Mnohé dojčiace matky sa stretávajú s dilemou, či môžu užívať potrebné lieky bez toho, aby ohrozili svoje dieťa alebo ukončili dojčenie. Táto situácia je obzvlášť vypuklá u žien trpiacich chronickými ochoreniami, ako sú alergie. V spoločnosti sa často šíria neopodstatnené obavy, ktoré vedú k zbytočnému prerušeniu dojčenia alebo k odmietaniu potrebnej liečby, čo má negatívne dôsledky pre zdravie matky aj dieťaťa. Pochopenie vedeckých poznatkov o prestupe liekov do materského mlieka a ich vplyve je kľúčové pre informované rozhodovanie.
Všeobecné princípy užívania liekov počas dojčenia
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča výlučné dojčenie počas prvých šiestich mesiacov života dieťaťa a pokračovať v ňom spolu s vhodným príkrmom až do dvoch rokov. K tomuto tvrdeniu sa prikláňa aj Svetová zdravotnícka organizácia. Napriek tomu sa často stretávame so situáciou, kedy dojčiace mamičky pri užívaní niektorých liekov prestanú s dojčením alebo radšej neužívajú žiadne lieky. Pritom niekedy ide len o neopodstatnené obavy a bezdôvodné prerušenie liečby, pretože takmer pri všetkých ochoreniach nájdeme lieky, ktoré neovplyvňujú tvorbu či zloženie materského mlieka.
Nie je správne odopierať dojčiacim matkám právo na liečbu len preto, že dojčia. Liečba a dojčenie sa vzájomne nevylučujú, pretože je potrebné hľadať riešenia, ktoré umožňujú zachovať dojčenie popri liečbe ženy. Ak bude matka potrebovať lieky, v drvivej väčšine prípadov je pravidlo, že je bezpečnejšie pokračovať v dojčení i počas užívania lieku. Dôvodom je, že mnohé lieky sa do materského mlieka nedostávajú, alebo ak sa dostávajú, tak len v zanedbateľných množstvách. Stopové množstvá liečiv v materskom mlieku nie sú v množstve, ktoré by bolo terapeutické. Inými slovami, len povedať, že nejaký liek sa "vylučuje do materského mlieka", nehovorí nič o tom, koľko sa ho vylučuje, a väčšinou ide o nesmierne malé množstvá.
Ak matka dojčí a zároveň sa lieči, pri veľkej väčšine liekov dieťatko v realite nedostane takmer žiadny liek. To, že bude dieťa popri liečbe zároveň dojčené, predstavuje mimoriadne dôležité pre jeho zdravie do budúcnosti. Dojčenie je významný faktor nielen pre zdravie dieťatka, ale dokonca aj pre zdravie matky. Ak by dieťa popri liečbe dojčené nebolo, bude vystavené oveľa významnejším rizikám. Ak porovnáme skutočnosť, že žena bude užívať lieky a zároveň dojčiť, s možnosťou, že nebude dojčiť a bude užívať lieky, tak vo väčšine prípadov rozhodnutie bez akýchkoľvek pochýb smeruje k dojčeniu popri užívaní liekov. Ak by sa dojčenie ukončilo, dieťatko stratí možnosť získavať stovky jedinečných látok, ktoré sa v materskom mlieku nachádzajú, nehovoriac o mnohých iných aspektoch dojčenia.
Popri užívaní liekov počas dojčenia nie je potrebné časovať dojčenie v určitom odstupe od užitia lieku ani odsávať a vylievať materské mlieko. Toto platí pre drvivú väčšinu liekov. Žena by nemala byť vystavovaná vedecky nepodloženej dileme, že si musí vybrať medzi dojčením a svojím zdravím či liečbou. Z medicínskeho hľadiska sú lieky pri dojčení dobre preskúmaná oblasť a už dávno je známe, že dojčiace ženy môžu užívať lieky od bolesti a mnohé iné.
Antihistaminiká a dojčenie: Špecifiká a odporúčania
Alergie, najmä chronická žihľavka alebo celoročný roztočový alergik s prejavmi sezónnej alergie, vyžadujú u niektorých matiek neustálu liečbu. Často sa objavuje otázka ohľadom užívania antihistaminík, ako sú Dithiaden, Denerel, Zodac, Rupafin alebo Loratadin.
Niektoré laktačné sestričky v nemocnici upozorňovali, že matka by nemala kojiť, lebo ten liek ide do mliečka, pričom tvrdili, že ani jeden liek na alergiu nie je vhodný, pretože každý jeden ide do mliečka. Takéto vyjadrenia však môžu byť založené na mylných predpokladoch. V skutočnosti je situácia komplexnejšia.Antihistaminiká môžu niekedy znížiť tvorbu mlieka, ale nemusí to tak byť vždy. Z tohto dôvodu je lepšie vyhnúť sa celkovým antihistaminikám počas dojčenia, ak existujú iné rovnako efektívne možnosti. Avšak, aj keby sa tvorba mlieka znížila, aj tak má zmysel, aby sa v dojčení pokračovalo, pretože materské mlieko je veľmi potrebné pre bábätko v akomkoľvek množstve, a navyše dojčenie je oveľa viac než len prijímanie materského mlieka. Aj keby matka považovala celkové antihistaminiká za nevyhnutné, môže pokračovať ďalej v dojčení.
Z hľadiska bábätka nie je problém ani brať antihistaminiká v tabletkách. Dôležité je tiež vedieť, že polovičná dávka Dithiadenu pravdepodobne nemá významný vplyv na tvorbu mlieka a matka nemusí mať obavy. Ide skôr o dlhodobé užívanie antihistaminík, ktoré môže niektorým (nie všetkým) matkám znížiť tvorbu mlieka. Medzi takéto lieky potenciálne patrí aj Loratadin. V prípade Loratadinu je potrebné brať do úvahy aj informácie z príbalového letáku, ktorý často uvádza, že sa nepodáva tehotným a dojčiacim matkám, aj keď lekár môže matku presviedčať, že je to v poriadku. Preto je dôležité konzultovať s odborníkmi, ktorí majú prístup k aktuálnym a vedecky podloženým informáciám.
Pokiaľ ide o Prednison, jeho užívanie nepredstavuje dôvod pre nedojčenie určitú dobu. Jeho účinnou látkou je kortikoid a kortikoidy sa nachádzajú v materskom mlieku v určitom množstve prirodzene a toto množstvo nie je možné navýšiť tým, čo dostáva dojčiaca žena.
Dithiaden v kontexte dojčenia
Dithiaden je liek, ktorý sa používa na zmiernenie ťažkostí pri prejavoch precitlivenosti, pri alergickej nádche a zápale spojoviek, pri akútnych alergických stavoch a alergických reakciách (napríklad po uštipnutí hmyzom, po podaní liekov, po potravinách a pod.), ďalej pri kožných alergických ochoreniach, ako je žihľavka a vyrážky.
Dávkovanie je individuálne. Tablety sa užívajú nezávisle od jedla a zapijú sa dostatočným množstvom tekutiny. Deťom mladším ako 3 roky treba tablety rozdrviť a podať na lyžičke s malým množstvom tekutiny. Je však dôležité poznamenať, že liek sa neodporúča podávať počas tehotenstva, najmä v 1. trimestri. Počas tehotenstva matke alergologička predpísala liek Dithiaden na začiatku, aby nepoškodil plod, pričom brala dve tabletky denne a nehorázne ju uspával. Posledný mesiac pred pôrodom jej zmenili liek na Denerel, kde brala jednu tabletku a neuspával ju vôbec.Dithiaden môže nepriaznivo ovplyvniť činnosť vyžadujúcu zvýšenú pozornosť, motorickú koordináciu a rýchle rozhodovanie, napríklad pri vedení vozidla.
V prípade dojčenia je situácia odlišná. Rovnako môžete pokračovať v dojčení aj pri používaní Dithiadenu. Jedna matka, ktorá brala Dithiaden kvôli veľmi zlému stavu atopického ekzému, ho užívala krátkodobo, jednu večer a ráno ešte jednu tabletku iného antihistaminika. Jej dieťa bolo dobrý spáč, stále zo všetkých detí najdlhšie vie pospať. Lekárka jej povedala, že sa nemá báť, že Dithiaden sa dáva aj bábätkám v nemocnici, keď je to potrebné. Dieťa bolo dojčené skoro dva roky a nejakú dobu z toho matka užívala aj iné antihistaminiká, pričom na dieťati nezbadala žiadne následky. Táto skúsenosť naznačuje, že obavy z Dithiadenu pri dojčení sú často prehnané.V prípade silnej alergickej reakcie, kedy matka dostala injekcie do svalu a domov Dithiaden, pokračovala v dojčení. Následne na pohotovosti, kde dostala infúziu s ďalšími liekmi, jej zakázali kojiť s odporúčaním prestať dojčiť až 48 hodín po vysadení liekov (čo by bolo minimálne ďalšie 4 dni). Avšak, Prednison nepredstavuje dôvod pre nedojčenie určitú dobu, rovnako ako Dithiaden.
Liečba alergických prejavov: Systémová vs. lokálna
Ideálnou liečbou alergických prejavov v situácii dojčiacej matky je lokálna liečba. Patria sem kvapky do nosa, do očí, spreje, a to aj kortikoidné, ak je to potrebné. Lokálna aplikácia minimalizuje systémovú absorpciu liečiva a tým pádom aj jeho prestup do materského mlieka. Matka, ktorá je silný roztočový alergik a zároveň sezónny alergik, užívala počas tehotenstva na odporúčanie lekárky Dithiaden v 1. trimestri, neskôr Zodac. Prvých 5 mesiacov dojčenia jej bol opäť odporúčaný Dithiaden. Avšak ako prvogeneračný liek je pre ňu natoľko slabý, že jedna tableta denne jej problém vôbec nerieši a brať 3x1 by zrejme nemohla fungovať, lebo by spala. Okrem toho užívala aj lokálne spreje, ktoré sú ale len doplnkové. Pri vysadení liekov jej opúchali sliznice a mala výrazné kožné prejavy, preto musela užívať aj celkovú liečbu. V takýchto prípadoch je dôležité nájsť individuálne riešenie s lekárom, prípadne zvážiť iné antihistaminiká druhej generácie, o ktorých sa predpokladá menší sedatívny účinok a ktoré sú taktiež pre dojčenie vo väčšine prípadov bezpečné.
Časté otázky a mýty o liekoch a dojčení
Mýtus, že všetky lieky prechádzajú do materského mlieka vo významných množstvách a sú škodlivé pre dieťa, je široko rozšírený. Avšak, odborné publikácie a knihy, ktoré každý jeden liek detailne popisujú a hodnotia ich z hľadiska dojčenia a bezpečnosti, potvrdzujú, že toto tvrdenie nie je podložené. Keď sa odpovedá na otázky o liekoch, každá jedna otázka sa starostlivo zvažuje. Otázky o liekoch v prípade potreby konzultujú so svetovými odborníkmi, ktorí sa touto témou zaoberajú desaťročia.
Na získanie odpovede ohľadne dojčenia a liekov, je potrebné pozrieť sa na niekoľko aspektov:
- Ideálny stav je, keď je človek zdravý a nemusí brať lieky. Takže o všetkých ľuďoch a i o dojčiacich ženách platí, že nemajú lieky užívať zbytočne, ak ich nepotrebujú.
- Lieky by mal človek brať len, keď má na to dôvod.
- Ak má niekto nejaké ochorenie, potom môže potrebovať liečbu.
- Nie je správne odopierať dojčiacim matkám právo na liečbu len preto, že dojčia.
- Liečba a dojčenie sa vzájomne nevylučujú, pretože je potrebné hľadať riešenia, ktoré umožňujú zachovať dojčenie popri liečbe ženy.
Preto nie je potrebné obávať sa ani časovania dojčenia v určitom odstupe od užitia lieku, ani odsávať a vylievať materské mlieko. Môžete pokračovať v dojčení bez obmedzení tak ako obvykle.
Dôležitosť dojčenia pre matku a dieťa
Riziká spojené s ukončením dojčenia sú reálne a majú vplyv na zdravie matky, zdravie dieťaťa, majú ekonomické dôsledky pre zdravotníctvo a ekonomické dôsledky pre samotnú rodinu. Ak sa vyjadrujú iracionálne obavy z užívania lieku, nehovorí sa o reálnych obavách z hospitalizácie detí, ktoré nebudú dojčené - takýchto štúdií nie sú len desiatky, ale stovky. Lieky, ktoré deti z dôvodu následného ochorenia dostanú, môžu mať krátkodobé aj dlhodobé dôsledky.
Nedojčenie môže viesť k mnohým oveľa závažnejším ochoreniam ako ochorenia dýchacích ciest, zápaly stredného ucha či tráviaceho traktu. Dojčením sa dá predchádzať celému zoznamu ďalších ochorení od obezity či rakoviny prsníka cez vysoký krvný tlak, riziko kardiovaskulárnych ochorení až po vysokú hladinu cholesterolu, diabetes I. a II. typu či arteriosklerózy. Pre matky ukončenie dojčenia znamená zvýšené riziko rakoviny prsníka, endometria, osteoporózy či diabetu II. typu. V tomto ešte navyše nie sú zahrnuté zvýšené náklady na zubársku starostlivosť či otázky týkajúce sa kognitívneho vývoja či správania detí.
Zachovanie dojčenia má pozitívny vplyv na duševný stav a spánok matky, ako aj na jej celkové zdravie momentálne a aj do budúcnosti. Ukončenie dojčenia má negatívny vplyv na psychiatrické ochorenie, ktoré žena má. Zachovanie dojčenia pomáha žene v tom, aby sa jej stav zlepšil. Dojčenie má neuroprotektívny efekt pre dieťa, a to v prípade, že sa kombinuje duševné ochorenie matky s odstavením, prináša zvýšené riziko, že dieťa bude mať v dospelosti rovnakú diagnózu.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc a overené zdroje
Je dôležité, aby sa ženám dostával individuálny prístup a na mieru šité riešenia - toto sa považuje za základný kameň fungovania laktačného poradenstva. Žena má dostať vedecké informácie, aby sa mohla informovane a bez zastrašovania rozhodnúť. Vysvetlenia sú komplexné, ale pri dostatku času sa dajú ženám objasniť. Skutočná podpora dojčenia v zdravotnom systéme sa meria práve tým, do akej miery sa dojčiacim ženám neupiera v období dojčenia možnosť vyriešiť svoje zdravotné problémy a viesť plnohodnotný život. Odborníci sa zaujímajú o zdravotný stav ženy, pretože im mimoriadne záleží na každej jednej žene a jej príbehu. Organizácie ako MAMILA vznikli práve preto, aby sa ženám dostávali informácie a vedecké postupy pri riešení problémov s dojčením. Vytvára sa systém individuálneho laktačného poradenstva, kde žena môže hovoriť o svojej situácii, o svojom zdravotnom stave a o svojich pocitoch, aby získala špecifickú pomoc a podporu.
Odpovede na otázky ohľadne liekov a dojčenia poskytuje medzinárodný tím zložený z farmaceutky PharmDr. Martiny Perháčovej, lekárky a laktačnej poradkyne MUDr. Lucie Kantorovej, pediatra Jacka Newmana, M.D., FRCPC, a podľa potreby aj ďalších autorov ako laktačná poradkyňa, psychologička, lekárka ORL, klinický farmakológ či oftalmológ. Ich závery sú podložené rozsiahlymi vedeckými zdrojmi a výskumom. Medzi vedecké zdroje patria napríklad:
- Breastfeeding and Maternal Medication: Recommendations for Drugs in the Eleventh WHO Model List of Essential Drugs from the Department of Child and Adolescent Health and Development, World Health Organization, 2002.
- NEWMAN J., POLOKOVÁ A. (2020) Special Population: Breast Feeding. In: Hock F.J., Gralinski M.R. (eds) Drug Discovery and Evaluation: Methods in Clinical Pharmacology.
- RNDr. Magdaléna Fulmeková, CSc., PharmDr. Martina Perháčová. Dojčenie a lieky. Praktické lekárnictvo, SOLEN, Bratislava, 2/2016.
- PERHÁČOVÁ, M. Dojčenie a lieky. Rigorózna práca, Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, 2015.
- Bennett PN, Matheson I, Dukes NMG et al, eds. Drugs and human lactation Elsevier Science Publisher B.V., Amsterdam, 1988.
- Briggs GG, Freeman RK, Yaffe SJ. Drugs in Pregnancy and Lactation. 9th Edition Lippincott Wilkins and Williams; Philadelphia, PA: 2011.
- American Academy of Pediatrics, Committee on Drugs. The Transfer of Drugs and Other Chemicals Into Human Milk. Pediatrics, 108:776-789, 2001.
- British Medical Association, Royal Pharmaceutical Society of Great Britain. British Medical Formulary, No. 36, September 1998.
- Royal College of Paediatrics and Child Health. Medicines for children 1999. RCPCH Publication Limited, Hobbs the Printers Limited, Southampton, England 1999.
- Hale T. Medications and Mothers` Milk. Hale Publishing; Amarillo, TX: 2019.
- AAP policy statement: The Transfer of Drugs and Other Chemicals Into Human Milk. 2. 2020 Drugs in Pregnancy and Lactation: A Reference Guide to Fetal and Neonatal Risk by Gerald Briggs et al (9. vydanie).
- Nice FJ, Luo AC. Medications and breast-feeding: Current concepts. J Am Pharm Assoc. 2012;52:86-94.
- Hale TW, Ilett KF. Drug therapy and breastfeeding. Contemp Clin Gynecol Obstet. 2001;1:129-148.
- Findlay JWA, DeAngelis RL, Kearney MF, et al. Analgesic drugs in breast milk and plasma. Clin Pharmacol Ther. 1981;29:625-633.
- Yoshida K, Smith B, Craggs M, Kumar R. Neuroleptic drugs in breast-milk: A study of pharmacokinetics and of possible adverse effects in breast-fed infants. Psychol Med. 1998;28:81-91.
- Atkinson HC, Begg EJ, Darlow BA. Drugs in human milk: Clinical pharmacokinetic considerations. Clin Pharmacokinet. 1998;14:217-240.
- Hussainy, Safeera & Dermele, Narmin. (2011). Knowledge, attitudes and practices of health professionals and women towards medication use in breastfeeding: A review. International Breastfeeding Journal. 6. 11. 10.1186/1746-4358-6-11.
Ostatné bežné lieky a dojčenie
Okrem antihistaminík sa dojčiace matky často stretávajú s potrebou užívať aj iné lieky. Pri bolesti a horúčke môže dojčiaca mamička siahnuť po tabletke s obsahom paracetamolu. Ten sa síce vylučuje do materského mlieka, ale v množstvách, ktoré nie sú z klinického hľadiska významné. Počas krátkodobej liečby preto nie je potrebné prerušiť dojčenie za predpokladu starostlivého sledovania dojčaťa. Dojčiace ženy tak môžu bezpečne užívať liek jeden deň. Dlhšie ako jeden deň by mali tento liek užívať len so súhlasom lekára. V doteraz dostupných štúdiách sa preukázalo, že ibuprofén prestupuje do materského mlieka len vo veľmi nízkych koncentráciách. Neodporúča sa však, aby ibuprofén užívali dojčiace matky. Po príležitostnom podaní kyseliny acetylsalicylovej matkám sa u dojčiat nepozorovali žiadne nežiaduce účinky. Ak je opakované podávanie vysokých dávok nevyhnutné, odporúča sa prerušiť dojčenie. V prípade, že bolesť do troch dní neustupuje, je potrebné poradiť sa s lekárom, aby sa liečila príčina bolesti, nie iba tlmenie bolesti samotnej.
Kašeľ pomáha odstrániť z dýchacích ciest všetko, čo ich dráždi alebo blokuje. Základom správnej liečby je určenie, či ide o vlhký alebo suchý kašeľ. Vlhký kašeľ je charakteristický zvýšenou tvorbou hlienu a jeho vykašliavaním. Tento kašeľ je prospešný, lebo vedie k odstráneniu hlienov z priedušiek. Odporúčané sú lieky, ktoré uľahčujú vykašliavanie hlienu, prípadne ho rozpúšťajú. Na zaistenie správneho účinku liekov je potrebné prijímať veľa tekutín. Užívanie liekov s obsahom ambroxolu sa neodporúča dojčiacim matkám, i napriek tomu, že sa nepredpokladá výskyt nežiaducich účinkov u dojčených detí. Naopak, dojčiace ženy môžu siahnuť po bylinnom sirupe s obsahom skorocelu, materinej dúšky a eukalyptu. Na rozdiel od vlhkého kašľa, suchý kašeľ je neproduktívny, škriabe a pri dlhšie pretrvávajúcich ťažkostiach i bolí. Vhodné sú liečivé prípravky na tlmenie kašľa, pri ich výbere sa však treba osobne poradiť s lekárom alebo lekárnikom.
Bolesť v krku často sprevádza iné ochorenie, najčastejšie prechladnutie či chrípku. Bolesť sa prejavuje škriabaním alebo pálením, sťaženým prehĺtaním a niekedy i chrapotom. Miernejšia forma zápalu prejde do niekoľkých dní. Liečba zahŕňa tlmenie bolesti a lokálnu podpornú liečbu príčin bolesti. Vhodné sú spreje a pastilky s obsahom šalvie lekárskej, ktorá má protizápalový a protimikrobiálny účinok. Naopak, kontraindikované sú prípravky s obsahom jódu. Vážnejšia infekcia, najmä ak sú postihnuté mandle, si vyžaduje lekárske vyšetrenie. V prípade, že máte pochybnosti o tom, či môžete liek užiť alebo nie, neváhajte vyhľadať lekára alebo lekárnika.
Starostlivosť o popraskané bradavky a podpora tvorby mlieka
Problém popraskaných bradaviek môže vznikať v dôsledku nesprávnej techniky dojčenia, hryzením dieťaťa pri dojčení, upchatým mliekovodom, hormonálnou zmenou, kožnou chorobou alebo mykotickou infekciou. Z tohto dôvodu sa odporúča po dojčení nechať vyschnúť prsník asi 10 minút na vzduchu. Dôležité je aj pravidelné menenie vložiek do podprsenky. Medzi vhodné masti na bradavky môžeme zaradiť kalciovú masť a masti s obsahom dexpantenolu, ktoré sa nanášajú po každom dojčení, no pred ďalším dojčením je potrebné zvyšky masti odstrániť. Výhodou krémov s obsahom lanolínu, kokosového oleja, aloe a bambuckého masla je, že ich netreba pred dojčením zmývať. Pri nedostatku mlieka sa odporúča piť čaje pre dojčiace matky či užiť benedikt lekársky a senovku grécku.
tags: #dithiaden #a #rocne #dieta