Eugen Jurkovič je slovenský kňaz, ktorý pôsobil v Širokom a zohral významnú úlohu v Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Tento článok sa zameriava na jeho život a pôsobenie, ako aj na kontext Evanjelickej cirkvi v danom období. Život kňaza nie je len súborom dát a menovaní, ale predovšetkým príbehom služby, ktorá sa odohráva v konkrétnom dejinnom, politickom a lokálnom rámci. Pre hlbšie pochopenie osobnosti Eugena Jurkoviča je nevyhnutné nahliadnuť do prostredia, v ktorom formoval svoju vieru a vykonával svoju pastorálnu činnosť.
Stretnutie kňazov v Širokom ako symbol kontinuity
Prvá májová nedeľa v Rímskokatolíckom kostole sv. Mikuláša v Širokom privítala kňazov rodákov zo Širokého: vdp. Jozefa Straku, vdp. Milana Bednárika, vdp. Františka Mariňáka, vdp. Petra Gazdu, vdp. Františka Katriňáka, vdp. Augustína Vaščáka, vdp. Jozefa Vihonského, vdp. Petra Juhása a kňazov, ktorí v Širokom pôsobili: vdp. Mons. Jozefa Dugasa a vdp. Eugena Jurkoviča. Pri príležitosti roku kňazov sa stretli na pozvanie súčasného duchovného otca vdp. Miroslava Kyšeľu a spolu odslúžili svätú omšu. Bolo to veľmi pekné a dojemné stretnutie na oslavu Pána Boha, na radosť všetkých príbuzných i priateľov, ktorí sa mohli s kňazmi stretnúť. Táto udalosť podčiarkuje hlboké korene, ktoré si kňazi v obciach budujú a význam ich pretrvávajúceho vplyvu na miestne komunity bez ohľadu na konfesionálne rozdiely, ktoré sa v histórii Slovenska často prelínajú.
Krátky exkurz do dejín Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
Pre lepšie pochopenie kontextu pôsobenia Eugena Jurkoviča je dôležité oboznámiť sa s dejinami Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku po 1. decembri 1952 a Evanjelickej cirkvi v Maďarsku po 1. júli 1952. Správa Evanjelickej cirkvi a. v. prechádzala viacerými organizačnými zmenami: v superintendenciách (do 30. júna 1952) a následne v dištriktoch (od 1. decembra 1952). Rozlišujeme Západný dištrikt Evanjelickej cirkvi a. v. a Východný dištrikt Evanjelickej cirkvi a. v. Tieto štrukturálne zmeny boli často odrazom politických tlakov danej doby, ktoré sa snažili ovplyvniť vnútorný chod cirkví.
Nasledujúca tabuľka uvádza chronológiu osôb, ktorým bola zverená starostlivosť o Evanjelickú a. v. cirkev v Banskobystrickom dištrikte:
| Meno | Obdobie |
|---|---|
| Michal Szinovitz | 1785 - 1796 |
| Ján Seberíni | 1834 - 1855 |
| Ján Chalupka | 1850 - 1860 (administrátor) |
| Jozef Székács | 1860 - 1872 |
| Gustáv Seberíni | 1. október 1872 - † 19. august 1890 |
| Samuel Sárkány | 17. december 1890 - 30. máj 1905 († 15. február 1911) |
| Zsilinszky Mihály, dištriktuálny dozorca | 30. máj 1905 - 4. október 1905 |
| Daniel Bachát | 4. október 1905 - † 13. apríl 1906 |
| Zsilinszky Mihály, dištriktuálny dozorca | 13. apríl 1905 - 19. september 1906 |
| Gustáv (Adolf) Scholtz | 19. september 1906 - 4. september 1918 |
| Alexander Raffay | 5. september 1918 - 19. september 1946 |
| Ľudovít Ordass | voľby: 1945; inštalácia: 1947; koniec: 1. apríl 1950 |
| László Dezséry | 27. jún 1950 - 1. júl 1952 |
Příběhy 20. století 7/8 - Osvobození, dokument ČT
V roku 1905 sa Samuel Sárkány dobrovoľne vzdal postu superintendenta Banského dištriktu z dôvodu dosiahnutia vysokého veku 85 rokov. Podobne Gustáv Scholtz odôvodnil zámer abdikovať na funkciu biskupa tým, že je po 12 rokoch v službe biskupa a 52 rokoch v službe kňazstva vo veku 76 rokov unavený. Tieto historické míľniky ukazujú na generačnú výmenu a zložité postavenie cirkevných hodnostárov v premenlivých spoločenských podmienkach.
Biskupi Južného Evanjelického dištriktu a politický tlak
Počas zmien v štruktúre cirkvi pôsobili aj biskupi v Južnom Evanjelickom dištrikte, pričom najvýraznejšou postavou bol Lajos Ordass. Po období pôsobenia Lászlóa Dezséryho (1. júl 1952 - 31. október 1956), ktorý bol odvolaný z funkcie biskupa na základe rozhodnutia Rady Južného evanjelického dištriktu potvrdeného dňa 12. decembra 1956, nastúpil Lajos Ordass (31. október 1956 - 1958). Bol nasilím odstránený z postu biskupa Južného evanjelického dištriktu, po tom ako sa dobrovoľne nechcel vzdať funkcie, z toho dôvodu, že porušil sľub, ktorý dal štátu, že s ním bude spolupracovať.
Z dôvodu narušenia dôvery vo veci spolupráce so štátom si Ľudová rada predsedov vymyslela na neho mimoriadne skonštruovaný a za vlasy pritiahnutý zákon, inšpirovaný ústavným zákonom č. 22/1957, ktorý pôvodne používali na katolíckych biskupov. Toto pravidlo bolo nutné uplatniť aj v prípade premiestňovania kňazov. Ustanovenie bolo retrospektívne uplatnené na jar roku 1957 aj v prípade Ľudovíta Ordassa, hoci v čase jeho nástupu do funkcie sa na neho nevzťahovalo, o čom ho aj ubezpečovali. V roku 1958 rada predsedov použila ustanovenie a na základe toho prezidentská rada Maďarskej ľudovej republiky vyhlásila, že Lászlóa Dezséryho naďalej považuje za právoplatne ustanoveného biskupa Južného evanjelického dištriktu.
Život v obci Veľká Lehota: Historický a sociálny kontext
Pôsobenie kňazov, ako bol Eugen Jurkovič, nemožno plne pochopiť bez reflexie vidieckeho života. Kroniku obce Veľká Lehota začal písať Anton Suchý, ktorý sa narodil 11. 6. a v rokoch od 1971 do 30. 3. sa venoval dokumentácii života obce. Veľká Lehota je obec, ktorá sa nachádza v banskobystrickom kraji v okrese Žarnovica, leží zhruba 11 km SZ smerom od mesta Nová Baňa. Obec sa rozkladá na zvlnenej vysočine Pohronského Inovca, s nadmorskou výškou viac ako 630 m. Založená bola asi v dobe Matúša Čáka (1252 - 1321). Prvá písomná správa o obci je zachovaná v základnej listine mesta Nová Baňa, vystavenej kráľom Ľudovítom Veľkým v roku 1345 pod názvom "Noua plantatio vulgariter Lehota".
Život v takýchto obciach bol historicky veľmi ťažký. Obyvatelia sa živili tým, čo si dorobili na svojich málo úrodných políčkach. Chotár obce bol v prevažnej miere neúrodný, zalesnený nežiaducim porastom, ako breza, lieska, tŕnie. Najlepšie sa však v týchto podmienkach darilo zemiakom, ktoré boli hlavným zdrojom obživy. Život miestnych obyvateľov bol veľmi ťažký hlavne žien a tých rodín, kde muži narukovali do svetových vojen a ženy s deťmi ostali doma samé.
Cirkevná správa a školstvo v miestnych podmienkach
Cirkevnú matriku vo Veľkej Lehote začal viesť od 6. 8. 1787 mních Rudolf Markovits, ktorý začal vyučovať deti. Fara bola postavená v roku 1809, zároveň aj budova rímsko-katolíckej školy, v ktorej sa vyučovalo až do roku 1961. Obyvatelia si svojpomocne postavili mlyn pri potoku na hranici s obyckým katastrom, ktorý bol vzdialený od obce 3,5 km.
Historicky najstaršia budova v obci je rímsko-katolícky farský kostol sv. Martina, neogotický, ktorý vznikol v roku 1809 prestavbou staršej barokovej kaplnky z roku 1780. Kostol je jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbyteria so staršou vežičkou a štítovým priečelím. V lodi je atypický drevený trámový strop. Kostol má hlavný oltár s obrazom sv. Martina, biskupa - patróna kostola, bočné oltáre Sedembolestnej Panny Márie, Lurdskej Panny Márie a sv. Izidora.
Osobnosti a obete režimu
V obci pôsobilo množstvo kňazov, medzi ktorými vynikal páter Emil Alojz Masár, mních z rádu sv. Františka (OFM). Narodil sa 8. 11. 1920 v obci Koritné a zaoberal sa teologickými a filozofickými otázkami františkánskej spirituality. Dňa 13. apríla 1950 boli zrušené všetky mužské rehole, kláštory boli zatvorené a rehoľníci internovaní v centralizačných kláštoroch. Páter Masár bol väznený a zbavený štátneho súhlasu. Po prepustení z väzenia začal znovu pôsobiť ako farár. Zomrel 5. 6. 1975 na následky krutého žalárovania a šikanovania komunistickým režimom, vo veku 54 rokov. Pochovaný bol dňa 7. 6. 1975 j.e. Trnavským biskupom Mons. ThDr. Júliusom Gábrišom, za účasti vyše 60 kňazov.
Súčasné výzvy a náboženský život
Cirkevné komunity dnes čelia odlišným výzvam ako v minulosti, no stále si udržiavajú silné väzby na veriacich. Nadácia Centesimus Annus - Pro Pontifice oslávila 25. výročie od svojho založenia. V Ružomberku sa konala Slávnosť Božieho slova, ktorú zorganizovali pri príležitosti 25. výročia Katolíckeho biblického diela. Hlavným hosťom bol prezident Katolíckej biblickej federácie a arcibiskup Manily kardinál Luis Antonio Tagle.
Okrem duchovných aktivít cirkev reaguje aj na sociálne problémy súčasnosti. Vatikánska pediatrická nemocnica Bambino Gesù predstavila svoje „Desatoro“ práv nevyliečiteľne chorých detí a ich rodín. Cieľom je rozšíriť túto chartu do ďalších krajín Európy prostredníctvom Európskeho parlamentu. Zároveň v Trnave pôsobí iniciatíva, kde klienti z Útulku u svätého Martina servírujú polievku zo srdca pre núdznych. Práve toto prepojenie viery a aktívnej pomoci blížnemu tvorí kontinuálnu líniu, ktorá spája kňazov ako bol Eugen Jurkovič s generáciami ich nasledovníkov v súčasnosti.
tags: #eugen #jurkovic #knaz #narodeny