Dirigent Adrian Kokoš, významná osobnosť slovenskej aj medzinárodnej hudobnej scény, nedávno 11. marca oslávil 45 rokov. Pri tejto príležitosti sa zamýšľa nad svojou doterajšou umeleckou dráhou, ktorá je bohatá na interpretačné výzvy, priekopnícke projekty a neúnavné hľadanie krásy v hudbe. „Mozartovo Requiem je dielo plné skrytých emócií. Pre dirigenta je to kompozícia na celý život, nekonečné hľadanie krásna a pokory vás núti premýšľať o mnohých situáciách, ktoré život neustále prináša,“ hovorí pre náš portál Adrian Kokoš, čím výstižne sumarizuje svoj hlboký prístup k dirigovaniu. Jeho práca je pravidelne reflektovaná v odborných periodikách ako Hudobný život, kde sa o jeho činnosti písalo už v ročníku 56, číslo 12 z 1. decembra 2024, ročníku 54, číslo 11 z roku 2022, ročníku 46, číslo 1 - 2 z roku 2014, či v starších vydaniach z rokov 2011, 2010, 2009, 2007 a 2005. Taktiež ho spomínal magazín Moja kultúra.
Rané roky a hudobné začiatky v Jenkovciach
Hudba sprevádza Adriána Kokoša už od útleho detstva, pričom jeho rané roky boli formované nečakanou, no vplyvnou kombináciou žánrov. „Od malička ma bavila populárna hudba, či to bol Karol Duchoň, Meky Žbirka, skupina Team, ale aj ABBA, Smokie a mnohé ďalšie,“ spomína. Súčasne s populárnou hudbou počúval Bachove chorály a rôzne iné duchovné protestantské motetá, čo svedčí o jeho širokom hudobnom rozhľade už v mladosti. Tento jedinečný mix hudobných vplyvov viedol k tomu, že v desiatich rokoch sa stal kantorom v reformovanom kresťanskom kostole v jeho rodnej dedine Jenkovce, kde zároveň spieval v zbore. Následne, keď mal štrnásť rokov, začal hrať v kapele, kde okrem ľudoviek hrali aj rôzne covery a vlastnú tvorbu. V tomto období, ako sám hovorí, žil dva svety, ale stále to bola hudba, ktorá to celé spájala. Toto „jenkovské“ obdobie ho silno ovplyvnilo a definovalo jeho budúce smerovanie.
Vzdelanie a profesionálny rozvoj
Po štúdiu na gymnáziu, ovplyvnený ranými hudobnými skúsenosťami, sa Adrian Kokoš rozhodol pre hlbšie štúdium hudby. Začal študovať odbor Cirkevná hudba na bratislavskom Cirkevnom konzervatóriu. Následne pokračoval vo vzdelávaní na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU), kde vyštudoval zborové dirigovanie v triede Bohdany Juhaňákovej. V orchestrálnom dirigovaní bol žiakom O. Jeho akademická cesta mu poskytla pevné základy v klasickom repertoári, ktoré neskôr obohatil o svoje rozsiahle praktické skúsenosti a jedinečný pohľad na prepojenie rôznych hudobných svetov.
Jaro Naď ani nedýchal! Odvážny Slovák mu na ulici zasadil tvrdý úder #slovensko #politika #fico
Kariéra v Slovenskom rozhlase a propagácia slovenskej hudby
Od januára 2004 pôsobí Adrian Kokoš ako dirigent v Slovenskom rozhlase, kde nanovo založil Detský spevácky zbor. Neskôr pôsobil aj ako druhý dirigent a hlavný dramaturg Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu od januára 2015. Popri rozhlasovom zbore je dominantnou jeho spolupráca práve so Symfonickým orchestrom SRo, s ktorým okrem koncertnej činnosti nahral viacero zaujímavých titulov. So Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Detským a dievčenským rozhlasovým zborom nahral množstvo diel klasického repertoáru, hudbu k rôznym rozhlasovým hrám, ale i hudbu k filmom, čím demonštruje šírku svojho repertoáru a adaptability.
Adrian Kokoš je uznávaným interpretom a propagátorom slovenskej vokálno-inštrumentálnej hudby. Nahral viacero hudobných titulov, ktoré vydali renomované vydavateľstvá ako Slovak Radio Records, Hudobný fond a Universal Music. Na svojom konte má celý rad premiér domácich i svetových autorov, čím významne prispieva k obohacovaniu hudobného života.
Dirigent operných scén a svetových premiér
Kokošova umelecká dráha je úzko spojená aj s operným žánrom, kde sa etabloval ako odvážny interpret a propagátor súčasnej slovenskej tvorby. Od roku 2003 pravidelne spolupracuje so slovenským skladateľom V. Kubičkom, pričom vo svetovej premiére uviedol dvanásť jeho opier.
Jeho operný debut na medzinárodnej scéne sa uskutočnil v júni 2007 na medzinárodnom opernom festivale Smetanova Litomyšl, kde uviedol v českej premiére Kubičkovu operu Kristov dotyk. V decembri v tom istom roku Kokoš uviedol premiéru ďalšej Kubičkovej opery, Marína Havranová, ktorá odznela pri príležitosti osláv 160. výročia. V júli 2009 debutoval so Štátnou filharmóniou Košice, s ktorou premiérovo uviedol ďalšiu Kubičkovu operu, Šavol. V sezóne 2009/10 pôsobil aj ako hosťujúci dirigent Štátnej opery v Banskej Bystrici, čo potvrdzuje jeho schopnosť pôsobiť aj v stálych divadelných angažmánoch.
Na vlnách filmovej hudby
Jedna z oblastí, kde sa Adrian Kokoš intenzívne angažuje, je filmová hudba. S orchestrami, najmä so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, nahral hudbu k mnohým úspešným filmom a rozprávkam. Medzi ne patria napríklad Wilsonov, Anděl Pána 2, Učiteľka, Po strništi bos, Dubček, Zakliata jaskyňa, Čarodejník Kajtek a taktiež interpretoval diela legendárneho Svetozára Stračinu.
Projekt Čarodejník Kajtek a tvorivá práca pre orchester
Jedným z jeho najnovších veľkých projektov bolo nahrávanie hudby k poľsko-slovensko-českému koprodukčnému filmu Čarodejník Kajtek na motívy románu Janusza Korczaka. Nahrávanie sa uskutočnilo vo februári 2023 so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu (ktorého hudobníci tvoria aj orchester Slovenskí symfonici). Adrian Kokoš zdôrazňuje, že pri nahrávaní hudby do filmu sú určité rozdiely oproti nahrávaniu klasiky, hoci sa týkajú viac-menej technických záležitostí. Filmová hudba sa nahráva presne na obraz, kde musí byť na zlomok sekundy presný strih. Preto je na každý hudobný obraz vytvorená „tempová mapa“, kde hráči v orchestri spolu s dirigentom hrajú na „klik“, čo znamená, že každý jeden hráč má slúchadlá, kde metronóm udáva presné bpm.
Pre dirigenta je mimoriadne dôležité poznať dej filmu, kľúčové situácie a mať zvládnutú „emočnú mapu“ celku. Pri Čarodejníkovi Kajtkovi bol prítomný aj hudobný režisér, ktorý bol zároveň autorom hudby, Antoni a Maria Komasa Lazarkiewic. Navzájom sa dopĺňali, dolaďovali celkovú dynamiku diela a hľadali autentickosť jednotlivých scén vo filme. Film nás prenesie do sveta mágie a čarov, ale aj do temných zákutí detstva, prvých sklamaní a bôľov. Hlavná postava Kajtek prechádza nielen zasvätením do mágie, ale zároveň sa učí zodpovednosti za vlastné činy. Hudba k tomuto filmu je komponovaná v zreteľných a čitateľných kontúrach pre klasický symfonický orchester, obsahuje rôzne postprodukčne vyrábané hudobné efekty a je melodická, postavená na kontrastoch a viacerých hudobných témach. Zaujímavosťou je, že väčšina muziky je v 6/8 takte v rôznych tempových obmenách.
Spolupráca s Ľubicou Čekovskou
Adrian Kokoš má za sebou aj mnoho krásnych hudobných projektov s uznávanou slovenskou skladateľkou Ľubicou Čekovskou. Nahral napríklad hudbu k filmu Dubček, ktorú osobne považuje za prekrásnu a mimoriadne invenčnú. Jej hudba je veľmi intímna, no hudobné témy sú veľmi silné. Ľubica citlivo prispôsobila formu leitmotívov a opatrne naznačila gradáciu, vychádzajúc zo silného scenára filmu. Kokoš vyzdvihuje aj jej prekomponovanie česko-slovenskej hymny ako veľký zážitok.
Ďalšou spoločnou prácou bola hudba k rozprávke Zakliata jaskyňa, ktorú nahrávali presne pred rokom (marec 2022). Táto partitúra je monumentálna, plná hudobných kontrastov a tajomna. Na rozdiel od niektorých filmových produkcií, kde sa z nahratej hudby použije minimum, Zakliata jaskyňa „pohltila“ každú notu, ktorú orchester nahral. Veľký symfonický orchester je tu využitý maximálne, čo svedčí o Čekovskej majstrovskej inštrumentácii a jej schopnosti počuť „farebne“, čo je pre Kokoša veľký zážitok. Kladie dôraz na každý jeden nástroj a vie maximálne využiť aparát bicích nástrojov. S Ľubicou Čekovskou a rozhlasovými symfonikmi spolu s Detským zborom SRo nahral v roku 2019 aj vianočné piesne a koledy, ktoré upravila, a výsledkom bolo úspešné CD Symfonické Vianoce Ľubice Čekovskej.
Tvorba Michala Novinského a vlastná herecká skúsenosť
S Michalom Novinskim začal Kokoš spolupracovať v roku 2015, kedy nahrávali hudbu do filmu Najhorší zločin vo Wilsonove. Bola to jeho prvotina, čo sa týka filmovej hudby. Novinski v tomto filme využil veľký orchestrálny aparát aj so speváckym zborom. Keďže film je tak trochu aj čierna komédia, mnohé hudobné scény boli tomu prispôsobené. Adrian Kokoš si spomína na náročnú scénu privítania amerického prezidenta, keď klasická „dychovka“, umiestnená na prívesnom vozíku, hrala dosť falošne. Hrať falošne je pre každého hudobníka utrpenie, no zvládli to.
V tomto filme si Kokoš dokonca aj zahral postavu dirigenta. Táto herecká skúsenosť bola pre neho nová, no spomína na ňu veľmi rád. Scéna sa nakrúcala v historickej budove Slovenského národného divadla. Zaujímavý bol dobový frak a vyrobené fúzy na mieru, vďaka ktorým sa cítil ako Johann Strauss. Dirigovať hudobníkov pre záznam alebo živý prenos je iné ako pre film, najmä historický, čo predstavuje odlišnú výzvu.
Filmová hudba ako fenomén a jej postoj k nej
Kokoš má pozitívny postoj k filmovej hudbe a jej popularite. Konkrétne film Učiteľka má minimalistickú hudbu, aj čo sa obsadenia nástrojov v orchestri týka. Počas celého filmu sa objavuje silný hudobný leitmotív, ktorý sa doslova vryje pod kožu. Film si rád pozrie aj vďaka hudbe.
Pripúšťa, že popularita koncertov filmovej hudby je vďaka kompozíciám, alebo skôr slávnym hudobným témam, ktoré sú notoricky známe. Kultové filmy s veľkolepou hudbou sa stávajú súčasťou našich životov, preto keď sa objaví koncert filmovej hudby, je vypredané. Na Slovensku máme takisto filmy, ktorých hudba doslova zľudovela, ako napríklad Vlčie diery s hudbou Jána Cikkera, alebo filmové produkcie s hudbou Svetozára Stračinu. Už v útlom detstve ho fascinovala Stračinova filmová hudba, konkrétne seriál Alžbetin dvor, či filmy Pacho, hybský zbojník a Plavčík a Vratko. Keď v decembri 2016 s rozhlasovými symfonikmi dirigoval koncert na počesť Svetozára Stračinu v rámci programu Slovensko Advent, cítil neskutočnú radosť a nadšenie, lebo všetky spomínané filmy, ktoré ho v detstve aj hudobne kreovali, mal v jednej chvíli pred sebou na dirigentskom pulte.
Domnieva sa, že koncerty filmovej hudby môžu do istej miery ovplyvniť mladého poslucháča a poukázať aj na klasickú hudbu, no nemyslí si, že filmová hudba spopularizuje klasiku. Filmová hudba možno pôsobí jednoducho, no hudobníci vedia, aké je to často zložité, koľko práce sa za tým skrýva, a to aj po technickej stránke. V každej partitúre sa objavia aj nepríjemné miesta, niekedy je príčinou notový zápis, ktorý je naznačený veľmi komplikovane, napríklad keď sú pomlčky v takte rozdelené nelogicky, čo sa stáva, ak notačný programový softvér matematicky rozdelí pomlčku. Vizuálne to vyzerá náročne, no väčšinou je to úplne štandardné zadelenie.
Jaro Naď ani nedýchal! Odvážny Slovák mu na ulici zasadil tvrdý úder #slovensko #politika #fico
Majster žánrových syntéz
Adrian Kokoš je jedným z mála slovenských dirigentov, ktorý sa úspešne venuje spájaniu rôznych žánrov v hudbe. Jeho schopnosť prepojiť klasickú hudbu s populárnymi, rockovými alebo folklórnymi prvkami je signifikantná pre jeho umelecký profil a odzrkadľuje jeho rané hudobné skúsenosti.
Od popu k folklóru
Jeho otvorenosť k rôznym žánrom sa prejavila už v detstve, keď paralelne s klasickou hudbou počúval aj populárne melódie. Táto skúsenosť ho silno ovplyvnila a sformovala jeho vzťah ku crossover štýlu. S orchestrom Cappella Istropolitana absolvoval v rokoch 2010 - 2011 prvé česko-slovenské symfonické turné speváka a skladateľa Miroslava Žbirku, čo bola jedna z prvých lastovičiek jeho angažovania v žánrových fúziách.
S kapelou AYA mal skvelú spoluprácu pri príležitosti osláv ich 30 rokov na scéne. Celý hudobný projekt bol výborne pripravený, aranžmány pre orchester robil Marek Pastirik. Piesne v orchestrálnych úpravách, ktoré hrali, boli pre nich, ale hlavne pre publikum príjemným hudobným zážitkom. Podobnú spoluprácu nadviazal aj so zemplínskou rockovou legendou Hurikán. Po dvoch úspešných koncertoch v Michalovciach spolu so Štátnym komorným orchestrom Žilina v jeho naštudovaní nahrali CD Symfonický Hurikán, ktorého nahrávky sú dostupné aj na Spotify.
Unikátna fúzia so Sendreiovcami a Cigánskymi Diablami
Kokošova otvorenosť k netradičným spojeniam sa prejavila aj v unikátnej fúzii rómskej kapely Sendreiovci spolu s rómskym detským speváckym zborom Čercheňora a Štátnym komorným orchestrom Žilina. Išlo o náročný projekt, kde bolo potrebné „doladiť“ súhru orchestra, kapely a zboru. Hrali rómske piesne, ktoré aranžoval Slavo Solovic. Bola to hudobne zaujímavá práca, kde dirigent musel nájsť cestu, ako to uchopiť. „Aj to je úloha dirigenta, prečítať daný kontext a pripraviť dielo tak, aby bolo pre všetkých zrozumiteľné a pohodové,“ vysvetľuje. Pri tomto projekte sa prepojili dva hudobné svety. Kapela mala zažité svoje tempo a to niekedy „nefungovalo“ s orchestrom. Kokoš pragmaticky pristupoval k aranžmánom, kde komplikované miesta nechal hrať kapelu, ktorá ich hrala úžasne a autenticky, a tam, kde boli jednotní, sa to spojilo a ladilo dokonale.
Dlhoročná je aj jeho spolupráca s kapelou Cigánski Diabli, ktorá sa začala v roku 2017, keď bol pozvaný naštudovať slávnostný galakoncert k desiatemu výročiu ich založenia. Bol to veľkolepý koncert na bratislavskom hrade so zaujímavými hudobnými hosťami. Vznikla medzi nimi „chémia“, ktorá viedla k ďalším projektom. Nasledoval hudobný projekt Ohnivá klasika, kde „hajlajtom“ je opera Carmen v úprave virtuóza Ernesta Šarköziho. Tento úspešný projekt uviedli s klasickými orchestrami v Žiline, Bratislave, Zlíne, Olomouci a čaká ich koncert v Pardubiciach. Cigánski Diabli sú podľa neho hudobní géniovia, s muzikálnosťou a virtuozitou, no ich originalita je v spontánnosti, živelnosti a profesionalite. Ernestovo spracovanie opery Carmen je jedinečné a dovolí si tvrdiť, že aj svetové.
Medzinárodné pódia a festivaly
Dirigent Adrian Kokoš sa predstavil na mnohých renomovaných hudobných festivaloch, čo svedčí o jeho širokom medzinárodnom uznaní a aktívnej koncertnej činnosti. Medzi tieto festivaly patria medzinárodný festival Musica sacra v Nitre (2004), Festival sakrálneho umenia Košice (2005), medzinárodný festival Duchovnej hudby v Brne (2008), Europäische Johann Strauss Bühnenwerke Festival (2009), Medzinárodný festival Petra Dvorského Jaromeřice nad Rokytnou (2012), Dvořákova Olomouc (2013), Viva Musica Festival v Bratislave (2008), medzinárodný hudobný festival Summa Cum Laude vo Viedenskej filharmónii (2008), Bratislavské hudobné slávnosti, Medzinárodný operný festival Smetanova Litomyšl, České doteky hudby, a iné.
Významným momentom v jeho kariére bolo predstavenie sa na 30. ročníku Letných olympijských hier v Londýne. V slávnom Sadlers Wells divadle spolu s art-rockovou legendou Jonom Andersonom zo skupiny YES a Miroslavom Žbirkom dirigoval Slovenský reprezentatívny koncert, čo bola jedinečná príležitosť pre slovenskú kultúru na svetovej scéne. Pravidelne spolupracuje s Johann Strauss orchestrom v nemeckom Coburgu od roku 2006, kde je stálym hosťom, čo podčiarkuje jeho medzinárodnú reputáciu v interpretácii viedenskej operety.
Spolupráca s poprednými umelcami a telesami
Počas svojej kariéry Adrian Kokoš dirigoval viaceré domáce i zahraničné hudobné telesá a spolupracoval s plejádou popredných slovenských a medzinárodných koncertných umelcov. Medzi dirigované telesá patria Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala, Cappella Istropolitana, Solamente naturali, Dámsky komorný orchester, Trnavský komorný orchester, Viva Musica Festival Orchestra, Moravská filharmónia Olomouc, Janáčkova filharmónia Ostrava, Filharmónia Bohuslava Martinů Zlín, Johann Strauss orchester v nemeckom Coburgu, Metropolitný orchester Bratislava, a tiež ženský spevácky zbor SAJERA z Japonska či Big Band Gustáva Broma.
Medzi spevákov, s ktorými spolupracoval, patria A. Kučerová, A. Kohútková, E. Hornyáková, D. Jenis, M. Dvorský, O. Klein, L. Ludha, G. Beláček, N. Higano, L. Máčiková, T. Juhás, O. Šaling, P. Bršlík, D. Karvay a Roman Krško, s ktorým sa poslucháči môžu tešiť na Novoročný zámocký koncert v duchu nóblesných viedenských valčíkov, pekelných galopov, bravúrnych ouvertúr a temperamentných čardášov. Kokoš taktiež dirigoval známe árie a nádherné hudobné skvosty rakúskej, maďarskej a slovenskej operety v podaní sopranistky Heleny Becse Szabó. Spolupracoval aj s inštrumentalistami ako A. Predmerská-Zúriková, E. Prochác, R. Kákoni, T. Nemec a V. Hudeček. Jeho pravidelná spolupráca so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu svedčí o jeho hlbokom záväzku voči domácim hudobným inštitúciám.
Zvláštny vzťah má k Štátnemu komornému orchestru Žilina, ktorý je renomovaným hudobným telesom s bohatou tradíciou. Už viackrát sa verejne zmienil o kvalitách tohto orchestra, pričom umelci, ktorí pôsobia v Žiline, sú výborní hráči a skvelí kolegovia. Za roky spoločného muzicírovania si vybudovali profesionálny aj ľudský vzťah, čo je podľa Kokoša veľmi vzácne. Žilinské publikum taktiež ocenil za to, ako orchester zvládol obdobie pandémie.
Interpretačné umenie a filozofia dirigovania
Pri interpretácii takých diel ako Mozartovo Requiem, ktoré nedávno uviedol so Štátnym komorným orchestrom Žilina, Adrian Kokoš pristupuje k dielu s hlbokou pokorou a pochopením jeho sakrálneho charakteru. Mozartovo Requiem je pre neho kompozícia na celý život, nekonečné hľadanie krásna a pokory. Génius Mozarta ponúka nekonečné interpretačné možnosti. Dielo je repertoárovým titulom žilinského orchestra, čo Kokoš pri študovaní partitúry zohľadňuje. Hráči ho výborne ovládajú po technickej stránke, čo dirigentovi otvára priestor na výrazové formovanie kompozície a vloženie vlastnej pečate. Requiem je zádušná omša, nie virtuózne dielo, a preto celú tektonickú formu diela podriaďuje latinskému textu, ktorý je prísne predpísaný. Už pri klavírnych skúškach so sólistami a zborom sa začína formovať výsledná koncepcia. Je dôležité zjednotiť vokálny aparát s orchestrom, prispôsobiť tempá, dynamiku a pochopiteľne aj frázovanie tak, aby sa nenarušila podstata a hlavná myšlienka diela. Tým sa prirodzene vytvorí aj určitá komfortnosť v interpretácii. Ak sa dirigent s celým ansámblom vzájomne inšpirujú a koncert je úspešný, je to pre neho tá najlepšia odmena.
Adrian Kokoš sa v súčasnosti teší z narodenín, ktoré tentoraz oslavuje najlepšie ako sa len dá, so svojou rodinou. Spomína, že napríklad minulý rok slávil s rozhlasovými symfonikmi, keď nahrávali hudbu k rozprávke Zakliata jaskyňa, čo ukazuje, ako je jeho osobný život prepojený s jeho neustálym umeleckým angažovaním. Jeho cesta je neustálym dôkazom, že hudba je univerzálnym jazykom, ktorý presahuje žánre a kultúry.
tags: #dirigent #adrian #kokos #narodenie