Ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba), tiež známe ako Matuzalemský strom, Goetheho strom, japonská strieborná marhuľa či jednoducho biloba, predstavuje unikátny fenomén v rastlinnej ríši. Jeho pravé botanické pomenovanie je Ginkgo biloba. Tento strom, ktorý dokázal poraziť čas, sa vyznačuje dlhovekosťou, odolnosťou proti škodcom a neuveriteľnou vitalitou. Patrí medzi najstaršie stromy na Zemi a je jediným žijúcim zástupcom rastlinného druhu, ktorý bol ešte donedávna považovaný za v prírode dávno vyhynutý, pestovaný iba v kultúre. Lokalita s jeho prírodným výskytom však napokon bola nájdená. Ginkgo biloba je mimoriadne silný strom a je jedným z mála druhov, ktoré prežili atómový útok v Hirošime, čo podčiarkuje jeho výnimočnú vitalitu a schopnosť čeliť najextrémnejším podmienkam.
Pôvod a Fascinujúca História "Živej Fosílie"
História ginka dvojlaločného siaha do raných geologických období Zeme. Charles Darwin ho označil za „živú fosíliu“, pretože zostal prakticky nezmenený viac ako 150 miliónov rokov, pričom niektoré zdroje dokonca uvádzajú úctyhodných 300 miliónov rokov. Mohlo sa ešte vyskytovať, keď po našej planéte kráčali dinosaury. Ginko patrí medzi nahosemenné rastliny, ktorých prví zástupcovia sa vyvíjali na konci prvohôr z veľkolistých alebo drobnolistých papraďorastov. Časovo to bolo v perióde permu, čiže pred 290 až 250 miliónmi rokov. V tomto období éra paleofyika (papraďovitých rastlín) pomaly ustupovala rastlinám nahosemenným, ktorým viac vyhovovalo sucho. Ginko dvojlaločné je jediný súčasný zástupca triedy gínk. Výskyt týchto rastlín vrcholil v druhohorách, ale následkom treťohorného ochladenia začali ubúdať. Niektorí odborníci tvrdia, že rozvoj čeľade ginkovitých umožnil rozmach dinosaurov v tejto dobe.
Pred miliónmi rokov bolo ginko rozšírené po celej zemeguli, avšak v novoveku malo už len malé teritórium vo východnej Ázii. Dnes prirodzene rastie už iba na malom území pohoria Tianmu Shan v Číne, kde sa nachádzajú exempláre staré okolo 1 200 rokov.
Do západného sveta sa ginko dostalo vďaka úsiliu objaviteľov a milovníkov prírody. Prvé správy o ňom poskytol Engelbert Kaempfer (1651 - †1716) v legendárnom diele Amoenitates Exoticae z roku 1712. Práve uvedená práca stanovila prvý štandard informácií o krajine vychádzajúceho slnka - Japonsku. Okolo roku 1700 doniesol zo svojej vedeckej cesty z Japonska prvé semená ginka do západného sveta. Neskôr, v roku 1771, švédsky prírodovedec a zakladateľ taxonómie Carl Linné (1707 - †1778) tento rastlinný druh opísal a dal mu vedecké meno Ginkgo biloba. Názov Ginkgo - ginkyo je japonské pomenovanie stromu. Druhový názov biloba znamená v latinčine dvojlaločný a presne vystihuje tvar jeho listov. Synonymické označenie Salisburia adiantifolia, používané hlavne v anglosaských krajinách, vzniklo na počesť anglického botanika, spisovateľa a záhradníka Richarda Anthonyho Salisburyho (*1761 - †1829).
Popularitu ginka v Európe najviac posilnil Johann Wolfgang von Goethe (*1749 - †1832), nemecký humanista, botanik, politik a básnik. Jeho báseň o ginku, inšpirovaná tvarom jeho listov, nesmierne prispela k návratu tohto pravekého stromu do Európy a k jeho vnímaniu ako symbolu priateľstva, lásky, umenia a literatúry.
Charakteristika a Neobvyklé Vlastnosti
Ginko dvojlaločné je unikátne v mnohých smeroch. Hoci na prvý pohľad vyzerá ako listnatý strom a jeho listy v jeseni opadávajú hneď po tom, ako sa ukážu v najvýraznejšej zlatožltej farbe, zaraďuje sa medzi ihličnany. Je to preto, že jeho jednotlivé ihlice sú už natoľko sploštené, že pripomínajú skôr listy. Listy ginka s plochou listovou čepeľou nie sú považované za pravé listy, ale za zvláštne ihličie vejárovitého tvaru, vyrastajúce v skupinách na brachyblastoch, čo sú skrátené bočné stonky s obmedzeným rastom. Listy ginkgo biloby majú tvar dvojlaločných vejárov a bývajú pomerne veľké. V letných mesiacoch sa vyfarbujú do krásnej sviežo zelenej farby, na jar sú svetlozelené, v lete stmavnú a na jeseň sa sfarbia do maslovožltej farby, predtým ako opadajú.
Ginko dvojlaločné je veľký, opadavý strom s tenkými konármi, ktorý môže dorásť do výšky až 30 metrov a do šírky 9 metrov. Dožíva sa tiež úctyhodného veku, niektoré zdroje uvádzajú aj vyše 1000 rokov. Rastová architektúra a anatómia dreva pripomína ihličnany. Typ jeho kmeňa je pyknoxylický, charakteristický prevahou vodivých a mechanických pletív nad parenchýmom, pričom má úzke stržňové lúče. Ginko rastie väčšinou pomaly, v priemere menej ako 30 cm za rok, a to v období od konca mája do konca augusta, alebo dokonca do konca septembra. Rast je celkom nepredvídateľný, jeden rok nerastie napríklad vôbec a druhý rok môže vyrásť aj o 1 meter. Navyše to zrejme vôbec nesúvisí s vodou alebo dostatkom živín.
Jedným z jeho najpozoruhodnejších rysov je mimoriadna odolnosť. Tento strom získal za milióny rokov svojej existencie istý nadhľad, preto sa nenechá obťažovať žiadnymi škodcami ani chorobami - má dokonalú imunitu. Pýši sa vysokou odolnosťou voči prírodným živlom, klimatickým zmenám a tiež najrôznejším chorobám. Zvláda aj mestský znečistený vzduch a zasolené pôdy, čo z neho robí ideálny strom do mestských parkov a alejí.
Rozmnožovanie a Jedinečný Reprodukčný Cyklus Ginka
Ginko dvojlaločné je dvojdomá rastlina, čo znamená, že existujú samčie a samičie stromy. Jednotlivý strom má buď len samčie alebo len samičie kvety. Kvety začína tvoriť až po 20. rokoch, pričom plodiť začína vo veku 35 rokov. Samičie sú u nás len ojedinelé. Pohlavie stromu možno niekedy ešte pred dospelosťou určiť, pretože samičie stromy majú takmer horizontálne vetvy a hlboko vykrajované listy, zatiaľ čo samčie vetvy zvierajú s kmeňom ostrejší uhol a listy sú vykrajované menej, hoci to nie je vždy úplne zrejmé.
Samčie Reprodukčné Štruktúry: Samčie kvety sú šištice pripomínajúce jahňady a vyrastajú výlučne na brachyblastoch. Na osi vyrastajú v riedkej nepravidelnej špirále a obyčajne nesú dve mikrosporangiá, ktoré v dobe zrelosti obsahujú peľové zrná s typickou ryhou. Jeden samčí strom stačí pre opeľovanie piatich samičích stromov.
Samičie Reprodukčné Štruktúry a Opelenie: Samičie kvety vyrastajú po 2 až 3 a sú tvorené nahým zeleným vajíčkom vyrastajúcim na stopke. V období zrelosti sa na vrchnej časti pri mikropyle, čo je peľový vchod, vyvíjajú dve archegóniá, teda zárodky. Ginko je vetroopelivý strom, čo znamená, že peľ sa prenáša vetrom.
Fertilizácia u Ginka - Bez Dvojitého Oplodnenia:Je dôležité poznamenať, že hoci téma článku zahŕňa "dvojité oplodnenie", ginko dvojlaločné, ako nahosemenná rastlina (gymnosperm), tento proces nezažíva. Dvojité oplodnenie je charakteristickým znakom krytosemenných rastlín (angiosperms), teda kvitnúcich rastlín. U ginka prebieha oplodnenie odlišným, evolučne starším spôsobom. Z peľových zŕn, ktoré dopadnú na samičie vajíčko, vyrastá láčka haustoriálneho typu, čo je orgán v procese opelenia. Následne spermatogénna bunka uvoľňuje dva veľké, až 0,1 mm pohyblivé polyciliátne spermatozoidy, čo sú útvary, ktoré majú mnoho bŕv. Prítomnosť pohyblivých spermatozoidov je veľmi primitívna vlastnosť, ktorá sa zachovala u ginka a cykasov, a je považovaná za relikt z dávnych rastlinných foriem, ako sú paprade. Tieto spermatozoidy sa presúvajú k vajíčku, kde ho jeden z nich oplodní. Na rozdiel od krytosemenných rastlín, kde sa jedno spermie spája s vajíčkom a druhé s centrálnou bunkou zárodočného vaku, u ginka dochádza len k jedinému oplodneniu vajíčka, čo vedie k vzniku embrya.
Plody a Semená: Plody tvorí samičia rastlina. Plod je sivozelená alebo žltkastá semenná kôstkovica. Ginko má stredne veľké semená s priemerom až 20 mm. Osemenie je rozdelené na vnútornú pevnú sklerotestu a vonkajšiu zapáchajúcu dužinatú sarkotestu. Samičie druhy tvoria plody podobné žltým drobným marhuliam, ktoré v čase zrelosti šíria nepríjemný štipľavý zápach. Dužinatý obal semien obsahuje organické kyseliny, ktoré sú pôvodcom zápachu aj možného podráždenia pokožky. Preto sú v záhradných škôlkach či iných predajniach na predaj takmer výlučne len samčie druhy. Semená na pestovanie záhradníci dovážajú priamo z Ázie. Pred 200 rokmi to bola jediná možnosť, ako tieto žiadané stromy dostať do parkov a alejí.
Spôsoby Rozmnožovania:Ginko dvojlaločné sa dá rozmnožovať niekoľkými spôsobmi, čo umožňuje jeho šírenie a pestovanie po celom svete.
Výsev semien: Dá sa jednoducho množiť výsevom semien, ktorý je možný po celý rok. Najskôr je nutné narušiť obal semena, napríklad nožom či pilníkom. Potom semená namočte na 24 hodín do vody. Pre úspešnú klíčivosť je potrebné semená vložiť, napríklad do chladničky, na 30 dní do piesku či vaty, a spraviť takzvanú studenú stratifikáciu. Priebežne kontrolujte, či semienka nehnijú alebo nie sú príliš suché. Po zapustení koreňa a vyhnaní zeleného výhonku sadeničku presaďte do záhradného substrátu s prímesou piesku. Sadeničky vyžadujú minimálne slnečné či polotienisté stanovište. Substrát by mal byť priepustný a suchší.
Odrezky: Ginko možno rozmnožiť aj odrezkami. V lete sa odoberajú nevyzreté bylinné 15 cm dlhé odrezky, alebo v zime možno odobrať vyzreté 15 až 30 cm dlhé drevnaté odrezky. Obidva typy sa zasadia do pareniska so spodným vyhrievaním, kde po čase zakorenia. Dnes majú záhradníci našťastie lepšie možnosti rozmnožiť ginko pomocou odrezkov a šľachtenia.
Sadenice: Najjednoduchšie je však zohnať si už hotové sadenice. Rastline je potrebné zabezpečiť dostatok miesta.
Pestovanie Ginka Dvojlaločného
Pestovanie ginka dvojlaločného je pomerne nenáročné, vzhľadom na jeho vysokú adaptabilitu a odolnosť. Tieto stromy prospievajú vo väčšine druhov pôd, aj keď majú určité preferencie.
Stanovište a Pôda: Ginko uprednostňuje slnečné stanovištia, pričom dobre zvláda teplé ovzdušie. Najviac mu vyhovuje priepustná, suchšia ílovitá pôda. Všeobecne sa mu darí v suchších pôdach a je dôležité, aby mali neutrálnu až mierne kyslú reakciu (pH 6 - 7). Naopak, trvalý tieň a premokrenie mu nevyhovujú. Ak je pôda ťažšia alebo ílovitá, môžete ju vylepšiť pridaním piesku alebo perlitu, aby ste zvýšili jej priepustnosť. Hoci obľubuje rásť skôr na teplejších stanovištiach, je mrazuvzdorný do zhruba -30 až -35 °C, pričom starší jedinci znášajú aj nižšie teploty.
Zálievka a Hnojenie: Novo vysadený strom potrebuje pravidelnú zálievku, kým nedôjde k zapusteniu hlbokých koreňov. Potom je možné ho zalievať iba počas suchých letných mesiacov, keďže dobre zakorenené rastliny sú odolné proti suchu. Ginko nevyžaduje časté hnojenie. Ak je pôda dostatočne výživná, nie je nutné používať hnojivá často. Postačí aplikovať univerzálne hnojivo na jar, keď strom začína nový rast.
Rez a Tvarovanie: Ak chcete ginko dvojlaločné udržať v primeranej veľkosti, môžete ho veľmi ľahko udržiavať rezom. Strih totiž znáša skvele a aj z toho dôvodu sa mnohokrát pestuje ako efektný bonsaj. Orezávať môžete všetky vetvy, ktoré zdanlivo konkurujú hlavnému kmeňu. Odstraňovať možno aj malé vzpriamené stonky vyrastajúce zo zeme, takzvané prísavky. Pamätajte na to, že každá odroda stromu má svoj prirodzený obrys. Stĺpovité stromy napríklad rastú v úzkom tvare stĺpu, iné odrody môžu mať skôr pyramídový alebo dáždnikový tvar.
Pestovanie v Nádobe: Ginko dvojlaločné sa dá pestovať nielen voľne v pôde, ale aj v kvetináči. Požiadavky na pestovanie sú v mnohom podobné, v niektorých ohľadoch sa však líšia. Najprv treba zvoliť dostatočne veľkú nádobu s drenážnymi otvormi. Aj pri pestovaní v nádobe je možné ginko udržiavať rezom na požadovanú veľkosť a tvar.
Zimná Ochrana: Hoci je ginko mrazuvzdorné, mladé rastliny v prvých rokoch po výsadbe môžu profitovať z ľahkej zimnej ochrany, najmä v oblastiach s drsnými zimami.
Výber Pohlavia pre Výsadbu: Keďže plody samičích stromov môžu nepríjemne zapáchať, pre zasadenie do blízkosti domov alebo verejných priestranstiev sa odporúčajú takmer výlučne len samčie rastliny. V záhradných škôlkach sú z tohto dôvodu na predaj takmer výlučne len samčie druhy. Vetvy samčích stromov môžu byť vrúbľované na samičie stromy a naopak, aby sa zabezpečilo oplodnenie, ak je cieľom získať plody.
Odrody Ginka Dvojlaločného
Hoci Ginkgo biloba je jediným žijúcim druhom rodu Ginkgo, existujú rôzne kultivary, ktoré boli vyšľachtené a vyvinuté na základe tejto starobylej rastliny. Tieto odrody sa líšia svojou veľkosťou, tvarom koruny, rastovou rýchlosťou a odtieňmi jesenného sfarbenia.
- Ginkgo biloba (Základný druh): Je to pôvodný druh, ktorý je známy svojou dlhovekosťou, vejárovitými listami a intenzívnym žltozlatým sfarbením na jeseň. Dorastá do úctyhodných rozmerov a je ideálny pre veľké parky a aleje.
- 'Autumn Gold': Tento kultivar je populárny najmä vďaka svojej krásnej jesennnej farbe, keď sa listy sfarbia do intenzívnej zlatožltej farby. Je to spoľahlivá voľba pre tých, ktorí si želajú výrazný jesenný efekt.
- 'Mariken': Malý a kompaktný kultivar, ktorý dorastá len do výšky približne 1,5 metra. Jeho koruna vyniká guľovitým tvarom a drevina ani po mnohých rokoch pestovania nepresiahne výšku meter či meter a pol. Často sa však vrúbľuje, a tak býva v predaji vo forme menšieho či väčšieho stromčeka s kmienkom. Má krátke a pomaly rastúce vetvičky a vyniká hustým olistením.
- Kompaktnejšie odrody: Okrem 'Mariken' k odrodám, ktoré sa vyznačujú kompaktnejším rastom, patria ešte aj 'Todd', 'Umbrella' a tiež 'Louis'. Trpasličie odrody sa dokonca dajú pestovať aj vo väčších kvetináčoch, čo je ideálne pre menšie záhrady alebo terasy.
- Stĺpovité odrody: Zaujímavou voľbou pre záhrady, kde sa počíta každý centimeter, môžu byť aj stĺpovité odrody. K takýmto patrí napríklad 'Tremonia', ktorá však už dokáže dorásť až do výšky 10 až 12 metrov, ale udržuje si úzky, stĺpovitý tvar.
Výber vhodnej odrody závisí od dostupného priestoru a želaného estetického efektu v záhrade alebo krajine.
Využitie Ginka Dvojlaločného
Ginko dvojlaločné má vďaka svojim jedinečným vlastnostiam široké spektrum využitia, od okrasného prvku až po liečivé účinky a kulinárske využitie.
1. Okrasná rastlina:Aj dnes sa s obľubou vysádza ako okrasný strom v množstve rôznych kultivarov v parkoch a záhradách v Amerike a Európe. V mestskom prostredí sú stromy ginka obľúbené vďaka svojej schopnosti odolať znečisteniu, škodcom a chorobám. Jeho adaptabilita z neho teda robí ideálny alejový a parkový strom pre mestá a verejné priestranstvá.
2. Liečivé účinky:Široké je jeho farmakologické využitie aj v súčasnosti. Zbierajú sa jeho listy (Folium ginkgo biloba) od jari do začiatku leta, najlepšie zamladi, po období kvitnutia na jar a začiatkom leta od mája do júla, ideálne jednu až dve hodiny popoludní. Niekedy sa zbierajú aj zrelé plody. Droga sa podáva buď vo forme krátko vareného odvaru, alebo vo forme tinktúry. Látky, ktoré sa v ňom vyskytujú, anglicky nazývané "ginkgolides", sa neobjavujú v žiadnej inej rastline a sú považované za kľúčové pre jeho terapeutické vlastnosti. Okrem iného, ginko obsahuje antioxidačný enzým s atómami železa a látky uvoľňujúce a rozširujúce periférne cievy.
- Vplyv na pamäť a prekrvenie: Majú pozitívny vplyv na pamäť a cirkuláciu krvi. Dokážu udržiavať krvné riečisko, a to najmä v mozgu, vo vynikajúcom stave, čím sa vlastne nepriamo podieľajú na zvýšenom okysličení krvi a stabilizácii hladiny glukózy. V dôsledku perfektného prekrvenia a tonizácie mozgu zvyšuje schopnosť sústrediť sa a znižuje únavu, čo sa prejaví pri práci vyžadujúcej sústredenie a pozornosť. Odstraňujú pocity ľahostajnosti a únavy, zlepšujú pamäť a dodávajú človeku pocit väčšej pohody.
- Cievne ochorenia: Ginko pomáha na cievne ochorenia, účinkuje proti kŕčovým žilám aj kôrnateniu tepien. Je vhodné aj pre osoby staršieho veku, ktoré majú problémy s nedostatočným prekrvovaním končatín, alebo trpia cievnymi bolesťami hlavy. Odporúča sa pri periférnych arteriálnych poruchách krvného prietoku, arteriosklerotických angiopatiách (cievnych ochoreniach), diabetických cievnych poškodeniach, pri ktorých hrozí nebezpečenstvo odumierania tkanív. Ďalej je vhodné pri liečbe gangrén, poškodenia nikotínom, ako sú napríklad zápaly vnútornej steny ciev, hormonálne a nervovo podmienených cievnych poruchách.
- Neurologické a iné ochorenia: Odporúča sa pri Parkinsonovej a Alzheimerovej chorobe, pri nedostačujúcom mozgovom prekrvení a výžive ako následku mozgovej sklerózy bez psychických príznakov (alebo i s nimi) a podobne. Majú vraj pozitívne účinky na poruchy sluchu, zraku a na senilitu.
- Proti alergickým reakciám a infekciám: Potláčajú alergické reakcie a preto môžu pomôcť liečiť napríklad astmu a bronchiálnu astmu. Popisujú sa aj antibakteriálne účinky - tlmí aktivitu stafylokokov, streptokokov, koliformných baktérií a plesní.
- Spôsoby aplikácie a upozornenia: Pri liečbe ginkom sa spravidla aplikujú injekcie. Kvapky a dražé slúžia hlavne ako cievne aktivátory (prostriedky vyvolávajúce činnosť). Ak máme k dispozícii listovú drogu, môžeme si pripraviť zápar. Jednu čajovú lyžičku zalejeme 1,5 dl vriacej vody a necháme 5 minút vylúhovať. Vhodnejšia je však tinktúra, ktorú možno užívať 2- až 3-krát denne po 20 až 25 kvapiek. Listy je najlepšie zbierať na konci leta alebo skoro na jeseň, tesne pred tým, než začnú meniť farbu. Predávkovanie veľkým množstvom podomácky vyrobených extraktov alebo čajov môže spôsobiť zažívacie ťažkosti a kožné vyrážky. Tehotné a dojčiace ženy by ho nemali užívať.
- Tradičná čínska medicína: V Číne a Japonsku je ginko uctievaným posvätným stromom. Už pred 4-tisíc rokmi sa v Číne používalo na ošetrovanie rán, zlepšovanie prekrvenia a pamäti. Čínska medicína využíva na liečebné účely semenné kôstkovice žltkastej farby, pretože uľahčujú dýchanie, čistia pľúca od hlienov a pomáhajú pri ďalších procesoch v tele. Varené semená (plody) vraj tiež stabilizujú produkciu spermií. O surových plodoch sa hovorí, že majú protirakovinové a antivírusové účinky, ale musia sa užívať veľmi opatrne. V súčasnosti je v lekárňach široký výber prípravkov, obsahujúcich extrakt z listov ginka.
3. Kulinárske využitie:V Číne a Japonsku sa semená používajú v tradičnej kuchyni a sú považované za pochúťku. Semená sa zbavia dužiny, namáčajú v slanej vode, pražia a predávajú na priamu spotrebu. Ich chuť je možné pripodobniť gaštanom, niektorým chutia ako kombinácia edamame, zemiakov a píniových orieškov. Majú mäkkú olejovitú štruktúru s dužinatým žltkastým osemením so sladkou príchuťou a sú okrúhle, zhruba veľkosti čerešne. Veľmi dobré sú pečené, chutia ako niečo medzi zemiakmi a jedlým gaštanom a dajú sa jesť vo veľkom množstve. Varené plody sa dajú použiť do polievok, kaší atď. Sú bohaté na škrob a bielkoviny a sú nízkotučné.Treba však dať pozor, pretože čerstvé semená majú jedovaté výhonky a klíčky. Surové plody ginka sú trpké a obsahujú substanciu nazývanú 4'-methoxypyridoxine, ktorá ničí vitamín B6 v tele. Táto negatívna vlastnosť je však kompletne odstránená tepelnou úpravou, rovnako ako sa zemiaky nejedia surové. Keďže sú mierne toxické, možno naraz konzumovať iba niekoľko semien v surovom stave. Vo východnej Ázii sú varené plody považované za hlavnú potravinu.
Zaujímavosti o Ginku Dvojlaločnom
Ginko dvojlaločné je strom, ktorý v sebe skrýva nespočetné množstvo fascinujúcich faktov, ktoré prekonávajú hranice obyčajnej botaniky.
- Živá fosília v každom zmysle: Ako už bolo spomenuté, je to jeden z najstarších druhov stromov na svete, ktorý prežil obdobia, keď mnoho iných druhov vyhynulo. Patrí teda medzi organizmy, ktoré vznikli pred mnohými miliónmi rokov a nevyhynuli, pričom počas evolúcie sa zmenili len málo alebo takmer vôbec.
- Symbol dlhovekosti a vytrvalosti: V kultúrach ako je Japonsko a Čína je ginko považované za svätý strom, symbolizujúci dlhovekosť, silu a vytrvalosť. Je často pestované okolo chrámov a bolo odjakživa považované za posvätné.
- Odolnosť voči katastrofám: Je to jediná drevina, ktorá prežila po útoku atómovej bomby v Hirošime, čo je svedectvom o jeho mimoriadnej odolnosti a schopnosti regenerácie.
- Nezameniteľný tvar listu: List ginka, vďaka svojmu nezameniteľnému vejárovitému tvaru, sa časom stal symbolom umenia a literatúry, inšpirujúc básnikov ako Johanna Wolfganga Goetheho. Starí Číňania v tvare jeho listov videli srdce aj pľúca a tieto orgány nimi i liečili.
- Imunita voči hmyzu: Zaujímavým fenoménom pri ginku je, že na jeho listoch sa zriedka nachádza hmyz. Táto vlastnosť ho robí veľmi atraktívnym pre mestské výsadby, kde je dôležitá estetika a minimálna údržba.
- Antioxidanty a ochrana zdravia: Ginkgo biloba obsahuje vysoké hladiny flavonoidov a terpenoidov, ktoré sú silné antioxidanty. Tieto zlúčeniny pomáhajú chrániť bunky pred poškodením voľnými radikálmi, čo prispieva k celkovému zdraviu.
- Ľudové názvy: Okrem botanického názvu je známe aj pod mnohými ľudovými a poetickými pomenovaniami ako Matuzalemský strom, Goetheho strom, japonská strieborná marhuľa či jednoducho biloba.
Ginkgo biloba je strom, ktorý prežil mnoho generácií a naďalej preukazuje svoju hodnotu každý deň, nielen ako krásny okrasný prvok, ale aj ako zdroj cenných liečivých látok a symbol prastarej múdrosti prírody.
tags: #ginko #dvojlalocne #dvojite #oplodnenie