V dnešnej dobe je na Slovensku život v partnerskom vzťahu bez uzavretia manželstva, teda ako druh a družka, čoraz bežnejší. Mnohé páry sa rozhodnú pre túto formu spolužitia z rôznych dôvodov, či už ide o osobné presvedčenie, jednoduchosť, alebo odklon od tradičného chápania rodiny založenej manželstvom. Avšak, je dôležité si uvedomiť, že slovenský právny systém nepriznáva tomuto vzťahu rovnaké práva a povinnosti ako manželstvu. Napriek tomu, že spoločenské zmeny so sebou priniesli aj odklon od tradičného chápania rodiny založenej manželstvom, a v súčasnosti mladí ľudia viac uprednostňujú partnerské spolužitie bez uzavretia manželstva, často im k tomu, aby žili spolu, nechýba „papier“. Ide o faktické zväzky, na ktoré však zákony v mnohých smeroch nepamätajú. V súvislosti s pomerne vysokou rozvodovosťou a najmä so zvyšovaním počtu detí narodených mimo manželstva (obzvlášť v spojitosti s celkovým poklesom pôrodnosti) však nárast takýchto rodín (druh a družka) nie je zanedbateľný. Manželstvo, ktoré chápu mladé páry žijúce „na hromádke“ častokrát už len ako spoločenský prežitok, však poskytuje omnoho viac, než to na prvý pohľad vyzerá.
Slovenský právny poriadok pojmy "druh" a "družka" vôbec nedefinuje a neupravuje. Právna teória považuje za druha a družku muža a ženu, ktorí nie sú zosobášení, avšak vytvárajú životné spoločenstvo, t.j. žijú spolu, spoločne sa starajú o uspokojovanie potrieb rodiny, prípadne sa spolu starajú o deti. Napriek tomu, z pohľadu legislatívy predstavujú v zásade len dvoch kamarátov, priateľov, partnerov. Táto absencia právnej úpravy má následne ďalekosiahle dôsledky na spoločné spolužitie, spoločné nadobúdanie majetku, dedenie a mnohé ďalšie aspekty života.
Právne Postavenie Manželstva a Vzťahu Druha a Družky
Slovenský právny poriadok chráni vo zvýšenej miere postavenie manžela a manželky, ktoré je vo viacerých prípadoch diametrálne odlišné (väčšinou výhodnejšie) od postavenia druha a družky. Samotný Zákon o rodine hneď v prvom ustanovení kladie dôraz a priznáva ochranu manželstvu: „Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro.“ Následne Zákon o rodine definuje manželstvo ako „zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.“ Zákon o rodine ďalej uvádza, že „Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.“ Vyššie uvedené v praxi platí vpodstate i pre vzťah druha a družky. Tiež sa slobodne rozhodli slobodne vytvoriť životné spoločenstvo a neraz majú i spoločné deti. Je však dobré poznať právne aspekty a rozdiely medzi postavením manželky a družky, pretože v našej právnej praxi sa vyskytujú najmä ženy, ktoré po rokoch spoločného života ľutujú, že sa na vec v mladosti nepozreli zrelými očami a nevyužili možnosť, ktorú im právny poriadok priznáva - neuzavreli manželstvo. Ono nie je iba romantickou deklaráciou lásky, ale má v praxi ďalekosiahle právne aspekty, ktoré je dobré poznať.
Medzi druhom a družkou podľa platného slovenského práva neexistujú právne nároky ako medzi manželmi. Manželstvo a spolužitie "bez papiera" sú dva odlišné právne statusy, ktoré majú zásadný vplyv na práva a povinnosti partnerov. Zatiaľ čo manželstvo je formálne uznaný zväzok s presne definovanými právnymi dôsledkami, vzťah druha a družky je skôr faktický stav, ktorý slovenský právny poriadok neupravuje špeciálne. Právny poriadok v určitých prípadoch spája právne následky s faktickým spolužitím viacerých osôb v spoločnej domácnosti, tieto prípady sú však obmedzené a týkajú sa najmä oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých majetkových otázok. Slovenský právny poriadok pozná "len" pojem domácnosť, rodinný príslušník a má to význam hlavne v prípade sprevádzania rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie v zmysle ust. Zákonníka práce. Jediným zoficiálnením je uzavretie manželstva. Vzťah druha a družky nemá z hľadiska slovenského práva právnu relevanciu.
Majetkové Vzťahy a Ich Vyporiadanie
Majetkové vyrovnanie partnerov sa teda líši podľa toho, či ide o rozvod alebo rozchod. Po rozvode manželstva nastáva vyporiadanie tzv. bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Zmyslom inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov je materiálne zabezpečovanie rodiny založenej manželstvom. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Jeho podstatou je to, že všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo niektorý z manželov za trvania manželstva (s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka) je v bezpodielovom spoluvlastníctve obidvoch manželov, teda patrí obom manželom spoločne. Príkladom je aj mzda jedného manžela, ktorá je spoločná, teda je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Tieto veci manželia spoločne užívajú a spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
Občiansky zákonník vyslovene uvádza, ako sa vyporiadava BSM a na čo všetko sa prihliada, napr. starostlivosť ženy o deti, o domácnosť a pod.: „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.“ Po rozvode manželstva teda nastáva vyporiadanie BSM a manželke po rozvode pripadne približne polovica spoločnej nehnuteľnosti, ak to súd tak určí. Ak uplynuli 3 a viac rokov od rozvodu a nebol podaný návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na súd, vyporiadanie BSM nebude predmetom dedičského konania. V prípade, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť, a to aj bez povinnosti poskytnúť bytovú náhradu.
Medzi nezosobášenými partnermi však bezpodielové spoluvlastníctvo nemôže vzniknúť. Druh a družka sami nadobúdajú veci do svojho výlučného vlastníctva. Do úvahy však pripadá podielové spoluvlastníctvo. Druh a družka môžu spoločne kúpiť nehnuteľnosť, tak ako aj dve nezávislé osoby si môžu kúpiť nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva. Ak chcú, aby niektoré konkrétne veci (napríklad nehnuteľnosti) boli spoločné, teda aby boli vlastníkmi obidvaja partneri po polovici, môžu sa stať podielovými spoluvlastníkmi. Na to však treba myslieť už pri kúpe veci, aby ju nekupoval jeden z partnerov, ale aby boli kupujúcimi obidvaja partneri. Inými slovami, ak druh si sám kúpi byt, bude vždy iba jeho a po rozchode družke nepatrí polovica, ktorú by si mohla nárokovať po rozvode. Podielové spoluvlastníctvo si môžu partneri po rozchode zrušiť a vyporiadať - vyrovnať sa navzájom.
Príklad z praxe nám ukazuje príbeh pani Terézie: „Každý vzťah začína v obláčikoch, racionálne myslenie sa vytratí, však sa „budeme milovať večne“. Takto začínal aj príbeh pani Terézie z východného Slovenska. Vo svojej dlhoročnej osamelosti po rozvode s manželom despotom jej zrazu zasvietilo svetielko nádeje, keďže sa zoznámila cez inzerát s pánom Petrom zo západného Slovenska. Vzťah sa vyvíjal ako z románu, párik sa stretával každú voľnú chvíľu, zaľúbenci chodili na výlety, dovolenky a aj do spoločnosti, avšak problémom stále ostávala vzdialenosť medzi bydliskom Terézie a Petra. Neustále cestovanie milencov unavovalo, tak sa Terézia rozhodla k Petrovi presťahovať. Svoj byt predala a aby vniesla do spolužitia taktiež určitý kapitál, tak peniaze, ktoré obdržala za predaj svojho bytu investovala do prerobenia Petrovho bytu. Kúpili si nové okná, podlahy, vymurovali bytové jadro a bolo po peniazoch. Terézia sa so súhlasom Petra prihlásila k nemu na trvalý pobyt. Po rokoch sa však láska vytratila, začali vznikať konflikty, ktoré vyvrcholili tým, že Peter ako výlučný vlastník bytu zrušil Terézii trvalý pobyt a požadoval, aby jeho byt opustila. Na výzvu Terézie, aby jej vrátil investované peniaze odvetil, že jej žiadne peniaze nedá, lebo žiadne aj tak nemá. Terézia sa z bytu odmietla vysťahovať, tak podal Peter návrh na súd a bol úspešný. Súd prikázal Terézii vysťahovať sa z Petrovho bytu.“
Základným východiskom je, že zákon vôbec nechráni neformálne vzťahy muža a ženy tak ako manželstvo. Spoločným bývaním, prípadne aj investíciami do bytu (hoci aj vysokými) alebo nahlásením trvalého pobytu v byte, ktorý patrí partnerovi, nevzniká žiadne právo k bytu a vlastník bytu sa môže kedykoľvek domáhať toho, aby jeho partner tento byt vypratal. V modelovom príklade by sa síce mohla domáhať vrátenia investovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia Petra, avšak zrejme nikto nepochybuje, že by mala veľmi ťažké dôkazné postavenie, teda veľmi ťažko by preukazovala, koľko do ktorých vecí investovala, čo sa zhodnotilo v byte Petra z jej prostriedkov a čo z Petrových.
Ak partneri spoločne nadobudnú majetok a investujú do nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná len na jedného z nich, po rozchode môžu vzniknúť vážne problémy. Ak ste napríklad financovali chod celej domácnosti a výdavky svojho syna (z prvého manželstva), zatiaľ čo on financoval byt a auto, a teraz vás vyhadzuje z bytu bez finančnej pomoci, byt a auto patria tomu, kto ich kupoval. Pokiaľ ste sa dohodli, že budú veci v podielovom spoluvlastníctve, musíte to vedieť preukázať. Pokiaľ ste do nehnuteľnosti a do auta investovali svoje peniaze, potom ich môžete požadovať vrátiť. Musíte to však tiež vedieť preukázať. Náš zákon nechráni družku, tak ako manželku. Druh a družka sú v podstate dve osoby a právny vzťah medzi nimi je rovnaký ako pri kamarátoch alebo známych. Pokiaľ by ste boli zosobášení, potom by ste to mali jednoduchšie.
Po rozchode nezosobášeného páru v Slovenskej republike nevzniká povinnosť riešiť bezpodielové spoluvlastníctvo, čo znamená, že všetok majetok prislúcha výlučne vlastníkovi podľa zápisu na liste vlastníctva. Avšak investície, ktoré urobil bývalý partner do nehnuteľnosti, môžu byť predmetom dohody o finančnom vyrovnaní. Vo všeobecnosti by mohol mať nárok na peňažnú náhradu za zhodnotenie nehnuteľnosti týmito investíciami. Dohoda o vyrovnaní môže byť spísaná písomne a overená na matrike. Na matrike stačí overený podpis oboch strán, pokiaľ sa dohodnete. Sumu za vyplatenie môžete určiť aj dohodou. Správne by sa malo postupovať tak, že sa určí, o koľko sa jeho investíciou zhodnotila nehnuteľnosť. Napríklad také maľovanie bytu nemusí zvýšiť hodnotu vôbec. Treba si však dávať pozor na to, že pri partnerských vzťahoch plynie premlčacia doba odo dňa rozchodu. Tzn. že ak už nebývate viac ako 2 roky spolu, Vaše nároky môžu byť premlčané.
S.R.O. po smrti majiteľa: Dediť firmu alebo len dlhy? #50
Dedičské Právo a Úmrtie Partnera
V prípade úmrtia jedného z partnerov, ktorý žili ako druh a družka, je dedenie oveľa komplikovanejšie ako v prípade manželov. Ak partneri neboli zosobášení, druh/družka nie je zákonným dedičom v prvej dedičskej skupine. Ak druh (družka) nededil zo závetu, teda by jeden partner neurčil v závete ako svojho dediča druhého partnera, prípadne by vôbec nespísal závet (testament), nastupuje tzv. dedenie zo zákona.
Dediť bude v prvom rade dieťa (a manželka). Družka by mohla dediť iba v neskorších, tzv. 2. a 3. dedičskej skupine, a to len ak splní špecifické podmienky. V druhej dedičskej skupine dedia okrem manžela rodičia poručiteľa a tzv. spolužijúce osoby (t.j. tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa). Práve poslednú skupinu osôb môže tvoriť druh a družka. Zákonné dedenie po druhovi alebo družke preto v zásade nemožno vylúčiť, avšak len za splnenia týchto prísnych podmienok. Ak však poručiteľ zanechal po sebe nejaké deti, dediť sa bude podľa zákona, a to podľa prvej dedičskej skupiny, v zmysle ktorej budú dediť iba jeho deti, prípadne aj manželka, ak ju mal. V takom prípade vy ako partnerka bez uzavretého manželstva nededíte a nemáte ani na nič nárok z dedičstva po druhoví.
Príklad z dedičského konania: „Žila som s druhom 23 rokov v spoločnej domácnosti. Druh bol rozvedený a mal dvoch dospelých synov. Chcela by som vedieť, či mám nárok na dedičstvo, napríklad na nejaké percento. Keď zomrel, bola som na notárstve a tam mi povedali, že áno a že budem tiež predvolaná na dedičské konanie. To som bola v septembri 2024. Pohreb som platila ja, aj poistenie, keby sa mu niečo stalo, bolo na moje meno. Po druhovi ostal dom, auto a peniaze na účte. Chcela by som vedieť, prečo ma nevolali na dedičské konanie.“ Odpoveď advokáta na majetkové vyporiadanie: „Dobrý deň, podľa slovenského občianskeho práva, konkrétne podľa § 473 a nasl. Občianskeho zákonníka, dedičmi zo zákona sú v prvom rade deti poručiteľa a jeho manžel/manželka. Ak poručiteľ nebol v čase smrti ženatý/vydatá, manžel/manželka sa v dedičskej línii nevyskytuje. Druh a družka, teda osoby, ktoré spolu žili v spoločnej domácnosti bez uzavretia manželstva, nie sú zo zákona dedičmi prvej dedičskej skupine, dedili by iba vtedy, ak by poručiteľ nezanechal po sebe žiadne deti, t. j. zomrel by ako bezdetný.“
Ak má Váš priateľ dcéru, táto v zmysle ust. § 473 Občianskeho zákonníka bude dediť, aj keď ste sa o neho starali. Starostlivosť o domácnosť, varenie, pranie a podobne sa v slovenskom práve spravidla nepovažujú za základ pre vznik majetkového nároku, ak neexistuje osobitná dohoda alebo dôkaz o inom ujednaní.
Pre dedenie majetku a financií medzi partnermi, ktorí nie sú manželmi, je potrebné mať spísaný závet. Závet odporúčam spísať u notára, a bude tak registrovaný v centrálnom registri závetov. Len vtedy má druh/družka nárok na dedičstvo. Ak list tieto náležitosti nespĺňa (napr. vlastnoručný podpis, dátum, prípadne svedkovia), nejde o platný závet a jeho obsah je pre dedičské konanie právne nezáväzný.
Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré partneri spolu nadobudli, platí, že ak ich kupovali spoločne, potom musí druh/družka preukázať, že na ne prispieval finančne a žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia. V praxi je však dokazovanie veľmi náročné, najmä ak neexistujú písomné dôkazy o vkladoch, prípadne bankové prevody o úhrade ceny veci.
Uvedomelé páry, ktoré sa chcú chrániť pre prípad smrti či ťažkého úrazu partnera, uzatvárajú životné poistky vinkulované v prospech druhého partnera. Znamená to, že si každý z partnerov uzavrie životnú a úrazovú poistku, pričom sú vinkulované, t. j. plnenie pre prípad smrti alebo úrazu, je určené druhému partnerovi. Pri finančných prostriedkoch na účtoch je možné v bankách nastaviť tzv. disponenta, ale ten nemá právo na prostriedky po smrti majiteľa účtu, iba počas jeho života. Po smrti majiteľa účtu sa prostriedky stávajú predmetom dedičského konania. Otázka disponenta za života je tiež otázna, aby vzťah neskončil a finančné prostriedky na účte nezmizli. Je to však na vašom rozhodnutí. Pri doplnkovom dôchodkovom sporení (DDS) alebo investičných fondoch je možné v niektorých prípadoch určiť oprávnenú osobu pre prípad smrti, čo je samostatný inštitút mimo dedičského konania. Odporúčam preveriť u konkrétnej inštitúcie, či je možné určiť partnera ako oprávnenú osobu.
Vyživovacia Povinnosť a Finančná Podpora
Medzi druhom a družkou neexistuje žiadna zákonná vyživovacia povinnosť. Manžel voči manželke vyživovaciu povinnosť má. Podľa zákona o rodine: „Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.“ Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Družka nemá žiadny právny nárok žiadať od druha po rozchode finančnú podporu, tento právny nárok nemá ani počas ich spoločného života. Zákon o rodine tento nárok ďalej špecifikuje: „Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.“ Medzi druhom a družkou vyživovacia povinnosť nevzniká a po ich rozchode nemá ani jeden z nich právo žiadať od bývalého partnera príspevok na primeranú výživu v prípade, ak nie je schopný sám sa živiť. Pokiaľ ho nepodporí partner, resp. Ak partner neprispieva na výživu spoločného dieťaťa, matka môže podať návrh na súd na určenie výživného. Súd určí výšku výživného podľa potrieb dieťaťa a možností rodičov. Návrh môžete podať na okresný súd podľa miesta bydliska dieťaťa. Súd môže výživné priznať aj spätne, najviac za tri roky dozadu.
Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Keďže nie ste manželia, nárok na výživné ako by to bolo v prípade manželky, nemáte.
Bývanie, Nájom a Trvalý Pobyt
Častou otázkou je, či je pre život ako druh a družka potrebný spoločný trvalý pobyt. Zákon nevyžaduje, aby mali druh a družka rovnaký trvalý pobyt. Trvalý pobyt je administratívny údaj, ktorý slúži na evidenciu obyvateľstva a nemá priamy vplyv na právne vzťahy medzi partnermi. V radoch verejnosti prevláda názor, že tam, kde mám nahlásený trvalý pobyt mám právo bývať. Spoločným bývaním, prípadne aj investíciami do bytu (hoci aj vysokými) alebo nahlásením trvalého pobytu v byte, ktorý patrí partnerovi, nevzniká žiadne právo k bytu a vlastník bytu sa môže kedykoľvek domáhať toho, aby jeho partner tento byt vypratal. Vlastník môže tiež kedykoľvek zrušiť nahlásený trvalý pobyt osobe, ktorá k bytu nemá žiadne právo (vlastnícke právo, spoluvlastníckeho právo, nájomné právo, právo doživotného bývania a podobne).
Právne postavenie družky je teda i v tomto prípade o dosť horšie ako postavenie manželky. Družka nemá tzv. užívacie právo k bytu. Druh môže svojej družke zrušiť kedykoľvek trvalý pobyt v jeho nehnuteľnosti, ak ona sama k bytu nemá žiaden právny vzťah (nájom, spoluvlastníctvo, právo doživotného užívania). Manželka má však tzv. užívacie právo k bytu manžela a po rozchode má právo požadovať, aby jej manžel poskytol bytovú náhradu. Bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
Problém môže nastať v prenajatom byte, kde sa trvalý pobyt nedá zaregistrovať. Ak si prenajme byt jeden z druhov, ten druhý nie je chránený v prípade smrti svojho druha ako nájomníka. V prípade smrti nájomcu druha, nájom prechádza na osoby vymenované v Občianskom zákonníku: „stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.“ Ak by však družka (druh) so zomretým nájomcom nežila tri roky pred jeho smrťou, bez ohľadu na to, či má alebo nemá vlastný byt, k prechodu nájmu bytu na ňu podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedôjde a byt musí vypratať. Ak by počas tejto doby žila s nájomcom, avšak to nevie preukázať, súd podľa § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže určiť, že k prechodu nájmu bytu nedošlo a taktiež musí byt vypratať. Pri družstevnom byte môže podľa § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka vzniknúť spoločný nájom len medzi manželmi. V ostatných prípadoch môže byť byt v spoločnom nájme druha a družky (§ 700 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), avšak tento môže vzniknúť len zmluvne.
Ak máte vecné bremeno s doživotným právom užívania bytu, napríklad po rodičovi, a družka neplatí za služby spojené s užívaním bytu a energie, ak nebolo právo doživotného užívania dohodnuté ako bezodplatné, tak potom je družka povinná platiť náklady spojené s užívaním bytu, resp. ich časť. Môžete ju teda vyzvať, aby platila aj ona úhrady za dané služby.
Spoločné Deti a Rodičovské Práva
Čo sa týka spoločného dieťaťa, otcovstvo nebude také automatické ako je otcovstvo manžela matky. Deti pochádzajúce z manželstva majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva. Nevydatá matka v pôrodnici, pokiaľ nebolo určené otcovstvo, nemôže oznámiť, že chce, aby malo dieťa priezvisko otca. Do času, kým nie je určené otcovstvo, dieťa nadobúda priezvisko, ktoré má matka v čase jeho narodenia. Tento stav trvá dovtedy, kým sa dodatočne otcovstvo uzná alebo určí súdom a následne kým dôjde k uzavretiu dohody rodičov o priezvisku dieťaťa, prípadne k určeniu priezviska súdom. Podľa Zákona o rodine môžu rodičia súhlasným vyhlásením určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté. Teda ak ide o rodičov, ktorí nie sú zosobášení, t.j. druh a družka, títo môžu pred narodením dieťaťa urobiť napríklad na matrike súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva a zároveň sa môžu dohodnúť, či bude priezviskom dieťaťa priezvisko otca alebo matky.
Pokiaľ ide o osvojenie dieťaťa, ak chce partner druha/družky osvojiť jeho/jej dieťa, je potrebné, aby boli zosobášení. Podľa zákona o rodine si osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže, avšak len výnimočne, osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. K osvojeniu je potrebný aj súhlas biologického otca dieťaťa, ak však počas najmenej šiestich mesiacov neprejavoval skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevoval, neplnil si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložil úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, tak nie je potrebný jeho súhlas. Následne je potrebné podať návrh na súd na osvojenie dieťaťa.
V zásade každému rodičovi dieťaťa (bez ohľadu na to, či sú rodičia rozvedení alebo manželia, či žijú spolu ako druh a družka, alebo spolu nežijú), patria zo zákona rodičovské práva a povinnosti (článok 4 zákona o rodine). K nim patrí aj právo byť informovaný o svojom dieťati. Rodiča je možné rodičovských práv pozbaviť alebo obmedziť len na základe rozhodnutia súdu. Rozvod manželov ich nezbavuje ich rodičovských práv a povinností voči ich maloletým deťom. Aj napriek rozvodu manželstva stále platí, že „rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.“
V praxi sa často vyskytujú situácie, keď jeden z partnerov chce overiť, či má jeho partner dieťa, ktoré zatajuje. Legálne overenie tejto skutočnosti je však komplikované. V Slovenskej republike je rodný list dieťaťa úradný dokument, ktorý obsahuje údaje o rodičoch. Prístup k rodnému listu majú len oprávnené osoby - spravidla rodičia dieťaťa, prípadne osoba, ktorá preukáže právny záujem (napr. súd, orgán sociálnoprávnej ochrany detí). Partnerka nemá zákonné oprávnenie nahliadať do rodného listu cudzieho dieťaťa, ak na to nemá súhlas rodiča alebo rozhodnutie súdu. Ak by ste sa pokúsili získať tieto informácie bez súhlasu, mohlo by ísť o porušenie ochrany osobných údajov podľa GDPR a zákona o matrikách. Fakt, že dieťa nemá rovnaké priezvisko ako otec, nie je prekážkou, aby bol partner zapísaný ako otec. Priezvisko dieťaťa sa môže určiť podľa dohody rodičov alebo podľa zákona, a nemusí byť zhodné s priezviskom otca. Ak dieťa žije v zahraničí (napríklad v Maďarsku), platí právna úprava danej krajiny. Získanie informácií o otcovstve v zahraničí je ešte komplikovanejšie, keďže ide o inú jurisdikciu a prístup k matrikám je prísne chránený. Bez súhlasu rodiča alebo právneho dôvodu (napr. súdne konanie) tieto údaje nie je možné získať. Ak existuje podozrenie, že partner platí výživné na účet, možno sa pokúsiť získať informácie z jeho bankových výpisov, ak by k nim bol prístup, ale aj tu platí ochrana súkromia. Samotné zamlčanie dieťaťa nie je trestným činom. V takýchto situáciách sa odporúča otvorená komunikácia s partnerom a pokúsiť sa získať informácie priamo od neho. Ak by existoval právny záujem (napr. v prípade rozchodu a delenia majetku), je možné sa obrátiť na advokáta, ktorý by posúdil, či je možné získať informácie v rámci súdneho konania.
Sociálne Zabezpečenie a Iné Praktické Aspekty
Podľa predpisov práva sociálneho zabezpečenia budú rozdielnosti pri vybavovaní praktických záležitostí vecí medzi druhom a družkou, ako aj pri vybavovaní záležitostí rodiny. Okrajovo treba spomenúť aj zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý na druha a družku vo svojich ustanoveniach taktiež vôbec nepamätá. Preto nárok na vdovský dôchodok vzniká len manželovi (§ 74 cit. zákona), obdobne nárok na jednorazové odškodnenie z dôvodu smrti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania majú len manžel, manželka a nezaopatrené dieťa (§ 94 cit. zákona). Aj ustanovenie § 15 ods. 7 cit. zákona o sociálnom poistení odkazuje len na manžela. Pre vdovský/vdovecký dôchodok musíte byť manželia, inak nárok nevzniká. Nemožno úplne zrovnoprávniť manželov s nezosobášenými partnermi (druhom a družkou), a to z dôvodu neexistencie akýchkoľvek spôsobov registrácie takýchto zväzkov ani ujednoteného spôsobu preukazovania ich existencie. V opačnom prípade by mohlo okrem iného dôjsť aj k zneužívaniu sociálneho systému, kedy by sa v prípade smrti partnera prihlásilo za účelom poberania vdovského dôchodku niekoľko partnerov.
Ak sa druh a družka rozídu a majú maloleté dieťa, matka môže mať nárok na rôzne sociálne dávky a príspevky. Nárok na dávky závisí od jej príjmu a majetkových pomerov. Kým sú partneri evidovaní ako jedna domácnosť, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny posudzuje príjmy všetkých členov domácnosti. Ak sa matka odsťahuje a bude mať samostatnú domácnosť, môže požiadať o prehodnotenie nároku na dávky v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie či rodičovský príspevok. Odporúča sa čo najskôr nahlásiť zmenu adresy na príslušnom úrade a doložiť, že už nežije s partnerom. Ak matka nemá kam ísť, môže sa obrátiť aj na zariadenia núdzového bývania alebo azylové domy pre matky s deťmi, prípadne rodinu. Ak zostane evidovaná v spoločnej domácnosti, úrad bude naďalej posudzovať príjmy partnera, aj keď jej neprispieva. Preto je dôležité čo najskôr zmeniť túto evidenciu. Ak nie je možnosť okamžitého odsťahovania, je možné skúsiť aspoň formálne oddeliť domácnosti (napr. prehlásením trvalého pobytu na inú adresu a nahlásiť to na ÚP).
Zamestnanci majú často nárok na rekreačný príspevok, ktorý môžu využiť so svojím partnerom. Zákonník práce ustanovuje, že oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky zamestnanca na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii. Pri žiadosti o rekreáciu sa preukazuje účasť osôb potvrdením vystaveným ubytovacím zariadením, v ktorom je uvedené, aké osoby sa s ním zúčastnili na rekreácii. V prípade inej osoby, ktorá žije so žiadateľom v spoločnej domácnosti, sa vzťah preukazuje čestným vyhlásením o spoločnej domácnosti, pričom nemusí ísť ani o partnerov, môže ísť aj o iných rodinných príslušníkov. Zamestnávateľ však nemôže odmietnuť vyplatenie príspevku len preto, že partneri nie sú oficiálne zosobášení. V tomto prípade som toho názoru, že zamestnávateľ prekračuje ustanovenia pri úprave rekreačného poukazu.
Riešenia a Prevencia Problémov
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené rozdiely a potenciálne problémy, je kľúčové, aby si páry žijúce ako druh a družka boli vedomé svojho právneho postavenia a podnikli kroky na ochranu svojich záujmov.
- Závet: Ak chcete, aby váš partner dedil, je najistejšie spísať závet, v ktorom ho určíte za dediča. Závet odporúčam spísať u notára, a bude tak registrovaný v centrálnom registri závetov.
- Majetkové Dohody: Pri spoločnom nadobúdaní majetku je nevyhnutné hneď od začiatku riešiť vlastnícke vzťahy. Ak kupujete nehnuteľnosť, obaja partneri by mali byť zapísaní ako podieloví spoluvlastníci s jasne určenými podielmi. Pri investíciách do nehnuteľnosti jedného z partnerov je vhodné uzatvoriť písomnú dohodu o finančnom vyrovnaní, prípadne o zriadení vecného bremena doživotného užívania, overenú na matrike alebo u notára.
- Životné Poistenie: Uzatvorenie životných poistiek vinkulovaných v prospech druhého partnera je efektívnym spôsobom, ako sa finančne zabezpečiť pre prípad úmrtia alebo ťažkého úrazu.
- Určenie Oprávnenej Osoby: Pri niektorých finančných produktoch (napríklad účty v banke, doplnkové dôchodkové sporenie a podobne) môžete u poskytovateľa priamo uviesť oprávnenú osobu, ktorá má v prípade úmrtia nárok na vyplatenie prostriedkov.
- Rodičovská Dohoda: Ideálnou alternatívou pre rozchádzajúce sa páry s deťmi je uzavretie rodičovskej dohody, ktorú uzavrú pred rozchodom alebo bezprostredne po rozchode. Táto dohoda by mala upravovať všetky otázky týkajúce sa výchovy, výživy a stretávania sa s deťmi.
- Oficiálne Oddelenie Domácnosti: V prípade rozchodu je dôležité čo najskôr formálne oddeliť domácnosti a nahlásiť túto zmenu na príslušných úradoch (napr. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) pre účely sociálnych dávok.
- Právna Pomoc: Myslite na vznik možných problémov hneď, keď sa začnú vo vzťahu skloňovať peniaze a navštívte advokáta. Pre komplexné a právne perfektné riešenia je vždy najlepšie konzultovať situáciu s advokátom. To platí tak pri tvorbe záväzných dohôd, ako aj pri riešení sporných situácií po rozchode či úmrtí partnera.
Vyššie uvedené zdôrazňuje, že „láska je naozaj slepá“, ale je dôležité k vzťahom pristupovať aj s racionálnym myslením. Prečo toľko problémov a rizík? Nemožno úplne zrovnoprávniť manželov s nezosobášenými partnermi (druhom a družkou), a to z dôvodu neexistencie akýchkoľvek spôsobov registrácie takýchto zväzkov ani ujednoteného spôsobu preukazovania ich existencie. Manželstvo nie je iba romantickou deklaráciou lásky, ale má v praxi ďalekosiahle právne aspekty, ktoré je dobré poznať.