Všetci vieme, že každé bábätko má iný, individuálny vzorec spánku či kŕmenia. Niektoré spia v noci viac, iné budia rodičov svojím plačom v pomerne krátkych intervaloch. Najmä novorodeniatka počas prvých týždňov vôbec nerozlišujú medzi dňom a nocou. Napriek tomu je spánok pre bábätká veľmi dôležitý z viacerých dôvodov. Hlboký, neprerušovaný spánok bábätka je pre mnohých rodičov skôr utopická predstava než realita. Rodičia chcú jasné odpovede: Koľko by malo bábätko spať? Prečo sa budí každú hodinu? Ako dosiahnuť, aby spalo pravidelnejšie? Dobrá správa je, že kvalitný spánok bábätiek nie je založený na „čarovných rituáloch“. Dôležité je vedieť, ako detský spánok funguje. Mnoho nových rodičov si myslí, že bábätká podliehajú takému istému spánkovému režimu ako dospelí. To je však veľký omyl. Bábätká, a špeciálne novorodenci, majú špecifický spánkový režim. Tento článok vám prezradí, koľko by malo spať bábätko, prečo je spánok taký dôležitý a ako dodržiavať pravidelné rituály pred spaním, pričom sa pozrieme aj na rôzne vedecké perspektívy a odporúčania týkajúce sa spánku dojčiat.
Spánok Novorodenca: Prvé Týždne a Mesiace Života
Spánok je pre ľudský vývoj v ranom veku nevyhnutný. Novorodenci rýchlo rastú, vyvíjajú sa a spánok je pre ich mozog primárnou aktivitou. Počas prvých mesiacov života bábätká spia väčšinu dňa. Novorodenec bežne prespí až 20 hodín denne. Ako sme už spomínali, bábätko, ktoré si prinesiete z pôrodnice, neoddeľuje deň od noci. Podobne sa u neho neriadi žiadnym pravidlom ani striedanie spánku a bdenia. Dieťatko je v podstate schopné zaspať a odpočívať kedykoľvek, pokiaľ ho netrápi hlad a je spokojné. Novorodenci ešte nemajú vyvinutý cirkadiánny rytmus. To znamená, že nedokážu rozlíšiť deň a noc. Trvá to niekoľko mesiacov, kým sa u nich tento rytmus vybuduje.
Spánok do 2 týždňov: Novorodenci k spánku pristupujú v podstate veľmi jednoducho - spia, keď sú unavení. Tento fakt vy ani bábätko nijako zásadne neovplyvníte. Netlačte teda na pílu a keď váš drobček spí, nechajte ho jednoducho spať. Pokiaľ toto prevedieme do reálneho času, buďte pripravená, že v prvých niekoľkých týždňoch vás k sebe bábätko zavolá každé 2 - 3 hodiny, tzn. zobudí sa zhruba 6 až 8-krát počas 24 hodín. Dobrou správou je, že po každom kŕmení zase takmer okamžite znova zaspí. Treba podotknúť, že tento režim je obvyklý u novorodencov, ktorí dostatočne pijú a pohodlne spia. Navyše, bábätká majú oveľa menšie žalúdky ako dospelí. Preto je aj frekvencia kŕmenia oveľa častejšia. Dojčení novorodenci sa kŕmia spočiatku zhruba každé 2 - 3 hodiny. U detičiek na dojčenskom mlieku každé 3 - 4 hodiny. Novorodencov je potrebné kŕmiť aj v noci.
Bábätká trávia približne polovicu času, ktorý spia, v štádiu snívania, nazývanom REM spánok. Novorodenec do tretieho mesiaca najskôr vstupuje do ľahkého REM spánku, je v ňom približne 15-20 minút. V tom REM spánku bábätkom trhá a myká. Pokiaľ nie je zavinuté a má voľné ručičky, a uspávate ho hojdaním na rukách, potom ho chcete položiť do postieľky a nepodarí sa vám to ani na dvadsaťkrát. Pri každom pokuse mu trhne rúčkami, začne si nimi šúchať tvár a je hneď hore. Preto treba vyčkať po uspatí na rukách a držať ho, až kým neprejde do hlbokého spánku. Ak sa vám bábätko budí po desiatich minútach, zvykne ho rušiť Moorov reflex. Novorodenecký spánok je však nepredvídateľný, niektoré deti ťahajú trojhodinové cykly prvé týždne života a iné kúskujú po polhodinách. Nedá sa povedať, ako by mal novorodenec spať, lebo v prvých mesiacoch je všetko normálne.
Spánok novorodenca: Čo môžete očakávať
Bdelé okno je čas medzi prebudením a ďalším spánkom. Tieto okná sa, podobne ako samotný spánok, priebežne menia. Spočiatku je novorodenec hore len veľmi málo, postupne sa to však predlžuje. Deťom mladším ako 3 mesiace sa neodporúča byť hore viac ako 2 hodiny. Staršie deti sú schopné zaspať po 2 až 2 ½ hodinách od zobudenia. Ak chcete dieťaťu nastaviť režim, musíte ísť na to postupne a „nenásilne“. Prečo? Pretože umelé predlžovanie bdelého okna vám nemusí pomôcť predĺžiť spánok - skôr naopak. Príliš dlhé bdelé okno zvykne mať opačný účinok. Veľmi unavené dieťa ťažšie zaspáva a často spí kratšie. Hoci každé dieťa dáva únavu a pripravenosť na spánok najavo trošku inak, stretávame sa s niekoľkými opakujúcimi sa signálmi. Odsledujte si signály u vášho drobca. Možno bude bábätko plačlivejšie a bude si vyžadovať viac pozornosti. Bežné je však tiež to, že unavené deti sú skleslé a nič ich nezaujíma.
Vývoj Spánkových Cyklov a Potrieb Podľa Veku
Až neskôr začína dieťa rozlišovať medzi nočným a denným spánkom a z času denného spánku postupne ubúda. Tzv. cirkadiánny rytmus, teda striedanie spánku a bdenia, sa vyvíja postupne a je regulovaný prostredníctvom striedania dňa a noci. Pravidelný režim sa začína vytvárať v 6. týždni života a ustáliť by sa mal vo veku 3 mesiacov. Staršie, už ročné dieťa tak prespí 12 - 17 hodín denne. Potom, až do dosiahnutia veku 2 rokov, sa udáva, že väčšina detí strávi viac času spaním ako bdením. Súhrnne, dieťa môže spať približne 14 - 18 hodín denne. Samozrejme, existujú aj individuálne rozdiely, tie však nie sú veľmi výrazné.
Spánkový režim od 2 týždňov do 3 mesiacov: Približne v dvoch týždňoch sa spánkový režim mení a fázy spánku a bdelosti sa postupne začínajú predlžovať. Avšak stále je všetko hlavne v réžii bábätka. A tak namiesto stresu a tlaku, či už konečne spí celú noc, sa mu snažte dodať najmä pocit istoty. Buďte mu nablízku kedykoľvek sa zobudí, bez ohľadu na to, v ktorú nočnú či dennú hodinu to bude. Verte, že toto obdobie utečie ako voda a ešte veľmi radi na neho, aj napriek jeho obtiažnosti a váš spánkový deficit, budete spomínať. Je možné, že práve vaše bábätko patrí k tým, ktoré majú prevrátený nočný a denný režim. Ani z toho si nič nerobte a vydržte. Bábätko začne cez deň viac jesť, čo znamená, že si robí postupne zásoby, aby vydržalo spať dlhšie cez noc. Nočné kŕmenie bábätka a kvalitný spánok Do šiestich mesiacov veku býva nočné kŕmenie nutnosťou, potom ho už môžete začať skracovať.
Spánok dojčiat od 3 do 6 mesiacov: V tomto období už začne vaše spolužitie s bábätkom byť trochu predvídateľnejšie a z pohľadu spánku počas noci veselšie. Vo veku 4 mesiacov prespí celú noc pomerne veľká časť detí. Deti v tomto veku väčšinou spia trikrát počas dňa - denný odpočinok pomáha k lepšiemu spánku v noci. Niektoré deti však vo veku 3 až 6 mesiacov ešte vyžadujú jedno nočné kŕmenie (najmä, ak sú dojčené). Aj tu však platí staré známe, že každé dieťa je iné. Veľakrát sa stáva, že dojčené deti často vyžadujú 1, prípadne aj 2 nočné kŕmenia i v staršom dojčenskom veku. Odopierať im ho za každú cenu by určite nebolo správne. Je dôležité, aby ste v tomto prípade bábätku venovala pozornosť, pretože môže plakať aj z iných dôvodov.
Spánok bábätka po 6 mesiaci veku: Zhruba od 6 mesiacov sú deti schopné v noci spať súvisle až 8 hodín. Navyše, ak sa prebudí a netrápi ich nič zásadné, sú zase zvyčajne schopné samy znovu zaspať. Aby neboli večer preťažené a dobre sa im zaspávalo, mali by ste im ešte stále cez deň dopriať aspoň dve kratšie prespania. Po dosiahnutí šiestich mesiacoch veku je už dieťatko často schopné spinkať až do rána bez kŕmenia.
Spánok detí vo veku 1 až 3 roky: Potreby spánku: Deti vo veku od 1 do 3 rokov potrebujú približne 11 až 14 hodín spánku denne, čo zahŕňa nočný spánok a prípadné denné zdriemnutie. V tomto veku väčšina detí postupne prechádza z dvoch denných spánkov na jeden. Nočný spánok: Väčšina detí vo veku 1 až 3 roky spí 10 až 12 hodín denne. Je dôležité, aby si rodičia vytvorili pravidelný spánkový režim, ktorý zahŕňa ukladanie dieťaťa do postele každý deň v rovnakom čase. Pomáha to dieťaťu cítiť sa bezpečne a podporuje to zdravé spánkové návyky. Denný spánok: Mnohé deti vo veku 1 až 3 roky stále potrebujú denný spánok, ktorý zvyčajne trvá 1 až 3 hodiny. Tento spánok je dôležitý pre zotavenie a rast dieťaťa. Ako dieťa rastie, denný spánok sa môže postupne skracovať alebo úplne vylúčiť, zvyčajne okolo 3. roku života. Spánkový režim: Dôslednosť v tejto rutine je kľúčová, pretože pomáha dieťaťu pochopiť, že sa blíži čas spánku. Problémy so spánkom: V tomto veku sa môžu vyskytnúť rôzne problémy so spánkom, napríklad nočné budenie alebo strach z tmy. Je dôležité reagovať na tieto problémy trpezlivo a s pochopením. Rodičia môžu dieťaťu pomôcť cítiť sa bezpečne, napríklad poskytnutím obľúbenej hračky alebo zavedením nočného svetla. Celkovo je dôležité, aby rodičia sledovali potreby svojho dieťaťa a prispôsobili spánkový režim jeho individuálnym potrebám. Zdravý spánok je v tomto dôležitom období kľúčový pre telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Význam a Dôležitosť Kvalitného Spánku pre Vývoj Dieťaťa
Prečo je spánok pre bábätko dôležitý: Aby bol spánok pre dieťatko naozaj kvalitný, mal by byť nepretržitý, teda čo najmenej prerušovaný, v dĺžke primeranej veku, bez rušivých elementov a v súlade s biologickým cirkadiánnym rytmom. Ak má dieťa dostatok kvalitného spánku, je psychicky vyrovnané a mentálne čulé, vnímavé a pozorné. Mohli by sme povedať, že oddýchnuté dieťa je jednoducho spokojné, sleduje podnety vo svojom okolí a primerane na ne reaguje.
Prerušovaný alebo nedostatočný spánok je veľmi nebezpečný, pretože poškodzuje mozog. Okrem toho má za následok:
- Vyčerpanosť: Nielen pre dieťa, ale aj pre rodičov.
- Náladovosť: Deti sú nespokojné, mrzuté, podráždené, rýchlo sa rozčúlia.
- Zhoršený kognitívny vývoj: Spánok zodpovedá za posilňovanie a regeneráciu pamäte.
- Znížená vizuomotorická koordinácia.
- Zvýšenie rizika detskej obezity: Najmä v prvom roku života.
- Spomalenie rastu a vývoja: Keďže počas spánku sa uvoľňuje rastový hormón.
Je dôležité si uvedomiť, že definícia „kvalitného“ spánku je pre bábätká dosť iná ako pre dospelých. Bábätká väčšinou spia „kvalitne“, keď sú v tesnej blízkosti s matkou (v nosiči alebo v posteli), často potrebujú dojčenie, aby mohli zaspať na prsníku, a tiež potom, aby ďalej spali, ak sa prebúdzajú, a ich spánkové cykly sú krátke a trvajú oveľa menej, než si ľudia predstavujú a ženy prajú. Nie je typické, aby dojčené bábätká spali súvisle dve či tri hodiny. Je omnoho typickejšie, že potrebujú veľmi časté dojčenie a že spia v relatívne krátkych, no postačujúcich úsekoch. Toto sa s vekom bude postupne meniť.
Budovanie Zdravých Spánkových Návykov a Optimálne Spánkové Prostredie
Podporte správne spánkové návyky dieťatka: Stlmte pohybovú aktivitu. Zariaďte, aby v miestnosti, kde ukladáte bábätko na spánok, nebol ruch alebo výrazne rušivé elementy. Odporúča sa tiež stlmenie svetla, zatiahnutie závesov a či žalúzií. Pravidelné večerné rituály, ako je kŕmenie, kúpanie, nosenie na rukách a hladkanie bábätka pomáha pri vytvorení správneho návyku na spánok. Do takejto rutiny môže patriť kúpanie, spievanie uspávanky, čítanie knižky či masáž. Tichá zvuková kulisa, napríklad zvuk ventilátora, tichá hudba alebo tikanie hodín, môže pomôcť vášmu dieťaťu lepšie spať. Už v maternici sa bábätka vyvíjajú obklopené istým hlukom. Preto môže byť pre niektoré detičky problematické zaspať v úplnom tichu. Bábätká často dobre zaspávajú pri zvukoch práčky, vysávača a digestora.
Vnútorné hodiny alebo aj cirkadiánny rytmus pomôžete nastaviť tak, že budete dieťa počas dňa nechávať na svetlých miestach, ideálne s prirodzeným svetlom. V noci zas zatiahnite a odstráňte intenzívne osvetlenie (svetlá, ale aj obrazovky a monitory). Tma totiž spúšťa v tele produkciu melatonínu - hormónu spánku. Počas nočných kŕmení a prebudení sa vyhýbajte hlasnému rozprávaniu, smiechu či hraniu. Upravte priestor na spanie vášho dieťaťa na pohodlnú teplotu. Malé bábätká ešte nemajú úplne vyvinutý termoregulačný systém. Neznamená to však, že musia byť v prekúrenom prostredí. Za optimálnu teplotu pri spánku sa považuje teplota v rozpätí 18 až 22 °C.
Ukladajte dieťatko na spánok na vhodný detský matrac do postieľky, ktorý ho nebude tlačiť, ani sa doň drobček nebude príliš zabárať. Dôležitou súčasťou pre zdravý spánok bábätka je aj pevný detský matrac, ktorý mu umožní ľahko a správne dýchať. Ideálny matrac pre bábätko je do istej miery flexibilný a dokáže sa prispôsobiť jeho stavbe tela už od narodenia. Matrace do detskej postieľky majú obvykle nižšiu nosnosť a sú zhotovené z priedušných a dobre vetrateľných materiálov. O vysoký stupeň čistoty sa postará aj snímateľný poťah, pretože sa dá prať, čím sa znižuje riziko, že sa vaše dieťatko bude v budúcnosti trápiť alergiami, astmou a dýchacím ťažkosťami.
Dodržujte čas určený na spánok, pričom vystihnite únavu dieťatka. Pri posúvaní pravidelného času nastupuje nadmerná únava prejavujúca sa až neschopnosťou zaspať (takýto stav môže trvať dokonca 2-3 hodiny, niekedy dlhšie). Všímajte si známky únavy už po uplynutí 1 ¾ hodiny od zobudenia.
Na toto bábätko určite nezvykajte:
- Nepravidelný režim spánku: Niektoré dojčatá majú samé prirodzený sklon k pravidelnosti a zvyčajne začnú veľmi skoro spávať po celú noc. Iné bábätká to majú opačne a často sú hladné alebo unavené zakaždým v inom čase. Práve preto potrebujú podporu svojich rodičov, aby si zvykli na určitú pravidelnosť.
- Zaspávanie pri dojčení alebo kŕmení z fľaše: Tento zlozvyk sa najčastejšie objavuje po dosiahnutí 6 mesiacov veku. Dieťatko nevie zaspať bez dojčenia, pričom sa častejšie budí v noci na mlieko, hoci v skutočnosti nie je hladné. Opakované kŕmenie v noci, ku ktorému takéto správanie vedie, má za následok to, že dieťatko potom odmieta jesť cez deň, pretože nepociťuje hlad.
- Ukladanie spiaceho dieťatka do postieľky: Je jednou z ďalších častých chýb rodičov. Kolísanie na rukách alebo v kočíku je v poriadku, ale do postieľky by sa malo ukladať dieťatko, ktoré drieme, nie spí.
Dojčenie a Spánok: Prirodzená Spojitosť a Koncept Laktospánku
Neexistuje niečo také ako spánok bábätiek, ani nič ako kŕmenie prsníkom (dojčenie), existuje jedine spánok na prsníku (laktospánok, resp. breastsleeping). James McKenna, svetový expert na spánok, zaviedol termín "laktospánok", pretože udržanie dojčenia ako takého je do veľkej miery späté s nočným dojčením a spoločným spaním, ktoré dojčenie uľahčuje. Príjem materského mlieka v noci môže tvoriť významnú časť príjmu a môže rozhodovať aj o bezproblémovom dojčení cez deň. Zachovanie alebo ukončenie dojčenia môže priamo súvisieť s tým, či sa rodičia rozhodnú dieťa dať spať samé do inej izby alebo či ho matka prestane v noci dojčiť. Skutočnosť, že bábätko zaspáva pri dojčení na prsníku, môže taktiež byť rozhodujúci faktor pre udržanie dojčenia z dlhodobého hľadiska.
Spánok novorodenca: Čo môžete očakávať
Zaspávať na prsníku je pre bábätká úplne normálne, je to jedna z funkcií dojčenia. Bábätko má aj iné potreby ako hlad. Iné fyzické a psychické potreby nie sú o nič menej dôležité ako hlad. Nemožno ich odsúvať do úzadia len preto, že si logicky zdôvodníme, že nie je hladné. Dojčenie nemá len výživovú funkciu, uspávanie je preto jednou z dôležitých funkcií dojčenia. A aj keď bude bábätko staršie, zostane dojčenie výborným spôsobom, ako ho uspať. A keď podrastie, tak sa samo od seba naučí zaspávať bez pomoci. To dokážu všetky deti, ak ich do samostatného zaspávania netlačíme. Nie je teda potrebné sa snažiť, aby dieťa dokázalo zaspávať bez dojčenia. Raz to bude zvládať úplne samo aj bez našej snahy ho to naučiť. A do toho času práve dojčenie a uspávanie na prsníku nesmierne zjednodušuje nočnú i dennú starostlivosť o bábätká. Navyše, bábätko, ktoré položíte do postieľky, sa pravdepodobne skoro zobudí - preto môže pomôcť, ak ho budete počas spánku nosiť v nejakom nosiči, pretože potom bude spať lepšie a nezobudí sa tým, že sa ho snažíte položiť. Pre mnohé bábätká môže byť samostatné hodinové spanie v postieľke nereálny cieľ. Niektoré bábätká zobudí aj preloženie do postieľky a potom sú opäť hore a toto celé sa opakuje, a tým pádom ukladanie na spánok trvá veľmi dlhú dobu alebo bábätko vôbec nespí. Preto mnohým matkám napríklad pomáha aj to, ak dojčia bábätko po ležiačky na posteli a po zaspatí už s ním nehýbu.
Večer môže byť pre mnohé bábätká náročný. Je bežné, že približne v tomto čase sa všetky bábätká chcú často dojčiť, chcú byť na prsníku neustále a vybratie prsníka z úst spôsobí plač. Preto je dobré umožniť v tomto čase dieťatku sa dojčiť stále, skúste si ho dať do nejakého nosiča a zároveň ho dojčiť alebo si s ním ľahnite a dojčite poležiačky. Netrápte sa, dojčite bábätko bez toho, aby ste sa snažili, aby vydržalo aspoň nejakú dobu bez prsníka. Časté pitie nemôže ublížiť, ani zaťažiť bruško, bábätká sú z tehotenstva zvyknuté na konštantný prísun živín a čím častejšie sa dojčia, tým je to pre ne lepšie. Nemôžu sa „prejesť“. Pre bábätko je dobré, aby trávilo čas v matkinom náručí a väčšina bábätiek potrebuje pomoc pri zaspávaní. Spánok detí a večerné uspávanie a počet prebudení sa v priebehu času menia. A nezávisí to len od dojčenia či hladu bábätka. Bábätká sa budia z rozličných dôvodov a dojčenie im pomáha znovu zaspať. Bábätká sa môžu budiť veľmi často. Intervaly prebúdzania sa nemusia vekom predlžovať. Môže sa stať, že sa bábätká budia častejšie, ako keď boli maličké. Ovplyvňujú ich totiž viac podnety počas dňa, rýchly rozvoj mozgu, spracovávanie nových zážitkov, získavanie nových schopností (otáčanie, sedenie, lozenie, chodenie), rast zúbkov. Je normálne, že v noci sa dieťa upokojí na prsníku a zaspí. Toto bábätká robia, a ak toto matka prijme ako normálne a automaticky mu ponúkne v noci prsník, tak sa obaja menej zobudia a ľahšie naspäť zaspia.
Okamžitý a trvalý kontakt, nevyhnutný predpoklad, Mobbs a kol. označujú ako vzájomné „vpečatenie“. Tento termín však používajú iným spôsobom ako etológ Konrad Lorenz, ktorý ním odzrkadľuje odovzdávanie materskej investície u niektorých cicavcov a iných stavovcov. Stále však tvrdia, že vpečatenie uľahčuje a umožňuje (prinajmenšom) okamžitý a inštinktívny posun novorodenca smerom k vytvoreniu rozpoznania areoly orálnym dotykom, pri ktorom sa dieťa prvýkrát prisaje. Tento úspech Mobbs a kol. Prvé prisatie následne naštartuje tvorbu mlieka, ale aj začiatok špecifického zmyslového a signalizačného vzťahu medzi matkou a dieťaťom, ktoré v najbližších týždňoch pravdepodobne podporí určité smerovanie neurologického rozvoja dieťaťa, vrátane potenciálneho zmarenia nepotrebnej neurónovej regresie podporou zapojenia zmyslov, ktoré zvyšujú hustotu neurónov a zlepšujú prepojenie. Vidíme náznaky týchto možností v nových priekopníckych štúdiách, ktoré ukazujú, že materské mlieko môže uplatniť organizačný účinok pri budovaní „štruktúr“ mozgu primátov významným zvýšením rastu bielej hmoty v porovnaní s dojčatami kŕmených umelou výživou.
Kontroverzia Spoločného Spania (Co-sleeping) a Bezpečnosť Pred SIDS
Otázka, kde by mali dojčatá spať, je dlhodobo diskutovaná a vyvoláva silné emócie aj vedecké nezhody. Rodičia hľadajú najlepšie a najbezpečnejšie riešenia pre svoje deti.
Odporúčania pre prevenciu SIDS:Prvý rok života bábätka je z pohľadu rizika náhleho úmrtia to najrizikovejšie. Zo štúdií vieme, že to najnebezpečnejšie obdobie pre SIDS je vo veku okolo 2. - 3. mesiacov. Prvých 6 mesiacov života dieťatka je obdobie, kedy je najvyššie riziko SIDS. Aj po tomto období bábätko môže zomrieť na SIDS, ale pravdepodobnosť je oveľa nižšia. Takéto dieťa ma nevyvinutý alebo slabo vyvinutý dýchací, srdcovocievny systém, alebo schopnosť reakcie (zobudenie ak nemôže dýchať a pod.). Veľakrát sú veľmi rizikové predčasne narodené deti. Chýba im schopnosť reakcie na obštrukciu dýchacích ciest prostredníctvom zobudenia. Lekári nevedia povedať, ktorému dieťaťu takáto schopnosť chýba a preto nevieme, ktoré dieťa je „zraniteľné“.
Americká akadémia pediatrov (ďalej len AAP) odporúča nasledovné opatrenia, aby ste znížili na minimum prípady SIDS (náhleho úmrtia bábätka počas spánku):
- Spánok v jednej miestnosti, nie v jednej posteli: Bábätká by mali ideálne spávať v jednej izbe s vami, odporúča sa však, aby spali vo vlastnej kolíske alebo postieľke. Spánok pri vás v jednej posteli, nie je pre bábätká vhodný. Kombinácia spoločnej miestnosti a spánku na chrbátiku sa ukázala ako veľmi silná ochrana voči SIDS pre najmenšie bábätká. Rodič má dieťa neustále blízko pri sebe (napr. v prisunutej otvorenej/uzavretej postieľke) a ak sa niečo s dieťatkom deje, hlavne matka sa určite okamžite preberie.
- Bezpečná poloha na spanie: Jediná bezpečná poloha pre spánok bábätka v prvých týždňoch a mesiacoch života je na chrbátiku. Odkedy sa táto poloha pre bábätká začala používať, rapídne sa znížila úmrtnosť novorodencov. Maminky si často robia obavy o to, aby sa bábätko v prípade „grcnutia“ zvratkami/mliečkom nezadusilo, teda nevdýchlo. Majú obavy uložiť bábätko na chrbátik. Avšak. Bez ohľadu na to, či spíte s bábätkom spoločne alebo nie, neukladajte bábätko na spánok na bruško ani na bok. Bezpečná poloha pri spaní je, keď je bábätko na chrbte. Ak bábätko spí na chrbte, je dôležité, aby veľkú časť času cez deň trávilo iným spôsobom (napríklad vo vašom náručí či v nejakom nosiči) ako ležaním v posteli, aby ste sa vyhli „zležanej hlavičke“. V inej polohe ako na chrbte môžu spať bábätká, až keď sami pretáčajú a sú ju schopné samy zaujať a zmeniť.
- Pevný a čistý povrch na spanie: Pevný povrch na spánok je myslený ako pevný a nie príliš mäkký matrac, vankúše na spanie a pod. Rizikom totiž je zapadnutie brady na hrudníček bábätka a prípadne zablokovanie dýchacích ciest, s následným zadusením. V postieľke/posteli nesmie byť vankúš, prikrývka, žiadne voľné mäkké predmety.
- Vyvarujte sa nebezpečným pomôckam: Nie bezpečné pre spánok sú aj detské lehátka, detské hniezda, či nesprávne nosenie, prekryté dýchacie cesty. Pri detských lehátkach aj nesprávnom nosení môže dôjsť k tomu, že dieťatku klesne hlávka a znepriechodnia sa dýchacie cesty, hrozí zadusenie. Zároveň pri nesprávnom naviazaní, otočení dieťatka v lehátku alebo v hniezde blízko k okraju, hrozí znovu vdychovanie oxidu uhličitého, čím sa zvyšuje riziko priotrávenia, zadusenia.
- Dojčenie ako ochranný faktor: Exkluzívne dojčené bábätká majú nižšie riziko voči SIDS ako novorodenci na umelom mlieku alebo bábätká na zmiešanej výžive (MM a dokrmovanie UM). Dojčenie znižuje riziko infekcie a následnej sepsy.
- Vyvarujte sa prehriatiu: Prehriatie významne zvyšuje riziko SIDS. Kontrolujte teplotu bábätka na zátylku.
Spoločné spanie (Co-sleeping) - iná perspektíva:Napriek odporúčaniam niektorých organizácií proti spoločnému spaniu, mnohí odborníci a rodičia zastávajú iný názor, poukazujúc na evolučné a biologické výhody. Spoločné spanie znamená spánok bábätka a matky v jednej posteli. Ide o bežný, normálny a žiaduci spôsob nočnej starostlivosti o bábätká, ktorý bábätká v histórii bežne zažívali. Dojčenie a spoločné spanie idú ruka v ruke. Dokonca aj v USA napriek všetkým kampaniam proti spoločnému spaniu a stigmatizácii spoločného spania v súčasnosti spí spoločne so svojimi deťmi približne polovica rodičov (McKenna, 2004). Mnoho rodičov si pred narodením bábätka kúpi postieľku a neplánuje s dieťaťom spať, ale prirodzene zistia, že sa nočná starostlivosť zjednoduší, a k tomuto objavu dospejú väčšinou tak, že bábätko po nadojčení jednoducho zostane spať v posteli.
Ak sa rozhodnete pre spoločné spanie, môže to priniesť viaceré výhody:
- Nebudete musieť k bábätku vstávať, ani ho po dojčení vracať naspäť do postieľky a báť sa, že sa pri prekladaní prebudí, čím sa zjednoduší dojčenie.
- Dojčenie a spoločné spanie sa vzájomne podporujú, spoločné spanie pomáha dojčeniu.
- Pomôže vám to pri budovaní vzťahovej väzby so svojím bábätkom.
- Nezobudíte sa úplne a začnete bábätko dojčiť v polospánku a ani ono sa väčšinou nezobudí úplne. Rýchlejšie a skôr zaspíte.
- Nebudete ako matka vytrhnutá z hlbokého spánku, pretože sa vaše spánkové cykly zosúladia.
- Svojím dýchaním budete pomáhať dýchať aj svojmu bábätku. Vaše bábätko nebude spať neprimerane hlboko, čo ho bude chrániť pred príliš dlhými pauzami medzi nadýchnutiami.
- Budete dojčiť dlhšie.
- Budete regulovať teplotu bábätka.
- Budete bábätku poskytovať istotu a budete môcť rýchlejšie reagovať na jeho potreby.
- Vaše bábätko bude menej plakať.
Spoločné spanie odporúčajú mnohí odborníci ako aj zdravotnícke organizácie ako Akadémia laktačnej medicíny (2008) či UNICEF (2005), ktoré zároveň hovoria o tom, že spoločné spanie je prevenciou pre syndróm náhleho úmrtia dojčaťa (SIDS). Matky inštinktívne spia so svojimi deťmi tak, že sú k nim obrátené tvárou. Pre dojčiace matky je naozaj náročné držať svoje bábätká mimo svojej postele, čo sa dá vysvetliť skutočnosťou, že telo matky je jediné prostredie, na ktoré je novorodenec prispôsobený. Je to matkino telo (z behaviorálneho i fyziologického pohľadu), ktoré neuveriteľne citlivo kontroluje zraniteľné ľudské mláďa a za predpokladu, že tehotenstvo bolo bez fajčenia a matka nepije alkohol, je to „pridaná hodnota“. Určite telo matky nie je nehybná smrtiaca zbraň, nad ktorou nemá matka žiadnu kontrolu a na ktoré ani jej dieťa neponúka žiadnu spätnú väzbu.
Ako sa môžete pripraviť na spoločné spanie, aby bolo bezpečné?Pre spoločné spanie maličkých bábätiek existujú zásady, ktoré je dobré dodržať na to, aby bolo bezpečné. Je zrejmé, že situácia je iná, ak ide o spanie so starším viacročným dieťaťom, v porovnaní so spaním s novorodencom. Správanie dojčiacej matky a dojčeného bábätka je za bežných okolností regulované biologickými mechanizmami, ktoré zaručia bezpečné spanie. Dojčenie je jeden z faktorov, ktorý zaisťuje bezpečný spánok; kŕmenie umelou výživou patrí medzi možné rizikové faktory.
- Zabezpečte dostatočne veľký priestor na spanie pre seba i pre bábätko.
- Zabezpečte posteľ tak, aby sa z nej bábätko nemohlo spadnúť a aby ste ho vy nemuseli celú noc strážiť a báť sa, či nespadne. Zábrana proti spadnutiu by nemala byť taká, aby sa do nej bábätko mohlo zakliesniť či zaboriť tak, aby nemohlo dýchať.
- Pri spoločnom spaní je potrebné, aby bábätko spalo popri vašom boku a bolo v polohe na chrbátiku, nie na brušku; nemá byť umiestnené na vašom hrudníku, odkiaľ by sa mohlo zosunúť dolu.
- Odstráňte z postele veľké, ťažké vankúše, veľké, ťažké periny ako aj všetky ostré predmety či zakryte ostré hrany, prípadne čokoľvek, do čoho by sa mohlo bábätko zamotať či zaboriť tak, že by nemohlo dýchať; majte v posteli minimum vecí (nedávajte do nej napríklad plyšové hračky).
- Matrac na posteli má byť primerane tvrdý, rovný a posteľ bez ťažkých perín, ťažkých vankúšov či predmetov, do ktorých by sa bábätko mohlo zaboriť či zamotať.
- Bezpečné spoločné spanie zaisťuje kontakt koža na kožu (matka vyzlečená od pol pása nahor, bábätko vyzlečené len do plienky). Vďaka nemu sa dá zabezpečiť aj bezpečné spoločné spanie s predčasne narodeným bábätkom - na zaistenie bezpečného dýchania takého bábätka použite špeciálne zásady pre predčasne narodené deti, prípadne špeciálnu košeľu pre predčasne narodené deti, ktorá im hlavičku udrží v pozícii zaisťujúcej správne dýchanie a priechodnosť dýchacích ciest.
Čomu sa treba pri spoločnom spaní vyhnúť:Medzi rizikové faktory pre spoločný spánok s bábätkom patrí aj to, ak vy alebo váš partner, ktorý tiež spí s vami v posteli:
- Ste pili alkohol alebo fajčíte.
- Ste neprimerane unavení.
- Beriete lieky, ktoré môžu ovplyvňovať váš spánok či schopnosť zobudiť sa (lieky proti bolesti, antihistaminiká, lieky na spánok a pod.) alebo beriete drogy.
- Máte v posteli zvieratá alebo staršie deti.
- Máte extrémne dlhé rozpustené vlasy, do ktorých by sa dieťa mohlo zamotať.
- Ste extrémne obézni.
Ďalej sa vyhnite:
- Nezaspite posediačky s bábätkom v náručí.
- Nespite s bábätkom inde než v posteli, ktorú ste vopred zabezpečili.
- Nespite v kresle či hojdacom kresle, na sedačke, na gauči, vo vodnej posteli, na príliš mäkkom či príliš preliačenom matraci, či inde, kde by sa bábätko mohlo dostať do polohy, v ktorej nemôže dýchať.
- Nedávajte bábätko spať niekde, kde je medzi koncom matraca či postele a napríklad stenou miesto, do ktorého by mohlo zapadnúť alebo by sa mohlo zaboriť.
- Nedávajte bábätko do zavinovačky či do príliš veľkého množstva oblečenia, aby ste zabránili prehriatiu.
Kritika štúdií proti spoločnému spaniu:James McKenna už pred mnohými rokmi poukázal na to, prečo je vykonávanie výskumov o spánku bábätiek také ťažké a od podstaty neobjektívne. Vysvetlil, že sa to celé odvíja od paradigmy - teda od toho, s akými kultúrnymi predstavami o „dobrom a kvalitnom spánku“ výskumníci do prípravy štúdií vstupujú. James McKenna uvádza, že prvé výskumy o spánku bábätiek sa začali v 20. storočí robiť a doteraz sa robia na modeli bábätiek, ktoré sú málo dojčené alebo sú úplne kŕmené umelou výživou, ktoré spia mimo spoločnej rodičovskej postele a mimo spálne rodičov a ktoré sa za „dobré“ považujú vtedy, keď sú rýchlo „samostatné“ a ich „dobré“ spánkové návyky sú definované ako neprerušovaný spánok v noci bez potreby toho, aby sa o ne rodičia v noci starali. Vedci už pri prvých štúdiách o spánku namiesto pozorovania a opisovania toho, ako v skutočnosti bábätká spia a aké sú ich potreby v noci, použili svoje vlastné predpojaté predstavy o tom, ako by podľa nich bábätká mali správne spať, a za „správne“ a „vhodné“ označovali to správanie, ktoré zodpovedalo ich predstave o spánku - teda myšlienke, aby bábätko bolo čo najskôr zo spálne rodičov preč a aby ich svojou prítomnosťou v noci neotravovalo. Tieto boli kritériá, ktorým výskumy o spánku podliehali a podliehajú. Podľa nich sa v štúdiách hodnotí, či bábätko spí „kvalitne“ alebo nie.
Zaujímalo by nás, koľko epidemiologických zistení (týkajúce sa spoločného spania s dieťaťom) by boli odlišných, ak, ako je bežné v psychologických prieskumoch, pred spravovaním citlivých otázok pre kontrolné rodiny, sa vynaložilo úsilie na overenie ako rodičia vnímajú, interpretujú a odpovedajú na otázky o mieste spánku. V predchádzajúcej štúdii vo Veľkej Británii, Ball a kol. (17) zistila, že keď sa opýtali rodičov kde ich dieťa spalo noc predtým, veľa rodín malo tendenciu odpovedať podľa očakávania, čo bola postieľka, namiesto toho, kde dieťa skutočne spalo (aspoň na časť noci), čo bolo v rodičovskej posteli. Skutočne, až po ďalšom skúmaní a preformulovaní pôvodnej otázky „kde vaše dieťa spalo“ Bollovej výskumný tím zistil, že 40% z detí, ktorých rodičia pôvodne hlásili, že spali samé vo svojich postieľkach, spali v skutočnosti časť alebo väčšinu noci s rodičmi.
Domnievame sa, že to nie je prekvapujúce vzhľadom na skutočnosť, že väčšina dojčiacich matiek nakoniec skončí pri spoločnom spánku (aspoň občas), často nečakane (18), a že ich bábätká sú zjavne vystavené nízkemu riziku SIDS. Skutočne, niekde počas prvých troch mesiacov po pôrode, mnoho, ak nie väčšina, dojčiacich matiek začne spať spolu s bábätkom (aj keď nie nevyhnutne celú noc a každú noc), pretože sa to ukázalo ako úspešný prostriedok na riešenie problémov s dojčením. Spoločný spánok tiež efektívne redukuje nočný plač dojčiat, zabezpečuje lepší spánok pre matku i dieťa a dochádza k väčšej emocionálnej spokojnosti a pripútanosti vďaka tesnejšiemu kontaktu (6).
Výchova k Samostatnému Zaspávaniu a Riešenie Spánkových Problémov
Kvalitný spánok bábätka nie je o dokonale načasovaných rituáloch, presných návodoch ani o tom, aby ste ako rodič fungovali bezchybne. Každé dieťa má vlastné tempo. Niektoré si rýchlo vytvorí rytmus, iné si ho buduje postupne. Neexistuje univerzálny vzorec, ale existujú princípy, ktoré fungujú u väčšiny detí: sledovanie signálov únavy, primerané bdelé okná, pravidelná rutina, rešpekt k potrebám dieťaťa a váš pokoj. Ak sa vám nepodarí dodržať všetko každý deň, nič sa nedeje.
Spánok novorodenca: Čo môžete očakávať
Naučiť dieťatko na rutinu chce čas, avšak dobrý večerný „rituál“ mu pomôže upokojiť sa a nastaviť sa na to, že je čas ísť spať. Cieľom je naučiť dieťa zaspávať samo. Existuje viacero metód a stratégií, ako na to. Opäť musíme pripomenúť, že ani v tomto prípade nie je možné určiť jeden univerzálny postup. Metódy tréningu spánku, ktoré fungujú pre jedno dieťa, nemusia fungovať pre druhé. Okrem toho sa u vašej ratolesti môže postupne meniť to, čo naň funguje. Samostatné zaspávanie neznamená, že rodič odíde a dieťa necháva vyplakať. Rodič je v miestnosti a pomáha dieťaťu sa upokojiť.
Nepravidelný spánok sprevádzaný plačom, nekonečným uspávaním a množstvom nočných prebudení potrápi veľa novopečených rodičov. Mnoho nových rodičov si myslí, že bábätká podliehajú takému istému spánkovému režimu ako dospelí. To je však veľký omyl. Rodičia sú často zaskočení okolo tretieho mesiaca, keď sa spánok rapídne mení a oni nevedia, čo sa deje. Práve informovanosť im v prvých mesiacoch života veľmi pomáha v tom, aby dieťa spalo čo najlepšie a aby bola celá rodina vyspatá primerane veku potomka. Určite nikto neočakáva od trojmesačného bábätka, že prespí celú noc, to ani nie je vhodné.
Zuzana Guzmická, priekopníčka v oblasti poradenstva pri problémoch detského spánku, zdôrazňuje, že každý prípad je potrebné individuálne zanalyzovať. Nesilím spánok len do postieľky a neignorujem pritom iné veci, ako je nepokojné dojčenie, reflux, alergie. Pozerám sa, či dieťa dýcha nosom alebo ústami, či často nezvracia, či je pri dojčení pokojné. Psychika maminky aj rodinné vzťahy zohrávajú veľkú úlohu. Alfou aj omegou jej činnosti je individuálna forma poradenstva pre rodičov. Rodičia vyplnia 6-stranový dotazník, lebo ich potrebuje dobre poznať. Niekedy totiž ciele rodičov nie sú primerané a spoločne sa ich snaží prispôsobiť veku. Spoločne vyberáme spôsob, ako dieťa naučiť zaspať bez pomoci dojčenia, keď má napríklad už 12 mesiacov a inak nezaspí. Nepovažujem za zásadné, aby rodič nebol v miestnosti a vo väčšine prípadov je po celý čas pri dieťati, nepotrebujeme, aby zaspávalo bez neho. Rodič je v miestnosti a pomáha dieťaťu sa upokojiť.
Kritické hlasy hovoria o tom, že keď necháme bábätko plakať alebo mu v rámci spánkového tréningu obmedzíme dojčenie, môžeme tým narušiť vzácnu väzbu matka - dieťa. Avšak, viaceré štúdie sledujúce deti, ktoré prešli behaviorálnymi spánkovými intervenciami, tieto názory nepotvrdili, naopak potvrdili, že sú efektívne pri riešení detskej behaviorálnej insomnie a sú absolútne bezpečné. Učenie spať je v zahraničí bežné. Žiadna väzba sa tým nenarušuje, práve naopak. Ak nevyspatá mamina dostane popôrodnú depresiu, môže to mať závažné dôsledky. Mnoho klientok v popôrodnej depresii sa potom nevládze o dieťatko poriadne starať alebo sa mu dostatočne nevenujú.
Časté misconception a praktické rady:
- Zúbky a spánok: Zuby sú bežne diskutovaná téma a rodičia si nimi často aj 2 roky vysvetľujú časté nočné budenie. Iní rodičia si zúbok všimnú až vtedy, keď sa prerezal a na spánku sa to nijak neodrazilo. V spánku totiž bolesť cítime omnoho menej.
- Cumlík: Na jednej strane môže narušiť dojčenie a kazí prisatie, ale z pohľadu spánku je cumlík rušivý návyk, lebo dieťa ho v prvých mesiacoch nevie nájsť, tým pádom sa často budí.
- Spánkové regresie: Spánková regresia je dočasné zhoršenie spánku, ktoré súvisí s psychomotorickým vývinom dieťaťa. Prejavuje sa napríklad tým, že sa u bábätka objavia problémy so zaspávaním - má problém zaspať, zaspávanie trvá dlhšie, prípadne ho sprevádza veľa plaču. Môže tiež dôjsť ku skráteniu alebo vynechaniu spánku, zhoršeniu nálady a podobne. Spánkové regresie prichádzajú okolo veľkých psychomotorických míľnikov ako štvornožkovanie, chodenie, rozprávanie. Vtedy sa spánok dočasne naruší. V drvivej väčšine prípadov sa vie spánok skutočne zlepšiť a ozaj sa dostať z desiatich budení za noc na dve-tri, čo je veku primerané.
- Nepredvídateľnosť vs. rutina: Hoci pre novorodencov platí, že "v prvých mesiacoch je všetko normálne", a snaha o pevné rutiny nie je namieste, pretože malé dieťatko jednoducho potrebuje ísť spať vtedy, keď javí známky únavy, pre staršie dojčatá sa odporúča vytvárať spánkové návyky - snažiť sa o približný čas zaspávania aj vstávania. Prvotný režim pravidelných spánkov sa odporúča od piateho - šiesteho mesiaca. Stabilná a predvídateľná spánková rutina a láska rodičov sú základ.
- Nosenie a kočíkovanie: Maminky určite môžu využívať cez deň nosenie, ale aj kočíkovanie. Sú to tiež vhodné spôsoby pre uspávanie malých bábätiek.
Kým sú príliš malé, aby to zvládali samé, je dôležité vedieť, že bábätko potrebuje večer istotu vašej prítomnosti, vašu pomoc pri tom, aby mohlo zaspať, a aby sa naučilo, že spinkanie a noc sú bezpečné a že má pri sebe niekoho, kto mu pomôže, aby dokázalo naspäť zaspať.