateľných údajov o úrovni a rozdelení príjmov, úrovni chudoby a sociálneho vylúčenia marginalizovaných rómskych komunít na základe metodiky EU SILC, ktorý sa realizuje v celej EÚ. Predtým, v roku 2018, sa uskutočnilo prvé podobné zisťovanie, ktorého výsledky sumarizovala publikácia „Životné podmienky a príjmy v marginalizovaných rómskych komunitách: vybrané ukazovatele zo zisťovania EU SILC MRK 2018“. Analytická správa z zisťovania EU SILCMRK 2020 sa zamerala na analýzu vybraných ukazovateľov životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít v oblastiach ako bývanie, vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, príjem či skúsenosť s diskrimináciou. Publikácia poskytuje za poslednú dobu najkomplexnejší prehľad životných a príjmových podmienok domácností marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku. Tieto sú v publikácii navyše porovnávané s údajmi za domácnosti Rómov bývajúcich integrovane, ako aj s celkovými údajmi za Slovensko vychádzajúcimi z bežného zisťovania EU SILC z predmetného roku. Výsledky analýzy do veľkej miery potvrdzujú, že v každej z uvedených oblastí existujú výrazné rozdiely.
Chudoba a Sociálne Vylúčenie
Zistenia ukazujú alarmujúci rozsah chudoby. Podľa prieskumu EU SILC MRK (Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity 2021) bolo v roku 2020 až 87 % domácností v marginalizovaných rómskych komunitách (MRK) ohrozených chudobou a 52 % čelilo vážnej materiálnej deprivácii (materiálnym nedostatkom). Pre porovnanie, v celkovej populácii bolo v tom istom roku ohrozených chudobou 11 % a závažnej materiálnej deprivácii čelilo 6 %. Už v roku 2018 sa pod hranicou chudoby nachádzalo 85 % ľudí z marginalizovaných rómskych komunít, zatiaľ čo v bežnej populácii Slovenska to bolo 12 % ľudí. Tieto rodiny už desaťročia čelia etnickej aj sociálnej diskriminácii a mnohostrannému vylúčeniu, a to vedie k obrovskej záťaži a toxickému stresu. Deti predstavujú v marginalizovaných komunitách, ako aj v celkovej populácii, najzraniteľnejšiu vekovú skupinu. Dôvodom je ich vysoká závislosť od postavenia ich rodičov na trhu práce, ktorá je najmä v marginalizovaných komunitách spojená s obmedzeným prístupom k službám a nízkymi príjmami.
Bývanie
Životné podmienky v oblasti bývania sú v MRK výrazne horšie. Z výsledkov zisťovania EU SILC_MRK 2020 vyplýva, že takmer 9 z 10 osôb marginalizovaných rómskych komunít žije v domácnostiach, ktoré sú podľa definície Eurostatu považované za preľudnené, pričom na jednu izbu pripadajú v priemere 3 osoby. Pre porovnanie, celkovo býva na Slovensku v preľudnených domácnostiach približne 30 % osôb, s priemerom 1 osoby na izbu. Veľkosť obydlí domácností marginalizovaných Rómov je zároveň v priemere takmer o polovicu menšia ako je priemerná veľkosť obydlí na Slovensku (46 m2 vs. 85 m2). Dostatok osobného priestoru v príbytku je pritom jedným zo základných determinantov kvality bývania. Aj keď sa situácia v tomto smere zlepšuje, v subštandardných obydliach ako chatrče, drevenice či unimobunky stále žije približne 18 % obyvateľov osídlení podľa údajov z Atlasu 2019. Navyše, zhruba 22 % ľudí z marginalizovaných rómskych komunít nemá vo svojom obydlí prístup k vode a 39 % nedisponuje žiadnou formou odvádzania odpadových vôd, t. j. ich príbytky nie sú napojené na verejnú kanalizáciu a nemajú ani vlastnú žumpu alebo domovú čistiareň. Dáta z EU SILC MRK 2018 takisto poukazujú aj na celkový problém s preplnenosťou obydlí. Priemerný počet ľudí pripadajúci na jednu domácnosť je približne 1,7-krát väčší v marginalizovaných rómskych komunitách ako v bežnej populácii. Zároveň, priemerná obytná plocha ich obydlí je omnoho menšia - pri domoch 50 oproti 116 m2 a v prípade bytov 43 oproti 62 m2. Tento fakt sa odzrkadľuje aj v počte izieb na osobu. V bežnej populácii má v priemere človek k dispozícii 1,5 izby; v marginalizovaných domácnostiach zdieľajú jednu izbu v priemere 2 ľudia a v zmienených subštandardných obydliach až 3 ľudia. Preplnenosť príbytkov zásadne znižuje kvalitu bývania, ktorá je už sama o sebe nízka, a následne môže viesť k rýchlejšiemu opotrebovaniu zariadenia. Napriek nižšej kvalite bývania vynakladajú domácnosti z marginalizovaných rómskych komunít na bývanie v priemere väčšiu časť svojich disponibilných príjmov ako domácnosti z celkovej populácie (22 % vs. 18 %). Ako mýtus sa ukázal aj predpoklad, že Rómovia a Rómky z osídlení bývajú zadarmo. Priemerné mesačné náklady na bývanie (nájom + energie a ostatné poplatky) marginalizovaných domácností činili približne 104 eur. Preplnenosť obydlia zvyšuje riziko výskytu chorôb dýchacej a tráviacej sústavy, negatívne vplýva na psychiku a takisto aj na školské výsledky detí. Nedostupnosť vody a kanalizácie má závažné zdravotné, ale aj praktické dopady z hľadiska vynaloženého času a úsilia na zabezpečenie pitnej vody či aktivít v rámci bežného fungovania domácnosti (varenie, pranie, hygiena).
Vzdelávanie
V oblasti vzdelávania a zaškolenosti detí prináša správa dôležité zistenia. Zatiaľ čo materskú školu navštevovala v roku 2020 zhruba tretina (32 %) detí z marginalizovaných rómskych komunít vo veku 3 až 6 rokov, celkovo na Slovensku to bolo 87 % detí. Celodennú starostlivosť (viac ako 5 hodín) každý deň v týždni využívalo 59 % detí z marginalizovaných rómskych komunít navštevujúcich škôlku, v porovnaní so 73 % detí v celkovej populácii. Deti z marginalizovaných rómskych komunít chodia do materských škôl nielen menej, ale trávia v nich aj menej času, ako deti z celkovej populácie. Predprimárna výchova je pritom považovaná za zásadný determinant ďalšieho rozvoja dieťaťa a napomáha úspešnému začleneniu sa do vzdelávacieho systému. Okrem vyššie opísanej materiálnej deprivácie, ktorá znevýhodňuje deti z marginalizovaných rómskych domácnosti pri nástupe do škôlky alebo školy, je tu aj často rozdielny komunikačný jazyk. Najčastejšie uvádzaným komunikačným jazykom ľudí z marginalizovaných rómskych komunít bola rómčina, ktorú využíva takmer 74 % opýtaných. V 82 % domácností, v ktorých žijú deti v predškolskom veku, sa komunikuje po rómsky. Deti z týchto domácností tak môžu prichádzať do škôlky alebo do školy bez dostatočnej znalosti vyučovacieho jazyka. Ak nie je zabezpečená potrebná asistencia, či vyučovanie slovenčiny ako cudzieho jazyka, tento fakt im prakticky znemožňuje plnohodnotne napredovať vo vzdelávaní.
Zamestnanosť a Príjmy
Dosiahnutá úroveň vzdelania je jedným z hlavných faktorov s potenciálne zásadným vplyvom na zamestnanosť, avšak rozsah tohto vplyvu sa medzi marginalizovanými rómskymi komunitami a celkovou populáciou na Slovensku líši. Kým spomedzi osôb z marginalizovaných rómskych komunít v produktívnom veku s nízkym vzdelaním (podľa klasifikácie ISCED stupne 0 až 2) bol podiel zamestnaných 19 %, v celkovej populácii bola zamestnanosť v rovnakej vekovo-vzdelanostnej skupine 38 %. Pri osobách so strednou úrovňou vzdelania (ISCED 3 až 4) je podiel zamestnaných v marginalizovaných rómskych komunitách 42 % a v celkovej populácii 77 %. Zamestnanosť marginalizovaných Rómov je tak výrazne nižšia ako zamestnanosť ľudí z celkovej populácie s rovnakým vzdelaním. Dôvodom tak môže byť sociálne vylúčenie znemožňujúce integráciu na trh práce, ale aj diskriminačné postoje zamestnávateľov.Výsledky na trhu práce sa pre MRK za poslednú dekádu výrazne zlepšili. Počet zamestnaných ľudí z MRK vo veku 15 až 64 rokov sa takmer zdvojnásobil z 24-tisíc v roku 2010 na skoro 50-tisíc v roku 2019. Potvrdil sa trend, že obyvatelia z MRK výrazne profitovali z ekonomického rastu v posledných rokoch. Ich zamestnanosť rástla v tomto období rýchlejšie ako zamestnanosť väčšinovej populácie. Pracuje iba menej ako štvrtina členov MRK v produktívnom veku. V porovnaní so zamestnanosťou majority je to menej ako polovičný podiel. Zamestnanosť ľudí z MRK sa za poslednú dekádu zvýšila vo všetkých vekových skupinách. Najviac sa znížil rozdiel oproti majorite v najproduktívnejších vekových skupinách 25- až 49-ročných. Jedným z dôvodov je, že ľudia z MRK častejšie pracujú v oblastiach citlivejších na ekonomický cyklus (napríklad stavebníctvo). Pozitívny vývoj znižuje rozdiel medzi zamestnanosťou ľudí z MRK a väčšinovej populácie, hoci zostáva naďalej veľký. Výsledky žien z MRK na trhu práce sa v porovnaní s mužmi nezlepšujú. Kým vo väčšinovej populácii dosahuje zamestnanosť žien zhruba 90 % mužskej, v prípade žien z MRK je to len približne 60 %, čo je dokonca menej ako v roku 2010. Nízku zamestnanosť žien (18 % oproti 29 % u mužov v roku 2019) môže vysvetľovať iný pohľad na ich úlohu v rodinách v MRK.Dostupné údaje navyše ukazujú, že ani príjem zo zamestnania často nepostačuje na prekonanie núdze a finančných problémov. Zatiaľ čo v celkovej populácii na Slovensku žije pod hranicou chudoby 5 % pracujúcich osôb, v prípade ľudí z marginalizovaných rómskych komunít je to viac ako polovica (57 %) zamestnaných. Samotná práca tak na vymanenie sa z chudoby ani zďaleka nemusí stať a tzv. pracujúca chudoba je v prostredí marginalizovaných rómskych komunít pomerne výrazným javom. Viac ako polovica (54 %) ľudí z marginalizovaných rómskych komunít žije v domácnostiach s príjmom nižším ako 4 € na osobu na deň, pričom v prípade 16 % je to menej ako 2 € na osobu na deň. Vzhľadom na to, že príjmy týchto domácností v prepočte nedosahujú ani úroveň životného minima, možno hovoriť o extrémnej príjmovej chudobe, ktorú adekvátne nezmierňuje ani systém sociálnej pomoci. V celkovej populácii na Slovensku žije pod príjmovou hranicou 4 € na osobu na deň menej ako 2 % ľudí.V roku 2018 bol medián mesačného disponibilného (po zdanení a sociálnych transferoch) príjmu domácností v bežnej populácii 1064 eur, čo je viac než dvojnásobok oproti 501 eurám v marginalizovaných domácnostiach. To znamená, že zhruba polovica týchto domácností žila z mesačného príjmu, ktorý bol menší než 500 eur. Úlohu takisto zohráva aj miera priestorového vylúčenia komunity - ako ďaleko je osídlenie od obce. Ďalším podstatným faktorom v tomto ohľade je aj veľkosť domácnosti. V bežnej populácii pozostáva jedna domácnosť v priemere zhruba z 3 osôb, v marginalizovaných komunitách je to približne 5 osôb. Ak sa pozrieme na to, aká časť mesačného disponibilného príjmu pripadá v priemere na jednu osobu, zistíme, že je tento rozdiel takmer trojnásobný - 461 eur v bežnej populácii oproti 156 eurám v marginalizovaných komunitách. Inými slovami, zatiaľ čo osoba v bežnej populácií má na deň k dispozícii 15,4 eura na úhradu všetkých svojich nákladov, pri ľuďoch z marginalizovaných rómskych komunít je to 5,2 eura, pričom človek z osídlení mimo obce/mesta disponuje v priemere iba 4,3 eurami.
Zdravotná Situácia
Negatívne vplyvy pandémie boli pre obyvateľov z MRK najvýraznejšie zo zdravotného hľadiska. Najmä členovia MRK čelia podľa výskumov horším životným podmienkam s dopadom na zdravie. Prejavuje sa to vo výrazne nižšom veku dožitia a vyššej dojčenskej úmrtnosti. Pandémia vek dožitia v dôsledku nadmerných úmrtí ešte zhoršila. Zdravotná starostlivosť je zároveň pre ľudí z MRK menej dostupná z finančných dôvodov, väčšej vzdialenosti od bydliska, či diskriminácie. Pandémiou z pohľadu infekcií a smrtnosti boli zasiahnutí viac ľudia z marginalizovaných sociálne ohrozených skupín aj kvôli horšiemu životnému štýlu a životným podmienkam. Podľa štúdie IFP bola v rokoch 2006 až 2015 očakávaná dĺžka života pri narodení človeka z rómskej populácie takmer o 6 rokov kratšia v porovnaní s osobou z majoritnej populácie (70 oproti 76 rokov). Dojčenská úmrtnosť je u rómskych detí takmer trojnásobne vyššia v porovnaní s deťmi z majoritnej populácie (12,3 úmrtí do jedného roka života na 1000 živonarodených detí oproti 4,2). Dáta z EU SILC MRK 2018 zároveň naznačujú, že problémom v osídleniach je aj nadmerná environmentálna záťaž. Takmer polovica marginalizovaných domácností (47 %) odpovedala kladne na otázku, či je blízke okolie ich príbytkov znečistené alebo príliš vystavené škodlivinám súvisiacim s dopravou alebo priemyslom. Aj tieto faktory sa môžu podieľať na v priemere výrazne horšom zdravotnom stave ľudí z marginalizovaných rómskych komunít. Podľa štúdie „Vybavenosť kanalizáciou v rómskych osadách“ bolo v rokoch 2014 - 2018 na Slovensku dokumentovaných 4693 prípadov ochorení, ktorých pôvod je možné spájať s nedostatočným prístupom ku kanalizácii, čistej vode alebo s nedostatočnou úrovňou likvidácie komunálnych odpadových vôd. Výskum identifikoval štyri typy bariér v prístupe rómskych žien k zdravotnej starostlivosti - finančné, štrukturálne, psychologické a kognitívne. Medzi najzávažnejšie bariéry patria obavy a nedôvera k lekárom, strach z hospitalizácie a diagnózy či kultúrno-sociálne rozdiely v prístupoch k liečbe.
Skúsenosť s Diskrimináciou
V rámci zisťovania EU SILC_MRK 2020 bol popri štandardných dotazníkoch po prvýkrát použitý aj modul otázok zameriavajúci sa na diskrimináciu Rómov, ktorý vznikol v spolupráci s Agentúrou EÚ pre základné práva (Agentúra FRA) a týka sa povedomia Rómov a Rómok o diskriminácii, ich skúsenosti s ňou, skúsenosti s obťažovaním, s násilím, s políciou a obsahuje aj otázky dôvery v inštitúcie verejnej správy. Podľa výsledkov zisťovania v období 1 roka pred zisťovaním zažilo diskrimináciu z dôvodu etnického pôvodu 23 % Rómov a 19 % Rómok, a to v situáciách ako hľadanie práce, hľadanie bývania, v zamestnaní, v zdravotníctve, v školstve, pri kontakte s úradmi alebo v službách. V najvyššej miere sa s touto diskrimináciou stretli pri hľadaní zamestnania (33 %) a bývania (19 %). Drvivá väčšina (97 %) Rómov a Rómok, ktorí sa v priebehu posledných 12 mesiacov cítili byť diskriminovaní túto skutočnosť neoznámili alebo nepodali sťažnosť. Najčastejšie deklarovaný dôvod neohlásenia udalosti, ktorý uviedlo 45 % respondentov, bola nedôvera, že by sa po ohlásení niečo zmenilo. Ďalším bolo zľahčovanie dôležitosti predmetnej udalosti („nestálo to za oznámenie“), pocit hanby, či neznalosť procesu podávania sťažnosti.
Vplyv Pandémie COVID-19 na Marginalizované Rómske Komunity
Pandémia mala výrazný negatívny dopad na obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít. Pätina domácností marginalizovaných rómskych komunít uviedla zhoršenie finančnej situácie v súvislosti s pandémiou. 38 % týchto domácností uviedlo, že toto zhoršenie pretrvávalo aj po skončení prvej vlny až do takej miery, že mali problém pri zabezpečovaní základných životných potrieb. Obyvatelia z MRK zomierali v druhej vlne pandémie dvakrát častejšie ako majorita, pričom v tejto populácii zomrelo o 40 % viac ľudí ako v predchádzajúcich obdobiach. Počas prvej a druhej vlny pandémie si na Slovensku vyžiadala v porovnaní s majoritou výrazne viac obetí v populácii MRK. Oproti priemeru v období 2015 až 2019 narástli v roku 2021 počty úmrtí ľudí z MRK až o 44 % oproti 21 % v majorite. Obyvateľstvo MRK má pritom mladšiu vekovú štruktúru ako väčšinová populácia. Podľa organizácie Zdravé regióny bol v MRK počet úmrtí na obyvateľa počas druhej vlny približne dvojnásobne vyšší ako v bežnej populácii s rovnakými vekovými charakteristikami. Veľmi nízka zaočkovanosť zvýraznila negatívne vplyvy pandémie. Celková zaočkovanosť ľudí z MRK sa na Slovensku javí byť ešte nižšia ako priemer všeobecnej populácie, ktorý zaostáva za priemerom krajín EÚ. Ukazuje to výrazne klesajúca zaočkovanosť v obciach s vyšším podielom populácie z MRK. Niektoré obce s výraznejším podielom populácie z MRK dosahujú jednociferné podiely zaočkovanosti. Monitoring organizácie Zdravé regióny indikoval v novembri 2021 priemernú zaočkovanosť prvou dávkou v MRK na alarmujúcej úrovni 10 %.Pandémia zároveň zastavila významný pokrok v integrácii ľudí z MRK na trhu práce. Za posledných desať rokov sa počet pracujúcich ľudí z MRK zdvojnásobil a rozdiel oproti majorite sa významne znížil. Dosahy krízy však boli pre obyvateľov z MRK výraznejšie, keďže pred pandémiou až 80 % čelilo riziku chudoby. Na rozdiel od finančnej krízy v roku 2009, pandémia zasiahla zamestnanosť ľudí z MRK približne rovnako ako majoritu. Kríza v roku 2009 znížila zamestnanosť ľudí z MRK o vyše 12 % (štvornásobne viac v majorite). Súčasná pandémia znížila zamestnanosť o necelých 5 %, veľmi podobne ako v prípade majority. Výrazne menší vplyv pandémie na zamestnanosť v porovnaní s finančnou krízou bol spôsobený tým, aké sektory boli najviac zasiahnuté. Obyvatelia z MRK sú citlivejší na stratu zamestnania a pokles príjmov ako ľudia z majority. Až 80 % ľudí z MRK žije pod hranicou rizika chudoby a zamestnaní majú približne polovičné príjmy v porovnaní s majoritou. Horšia finančná situácia domácností znamená, že aj relatívne menší pokles v príjmoch alebo zamestnanosti môže znamenať prepad pod hranicu chudoby. Navyše, táto skupina naďalej pracuje v menej chránených zamestnaneckých kontraktoch.Najchudobnejšie rómske domácnosti zároveň prišli počas pandémie o časť podpory v podobe dotácie na obedy a aktivačných príspevkov. Domácnosti v hmotnej núdzi prišli počas pandémie o časť podpory v podobe aktivačných príspevkov. Počas obdobia zatvorených škôl sa okrem toho nevydávali dotované obedy pre deti. Keďže väčšina populácie z MRK sa nachádza mimo pracovného trhu, je vo väčšej miere odkázaná na pomoc v hmotnej núdzi ako väčšinová populácia. Takmer 6 % obyvateľov z MRK je v systéme pomoci v hmotnej núdzi, pričom v majorite to nie je ani 1 % populácie. Dotácie na stravu sa vyplácajú úradmi práce materským školám alebo základným školám podľa zoznamu detí, ktoré navštevujú jedáleň a odoberajú stravu. V prípade zavretia škôl sa možnosť stravovania zrušila bez náhrady. Dotácie predstavujú v prípade pravidelného odoberania stravy približne 26 eur, čo zodpovedá výške mesačného prídavku na dieťa. Pre rodiny odkázané na sociálne dávky ide o významnú časť príjmu (zhruba 12 % v prípade, ak domácnosť rodičov s dvomi deťmi poberá aj príspevok na bývanie a jeden člen sa aktivuje). Ide prevažne o deti z nízkopríjmových domácností, ktorých rodičia nemajú nárok na daňový bonus.V súvislosti so šírením vírusu boli počas pandémie uzavreté viaceré MRK. Ani toto kritérium však nebolo uplatňované dôsledne a viacero osídlení bolo uzatvorených aj bez jeho doložiteľného splnenia. Štúdie ukazujú, že obmedzenie pohybu osôb v boji s COVID-19 najviac pomáha v rozvinutejších krajinách.V prípade 37 % žiakov z marginalizovaných rómskych komunít škola počas prvej vlny pandémie neposkytovala online vzdelávanie. Celkovo na Slovensku nemalo podľa analýzy Inštitútu vzdelávacích politík prístup k online výučbe 18,5 % žiakov - teda 2-krát menej, ako v marginalizovaných rómskych komunitách. Segregované lokality, s vysokou koncentráciou obyvateľov žijúcich v chudobe a nevyhovujúcich životných podmienok, sa stali špecifickou rizikovou skupinou v rámci prevencie a ochrany obyvateľstva pred šírením koronavírusu. V rámci Národného projektu Komunitné služby v marginalizovaných rómskych komunitách je nevyhnutné poskytovať pomoc v maximálnom rozsahu v nadväznosti na aktuálnu epidemiologickú situáciu v SR, a to za súčasného rešpektovania opatrení príslušných orgánov verejnej moci. Intervencia, ako aktívna činnosť s klientmi je veľmi dôležitá, síce na jednej strane hrozí zdravotné riziko, choroba, ale na druhej strane je tu vzájomný vzťah faktorov úzko prepojených, ktoré majú dopad na celé rodiny a komunity.
Verejná Mienka a Prekážky Integrácie
Reprezentatívny prieskum verejnej mienky realizovaný v decembri 2024 sa podrobnejšie zameriaval na vzťahy verejnosti na Slovensku s Rómami. Výsledky ukazujú pretrvávajúce predsudky a bariéry voči Rómom v každodennom živote.
Rómovia ako kolegovia alebo nadriadení
Najlepšie akceptované boli vzťahy medzi kolegami, pričom aj v tejto oblasti až 30 % respondentov prekáža, aby bol ich kolegom Róm alebo Rómka. Róm alebo Rómka v pozícii nadriadeného alebo nadriadenej by opýtaným prekážali dokonca v 43 % prípadov. Na druhej strane, pre 69 % opýtaných nie sú vzťahy s Rómami na pracovisku prekážkou a 53 % ľudí by neprekážalo ani rómske vedenie.
Účasť na kultúrnych alebo športových podujatiach
Účasť na kultúrnych alebo športových podujatiach, ak by boli prezentované ako rómske alebo prorómske, by neprekážala 60 % opýtaných, ale 35 % by prekážala.
Cestovanie
Fyzická blízkosť je jedným z faktorov ovplyvňujúcich postoj verejnosti k Rómom. Až 46 % opýtaných uviedlo, že by im prekážalo, ak by si mali počas cesty vlakom alebo autobusom prisadnúť k rómskemu spolucestujúcemu.
Priateľstvá detí a sobáše
Pre vzťahy nerómskych a rómskych detí platí podobný vzorec. Čím je vzťah osobnejší alebo fyzická blízkosť väčšia, tým viac by to opýtaným prekážalo. Pre 34 % respondentov je nežiaduce, aby ich deti chodili do triedy spolu s rómskymi deťmi, 46 % si neželá, aby sa spolu kamarátili, 51 % by prekážalo, ak by sedeli v jednej lavici a až 70 % opýtaných vníma ako prekážku sobáš svojho dieťaťa s Rómom alebo Rómkou.
Rómovia v oblasti služieb
Prieskum zároveň zisťoval, ako verejnosť vníma a akceptuje Rómov pri poskytovaní služieb. Opäť platí, že čím bližší, osobnejší charakter služby majú, tým viac by verejnosti prekážalo, ak by ich poskytovali Rómovia. Ak by Rómovia pracovali ako predávajúci alebo obsluha v obchode, neprekážalo by to 69 % a prekážalo 30 % opýtaných. Podobne, pri prestavbe domu alebo bytu by Rómovia verejnosti v 67 % prípadov neprekážali, avšak 32 % opýtaných by prekážali. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vo verejnosti tiež prevláda názor, že by im Rómovia neprekážali (57 %), no až 40 % opýtaných uviedlo, že by im prekážali. Pri masáži alebo príprave jedla, čiže službách, ktoré sú osobnejšieho charakteru alebo vyžadujú fyzický kontakt, však väčšine opýtaných prekáža, aby tieto služby poskytovali Rómovia (masáž 52 % a príprava jedla 54 %).
Existujúce Snahy a Projekty na Zlepšenie Situácie
V snahe zlepšiť život obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít boli podporené viaceré projekty zamerané na boj s diskrimináciou a zlepšenie situácie v zdravotníctve, zamestnanosti, bývaní a vzdelávaní. Tieto projekty získali podporu v rámci výzvy venovanej rozvoju marginalizovaných rómskych komunít, na ktorú bolo vyčlenených 1 247 059 eur z Nórskych grantov a štátneho rozpočtu SR.Na program Miestny rozvoj, odstraňovanie chudoby a inklúzia Rómov (Local Development and Inclusion - LDI) je celkovo vyčlenených viac ako 17,6 milióna eur. Cieľom týchto finančných prostriedkov je zlepšenie prístupu k službám pre MRK, zlepšenie zdravia, možností pre bývanie, vzdelávanie a zamestnanosť pre MRK a boj proti diskriminácii, ako aj podpora organizácií, ktoré sa venujú miestnemu rozvoju a sociálnej inklúzii MRK.
Konkrétne Podporené Projekty
Medzi podporené projekty patria aktivity zamerané na:
- Vzdelávanie a odstraňovanie predsudkov pri zamestnávaní Rómov z MRK.
- Podpora rómskych žien - líderiek, zlepšovanie ich schopností a znalostí potrebných na boj proti diskriminácii.
- Prevencia diskriminácie detí z MRK vo vzdelávaní a aktivity venované seniorom v oblasti sociálnych služieb.
- Rozvoj spoločných aktivít obyvateľov v šiestich rómskych komunitách v Slovenskej Ľupči, Skalici, Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici.
- Zdravotná starostlivosť o ženy a bábätká v MRK počas prvých tisíc dní od počatia.
- Práca s deťmi a mládežou od 12 do 15 rokov, ktorá im pomôže naštartovať pracovnú kariéru.
- Začiatkom roka 2025 sme v spolupráci so štúdiom Howk vytvorili kampaňové video Kde kvitne budúcnosť, ktoré veľmi citlivo odkazuje na to, ako generačná chudoba vplýva na vývin detí, ich príležitosti na vzdelávanie a dôstojný i plnohodnotný život.
Projekt "Lepšie verejné politiky pre marginalizované rómske komunity"
V rámci projektu „Lepšie verejné politiky pre marginalizované rómske komunity“ bola vypracovaná séria analýz, štúdií, opatrení, legislatívnych návrhov a metodík. Cieľom je zvýšenie kvality verejných politík sociálneho začleňovania MRK prostredníctvom prenosu špecifického know-how organizácií a aktérov pôsobiacich v danej téme v Prešovskom samosprávnom kraji smerom k tvorcom verejných politík v danej oblasti. Projekt sa sústredil na 4 hlavné oblasti:
- Komunitné centrá: Prenos know-how od poskytovateľov komunitných služieb smerom k tvorcom a realizátorom verejných politík v tejto oblasti.
- Oddlženie a finančná gramotnosť: Zber poznatkov z realizácie oddlženia obyvateľov MRK prostredníctvom osobného bankrotu a zvyšovania ich finančnej gramotnosti.
- Zamestnanosť: Poskytovanie pracovného poradenstva a asistencie pri prekonávaní prekážok pri začleňovaní na trh práce obyvateľom MRK.
- Spolupráca aktérov: Spolupráca všetkých zainteresovaných aktérov na území Prešovského samosprávneho kraja pri riešení problému sociálneho začleňovania MRK.
Národné Projekty a Stratégie
Na riešenie problematiky marginalizovaných rómskych komunít je zameraných viacero národných projektov a stratégií. Jedným z nich je Národný projekt Monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík a ich dopad na marginalizované rómske komunity (NP MaH), ktorý je realizovaný ako prierezové opatrenie s cieľom zabezpečiť komplexné monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík zameraných na rómsku populáciu prostredníctvom zhromažďovania dát a informácií o socioekonomických podmienkach života Rómov, predovšetkým MRK.Ďalším významným projektom je Národný projekt Komunitné služby v mestách a obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít - II. Fáza, ktorý vznikol vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Hlavným cieľom tohto projektu je podpora rozvoja poskytovateľov troch sociálnych služieb krízovej intervencie, ktoré budú poskytovať dostupné, štandardizované odborné činnosti a aktivity realizované v oblasti podpory sociálnej inklúzie osôb v nepriaznivej sociálnej situácii s dôrazom na marginalizované rómske komunity, ohrozených sociálnym vylúčením alebo s obmedzenou schopnosťou sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy.
Úloha Sociálnych Služieb a Komunitnej Práce
Úroveň poskytovania sociálnych služieb na Slovensku prechádza obdobím transformácie s cieľom zlepšiť komunitnú prácu ako prínos pre miestnu správu a rozvoj občianskej spoločnosti. Jej podstatou je prevencia, riešenie a zmiernenie rôznych nepriaznivých sociálnych situácií rodín, jednotlivcov alebo komunít. Sociálne služby krízovej intervencie sú k dispozícii fyzickým osobám pri riešení rôznych nevyhovujúcich, neštandardných situácií. Tieto služby sa realizujú prostredníctvom terénnej sociálnej služby krízovej intervencie, nízkoprahového denného centra, integračného centra, komunitného centra, nocľahárne, útulku, domova na polceste, nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu a zariadenia núdzového bývania. Každá služba má svoje špecifiká a klient si môže vybrať, ktorá mu najviac vyhovuje. Komunitné centrá zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní komunít a komunitných vzťahov v priestore svojej územnej pôsobnosti. Poskytujú sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, sociálne a vzdelávacie služby, realizujú preventívne a záujmové programy a vytvárajú priestor pre dobrovoľníctvo. Sociálna práca s marginalizovanou skupinou je ekvivalentom sociálnej práce komunitnej a je zameraná na konkrétne životné situácie, zvyčajne na určitých územných celkoch.
Odporúčania a Cestovná Mapa k Inklúzii
K znižovaniu existujúcich rozdielov je nevyhnutná realizácia koncepčne správne nastavených verejných politík. Jednou z hlavných úloh zisťovaní ako EU SILC_MRK je preto poskytnúť kvalitné dátové zázemie pre tvorbu úspešných politík. Na základe analýzy situácie a identifikovaných bariér je potrebné realizovať opatrenia zamerané na:
- Podporu a zefektívnenie mobilného očkovania pre zraniteľných priamo v obciach s MRK.
- Nahradenie praxe komunitných karantén MRK cielenými intervenciami v spolupráci s intervenčným tímom rezortu zdravotníctva.
- Systematické zapájanie expertov na zdravie sociálne zraniteľných skupín do tvorby pandemických opatrení.
- Zváženie dočasného rozšírenia dávky v nezamestnanosti počas pandémie na ohrozenejšie skupiny zamestnancov podľa medzinárodných odporúčaní.
- Ponechanie plnej výšky aktivačného príspevku aj v prípade pozastavených aktivačných prác počas pandémie pre všetkých účastníkov. Výrazný podiel účastníkov aktivačných prác, ktoré vytvárajú nárok na aktivačný príspevok, tvoria ľudia z MRK. V rámci systému aktívnych opatrení trhu práce tvorili účastníci z MRK v priemere 55 % zo všetkých podporených na aktivačných prácach.
- Vyplácanie dotácií na stravu rodičom v prípade triedy v karanténe alebo zavretej školy.
- Reforma aktivačných prác na nástroj zvyšovania kvalifikácie a zručností pre otvorený trh práce.
- Zvýšenie podpory cez kvalitné poradenstvo a efektívne nástroje aktívnych opatrení trhu práce pre najviac ohrozené skupiny trhu práce.
- Posilnenie štatistík, ktoré by monitorovali progres v integračných politikách.
- Verejné služby by sa nemali duplikovať, nemali by vznikať nemocnice, školy a triedy špeciálne pre Rómov. Mali by sa posilniť tzv. „mosty“ do verejných služieb.
- EÚ fondy predstavujú dôležitý nástroj na integráciu, ale úspešné projekty by sa mali integrovať priamo pod ministerstvá.
- Úrad vlády a splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity majú mať silnú koordinačnú úlohu.
- Zlepšenie bývania: Investície do infraštruktúry v MRK, nielen do základnej infraštruktúry (napríklad vodovod, toalety, žumpa, prípadne kanalizácia), ale aj do služieb (napríklad predškolskej starostlivosti a prímestskej dopravy).
Výzvy Programu Slovensko 2021 - 2027
Úrad vlády SR/Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity vyhlásil výzvu zameranú na zlepšenie prístupu znevýhodnených skupín ako sú MRK k inkluzívnemu a vysokokvalitnému personalizovanému vzdelávaniu prostredníctvom investícií do infraštruktúry vo vzdelávacích zariadeniach v nesegregovanom prostredí. Súčasťou podpory môžu byť tiež stavebné úpravy a rekonštrukcia priestorov na školskú jedáleň, prípadne výdajňu jedla, ako aj výstavba a rekonštrukcia školských športovísk. Výška finančných prostriedkov zo zdrojov Európskej únie a štátneho rozpočtu vyčlenených na výzvu je 10 499 172,5 EUR.
tags: #dieta #z #marginalizovanej #romskej