Život človeka sa stáva čoraz komplikovanejším. Novodobé technológie prinášajú ohromujúci pokrok. Človek stále túži po najmodernejších technických vymoženostiach, pričom táto honba ho privádza často do neľútostnej konkurencie s ostatnými. Vonkajšie prostredie sa stáva dominantným a vnútorné hodnoty začínajú strácať svoje čaro. Ľudské srdce však tým ako keby chladlo. Tento chlad spôsobuje stratu a citlivosť a to súvisí aj s rozšírenou neúctou k ľudskému životu, lebo život sa javí ako niečo samozrejmé.
Ľudský život je dar od samého počiatku. Je krehký a slabý, keď prichádza na tento svet a má mať svoju hodnotu a dôstojnosť počas svojej celej existencie, lebo rôzne aspekty dnešnej spoločnosti ohrozujú formu ľudského života. Pri zrode nového života sa ho chcú pozbaviť a na sklonku jeho života mu pomôcť pri jeho odchode. Každá, aj tá najjednoduchšia forma života, je veľkolepou okrasou všetkého neživého, ktoré v sebe obsahuje celý svet a zároveň prevyšuje každé stvorenie.
Závažnosť a etický rozmer existencie
Touto prácou chceme poukázať na závažnosť a nezmyselnosť zabíjania človeka, ktorý je bezbranný a nevinný, hoc má svoje poslanie a dôstojnosť, ktorú mu nemá právo nikto a nikdy vziať. Právo rozhodnúť sa pre život alebo smrť nemá nikto iný a ani on sám. Témou, ktorou sa táto práca bude zaoberať, je problém pochopenia zmyslu existencie a ohrozenia ľudského života od jeho počatia.
Kultivovaný a humánny človek, za akého sa dnešný človek prehlasuje, by si mal uvedomiť, že každé jeho konanie má dichotomický charakter. V prvom rade je vysoko individuálny, ale v neposlednom rade má nesmierne morálne, etické i sociálne dôsledky. Človek je tvor spoločenský, a preto by si mal tento dopad svojho konania uvedomovať a to najmä vtedy, keď svojím konaním či uvažovaním priamo rozhoduje či zasahuje do života iných ľudí. Snaha poukázať na to, že život je jednou z hodnôt, ktoré si treba neustále všímať a ktorým čas neuberá na kráse a vzácnosti, bolo jednou z ambícií tejto publikácii.
Interrupcia ako produkt pretechnizovanej civilizácie
Lebo interrupcia je spätá svojím spoločensko-kultúrnym pôvodom a je produktom prospechárskej spoločnosti, ktorá nepripúšťa utrpenie, ale práve naopak, zdôrazňuje individuálnu slobodu chápanú ako slobodu bez zodpovednosti. Práve interrupcia je produktom pretechnizovanej civilizácie, kde na všetko musí byť liek a na každý problém sa musí nájsť odpoveď, ktorá nás zbaví nepríjemných dôsledkov našich činov.
Do tejto publikácie sme sa snažili zahrnúť základné postoje a to tak zo stránky náboženskej ako aj spoločenskej roviny. Komparácia oboch stanovísk nám pomohla hlbšie preniknúť do samotnej problematiky interrupcie. Výsledkom sú alarmujúce závery, ako sa s ľudským životom zahráva a zaobchádza a najmä ako sa o ňom diskutuje.
Z uvedeného dôvodu je potrebné venovať sa tomuto závažnému problému, ktorý sa na nás tlačí z každej strany a v rôznych podobách. Riešenie tohto problému ľudstva je veľmi ťažké a v neposlednom rade aj zložité. Prvým krokom k nájdeniu riešenia tohto závažného problému je, aby si každý uvedomil nástojčivosť tohto činu a tiež krásu života, ktorá je obsiahnutá v každej ľudskej situácii. Akékoľvek vnucovanie jednostranného názoru nevedie k ničomu, iba k prehĺbeniu problému. Krokom k riešeniu problému by mohol byť dialóg, ale dialóg vedený nie v duchu súperenia o pravdu, ale v duchu partnerstva pri hľadaní. Preto je potrebne stále poukazovať na hierarchiu hodnôt a pripomínať spoločnosti jej morálne a mravné zaobchádzania s ľudským životom.
Dilemy jednotlivca v kontexte spoločnosti
Ján Markoš venoval problematike interrupcií prvú kapitolu knihy o etických dilemách. Vysvetľuje v nej rôzne pohľady na umelé prerušenie tehotenstva: je interrupcia vraždou? Kedy sa z oplodneného vajíčka stáva človek? Predstavme si situáciu: Vaša sestra Eva (33) má dve deti, dcéru Sašku (4) a syna Šimona (2). S manželom Adamom stavajú dom na predmestí. „Som v ôsmom týždni. Fakt neviem, čo mám robiť. Keď sa Adam dozvedel, že som v tom, nahneval sa. Vravel mi, že máme hypotéku, kopu starostí so stavbou. Vieš, veľa pracuje, ale aj tak vychádzame s peniazmi len od výplaty k výplate. Ja sa ledva stíham starať o tie deti, ktoré už máme. Saška si ťažko zvyká v škôlke, je plačlivá. Neviem si predstaviť, že budem do toho všetkého v noci vstávať, dojčiť a prebaľovať. Adam mi rovno povedal, nech idem na potrat. Ja však neviem. Priznám sa, som unavená, na konci so silami. Na tehotenstvo sa necítim. Šimon bol veľký, ešte dnes si pamätám, aké namáhavé boli posledné mesiace. V lete, bolo strašne teplo. Ale predsa, možno by som urobila chybu."
Zákony sa v istom ohľade podobajú zbraniam. Predstavte si napríklad pušku: človek, ktorý sa pozerá do hľadáčika a má prst na spúšti, má z pušky celkom iný pocit než ten, kto stojí zoči-voči otvoru jej hlavne. Pri interrupčnom zákone je to podobné. Nuž a ešte celkom odlišne bude vnímať diskusiu okolo interrupčného zákona väčšina občanov Slovenska, ktorých sa tento zákon priamo nedotýka. Možno si spomeniete na tri mamutie Pochody za život, na ktoré prišli v rokoch 2013, 2015 a 2019 do Bratislavy a do Košíc desaťtisíce ľudí. Možno si spomeniete, ako v lete pred dvomi rokmi do parlamentu vošli ženy oblečené do kostýmov ako z románu Margaret Atwoodovej Denník služobníčky.
Je celkom možné, že i hrdina našej dilemy, Evin brat, patril k mase ľudí, ktorá celospoločenské dianie okolo interrupcií vnímala viac-menej nezúčastnene, s odstupom. V skutočnosti ho téma interrupcií vlastne nikdy príliš nepálila. To sa však na káve s Evou zmenilo. Drží ju za ruku a hľadá po vreckách papierové vreckovky. A zrazu mu je jasné, že diskusia o interrupciách nie je len akousi hrou, divadlom, na ktorom sa verejnosť zabáva a na ktorom politici získavajú politické body. Váha, čo má povedať, pretože chápe, že jeho slová môžu ovplyvniť mnohé: nielen osud jeho sestry, ale i osud života, ktorý sa rodí v jej vnútri.
Biologické a filozofické otázky vzniku osoby
Je interrupcia vraždou? Ak si na túto otázku odpovieme kladne, riešenie vyššie načrtnutej dilemy by bolo veľmi jednoduché: nikto nesmie Evu nahovárať na vraždu, nesmie ju dokonca ani potichu schváliť. Ak sú obaja súrodenci členmi Katolíckej cirkvi a sú rozhodnutí pevne sa riadiť jej učením, stačí im nazrieť do Katechizmu: „Ľudský život treba absolútne rešpektovať a chrániť už od chvíle počatia. Cirkev už od prvého storočia učila, že každý vyvolaný potrat je morálne zlo.“
No ak Eva nie je veriaca, budeme potrebovať iný typ argumentov. Je oplodnená bunka živá? Bezpochyby. Rovnako živé je však i dozrievajúce vajíčko v tele matky či spermia putujúca vajíčkovodmi. Vznikla však s touto bunkou i nová ľudská osoba?
Existujú biologické argumenty, ktoré túto otázku komplikujú. Počas prvých dvoch týždňov embryo prechádza vývinom, ktorý život ľudskej osoby príliš nepripomína. Ba čo viac, dve samostatné oplodnené vajíčka sa môžu naopak zlúčiť - tento jav sa nazýva chimérizmus. Ak je vajíčko sekundu po oplodnení spermiou ľudskou osobou, ako je možné, že sa o dva týždňoch neskôr rozdelí na dve osoby? Alebo naopak: ako je možné, že dve jedinečné osoby sa zrazu zlejú v jednu jedinú?
Druhým dôvodom, prečo oponovať učeniu o vzniku ľudskej osoby v okamihu počatia, je pozornejší pohľad na súčasnú slovenskú každodennosť. Embryám nedávame mená. Nevystavujeme im rodné listy. A ak žena prirodzene potratí, rodina embryu neusporiada pohreb. Akceptácia tvrdenia, že embryo je od prvej sekundy svojho vzniku osobou v právach a hodnote rovnou svojej matke, by našu spoločnosť - keď domyslíme všetky dôsledky - dramaticky premenila. Znásilnená tehotná žena by nesmela ísť na interrupciu. Aj žena, pre ktorú by tehotenstvo znamenalo závažné zdravotné riziko, by len ťažko mohla ísť na interrupciu.
Právo na život a európska judikatúra
Z hľadiska posudzovania ústavnosti napadnutých ustanovení zákona o umelom prerušení tehotenstva je kľúčová odpoveď na otázku, či dikcia ‚právo každého na život‘ obsiahnutá v dohovoroch zahŕňa aj plod. Komisia sa k tejto otázke vyjadrila napr. vo veci Paton v. Spojené kráľovstvo, keď okrem iného uviedla: ‚Život plodu je úzko prepojený so životom tehotnej ženy a nemôže byť posudzovaný v izolácii od neho.‘ Obdobne Európsky súd pre ľudské práva nepriznal nasciturovi ochranu garantovanú podľa čl. 2 dohovoru ani v ďalších prípadoch.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva možno vyvodiť minimálny európsky konsenzus spočívajúci vo východisku, podľa ktorého má byť nenarodený ľudský život chránený počas tehotenstva s intenzitou rastúcou postupne od počatia po narodenie. Určenie hranice, odkedy má byť plod chránený pred interrupciou, je teda ľudským, čiže spoločenským a politickým rozhodnutím.
Koncept viability a vedomého života
Existuje určitá hranica, od ktorej je plod schopný samostatnej existencie. Túto hranicu označujeme termínom viabilita. Pre niektorých je moment, keď plod dokáže existovať samostatne, bez ohľadu na telo matky, kritickým bodom v jeho vývoji. Avšak koncept samostatnej existencie plodu je veľmi problematický. Nie je jasné, čo sa myslí pod samostatnou existenciou. Znamená to, že plod je schopný prežiť bez asistencie lekárov, alebo že prežije s ich pomocou? Zákon sa priklonil k druhej možnosti.
Okrem konceptu viability existuje ešte aspoň jedna fáza vývoja plodu, ktorú má zmysel brať do úvahy. Touto hranicou je začiatok vedomého života plodu. Z medicínskeho hľadiska je ľudské bytie zásadne spojené s funkciami mozgu. Podľa vedeckého konsenzu vzniká prvá aktivita v mozgu plodu okolo ôsmeho týždňa tehotenstva, sofistikovanejšia mozgová aktivita, ktorú je možné považovať za vznik vedomia, sa objavuje okolo trinásteho týždňa tehotenstva. Preto je spätý s emóciami ako úzkosť a s nastavovaním vhodných motorických reakcií. Hipokampus je kľúčový pri udržiavaní identity. Navrhujeme preto teóriu zrodu hipokampu, ktorá tvrdí, že jedinečný ľudský život a ľudská osoba nemôžu existovať predtým, než sa vyvinie hipokampus.
Etické analógie a odmietnutie pomoci
Časť morálnych filozofov argumentuje, že ak chceme interrupciu porovnávať s nejakým iným činom, nemala by to byť vražda, ale odmietnutie poskytnúť pomoc. Embryo či plod totiž v raných štádiách svojho vývoja bez matkinho tela, jej výživy, kyslíka a tepla jednoducho nemôže prežiť.
„Jedno ráno sa zobudíš a zistíš, že si v posteli s huslistom v bezvedomí. Ukázalo sa, že má fatálnu poruchu obličiek, a tak Spoločnosť milovníkov hudby zhromaždila všetky prístupné zdravotné karty. Zistila, že len ty máš správnu krvnú skupinu. Preto ťa uniesli, a počas noci napojili huslistov obehový systém na tvoj. Máte povinnosť huslistu zachrániť, aj keď vás to bude stáť deväť mesiacov ťažkostí a obmedzení?“ Thomson odpovedá, že nie. Máme povinnosť nezabíjať iných ľudí, ale nemáme povinnosť udržovať iných ľudí pri živote, ak to od nás vyžaduje značnú obetu. Samozrejme, vymyslený príklad s huslistom nevystihuje situáciu tehotnej ženy celkom dokonale. Žena obvykle minimálne tuší, že môže byť tehotná, nie je hodená do tejto situácie podobne ako hrdinka experimentu. Ak sa však interrupcia nepodobá na neposkytnutie pomoci, na vraždu sa podobá ešte omnoho menej.
Sexualita a kultúrna vojna
Pozorujeme, že takmer celá kultúrna vojna sa sústreďuje na sexualitu. Umelý potrat, antikoncepcia, promiskuita, sexuálna výchova, rozvod, homosexualita, umelé oplodnenie a dokonca aj výskum embryonálnych kmeňových buniek sa všetky týkajú sexuality. Pápež Ján Pavol II. vo svojej teológii tela pripomenul, že posvätná jednota muža a ženy v manželstve je prvotným obrazom trojičného vzťahu vpečateného do ľudstva.
Bolo to práve v tých ťažkých prípadoch, kde sme verili, že je prezieravé alebo pohodlné, láskyplné alebo pastoračné mlčať a upokojiť prevažujúcu kultúru. Musíme začať s CARITAS IN VERITATE. To nie je láska, keď dovolíme deťom agresívne sa správať bez toho, aby sme ich napomenuli. Tak aj Cirkev, najmä jej pastieri - otcovia duší - musia kŕmiť stádo, musia učiť pravdám, akokoľvek ťažkým a politicky nekorektným.
Náboženské a právne rozmanitosti
Náboženstvá majú rôzne názory na interrupcie, ktoré sú založené na ich učeniach, tradíciách a interpretáciách. Katolícka cirkev učí, že život začína počatím a že interrupcia je vážnym hriechom. Judaizmus učí, že ochrana života matky má prednosť pred životom plodu. Interrupcie sú povolené, ak je život alebo zdravie matky ohrozené. Hinduistické učenie a tradície sa môžu v otázke interrupcií líšiť, no vo všeobecnosti hinduizmus uznáva posvätnosť života.
Právne predpisy sa v rôznych krajinách líšia a ich úprava sa stále mení. Na Slovensku je interrupcia legálna a prístupná pre ženy za určitých podmienok, v súlade so zákonom č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva. Interrupcia je povolená na žiadosť ženy do 12 týždňov tehotenstva. Ak tehotenstvo predstavuje vážne riziko pre život alebo zdravie ženy, interrupcia môže byť povolená bez ohľadu na gestačný vek plodu. V Poľsku bola interrupcia legalizovaná v roku 1956, ale v roku 1993 Poľsko prijalo nový zákon o interrupcii, ktorý bol jedným z najprísnejších v Európe. V októbri 2020 poľský Ústavný súd vydal rozhodnutie, ktoré ešte viac obmedzilo prístup k interrupciám, čo vyvolalo masívne protesty.
Medicínske aspekty a prax
V súčasnosti sa používajú rôzne metódy prerušenia tehotenstva:
- Farmakologická interrupcia: V tejto metóde sa používajú lieky. Najprv žena užije mifepristón, ktorý blokuje hormón progesterón potrebný na udržanie tehotenstva. Približne 24-48 hodín po užití mifepristónu žena užije misoprostol, ktorý spôsobuje kontrakcie maternice a vyvoláva potrat.
- Chirurgická interrupcia: Vákuová aspirácia sa bežne používa do 12-14 týždňov tehotenstva. Lekár vloží tenkú trubicu cez dieru v krčku maternice a potom sa pomocou vakuového prístroja odstráni obsah maternice. Dilatácia a evakuácia (D&E) sa používa pre interrupcie v neskorších gestačných obdobiach (väčšinou od 14 týždňov tehotenstva).
Interrupcia je jedným z najbezpečnejších lekárskych zákrokov, pokiaľ je vykonaná správne, a teda vyškoleným personálom, s použitím správnych zdravotníckych techník a liekov a v hygienických podmienkach. Interrupcie bez zdravotných dôvodov, vykonané riadne a počas prvého trimestra, sú v skutočnosti bezpečnejšie než pôrod. Neexistuje dokázaná súvislosť medzi interrupciou a následnou neplodnosťou. Interrupcie nespôsobujú závažné duševné problémy. Negatívne psychologické následky sa vyskytujú len u veľmi malého počtu žien a sú skôr pokračovaním už existujúcich duševných problémov. Pre väčšinu žien a dievčat nie je rozhodnutie ísť na interrupciu jednoduché.
Historický exkurz
Celou existenciou ľudstva pretrváva snaha o možnosť regulovať pôrodnosť. O spôsoboch, ako zabrániť počatiu, vedeli v každom historickom období. Menej vtedy, keď sa tvrdou represiou fyzicky zlikvidovali tie osoby, ktoré takéto znalosti mali. Požiadavku vyrovnať sa a navždy umlčať nositeľov týchto vedomostí vznášala pritom práve katolícka cirkev. Ak nebola možnosť antikoncepcie, ľudia pristupovali k umelému prerušeniu tehotenstva. Keďže sa výskum antikoncepcie z ideologických dôvodov na veľmi dlhý čas nútene zastavil, ostala pre ženy iba interrupcia. Boj, ktorý sa o jej legalizáciu v spoločnosti zvádzal, bol dlhý a veľmi tvrdý. Téma interrupcie rozdeľuje spoločnosť na dva tábory. Tí, ktorí sú za a tých proti. Je interrupcia vražda alebo nie? Kto to môže s istotou potvrdiť?
Každý človek má právo slobodne sa rozhodnúť či a kedy bude mať deti. S tým súvisí aj právo na prístup k interrupcii poskytovanej s rešpektom a úctou. Nik nesmie byť vystavený ubližujúcemu správaniu alebo nátlaku. Na Slovensku máte možnosť podstúpiť interrupciu na žiadosť alebo zo zdravotných dôvodov do 12. týždňa. Začiatok tehotenstva sa počíta od prvého dňa poslednej menštruácie. Reálne máte teda menej času ako je dvanásť týždňov po odrátaní času, ktorý budete musieť absolvovať po poučení lekárom. Ministerstvo zdravotníctva SR stanovilo maximálnu cenu za interrupciu na 248,95 eur. Tá sa nie vždy dodržiava, pričom s poplatkami za vyšetrenia či vypísanie žiadosti môže cena vzrásť.
tags: #etika #zivota #a #interrupcia #kniha #kupit