Úvod: Dlhodobá túžba po dieťatku a úloha asistovanej reprodukcie v dnešnej dobe
Pre mnohé páry predstavuje túžba po vlastnom dieťatku jeden z najprirodzenejších snov. Avšak, nie pre každého je cesta k rodičovstvu jednoduchá. Mnohé páry roky skúšajú počať dieťatko, ale neúspešne. Toto tvrdenie je pravdivé a štatistiky uvádzajú, že problémy s počatím dieťatka má 15 až 20 percent párov na Slovensku. Celosvetovo je až 1 zo 6 párov v súčasnosti neplodný a až 17 % párov trpí vážnymi poruchami plodnosti. V tomto smere medicína výrazne pokročila a nie je hanbou obrátiť sa na odborníkov asistovanej reprodukcie. Niet sa čomu diviť, že po roku i viac, čo sa párom nedarí počať potomka, prichádza na rad oslovenie centier asistovanej reprodukcie. Kiež by bola veta, že u každého je možné prirodzené počatie, pravdivá. V tom prípade by nám bola celá medicínska oblasť asistovanej reprodukcie zbytočná.
Skutočne nie u každého je možné prirodzené počatie. Preto je umelé oplodnenie (in vitro fertilizácia - IVF) metódou využívanou v reprodukčnej medicíne na docielenie tehotenstva u páru, ktorému sa nedarí alebo nemôže počať dieťa prirodzenou cestou. Patrí k najúspešnejším metódam reprodukčnej medicíny a je nádejou pre páry, ktoré čelia problémom s neplodnosťou. Tento komplexný článok sa ponorí do podrobných informácií o umelom oplodnení, jeho priebehu, faktoroch ovplyvňujúcich úspešnosť, finančných aspektoch, ako aj o dôležitých úvahách pri opakovaných pokusoch.
Čo je to umelé oplodnenie (IVF)? Základné pojmy a prístupy
Mimotelové, alebo hovorovo umelé oplodnenie (z angl. In vitro fertilization, skratka IVF) je jedným z typov techník asistovanej reprodukcie. Ide o laboratórnu metódu, ktorá má zabezpečiť otehotnenie, ak to prirodzenou cestou nejde. Asistovaná reprodukcia je súborom metód, ktoré pomáhajú zvýšiť šance na počatie u neplodných párov. Najznámejšou z nich je určite metóda IVF, ale aj mnoho ďalších z nich je kľúčových pri snahe o bábätko. V niektorých prípadoch je potrebné využiť naraz niekoľko z nich, aby boli šance na úspech čo najvyššie.
Umelé oplodnenie sa obvykle vykonáva v špecializovaných reprodukčných klinikách po celom svete a vykonáva ho lekár - špecialista na reprodukčnú medicínu, čo je pododbor gynekológie. Pre umelé oplodnenie sa obvykle rozhodnú páry, ktorým sa dlhodobo nedarí počať potomka prirodzene. Príčin neplodnosti je veľa a práve umelé oplodnenie môže pomôcť naplniť dlhoročné túžby po dieťatku. Žena môže byť alergická na spermie, muž môže mať nízke hladiny testosterónu a zníženú tvorbu spermií. Tieto a mnohé iné faktory robia prirodzené počatie nemožným alebo veľmi málo pravdepodobným.
Existuje aj menej invazívna metóda, ktorou je in vitro inseminácia, známa aj ako intrauterinná inseminácia (IUI). Pri nej sa spermie vložia priamo do maternice v čase ovulácie. Môže tak uľahčiť oplodnenie vajíčok napríklad pri miernych poruchách spermiogramu. Základom je vstreknutie ejakulátu priamo do dutiny maternice počas ovulácie, aby sa čo najviac skrátila cesta, ktorú musia spermia pri oplodnení prekonať. Práve táto metóda je čoraz viac bežná aj v gynekologických ambulanciách. Marika s manželom ju tiež vyskúšali, ale vzhľadom na stav spermií tam bola iba 10%-ná šanca, čo ich viedlo k rozhodnutiu pre IVF.
Komplexný priebeh umelého oplodnenia krok za krokom
Celý proces umelého oplodnenia je zložený z množstva krokov a môže trvať aj niekoľko mesiacov, pričom jeden cyklus trvá približne 4 až 6 týždňov.
Úvodná konzultácia a vyšetrenia: Prvým krokom je úvodná konzultácia v centre asistovanej reprodukcie. Lekár podrobne vysvetlí celý postup a dohodnete sa, ktorá metóda bude pre vás ako pár najvhodnejšia. V závislosti od základných vyšetrení a vášho zdravotného stavu sa rozhodne, či podstúpite menej invazívnu insemináciu alebo IVF - umelé oplodnenie. Následne prebehnú dôkladné vyšetrenia oboch partnerov. U žien ide štandardne o hormonálne, imunologické a ultrazvukové vyšetrenie. Pre muža je nevyhnutné podstúpiť urologické vyšetrenie a spermiogram. Je pravdou, že muži majú obavy zo zlého výsledku spermiogramu. Ale podľa štatistík zdravotnej poisťovne Union je mýtus, že o spermiogram nemajú záujem. Preto je dôležité, aby každý partner absolvoval spermiogram, ktorý na klinikách často ponúkajú bezplatne. Na základe týchto vyšetrení, vrátane odberu krvi, moču a kontroly hormónov, lekárka určí najvhodnejší liečebný plán.
Hormonálna stimulácia vaječníkov: Pre podstúpenie mimotelového oplodnenia je nevyhnutné získať väčší počet zrelých vajíčok. Preto sa vaječníky stimulujú podávaním hormónov. Hormonálne injekcie sa podávajú od 2. dňa cyklu počas 10 - 12 dní. Cieľom je dozretie viacerých vajíčok, čo je dôležité, ak by sa niektoré v procese oplodnenia neujali. Lieky na dozretie čo najväčšieho počtu vajíčok sa užívajú približne 10. až 12. deň. Pravidelný odber krvi a ultrazvuk ukážu, či sú vajíčka pripravené na odber.
Odber vajíčok: Po hormonálnej stimulácii nasleduje odber vajíčok, ktoré dozreli vo folikuloch. Odber vajíčok prebieha približne 12. až 14. deň cyklu. Vajíčka sa odsajú z vaječníkov (ovárií) vpichom cez pošvu pod ultrazvukovou kontrolou. Folikulárna tekutina s vajíčkami sa zbiera do skúmavky, ktorá sa odovzdáva do embryologického laboratória. Samotné umelé oplodnenie nie je bolestivé. Odber vajíčok sa vykonáva punkciou v celkovej anestézii, takže žena bolesť necíti. Zákrok je rýchly, trvá 15-20 minút a je bezbolestný pre pacientku. Na zákrok je potrebné prísť nalačno a po zákroku si ešte asi cca 2,5 hodiny poležať na izbe, potom je možné odísť domov.
Odber spermií: Odber spermií najčastejšie prebieha v rovnaký deň ako mimotelové oplodnenie, v tzv. odberovej miestnosti v centre asistovanej reprodukcie.
Oplodnenie v laboratóriu: Po úspešnom odbere vajíčok a spermií sa vajíčka oplodnia v laboratóriu ešte v ten istý deň. Mimo tela ženy dôjde k oplodneniu vajíčok spermiami a vzniká embryo. Dôležité je podotknúť, že pri štandardnej IVF metóde je dobrá pohyblivosť spermie dôležitá, keďže musí sama vojsť do vajíčka. Najúčinnejšou metódou pri liečbe ťažších foriem mužskej neplodnosti je metóda ICSI (intracytoplazmatická injekcia spermie do vajíčka). Ide o mechanické vpravenie jednej spermie do vajíčka pomocou mikroihly pod špeciálnym mikroskopom. Intracytoplazmatická injekcia spermií sa používa napríklad, ak sa pomocou IVF nedarí otehotnieť. Stále sa nechá oplodniť viacero vajíčok, aby sa na transfer vybralo to najvitálnejšie embryo.
Kultivácia embryí: Kultivácia prebieha po odbere vajíčok, presnejšie po ich oplodnení spermiami a trvá dva až tri dni, prípadne až do piateho alebo šiesteho dňa, keď sa embryo vyvíja do štádia blastocysty. Počas kultivácie sa monitoruje rast a vývoj embryí.
Embryotransfer: Embryotransfer je prenos embrya do maternice, ktorý nasleduje po jeho úspešnej kultivácii v inkubátore. Proces prenosu embrya do maternice prebieha približne 14. až 18. deň cyklu, teda 3 až 6 dní od oplodnenia. Zákrok trvá asi 1 minútu, je neinvazívny a bezbolestný. Ihla s embryom sa zavedie cez krčok maternice do maternice, kde sa embryo usadí. Po laboratórnom oplodnení vajíčok spermiami je následné vloženie embryí do maternice bezbolestné. V prípade transferu už predtým mrazeného embrya hovoríme o tzv. kryoembryotransfere (KET). Pacientka otehotnie, ak sa niektoré z embryí uhniezdi na sliznici maternice. Po transfere je vhodné odpočívať a zbytočne nezaťažovať telo fyzickou aktivitou.
Tehotenský test: Desiaty až štrnásty deň po embryotransfere príde pacientka na tehotenský test. Stanovenie tehotenstva sa robí odberom krvi na hladinu hormónu hCG a tehotenským testom. Tento test sa robí približne 26. až 30. deň cyklu.
The IVF Process of Embryo Transfer | Infertility TV
Doplnkové metódy a techniky v asistovanej reprodukcii
V centrách asistovanej reprodukcie sa používajú aj doplnkové metódy, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť otehotnenia hneď počas prvého cyklu mimotelového oplodnenia.
Preimplantačné genetické vyšetrenie (PGS/PGD): Medzi tieto metódy patrí napríklad preimplantačné genetické vyšetrenie embryí. Vo vopred určených prípadoch sa po úspešnom umelom oplodnení vajíčok vykonáva aj predimplantačná genetická diagnostika (PGD). Deje sa tak na odporúčanie lekára z rôznych dôvodov. Napríklad, ak po úspešných počatiach opakovane dochádza k vnútromaternicovému úmrtiu plodu z neznámych príčin. Preimplantačný genetický skríning môže pomôcť identifikovať geneticky abnormálne embryá, ktoré by inak mohli zlyhať pri implantácii. V niektorých prípadoch môže byť potrebné vykonať preimplantačný genetický skríning na identifikáciu potenciálnych problémov.
EmbryoGlue: Ide o špeciálne vyšetrenia spermií, ale aj o špeciálne médium, ktoré pomáha embryu uhniezdiť sa v maternici.
IVM - in vitro maturácia: Pri tejto metóde sa odoberajú nezrelé ženské vajíčka - oocyty a nechávajú sa dozrievať v laboratóriách (48 hodín), následne sa oplodnia a môžu použiť na IVF.
Darcovstvo: V niektorých prípadoch nie sú vajíčka alebo spermie vhodné na oplodnenie, a preto je možné využiť darcovstvo vajíčok alebo spermií. Ženám nad 41 rokov sa často odporúča zvážiť použitie darcovských vajíčok, aby sa zvýšila pravdepodobnosť úspechu.
Natívny a stimulovaný cyklus: Dozrievanie ženských vajíčok sa opakuje v pravidelných 28 dňových cykloch (natívny cyklus). V stimulovanom cykle sa hormonálnou stimuláciou dosiahne dozretie viacerých vajíčok naraz.
Faktory ovplyvňujúce úspešnosť a príčiny neúspechu IVF cyklov
Úspešnosť umelého oplodnenia závisí od mnohých faktorov. Pri absolvovaní jedného cyklu IVF je šanca otehotnieť medzi 20 a 45 percent. Porozumenie príčinám neúspechu je kľúčom k tomu, aby sa zvýšili šance na úspech v budúcich pokusoch. Šance na narodenie zdravého dieťaťa po použití IVF závisia od mnohých faktorov, ktoré ovplyvňujú úspešnosť tohto procesu.
Vek matky: Jedným z najdôležitejších faktorov je vek matky. Mladšie ženy majú vyššiu pravdepodobnosť úspešného tehotenstva a narodenia zdravého dieťaťa s použitím vlastných vajíčok. Vyšší vek ženy je dnes jedným z hlavných problémov na ceste k tehotenstvu. Prirodzeným prejavom starnutia u žien je znižujúci sa počet folikulov vo vaječníkoch, ktoré postupne dozrievajú vo vajíčka. Dobrým ukazovateľom veľkosti aktuálnej ovariálnej rezervy (zostávajúcich folikulov) je tzv. Anti-Müllerov hormón (AMH). Zároveň platí, že vajíčka ženy vznikajú už počas embryonálneho vývinu, preto ak má žena napríklad 36 rokov, jej vajíčka sú rovnako staré a riziko ich poškodenia počas života je vyššie.
Kvalita embryí: Kvalita embryí je kľúčovým faktorom úspechu IVF. Embryá môžu mať rôzne genetické a rastové problémy, ktoré ovplyvňujú ich schopnosť implantovať sa a vyvíjať sa správne. Nekvalitné embryá, či už kvôli genetickým abnormalitám alebo iným faktorom, môžu zabrániť tehotenstvu. Problémom teda môžu byť chromozomálne abnormálne embryá, alebo embryo, ktoré je príliš malé či príliš veľké. Nekvalitné embryo síce nie je bežnou príčinou neúspechu IVF, ale môže zabrániť tehotenstvu.
Patologické spermie: Patologické spermie sú ďalšou častou príčinou neúspechu IVF. Počas liečby lekári starostlivo skúmajú spermie na prítomnosť akýchkoľvek abnormalít. V mnohých prípadoch vedú nepravidelné spermie k neoplodnenému vajíčku. Spermie musia preniknúť cez vonkajšiu membránu vajíčka a uvoľniť polovicu svojho genetického materiálu, aby umožnili rast zdravého embrya. Aby sa zabezpečilo úspešné tehotenstvo, je dôležité vybrať kvalitné spermie počas procedúry.
Opakované zlyhanie implantácie: Jednou z hlavných príčin neúspechu IVF je opakované zlyhanie implantácie. To sa stáva, keď sa rastúce embryo nedokáže zakotviť na stene maternice, čo bráni vytvoreniu potrebného spojenia na ďalší vývoj. Tento problém môže nastať už po niekoľkých dňoch od oplodnenia.
Endometrióza: Endometrióza je ďalším častým dôvodom neúspechu IVF. Táto diagnóza, ktorá postihuje mnoho žien, môže negatívne ovplyvniť výstelku maternice a tým znížiť šance na úspešnú implantáciu embrya. Ženy s ťažkou endometriózou majú menšiu pravdepodobnosť otehotnenia v porovnaní so ženami s nevysvetliteľnou neplodnosťou.
Reprodukčná história: Ženy, ktoré už predtým rodili, majú vyššiu pravdepodobnosť úspechu pri IVF v porovnaní s tými, ktoré nikdy nerodili. Avšak, ženy, ktoré opakovane podstúpili IVF bez úspechu, majú nižšiu mieru úspešnosti pri ďalších pokusoch.
Životný štýl: Životný štýl má takisto vplyv. Fajčenie, obezita, užívanie alkoholu, rekreačných drog, nadmerného kofeínu a určitých liekov môže výrazne znížiť šance na úspešné tehotenstvo pomocou IVF.
Príbeh Mariky: Prvý úspech a výzvy druhého pokusu
Marika s manželom patria medzi ľudí, ktorí si najprv chceli vybudovať zázemie pre plánovanú rodinu. Po školách to bola automaticky práca, cestovanie, spoznávanie sveta. Kým sa našli ako pár, obaja mali čosi vyše 30 rokov. Ich príbeh o dieťa začal dvojročným „skúšaním“ tak, ako u mnohých iných párov. Ako Marika dnes hovorí, už by nečakala 2 roky. Mala 36 rokov a v tom čase ešte nevedela to, čo dnes, keď má 46, že už môže byť takmer neskoro.
Marika nikdy nemala problém s menštruačným cyklom a mala pravidelný cyklus, preto bolo najjednoduchšie sa riadiť podľa neho. Často mávala cysty, ktoré prichádzali, odchádzali a nedarilo sa jej otehotnieť. Prioritne išla k lekárovi s problémom cýst a nie s problémom, že sa jej nedarí otehotnieť. Lekár jej povedal, že žiadnu operáciu netreba, že potrebuje čím skôr otehotnieť a cysty ustúpia. To bol vlastne aj začiatok intenzívneho riešenia otehotnenia. Mali už za sebou 2-ročnú snahu bez výsledkov a myslela si, že dôvodom neúspechu sú práve cysty. Ich lekár spolupracoval s jednou klinikou, a tam aj začali celý proces, už hneď druhý týždeň. Po rôznych vyšetreniach bolo jasné, že pôjdu na umelé oplodnenie.
Marika bola na podrobnom gynekologickom vyšetrení a potom na hormonálnom a genetickom vyšetrení. Manžel podstúpil urologické vyšetrenie a spermiogram. Marika bola v poriadku, okrem tých cýst, a manžel mal pomalé, málo pohyblivé spermie s nevhodným tvarom. Podľa Mariky to nebolo nič hrozné, naozaj sa toho netreba báť. Najprv sa vzala krv, moč, skontrolovali sa hormóny. Doktorka Marike povedala, že dostane akýsi hormonálny koktejl, ktorý zaberá u iných žien s podobným profilom, ako mala ona. Ak by to nevyšlo, tak by sa spravil iný koktejl. Takto Marika vyprodukovala 11 vajíčok, u ktorých sa sledoval rast a vývoj. 7 z nich sa ujalo a doktorka vybrala nakoniec 4 vajíčka. Tie sa naďalej sledovali a z nich sa vybralo jedno vajíčko, ktoré jej vsadili. Ostatné nezmrazili, a Marika sa aj zabudla spýtať, prečo nie. Až keď išla znova na kliniku, keď mala 40 rokov, spýtala sa. A vraj neboli kvalitatívne také dobré, aby ich zmrazili, a doktorka sa priznala, že ich aj dosť prekvapilo, že Marika mala úspešné oplodnenie a tehotenstvo so zdravým synčekom. Fantastické šťastie, že sa synček podaril na 1-krát a narodilo sa im zdravé dieťatko. Ich synček má dnes 7 rokov.
Financovanie a dostupnosť asistovanej reprodukcie na Slovensku
Cena umelého oplodnenia sa vždy odvíja od ponuky konkrétnej kliniky, pre ktorú sa rozhodnete, a od mnohých ďalších faktorov, napríklad, aké vyšetrenia predtým podstúpite, ako dlho užívate hormonálne lieky pred odberom vajíčok, aké dodatočné procedúry podstúpite, koľko cyklov IVF absolvujete a v neposlednom rade, aké benefity vám ponúka vaša zdravotná poisťovňa. Preto je vhodné byť už vopred informovaný o dostupných výhodách, ktoré môžete čerpať ako poistenec. Výsledná suma sa teda môže u každého páru líšiť aj o stovky až tisícky eur.
Prvá polovica tvrdenia, že náklady na asistovanú reprodukciu sú vysoké, je pravdivá, ale poisteným osobám ho zo zákona preplácajú poisťovne z verejného zdravotného poistenia. Ide o tri cykly umelého oplodnenia do dovŕšenia 39. roku a 364 dní. Ak je vek matky do 39 rokov a 365 dní, preplatené sú maximálne 3 cykly umelého oplodnenia. Pokiaľ si pár dokáže cykly IVF uhradiť sám, vek nad 40 rokov nie je kontraindikovaný. Hradia tiež asi 75 percent ceny liekov, zvyšných 25 percent si v lekárni musí žena zaplatiť sama. Pokiaľ ide o lieky potrebné na stimuláciu, poisťovňa obvykle prispieva dve tretiny ich ceny, zatiaľ čo zvyšok financuje pacient.
Umelé oplodnenie už nie je tak drahé a nedostupné ako tomu bývalo v minulosti. Svoj postoj k úhrade IVF zmenili zdravotné aj komerčné poisťovne. Na Slovensku existuje komerčné poistné krytie neplodnosti. Spolu vám niektoré poisťovne prispejú až 1 200 eur na úkony súvisiace s asistovanou reprodukciou. Cena štandardného IVF cyklu sa na Slovensku pohybuje okolo 1 200 €. Z osobných skúseností však vieme, že sumy sa môžu líšiť. Jedna pacientka uviedla, že platila za IVF odber vajíčka 600 €, potom za vklad 200 € a plus za lepidlo 80 €.
Riziká a výzvy spojené s umelým oplodnením
Umelé oplodnenie prináša aj rôzne riziká, ktoré je dôležité zvážiť. Predtým, ako sa definitívne rozhodnete absolvovať umelé oplodnenie, vás bude lekár podrobne informovať o všetkých rizikách, ktoré IVF so sebou prináša.
Viacpočetné tehotenstvo: Oplodnenie viacerých embryí môže viesť k viacpočetnému tehotenstvu (dvojčatá, trojčatá alebo viac). Do maternice je niekedy prenesených viac embryí, aby bola vyššia šanca, že dôjde k úspešnému uhniezdeniu aspoň jedného embrya. To však prináša so sebou ďalšie riziká, ako sú napríklad predčasný pôrod alebo nízka pôrodná hmotnosť.
Ovariálny hyperstimulačný syndróm (OHSS): Môže sa vyskytnúť ako komplikácia po užívaní hormónov na stimuláciu ovulácie. Tento stav môže nastať ako reakcia na hormonálne lieky používané na stimuláciu vaječníkov. Prejavuje sa opuchom a bolestivosťou vaječníkov a podbruška, nevoľnosťou, zvracaním až hromadením tekutiny v brušnej dutine. Vďaka odbornosti lekárov a moderným technológiám sa dajú možné zdravotné riziká spojené s liečbou neplodnosti redukovať na minimum.
Keď sa IVF nepodarí: Cesta k druhému pokusu a dôležitosť regenerácie
Pred začatím liečby musíte počítať s tým, že žiadna z metód asistovanej reprodukcie nie je stopercentná. Avšak napriek technologickému pokroku a zlepšujúcim sa technikám, IVF nie vždy prináša želaný výsledok. Je pochopiteľné, že po neúspešnom pokuse majú obaja partneri mnoho otázok, prečo to nevyšlo. Umelé oplodnenie môže byť emocionálne náročné ako pre pár, tak i pre celú rodinu. Nie je výnimkou, že páry, ktoré podstúpia mimotelové oplodnenie, bojujú počas celého procesu s obavami a strachom z neúspechu.
Ak sa IVF pokus nevydarí, je dôležité konzultovať situáciu s odborníkom na plodnosť, ktorý môže navrhnúť ďalšie kroky a alternatívne liečebné postupy. Regenerácia po neúspešnom IVF je komplexný proces, ktorý zahŕňa nielen fyzické, ale aj emocionálne a psychologické aspekty.
Fyzická regenerácia: Bezprostredne po neúspešnom IVF je dôležité dopriať si čas na fyzické zotavenie. Počas prvých dní by ste sa mali vyhýbať namáhavým aktivitám a dvíhaniu ťažkých predmetov. Mierne cvičenie, ako sú prechádzky, môže byť prospešné pre podporu krvného obehu a celkovej pohody.
Emocionálna podpora: Neúspešné IVF môže byť emocionálne vyčerpávajúce a je prirodzené cítiť smútok, sklamanie a frustráciu. Je dôležité si uvedomiť, že tieto pocity sú normálne a že je v poriadku hľadať podporu. Môžete sa obrátiť na svojich blízkych, priateľov, alebo profesionálneho poradcu, ktorý vám pomôže spracovať tieto emócie.
Psychologická podpora a plánovanie budúcnosti: Po neúspešnom IVF je dôležité nestrácať nádej a zvážiť možnosti pre budúcnosť. Konzultácia s vaším lekárom alebo špecialistom na plodnosť vám môže pomôcť pochopiť, prečo IVF nebolo úspešné a aké sú vaše ďalšie kroky. Každý neúspech môže byť krokom k úspechu v budúcnosti. Spolu s vaším lekárom môžete vypracovať nový plán liečby, ktorý zohľadní vaše individuálne potreby a situáciu. Pacientky často hľadajú podporu aj v komunitách, kde si vymieňajú skúsenosti: "Ja som mala pri prvom ivf menej folikulov, v ďalšom ivf viac. V prvom som mala dlhý protokol, v druhom krátky protokol. Držím palce, nenechaj sa odradiť neúspechom."
Marikin druhý pokus a ponaučenia
Po narodení syna chcela Marika do dvoch rokov druhé dieťa, avšak po pôrode jej do pár mesiacov diagnostikovali „štítnu žľazu“. Mala hyperaktivitu a podľa lekárov nebolo možné pri takom zdravotnom stave otehotnieť žiadnou metódou. Po roku a pol sa štítka dala do normálu a rozhodli sa skúsiť druhé umelé oplodnenie. Vyšetrenia podstupovali všetky nanovo, Marika mala už 40 rokov. Manželov spermiogram bol ešte horší ako predtým. A ani sa im druhé IVF nepodarilo. Tentoraz to skúšali metódou, že sa oplodnilo iba jedno Marikino vajíčko bez produkovania viac vajíčok. Skúšali to viackrát, nielen raz. Posledný pokus bol po 2 rokoch, keď mala už 42 rokov, a keď sa nepodarilo, tak to už vzdala. Lepšie povedané - vtedy to ešte nevzdala, len už nešla na umelé oplodnenie. Stále v nej žila nádej aj možnosti spontánneho otehotnenia, keďže počas tých 2 rokov raz aj spontánne otehotnela, ale potratila.
Marika s dnešnými vedomosťami a skúsenosťami by robila veci inak: "Každému môžem len odporúčať čím skôr začať. Keď máte vhodného partnera a podľa slov lekára, keď sa do roka ani raz nepodarí otehotnieť pri nechránenom styku, treba vyhľadať lekársku pomoc." Upozorňuje, že sa to môže naťahovať dlhé roky a môže na tom stroskotať vzťah. Keď niekomu stroskotá dlhoročný vzťah okolo 40ky, šanca nájsť si nového vhodného partnera, s ktorým by mohlo byť spoločné dieťa, je veľmi malá. Psychicky tlačí aj čas a to v ničom nepomôže. Pustiť myšlienku mať dieťa je veľmi ťažké. Marike sa druhé dieťa nepodarilo, čo dodnes ľutuje. Hovorí, že je mimoriadne vďačná a šťastná za to, čo má, ale dopriala by súrodenca synovi. Pravdu povediac, hnevá sa na manžela, že sa viac nesnažil a sabotoval mnohé odporúčania. Šanca na druhé dieťatko by bola určite vyššia. Pri posledných vyšetreniach mal ešte menej spermií, nepohyblivé, tvarovo nevhodné. Zdôrazňuje, že ženy by hory prenášali, aby sa im narodilo vytúžené dieťa, ale muži to berú inak. Hlavne, ak jedno dieťa už mali.
Dôležité je tiež si vybrať naozaj lekára, pri ktorom nemáte žiadnu pochybnosť. Marika pri návrate na druhé IVF narazila na inú lekárku, ktorá si vôbec nepreštudovala jej záznamy, čo podčiarkuje dôležitosť kontinuálnej a dôkladnej starostlivosti. Niektoré páry uvádzajú úspešnosť druhého IVF: "Prvé ivf 28 vajíčok odobraných, ostali len 2 moruly z toho. Druhé ivf 19 vajíčok. Ostali 9 blastocýst. 2 sme vložili a dvojky sú už tu. Rovnaká stimulácia." To ukazuje, že každá cesta je individuálna a neúspech jedného cyklu neznamená koniec nádeje.
Dôležité aspekty a legislatívne obmedzenia
V dnešnej dobe je zrejmé, že problémy s plodnosťou narastajú. Marika si všimla, že keď bola na klinike prvýkrát v roku 2014, bolo to príjemné, krásne miesto, čakáreň príjemná, adekvátne sa menili čakajúci ľudia. Keď tam bola naposledy v roku 2018, čakalo tam neskutočné množstvo párov. Doslova ako na bežiacom páse. Už z toho bolo viditeľné, že sa to neuberá dobrým smerom a páry majú problémy čím ďalej tým viac.
Pre ženy, ktoré plánujú dieťa vo vyššom veku, platí rovnaká možnosť úschovy ešte „mladých a zdravých“ vajíčok. Toto je dôležitá možnosť pre zachovanie reprodukčnej schopnosti, keďže s vekom klesá kvalita a počet vajíčok.
Veľmi častou otázkou je, či žena môže podstúpiť umelé oplodnenie, ak nemá partnera. Odpoveď je nie. Legislatíva to na Slovensku nedovoľuje a partner musí uznať otcovstvo dieťaťa. Je to dôležitý právny a etický aspekt, ktorý odlišuje prístup k asistovanej reprodukcii v rôznych krajinách.
V našej dobe existuje niekoľko možností, ako si splniť sen o vytúženom bábätku. Hoci cesta k materstvu nie je pre všetky ženy jednoduchá, vďaka pokroku medicíny a rôznym metódam asistovanej reprodukcie, ako je umelé oplodnenie, sa mnohým párom ich sen o rodine môže splniť. Dôležité je vzdelávať sa, hľadať podporu a spolupracovať s kvalifikovanými odborníkmi.
tags: #druhe #umele #oplodnenie