Vzdelávanie každého dieťaťa by malo byť založené na princípe rovnosti príležitostí, kde sa každé dieťa cíti prijaté a rešpektované. Avšak realita v školskom prostredí často odhaľuje zložité vzťahy medzi sociálnym vylúčením, vývinom dieťaťa v sociálne znevýhodnenom prostredí (SZP) a jeho následným fungovaním v školskej triede. Pochopenie týchto súvislostí je kľúčové pre vytvorenie skutočne inkluzívneho vzdelávacieho systému.
Sociálne znevýhodňujúce prostredie ako pedagogický fenomén
Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je jedným z najvýznamnejších exogénnych činiteľov ovplyvňujúcich rozvoj jeho osobnosti. Ako uvádzajú Klein a Rosinský (2007), "prostredie nemožno chápať oddelene od iných činiteľov, pretože človek sa svojmu prostrediu neprispôsobuje pasívne, ale aktívne ho mení a ono spätne na neho pôsobí." Toto vzájomne sa podmieňujúce pôsobenie znamená, že prostredie nie je len pasívnym rámcom, ale aktívnym činiteľom, ktorý formuje a je formovaný človekom.
Kraus (2001) zdôrazňuje, že prostredie môže mať na formovanie osobnosti nielen pozitívny, ale aj negatívny vplyv. Podobne sa vyjadruje aj Hroncová (2000), poukazujúc na to, že prostredie, ktoré dieťa obklopuje, môže byť zdrojom podpory alebo naopak prekážkou v jeho zdravom a plnohodnotnom rozvoji. V kontexte edukácie je preto nevyhnutné chápať sociálne znevýhodňujúce prostredie nie ako statickú entitu, ale ako dynamický súbor podmienok, ktoré môžu brániť dieťaťu v napĺňaní jeho vzdelávacieho potenciálu.
Pojem dieťa alebo žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) sa v školskej praxi interpretuje rôznym spôsobom. Zásadným však zostáva jeho vymedzenie školským zákonom, konkrétne zákon č. 245/2008 Z. z. Podľa § 2 tohto zákona je dieťa alebo žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia definované ako dieťa s problémami v učení a postojoch, ktoré vznikli na základe dysfunkčných sociálnych podmienok vyplývajúcich zo sociálneho vylúčenia. Dôležitou zmenou, ktorá nadobudne účinnosť od 1. januára 2026, je prechod od pojmu "sociálne znevýhodnené" k "sociálne znevýhodňujúce prostredie". Táto terminologická úprava reflektuje filozofické odôvodnenie, že samotné prostredie nespôsobuje znevýhodnenie, ale že znevýhodnenie je dôsledkom jeho vplyvu na dieťa.
Dieťa vyrastajúce v SZP čelí mnohým prekážkam, ktoré ovplyvňujú jeho vývin a vzdelávanie. Miroslava Čerešníková, PhD., v brožúre "Sociálne znevýhodnené dieťa v škole" (RAABE, 2022) poukazuje na to, že ak sa dieťa narodí do chudobného a vylúčeného prostredia, je vysoká pravdepodobnosť, že bude žiť v prostredí, kde sa každý deň bojuje o prežitie. Táto situácia môže viesť k rozvoju toxického stresu, nedostatku stimulov pre rozvoj osobnosti a jazykových schopností, čo následne negatívne vplýva na školský úspech.
Vzťah medzi sociálnym vylúčením, vývinom dieťaťa v SZP a jeho vzdelávaním je komplexný. Školský zákon, konkrétne v § 107, vymedzuje výchovu a vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka zo SZP. Táto výchova a vzdelávanie sa uskutočňuje v školách s využitím špecifických metód a foriem, s dôrazom na individuálne podmienky. Medzi takéto individuálne podmienky patrí napríklad vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu, úprava organizácie výchovy a vzdelávania, úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje, a využitie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania. Špecifickým cieľom výchovy a vzdelávania žiakov zo SZP je dosiahnuť primeraný rozvoj ich schopností prostredníctvom eliminácie alebo odstránenia hendikepov, ktoré vyplývajú zo sociálneho znevýhodnenia.
Sociálny pedagóg: Kľúčová postava v inkluzívnom vzdelávaní
V kontexte riešenia komplexných problémov spojených so sociálnym znevýhodnením a jeho dopadom na vzdelávanie detí zohráva nezastupiteľnú úlohu sociálny pedagóg. Je to odborný zamestnanec školy, ktorý sa zameriava na prevenciu a riešenie rizikového správania detí a žiakov, ako aj na predchádzanie a elimináciu sociálno-patologických javov. Časopis "Sociálny Pedagóg" slúži ako platforma pre zdieľanie poznatkov a skúseností v tejto dôležitej profesii.
Sociálny pedagóg je odborný zamestnanec školy, ktorý sa venuje intervencii, sociálnej prevencii a poskytovaniu sociálneho poradenstva. Jeho hlavným cieľom je pomáhať žiakom ohrozeným sociálno-patologickými javmi, pochádzajúcim zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislým alebo inak znevýhodneným deťom a žiakom. Okrem priamej práce so žiakmi poskytuje podporu aj ich zákonným zástupcom, pedagogickým zamestnancom škôl a školských zariadení. Podľa § 23 písm. f) zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, sociálny pedagóg vykonáva svoju pracovnú činnosť ako odborný zamestnanec školy, pričom po nástupe do pracovného pomeru je zaradený do kariérového stupňa, ktorý odráža náročnosť výkonu jeho práce a mieru osvojenia si profesijných kompetencií.
Kompetenčný profil sociálneho pedagóga, definovaný v Pokyne ministra č. 39/2017, zahŕňa široké spektrum činností:
- Prevencia a riešenie rizikového správania detí a žiakov.
- Predchádzanie a eliminácia sociálno-patologických javov.
- Poskytovanie poradenstva a intervencie pre deti a žiakov ohrozených rizikovým správaním alebo sociálno-patologickými javmi.
- Pomoc deťom a žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia.
- Konzultácie a rady zákonným zástupcom, pedagógom a odborným zamestnancom.
- Diagnostika sociálnych vzťahov a prostredia.
- Vzdelávanie a ďalšie aktivity v oblasti sociálnej a výchovnej práce.
Sociálny pedagóg predstavuje jeden z hlavných prvkov inkluzívneho vzdelávania a je neodmysliteľnou súčasťou multidisciplinárnej spolupráce v rámci školského podporného tímu. Jeho úlohou je riešiť rôzne problémy a situácie v školskom prostredí, pričom sociálne aspekty inklúzie patria explicitne do jeho sféry činnosti.
Monografia "Sociálny pedagóg v školách a školských zariadeniach" zdôrazňuje dôležitosť sociálneho pedagóga ako erudovaného odborníka so širokým rozhľadom a jeho opodstatnenosť v rámci fungovania školského podporného tímu. V súčasnosti, keď sa kladie dôraz na profesionalizáciu v školskom a poradenskom systéme, sa pri vytváraní podporných tímov s profesiou sociálneho pedagóga už počíta. Sociálny pedagóg disponuje kompetenciami, ktoré sú nevyhnutné na poskytovanie komplexných služieb. Podľa S. Varšovej a L. Kvašňákovej (2022) je sociálny pedagóg expertom na sociálne prostredie, rozumie procesom vplyvu sociálneho prostredia na dieťa a žiaka, a dokáže tento vplyv posúdiť a vyhodnotiť.
Vzdelávanie detí so SZP a ŠVVP: Legislatívne rámce a praktické aspekty
Vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) a detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) predstavuje aktuálnu výzvu pre slovenský vzdelávací systém. Uvedené problémy sa často manifestujú prostredníctvom preraďovania žiakov do špeciálnych škôl, nedostatočnej školskej dochádzky, neuspokojivých vzdelávacích výsledkov a predčasného ukončenia školskej dochádzky. Tieto problémy sú najvýraznejšie v regiónoch so zvýšeným zoskupením obyvateľstva žijúceho v neprimeraných sociálno-ekonomických podmienkach, čo sa týka najmä marginalizovaných rómskych komunít.
V školskom systéme na Slovensku sa realizujú rôzne formy vzdelávania žiakov so ŠVVP. Tradične existoval segregovaný model (v bežných a špeciálnych školách) a integračný model, ktorý predstavoval duálny systém s paralelne fungujúcou integratívnou aj segregovanou edukáciou. V prípade neúspešnej integrácie sa dieťa vracalo pod patronát špeciálnych zariadení. V súčasnosti sa však čoraz viac presadzuje princíp inklúzie, kde sa heterogenita chápe ako normalita.
Inkluzívne vzdelávanie je chápané v trojdimenzionálnom ponímaní, ktoré môže byť stotožňované s integráciou, vnímané ako jej vylepšená forma, alebo ako nová kvalita prístupu k deťom s postihnutím, ktorá sa od integrácie odlišuje, či ako bezpodmienečné akceptovanie špeciálnych potrieb všetkých detí. V školskom prostredí sa tieto integračno-inkluzívne procesy netýkajú len žiakov s telesným postihnutím, ale predovšetkým žiakov pochádzajúcich z rodín s nízkym socioekonomickým statusom a s odlišným sociokultúrnym zázemím, čo postihuje vo veľkej miere najmä rómskych žiakov.
Doterajšia nedostatočná podpora inkluzívnej orientácie škôl upevňuje sociálne hendikepy a školské zlyhávania detí z marginalizovaných komunít, najmä z prostredia osád. Častá rezignácia na dosahovanie školských úspechov zo strany detí, rodičov aj pedagógov a zaužívaná prax odosielania detí do špeciálnych škôl vedú k predčasnému ukončeniu vzdelávania, nezískaniu kvalifikácie a nemožnosti uplatniť sa na trhu práce. Toto následne prehlbuje sociálne vylúčenie a podporuje medzigeneračný prenos týchto problémov.
Cieľom inkluzívneho vzdelávania je umožniť všetkým žiakom rozvíjať svoje schopnosti v maximálnej možnej miere spoločne s ostatnými žiakmi. Podľa § 107 školského zákona sa výchova a vzdelávanie detí a žiakov zo SZP uskutočňuje s využitím špecifických metód a foriem, s akcentom na individuálne podmienky.
Oficiálne výsledky štúdií PISA ukazujú, že vzdelanostná úroveň žiakov na Slovensku je pod priemerom OECD a je značne determinovaná sociálno-ekonomickým zázemím rodiny. Slovensko patrí medzi krajiny s podpriemernými výsledkami v medzinárodných testovaniach, pričom tieto výsledky sú výrazne ovplyvnené sociálnym zázemím žiakov. Silná väzba medzi socioekonomickým postavením žiaka a jeho učebnými výsledkami sa prejavila najmä pri meraní matematickej a prírodovednej gramotnosti. Žiaci s najnižším sociálnym statusom dosahujú výrazne horšie výsledky v porovnaní s priemerom krajín OECD.
Podporné opatrenia a financovanie vzdelávania detí zo SZP
Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch prispel k personálnemu posilneniu škôl prostredníctvom národných projektov, ako napríklad PRINED (Projekt INkluzívnej EDukácie), ktorý podporil vytvorenie inkluzívnych tímov. Cieľom týchto projektov bolo posilniť inkluzívne prostredie v materských a základných školách, predchádzať neoprávnenému zaraďovaniu žiakov do systému špeciálneho školstva a skvalitniť diagnostický proces. Inkluzívny model vzdelávania mal napomôcť lepšej pripravenosti detí z marginalizovaných rómskych komunít a podporiť ich sociálnu inklúziu. Najvýznamnejšou inováciou bolo vytvorenie inkluzívnych tímov zložených z pedagogických a odborných zamestnancov.
Nadväzujúcim projektom je "Škola otvorená všetkým", ktorý podporuje efektívny model spolupráce medzi pedagógmi, odbornými zamestnancami a rodičmi. Cieľom je zabezpečiť rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a zlepšiť výsledky a kompetencie detí a žiakov prostredníctvom podpory inkluzívneho vzdelávania a skvalitnenia profesijných kompetencií zamestnancov.
V súvislosti s narastajúcim počtom žiakov zo SZP a spochybňovaním prínosu profesie sociálneho pedagóga v odborných kruhoch sa uskutočnil výskum zameraný na problémy pri práci so žiakmi z SZP a príčiny ich vylučovania. Výskum, realizovaný prostredníctvom dotazníkov pre triednych učiteľov základných škôl, poukázal na to, že medzi najčastejšie príčiny problémov u žiakov zo SZP patrí zlé rodinné zázemie, nedostatočná hygiena a špecifické poruchy vývinu (problémy v správaní, vo vzťahoch so spolužiakmi a pedagógmi, asociálne prejavy, závislosti).
Aj napriek mnohým problémom, ktoré vyplývajú zo sociálneho prostredia, v ktorom žiaci zo SZP vyrastajú, existuje veľká šanca na ich plnohodnotný život. Sociálni pedagógovia pristupujú k žiakom individuálne, využívajúc metódy sociálneho poradenstva, ako sú konfrontačné a sebakontrolné techniky, modelovanie, hranie rolí, posilnenie vlastnej kompetencie a kompenzácia nevhodných podnetov. V školách realizujú primárnu, sekundárnu a v niektorých prípadoch aj terciárnu prevenciu problémového správania.
Vzdelávanie detí so SZP netreba vždy riešiť vypracovaním samostatných individuálnych výchovno-vzdelávacích programov (IVP). Systémové riešenia môžu byť ukotvené priamo v školskom vzdelávacom programe. V prípade, že dieťa zo SZP má po diagnostike v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP) aj zdravotné znevýhodnenie alebo nadanie, má kombináciu ŠVVP.
Podrobnosti k financovaniu nákladov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sú uvedené v zákone č. 597/2003 Z. z. Školy na účel vzdelávania detí/žiakov so SZP dostávajú podľa Metodiky financovania podporných opatrení aj špeciálne príspevky. Novela školského zákona tiež v § 107 ods. 3 určuje, že v materskej škole pôsobí na každých 25 detí 1 asistent/sociálny pedagóg či sociálny pracovník, alebo obdobne v základnej a strednej škole na 50 žiakov. Ak je vyšší počet detí/žiakov, škola zabezpečuje vykonávanie podporných činností podľa § 152c ods. 1, čiže poskytuje deťom systémové podporné opatrenia.
Potreba diagnostiky, poradenstva a spolupráce s rodinou
Úspešné vzdelávanie detí zo SZP si vyžaduje úzku spoluprácu školy s rodinou a komunitou. Brožúra "Sociálne znevýhodnené dieťa v škole" prináša podnety na úspešnú spoluprácu rómskej rodiny a školy. Kľúčové je, aby pedagogickí a odborní zamestnanci porozumeli svojim žiakom, pochopili, z akého prostredia prichádzajú, a naučili sa pracovať so svojimi vlastnými postojmi, stereotypmi, nepochopením a strachom.
V súvislosti s vymedzením pojmu ŠVVP sa nadväzuje na rôzne formy diagnostiky v transformovanom systéme poradenstva a prevencie. Niektoré formy diagnostiky sa môžu realizovať priamo v škole ako odborné činnosti prvého a druhého stupňa (pedagogická a orientačná diagnostika), zatiaľ čo iné sa vykonávajú v zariadeniach poradenstva a prevencie ako odborné činnosti tretieho až piateho stupňa.
Zabezpečiť adekvátnym spôsobom proces inklúzie v školách nie je jednoduché. Je potrebné rešpektovať všetky požiadavky, pretože do výchovno-vzdelávacieho procesu vstupuje mnoho faktorov, ako napríklad etnická a náboženská príslušnosť, zdravotný stav, špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, ale aj rodinná výchova, kultúra a sociálne zázemie. Motivovať dieťa v školskom prostredí dokáže tím odborníkov. Nevyhnutná je spolupráca triedneho učiteľa s odbornými zamestnancami školy, napríklad so sociálnym pedagógom. Je potrebné zabezpečiť kontinuitu projektových aktivít, najmä personálnu podporu inklúzie zamestnávaním odborných zamestnancov. Depistážne screeningové vyšetrenia realizované odbornými zamestnancami by sa mali iniciovať a realizovať už v materských školách, s následným zabezpečením individuálnej stimulácie detí.
Je nevyhnutné pokračovať vo vytváraní inkluzívnych tímov v materských aj základných školách. Realizovať programy kontinuálneho vzdelávania, ktoré by intenzívnejšie rozvíjali schopnosti učiteľov v skutočnej individualizácii vyučovania, ale najmä v individualizácii hodnotenia, a pomohli odstrániť nepochopenie niektorých základných princípov inklúzie. Dôležité je vytvoriť a overiť metodiky pre prácu školských psychológov, školských špeciálnych pedagógov a školských sociálnych pedagógov, podporovať sieťovanie škôl a školských poradenských zariadení. Je vhodné zavádzať supervíziu pre odborných zamestnancov zo strany školských poradenských zariadení a propagovať postavenie a kompetencie odborných zamestnancov v odbornej verejnosti, vo vzťahu k iným inštitúciám a aj medzi rodičmi žiakov.
tags: #dieta #zo #socialne #znevyhodneneho #prostredia #casopis