Na začiatku dojčenia, alebo aj v neskorších obdobiach, sa mamy často trápia, či majú dostatok materského mlieka pre svoje dieťatko, či dostáva všetko, čo potrebuje, a či ho netreba prikrmovať. Toto je veľká téma všetkých dojčiacich mám. Po pôrode sa mnohé ženy obávajú, či budú mať dostatok materského mlieka pre svoje dieťa. Častokrát sa stretávajú s informáciami, že laktácia sa rozbieha až po niekoľkých dňoch, čo môže viesť k zbytočnému stresu a obavám. Avšak, tvorba materského mlieka sa začína oveľa skôr, než si mnohí myslia, a kľúčové je správne pochopenie tohto procesu, ako aj dôvera v seba a vlastné telo.
Fázy tvorby materského mlieka: Od tehotenstva po zrelé mlieko
Tvorba materského mlieka je fascinujúci a prirodzený proces, ktorý sa začína dlho pred samotným pôrodom. Nie je pravda, že „laktácia sa rozbieha“ alebo že treba čakať na to, že mlieko „príde“. Materské mlieko sa tvorí ženám už počas tehotenstva, približne od 16. týždňa tehotenstva. To znamená, že každá žena, aj tá, ktorá porodí predčasne, prichádza do pôrodnice s prsníkmi, v ktorých sa tvorí mlieko. Príprava pŕs na dojčenie prebieha už počas tehotenstva. To je i dôvod, prečo môžeš v tehotenstve vnímať zväčšenie ich objemu a zvýšenú citlivosť, ako prsných žliaz, tak i bradaviek. Už od narodenia môže bábätko získavať dostatok materského mlieka z prsníka. Následne bábätko pije každým dňom viac a viac mlieka, vyprázdňovaním prsníka stimuluje prsia k vyššej a vyššej tvorbe mlieka. Toto zvyšovanie tvorby mlieka je najviac vnímané na približne 3. - 4. deň po pôrode - a to špeciálne v prípade, že dovtedy sa prsník výdatným dojčením vyprázdňoval len málo.
Mliečna žľaza je zázračný orgán - mlieko, ktoré produkuje, je prispôsobené požiadavkám dieťaťa. Celková produkcia mlieka samotná veľkosť pŕs neovplyvňuje, skôr ide o funkčnosť žľazového tkaniva. Tvorba mlieka prebieha v tzv. alveolách, ktoré si možno predstaviť ako drobné vačky alebo dutinky v tkanive prsníka. V alveolách sa nachádzajú špeciálne bunky nazývané laktocyty, ktoré sú zodpovedné za produkciu a uvoľňovanie materského mlieka. Počas tehotenstva a po pôrode sa laktocyty aktivujú pod vplyvom hormónu prolaktínu a začnú produkovať mlieko. To je potom uvoľňované cez mliekovody do hlavného mliečneho kanála a následne prechádza až k bradavke, odkiaľ ho bábätko pije. Alveoly sú teda kľúčovými štruktúrami pre produkciu materského mlieka a ich správne fungovanie je dôležité pre produktívnu laktáciu.
Kolostrum: Prvé zlato pre novorodenca
Kolostrum je spravidla žltkastá tekutina, ktorej hlavnou úlohou je chrániť organizmus bábätka. Obsahuje veľmi veľa protilátok na podporu imunity novorodenca. Látky z kolostra pomáhajú vystieľať sliznice čreva i dýchacích ciest bábätka, čím bránia vstupu vírusov, baktérií ako aj plesní. Okrem toho pôsobí tiež ako prirodzené laxatívum, teda podporuje vylučovanie smolky, prvej tmavej stolice bábätka. Je tiež prevenciou zvyšovania hladín bilirubínu. Inými slovami, chráni bábätko aj pred novorodeneckou žltačkou, a dojčené deti sú menej žlté, pričom priebeh novorodeneckej žltačky je ľahší.
V tejto cennej tekutine sú zastúpené všetky dôležité vitamíny, minerály a ďalšie látky, ktoré sú kľúčové pre správny vývoj a rast novorodenca. Spomeňme aspoň vitamíny A, E, K a B a z minerálov vápnik, sodík, zinok. Kolostrum je doslova vystavané tak, aby chránilo citlivý a zraniteľný organizmus novorodeniatka v prvých dňoch po narodení a je to teda to najlepšie, čo svojmu bábätku môžete dať. Každá kvapka kolostra je pre bábätko veľkým a užitočným darom. V prvých dňoch je pre bábätko kolostrum jedinou prirodzenou výživou a úplne pokrýva jeho potreby.
Prechodné a zrelé mlieko: Dynamika zloženia
Medzi najdôležitejšie zložky materského mlieka patria:
- Bielkoviny: Materské mlieko obsahuje rôzne typy bielkovín, vrátane imunoglobulínov, laktoferínu, lyzozýmu a ďalších protilátok, ktoré chránia dieťa pred infekciami a posilňujú jeho imunitný systém.
- Tuky: Tuky v materskom mlieku sú dôležité pre vývoj centrálneho nervového systému a mozgu dieťaťa. Obsahuje esenciálne mastné kyseliny, ako napríklad kyselinu arachidónovú (ARA) a kyselinu dokozahexaénovú (DHA), ktoré sú kľúčové pre správny vývoj mozgu a zraku. Nočné mlieko obsahuje väčšie množstvo tuku, preto je viac kalorické.
- Sacharidy: V materskom mlieku možno nájsť aj sacharidy, ktoré sú ľahko stráviteľné a poskytujú rastúcemu bábätku energiu. Okrem toho obsahuje aj komplexné cukry, akými sú napríklad laktóza a oligosacharidy, ktoré slúžia ako potrava pre prospešné baktérie v tráviacom trakte dieťaťa a podporujú zdravie čreva a celkový imunitný systém.
- Vitamíny a minerály: Materské mlieko je bohaté o rôzne vitamíny a minerály, ako napríklad vitamíny A, C, D, K, B-komplex, vápnik, železo, zinok a ďalšie živiny dôležité pre správny vývoj a rast novorodenca.
- Hormóny a rastové faktory: Materské mlieko obsahuje rôzne hormóny a rastové faktory, ktoré ovplyvňujú rast a vývoj novorodenca, vrátane hormónov, ako sú napríklad prolaktín, hormón rastu a kortizol.
Jednou z najzaujímavejších vlastností materského mlieka je jeho schopnosť meniť sa v závislosti od potrieb dieťaťa. Tento proces, známy ako „dynamická zmena zloženia mlieka,“ umožňuje materskému mlieku prispôsobiť sa nielen veku dieťaťa, ale aj jeho zdravotnému stavu. Napríklad, ak sa dieťa cíti choré, dojčiaca matka produkuje mlieko s vyšším obsahom protilátok na posilnenie imunity dieťaťa. Zloženie materského mlieka a jeho množstvo závisí aj od výživy mamičky, od jej fyzickej a psychickej pohody. Materské mlieko svojim zložením najlepšie kryje potreby vlastného dieťaťa. Mení sa podľa potrieb dieťatka, a to nielen v priebehu dňa, ale aj tým, ako bábätko starne a rastie.
Pri dojčení sa na začiatku uvoľňuje „predné“ mlieko, ktoré vyzerá vodnatejšie a namodralé, obsahuje viac bielkovín a vody. Toto predné mliečko uhasí dieťatku smäd. Po dlhšom dojčení (približne po 3 - 5 minútach) sa uvoľní „zadné“, biele mlieko, ktoré je hustejšie, s obsahom tuku. Slúži na to, aby sa bábätko najedlo a nasýtilo. Keď je dieťatko hladné, pije dovtedy, kým sa nedostane k zadnému mlieku. Ak je iba smädné, uspokojí sa s predným mliekom, obsahujúcim viac vody. Belavo priesvitný vzhľad je pre materské mlieko charakteristický a je známkou vysokej kvality tohto mlieka. Pri správnej technike dojčenia teda Vaše bábätko nepotrebuje žiadnu inú tekutinu do 6. mesiaca. Dôležité je tiež vedieť, že materské mlieko nikdy nie je „riedke“ ani „slabé“. Aj pri určitých výkyvoch v zastúpení tukov sa u nás nevyskytuje „slabé“ mlieko - každé materské mlieko je dobré.
Kľúč k úspešnému dojčeniu: Skoré a časté prikladanie
Mnohé mamičky po pôrode čakajú, kedy sa im „naleje“ mliečko, aby mohli svoje bábätko konečne začať dojčiť, no často sa v nich prebudia obavy a strach, či ich dieťa nie je hladné. Na „nástup laktácie“ nie je potrebné čakať. Máte mlieko ešte pred pôrodom. Plné prsia viditeľne naliate mliekom nie sú jediným znakom toho, že vo vašich prsiach naozaj mlieko je. To sa totiž tvorí už okolo 4. mesiaca tehotenstva a mamičky si už vlastne do pôrodnice „nesú“ ideálnu výživu pre svoje bábätko. Preto skutočne má význam začať dojčiť čo najskôr po pôrode.
Fenomén "zlatej hodiny" a samoprisatie
Bábätko sa okamžite po pôrode položí bruškom na telo matky, kde si ho matka osuší (okrem ručičiek bábätka) a potom nahé leží hlavičkou približne na úrovni bradaviek matky. Môže sa prikryť prikrývkou. Väčšina detí sa v prvých hodinách života správa rovnako a predpovedateľným spôsobom, čo naznačuje, že ich správanie je inštinktívne. Prvých 15 minút väčšinou dieťa leží na bruchu matky. Intenzívne hľadá tvár rodiča - vzory podobné tvári uprednostňuje pred inými vzormi podobnej svetlosti. Dieťa sa naučí rozpoznať vôňu a tiež tvár matky.
Potom začína robiť pohyby, ktoré vrcholia v približne 45. minúte po pôrode. Pohybuje ústami, cmuká, sliní. Počas pobytu v maternici si cvičilo pohyby, ktoré teraz využije - kráčací reflex - končatinami sa zapiera do brucha matky. Tým pomáha matke pri urýchľovaní zavinovania maternice, vylúčení placenty a redukcii krvných strát. Dieťa sa posúva na lakťoch a saje si ručičku - chuť a vôňa plodovej vody na rukách mu pomáhajú hľadať bradavku, keďže dvorec bradavky vylučuje látky podobnej vône a chuti. Preto je dôležité ručičky neosúšať. Dieťa sa načahuje za prsníkom a tým masíruje bradavku, ktorá reaguje predlžovaním, vztyčuje sa a každý dotyk tiež spôsobuje vylučovanie oxytocínu u matky. To pomáha prvému dojčeniu. Okrem toho sa tým upravuje aj vylučovanie prolaktínu, hormónu dôležitého pre tvorbu mlieka. Trvá v priemere 30-60 minút, kým sa dieťa na bruchu doplazí k prsníku. V 55. minúte je už väčšina detí prisatá na prsník.
Väčšinou sa deti pri takto uskutočnenom prvom dojčení prisajú správne - s doširoka otvorenými ústami (na základe štúdie od Righard a Alade, 1990). To je základ pre to, aby dojčenie začalo jednoducho a čo najlepšie. Správne prisatie je nevyhnutné pre to, aby dieťa získalo mlieko dostupné v prsníku, regulovalo jeho tok a súčasne nepoškodzovalo bradavku matky. Dieťa sa potom dojčí a prvé dojčenie by malo skončiť samo - tým, že samo pustí prsník.
Dieťa vydrží byť bdelé najviac 150 minút po pôrode. Potom už všetky deti upadajú do prvého spánku. Ak sa nevyužije táto doba bdelosti po pôrode na nácvik dojčenia, novorodenec zaspí bez toho, aby sa naučil správnemu prisatiu a prvé dojčenie sa môže oneskoriť o niekoľko hodín. To dieťa a matku zbytočne vystavuje riziku, že dojčenie bude problematické či neúspešné.
Vplyv kontaktu "koža na kožu"
Viaceré zdravotnícke organizácie (WHO, UNICEF) či organizácie podporujúce dojčenie odporúčajú matke a dieťaťu neprerušovaný kontakt koža na kožu okamžite po pôrode ako fyziologický spôsob pre prežitie minimálne prvých dvoch hodín po pôrode. Neprerušovaný kontakt koža na kožu po pôrode odporúča aj Európska únia v dokumente o odporúčaniach pre výživu dojčiat a batoliat a v roku 2009 sa svojím odborným usmernením k týmto odporúčaniam pridalo aj Ministerstvo zdravotníctva SR. Pri rozhodovaní sa o tomto odporúčaní všetky tieto organizácie zvážili aj otázku toho, či nie je vhodnejšie najskôr dieťa vyšetriť a až potom ho položiť na hrudník matky. Kontakt koža na kožu okamžite po narodení bábätka je však dôležitejší. Ak sa dieťa najskôr odnesie a vráti sa matke (hoci aj v kontakte pokožky na pokožku) po napríklad 20 minútach od pôrodu, stratí sa cenný čas, počas ktorého je dieťa nastavené na správanie vedúce k správnemu dojčeniu. Štúdie dokazujú, že pri takomto zásahu do začiatku dojčenia výrazne klesajú šance, že sa dieťa bude dojčiť bez problémov. A ak sa naučí prisávať nesprávne, je ohrozená úspešnosť dojčenia.
Význam kontaktu koža na kožu pre matku:
- Rýchlejší pôrod placenty, rýchlejšie zavinovanie maternice, menšie krvné straty, menšia pravdepodobnosť anémie po pôrode.
- Tvorba oxytocínu (matky aj dieťaťa) - to aktivuje tvorbu prolaktínu, tvorbu až 19 špeciálnych hormónov tráviacej sústavy, niektoré z nich sú rastové hormóny (inzulín, cholecystokinín a gastrín), ktoré uľahčujú absorpciu potravy.
- Oxytocín zvyšuje prah bolesti, upokojuje matku aj dieťa, spôsobuje pocit ospalosti, spája ich, keďže je to hormón lásky, dotykov, prispieva k pociťovaniu lásky voči dieťaťu.
- Jednoduchší začiatok dojčenia, podporuje dlhodobé dojčenie.
- Zlepšuje naviazanie páru matka-dieťa, podporuje pokračovanie vzťahovej väzby z tehotenstva.
- Dieťa typicky takmer vôbec neplače - to výrazne posilňuje matkin pocit, že je schopná sa postarať o svoje dieťa. Čím viac spoločného času sa dopraje matke a dieťaťu a čím viac dieťa pije na prsníku, tým sa viac zlepšuje schopnosť matky starať sa o dieťa.
- Matka pri kontakte koža na kožu s bábätkom po pôrode nemusí vyvíjať žiadnu aktivitu. Svoje dieťa môže (a pravdepodobne bude) hladkať, rozprávať sa s ním, pozerať sa mu do očí, vychutnávať si jeho prítomnosť a inak sa mu nemusí nijako špeciálne venovať. Dieťa takmer neplače, nie je nutné ho tíšiť alebo sa oňho inak starať.
Význam kontaktu koža na kožu pre dieťa:
- Prechod z prostredia maternice do vonkajšieho sveta podľa očakávaného vzorca (ide o inštinktívne správanie).
- Dieťa je optimálne zahriate a jeho telesná teplota sa udržiava lepšie než v inkubátore/výhrevnom lôžku. Matkino telo vníma teplotu dieťaťa a reguláciou vlastnej telesnej teploty matka citlivo reguluje teplotu svojho dieťaťa. Obavy o to, že by dieťa prechladlo, či sa podchladilo, sú neopodstatnené. Vedecké štúdie jednoznačne dokazujú, že telesná teplota dieťaťa je regulovaná lepšie v kontakte s kožou matky, než v prípade, že je dieťa oblečené a zavinuté v zavinovačke. Matkino telo je pre dieťa lepšie než inkubátor, pretože pomáha udržiavať v stabilnom stave nielen teplotu, ale aj ďalšie dôležité fyziologické funkcie dieťaťa, dýchanie či srdcovú činnosť.
- Urýchľuje metabolickú adaptáciu dieťaťa - vyššie hladiny krvného cukru a iné biochemické parametre v prvých hodinách života, napr. rovnováhy kyslého a zásaditého prostredia.
- Úspešné dojčenie z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska. Dieťa má lepšie podmienky, aby sa naučilo dojčiť.
- Dieťa získava dostatok materského mlieka (s vysokým obsahom protilátok) okamžite po pôrode (kolostrum je v matkiných prsníkoch prítomné už od 16. týždňa tehotenstva a po pôrode ho je dostatok pre pokrytie potrieb dieťaťa, rozhodne to nie je len pár kvapiek). Získavanie mlieka v prvej hodine po pôrode má obrovský význam pre imunitu bábätka ako aj pre jeho prežitie.
- Jeho pokožka sa kolonizuje mikroflórou matky. Kolostrum a správna mikroflóra kože napomáhajú zníženie pravdepodobnosti infekcie dieťaťa, čím sa zlepšujú jeho šance na prežitie.
- Príjem kolostra urýchľuje odchod smolky, čo zabraňuje, aby sa normálna novorodenecká žltačka zhoršila na úroveň, keď sa už preventívne zasahuje.
- Lepšie naviazanie páru matka-dieťa a pokračovanie vzťahovej väzby z tehotenstva.
- Môže pomáhať vývoju nervového systému dieťaťa a rozvíja mozog.
- Dieťa menej plače (v prvých 30. minútach v priemere 60 sekúnd a v ďalšej hodine asi 10 sekúnd, v porovnaní s deťmi, ktoré nie sú v kontakte s matkou, tie prvú polhodinu života preplačú asi 18 minút a v ďalšej hodine preplačú asi 29 minút).
Prehriatie dieťaťa v inkubátore či na výhrevnom lôžku je neopodstatnený zásah, ktorý neprináša dieťaťu žiadne výhody a má viaceré riziká. Z tohto dôvodu je kontakt koža na kožu dôležitý nielen pre zdravé, donosené deti, ale ešte o to viac aj pre predčasne narodené deti, či deti, ktorých zdravotný stav nie je stabilný. Apgarovej skóre rovnako ako zbežnú prehliadku dieťaťa je možné uskutočniť aj v kontakte s matkou na jej hrudníku. Zdravý donosený novorodenec nepotrebuje odsávanie nosa a hltana. Všetky ostatné procedúry je možné odložiť na dobu, keď sa dieťa zoznámi s matkou a nadojčí sa. S ohľadom na všetko, čo dieťa získava pri kontakte koža na kožu a dojčení po pôrode, a najmä v kontexte toho, že takéto deti majú omnoho vyššiu šancu, že budú dojčené výlučne do 6. mesiaca a že budú dojčené dlhodobo, je skôr vhodné otázku položiť opačne - neohrozím dieťa, ak sa uprednostní váženie, aplikácia vitamínu K, či ošetrenie očí a ďalšie procedúry pred možnosťou naučiť ho sa dojčiť, zabezpečiť mu dostatočný prísun materského mlieka od prvých chvíľ po narodení a bezproblémový začiatok dojčenia?
Rooming-in sa začína už na pôrodnej sále a znamená nerušený kontakt matky a dieťaťa. Ak bude následne matka dojčiť podľa potrieb bábätka a nebude sa do dojčenia negatívne zasahovať (oddelením matky od dieťaťa, napríklad na noc, používaním cumlíka, klobúčikov, či dokrmovaním fľašou), je vysoko pravdepodobné, že sa vytvoria vhodné podmienky pre úspešnosť dojčenia a predíde sa problémom s dojčením.
Hormonálna regulácia laktácie
Anatómia prsníkov a laktácia | Fyziológia reprodukčného systému | NCLEX-RN | Khan Academy
Satie spúšťa aj uvoľňovanie oxytocínu - ďalšieho hormónu zodpovedného za laktáciu. Ten stimuluje sťahovanie buniek, ktoré obklopujú alveoly a vytlačenie mlieka do duktov (takzvaný oxytocínový reflex, spustenie). Oxytocín zvyšuje prah bolesti, upokojuje matku aj dieťa, spôsobuje pocit ospalosti, spája ich, keďže je to hormón lásky a dotykov, prispieva k pociťovaniu lásky voči dieťaťu.
Tvorba mlieka je závislá na dopyte. Tým, že dieťatko prikladáte na kožu a k prsníku, vaše telo dostáva informáciu, že je potrebné tvorbu spustiť. Tvorba mlieka závisí aj od dedičných hormonálnych predpokladov, ale hlavne od vyprázdňovania prsníkov. Ak sa prsník nevyprázdňuje dostatočne (napríklad ak v noci dáte dieťaťu radšej fľašu), tvorba mlieka sa znižuje až zastavuje. V zásade sa mlieko tvorí dovtedy, dokedy sa prsník vyprázdňuje.
Veľká únava, nervozita, úzkosť, strach a bolesť môžu zabrániť uvoľňovaniu oxytocínu, čím sa blokuje spustenie mlieka - mlieko zostáva v alveolách a nedostáva sa už k bradavke. Matkina schopnosť tvoriť mlieko sa nikdy odrazu nestratí. Ak mlieko neodteká aj pri správnom prisatí, znamená to, že reflex odtoku mlieka je dočasne zastavený. Ak dieťa pokračuje v pití, aj keď sa prsník zdá byť prázdny, tvorba a tok mlieka sa obnovia.
Mechanizmus satia bábätka a tok mlieka
Sací reflex sa objavuje už v 17. gestačnom týždni, kedy si bábätko už dokáže cucať palec. Úplne vyvinutá sacia reakcia, ktorá zahŕňa koordináciu satia, prehĺtania a dýchania sa objavuje v 32. týždni tehotenstva. Preto je väčšina novorodencov pripravená na satie mlieka z prsníkov. Sací reflex sa zachováva do približne 6. mesiaca.
Mechanizmus satia začína sacím reflexom dieťaťa. Môžete ho podnietiť tak, že sa dotknete ústočiek dieťatka bradavkou. Lízaním bradavky špičkou jazyka dieťa stimuluje uvoľňovanie prolaktínu, tvorbu mlieka a jeho tok. Dieťatko intuitívne prispôsobuje rýchlosť pohybu jazyka, čím kontroluje intenzitu laktácie a vypudzovania mlieka. Toto je fáza intenzívnej, aktívnej práce pier a svalov jazyka.
Pri saní dieťa stláča ďasnami dvorec (hnedý tmavší kruh okolo bradavky) a pomocou jazyka vytláča mlieko z tzv. sínusov, v ktorých sa mlieko skladuje, do mliekovodov a z prsníka von. Dĺžka bradavky sa takmer zdvojnásobí počas satia a potom sa znova stiahne počas prehĺtania. Jazyk dieťatka ju zatláča o tvrdé podnebie a to spôsobuje vytekanie mlieka. Pery stláčajú dvorec a v ústach dieťaťa je vytvorené vákuum, čo pomáha toku mlieka do ústnej dutiny. Mäkké podnebie je zdvihnuté, hrtanová príklopka uzatvára vchod do hrtana a mlieko tečie do tráviaceho traktu. Ak má dieťa v ústach len bradavku, mlieko sa zo sínusov nemôže uvoľniť. Vtedy dieťa dostáva mlieko pomaly a v malom množstve, následkom čoho dieťa obvykle plače a dožaduje sa častejšieho a dlhého dojčenia.
Satie u detí sa líši od satia u dospelých. Anatómia detských úst umožňuje nádych, niekoľko sacích pohybov, prehltnutie a výdych (dieťa nedýcha po každej sacej sekvencii). Takto môže dieťatko piť bez rizika udusenia - dýchací a tráviaci trakt nie sú otvorené súčasne. Jednou z najdôležitejších vecí počas dojčenia je uistiť sa, že dieťa voľne dýcha nosom.
Na začiatku každého dojčenia počiatočné mlieko obsahuje veľa vody, málo kalórií a slúži najmä na uhasenie smädu dieťaťa. Dieťa nemá problém s jeho satím. Potom však bábätko musí zapracovať, pretože mlieko je hustejšie, saje sa ťažšie, ale toto mlieko uspokojí výživové nároky dojčaťa. Rýchle ukončené a krátke dojčenie môže spôsobiť, že dieťatko ostáva hladné, čo vedie k slabému prírastku na hmotnosti, lenivosti počas satia a odmietanie dlhšieho satia. Navyše, krátke dojčenie vedie k slabému vytláčaniu mlieka a prispieva k nahromadeniu mlieka, čo môže viesť až k zápalom.
Riešenie bežných problémov a mýtov o laktácii
V pôrodniciach sa niekedy stretávame s informáciami, že prvé dni v prsníkoch mlieko nie je a neraz tak bábätká dokrmujú. Pritom však všetko, čo bábätko prvé hodiny a dni po pôrode potrebuje, už mamička v prsníkoch má a dojčenie sa má začať prakticky v prvej hodine po pôrode. Plné prsia viditeľne naliate mliekom nie sú jediným znakom toho, že vo vašich prsiach naozaj mlieko je.
Dostatok mlieka: Sledovanie prospievania dieťaťa
Najdôležitejšie je sledovať, ako dieťatko rastie a prosperuje (preto sú aj poradne s pediatrom prvé mesiace také časté). Produkciu mlieka samotná veľkosť pŕs neovplyvňuje. Slabé mlieko v podstate neexistuje; každé materské mlieko je dobré a spĺňa potreby dieťaťa.
Známky dobrého prospievania dieťaťa:
- Frekvencia dojčenia: 7-9 dojčení za 24 hodín a viac.
- Pomočené plienky: 6-8 pomočených plienok za 24 hodín a viac.
- Stolice: 1-3 stolice za 24 hodín a viac. Môže však byť aj absencia stolice (7-10 dní) u starších dojčiat.
- Spokojnosť dieťaťa: Dieťa je po dojčení spokojné, ale nemusí hneď spať.
- Váhové prírastky: 10-30 gramov za 1 týždeň. V priemere 125-170g za 1 týždeň. Tiež aby rástlo na dĺžku (cm).
Pokiaľ dieťa prospieva podľa týchto kritérií, nie je nutné dokrmovať umelou výživou. Dôležité je tiež dojčiť dostatočne dlho, aby dieťa dopilo tzv. zadné, výživnejšie mlieko. Keď dieťa pije správne, mlieka sa tvorí stále viac. Dôležité je preto prikladať dieťatko na prsník vždy, keď sa dožaduje, a to aj v noci, najmä v prvých dňoch po pôrode, pretože nočné dojčenie výrazne stimuluje tvorbu mlieka.
Vplyv psychiky a prostredia
Na začiatku dojčenia, alebo aj v neskorších obdobiach, sa mamy často trápia, či majú dostatok materského mlieka. Veľa mamičiek sa obáva, či ich prsia budú produkovať dostatok mlieka. Psychika matky hrá obrovskú rolu; stres tlmí vypudzovací reflex. Veľká únava, nervozita, úzkosť, strach a bolesť môžu zabrániť uvoľňovaniu oxytocínu, čím sa blokuje spustenie mlieka. Mlieko zostáva v alveolách a nedostáva sa už k bradavke. Pre úspešné začiatky dojčenia budete potrebovať veľa sebadôvery, trpezlivosti a podpory Vašich milovaných. Pomôže Vám aj oboznámenie sa s praktickými radami, ktoré zaženú strach a pochybnosti.
Mnoho mamičiek potvrdzuje, že sa laktácia spustila poriadne až doma, v kľude, keď už boli mimo stresu pôrodnice. Domáca pohoda, kvalitné jedlo a dostatok odpočinku sú pre tvorbu mlieka kľúčové. Nezúfajte, ak sa mlieko rozbehne neskôr, napríklad až na 5. alebo 6. deň po pôrode. Dôverujte sebe a vlastnému telu, majte skúsenú kamarátku alebo laktačnú poradkyňu „na telefóne“ a nenechajte sa odradiť.
Prekonávanie výziev: Od vpáčených bradaviek po odmietanie satia
Laktačná poradkyňa: V prípade akýchkoľvek obáv a neistoty sa neváhajte obrátiť na skúsenú laktačnú poradkyňu. Profesionálna laktačná poradkyňa vám môže ešte pred pôrodom vysvetliť, ako rozlíšite pitie bábätka od satia bez pitia a ako mu pomôcť, aby hneď po pôrode získavalo dostatok mlieka. Bez ohľadu na to, či vám dojčenie komplikuje konkrétny problém alebo len chcete získať ubezpečenie, že s drobčekom všetko urobíte správne, môžete využiť poradenstvo laktačnej poradkyne.
Vpáčené bradavky: Pokiaľ ste už v tehotenstve zistili, že vaše prsné bradavky nie sú úplne v poriadku, zakúpte čo najskôr formovače prsných bradaviek. Noste ich podľa návodu v podprsenke čo najviac behom dňa. Robte si tiež jemnú masáž bradaviek, napríklad v sprche, s vodou a olejom, či keď budete večer natierať bruško. Od 36. týždňa tehotenstva môžete masírovať aj razantnejšie, ale určite nie bolestivo. V pôrodnici už na pôrodnej sále informujte pôrodné asistentky aj detské sestry o vašich bradavkách. Formovače noste ešte niekoľko dní po pôrode, než sa ustáli laktácia. Dobré je vložiť formovač cca 30 minút pred dojčením do podprsenky. K dispozícii sú tiež silikónové klobúčiky, ale pozor - tie môžu tlmiť tvorbu mlieka, preto by sa mali používať čo najkratšie.
Bábätko odmieta sať alebo je nekľudné: Zmena správania, kedy dieťa krúti hlavou, kričí a púšťa sa prsníka, môže byť spôsobená rastovým špurtom. V tomto období prechádza tvorba materského mlieka zmenou riadiaceho centra. Je dôležité dieťatko nenútiť k ničomu násilím a snažiť sa ho ukľudniť. Pokiaľ dieťatko normálne prospieva a mlieka je dostatok, je vyriešenie situácie otázkou času a vašej trpezlivosti. Skúste dojčiť v kľude, od pása nahor nahá, aby dieťa čo najviac cítilo vašu pokožku. Bábätko tiež nech zostane len v plienke. Trošku odsajte materské mlieko pred dojčením, aby sa chlapček nezadúšal, ak mlieko vyteká prúdom. Nechajte ho chvíľu sať váš malíček, aby sa ukľudnil. Nenechajte ho úplne vyhladovať, nech neplače od hladu, ale tiež ho násilne nebuďte, aby bol oddýchnutý. Pokúste sa nájsť vhodnú polohu; vo futbalovej polohe to môže ísť pekne. Jemne na dieťa hovorte a nenechajte na sebe znať váš nekľud. Prikladá sa vždy dieťa k prsu, nie prsník k dieťaťu.
Hryzenie pri dojčení: Prvé náznaky hryzenia sa môžu objaviť už v pôrodnici v dôsledku chybného spôsobu prisatia. Ďalšie prejavy prichádzajú s pocitom prvého prerezávania zúbkov. Pokiaľ ide naozaj o zúbky, potom napätie v ďasnách môžu zmierniť chladiace gély. Dojčenie sa prispôsobuje tak, že napríklad priložíte dieťa k prsníku „hlbšie“, alebo si pomôžete pri prikladaní vložením ukazováku, ktorý utlmí prvé hryzenie. Pomáha aj dojčenie v noci či hneď po prebudení, kedy je dieťa v polospánku. Cucanie bradavky zase môže svedčiť o nutnosti upraviť prisatie, a tak nájsť vhodnejšiu polohu, aby dieťa obsiahlo hlavne dvorec, a nie len „slamku“ čiže bradavku. Mlieko sa spúšťa vďaka stimulácií dvorca, bradavka je iba vývod. Pokiaľ je dieťa ešte staršie a úplne si uvedomuje, že hryzie, tak je najlepšie vložiť malíček do kútika úst a dieťa od prsníku odobrať, pozrieť sa mu do očí a vysvetliť mu jednoducho slovo „nie“.
Cisársky rez: Aj po cisárskom reze je dojčenie možné a dôležité. Kontakt koža na kožu platí aj pre deti narodené cisárskym rezom, kde však samozrejme dieťa nemôže byť položené na brucho matky, ale na hornú časť hrudníka k prsníkom, kde nebude lekárovi prekážať v dokončení operácie - teda priečne cez prsníky matky alebo bruškom na rameno matky hlavou smerom k prsníku.
Výživa matky a podporné prostriedky
Počas rozbiehania laktácie môžete mať zvýšenú potrebu piť. Dôležité je dodržiavať normálny pitný režim a počas dňa vypiť cca 2 litre tekutín. Všetko však treba robiť s mierou, nadmerný príjem tekutín nie je nutný. Niektoré mamy tvrdia, že im na tvorbu mlieka pomohli prírodné hroznové mušty alebo čaje (pozor však na niektoré bylinné čaje - môžu, naopak, tvorbu mlieka zastaviť). Z byliniek sa traduje napríklad aj pozitívny účinok senovky gréckej (Trigonella foenum-graecum) a benediktu lekárskeho (Cnicus benedictus). Nemali by sa však používať preventívne ani ľahkovážne. Lieky na rozbehnutie laktácie neexistujú. Na podporu tvorby mlieka môžete po konzultácii s lekárom vyskúšať napríklad BEBACARE Mama Lacto+, ktorý obsahuje semená senovky gréckej na podporu laktácie a je vhodný ihneď po pôrode, alebo tabletky z lucerny siatej (Alfa alfa).
Odsávanie materského mlieka: Odsávanie materského mlieka môže byť prospešné pre stimuláciu tvorby mlieka, najmä ak je bábätko spavé, alebo je oddelené od matky. Ak už dokrmujete umelým mliekom, vždy najprv bábätko priložte a až potom dokrmujte v prípade potreby. Dôležité je, aby mlieko z prsníkov odchádzalo, inak sa ho viac tvoriť nebude. Ak sa bábätko nechá po pôrode spolu s mamičkou, je veľký predpoklad, že sa aj samo prvýkrát prisaje. Ak je aj mamička od bábätka odlúčená, čo sa žiaľ niekedy jednoducho stáva, je dobré si kolostrum odstriekavať a podávať potom vhodným spôsobom bábätku. Je to pre neho veľmi prospešné a pomáha mu prekonať prípadné zdravotné komplikácie. Pri odsávaní si dajte pred seba foto vašej dcérky. Aby fungoval aj kontakt.
Skladovanie materského mlieka
Správny spôsob skladovania materského mlieka je kľúčový pre zachovanie jeho nutričných hodnôt. Materské mlieko by malo byť skladované v sterilných nádobách alebo jednorazových vreckách určených špeciálne pre skladovanie materského mlieka. Ideálna teplota pre skladovanie materského mlieka v chladničke sa pohybuje v rozmedzí 0 až 4°C. V prípade, že je materské mlieko uložené v chladničke, odporúča sa umiestniť ho na zadnú časť, kde je teplota najstabilnejšia.
Pri zmrazovaní materského mlieka by sa takisto mali dodržiavať isté zásady - dôležité je použiť špeciálne nádobky určené na zmrazovanie, ktoré sú vyrobené z bezpečného materiálu, ako je napríklad BPA-free plast. Je vhodné mlieko zmrazovať v menších porciách, aby sa minimalizovalo množstvo, ktoré je nutné rozmraziť naraz. Optimálna teplota zmrazovania materského mlieka je -18°C alebo nižšia.
Ako dlho materské mlieko skladovať?
- V chladničke (4°C alebo menej): 4 dni
- V mrazničke (-18°C alebo nižšia): až 6 mesiacov
Rozmrazovanie materského mlieka by malo prebiehať v chladničke, prípadne v miske s vlažnou vodou. Rozmrazené mlieko by sa už nemalo znovu zmrazovať.
Dojčenie v dlhodobejšej perspektíve
Dojčenie je nádherný dar, ktorý príroda dala ženám. Dar pre oboch - pre dieťa i matku samotnú. Vraví sa, že dojčenie je veľkou obetou ženy pre zdravie dieťaťa. Pravdou je, že tento spôsob kŕmenia nie je prospešný len pre dieťa, ale aj pre matku samotnú. Materské mlieko je ľahko stráviteľné, strávi sa až 4 x rýchlejšie a ľahšie (za 1,5-2 hod) ako umelé mlieko. Pre bábätko je to optimálna výživa do šiesteho mesiaca. Preto je dôležité dojčiť tak dlho, ako to bude možné.
Imunologické okienko a zavádzanie príkrmov
Nočné dojčenie 1-2 krát v noci je normálne aj u starších dojčiat, ktoré už prijímajú príkrmy. Ak doktorka odporučila začať na noc dokrmovať kašou, je to možné, napríklad 2-4 čajové lyžičky večer pred kúpaním a potom, samozrejme, dojčite. Zavádzajte zeleninové aj ovocné príkrmy neskôr. Jogurty atď. vždy aplikujte tak, že necháte OCHUTNAŤ pár lyžičiek a potom dodojčíte. Bábätko si tak dobre zvykne a vy môžete vypozorovať prípadné reakcie na potravu (vyrážka, bolesť bruška, stolica). Postupne zvyšujte množstvo potravy, a bude sa tak pomaly a podľa prírody znižovať tvorba materského mlieka.
Návrat k častejšiemu dopytu po dojčení u starších dojčiat (napríklad v 9. mesiaci) môže byť spôsobený tak prerezávaním zubov, ako aj separačnou úzkosťou, potrebou byť mamičke na blízku a tzv. si ju poistiť. Ideálne je ponúkať dojčenie aj príkrmy naďalej. Majte trpezlivosť, vaše materské mlieko je najlepším liekom na trápenie so zúbkami, aj keď v lekárni si môžete zaobstarať rôzne chladiace gély. Zároveň je dojčenie pre dieťa uistenie sa o materskej láske.
Samoodstavenie dieťaťa
Podľa WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) je odporúčané dojčiť po dobu 6 mesiacov a ďalej s príkrmami do dvoch rokov a viac. Samozrejme vždy zásadne záleží na mamičke a bábätku, ako dlho si prajú a vyhovuje im dojčiť. Dlhodobé dojčenie má nesporné výhody z hľadiska zdravia vrátane toho psychického, ale vždy by malo vyhovovať obidvom stranám.
Samoodstavenie dieťaťa je ideálnym spôsobom ukončenia dojčenia. To znamená, že dieťatko si určí postupné ukončenie, alebo sa rozhodne mamička a začne s postupným nahradzovaním dojčenia kvalitnou a výživnou náhradou. Prirodzené odstavovanie sa z pravidla deje tak, že dieťatko prestane vyžadovať dojčenie cez deň, postupne potom ďalšie, ktoré nie sú tak dôležité a na záver sa lúči s dojčením, ktoré bolo pre dieťa vždy najdôležitejšie, väčšinou ranné po prebudení alebo uspávacie.
Môže sa stať, že vytekanie mlieka môžete pozorovať aj 8 mesiacov po pôrode. Už len skutočne málo žien pozoruje vytekanie mlieka aj napríklad rok a neskôr po pôrode, často už len v prípade veľmi dlhej pauzy medzi dojčeniami. Toto sa raz iste upraví, hoci je pochopiteľné, že teraz to spôsobuje praktické problémy. Okrem vložiek do podprsenky ešte existujú aj zberné mušle, pokiaľ by ste mali potrebu zbierať väčšie množstvo mlieka, než vložky zachytia.
Dojčenie je krásna vec, viac-menej je veľmi propagované a matky niekedy trpia psychicky, že nie je mlieka nadbytok. Spomeňte si častejšie na vetu - každá kvapka môjho mlieka je pre moje dieťa to najlepšie a každý deň je k dobru.
tags: #do #kolkych #dni #sa #spusti #laktacia