Transakčná analýza (TA), ktorú vytvoril svetoznámy americký lekár, psychiater a psychoterapeut Eric Berne, predstavuje jedinečný a praktický model ľudskej osobnosti. Jeho jedinečný prístup spočíval v jednoduchom a praktickom modeli ľudskej osobnosti rozdelenom do troch ego stavov: Rodič, Dospelý a Dieťa. Berne získal uznanie za svoj prínos k psychológii, hoci jeho prístupy boli miestami kritizované akademikmi. Hľadal prístup, ktorý by bol zrozumiteľnejší a aplikovateľnejší ako vtedajšie dominantné smery, ako behaviorálna a psychoanalytická psychológia. Popri skôr popularizačných tituloch sa Berne stal aj autorom knihy Transakčná analýza v psychoterapii, zamýšľanej ako základná odborná príručka pre praktizovanie transakčnej analýzy. Jeho najznámejšie diela, vrátane knihy "Ako sa ľudia hrajú" (Games People Play) a "Transakčná analýza v psychoterapii", dodnes ovplyvňujú psychoterapiu a sebapoznávanie.
Ego Stavy (Stavy Ja): Rodič, Dospelý, Dieťa
Berneho transakčná analýza je založená na myšlienke, že každý človek má v sebe tri ego stavy, ktoré sa od seba výrazne líšia. Možno ich rozdeliť do troch kategórií, ktoré sa od seba výrazne líšia. To znamená, že každý človek môže počas rozhovoru vystupovať ako tzv. Rodič, Dospelý alebo Dieťa. Ide o odborné termíny, nie o skutočné významy týchto slov, preto sa píšu s veľkým písmenom. Človek môže plynule prechádzať z jedného modelu - stavu svojho ja - do druhého bez toho, že by si to uvedomil. Nesieme si v sebe stále kus dieťaťa a dokážeme sa tak správať aj dnes. To, že existuje ego detské, rodičovské a dospelé, je normálne. Otázkou je obsah týchto eg a kedy a ako dostanú slovo. Každé ego je životne dôležité.
Rodič: Tento ego stav obsahuje naučené pravidlá, hodnoty a presvedčenia, ktoré sme prebrali od našich rodičov alebo autorít. Obsahuje naučené postoje a správanie od rodičov alebo autorít, naučené pravidlá, hodnoty a presvedčenia. Prejavuje sa kritickým alebo starostlivým správaním. Tento stav zahŕňa aj vnútorné hlasy rodičovskej autority, ktoré môžeme počuť vo svojich myšlienkach. Rodič je dôležitý pre zachovanie rodu (životné múdrosti - ako prežiť, rozmnožovať sa a neprísť ľahkovážne o potomstvo). Ale je tu aj zautomatizované konanie, ktoré nám šetrí čas. Prejavy Rodiča sú rôznorodé, napríklad:
- Poúča: „Mal by si si upratať izbu.“
- Rozkazuje: „Urob to hneď!“
- Hodnotí, posudzuje: „To sa nerobí dobre.“
- Utešuje, poskytuje starostlivosť: „Neboj sa, všetko bude v poriadku.“
- Trestá, kára: „Za toto dostaneš trest.“
- Vyčíta: „Už zasa si to zabudol.“
- Upozorňuje: „Dávaj si pozor.“
Dospelý: Tento stav predstavuje racionálne a objektívne myslenie, ktoré je založené na faktoch a realite. Umožňuje nám spracovávať informácie, hodnotiť situácie a robiť rozhodnutia na základe logiky a skúseností. Tento stav je zodpovedný za riešenie problémov a adaptáciu na aktuálne okolnosti. V momente, keď dokážeme racionálne vyhodnotiť realitu - vnímať prítomnosť - a pozorovať emócie Dieťaťa a Rodiča, dostaneme sa do stavu ega „Dospelý“. Jeho prejavy sú zamerané na objektivitu a riešenie:
- Získava informácie: „Koľko je hodín?“
- Poskytuje informácie: „Je trištvrte na deväť.“
- Rieši situáciu, problém: „Musíme nájsť najlepšie riešenie.“
- Hľadá najrozumnejšie, najvhodnejšie možnosti: „Poďme sa pozrieť na všetky alternatívy.“
Dieťa: Tento stav zahŕňa emócie, pocity a impulzy, ktoré sme zažívali v detstve. Môže sa prejavovať hravosťou, spontánnosťou, ale aj strachom, hnevom či radosťou. Tento stav je zdrojom našej kreativity, intuície a základných potrieb. S dieťaťom sa spája tvorivosť, spontánnosť, priebojnosť a radosť. Ak sa ako dospelí dostaneme do tohto stavu ega, jednáme ako dieťa, ktorým sme kedysi boli. Prejavy Dieťaťa sú emocionálne a impulzívne:
- Bojí sa: „Ja, ja len…“, „Pomóc!!!!!“
- Čuduje sa: „Jaá?!“, „Jééj!“
- Trucuje: „A just nie !!!“
- Hnevá sa: (napríklad zvýšený hlas, dupanie nohou)
- Uráža sa: „No dovoľ!“
- Vyhovára sa: „To nie ja.“
- Nadbytočne vysvetľuje a ospravedlňuje sa zbytočne: „Prepáčte, ja som naozaj nechcel, bola to nehoda.“
- Teší sa, raduje sa: „Hurá!!!“
- Je bezradné: „Ja neviem, čo mám robiť.“
Transakcie: Základné Jednotky Komunikácie
Transakčná analýza je metóda rozboru transakcií, čo sú vlastne najmenšie komunikačné jednotky - vety. Pod transakciou sa rozumie akýkoľvek prenos informácie od jednej osoby k druhej. Keď sa stretnú dvaja ľudia, objaví sa podnet k interakcii. Vďaka odpovedi na tento podnet možno hovoriť o reakcii. A celý tento proces je transakciou. Berne rozlišuje medzi komplementárnymi, skríženými a skrytými transakciami. Analýza transakcií vychádza z pozorovania reakcií, správania ľudí v spoločenskom styku. Najjednoduchšie transakcie sú vtedy, keď v hre vystupujú dvaja dospelí a ak v nej aj pokračujú s týmito egami. Dieťa, ale aj rodič hru komplikuje.
Doplnkové (rovnobežné) transakcie: Autor metódy zistil, že bezproblémové sú iba tie transakcie, ktoré prebiehajú rovnobežne, ktoré sa dopĺňajú. Ide o transakcie typu Rodič - Rodič, kde obaja komunikujú na úrovni rodiča a reakciu Rodiča aj očakávajú. Rozlišujeme transakcie doplnkové - podnet aj reakcia sú tu vhodné a očakávané a možno hovoriť o zdravých vzťahoch.
- Príklad: Niekto Vás požiada o pohár vody a Vy mu ho podáte. Na jednoduchú otázku Dospelého „Nevidela si moje ponožky?“ môže nasledovať odpoveď Dospelého „Nie, nevidela som ich.“ alebo „Sú tam a tam.“
Krížové transakcie: Nie všetky transakcie však prebiehajú doplnkovo. V tomto prípade už podnet a reakcia nie sú vhodné a už vôbec nie očakávané, a preto sa rodí konflikt a nemožno hovoriť o zdravom vzťahu. Tieto transakcie obsahujú v sebe zárodok konfliktu, pretože pôvodná téma sa prerušuje a vecný rozhovor, napríklad, ustáva.
- Príklad: Na jednoduchú otázku Dospelého „Nevidela si moje ponožky?“ môže nasledovať namiesto odpovede Dospelého odpoveď Rodiča „Kde si si ich dal, tam ich máš.“, prípadne odpoveď Dieťaťa, ako napríklad „Prepáč, ale ja ti ich nenosím.“ Tieto transakcie obsahujú v sebe zárodok konfliktu.
- Ďalší príklad: Častým typom krížovej transakcie je prípad, keď obaja komunikujú na úrovni Rodiča, ale zároveň obaja očakávajú reakciu Dieťaťa. „Ty stále niečo stratíš.“ „Nezveličuj. Tu dochádza k zárodku konfliktu, pretože témy komunikujúcich sa rozchádzajú, každý z nich hovorí o inom (nehovoria o zabúdaní, ale o vlastnosti partnera, každý o tom druhom). Z toho vyplýva, že rodičovské reakcie sú rizikovejšie. Hoci aj pri dospelých reakciách môžeme dostať inú odpoveď než čakáme (t.j. v lepšom prípade doplnková - Dieťa: „Prepáč, už budem ticho“. V horšom prípade a častejšie, opäť skrížená reakcia typu Rodiča (napr. „Aký si ty len neposlušný!“). Aký typ transakcie je teda najvhodnejší pre bezproblémový rozhovor? Samozrejme doplnkový, rovnobežný.
Jednoduché a druhotné transakcie: Rozdiel medzi nimi najlepšie ilustruje skutočnosť, že pri druhotnej transakcii sa zapájajú viac ako dve egá. Napríklad, je tu komunikácia medzi dvoma dospelými, počas ktorej sa jeden z nich začne správať ako dieťa. A druhý ostane dospelým, alebo sa zmení na rodiča. Tieto druhotné transakcie, ktoré sú zložitejšie, majú veľké zastúpenie v hrách, ktoré hráme.
Uvedené príklady sú pre názornosť jednoduché. V praxi sa môžeme stretnúť aj s tým, že človek neodpovedá jednou vetou, ale viacerými, pričom každá z nich prislúcha inému modelu - napríklad začne ako Dospelý, druhá veta je typu Dieťa a tretia Rodič. V skutočnosti môže byť niekedy (len niekedy) situácia ešte zložitejšia, ak sa v komunikácii používajú narážky a dvojzmyselné výroky. Na lepší vhľad do transakčnej analýzy je dobré urobiť si písomne „modelové“ rozhovory na určitú tému s viacerými vetami a pokúsiť sa ku každej vete priradiť, či je Rodičovská, Dospelá alebo Detská. Prípadne napísať si ten istý rozhovor vo všetkých variantoch, teda ako Dospelý - Dospelý, Dospelý - Rodič, Dospelý - Dieťa, Rodič - Rodič (doplnkový aj krížový), Dieťa - Dieťa. Emocionálne reakcie sa ťažšie dávajú na papier, niekedy treba v zátvorke uviesť tón hlasu. Ak zistíte, že prevažujúci typ reakcií je u vás Rodič alebo Dieťa na úkor Dospelého, môžete sa častejšie dostávať do zbytočných konfliktov.
Hry a Scenáre: Nevedomé Vzorce Vzťahov
„Často vo svojom živote a vo svojich vzťahoch hráme hry, mnohé z nich sú priam šachovou partiou.“ Berne definuje „hru“ ako obmieňajúcu sa sústavu často opakovaných, zdanlivo racionálnych transakcií so skrytou motiváciou. Nejde teda o žiadnu zábavu, ale o spôsob, ako získať istú psychologickú výhodu. Hráči si často ani neuvedomujú, že hrajú hru, ale podvedome sa snažia dosiahnuť určitý cieľ alebo uspokojiť svoje potreby. Hry, ktoré hráme vo vzťahoch, majú podľa Berneho vždy určitú štruktúru, je tu určitá skrytá motivácia, predvídateľný výsledok a jednoduchý systém akcie a reakcie. Každá osoba tu hrá určitú rolu. Ten, kto určil pravidlá, tak urobil väčšinou podvedome. Preto nejde o manipuláciu v pravom zmysle slova.
An Introduction to Transactional Analysis - Eric Berne
Motivácia hier: A čo je motiváciou a cieľom? Pohladenie. Sme hladní po dotyku, to znamená po vzťahu a vo vzťahu po pohladení. Rozvinuli sme množstvo hier, ktoré hráme preto, aby sme si uchmatli svoju dávku lásky. Že takto získaný dotyk či pohladenie nie je to pravé orechové? To vieme. Zároveň však platí, že je to lepšie ako nič. Ak to vnímame ako záplatu a túžime po niečom viac, môže nám to pomôcť preklenúť isté obdobie. Ak si tieto nedostatky neuvedomujeme, tak uviazneme v uspokojovaní, ktoré je krátkodobé a z dlhodobého hľadiska nevedie nikam. Zábava a hra sú náhradou za skutočné vzťahy. Ako dospelý rovnako ako deti, potrebujú ľudský kontakt. A nielen kontakt ako taký, ľudia potrebujú intimitu alebo emóciu od svojho blízkeho, čo samozrejme pochádza z detských čias spojených s materinskou láskou a nehou. Avšak, po tom, čo materinská intimita končí, jednotlivec je po zvyšok života konfrontovaný otázkou, kde by mohol ďalej hľadať tento druh fyzickej blízkosti. A v tejto skutočnosti prebýva jadro problému, pretože v dospelosti je bohužiaľ kontinuálna fyzická intimita niečo takmer nedosiahnuteľné. Z tohto dôvodu sa potom v človeku tvorí individuálne poslanie dosiahnuť cez spoločenské interakcie svoje ciele, tvrdí Berne.
Pôvod hier a životné scenáre: Mnohé hry hráme, pretože sme ich „obkukali“ od iných (napr. od rodičov). Ako deti sme sa radi hrali hry. Málokomu napadne, že hry, ktoré hráme vo vzťahoch s ľuďmi, majú často pôvod v detstve. To, čo sme si ako dieťa osvojili, výrazne ovplyvňuje náš život, a aj keď si kladieme otázky, nie je ľahké na to prísť. Berne pomocou základných konceptov transakčnej analýzy rozvíja najmä tému životných scenárov.
Dramatický Trojuholník (Karpmanov): V nadväznosti na Berneho prácu prichádza teória dramatického trojuholníka, ktorá popisuje, že v každej dráme musí byť Obeť. No a každá obeť má svojho Vinníka (Prenasledovateľa) a/alebo Záchrancu.
- Príklad: Spomínané rozbité sklo z dverí v detstve: „Obsypaný brúseným sklom z dverí som bol obeť, za ktorou prišiel záchranca (babka), ktorý preskočil do role prenasledovateľa. Spoločne sme tak zahrali hneď všetky tri role a obaja sme z toho mali svoj zisk. … no a ja som dostal lekciu, ako sa stať skúseným hráčom v roli Obete.“
- Príklad z pracovného prostredia: Manažér B: „Máš to ťažké. Uvidíme, čo sa s tým dá robiť.“ Na viditeľnej sociálnej úrovni je to komunikácia medzi dvoma Dospelými - výmena faktických informácií a uznanie stavu. Poďme hlbšie na psychologickú úroveň: Zamestnanec A je zúfalý z náročnej spolupráce s novým kolegom C. Príde za manažérom B, ktorému sa sťažuje - komunikuje z Dieťaťa/Obete. Manažér B ho poľutuje a definuje Vinníka v trojuholníku - komunikuje z Rodiča/Záchrancu. Ziskom (alebo potešením) pre zamestnanca A je potvrdenie, že on je dostatočným - dobrým zamestnancom. Pre manažéra B je to udržanie si jeho pozície vedúceho pracovníka, ktorý sa o zamestnancov stará, alebo ich karhá. Problémom je, že manažér B zamestnancovi A z dlhodobého hľadiska nepomohol, pretože len podporil hru v tomto trojuholníku. Kolega M: „Zavolaj mu. Povedz mu, čo potrebuješ a požiadaj ho o to.“ Ja som za ním prišiel ako Dieťa/Obeť - to som sa naučil ešte pri rozbitom skle od dverí. Martin mi dal nástroje - faktické informácie - potrebné na to, aby som si sám vyriešil svoju potrebu. Namiesto toho Martin transformoval rolu Záchrancu na rolu Sprievodcu, aby som ja moju rolu Obete mohol otočiť na rolu Lídra (alebo Hrdinu). Vďaka tomu sa pre mňa situácia s Prenasledovateľom kolegom P zmenila na Výzvu a učiaci proces. Jednorazovo to u mňa nespôsobilo zázračnú zmenu. Situácia s P sa opakovala ešte niekoľkokrát. Toto prerušenie mojej hry mi nepomohlo len s riešením jednej konkrétnej situácie. Opakovaním podobných situácii dokážem viac vnímať, že sa jedná o hru.
Hry ako také sa môžu vytrácať a meniť. A je možné osvojiť si aj novú hru. Radi trávime čas s ľuďmi, ktorí hrajú rovnaké či podobné hry ako my. Hry ktoré hráme nám môžu prísť ako nevinné, ale opakovaním sa stávajú stereotypom. Ako už bolo uvedené, hra stojí na doplnkovej druhotnej transakcii. Každá hra je v podstate nečestná a jej výsledok je dramatický. Krížová transakcia môže hru rýchlo ukončiť (konflikt).
„Ako sa ľudia hrajú“: Fenomén, Ktorý Otvoril Oči
Keď kniha Jak si lidé hrají poprvé pred viac ako päťdesiatimi rokmi vyšla, stala sa revolučným textom umožňujúcim porozumieť, čo sa skutočne deje medzi ľuďmi počas základných sociálnych interakcií. Ako sa ľudia hrajú je jedna z najvplyvnejších kníh populárnej psychológie 20. storočia. Pred štyridsiatimi rokmi kniha Ako sa ľudia hrajú zrevolucionizovala naše chápanie toho, čo sa v skutočnosti odohráva pri najzákladnejších spoločenských interakciách. Po viac ako piatich miliónoch predaných výtlačkov je klasika doktora Erica Berna rovnako udivujúca - a odhaľujúca - ako v deň, keď prvý raz uzrela svetlo sveta. Keď prišiel Berne so svojou knihou, predali sa jej milióny a spopularizovala transakčnú analýzu natoľko, že celých 40 rokov znovu musela získavať svoje postavenie v odborných kruhoch.
Štruktúra knihy a jej obsah: Kniha „Ako sa ľudia hrajú“ je rozdelená na dve časti: teoretickú a praktickú. Prvá časť je dôležitým úvodom, najmä stavy nášho ega: Dieťa v nás, Rodič v nás a Dospelý v nás. Teoretická časť: Vysvetľuje základné koncepty transakčnej analýzy, vrátane ego stavov, transakcií a hier. Táto časť je napísaná odborným jazykom, ale obsahuje grafické znázornenia, ktoré uľahčujú pochopenie. Teoretická časť je napísaná naozaj odborným jazykom, skôr pre odborníkov z praxe a pre laika bez akejkoľvek predchádzajúcej prípravy sa číta naozaj ťažko, avšak obsahuje grafické znázornenia, ktoré značne uľahčujú pochopenie problematiky. Naopak praktická časť zahŕňajúca jednotlivé hry je veľmi ľahko čitateľná aj pre neodborníkov, je to akési vymenovanie hier a ich zobrazenie na príkladoch. Druhá časť sa zameriava na detailný popis rôznych „hier“, ktoré ľudia hrajú v rôznych oblastiach života (manželstvo, práca, spoločnosť). Berne v knihe opisuje viac ako 30 hier. Autor v knihe opisuje 101 hier, pričom hru definuje ako obmieňajúcu sa sústavu často opakovaných, zdanlivo racionálnych transakcií so skrytou motiváciou. Nejde teda o žiadnu zábavu, hráčovi ide o skôr o získanie istej výhody, ktorá mu z hry plynie. Tretia časť, ktorá je čoraz viac spomínaná v kontextoch knihy, sa zameriava na aplikáciu týchto poznatkov v psychoterapii a sebapoznaní.
Príklady hier z knihy: Berne v knihe opisuje viac ako 30 hier, ktoré sú rozdelené do rôznych kategórií, ako napríklad:
- Manželské hry: „Ak by nebolo teba“, „Frigidná žena“, „Súdna sieň“
- Spoločenské hry: „Prečo neurobíš - áno, ale“, „Nie je to strašné“
- Sexuálne hry: Rôzne formy flirtovania a zvádzania s cieľom získať pozornosť alebo potvrdenie.
Každá hra má svoju vlastnú dynamiku a cieľ. Napríklad, v hre „Prečo neurobíš - áno, ale“ jedna osoba neustále hľadá rady a riešenia, ale odmieta všetky návrhy, ktoré jej druhá osoba ponúka. Cieľom tejto hry je získať pozornosť a potvrdenie, že jej problém je neriešiteľný. Všetci hráme hry. Niektoré môžu byť docela nevinnou stereotypnou zábavou, iné prerastajú v posledku škodlivé opakovanie nefunkčných životných vzorcov. Názvy hier sú napríklad „Now I’ve got you you son of a bitch.“ („Už tě mám, ty darebáku!“). Ukazuje spôsoby, ako sú ľudia vtažení do „hry“, ktorú práve hrajú.
Berne používa pekný príklad: Tanja, sedem rokov, mal pri večeri bolesti brucha, a preto ho rodičia pustili od jedálenského stola a radšej ho poslali si ľahnúť. Jeho mladší brat Mike, tri roky, následne hovorí: „Tiež ma bolí brucho.“ Čím by rád získal od svojich rodičov rovnaké zaobchádzanie. Jeho otec sa na neho na chvíľu pozrel a potom povedal: „Túto hru nechceš hrať, že áno?“ a Mike vybuchol do smiechu. „Nie!“ Avšak teraz si predstavme, že Mikeovi rodičia by boli natoľko ustráchaní, že by zobrali svojho syna vážne. Mike by si išiel ľahnúť, čím by podobnú situáciu nielenže ešte párkrát zopakoval, on by sa ju navyše naučil využívať, až kým by sa táto hra nestala súčasťou jeho povahy, a to aj v dospelosti. „Ako sa ľudia hrajú“ následne ponúka sériu rôzne, hovorovo pomenovaných hier, ktoré vychádzajú zo skutočných situácií a čitateľ ich tak ľahko definuje. Berne využíva vyhrotené momenty z medziľudských vzťahov a približuje nám podstatu týchto hier, ktorých podstatu si človek často ani sám neuvedomuje.
Kritika a trvalá relevancia: Hoci bola kniha „Ako sa ľudia hrajú“ veľmi úspešná, bola aj kritizovaná za zjednodušovanie komplexných psychologických procesov a za prílišné zameranie na „hry“ ako hlavný determinant správania. Niektorí odborníci poukazovali na to, že Berneove koncepty sú príliš zjednodušujúce a neberú do úvahy komplexnosť ľudského správania. Iní kritizovali nedostatok empirických dôkazov pre jeho teórie. Jedinou slabou stránkou knihy je štýl, akým je napísaná. Okrem toho, že je to odborná kniha len prispôsobená aj neodbornej verejnosti, je cítiť, že je staršieho dáta, jazyk je už trochu zastaralý (bola napísaná v 60-tych rokoch). „Prvá polovica knihy analyzuje "hry" a v druhej polovici sa autor "hrám" venuje a jednotlivo popisuje. Veľmi som sa tešila, kým prejdem na hry, avšak boli opísané nudnejším a ťažšie zrozumiteľným štýlom, ktorý ma nudil. Niektoré hry boli síce zaujímavé, ale drvivá väčšina ma nebavila.“ „Knižka ma zo začiatku nebavila kvôli jej odbornosti. Pri nasledujúcich kapitolách, ktoré sa týkali už samotných hier, to bolo lepšie. Očakávala som ale, že samotné hry budú viac rozpitvavané… Prečo, ako, načo… Pri niektorých hrách som mala úsmev na tvári a v hlave niektorých z kolegov alebo známych, hovoriac si, veď presne tak sa správa….“ Napriek kritike, kniha Erica Berna je aj v súčasnosti relevantná, pretože odhaľuje univerzálne vzorce správania, ktoré sa vyskytujú v medziľudských vzťahoch. Kniha mi pomohla v zistení dôvodu a motivácie, prečo niektorí ľudia hrajú hry a o čo im vlastne ide, respektíve ako im hru prekaziť a nehrať podľa ich očakávaní.
„Transakčná analýza v psychoterapii“: Odborná Príručka
Popri skôr popularizačných tituloch sa Berne stal aj autorom knihy „Transakčná analýza v psychoterapii“, zamýšľanej ako základná odborná príručka pre praktizovanie transakčnej analýzy. Zakladateľ TA sa v knihe zaoberá prehľadom transakčnoanalytických poznatkov. Klasická príručka k jej základom. Touto knihou sa vám poprvé v českom preklade dostáva do rúk klasická príručka k základom transakčnej analýzy v psychoterapii priamo od jej autora. Kniha je v evidencii danej knižnice, môže však už byť aktuálne požičaná. Zakladateľ TA sa v knihe zaoberá prehľadom transakčnoanalytických poznatkov: popisom ego-stavov Rodič, Dospelý, Dieťa, ich psychopatológiou, symptomatológiou a diagnostikou v rámci TA. Nasleduje analýza transakcií, hier a scénárov.
Autor sa zaoberá aj terapiou psychóz a neuróz a TA aplikuje v skupinovej a manželskej terapii. Svoj prístup ilustruje na rade príkladov a dáva ho do súvislosti s inými psychoterapeutickými smermi, najmä psychoanalýzou, pričom dáva nový obsah mnohým jej pojmom. V závere knihy je predložená jedna podrobná kazuistika a slovníček termínov. Táto kniha, vydaná vydavateľstvom Portál, s.r.o., ktoré bolo založené v roku 1990 s cieľom pomáhať pri výchove detí a mládeže, sa od začiatku zameriavalo predovšetkým na publikácie z oborov pedagogika, psychológia a sociálna práca, a to na odborné i populárne úrovni. V roku 2015 oslávil Portál 25. výročie svojho založenia.
Život a Dielo Erica Berna: Zakladateľ Transakčnej Analýzy
Eric Berne (1910-1970) bol svetoznámy americký lekár, psychiater a psychoterapeut. Narodil sa v Kanade ako Eric Lennard Bernstein a pôvodne študoval psychoanalýzu. Vyrastal v prostredí, ktoré ho viedlo k záujmu o ľudské správanie a psychológiu. Po štúdiu medicíny a psychológie sa pôvodne venoval psychoanalýze. Počas štúdia medicíny a psychológie sa začal zaujímať o psychoanalýzu, čo ho formovalo ako budúceho odborníka, hoci sa jeho názory neskôr odklonili od tradičných psychoanalytických konceptov. Začiatky jeho kariéry boli späté s klasickou psychoanalýzou, no po odmietnutí vstupu do Sanfranciského psychoanalytického inštitútu v roku 1956 sa začal venovať vlastnému prístupu - transakčnej analýze.
Počas druhej svetovej vojny slúžil ako vojenský psychiater, kde si všimol, že bežné psychiatrické pohovory sú neefektívne. Po vojne sa začal venovať psychoanalýze, ale neskôr sa od nej odklonil a vytvoril vlastný systém - transakčnú analýzu. Jeho prvým významným dielom sa stali jeho teórie o troch ego stavoch, ktoré prezentoval v 50. rokoch a ktoré neskôr rozvinul do celej metodiky. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia vytvoril na základe Freudovho štrukturálneho modelu metódu transakčnej analýzy, ktorá bola pôvodne zamýšľaná ako metóda rozboru ľudských interakcií v rámci skupinovej psychoterapie. Berne bol trikrát ženatý a trikrát rozvedený. Zomrel v roku 1970.
Vplyv Transakčnej Analýzy: Od Psychoterapie k Manažmentu
Transakčná analýza (TA) je integratívna (zjednocujúca) psychologická teória a psychoterapia vychádzajúca z psychodynamického, kognitívno-behaviorálneho a humanistického prístupu. Transakčná analýza ponúka kognitívnu a behaviorálnu terapiu pri vyrovnávaní sa s vnútorným egom. Eric Berne priniesol revolúciu do psychológie tým, že predstavil prístupnú a praktickú metódu na pochopenie medziľudských vzťahov. Berne zdôrazňoval, že zdravá komunikácia vychádza z vedomia „I’m OK, You’re OK“ - teda prijatia seba aj druhých. Cieľom TA je dosiahnuť zdravú komunikáciu, ktorá vychádza z vedomia „I’m OK, You’re OK“ - teda prijatia seba aj druhých.
Kniha „Ako sa ľudia hrajú“ spopularizovala transakčnú analýzu a ovplyvnila rôzne oblasti, vrátane psychoterapie, poradenstva, vzdelávania a manažmentu. Berne v 60tych rokoch publikoval niekoľko prevratných myšlienok, ktoré ovplyvnili aj aktuálnu psychológiu a široké odvetvia práce s ľuďmi. Jeho úspechy spočívajú v trvalom vplyve na psychológiu, kde jeho teória dodnes slúži ako nástroj sebapoznania a zlepšenia vzťahov. Berne dokázal zjednodušiť to, čo objavili Freud a Jung. Zároveň dokázal zachovať podstatu, dokonca to niekde aj vylepšil.
TA ponúka jedincovi pomoc a zároveň ho chráni pred hrami. Berne ako psychiater píše, že skutočné vzťahy ponúkajú takú odmenu a naplnenie, že hranie hier sa stane bezpredmetné. Samozrejme, nestane sa to hneď a ani samé od seba. V kontexte TA je dôležitý dôraz na autonómiu. Autonómia, to je žiť nohami na zemi. Uvedomovať si realitu a možnosti. Autonómia je tiež sloboda voľby a slobodné rozhodnutie. A autonómia, to je intimita a dôraz na skutočné vzťahy. Ako už bolo spomenuté, človek dokáže pomerne plynulo prechádzať medzi jednotlivými egami, a otázkou je obsah týchto eg a kedy a ako dostanú slovo. Ak zistíte, že prevažujúci typ reakcií je u vás Rodič alebo Dieťa na úkor Dospelého, môžete sa častejšie dostávať do zbytočných konfliktov. Mnohým čitateľom Berneho diela otvorili oči a pomohli pomenovať manipulatívne či opakujúce sa vzorce správania. Toto všetko jedincovi pomáha a zároveň ho chráni pred hrami.
tags: #eric #berne #knihy #rodic #dospely #dieta