Deti sú našou budúcnosťou, sú súčasne pripomienkou minulosti, na ktorú sme už takmer zabudli. Obdivujeme ich úprimnú radosť a smejeme sa na ich hrách. Napriek detskej jedinečnosti a osobnostnej mimoriadnosti existujú výroky, ktoré sa zdajú byť pravdivé pre každé dieťa. Materstvo je jedným z najvýznamnejších a najkrajších aspektov ľudského života. Táto rola prináša nielen radosť a naplnenie, ale aj zodpovednosť a výzvy. V tomto článku sa pozrieme na význam materstva, jeho vplyv na rodinu a spoločnosť, a tiež na to, ako si matky môžu udržať rovnováhu v živote.
Byť matkou je pre niektoré ženy splneným snom. Niečím, o čom snívali už od momentu, keď dostali na Vianoce prvý kočík pre bábiku. Matka je tá, ktorá môže nahradiť všetkých ostatných, ale ktorej miesto nemôže zaujať nikto iný. Boh nemohol byť všade, preto vymyslel matky. Život neprichádza s manuálom, prichádza s matkou. Jedinečné puto, ktoré matka prežíva so svojím dieťaťom, je symbolizované frázou "diéta za ruku, matka za srdce", čo znamená, že matka vedie dieťa životom, drží ho za ruku, zatiaľ čo jej srdce je navždy plné lásky a oddanosti k nemu.
Nesmrteľná sila materskej lásky a obetavosti
Matkina láska je jedinečná a bezpodmienečná. Je to palivo, ktoré normálnej ľudskej bytosti umožňuje urobiť nemožné. Materská láska prežije všetko. Keď sa pozeráš na svoju matku, pozeráš sa na tú najčistejšiu lásku, akú kedy videl. Srdce matky je hlboká priepasť, na dne ktorej nájdeš odpustenie. Matka je jediná osoba na svete, ktorá môže rozdeliť svoju lásku medzi desať detí a každé dieťa má stále všetku lásku, ktorú potrebuje.
Matky sú ako lepidlo. Aj keď ich nevidíte, stále držia rodinu pohromade. Matka rozumie aj tomu, čo dieťa nepovie. Matky držia ruky detí chvíľu, ale ich srdcia navždy. Prirodzenou súčasťou materstva je obetavosť. Keď sa stanete matkou, prestávate byť stredobodom svojho vesmíru. Všetky tie klišé, ktoré ste kedy počuli o pôrode a materstve, to všetko je pravda. Príliš veľa lásky deti nikdy nepokazí.
Formovanie osobnosti a jedinečnosť detí
Žiadny vplyv nie je taký silný ako vplyv matky. Muži sú tým, čím ich spravili ich matky. Za všetko, čím som alebo dúfam, že budem, vďačím svojej anjelskej matke, ako to trefne vyjadril Abraham Lincoln. To, čo dobré matky a otcovia inštinktívne chcú urobiť pre svoje deti, je zvyčajne to najlepšie. Deti sú ako zrkadlo. Deti sú majstri v napodobňovaní.
Deti potrebujú slobodu a čas na hru. No pre deti je hranie vážne učenie. Každé dieťa potrebuje motiváciu a podporu milujúcich rodičov. Učte svoje deti, že sú jedinečné. Každé dieťa je iné a preto potrebuje individuálnu pozornosť. Každý, kto je rodičom, vie, ako jedinečné je každé dieťa, podotkol W. H. Auden. Ak chcete mať inteligentné deti, čítajte im rozprávky. Rozprávky deťom nehovoria, že draci existujú - to už oni dávno vedia. Bráňte, otupte alebo zničte predstavivosť dieťaťa a vzali ste mu šance na úspech v živote. Deti nájdu všetko v ničom. Celý prvý rok učíme deti, ako chodiť a hovoriť, a potom po zvyšok života im hovoríme, aby boli ticho a sadli si.
Materinský inštinkt a neverbálna komunikácia
Materinský inštinkt je naozaj silná a krásna vec. Niektoré veci sú absolútne inštinktívne a reálne si ich vôbec neuvedomujeme. Medzi tieto inštinktívne pohyby patrí aj nosenie dieťaťa na rukách na ľavej strane. Prečo sa väčšina žien cíti v takejto pozícii komfortnejšie? Keďže väčšina matiek sú praváčky, svoju pravú ruku si podvedome nechávajú voľnú, aby s ňou v prípade nebezpečenstva vedeli bojovať. Chrániť svoje dieťa dokážu totiž len svojou silnejšou stranou, preto ľavý bok inštinktívne používajú ako tzv. „miesto bezpečia“.
Pravá strana ľudského mozgu súvisí s emočnou inteligenciou, teda ovplyvňuje nielen vašu interakciu s inými ľuďmi, ale aj spracovanie vašich vlastných emócií. Mamička so svojím dieťaťom týmto spôsobom nadväzuje hlbšiu väzbu. Svoju „emocionálnu stranu“ používa matka podvedome na to, aby bola citovo bližšie k dieťaťu a pochopila svoje dieťa, ktoré v tomto veku nedokáže komunikovať inak než emocionálnymi narážkami. Deti, ktoré matky už v dávnej minulosti nosili v ľavej ruke na svojom ľavom boku, mali väčšiu šancu na prežitie. Tento pud sa v ženách zachoval až do dnešného dňa. Podľa vedcov je dôvodom aj to, že na ľavej strane je srdce. Dieťatko aj matka sú pokojnejšie, pretože cítia dotyk živého orgánu, ktorý ich od počatia spája.
Už od narodenia dokážu bábätká rozpoznať hlas a vôňu svojej matky. Ďalším krokom je prepojenie týchto zvukov a vôní s niečím, čo môžu vidieť. Preto začnú študovať vašu tvár, akoby sa ju snažili zapamätať. Svojím spôsobom sa uisťujú, že vedia, ako vyzerá pohodlie - a láska. Takže keď nabudúce zbadáte, ako sa na vás vaše dieťatko uprene pozerá, doprajte mu čas, aby sa do vás vpilo. V jednej štúdii výskumníci vložili k novorodencovi dve prsné vložky, z ktorých jedna patrí ich matke. Vôňa maminho mlieka stačila na to, aby sa dieťa otočilo k tej maminej.
Už v prvom mesiaci života bábätká reagujú na výraz tváre svojej mamy a bez toho, aby o tom premýšľali, začnú ho napodobňovať. Kratučké úsmevy, uprené pohľady, jemné grimasy… Využite túto pozornosť a nebojte sa použiť aj prehnané výrazy. Prvé skutočné úsmevy začnú rozjasňovať tváre bábätiek medzi 6. a 8. týždňom. Usmejú sa, keď uvidia vašu tvár - alebo tvár otca či súrodenca. Začínajú si spájať vašu tvár s dobrým pocitom.
Výzvy, odmeny a rovnováha v materstve
Byť rodičom je krásne, ale aj náročné. Rodičovstvo je obdobie, ktoré sa nikdy nekončí, iba neustále mení svoju podobu. Deti plačú, potrebujú neustálu starostlivosť a neskôr nás nepotrebujú vôbec. Rodičovstvo je chaotické. Je to výzva. Je bláznivé. Chýba mu spánok. Priznajme si to, byť rodičom je náročné. Práve preto je dôležité nestrácať zmysel pre humor, smiať sa aj cez slzy a občas vnímať nevydarené dni ako dôvod na úsmev, nie ako zlyhanie.
Niekedy je sila materstva väčšia ako prírodné zákony. Každá matka môže ľahko vykonávať prácu niekoľkých riadiacich letovej prevádzky. Aj keby na teba celý svet hádzal kamene a mal by si za chrbtom svoju matku alebo otca, bol by si v poriadku. Niečo hlboko v tvojom vnútri by vedelo, že si milovaný a zaslúžiš si byť milovaný.Nájsť rovnováhu ako matka znamená prijať svoje nedokonalosti. Neexistuje spôsob, ako byť dokonalou matkou, ale milión spôsobov, ako byť dobrou. Vašou najcennejšou rodičovskou zručnosťou je naučiť sa najprv zvládať sami seba. Žite prítomným okamihom a urobte ho tak krásnym, že bude stáť za to si ho pamätať. Byť mamou na plný úväzok je jedným z najlepšie platených zamestnaní, pretože odmenou je čistá láska.
Všimli ste si jednu vec? Deti si často vyberajú obľúbený predmet, napríklad plyšové zvieratko alebo prikrývku, vo veku okolo 1 roka. Tieto prechodné predmety symbolizujú vás a vašu náklonnosť, čo vysvetľuje plač, ak ich - nedaj bože! - dáte na hodinu do prania. Nechajte svoje dieťa držať svojho mojkáčika v situáciách, keď sa môže cítiť neisto. Nech je vždy v kočíku, v postieľke, pri návšteve lekára, nezabudnite ho pri cestovaní.
Už ste možno počuli: „ Bol to anjelik!“, keď ste prebrali dieťa z rúk babky a hneď sa spustil veľký krik. Deti testujú limity vzdorom a správaním, ale najčastejšie s ľuďmi, ktorých milujú a ktorým dôverujú. Vie, že je v bezpečí, môže sa správať akokoľvek, aj ho stále budete milovať. Možno vám to nejde úplne do hlavy, ale minimálne si môžete prestať myslieť, že vaše dieťa sa vám chce pomstiť alebo vás týrať. Nie. Dôveruje vám natoľko, že si pre vás dovolí pustiť emóciám voľný priebeh. Počnúc prvými narodeninami, do veku približne 3 rokov (aj dlhšie) môže byť dieťa rozrušené, keď odídete - a zblázniť sa od radosti, keď sa vrátite. Milujú nás a potrebujú. Je to tak.
Láska, ktorá môže byť "prehnaná" - Výzvy nadmernej starostlivosti
Mama, ktorá miluje prehnane, nie je nikdy šťastná, tvrdí Osvaldo Poli, taliansky psychológ a psychoterapeut, ktorý sa snaží pomôcť rodičom a posilniť ich výchovné zručnosti. Je autorom knižky Prehnane milujúce matky, s veľavravným podtitulkom Ako nevychovať malých tyranov a rozmaznancov. Zničené, zlomené, zúfalé mamy. Vyčerpané, bez energie. Tú z nich vysala výchova, ktorá sa ukazuje ako nadľudská námaha. Sú sklamané, lebo takto si to nepredstavovali. Pred pár rokmi by tvrdili, že dieťa je požehnaním, ale dnes majú na neho alergiu. Túžia po dovolenke od detí. Niektoré skromnejšie berú za wellness aj pobyt v nemocnici. No potom sú aj mamy, ktoré by najradšej dali výpoveď. Rozhodnutie stať sa mamou dávno oľutovali.
Vyžaduje si láska k deťom vlastné zničenie sa? Osvaldo Poli hovorí NIE. Nesmieme celkom poprieť naše potreby a tváriť sa, že existujú iba deti. Môžeme ich odsunúť nabok, keď je to naozaj nevyhnutné, ale to hovoríme o tých najmenších bábätkách. Obetovať sa, to áno, ale nie zničiť samých seba. Mamy, ktoré nikdy nemajú čas prečítať si knihu alebo ísť na kávu s kamarátkou, sa v konečnom dôsledku vzdávajú aj potrieb, aby si ich deti vážili, rešpektovali ich a mali ich rady. Osvaldo Poli pomenúva hlavné „vírusy“, ktoré mamy vedú k prehnanej láske:
- „Bojím sa, že to samo nezvládne.“ Tento vírus mamu zbytočne unavuje a dieťaťu bráni vyvinúť úsilie, aby bolo samostatné, aby malo pocit, že je už veľké.
- „Chúďatko, je mi ho tak ľúto.“ Choroba, traumatický zážitok, časté pobyty v nemocnici, alebo ak dieťa nemá jedného rodiča. Alebo matka vníma, že otec chcel radšej syna… To všetko môže zmeniť náš pohľad na dieťa, začneme k nemu pristupovať ako k niečomu krehkému, čo potrebuje špeciálnu ochranu. Mama sa stáva povoľnejšou, vychádza mu viac v ústrety, prehliada veci vo výchove. Rodič však v týchto situáciách musí ostať silný, nesmie sa nechať uniesť ľútosťou. Inak jeho „chudáčik“ nebude vedieť riešiť problémy, stanú sa chronickými.
- „Bojím sa, že ma bude považovať za zlú.“ Nedokáže povedať nie, bojí sa, aby na ňu nikto krivo nepozeral, a tak je vždy ústretová a neprotirečí, dieťa sa nemusí ničoho zrieknuť, prispôsobiť sa, uspokojiť sa, je nezrelé, tyranské a neisté. K obratu príde jedine vtedy, ak sa matka rozhodne dieťa nerozmaznávať, menej ho chrániť pred požiadavkami života.
- „Asi nie som dobrá mama.“ Tento vírus žije v úvahách ako „dieťa je zrkadlo rodiny, všetko je chyba rodičov…“ Pre materinské srdce je strašné, ak mu niekto dáva pocítiť, že je nedbanlivou mamou. Z obavy, že si o nej myslia, že si neplní povinnosti, vedie mamu k postoju prehnanej kontroly, stáva sa priveľmi starostlivá a ustráchaná. Všetko prežíva ako vlastné zlyhanie a prestáva rozlišovať medzi zodpovednosťou rodiča a zodpovednosťou dieťaťa. Rodič však nie je jediným zodpovedným za osud dieťaťa. Z detí sa môžu stať vynikajúci ľudia vďaka rodičovskej výchove, ale aj napriek nej.
- „Celý svet sa točí okolo teba.“ Mnoho rodičov vychováva deti, ktoré si myslia, že sú centrom vesmíru. Ak rodičia úplne obmedzia svoje potreby, nielenže sa dostanú do otroctva, ale dieťa sa nenaučí chápať druhých, vychádzať im v ústrety, nadväzovať vzájomné vzťahy. Musia sa zriecť ilúzie, že sú jediným objektom záujmu druhých. Rodičia by mali prestať deťom vštepovať myšlienku, že existujú iba oni.
- „Si celý môj život.“ Toto sa často stáva matkám, ktorým zostalo iba ich dieťa a v ňom potom hľadajú uspokojenie a sebarealizáciu. Dieťa sa stane „všetkým,“ jediným zmyslom nášho života, kvôli ktorému nežijeme vlastný život. Svoj život si napĺňa matka životom dieťaťa. Deti nám môžu pomáhať, aby sme svojmu životu dali zmysel, ale deti nie sú zmyslom života. Majú právo na to, aby boli milované, ale nie na to, aby sme sa im klaňali a robili z nich polobohov. Inak ide o dokonalý recept na katastrofu: zničená matka, tyranské a nezrelé dieťa.
„Sú to také „facky,“ čo si dávame samy sebe,“ hovorí Poli. Nežne komplikované črty každej ženy a matky. Materský program má sklon k riziku - matky na seba preberajú úlohy dieťaťa, príliš mu pomáhajú a prehnane ho ochraňujú. Až na hranici vyčerpania sa pýtajú, či nemilovali príliš a či je to vlastne láska. Nuž, nie je. Láska potrebuje správnu mieru, pripomína terapeut. A tiež: iba ak zostaneme sami sebou, môžeme milovať. Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí.
Hlboké poznanie - citáty a výroky o matkách a deťoch
Láska medzi rodičom a dieťaťom je jedným z najsilnejších a najhlbších citov, aké existujú. Je to bezpodmienečná láska, ktorá pretrváva všetky životné skúšky a radosti. Slová majú moc vyjadriť túto lásku a posilniť puto medzi rodičom a dieťaťom. Mnohé známe osobnosti vo svete svojimi výrokmi potešili srdce nejednej mamy, no najmä tej svojej.
Materská láska v slovách slávnych žien:
- Jacqueline Kennedy Onassis: "Myslím si, že pokiaľ pokazíte výchovu svojich detí, tak už veľmi nezáleží na čomkoľvek inom, čo urobíte."
- Agatha Christie: "Matkina láska k dieťaťu sa nepodobá ničomu inému na svete. Nepozná zákon ani zľutovanie, prenasleduje a ničí všetko, čo jej stojí v ceste."
- Virginia Woolf: "Pretože spomíname prostredníctvom našej matky, ak sme ženou."
- Gail Tsukiyama: "Matky a deti majú absolútne samostatnú kategóriu. Niet silnejšieho puta na celom svete. Niet inej lásky, tak okamžitej a odpúšťajúcej."
- Marion C. Garetty: "Materská láska je pohon, ktorý obyčajnej ľudskej bytosti dovoľuje činiť nemožné."
- Oprah Winfrey: "Biológia je to posledné, čo z niekoho činí matku."
- Elizabeth Stone: "Rozhodnutie, či mať dieťa, je veľmi závažné. Znamená to dovoliť vlastnému srdcu vyskočiť a chodiť okolo."
- Susan Gale: "Matky sú ako lepidlo. I keď ich nevidíme, stále držia rodinu pokope."
- Sophia Loren: "Ak ste matkou, už nikdy nie ste vo svojich myšlienkach sama. Matka vždy musí myslieť dvakrát - raz za seba a raz za svoje dieťa."
- Barbara Kingsolver: "Niekedy je sila materstva väčšia než zákony prírody."
- Jessica Lange: "Prirodzeným stavom materstva je obetavosť. Keď sa stanete matkou, prestávate byť stredom svojho vesmíru. Túto rolu prenechávate svojim deťom."
- George Eliot: "Život sa začal prebudením a zamilovaním sa do maminej tváre."
- Tenneva Jordan: "Matka je človek, ktorý keď vidí, že má iba štyri kúsky koláča pre päť ľudí, tvrdí, že o koláč nikdy nestála."
- Penelope Cruz: "Všetky tie klišé, ktoré ste počuli o pôrode a materstve - to všetko je pravda. To všetko sú tie najkrajšie veci, ktoré kedy zažijete."
Citáty o deťoch a rodine:
- Neznámy autor: "Pre svet si matka, ale pre svoju rodinu si svet."
- Elaine Heffnerová: "Umenie materstva je naučiť deti umeniu žiť."
- Washington Irving: "Matkina láska prežije všetko."
- Fanny Crosby: "Žite prítomným okamihom a urobte ho tak krásnym, že bude stáť za to si ho pamätať."
- Charley Benetto: "Keď sa pozeráš na svoju matku, pozeráš sa na tú najčistejšiu lásku, akú kto kedy videl."
- Neznámy autor: "Matka je jediná osoba na svete, ktorá môže rozdeliť svoju lásku medzi desať detí a každé dieťa má stále všetku lásku, ktorú potrebuje."
- Jojo Moyesová: "Aj keby na teba celý svet hádzal kamene a mal by si za chrbtom svoju matku alebo otca, bol by si v poriadku. Niečo hlboko v tvojom vnútri by vedelo, že si milovaný a zaslúžiš si byť milovaný."
- Abraham Lincoln: "Za všetko, čím som alebo dúfam, že budem, vďačím svojej anjelskej matke."
- Neznámy autor: "Matky držia ruky detí chvíľu, ale ich srdcia navždy."
- Ralph Waldo Emerson: "Muži sú tým, čím ich spravili ich matky."
- Honore de Balzac: "Srdce matky je hlboká priepasť, na dne ktorej nájdeš odpustenie."
- Mitch Albom: "Keď sa pozeráš na svoju matku, pozeráš sa na tú najčistejšiu lásku, akú kedy poznáš."
- Princezná Diana: "Náruč matky je príjemnejšia ako náruč kohokoľvek iného."
- William Makepeace Thackeray: "Matka je meno pre Boha v perách a srdciach malých detí."
- Sofokles: "Deti sú kotvy, ktoré držia matku pri živote."
- Charles R. Swindoll: "Každý deň nášho života ukladáme vklady do pamäťových baniek svojich detí."
- John F. Kennedy: "Deti sú živá správa, ktorú pošleme do časov, ktoré neuvidíme."
- Franklin P. Jones: "Od detí sa môžete veľa naučiť. Napríklad, koľko trpezlivosti máte."
- Harry S. Truman: "Prišiel som na to, že najlepší spôsob, ako deťom poradiť, je zistiť, čo chcú, a potom im poradiť, aby to spravili."
- Robert A. Heinlein: "Neznevýhodnite svoje deti tým, že ich život spravíte jednoduchým."
- Jill Churchill: "Neexistuje spôsob, ako byť dokonalou matkou, ale milión spôsobov, ako byť dobrou."
Definícia slova MAMA:Keď si prečítate vysvetlenie tohto slova vo Wikipédii, dozviete sa, že ide o samicu, rodičku dieťaťa, ktorá vynosí dieťa od oplodnenia až po dosiahnutie pôrodnej veľkosti. Zaujímavá poučka, dokonale ‘vystrihnutá‘ z nejakej starodávnej učebnice. Všetci dobre vieme, že mama je oveľa viac, než ‘inkubátor‘ pre dieťa. Krásne to vystihla americká komička Oprah Winfrey slovami: „Biológia je to posledné, čo robí matku matkou.“ A je to presne tak! Je síce veľmi dôležité dieťa porodiť, no ešte dôležitejšie je starať sa oň, vychovávať ho a milovať po celý život.
Aká je teda každá mama? Určite ju nájdete v týchto slovách vybraných z veršov autorky Katherine Nelson Davis:
- mama je niekto, kto príde a usmerní nás
- mama je niekto, kto nás miluje za každých okolností
- mama je človek s vrelým porozumením a nekonečnou trpezlivosťou
- mama je tak nádherné jemná a vonia, keď sme v jej náručí
- mama znamená upokojenie, zahnanie našich obáv
- mama má srdce plné odpustenia
- mama vždy každému pomáha a je veľkorysá k rodine i ostatným
- mama je osoba, ktorá potreby iných kladie nad tie svoje
- mama je súcitná a chce, aby všetky naše starosti zmizli
- mama, jedine ona, dokáže dom rozvoňať vôňou jedla a zvukom jej smiechu
- mama robí náš život krajším
- mama nesie v sebe neuveriteľnú múdrosť, láskavý pohľad a zručnosť
- mama je človek, ktorý môže nahradiť všetkých, no ju nenahradí nik
V každom ľudskom srdci existuje jeden zvláštny kútik, a ten môže zaplniť jedine MAMA!
Príbeh o Thomasovi Edisonovi a jeho matke:Jedného dňa sa Thomas Edison vrátil domov zo školy a podal svojej mame papier, ktorý zmenil jeho život. Povedal jej: „Môj učiteľ mi dal tento papier a povedal mi, aby som ho dal mame.“ Oči jeho mamy boli plné sĺz, keď následne list čítala nahlas svojmu synovi: „Váš syn je génius. Táto škola je pre neho príliš malá a nemá dostatok dobrých učiteľov na to, aby ho mohli učiť. Prosím, učte ho sama.“ Mnoho rokov po smrti Thomasovej matky sa Edison stal jedným z najväčších vynálezcov všetkých čias. Jedného dňa sa prechádzal v starom šatníku a našiel zložený list, ktorý mu dal v detstve jeho učiteľ pre matku. Otvoril ho a čítal: „Váš syn je duševne chorý. Nemôže navštevovať viac našu školu. Je vylúčený.“ Edison po prečítaní týchto slov napísal do svojho denníka: „Thomas Alva Edison bol duševne chorým dieťaťom, ktorého matka zmenila na génia 20. storočia.“
Verše pre mamu:Ako si našla energiu, mami,aby si urobila všetko tak, ako si robila?Byť učiteľkou, zdravotnou sestrou i poradkyňou,to všetko pre mňa, keď som bol ešte dieťaťom?Ako si našla energiu, mami,aby si urobila všetko tak, ako si robila?Byť šoférom, kuchárom, priateľkou,napriek tomu nájsť si čas byť mojím spoluhráčom?Nemôžem pochopiť.Ako si našla energiu, mami,aby si urobila všetko tak, ako si robila?Vidím, že to bola láska, mami,tá ťa vždy priviedla, keď som ťa zavolal.Tvoja nevyčerpateľná láska, mami,neexistujú slová, aby som ti dosť poďakoval.
Dnes máš sviatok, vieš to, mami,zasypem ťa kvetinami,nech povedia celkom jasne,ako mi je s tebou krásne.Že ťa ľúbim, mamička,Ty si moja hviezdička.Kreslím, kreslím kytičku,je pre moju mamičku.V očiach samá iskrička,pobozkám ťa na líčka.
Mama je slnko so zlatým vlasom,malé slniečko - to zasa ja som.Preto sa na svete krásne máme,mne svieti mama a ja mame.
Všetky kvety do rúk mamy,vkladám ako drahokamy,za jej lásku plnú nehy,za zelené detské brehy,za rozprávku nad kolískou,za to, že vždy stojí blízko,aby si ma pohladila -moja mama, nežná, milá.P. Štefánik
Taký máš hlas, mama moja,ako zvonky na úbočí.Začujem Ťa znenazdania,div mi srdce nevyskočí.Taký máš hlas, mam moja,ako šepot vetra v lese.Usmejem sa mimovoľne,keď sa ku mne z diaľky nesie.I keď karhá, napomína,vždy je to hlas milý, známy,ten jediný v celom svete,ľúbezný hlas mojej mamy.E. Čepčeková
Kampane za čistotu srdca a vzťahy
Okrem individuálneho prežívania lásky a materstva existujú aj širšie iniciatívy, ktoré sa zameriavajú na formovanie mladých ľudí a podporu zdravých vzťahov. Laura, združenie mladých a eRko - Hnutie kresťanských spoločenstiev detí spustili na sviatok sv. Valentína 14. februára kampaň „Za ruky“. Názov „Za ruky“ hovorí o tom, aby mladí držali spolu vo svojich bojoch o čistotu srdca, v objavovaní tajomstva a krásy ženskosti a sily a poslania mužskosti. Autormi fotografií sú mladí ľudia. Po mesiaci fungovania nadobudla stránka viac ako 1 000 fanúšikov.
Táto generácia mladých zažíva väčšie spochybnenie životného štýlu čistoty ako generácie ich vychovávateľov. Spolupráca eRka a združenia Laura vychádza z potreby mladých zorientovať sa na ceste ku kresťanskej zrelosti v oblasti vzťahov, ľudskej lásky a sexuality. Základným spoločenstvom pre vytváranie vzťahov je rodina. Človek bol stvorený pre lásku, preto potrebuje milovať a byť milovaný.
Keď život prinesie stratu - prežívanie zármutku matky
Smrť dieťatka je snáď najbolestnejším okamihom, aký si v súvislosti s behom ľudského života dokážeme predstaviť. Hlboký smútok, strach, bolesť, prázdnota či úplný šok - to sú najčastejšie emócie, ktoré v tomto okamihu prežíva žena, ktorá o dieťatko prichádza. Tieto pocity prichádzajú bez ohľadu na to, či k strate bábätka došlo v prvých týždňoch tehotenstva, počas pôrodu či po ňom. Tieto pocity môže prežívať otec dieťatka, ale i súrodenci či ďalší príbuzní.
„Cez smútenie prichádza hojenie. Trúchlenie - prežívanie zármutku je NORMÁLNOU A ZDRAVOU odozvou na stratu dieťatka. Udalosť straty môže (ale nevyhnutne nemusí) viesť ku kríze či traume. Keďže ide o PRIRODZENÚ reakciu na neprirodzene náročnú udalosť, má žena potenciál túto stratu spracovať. Na začiatku procesu trúchlenia stojí strata, v závere tohto procesu je plnohodnotný život v nových perspektívach a vzťahoch. Základným predpokladom na to, aby žena dokázala prejsť týmto procesom, je pravdivosť a nepotlačovanie prežívaných emócií.
Prvou fázou, ktorá prichádza bezprostredne po úmrtí dieťatka, je fáza popretia. Často je sprevádzaná stuhnutím, zdanlivým zmrznutím, zmeraveným pohľadom. Slovne žena často vyjadruje pochybnosti o smrti dieťatka, neverí záverom, ktoré hovoria o úmrtí.
Druhou fázou je prepuknutie emócií. Bolesť, hnev, strach, smútok, ale aj pocity viny, nepokoj, obviňovanie, zúrivosť. Táto fáza trvá rádovo dni až mesiace po úmrtí dieťatka. Náročnosť situácie sa prejavuje psychicky i fyzicky - môžu sa objaviť poruchy spánku, náchylnosť k infekciám, nejasné bolesti, kolapsy, zhoršenie zdravotného stavu ženy.
Ako tretia prichádza fáza vyvažovania - je to fáza hľadania, nachádzania a odpútania. Táto fáza neprichádza automaticky, žena si musí prechod do nej vedome zvoliť. Žena postupne získava kontrolu nad sebou a svojim prežívaním, rozhoduje o tom, aké vnemy k sebe púšťa a ako s nimi nakladá. Vyvažuje - ak ju premkne smútok, dokáže ho spracovať nejakým tvorivým spôsobom.
Poslednou fázou je vytvorenie nového vzťahu k sebe a skutočnosti. V tejto fáze si nanovo preskladáva svoj život. Môže ešte vznikať pnutie medzi túžbou žiť naplno a strachom z bolesti. Žena život vníma z inej perspektívy, triedi, čo už jej neslúži a stavia, na čom jej záleží (podľa knihy D. Nezľaknite sa pocitov).
Podpora a praktické kroky pri strate dieťatka
Ak ste prítomní pri žene v okamihu, keď prichádza o dieťatko alebo sa práve dozvedá o jeho smrti, jednoducho tam buďte. Vnímajte jej pocity. Vnímajte svoje pocity. Je možné, že sa vy sami v tejto situácii cítite zraniteľní, že ste konfrontovaní v pocitom bezmocnosti či strachu. Pravdivosť a láskavosť pri interpretovaní diagnóz či záverov musia ísť ruka v ruke.
V snahe ustáť ťarchu celej situácie a smršť zahlcujúcich pocitov nám často napadnú rozličné „racionálne“ argumenty. Nehľadajte v tomto okamihu slová útechy, väčšinou vôbec úľavu neprinášajú. „To prejde, bude to dobré,“ je v tejto chvíli úplne bezobsažné. Rovnako sa pokúste vyhnúť vetám: „Buďte rada, veď už doma jedno zdravé dieťa máte. Veď to ešte ani nebolo dieťa, bol to len plod. Nebuďte hysterická!“ Ak sa totiž žena rozhodne potlačiť svoje emócie, prichádzajú potom, neskôr, s neuveriteľnou intenzitou, plné viny a hnevu. Ženy, ktoré nemali možnosť dostatočne odsmútiť smrť dieťatka, sa môžu obrniť pocitom, že sa vlastne nič nestalo - vrátia sa do práce, do rodiny, kde sa z ohľaduplnosti o smrti nehovorí.
Vytvorte žene priestor, aby mohla smútiť tak, ako potrebuje. Ak máte možnosť, doprajte jej bezpečný a osobný priestor. Nezľaknite sa jej sĺz. Nechajte ju kričať, ak chce kričať. Neberte si jej bolesť osobne. Prejavte účasť. Ak je to vo vašich kapacitách, opýtajte sa ženy, čo by potrebovala. Trpezlivo popisujte kroky, ktoré ju čakajú. Môže sa pýtať, kde jej dieťatko a čo je s ním. Vytvorte jej priestor, aby mohla byť s dieťatkom a rozlúčiť sa s ním tak, ako chce. Nie je to žiadne sebatýranie. Neodsudzujte prejavy ženinho smútku - nech majú akúkoľvek podobu - krik, plač, rev, smiech, ticho… Všetky tieto prejavy sú normálne. Ak dokážeme so ženou komunikovať tak, aby jej neostávali v tomto príbehu nepoznané biele miesta, je to veľmi užitočné.
Dieťa patrí k matke. Zvlášť v tejto situácii, keď už žiadne zásahy na záchranu života bábätka nie sú potrebné. V našej kultúre sa stretávame s tým, že kontakt s mŕtvym dieťatkom vnímame ako zbytočné trýznenie. Nie je to tak. Opýtajte sa ženy, či chce stráviť čas so svojim dieťatkom a
tags: #dieta #za #ruku #matku #za #srdce