Každý rodič je ochotný urobiť všetko pre to, aby sa jeho dieťa vyvíjalo správne. S narodením dieťaťa prichádza do života obrovská radosť, ale aj množstvo otázok a niekedy aj obáv. Rodičia, obzvlášť tí, ktorí zažívajú rodičovstvo po prvýkrát, často riešia mnohé neobvyklé situácie. Najmä pri prvom dieťati však pri niektorých neobvyklých situáciách zvykneme preháňať, pretože sme v otázkach výchovy a vývoja detského organizmu nováčikovia. Je prirodzené porovnávať svoje dieťa s rovesníkmi alebo s tým, čo vidíme v knihách či na internete. Takéto porovnávanie môže priniesť pokoj, ale rovnako často aj vyvolať úzkosť, ak sa nám zdá, že naše dieťa niekde zaostáva.
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom. Táto fráza je upokojujúca a obsahuje veľkú pravdu, avšak po druhom roku už existujú určité vývojové hranice, ktoré by nemali zostať bez povšimnutia. Zatiaľ čo niektoré deti začnú rozprávať v 18 mesiacoch, iné až v 2,5 roku, a niekto behá, iný opatrne chodí. Vývoj má svoje míľniky, ktoré signalizujú, že mozog a telo sa vyvíjajú správne. Najdôležitejšie je neporovnávať sa s ostatnými deťmi, ale sledovať vlastné dieťa v čase. Ak však rodič pociťuje, že niečo nie je celkom v poriadku, že jeho dvojročné dieťa nechápe vývojové signály alebo nereaguje tak, ako by očakával, je namieste hľadať informácie a prípadne aj odbornú pomoc. Preto sme pre vás pripravili komplexný prehľad vývoja dvojročného dieťaťa a odpovede na najčastejšie rodičovské otázky, aby sme vám pomohli rozpoznať dôležité aspekty v tejto fáze rastu a porozumieť, kedy je potrebné zasiahnuť.
Dynamika pohybu a rozvoj motoriky: Svet plný energie a objavovania
Dvojročné dieťa je vo veku, kedy sa teší z pohybu a má veľa energie, ktorá sa zdá byť nevyčerpateľná. Pohyb je preň hrou, zároveň sa aj vďaka nemu rozvíja hrubá a jemná motorika, dozrieva mozog dieťaťa a vyvíja sa osobnosť. Po fyzickej stránke sa za druhý rok života dieťaťa tiež veľa zmenilo - je samostatnejšie a nezávislejšie v pohybe. Už nepotrebuje, aby ste ho toľko istili. Často sa stáva, že je veľmi aktívny počas celého dňa akoby ani nemusel ísť spať a iba zrazu odpadne a zaspí. Dieťa nachádza potešenie vo fyzických aktivitách a hrách. Pomáhajú mu vybiť jeho energiu a súčasne s pohybom sa rozvíja jeho osobnosť - hrubá motorika, jemná motorika, grafomotorika, dozrieva mozog a vyvíja sa osobnosť dieťaťa a jeho vlastnosti. Preto je veľmi dôležité dopriať dieťaťu veľa pohybu a aktivít.
Koordinácia dieťaťa je už v dvoch rokoch lepšia. V tomto veku už dieťa dokáže kopnúť loptu, alebo ju rodičovi hodiť. Zvládne tiež nosiť niečo v rukách a zároveň kráčať, pričom preň nie je problémom zmena smeru chôdze, aj keď pri nižšej rýchlosti. Už sa zlepšila jeho koordinácia a je schopné vám hodiť alebo kopnúť veľkú loptu. Na trojkolke alebo odrážadle dokáže už jazdiť rýchlo a bezpečne. Môže mať problémy s brzdením - u trojkolky síce tá zostane stáť, ale pri odrážadle ak vyvinie väčšiu rýchlosť, môže brzdiť tak, že spadne nabok. Preto dávajte pozor a buďte pripravení zasiahnuť. Ešte stále nie je schopné dostatočne odhadovať vzdialenosti, to znamená, že musíte byť pripravení zachytiť ho, priložiť ruku k rohu stola, aby sa nebuchlo, keď vylieza spod neho, apod. S zlepšujúcou sa jemnou a hrubou motorikou a koordináciou prichádzajú aj ďalšie nebezpečenstvá, ktoré si je potrebné uvedomiť.
Dvojročné dieťa je fascinované kľučkami a kľúčmi. Neustále sa usiluje otvárať a zatvárať dvere, preto dávajte pozor, aby vám dieťa neodišlo z bytu. To znamená, že už môže byť schopné otvoriť si nezamknuté vchodové dvere a odísť napr. na návštevu k starým rodičom, prípadne sa zavrieť v izbe a nechtiac sa tam zamknúť. Samozrejme, odomknúť sa mu tie dvere už nepodarí. Inštrukcie o tom, ako otočiť kľúčom, sú pre neho zatiaľ nezrozumiteľné. Nedokážete na svoje dieťa dávať pozor neustále počas dňa, preto sa pokúste niektorým nebezpečenstvám predchádzať a učiť priebežne vaše dieťa, čo môže a čo nie, prípadne nacvičovať nejaké situácie „dopredu“.
Zlepšilo sa aj vyzliekanie, dieťa sa chce vyzliekať samo. Dokáže si dať dole čiapku z hlavy, vyzuť si topánky a ponožky. Rovnako z tejto činnosti môže robiť hru - vy mu to oblečiete a on si to vzápätí zoblečie a veľmi sa pri tom smeje, najmä ak naoko robíte krik. Vie sa napiť z hrnčeka tak, že ho drží za uško a položiť pohár na stôl bez rozliatia. Je tiež schopné piť z pohára - najskôr z dvomi uškami, prípadne musí byť to uško dostatočne veľké a súčasne pohár nie je príliš ťažký. Ale už dokáže pohár uchopiť, dá si ho k ústam, napije sa a položí ho na stôl bez toho, aby rozlial. V tomto veku už dieťa rozpoznáva, že mu treba cikať alebo kakať a rodičov o tom informuje. Síce neskoro - v momente, keď už potrebu vykonáva, ale aj to sa ráta. Ak ste teda ešte nezačali, vo veku dvoch rokov môžete začať skúšať naučiť dieťa na nočník. V dvoch rokoch bývajú už deti viac ako pripravené na tréning na nočník. Dieťa už dokáže rozpoznať a cíti, že je pocikané alebo pokakané. Informuje Vás o tom síce už v tom momente, kedy potrebu vykonáva, nie predtým, ale už to uvedomenie tam je. Cez deň je to pre dieťa ľahšie ako v noci, ale už je možné začať aj s nočným tréningom - vhodná doba pre deti je od 18. mesiacov do troch rokov. Nepokúšajte sa však urýchliť tento proces. Preto je potrebné mať pripravený nočník - a informovať dieťa o tom, na čo slúži. Keď vidíte, že dieťa začína tlačiť, je možné ho posadiť naň, aby vykonalo potrebu tam. Treba ho pochváliť za to, aké je šikovné. Tréning nesmie byť stresom pre dieťa ani pre rodiča, aby sa „nezaseklo“ a nevytvorili sa rituály u dieťaťa ako sa tomu vyhnúť.
Ergoterapia | Aktivity na rozvoj jemnej motoriky (pre batoľatá)
Dvojročné dieťa baví nielen pohyb, ale aj hra, pri ktorej používa svoje prsty. V tomto veku už dieťa opúšťa úchop dlaňou a v hlavnej úlohe vystupujú práve prsty. Preto dieťa zabavia, okrem iných, tiež hračky ako napríklad puzzle alebo mozaiky. Dvojročného drobca bavia rozličné stavebnice a lego, z ktorého môže niečo zaujímavé postaviť. Môžete ho zoznámiť aj s plastelínou, s vodovými alebo prstovými farbami a niečo si spolu namaľovať. Alebo dieťa hravou formou zapojte do domácich prác, ktoré potrebujete doma urobiť. V tomto veku ho zaujíma všetko a rado vás bude napodobňovať napríklad pri utieraní prachu.
Sociálny a emocionálny vývin: Prvé kroky k nezávislosti a pochopeniu sveta
Dva roky, teda 24 mesiacov, sú vekom, kedy sa dieťa začína viac zaujímať o iné deti a teší ho hrať sa spolu s nimi. Hoci v hre je zatiaľ naďalej radšej samé, baví ho hrať sa v blízkosti iných detí. Nečakajte však, že požičiavanie hračiek a vpustenie niekoho druhého do svojho teritória bude pravidlom. Rovnako sa ani ešte nebude hrať spolu s ostatnými - vaše dieťa sa ešte stále radšej bude hrať samé, ale pokojne vedľa nejakých iných detí. V tomto veku sa začínajú budovať vzorce správania, ktoré dieťa získava imitáciou a overovaním si dôsledkov svojho správania na svoje okolie. Po sociálnej stránke je dieťa pripravené a potrebuje spoločnosť ostatných ľudí - nielen svojej rodiny.
Pre dvojročné dieťa je typické, že má rado vo všetkom poriadok. Nemáme na mysli krásne upratanú detskú izbu (hoci to by nebolo na škodu), ale najmä to, že dieťa začína kategorizovať a usporadúvať, a teda robiť veci tak, aby to bolo správne. Vo svojich dvoch rokoch dieťa môže v sebe objaviť záľubu organizovať a kategorizovať veci a usporadúvať ich, aby „boli v poriadku“. Môže sa pre neho stať dôležité, aby sa veci robili „správne“ a tak ako vždy a teda venuje veľa času a energie triedeniu, preusporiadavaniu. Triedi, premiestňuje a venuje tomu veľa času a energie. Dieťa v tomto veku potrebuje takmer pri všetkom dodržiavať postupnosť, na akú je zvyknuté. Neraz sa stáva, že ak sa táto postupnosť a rutina výraznejšie naruší, dieťa to dokáže úplne vyviesť z miery. Rovnako sa môže stať, že ak sa naruší jeho denná rutina príliš, nedokáže túto zmenu zvládnuť a začne plakať a robiť „scény“. Aby ste tomu predišli, rozprávajte sa s dieťaťom, čo budete robiť celý deň - aj keď nemá vedomie o čase, pomôže mu to ako-tak sa vyznať v tom, ako bude deň prebiehať a adaptovať sa. Musíte si uvedomiť, že dieťa nedokáže anticipovať a predvídať tak ako vy, pretože mu chýba veľa informácií, ktoré vy máte k dispozícii. Ono ich nepotrebuje, nepotrebuje dôvody, prečo konáte tak ako konáte, potrebuje však vedieť, čo sa s ním bude diať, aby malo pocit bezpečia.
Rovnako sa môže stať, tým, že dieťa je nezávislejšie a snaží sa presadzovať, že začína robiť „napriek“ - bolo mu povedané, že niečo nemá robiť a aj napriek tomu ide a urobí to, často sa ešte pozerá, či si ho všímate a venujete mu pozornosť. Dieťa takto skúša hranice, ktoré ste určili a koľko si môže dovoliť. Nie je to preto, aby vás hnevalo, ale aby otestovalo svoju nezávislosť. Ak sa jedná o činnosť, ktorú nemôže robiť, treba dôrazne dať najavo, že toto naozaj nie. Dieťa sa tiež v tomto veku učí, ktorý tón hlasu rodič používa, keď niečo ešte nemyslí vážne a kedy to už myslí vážne.Dieťa zbožňuje čas, ktorý trávite spolu hrou, čítaním, spievaním apod. Má rado knihy, rado si ich prezerá a ukazuje všetko, čo už vie. Tým rastie jeho sebadôvera a zároveň sa ubezpečuje v tom, že môže ísť ďalej a skúšať nové veci. V knihách dokáže ukázať na obrázky dennej potreby, niektoré dokáže pomenovať, alebo urobiť zvuky, ktoré zvieratá, či veci vydávajú. Dokáže rozpoznať všetky mačky na obrázku, aj keď budú rôznych veľkostí a tvarov, ale nebude schopné určiť, čo je pekné a čo nie. Učí sa kategórie ako malé, veľké, špinavé, čisté apod. Rovnako začína s farbami, aj keď ich ešte nedokáže pomenovať. Pri uvedomovaní mu pomáhajú pomôcky - žltá ako slniečko, zelená ako tráva - to znamená, spájanie k veciam, ktoré pozná a dokáže si ich vybaviť. Pretrváva jeho presvedčenie, že ono je stred vesmíru. Rozoznáva a rozumie slovám ako „moje“ a „tvoje“ a často používa slová „mne“ a „moje“ alebo na otázku koho to je odpovie svojím menom. Vlastníctvo svojich vecí berie veľmi vážne a žiarlivo si ich chráni.
Reč a komunikácia: Od hmlistých znakov k jasným slovám
V období medzi druhým a tretím rokom života dieťaťa nastáva prudký vývoj reči, dieťa podstatne viac rozpráva, reč sa zlepšuje. Zdokonaľuje sa reč a komunikácia, dieťa kopíruje správanie a opakuje konanie druhých. Spočiatku sa dieťa učí reč napodobovaním, ale nevie, že slovo je symbol. Toto zistí približne dieťa až okolo 2 rokov a potom sa jeho reč prudko rozvíja. Dieťa už dokáže povedať 2 - 3 vety a s každým úspechom rastie jeho sebavedomie. Dieťa rado „rozpráva“ o sebe. Chce rozprávať a vzájomná konverzácia medzi ním a vami mu pomáha budovať slovnú zásobu. Dieťa tiež začína opakovať slová, ktoré niekde počulo - nie vždy v tej najvhodnejšej chvíli. Nerozumie taktu ani tomu, čo by malo a nemalo. Preto je dôležité mu to opakovane vysvetľovať a snažiť sa necítiť sa trápne pri nejakom prešľape. Častým rozprávaním sa s dieťaťom zistíte, že Vám tiež rozumie stále viac a viac a rovnako sa učí odpovedať na vaše otázky a inštrukcie aj inak ako „nie“, ak sa mu nechce ísť von - začína podávať vysvetlenia prečo nie. Rovnako dieťa bude schopné vykonať aj zložitejšie pokyny ako napr. „Choď za ockom a dones mi od neho mobil.“ Rovnako ho bude baviť klásť si k uchu telefón a rozprávať do neho - ak sa však ozve zo slúchadlá hlas, dieťa prestane rozprávať a len počúva. V reči sa môžu prejavovať už aj začiatky sociálne žiadúceho správania - spontánne dieťa môže začať hovoriť „prosím“ alebo „ďakujem“. O sebe hovorí ako o inej osobe a oslovuje sa menom. Rovnako môže rozpoznať písmená alebo čísla v knihe, keď ich uvidí.
V rozvoji reči sú veľké individuálne rozdiely. Dievčatá majú obyčajne rýchlejší rozvoj reči než chlapci. Výrazné oneskorovanie rozvoja reči je u dievčat závažnejšie než u chlapcov. Mnohí veľmi múdri chlapci začínajú hovoriť pomerne neskoro. Veľký vplyv majú podnety z vonkajšieho prostredia. U dieťaťa, s ktorým sa matka veľa rozpráva už od prvých dní života, je rozvoj reči rýchlejší. Vplyv má aj dedičnosť.
Jedna z mamičiek popisuje situáciu so svojou dcérkou, ktorá má dva roky a je dosť živé dieťa. Od narodenia bola zdravé, čulé, vnímavé dieťatko. Už od roka maminka spozorovala istý nezáujem o opakovanie, nereagovanie na meno, ale však mala len rok, každé dieťa má vlastné tempo, čiže do teraz maminka nič neriešila. Dcérka zopakuje gestá, napríklad kolo kolo mlynské vie… zopakuje gestami bac bac bum bac… ukáže ahoj, reaguje na meno. Keď chce papať, zoberie ju za ruku a postaví ku linke alebo ukáže na pohár, keď chce piť… ale nevysloví nič. Len svoju hatlaninu. Jediné slovo, ktoré povie, je ahoj, aj to veľmi ťažko. Nechce povedať ani mama, stále len svoju hatlanina. Maminka jej povie „ukáž bábiku“, neukáže, „daj bábiku“… nevie, čo od nej chce… keď jej povie „ideme tata“, absolútne ju nechápe. Nechápe „urob hojda babe“, alebo „poď ideme“. A také základné. Ani zvieratká neukáže, napr. Maminka nechce z nej robiť chorú ani nechce, aby vedela všetko už ako 2 ročná, ale dieťa už by malo chápať ľahkým pokynom. Pýta sa, ako by to ostatní riešili alebo riešia, či oslovili pediatra alebo to ešte nechali tak. Obáva sa najmä o porozumenie a chápanie: „To rozprávanie, verím, že do toho príde, ale porozumenie, chápanie. Mám taký pocit, že chápe len tomu, čo ona chce.“ Je to ťažké, keď o pár mesiacov by mala ísť do škôlky. V tomto prípade, aj keď dieťa zatiaľ nepoužíva dvojslovné spojenia, je zrejmé, že určitá úroveň porozumenia a gestickej komunikácie je prítomná.
Ďalšia mamička popisuje situáciu s 2-ročným chlapčekom, ktorý vôbec nehovorí. „Dobrý deň, mám 2-ročného chlapčeka, ktorý vôbec nehovorí :( vie povedať len také základné veci ako mama, tata, baba, moje, mňam, havo, vie napodobniť ako robí pes, nepovie mi vtáčiky, ale čipčiky a napodobní ich, že robia čip čip, ale keď ho učím iné zvieratká alebo mu čítam, tak nechce povedať nič. Inak keď mu niečo poviem, rozumie mi všetko, keď mu poviem, aby si uložil či priniesol hračky, tak si ich uloží, prinesie presne, čo chcem, keď mu poviem, že sa ideme kúpať či umyť zúbky, hneď napochoduje do kúpeľky a stade na mňa kričí. Len nerozpráva, neopakuje veci… naša pani doktorka tvrdí, že je lenivejší a že sa chytí, ale ja sa bojím, lebo už má pomaly dva roky a mne sa skončí materská, bude ho treba dať do škôlky a nikde mi ho nevezmú. Nemali by sme navštíviť logopéda?“ Ak Vám dieťa rozumie a reaguje na Vaše príkazy, je to veľmi dobrý signál. Rozprávajte s ním stále a opakovane a čítajte mu rozprávky.
Kedy je namieste zvýšená pozornosť? Pochopenie signálov oneskoreného vývoja
Druhý rok je pre Vás aj pre Vaše dieťa veľkým míľnikom. Aj keď je každý vývoj individuálny, ak sa dieťa po 2. roku života vykazuje pretrvávajúce obavy vo vývoji, je vhodné kontaktovať odborníka. Začnite konzultáciou s pediatrom. Vyšetrenia sú prispôsobené veku dieťaťa a sú neinvazívne. Dieťa sa hrá, odborník pozoruje jeho správanie a schopnosti. Výsledkom môže byť buď upokojenie, že vývin je v poriadku, alebo odporúčanie na podporu vývinu (napr. logopédia). Nie je dôvod na paniku, ale určite je vhodné konzultovať s odborníkom. Máte právo vyhľadať ďalší odborný názor - psychológa, logopéda alebo špeciálneho pedagóga. Závažné je, ak 2 ročné dieťa nehovorí vôbec (možná nepoznaná porucha sluchu). V takom prípade je diagnostika sluchu kľúčová. Dieťa nehovorí, ale všetko chápe. Nie vždy. Môže ísť o oneskorený rečový vývin, ktorý sa dá dobre stimulovať.
Pochopenie toho, čo dieťa skutočne vie a čo mu spôsobuje ťažkosti, je kľúčové. V mnohých prípadoch môže byť frustrácia rodičov, že dieťa „nereaguje“ alebo „nechápe“, spôsobená nesprávnym očakávaním alebo nedostatkom informácií o tom, ako sa dieťa učí a spracúva podnety. Dôležité je tiež odlíšiť oneskorený rečový vývin, ktorý sa dá dobre stimulovať, od komplexnejších porúch. Pedagogickú profesiu vníma PaedDr. Ildikó Kásaová ako svoje životné poslanie, ktoré ju napĺňa energiou a láskou, a umožňuje jej pomôcť tam, kde to potrebujú. V pedagogike pracuje už viac ako 30 rokov, pričom začínala ako predškolský pedagóg v materskej škole, no po dvadsiatich rokoch sa rozhodla venovať školákom a žiakom s poruchami učenia a správania. Momentálne je zamestnaná na základnej škole v Bratislave ako učiteľka a špeciálna pedagogička, a jej skúsenosti potvrdzujú, aký zásadný je včasný a správny prístup.
Špecifické poruchy učenia a správania: Hlbšie súvislosti
V poslednej dobe sa často spomínajú poruchy učenia, ktoré spôsobujú problémy pri socializácii a zvládaní školských povinností detí. Čo však tieto pojmy pre vás ako rodiča znamenajú? Čo všetko zahŕňa, ak má dieťa diagnostikovanú niektorú z nich? Aké sú ich prejavy a následky? Tieto otázky sú legitímne a vyžadujú si podrobné odpovede.Všetky tieto poruchy majú individuálny charakter a niektoré z nich môžu vzniknúť, ak má dieťa vrodenú dysfunkciu centrálnej nervovej sústavy. Príčiny vzniku špecifických porúch učenia je veľmi ťažké jednoznačne zistiť a popísať. Napríklad ľahká mozgová obrna / dysfunkcia (ĽMD) môže byť geneticky podmienená (faktor dedičnosti) a príčiny sú tu neznáme (neurotické). Nevieme pri nich presne určiť, čo sa mohlo stať počas tehotenstva: či matka brala určité lieky, pila alkohol, fajčila alebo dokonca požívala omamné látky.
Poruchy učenia môžu vzniknúť aj v dôsledku dlhodobej choroby, ale aj po dlhej neprítomnosti žiaka v škole. Takisto bývajú prejavom školskej nezrelosti či dôsledkom rodinných alebo iných problémov, ktoré zapríčiňujú zameškanie školského učiva. Symptómy porúch učenia spôsobujú, že dieťa v škole zaostáva a má problémy pri plnení školských povinností. Okrem školských neúspechov a zhoršenia prospechu dieťaťa môžu poruchy učenia spôsobovať problémy vo vzťahu k učiteľom a k učeniu všeobecne. Nevhodné správanie voči spolužiakom, poruchy učenia a zhoršený prospech dieťaťa tak môžu nepríjemne ovplyvniť život celej rodiny.
Ak sa problém nepodchytí a nerieši, trpí váš vzťah rodiča k dieťaťu, vzťahy medzi rodičmi a postoj rodiča k učiteľovi a ku školskému systému. Preto je pre rodičov - a rovnako aj pre učiteľov - veľmi dôležité oboznámiť sa s rôznymi poruchami učenia a ich prejavmi; spoznať, aké sú ich príčiny, ako ich dieťa prežíva a aké sú možnosti nápravy. Rozhodne nie je vhodné aplikovať na „problémové” dieťa represívne opatrenia. Poruchy učenia sa týkajú veľkej skupiny detí, dospievajúcich, ale aj dospelých ľudí. Deti aj dospelí, ktorí trpia niektorou z týchto porúch, často dokážu prekvapiť originálnym riešením matematických a iných úloh a sú úspešní v oblastiach, ktoré ich zaujímajú viac ako ostatné. Z tohto pohľadu je dôležité vnímať jedincov s poruchami učenia nielen cez ich obmedzenia, ale predovšetkým cez ich potenciál a individuálne silné stránky, ktoré sa pri správnej podpore môžu naplno rozvinúť.
Ergoterapia | Aktivity na rozvoj jemnej motoriky (pre batoľatá)
Alternatívne metódy podpory komunikácie: Znakovanie pre batoľatá (Baby Signs)
V situáciách, keď dieťa ešte nerozpráva alebo má oneskorený vývoj reči, môžu byť veľmi užitočné alternatívne metódy komunikácie. Jednou z nich je znakovanie pre batoľatá, známe ako Baby Signs. Martinčanka žijúca v Žiline, vyštudovaná žurnalistka a mama dvoch malých detí, ktorá sa venuje písaniu o deťoch, materstve a rodičovstve, túto metódu objavila, keď sa jej narodili dvojčatá. Začala sa o ňu viac zaujímať a zúčastnila sa seminára pre rodičov Baby Signs. Program ponúka niekoľko prínosov a môže slúžiť aj ako prevencia oneskorenia reči.
Metóda vychádza z prirodzených gest a znakov, ktoré v podstate iba rozvíja a rozširuje slovník znakov. Pracuje postupne až so 100 znakmi, ktoré si rodičia ďalej upravujú podľa vlastných potrieb a nezriedka si vymýšľajú aj ďalšie. Učenie aj používanie znakov je veľmi jednoduché a ľahko zvládnuteľné ako pre batoľa, tak aj pre jeho rodičov. Je to navyše zábava aj spôsob, ako si vytvoriť väčšie puto a cestu k porozumeniu. Obava, že by sa vďaka znakovaniu vývoj reči zastavil, alebo nejako obmedzil, je pomerne častá. Výskum však preukázal pravý opak. Keď dáte dieťaťu zakúsiť pocit, že niečo môže oznámiť samo, veľmi ho to motivuje v rozvoji komunikácie.
„Objavte cestu, ako sa dohovoriť, než prídu slová.“ U detí s oneskoreným vývojom reči to platí dvojnásobne. Keď dieťa v dvoch rokoch začne ukazovať znaky EŠTE + MLIEKO, začne si aj v mozgu vytvárať komunikačné vzorce. Pre túto chvíľu je úplne jedno, že nepovedalo „ešte brm“ alebo „ešte mlieko“. Dieťa komunikuje, rozvíja sa mu aj myslenie. Nepociťuje frustráciu z toho, že niečo chce, nevie to povedať a nikto ho nechápe. V praxi sa na autorku obrátilo mnoho mamičiek, ktorých deti ešte v 2 rokoch vôbec nezačali komunikovať alebo komunikovali len veľmi obmedzene. Spätne jej všetky potvrdili, že znaky začali ich deti čoskoro používať. Väčšinou sa jednalo o znaky zvieratiek alebo obľúbených hračiek. Oveľa viac mali deti záujem komunikovať o veciach, ktoré ich zaujali, než o svojich potrebách. Koncom tretieho roku prevažovali v ich komunikácii slová a krátke vety, ktoré občas dopĺňali znaky.
Metóda znakovania Baby Signs je u nás stále pomerne málo rozšírená. Ako logopéd by privítala, ak by sa táto metóda dostala do širšieho povedomia a našla využitie nielen u zdravých detí, ale napríklad aj u detí s oneskoreným vývojom reči. Redakcia tiež poznamenáva, že metóda Baby Signs bola skúmaná aj u detí s poruchami sluchu, Downovým syndrómom a u detí s poruchami autistického spektra. U všetkých týchto skupín bol preukázaný prínos znakovania pri starostlivosti o tieto deti. Táto metóda tak predstavuje cenný nástroj pre rodičov a odborníkov, ktorý pomáha premostiť komunikačnú medzeru a podporiť celkový kognitívny a sociálny vývoj dieťaťa.
Praktické tipy pre rodičov: Ako podporiť zdravý vývin a budovať porozumenie
Podpora zdravého vývinu dvojročného dieťaťa a budovanie vzájomného porozumenia je neustály proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a angažovanosť rodičov. Pre rodičov je kľúčové vnímať svoje dieťa ako jedinečnú osobnosť, ktorá prechádza fascinujúcim obdobím objavovania. Tu sú niektoré praktické tipy, ako môžete svoje dieťa efektívne podporovať:
Komunikujte neustále a s láskou: U dieťaťa, s ktorým sa matka veľa rozpráva už od prvých dní života, je rozvoj reči rýchlejší. Rozprávajte s ním stále a opakovane, čítajte mu rozprávky, spievajte mu a opisujte všetko, čo robíte. Aj keď dieťa zatiaľ nerozpráva plynulo, prijíma obrovské množstvo informácií, ktoré sú pre rozvoj jeho reči kľúčové. Dieťa zbožňuje čas, ktorý trávite spolu hrou, čítaním, spievaním apod. Má rado knihy, rado si ich prezerá a ukazuje všetko, čo už vie.
Podporujte pohyb a hru: Doprajte svojmu dieťaťu dostatok pohybových aktivít a hier. Pohyb je nevyhnutný pre rozvoj hrubej aj jemnej motoriky, koordinácie a celkového fyzického zdravia. Nechajte ho behať, skákať, hádzať lopty. Ponúknite mu hračky ako sú puzzle, mozaiky, stavebnice alebo plastelína, ktoré stimulujú jemnú motoriku a kreativitu. Fyzické aktivity pomáhajú deťom vybiť ich nevyčerpateľnú energiu a zároveň prispievajú k dozrievaniu mozgu.
Vytvárajte rutiny a pripravujte na zmeny: Pre dvojročné dieťa je typické, že má rado vo všetkom poriadok a potrebuje dodržiavať postupnosť, na akú je zvyknuté. Dvojročné dieťa nedokáže predvídať tak, ako dospelý, pretože mu chýba veľa informácií. Musíte si uvedomiť, že dieťa nedokáže anticipovať a predvídať tak ako vy. Aby ste predišli frustrácii a „scénam“, rozprávajte sa s dieťaťom, čo budete robiť celý deň - aj keď nemá vedomie o čase, pomôže mu to ako-tak sa vyznať v tom, ako bude deň prebiehať a adaptovať sa. Potrebuje vedieť, čo sa s ním bude diať, aby malo pocit bezpečia.
Umožnite samostatnosť a nastavujte hranice: Dieťa sa chce vyzliekať samo, piť z pohára a napodobňovať vás pri domácich prácach. Zapojte ho hravou formou do činností, ktoré potrebujete doma urobiť. V tomto veku ho zaujíma všetko a rado vás bude napodobňovať napríklad pri utieraní prachu. Zároveň však dieťa začína robiť „napriek“ a skúša hranice, ktoré ste určili. Je dôležité reagovať dôrazne, keď ide o činnosti, ktoré robiť nesmie, aby dieťa pochopilo, ktorý tón hlasu rodič používa, keď niečo ešte nemyslí vážne a kedy to už myslí vážne.
Podporujte hygienické návyky a bezpečnosť v domácnosti: V dvoch rokoch bývajú už deti viac ako pripravené na tréning na nočník. Tréning nesmie byť stresom pre dieťa ani pre rodiča, aby sa „nezaseklo“ a nevytvorili sa rituály u dieťaťa ako sa tomu vyhnúť. Zároveň nezabúdajte na bezpečnosť. Tip pre vás: Chcete, aby sa vaše dieťa cítilo bezpečne a samostatne vo vašej kúpeľni? Zabezpečte mu jednoduchý prístup k umývadlu pomocou stabilného stupienka. Protišmykové podložky vo vani minimalizujú riziko pošmyknutia a termostatická batéria s bezpečnostnou poistkou ochráni pred obarením. Dávajte pozor aj na kľučky a kľúče, pretože dvojročné dieťa je fascinované kľučkami a kľúčmi a môže sa pokúšať otvárať dvere.
Rozvíjajte kognitívne schopnosti: Dieťa sa učí kategórie ako malé, veľké, špinavé, čisté apod. Rovnako začína s farbami, aj keď ich ešte nedokáže pomenovať. Pri uvedomovaní mu pomáhajú pomôcky - žltá ako slniečko, zelená ako tráva - to znamená, spájanie k veciam, ktoré pozná a dokáže si ich vybaviť. Túto otázku dieťa kladie z mnohých dôvodov - niekedy chce vysvetlenie, niekedy je to len akoby zástupné slovo, keď nepozná iné a je zvedavé, čo to je alebo na čo to je, a niekedy len preto, aby vyprovokovalo konverzáciu s rodičom. Pri kladení otázok je veľmi vytrvalé a baví ho otázku opakovať stále dookola. Niekedy sa môžete pokúsiť na jeho otázku odpovedať protiotázkou - čo myslíš ty? A konkretizovať to priamo na situáciu alebo predmet, o ktorom sa rozprávate. Týmto spôsobom by ste mohli získať informácie o tom, ktoré vysvetlenie, alebo ktorú odpoveď vaše dieťa skutočne hľadá.
Nebojte sa hľadať odbornú pomoc: Ak máte podozrenie, že vaše dieťa by mohlo mať poruchu správania alebo učenia, prečítajte si minisériu článkov, ktorá vznikla v spolupráci so špeciálnou pedagogičkou PaedDr. Ildikó Kásaovou, a hlavne neváhajte kontaktovať pediatra. Ak sa dieťa po 2. roku života javí s pretrvávajúcimi obavami, je vhodné kontaktovať odborníka. Vyšetrenia sú prispôsobené veku dieťaťa a neinvazívne. Výsledkom môže byť buď upokojenie, že vývin je v poriadku, alebo odporúčanie na podporu vývinu (napr. logopédia). Máte právo vyhľadať ďalší odborný názor - psychológa, logopéda alebo špeciálneho pedagóga. Včasná intervencia môže mať zásadný pozitívny dopad na ďalší vývin dieťaťa.
Druhý rok života dieťaťa je obdobím rýchlych zmien a fascinujúceho rozvoja. S trpezlivosťou, porozumením a aktívnou podporou môžete pomôcť svojmu dieťaťu naplno rozvinúť jeho potenciál a prekonať prípadné výzvy.
tags: #dvojrocne #dieta #nechape