Dojčenie, prastará a prirodzená súčasť materstva, je pre mnohých ľudí záležitosťou, ktorá by mala ísť bez problémov, ak matka dojčiť chce a bude sa snažiť. Často však pre úspešné dojčenie treba spraviť oveľa viac, než len chcieť. V súčasnej dobe sa stretávame s komplexnou realitou, kde sa snaha o dojčenie stretáva s výzvami, ktoré pramenia z historických zmien, nedostatku informácií a nedostatočnej podpory. Pochopenie týchto faktorov je kľúčové pre zabezpečenie úspešného a napĺňajúceho zážitku pre matku aj dieťa.
Historický Vývoj a Súčasné Výzvy Dojčenia
Počas niekoľkých desiatok rokov v 20. storočí celý vizuálny obraz dojčeného dieťaťa takmer úplne vymizol. Nie je výnimkou, že žena za celé obdobie dospievania nevidí dojčiace sa dieťa. Tento fenomén má korene v hlbších spoločenských zmenách. Práve fakt, že 2 - 3 generácie matiek dojčili veľmi krátko alebo vôbec a že takmer vymizli viacgeneračné rodiny, má tiež výrazný vplyv na túto situáciu. Namiesto toho máme možnosť oveľa častejšie sa stretnúť s vizuálnym obrazom kŕmenia z dojčenskej fľaše, čo podvedome formuje naše predstavy o kŕmení novorodencov.
Pretože väčšina matiek súčasných mladých žien dojčila len veľmi krátko, nedokážu dať správne rady ohľadom dojčenia svojim dcéram. Táto medzigeneračná diera vo vedomostiach je jednou z hlavných prekážok. Navyše, aj medzi lekármi a detskými sestrami je veľa tých, ktorí vyrastali v období kŕmenia dojčenskou fľašou, a preto nie vždy dokážu presne a odborne poradiť. Dojčiace matky tak potrebujú okrem správnych a presných informácií aj podporu.
Významný dopad na percepciu a prax dojčenia mal aj posun pôrodov z domáceho prostredia do nemocníc, ktorý od roku 1958 začal tento proces, pričom pôrodnícky systém v tom čase nebol (z dnešného pohľadu) vôbec nápomocný rozvoju laktácie a utváraniu väzby medzi matkami a deťmi. Hoci tento proces mal krásnu myšlienku poskytnúť v sterilnom prostredí čo najlepšiu starostlivosť novonarodeným deťom a zabrániť prenosu rôznych infekcií, zároveň viedol k akémusi odosobnenému rozvíjaniu vzťahu medzi matkou a jej dieťaťom. Ženy sa vlastne nesmeli dieťatka ani dotknúť, vybaliť ho z perinky, pri manipulácii s ním museli používať rúšku na tvár. O všetko sa staral nemocničný personál, matka mala oddychovať po pôrode. Hoci je oddych dôležitý pre nabratie síl, včasný fyzický, psychický a emocionálny kontakt s dieťaťom môže významne napomôcť k tomu, aby sa matka cítila istejšia, sebavedomejšia a zručnejšia pri starostlivosti o novorodenca.
Generácia našich mám vyrastala „v ústrety pokroku“ a zažívala niečo ako technizáciu rodiny. Tým pádom sa za správne a moderné pokladalo „TO NOVÉ“ - rodiť v pôrodnici, dávať Sunar, na všetko použiť antibiotiká. Spontánnosť a prirodzenosť predchádzajúcich generácií sa niekde v tejto generácii pretrhla. Aj v knihe "Naše dieťa" zo 70. rokov, ktorá bola jediným zdrojom informácií pre mnohé matky, sa napriek výzvam k dojčeniu nachádzalo 90% odporúčaní, ktoré sú dnes považované za „zabijakov dojčenia“. S takouto informačnou výbavou nemali naše mamy a staré mamy veľkú šancu dojčiť dlhšie než pár týždňov.
Tieto historické a sociálne okolnosti formovali naše vnímanie. Deti sa učia opakovaním, a ak malé dievčatko vidí, ako mamička kŕmi mladšieho súrodenca fľašou, bude aj ono svoju bábiku chcieť kŕmiť z fľaše, lebo mu to príde prirodzené. Väčšina z našej generácie (25 - 35 ročných) vnímala ako spôsob kŕmenia jedine fľašu. Teraz však máme šancu uľahčiť situáciu našim deťom, nielen dcéram, ale aj synom. Ak budú naše deti vnímať dojčenie ako niečo prirodzené, možno sa vyhneme tomu, aby o 20 rokov niekto riešil rozličné generačné názory.
Nenahraditeľná Podpora v Období Dojčenia: Partner, Rodina a Okolie
Pohodové dojčenie záleží nielen od pohody a pozitívneho naladenia samotnej matky, ale veľkou mierou sa na dojčení podieľa aj jej okolie. Ak sa matka cíti v bezpečí a dostáva podporu od najbližších - či už od personálu v pôrodnici alebo potom od rodiny doma - je veľká šanca, že počiatočné problémy prekoná a bude dojčiť.
To, či matka bude dojčiť a ako dlho bude dojčiť, výrazne ovplyvňuje aj podpora od partnera dojčiacej matky. Slová, ktoré dojali milióny žien na celom svete, ilustrujú hĺbku partnerovho pochopenia: "Moja žena je typ zameraný na priateľstvá. Vedie hodiny a hodiny dlhých rozhovorov so svojimi priateľkami po celý čas a občas sa mi podarí započuť malé útržky. Nedávno sa rozprávala s priateľkou a hovorili o tom, čomu sa hovorí "spoločné spanie" a počul som tú druhú, ako sa opýtala: „A nie je tvoj manžel zásadne proti? Môj manžel by mi to nikdy nedovolil.“ To mi vyrazilo dych a prenasledovalo ma to niekoľko dní. Takže som sa rozhodol, že sa vyjadrím ako muž a poviem pár vecí priamo. Nemôžem nenávidieť nič z toho, čo robí moju ženu takou matkou, akou je. Nikdy by som nezhodil alebo neznevažoval čokoľvek, čo chce urobiť pre moje deti. Musím sa niekedy tlačiť v maličkom kúte postele? Áno? Ale môj ty bože, ako krásne vyzerá, keď drží moje deti? Aby sa cítili milované a v bezpečí? Vec sa má tak, že toto zažívajú naše ženy len krátke obdobie ich materstva. Nosia naše deti, porodia ich, starajú sa o nich a možno počas toho, ako sú malé, nechajú ich priplaziť sa k nám do postele a pritúliť sa, ale nakoniec naše deti vyrastú a stanú sa „príliš cool“ na maznanie, takže prečo by sme my ako muži mali chcieť ukradnúť im čo i len jedinú sekundu tohto času? Byť matkou je súčasť ich identity a čo je rok alebo tri oproti desaťročiam spoločného života? Chcel by som len povedať, že som hrdý na rozhodnutia mojej ženy ako matky a podporujem každé jedno z nich. Nikdy by som ju nechcel okradnúť o tento čas alebo o tieto obdobia, ktoré sú v skutočnosti tak krátke na to, aby si ich človek neužil. Prosím, rešpektujte svoje ženy ako matky."
Môže mi môj partner pomôcť s dojčením? s Alexandrou Band, DO a Melissou Jordan, MD
Táto myšlienka rezonuje s mnohými matkami, ktoré zdieľajú svoje skúsenosti s partnerskou podporou:
- Iveta, mama 21-mesačnej dcérky, cituje svojho partnera: "Veľmi - citujem: 'Len jej daj, aspoň bude 5 minút ticho sedieť.'"
- Mária, mama 16-mesačného synčeka, hovorí o ranných chvíľach: "U nás to isté - hlavne ráno, keď sa nám ešte nechce ísť z postele, vždy padne veta, prečo mu nedám 'prso', aspoň bude ešte chvíľu ležať a nemusíme vstávať."
- Katarína vyzdvihuje dlhodobú podporu: "Manžel ma podporuje svojou prítomnosťou, podporou a nadšením pre dojčenie a vzťahovú výchovu. Viackrát ma podržal, keď som bola unavená či psychicky na dne (nie z dôvodu dojčenia) a vyšlo mi z úst, že to vzdám. Vždy mi pripomenul, prečo som chcela dojčiť a dal mi silu. Bol a je tým, kto stojí pri mne, aj keď okolie, lekári či hocikto iní ma kritizuje, odsudzuje, nechápe alebo hádže pod nohy polená ohľadom dojčenia. Je to veľmi dôležité a som rada, že práve on je oteckom našich detí."
- Silvia oceňuje diskrétnosť a hrdosť: "Manžel mi vychádza v ústrety vždy, keď chce malinká prsník, aj keď práve máme niekam ísť alebo niečo robiť. Vždy ma podrží, keď niekto komentuje, že veď 14-mesačné dieťa už kojiť nepotrebuje. A vidím na ňom, aký je pyšný, že napriek počiatočným problémom stále dcérku dojčím." Iná Silvia dodáva: "Náš otecko to nechal na mňa a súhlasí s mojím rozhodnutím dojčiť, dokedy nám to vyhovuje. Malý má 27 mesiacov. S láskou sa prizerá, keď malého uspávam dojčením."
- Janka spomína na aktívny prístup: "Chce, aby som kojila, čo najdlhšie, lebo vie, že je to správne a študuje si vaše webové stránky."
- Veronika popisuje komplexnú pomoc: „Môj manžel našu dcéru kŕmil cievkou po prste, kým ja som si odsávala mlieko, podporuje ma v dojčení a v liečení mojich bradaviek, hladil ma, keď som pri dojčení od bolesti plakala, našu dcéru nosí v šatkovom nosiči, prebaľuje do látkových plienok, vstáva s dcérou o piatej ráno a mňa nechá spať ďalšie dve hodiny, kým odíde do práce a všetkým kamarátom vysvetľuje, aké je dojčenie dôležité.“
- Alenka s humorom: "Manžel ma veľmi podporuje, vie, aké je to pre našu dcérku dôležité a aj pre mňa. Dokonca niekedy zažartuje: 'No jasné, že pri tebe je maličká ticho, keď máš "prsko".'"
- Michaela hovorí o prekonaných prekážkach: "Aj nám sa to takto krásne už mnoho mesiacov dojčí vďaka oteckovi. Vďaka jeho starostlivosti, podpore, nočnému vstávaniu, keď bol synček maličký, vďaka kŕmeniu cievkou po prste. Mohla som mu tlačiť ruku, keď ma dojčenie nesmierne bolelo. A teraz je na nás hrdý, keď sa dojčíme kdekoľvek a kedykoľvek to Viliamko potrebuje."
- Viktória sa teší z partnerovej obdivu: "Mňa podporuje a raz mi povedal, že dojčenie je jedna z hlavných vecí, ktoré mi na materstve závidí."
- Jana je nadšená z partnerovej angažovanosti: "Môj manžel podporuje na 120 %! Stále študuje vašu stránku a keď sa niekto čuduje, keď poviem, že by som chcela kojiť do 2-3 rokov, tak vysvetľuje prečo je to dobré pre dieťa. No je parádny!"
- Oľga zdôrazňuje dôležitosť partnera: "Bez manžela by som tie ťažké chvíle nevydržala. Je mi neskutočnou odporou a je šťastný, že sme to všetko zvládli a zvládame a stále povzbudzuje a podporuje. Keby chcel niekto dostať Nobelovu cenu za medicínu, vymyslel by dojčenie."
Tieto príbehy jasne ukazujú, že láska, trpezlivosť, pomoc a podpora v rozhodnutiach zo strany partnera a domáceho prostredia pomáhajú matke lepšie zvládať aj prípadné neúspechy a krízy. Hoci ženy často pociťujú generačný rozdiel v postojoch k dojčeniu zo strany starších žien v rodine, mnohé z nich dojčenie hodnotili kladne a vyjadrovali presvedčenie, že keby ony mali toľko informácií ako dnes, dojčili by dlhšie. Dôležité je vedieť si názorové rozdiely ustáť a robiť si veci po svojom, prípadne vysvetliť prečo.
Intuitívne Dojčenie a Prvé Momenty s Novorodencom
Materské mlieko je ľahko stráviteľné, nezaťažuje ešte nie dostatočne vyvinutý tráviaci systém dieťaťa. Zabezpečuje správny telesný, duševný a sociálny vývoj. Dojčením spĺňame pre novorodenca jednu z jeho prvých základných potrieb, a to potrebu pocitu bezpečia. Už v pôrodnici môže ženu sprevádzať informácia, že s materským mliekom v prsníkoch prichádza už k pôrodu a že jej bábätko má čo piť ihneď po narodení.
Intuitívne dojčenie začína už krátko po pôrode. Pri zdravom novorodencovi vieme pozorovať inštinktívne správanie už počas jeho prvej hodiny života, najmä pri kontakte koža na kožu. Tento proces prebieha v niekoľkých fázach:
- Popôrodný plač: Dieťa sa nedostatkom kyslíka a chladom prvýkrát nadýchne a z pľúcnych mechúrikov vytlačí tekutinu. Jeho pľúca sa po prvýkrát rozširujú.
- Relax: Nastáva ihneď po skončení prvého plaču, sprevádza ho upokojenie dieťaťa, ktoré viditeľne nevykonáva žiadne pohyby.
- Prebudenie: Začína prvým otvorením očí, pohnutím úst a pohybmi rúk a pliec.
- Aktivita: Jeho aktivita sa začína zvyšovať, pohybuje telom, prstami, zdvíha hlavu a už má dlhšie otvorené oči.
- Oddych: Môže nastať kedykoľvek medzi jednotlivými fázami.
- Plazenie: Novorodenec sa na tele matky začne plaziť. Sú to pohyby, ktoré ho posúvajú bližšie k bradavke a dvorcu. Posúva nohy, akoby sa plazil, kĺže sa, hádže alebo tlačí smerom k prsníku.
- Zoznamovanie: Prebieha, akonáhle sa dostane k dvorcu. Začne ho olizovať, ochutnáva kolostrum (ak mu ho matka vytlačí na bradavke), pohybuje ústami okolo bradavky a dvorca.
- Satie a tzv. samoprisatie: Nastáva po krátkej chvíli. Dieťa sa dojčí, koľko potrebuje. Pomôcť mu môžeme stláčaním prsníka.
- Spánok: Prichádza zhruba po 1,5 až 2 hodinách po narodení.
K efektívnemu dojčeniu prispievame tak, že využijeme čas na dojčenie už počas prvého bondingu. Najsilnejší sací reflex má novorodenec do prvej pol hodiny po pôrode. Preto ak sa nám podarí, priložme dieťa na každý prsník. Inšpirovať ho môžeme vytlačením materského mlieka z prsníka. Doplazí sa za jeho vôňou a sladkou chuťou. Dojčenie je forma sociálneho správania, ktorá súvisí so vzájomným učením sa členov dvojice - matka a dieťa.
Ako vlastne prebieha intuitívne dojčenie?
Sledujeme prejavy hladu bábätka a prikladáme ho na požiadanie podľa jeho potrieb. Neobmedzujeme dĺžku dojčenia a čas strávený na prsníku. Zdravý novorodenec sa priemerne potrebuje dojčiť až 8-12krát v priebehu 24 hodín, pričom cyklus jedného satia trvá priemerne 48 až 52 minút. Názory, že dieťa má sať len 15 minút z každého prsníka, sú pre neho obmedzujúce a nedostatočné pre nakŕmenie.
V úvodnej fáze je najdôležitejšie práve kolostrum, prvé materské mlieko, ktoré je husté a mazľavé, a tiež opakované a časté dojčenie bez obmedzení. Prvé dni dojčíme z oboch prsníkov vždy, keď na dieťati spozorujeme prvé prejavy hladu. Podporuje to tvorbu materského mlieka a dieťa má čas a priestor si medzi prsníkmi odgrgnúť. Môže to byť každé 2 až 3 hodiny, ale pokojne aj každú hodinu. Žalúdok novorodenca je po narodení malý a kolostrum je ideálne v množstve aj kvalite. Dieťa sa len učí prijímať a spracovávať potravu, postupne si rozťahuje žalúdok a trávi viac a viac mlieka. Dojčenie podľa potrieb dieťaťa je najefektívnejšie - dieťa nie je frustrované, pretože aktívne reagujeme na jeho potreby. Pretože hlavným hormónom pre udržanie tvorby materského mlieka je prolaktín - efektívne satie dieťaťa podporuje a udržiava laktáciu. Pravidelné dojčenie znižuje tlak v mliečnych kanálikoch a zvyšuje produkciu mlieka.
Niektorým novorodencom postačí jeden prsník, iné sa dojčia z obidvoch, dokonca ich aj 2x vystriedajú. Postupne si s dieťaťom vytvoríme rytmus a dĺžku dojčenia podľa toho, ako bude vyhovovať obidvom. Spočiatku by nás nemalo prekvapiť, ak novorodenec saje naozaj dlho a často. Dokonca aj čas medzi dojčeniami, dĺžka spánku a aj dĺžka dojčenia sa môžu meniť v priebehu dňa a môžu byť diametrálne odlišné od iných detí. Na tretí či piaty deň môžeme už pozorovať väčšie množstvo mlieka, a ak dieťaťu jeden prsník stačil, môžeme použiť druhý prsník až na ďalšie dojčenie. V prípade, že je prsník preplnený a tlačí, môžeme ho mierne odsať rukou do pocitu úľavy. Dieťa by malo zostať na prsníku v ideálnom prípade, kým ho nepustí. Až potom mu ponúkneme druhý prsník. Zároveň môžeme počas dojčenia jemne stláčať prsník, čím dieťaťu pomáhame rýchlejšie sa napiť a zvyšujeme obsah tukov v materskom mlieku. Pre ideálny nástup laktácie je dôležitý kontakt koža na kožu. Častým kontaktom, dotykmi, hladkaním, ovoniavaním a bozkami podporujeme nielen vzájomný vzťah, ale aj tvorbu oxytocínu - hormónu, ktorý uvoľňuje mlieko z prsníkov.
Ako spoznať, kedy je dieťa hladné?
Šestonedelie je obdobím, kedy sa s dieťatkom navzájom spoznávame. Učíme sa rozpoznávať prejavy jeho tela a reagujeme na jeho potreby. Novorodenec je síce krehké a bezbranné stvorenie, no vie nám povedať, kedy sa zľakne, necíti sa dobre, či je hladný. Pozorovaním svojho dieťaťa sa naučíme postupom času najlepšie reagovať na jeho potreby. Aj preto je na oddelení šestonedelia potrebný rooming-in, teda neustály kontakt s novorodencom. Už tu vzniká priestor na vzájomné zoznamovanie, častý kontakt a dojčenie.
K prvým prejavom hladu patrí vyplazovanie jazyka, oblizovanie pery, rýchly pohyb očných buliev, cmukanie, oblizovanie a cmúľanie rúk. Novorodenec tak dáva najavo, že je pripravený prisať sa. Zvýšené pohyby okolo úst, strečing tela, hniezdenie sa a naťahovanie znamenajú ďalšie prejavy hladu novorodenca. Čím skôr si dieťa privinieme k sebe a nakŕmime, tým je to lepšie. Vyhneme sa tak jeho nervozite a frustrácii. Plač je posledným štádiom hladu a môže výrazne sťažovať dojčenie. Pri plači má novorodenec jazyk v ústach hore na podnebí. Nedokáže sa teda prisať k prsníku. Preto ho sa ho pokúsime najskôr upokojiť, až potom ho priložíme k prsníku.
Materské mlieko je ľahko stráviteľné, takže sa deti potrebujú dojčiť častejšie ako deti kŕmené formulou. Je úplne normálne, ak je dieťa spočiatku dojčené opakovane a často, aj niekoľkokrát v priebehu 1-2 hodín. Tento stav sa volá „cluster feeding“ a je prirodzeným prejavom v správaní dieťaťa. Zabezpečuje mu výživu a dostatočné množstvo materského mlieka. Pozorovaním, rozpoznaním a včasným reagovaním na potreby dieťaťa výrazne prispievame k jeho pocitu pohody. Pretože pri dojčení neuspokojujeme iba jeho hlad a smäd, ale pomáhame mu prekonať bolesť, nepríjemné pocity a uspokojiť potrebu lásky.
Spoločné Problémy Pri Dojčení a Cesta k Ich Riešeniu
Dojčenie je v istom zmysle analogické ako pôrod - je prirodzené, deje sa samo od seba, závisí od toho, že dieťa stimuluje matku a podnecuje ju k dojčeniu a za všetkých bežných okolností by malo fungovať bez problémov. Ale žiadna funkcia tela nie je bezchybná v celej populácii. Tak ako existujú pôrody, ktoré sa z medicínskych dôvodov reálne musia skončiť cisárskym rezom, tak ako sa aj pri najlepšej starostlivosti v tehotenstve určité percento detí narodí predčasne, tak aj pri dojčení sa vyskytnú situácie, v ktorých nastanú problémy, ktoré si môžu vyžadovať medicínske riešenie.
Medzi najčastejšie medicínske problémy, ktoré môžu dojčenie sťažiť, patria:
- Bolestivo naliate prsníky spojené niekedy s horúčkou a bolesťou.
- Poranené, krvácajúce či hnisajúce bradavky. Je dôležité zdôrazniť, že ragády, teda popraskané bradavky, nespôsobuje „príliš dlhé prikladanie“, ale nesprávne prisatie, čomu je možné predísť a čo je možné ženy naučiť. Na urýchlenie hojenia bradaviek pomáha, keď si matka natrie bradavky trochou odstriekaného mlieka.
- Zápal prsníka (mastitída).
- Ložisko hnisu v prsníku (absces).
- Infekcie bradavky a prsníka (kvasinkové, bakteriálne).
- Syndróm bielej bradavky.
- Prirastená či krátka uzdička pod jazykom bábätka a jeho neschopnosť sa prisať či spôsobovanie bolesti bradaviek.
- Zapálené Montgomeryho žliazky.
- Dysfórický vypudzovací reflex.
- Nedostatočný príjem materského mlieka a neprospievanie bábätka. Až 78 % matiek uvádza, že dôvod, pre ktorý prestali dojčiť, je nedostatok mlieka. Tento problém je často spôsobený medicínskymi príčinami ako predčasný pôrod, cisársky rez, separácia matky a dieťaťa, používanie fľašiek, cumlíkov, klobúčikov, dokrmovanie umelou výživou ihneď po pôrode, priebeh pôrodu a zásahy počas neho, choroba alebo postihnutie bábätka či matky, užívanie hormonálnej antikoncepcie alebo nesprávne rady o dojčení.
Každý jeden z uvedených medicínskych problémov si vyžaduje poradenstvo, pomoc s prisatím bábätka, zlepšením dojčenia, ako aj medicínske riešenie. Laktačné poradkyne sú školené, aby vedeli predpokladať rozličné medicínske problémy s dojčením, a pri podozrení na ne odosielajú matku k lekárovi, psychológovi či psychoterapeutovi. Napríklad, bolestivo naliate prsníky môžu byť riešené liekmi od bolesti, pri zápale prsníka sa používajú antibiotiká, pri prirastenej uzdičke sa situácia rieši chirurgicky, pri infekciách prsníka sa používajú lieky na vyliečenie infekcie, pri ložisku hnisu v prsníku sa používa drenáž katétrom a antibiotiká, a závažný syndróm bielej bradavky si môže v špecifických prípadoch vyžadovať špeciálne lieky, dysfórický vypudzovací reflex sa lieči antidepresívami.
Riešenie nízkej tvorby mlieka
Nízka tvorba mlieka je v drvivej väčšine situácií spôsobená zásahmi do pôrodu a nesprávnymi radami v prvých pár dňoch po pôrode, keď sa celá tvorba mlieka a množstvo mlieka nastavujú. Je potrebné zlepšiť dojčenie, podniknúť kroky pre to, aby sa odstránili možné príčiny vzniknutej situácie, urobiť všetky kroky na to, aby bábätko pilo čo najviac materského mlieka z prsníka, a na základe posúdenia situácie zvýšiť tvorbu mlieka. Zvýšenie tvorby mlieka je dôležité pre to, aby sa matka buď vyhla dokrmovaniu umelým mliekom, alebo aby dokrmovanie umelým mliekom odstránila. Používanie umelého mlieka totiž prináša riziká pre zdravie dieťaťa i matky a má štúdiami dokázané vedľajšie účinky, ktoré potenciálne môžu pretrvávať celý život. V medicíne sa vždy porovnáva výhoda a riziko. Riziká umelej výživy predstavujú množstvo ochorení, s ktorými naša civilizácia zápasí. V medicínskej praxi sa liekmi liečia mnohé problémy súvisiace s reprodukciou, no oblasť zvyšovania tvorby mlieka často nemá nárok na adekvátnu liečbu.
Laktačné poradkyne MAMILY sa skutočne svojimi klientkami zaoberajú a v priebehu stretnutia so ženou a bábätkom urobia množstvo krokov na zlepšenie dojčenia. Úplne najvhodnejšie je obrátiť sa na poradkyňu ešte počas tehotenstva, stretnúť sa s ňou a pripraviť sa na dojčenie ešte pred tým, než sa bábätko narodí. Potom je dobré obrátiť sa na poradkyňu čo najskôr po pôrode, ešte pred tým, než sa akékoľvek problémy vôbec vyskytnú.
Správna technika dojčenia a poloha
Dieťa nepije z bradavky, ale z prsníka. To znamená, že zachytí dvorec - dostatočnú časť prsníka. Bábätko má na rozhraní tvrdého a mäkkého podnebia citlivý sací bod, kde sa má dotknúť bradavka. Treba, aby zachytilo väčšiu časť bradavky a dvorca, aby začalo intenzívne sať, nie iba konček bradavky. Pri správnom uchopení má mať v ústach hlavne dolnú časť dvorca. Už prvý a druhý deň po pôrode by si mala matka osvojiť zručnosti pre správne priloženie a prisatie dieťaťa k prsníku. Približne na tretí deň „keď mlieko príde“ je situácia oveľa ťažšia, preto je včasná príprava kľúčová. Dieťa sa má o matku opierať bruškom, nie bokom. Pri dojčení špička nošteka dieťaťa sa opiera o prsník, pod noštekom (tam, kde má nosné dierky) je voľný priestor, kadiaľ dieťa dýcha. Ak sa dieťatko nedotýka špičkou nošteka prsníka, pritiahnite si ho bližšie k sebe, alebo nadvihnite prsník. Bradavku vsuňte do úst dojčaťu, keď má naširoko otvorené ústa.
Materské Mlieko: Ideálna Výživa a Význam pre Zdravie
Materské mlieko je normálny, fyziologický spôsob výživy malých detí. Deti sú uspôsobené na jeho prijímanie a je dôležité, aby nebolo nahrádzané inou výživou bezdôvodne. Určité malé promile detí môže mať raritné poruchy, ktoré môžu spôsobovať, že nie je schopné správnym spôsobom tráviť niektorú zložku materského mlieka. Ide o ochorenia, na ktoré sa po pôrode robí screening novorodencov. Všetkým ostatným deťom materské mlieko vyhovuje, pretože ide o výživu, ktorá je im priamo určená. Materské mlieko je vždy čerstvé, primerane teplé, bez baktérií, má najideálnejšie zloženie, nie je nutná žiadna príprava. Dojčením zabezpečuje mamička ideálnu výživu vždy a všade. Psychický stav dojčiacej mamičky je vyrovnanejší, napĺňa sa jej pocit skutočného materstva. Vzťah medzi matkou a dieťatkom je lepší, ak je dieťa dojčené. Mamička sa pri dojčení veľmi nežne správa k svojmu bábätku, pričom sú vo veľmi úzkom kontakte, ktorý nie je ničím nahraditeľný.
Dojčenie sprevádza ženu s dieťaťom minimálne prvé dva roky života a potom ďalej až do prirodzeného odstavenia, ako odporúča Svetová zdravotnícka organizácia.
Výživa Matky počas Dojčenia
Matka má počas dojčenia dodržiavať zásady správnej a primeranej výživy a pitný režim. Veľký význam má dostatočný príjem bielkovín, kalcia (vápnika), železa a vitamínov. Mimoriadne dôležitý je dostatočný prívod vitamínov zo skupiny B (droždie, celozrnné pečivo, orechy, zelenina, mlieko, ovocie a ich jadrá, syr, ryby, vajíčka, vnútornosti). Počas dojčenia treba zvýšiť ich množstvo až trojnásobne. Pestrá strava najlepšie zabezpečí dieťaťu potrebné živiny. Odporúčanie „jesť za dvoch“ dnes neplatí. Je dôležité nefajčiť a nepiť alkoholické nápoje. Snažte sa jesť ľahko stráviteľnú potravu a myslite na to, že čo môže uškodiť vám, uškodí aj vášmu dojčenému dieťaťu. Vyhýbajte sa mastným prepečeným mäsám, potravinám, ktoré nafukujú a ktoré preháňajú alebo sú silno korenené. Pri dojčení sa odporúča, aby matka mala pri sebe vždy pohár mlieka. Matka má počas dojčenia piť dostatočné množstvo tekutín - asi 3 litre denne, v závislosti od fyzickej aktivity a klimatických podmienok (keď sa veľmi potí, má piť viac), pravidelne v menších množstvách. Treba sa vyhýbať vodám, ktoré majú vyšší obsah sodíka. Prvé dva až štyri dni po pôrode nepotrebuje novorodenec vodu, ani inú tekutinu, kým sa matke nezačne vytvárať mlieko, stačí ho často prikladať na prsník.
Dojčenie Inou Ženou: História, Súčasnosť a Dôležité Úvahy
Kedysi na každej dedine bývali ženy, ktorým sa hovorilo „dojky“. Boli to ženy, ktoré mali veľa mlieka a dokázali nadojčiť aj niekoľko detičiek naraz. Pre deti to boli takmer mýtické osoby, objemnejšie dámy, vždy usmiate a múdre. Prvá agentúra pre dojky bola zriadená v Paríži už v 13. storočí. A ak by ste si mysleli, že dojky využívali len tie zámožnejšie vrstvy, nie je to pravda. Dokonca španielsky kazateľ Vivés v 16. a 17. storočí odporúčal rodičom „chladnú“ výchovu a hovoril: „Matky zatracujú svoje deti tým, že ich pôžitkársky živia“, čo naznačuje rozšírenú prax dojčenia inými ženami.
Dnes nastáva opäť tento trend. Čoraz viac mamičiek vyhľadáva ženy, ktoré by dojčili ich dieťa - pribúdajú dokonca webstránky, na ktorých ženy ponúkajú takéto služby. Napríklad vo Veľkej Británii odhadom minimálne 3000 žien používa materské mlieko, ktoré zoženú cez internet - buď vo fľašiach, ale čoraz častejšie prostredníctvom náhradných dojčiacich mamičiek.
Vzniká tu však otázka: Intímnosť alebo bežná vec? Predsa len, pri dojčení vzniká najintímnejšie puto medzi matkou a dieťaťom. Psychológovia tvrdia, že kŕmenie medzi matkou a dieťaťom je na počiatku ich úžasného vzťahu a prehlbuje ho. Dojčenie, respektíve kŕmenie, nie je totiž len o pocite plného žalúdka. Dieťa s jedlom od matky prijíma bezpečie, pocit istoty a nekonečnú lásku.
Avšak, sú situácie, kedy je matka objektívne neschopná dojčiť, ako napríklad Natasha, ktorá kvôli problémom so srdcom a liekom nemohla dojčiť a ani sa jej mlieko netvorilo. Jej dcérka Esme strácala na váhe a Natasha sa bála, že bude mať ako jej starší syn alergiu na kravské mlieko. Vtedy Cat, ktorá dojčila svojho o sedem mesiacov staršieho syna a mala mliečka nadostač, ponúkla pomoc. Cat dojčí Esme a sama tvrdí, že necíti žiadne užšie puto k Esme a nemyslí si, že by vzťah dieťatka a jeho mamičky bol jej dojčením nejako ohrozený. Natasha to vníma ako "neuveriteľne veľkorysé gesto."
Kľúčové zdravotné úvahy:
Pri dojčení dieťaťa inou ženou je mimoriadne dôležité poznať zdravotný stav darkyne. Do mlieka sa totiž dostávajú okrem alkoholu, drog, nikotínu, kofeínu aj látky z mnohých liekov. Tiež sa ním môžu prenášať niektoré ochorenia. Dojčenie nie je všeliekom, najmä ak nevieme nič alebo len minimum o zdravotnom stave danej osoby, ktorá materské mlieko ponúka. V takých prípadoch je skôr možné hovoriť o výhodách, ktoré poskytuje umelé mlieko, v ktorom žiadna infekcia byť nemôže, ani iné pre dieťatko nebezpečné látky.
Ak nastane situácia, kedy bábätko kojila spoluležiaca v nemocnici, je prirodzené, že matka má strach, či sa jej bábätku nič nestalo. Ak išlo o situáciu priamo po pôrode, tak matky sú počas tehotenstva sledované na ochorenia, ako je HIV či hepatitída B a podobne, a teda by obavy nemuseli byť namieste. Tieto dve choroby sú najproblematickejšie. Ak máte možnosť, spýtajte sa darcovskej matky na ne. Ak si naozaj nie ste istá, môžete zvážiť zaočkovanie bábätka proti hepatitíde B (plus podanie imunoglobulínu). Vo všeobecnosti platí, že ak matka dojčí v nemocnici a je jej to povolené, je dojčenie bezpečné pre jej dieťa, a teda pravdepodobne aj pre vaše. Pri iných bežných ochoreniach zároveň bábätko spolu s materským mliekom dostáva aj protilátky, takže bežné ochorenia, či už bakteriálne alebo vírusové, nie sú problém. A ak by matka bola vážne chorá, napríklad TBC, tak by ste to boli pravdepodobne vedeli alebo videli a nebola by s vami na izbe. Je predpoklad, že ochorenia tohto typu a iné raritné ochorenia je možné vylúčiť.
Podpora Dojčenia zo Strany Zdravotného Systému
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie má dojčenie sprevádzať ženu s dieťaťom minimálne prvé dva roky života a potom ďalej až do prirodzeného odstavenia. Avšak, medzi najčastejšie dôvody, pre ktoré ženy objektívne nedojčia, patrí fakt, že zo strany zdravotného systému nedostávajú správne informácie a nie sú povzbudzované k dojčeniu. Podpora dojčenia zo strany zdravotného systému je často len formálne deklarovaná a je ženami vnímaná ako nátlak na dojčenie bez skutočnej praktickej pomoci s problémami.
Ženy, ktoré majú problémy s dojčením alebo potrebujú podporiť v ťažkých situáciách a pri medicínskych komplikáciách, sú v konečnom dôsledku zastrašované až do bodu, keď podľahnú a dajú umelé mlieko, čo si následne vyčítajú a ťažko sa s tým zmierujú. V zdravotníctve sa často podporuje dojčenie len do tej miery, do ktorej funguje automaticky a nevyžaduje si pomoc od lekárov. Akonáhle je potrebné sa za dojčenie skutočne postaviť, tak prichádza alibizmus typu „nevadí, že nebudete dojčiť, hlavné je, aby ste boli šťastná a potom bude šťastné aj vaše dieťa“.
V zdravotnom systéme v mnohých krajinách neexistuje nastavenie, ktoré by úsilie o dojčenie smerovalo na hľadanie riešení, pri ktorých by dojčenie mohlo fungovať. Namiesto toho sa ženám túžiacim dojčiť ponúka prázdne upokojovanie o tom, že aj na umelom mlieku dieťa vyrastie bez problémov, napriek tomu, že žena mala túžbu dojčiť. Je dôležité školiť lekárov a sestry v pôrodniciach, pretože im mamičky veria najviac. Lekári by mohli robiť osvetu aj rozdávaním letáčikov o dojčení alebo ponúknutím čísla laktačnej poradkyne, s ktorou spolupracujú.