Kočičí reprodukčný cyklus je pozoruhodne rýchly a efektívny, čo môže byť pre mnohých majiteľov prekvapením. Zaujíma vás, ako často môže mať vaša mačka mačiatka? Pochopenie celého procesu od pohlavnej zrelosti až po starostlivosť o novorodené mačiatka je kľúčové nielen pre zdravie vašej mačky, ale aj pre zodpovedný prístup k chovu. Tento komplexný pohľad zahŕňa reprodukciu domácej mačky, fascinujúci svet mačky divej a napokon aj špecifiká chovu hybridných plemien, ktoré spájajú vlastnosti oboch svetov.
Reprodukčný cyklus domácej mačky: Príprava na materstvo
Pohlavná dospelosť u mačiek prichádza skôr, ako si mnohí ľudia myslia. Väčšina mačiek dosiahne pohlavnú dospelosť približne vo veku 6 mesiacov, ale u niektorých, najmä orientálnych plemien, to môže byť už vo veku 4 mesiacov. Na druhej strane veľké plemená, ako napríklad mainská mývalia mačka, dospievajú neskôr, niekedy až okolo jedného roka. Začiatok puberty mačiek je regulovaný predovšetkým plemennou príslušnosťou, hmotnosťou a svetelným režimom, nastane vo veku 4 - 21 mesiacov, s priemerom 9 - 12 mesiacov. Prvá ruje, známa ako vrčanie, je signálom, že mačka je pripravená na párenie a môže otehotnieť. Je však dôležité zdôrazniť, že takto mladé zviera ešte nie je fyzicky ani psychicky pripravené na graviditu. Prvé párenie a gravidita sa neodporúča skôr ako od 18 mesiacov veku.
Charakteristika ruje a vyvolaná ovulácia
Mačky majú tzv. sezónny polyestrický cyklus. To znamená, že ich reprodukčná aktivita je ovplyvnená dĺžkou denného svetla. Estrálna aktivita mačiek je podmienená pomerom svetla a tmy v dennom režime, pričom je potrebných viac ako 10 hodín svetla primeranej intenzity a najvyššia aktivita je pri trvaní svetla 14 hodín. Majú opakované obdobia ruje, najmä od jari do jesene. Na severnej pologuli sa prvá ruja a opakovanie estrálneho cyklu začína koncom zimy a začiatkom jari a končí v jeseni. Začiatok aj koniec sezóny estrálnej aktivity závisí od miesta pobytu mačky a denného svetelného režimu. Sezónnosť reprodukcie mačiek znamená, že majú niekoľko estrálnych cyklov počas obdobia rozmnožovania, ale počas svetelne nepriaznivého obdobia sa cyklus ukončí a prechádza do anestrického obdobia. Pokiaľ mačka nedospieva počas hárania, cyklus sa opakuje približne každé 2 až 3 týždne. Samotné mrouskanie trvá v priemere 4 až 10 dní, čo je zhruba týždeň, a sprevádzajú ho typické znaky, ako je hlasné mňaukanie, trenie o predmety, váľanie sa po zemi a upravovanie zadnej časti tela. V tomto období je mačka veľmi maznavá, niekedy až dotieravá. O kŕmenie nejaví prílišný záujem. V plne prepuknutej ruji často mňauká, vyžaruje z nej nepokoj. Pokiaľ počas tejto doby nie je mačka oplodnená, ruje sa opakuje. Zaujímavým znakom u mačiek je takzvaná vyvolaná ovulácia. Ovulácia mačiek nastane kopuláciou v čase ruje, ale aj nekopulačnou stimuláciou v tom čase. Ak nenastane ovulácia, mačkám sa v krátkom čase obnoví rast veľkých folikulov s následnou rujou. Túto fázu cyklu označujeme ako interestrus, čo je z domácich zvierat jedinečný fenomén.
Dĺžka gravidity a jej počiatočné príznaky
Ak dôjde k úspešnému oplodneniu, začína sa obdobie nazývané brezosť mačky. Ako dlho trvá, kým mačka otehotnie? Odpoveď je pomerne presná. Priemerná dĺžka gravidity domácej mačky je 63 až 65 dní, teda približne 9 týždňov, hoci počet dní môže byť v rozsahu od 61 do 72 dní. Počas tohto obdobia prechádza telo mačky viacerými zmenami. Prvé signály skutočnosti, že mačka čaká mladé, sa ukážu cca 4 týždne od párenia. Bradavky mačke tvrdnú a tvoria sa okolo nich ružovo sfarbené dvorce, čo je zväčšenie a zružovenie bradaviek, pozorovateľné približne 15-18 dní po nakrytí. Zväčšujúce sa bruško: Po 4. až 5. týždni sa bruško začne viditeľne zaobľovať. Zmeny správania: gravidná mačka môže byť prítulnejšia a vyhľadávať viac vašej pozornosti, ale tiež môže byť mrzutá, odtiahnutá a samotárska. Má zvýšený apetít, keďže tehotné jedia za dvoch. Možná je aj nevoľnosť, ktorá sa označuje ako „ranná nevoľnosť“. V tomto období mačky zvyčajne obmedzia aj svoje bežné aktivity - okrem jedla.
Potvrdenie gravidity a veterinárna starostlivosť
Najspoľahlivejšie potvrdenie gravidity vám samozrejme poskytne váš veterinárny lekár. Veterinárny lekár môže graviditu potvrdiť ultrazvukom od 24. dňa, presnejšie od tretieho týždňa. Röntgenové vyšetrenie je možné po 40 dňoch. Veterinár môže odhadnúť počet plodov a posúdiť ich zdravotný stav. Pravidelné kontroly u veterinára sú dôležité na sledovanie zdravotného stavu mačky a vývoja mačiatok. Počas gravidity potrebuje mačka zvýšenú pozornosť a starostlivosť. Je dôležité dodržiavať odporúčanú stravu a vyhnúť sa stresovým situáciám, ako sú veľké oslavy alebo zmeny v prostredí.
Optimálna výživa a príprava na pôrod
Správna starostlivosť o breznú mačku je nevyhnutná. Počas prvých dvoch tretín gravidity sa jej telo zameriava na získavanie tukov, aby sa pripravilo na mačiatka a na dobu kŕmenia. Potreba energie a živín sa počas gravidity a následnej laktácie zvýši až dvojnásobne. Je veľmi dôležité prejsť na vysokokvalitné, energeticky bohaté krmivo, špeciálne navrhnuté na podporu tehotenstva a neskôr na produkciu mlieka na dojčenie mačiat. Najlepší spôsob, ako mačka môže získať živiny a zabezpečiť si nárast hmotnosti, ktoré potrebuje na podporu narodenia a dojčenia svojich mačiat, je prostredníctvom stravy bohatej na tuky. Túto stravu jej zaveďte postupne tak, že ju budete zmiešavať s existujúcou stravou. Začnite pritom s 25 % novej stravy a 75 % existujúcej stravy. V priebehu piatich až siedmich dní môžete percento novej stravy zvýšiť, až kým nedosiahne 100 %. Hoci sa hmotnosť mačky počas prvých dvoch tretín gravidity zvyšuje, nemala by pribrať viac ako 40 % svojej ideálnej hmotnosti, maximálne do 2 kíl. Obezita môže viesť ku komplikáciám pri pôrode mačiatok a tiež jej môže spôsobiť zdravotné problémy neskôr. Postupom gravidity sa energetické požiadavky mačky zvyšujú o približne 10 % každý týždeň. V záverečnej fáze gravidity bude konzumovať o 70 % viac energie ako obvykle. Stravu mačke v tomto období skôr spestrite, ponúknite jej granule pre gravidné a dojčiace mačky. Dávajte jej jedlo v menších, ale častejších porciách, aby sa vyhla nevoľnosti alebo nedostatku laktácie. Kľud a bezpečie: Ku koncu gravidity poskytnite svojej mačke pokojné, teplé a nerušené miesto, kam môže ísť rodiť. Je dôležité vyhýbať sa stresu, skákaniu z veľkých výšok a lezeniu na miesta, kde hrozí pád. Ak mačky čiastočne vychádzajú von, mali by byť držané vo vnútri.
Frekvencia vrhov a zodpovedný chov
Teraz sa dostávame k jadru otázky. Vzhľadom na to, že obdobie gravidity mačky trvá približne dva mesiace a mačka môže veľmi skoro po pôrode znovu otehotnieť, dokonca ešte počas dojčenia predchádzajúceho vrhu, je teoreticky schopná mať 3 až 4 vrhy ročne. Priemerný vrh má 4 až 6 mačiatok. Je však dôležité si uvedomiť, že takáto častá gravidita je pre organizmus mačky mimoriadne vyčerpávajúca. Vedie k fyzickému opotrebovaniu, nedostatku živín a zvyšuje riziko pôrodných komplikácií a zdravotných problémov pre matku aj mačiatka. Pre mačku a jej telo je veľmi namáhavé a ruje únavné. Za optimálnych podmienok väčšina čistokrvných mačiek môže mať dva pôrody ročne alebo tri počas 2 rokov, čo je priemerne 1,5 za rok. Chovné mačky nesmú mať viac ako 3 vrhy za 24 mesiacov. Druhý pôrod v roku závisí od kondičného stavu mačky a svetelných podmienok pred rujou. Odpoveď na otázku, ako často môže mať mačka mačiatka, je preto zložitejšia. Príroda jej síce umožňuje mať vrhy niekoľkokrát do roka, ale pre jej zdravie a pohodu to zďaleka nie je ideálne. Ak neplánujete chovať plemennú mačku, kastrácia je najlepšie a najzodpovednejšie rozhodnutie, ktoré môžete pre svoju mačku urobiť. Nielenže predídete nechceným mačiatkam, ktoré často končia v preplnených útulkoch, ale ochránite svoju mačku aj pred zdravotnými rizikami. Kastrácia výrazne znižuje riziko zápalu maternice, cýst na vaječníkoch a nádorov mliečnej žľazy.
Pôrod mačiatok: Zázrak nového života
Narodenie mačiatok je vždy zvláštny zážitok, ktorý nechce zmeškať žiadny chovateľ. Nastávajúci pôrod však vyvoláva aj otázky, najmä ak sa vaša mačka má stať matkou po prvý raz.
Príprava prostredia na pôrod
Ku koncu tehotenstva a hneď po ňom sa musíte za každú cenu vyhnúť tomu, aby Vaša mačka bola v strese. Ak sa blíži pôrod, ponúknite mačke útulne vystlané krabice alebo škatule, v ktorých môže mačiatka porodiť. Nie každá mačka však túto ponuku ocení. Niektoré nastávajúce mamičky sa na pôrod schovajú do skrine alebo do koša na bielizeň. Majte po ruke telefónne číslo Vášho veterinára. Zaznamenajte si priebeh pôrodu, konkrétne časy a hmotnosť mačiatok. Pripravte si malý čistý uterák, ktorým môžete novorodené mačiatka v prípade potreby utrieť. Kúpte si fľaštičky a špeciálne mlieko pre odchov mačiatok.
Signály blížiaceho sa pôrodu
Existujú rôzne signály, ktoré poukazujú na blížiaci sa pôrod. Nepokoj: V dňoch pred pôrodom je mačka čoraz nepokojnejšia. Ak spozorujete tieto príznaky, radšej zostaňte doma, aby ste svojho maznáčika upokojili a pomohli mu pri prípadných komplikáciách. Rovnako ako u ľudí sa pred pôrodom dostavia pôrodné bolesti. Vaša mačka rýchlo a hlasno dýcha, pradie a môže byť veľmi prítulná. Mnohé domáce mačky nechcú byť počas tejto fázy vôbec samé. V takom prípade na mačku upokojujúco hovorte a hladkajte ju. Je dôležité nechať ju v pokoji, aby mala dostatok kyslíka pre okysličenie tela a brušných svalov.
Priebeh pôrodu mačiatok
Medzi prvými pôrodnými bolesťami a privedením prvého mačiatka na svet ubehnú približne 2 hodiny. Bezprostredne pred začiatkom sa spustí brušný lis. Môžete potom jasne vidieť, že mačka stláča brucho znova a znova. Potom sa veľmi rýchlo narodí prvé mačiatko. Medzi vrhom jednotlivých mačiatok môže uplynúť až hodina, matka si počas tejto doby trochu oddýchne. Hneď po pôrode mačka odstráni plodový vak, prehryzne pupočnú šnúru a očistí mačiatko. Olizovanie mačiatok, ktoré sa môže javiť trochu hrubšie, je dôležité pre stimuláciu ich dýchania. Ak je vaša mačka príliš vyčerpaná alebo nezačne s olizovaním sama, môžete jej opatrne pomôcť. Položte mačiatko na bruško a jemne ho hladkajte proti smeru srsti. Cieľom je uvoľniť dýchacie cesty a stimulovať dýchanie. Mimochodom, nečudujte sa, ak vaša mačka zje placentu zo svojho vrhu. Robí to veľa mačiek a ide o úplne prirodzené správanie, ktorým mačky okrem iného zabránia prilákaniu predátorov. Mačky zvyčajne zvládajú narodenie svojich potomkov samy. Komplikácie sú našťastie zriedkavé. Sledujte preto, čo sa deje, zostaňte pokojní a len sa uistite, že sa Váš maznáčik cíti dobre.
Starostlivosť o novorodené mačiatka a matku
Krátko po narodení mačiatka vyhľadajú matkine bradavky a začnú piť prvé materské mlieko. Je to mimoriadne dôležité, pretože mláďatá tak dostanú dôležité protilátky pre svoj imunitný systém a ďalšie živiny. Mačiatka ich totiž môžu prijať len v prvých hodinách po narodení. Malé mačiatko potrebuje po narodení veľa odpočinku a maznania s mamou. Môže sa tiež stať, že matka po pôrode odnesie svoje potomstvo na iné miesto, aby ho ochránila pred prípadnými nepriateľmi. Je to úplne normálne a inštinktívne správanie. Počas tohto obdobia by sa malo obzvlášť postarať o mačku a jej mláďatá.
Možné komplikácie a kedy volať veterinára
Gravidita u mačiek zvyčajne prebieha bez vážnejších komplikácií. Mačky privádzajú svoje mláďatá na svet úplne samy a zvyčajne nepotrebujú žiadnu ľudskú pomoc. Stačí, ak budete svojho maznáčika pravidelne kontrolovať. V prípade, že mačka prestane prijímať potravu, alebo ak dôjde k výtoku z vaginálneho otvoru (hlienovitý až krvavý), je nevyhnutné poradiť sa s veterinárnym lekárom. Ak sa mačiatka po 72. dni ešte nenarodili, odporúča sa neodkladne navštíviť veterinára. Rovnako tak, ak od príchodu posledného mačiatka uplynulo už príliš veľa času a stále sa nenarodilo ďalšie. Pri akomkoľvek liečení je dôležité informovať veterinára o gravidite mačky, pretože niektoré lieky môžu negatívne ovplyvniť plod. Mačka počas gravidity môže byť nakrytá aj iným kocúrom, pretože akt párenia spúšťa ovuláciu. Mláďatá z druhej ruje však môžu byť menej vyvinuté alebo uhynúť v maternici. Problematika reprodukcie nezahŕňa iba mačky, ale aj kocúry a mačiatka. Budúci špecialista túto problematiku nájde v špecializovanej monografii na tento druh od autora: Hajurka J: Reprodukcia mačiek. Vydala UVLF v Košiciach v r. 2018.
Mačka divá (Felis silvestris): Tajomstvo lesných hlbín
Mačka divá (Felis silvestris), známa aj ako mačka lesná (Felis silvestris/Felis sylvestris), je fascinujúci druh z rodu Felis, ktorý obýva rozsiahle územia Európy, Afriky a Ázie, siahajúce až po západnú Čínu, Mongolsko a Indiu. Na Slovensku žije mačka divá európska (Felis silvestris silvestris) najmä v pahorkatinách a v podhorských aj horských lesoch. Hoci sa podobá mačke domácej, je väčšia, má hrubší chvost a výrazné tmavé prstence.
Charakteristika a výskyt
Táto fascinujúca šelma sa na prvý pohľad veľmi podobá našej domácej mačke, no disponuje niekoľkými charakteristickými znakmi, ktoré ju odlišujú. Mačka divá môže vážiť 1,2-8 kg, no kocúr môže dosiahnuť hmotnosť až 9 kg, čo je viac, ako vážia niektoré líšky. Dĺžka tela dospelého jedinca sa pohybuje v rozmedzí 55-80 cm a výška v kohútiku 35-40 cm. Je zavalitejšia a pôsobí majestátnejším a mohutnejším dojmom ako mačka domáca, najmä vďaka dlhšej a hustejšej srsti, ktorá je aj v lete dlhšia než u mačky domácej. Má väčšiu hlavu s dlhými fúzmi a menšími ušnicami, ktoré sú na hornej strane zarastené. Na čele medzi ušami má štyri tmavé pásiky. Je sfarbená do sivohneda až sivožlta, s výraznými ryhami na chrbte, chvoste a nohách. Mladé jedince sú sfarbené kontrastnejšie ako staré. Na chrbte má výrazný tmavý pás, brucho býva krémovo žlté. Stredom chrbta sa im tiahne pás tmavšej srsti, ktorý plynule alebo v náznakoch prechádza až po koniec chvosta. Nohy priečne lemujú štyri, niekedy päť hrubších pruhov.
Na Slovensku sa mačka divá vyskytuje po celom území, pričom sa vyhýba lužným lesom a zriedkavo sa vyskytuje v ihličnatých porastoch. Nájdeme ju všade, kde sa zachovali staršie lesné komplexy s dostatkom dutín či nôr po iných zvieratách. Na Slovensku žije približne 900 jedincov, podľa poľovníckej štatistiky z roku 2020 sa uvádza stav 3816 jedincov. Jej výskyt sa neuvádza iba v 11 okresoch, čo predstavuje plochu asi 52 mapovacích kvadrátov. Najviac rozšírená je práve na východnom Slovensku. Podľa Wikipédie sa v súčasnosti vyskytuje v 297 kvadrátoch, čo je až 64,8 % územia. Taká Veľká Británia má zastúpenie tohto druhu len na severe krajiny v Škótsku. Podobne na tom je aj Nemecko, v ktorom sa mačka vyskytuje len v pohoriach Harz a Eifel. Divá mačka u susedov Čechov bola vyhubená úplne a aj keby ste ju tam niekde zazreli, tak len na východe krajiny, odkiaľ prešla cez hranice zo Slovenska.
Životný štýl a správanie
Okrem obdobia párenia a odchovu mláďat žije mačka divá samotárskym životom. Zahliadnuť ju cez deň je skoro nemožné. Cez deň oddychuje v brlohu, alebo pod vývratmi stromov. Medzi jej najčastejšie úkryty patria dutiny stromov, skalné trhliny, ale nepohrdne ani opusteným brlohom líšok a jazvecov. Tak ako aj iné mačkovité šelmy sa rada vyhrieva na slnku. Je aktívna najmä za súmraku a v noci. Mačka divá má veľmi dobre vyvinutý zrak a sluch, ale menej dokonalý čuch. Na svoju veľkosť má dosť veľké teritórium, až niekoľko desiatok hektárov. Kocúr môže obývať areál až takmer štvornásobnej veľkosti. Veľké časti domácej oblasti sú veľmi pravidelne kontrolované oboma pohlaviami. Označujú si ich trusom, močom a sekrétom medziprstných žliaz pri „brúsení pazúrov". Polohám nad 2000 m. n. m. sa vyhýba. Ak sa brloh zamorí blchami, presunie sa do iného brlohu. Mačka divá výborne šplhá a tiež vie aj plávať. Toto zviera je veľmi opatrné a aj pri najmenšom zvuku sa vťahuje späť do svojho úkrytu, preto je veľká vzácnosť sa s ňou stretnúť vo voľnej prírode. Na odpor sa stavia iba útočiacim psom a v niektorých prípadoch ich aj vážne zraní.
Príbeh jedného pozorovania ilustruje jej plachosť a tajomnosť: Bolo 20. februára, keď sa stalo niečo, načo som ani len nepomyslel. Ráno ako každé, odchod do školy. Nič dôležité sme nepreberali a ja som sa už tešil domov. Pár dní pred tým som sa bol po skončení školy prejsť v revíri a stále som natrafil na srnčiu skupinku. Keďže som vtedy skončil skôr, mal som viac času pripraviť sa a odfotiť srnca, ktorý bol v spomínanej skupinke. Dokonca mi aj počasie prialo. Neváhal som a hneď po príchode domov som zobral všetky veci a išiel som na vopred vyhliadnuté miesto. Tam som sa zložil a zamaskoval. Čakal som niečo cez 15 minút, keď som začul jemné praskanie a šušťanie lístia pár metrov za mnou. Podľa frekvencie krokov som usúdil, že to bude niečo malé. A mal som pravdu, bola to „ryšavka“. Prebehla mi poza chrbát a nadobro sa stratila. Trpezlivosť nie je moja silná stránka a po ďalšej pol hodine som chcel odísť. Srnčia zver sa ako nárokom neukázala. Pomyslel som si „Dávam vám ešte 15 minút a idem prezrieť ďalšie lúky“. Chcel som do západu slnka ešte niečo odfotil. Zrazu spozorniem „Čo to tam je? Malé, čierne a vo veľkej tráve to voľným okom neviem identifikovať“. Beriem ďalekohľad a čo nevidím, jazvec. Nie, to nie je jazvec. Neverím vlastným očiam…divá mačka. Pomyslel som si „Toto nie je možné a ja som chcel ísť domov“. Dúfal som, že len vyšla zo svojho úkrytu, ale bol som na omyle. Pozoroval som ju pekne dlho. Motala sa po lúke, chytala myši, neskôr sa len tak natiahla a vyhrievala sa na slnku. Bol to pre mňa neskutočný zážitok vidieť ju, a tajne som dúfal, že budem mať príležitosť zvečniť ju na fotku. V jednom momente sa zdalo, že už ju neuvidím, keď zamierila k lesu. Asi tam len začula myš a potom sa naspäť vrátila do stredu lúky. Nezdržala sa tam dlho a zamierila rovno ku mne. Čím bola bližšie, tým som viac nemohol uveriť, čo vidím. Prešla okolo mňa snáď na 10 metrov. Vtedy som ani nedýchal. Keď sa odo mňa vzdialila na 100 metrov, zdvihol som sa, dal jej posledné zbohom a poprial jej ešte dlhý život.
Rozdiely medzi mačkou divou a mačkou domácou
Hoci sú si tieto dva druhy podobné, existujú kľúčové rozdiely, ktoré je dobré poznať. Mačka divá má zavalitejšiu postavu, dlhšiu a hustejšiu srsť, väčšiu hlavu s dlhšími fúzmi a menšími ušami. Vďaka tomu pôsobí majestátnejším a mohutnejším dojmom ako mačka domáca. Sfarbenie je sivohnedé až sivožlté s výraznými ryhami. Charakteristickým znakom je robustnejší chvost, ktorý je kratší ako polovica dĺžky jej tela a po celej dĺžke huňatý. Má 2 až 3 uzatvorené prstence tmavšej srsti pred koncom a ďalšie 2 až 3 sú otvorené, celkovo má 7 pruhov spolu s čiapkou na konci. Zveseným chvostom stále pošvihuje. Zdivočená mačka domáca má menší počet pruhov na konci; ak je menej pruhov, nejedná sa o čistokrvnú mačku divú. Tmavý pás na chrbte mačky divej končí pri koreni chvosta, kým u domácej mačky pokračuje až na chvost. Na zadnej končatine má mačka divá čiernu škvrnu na chodidle, ktorá pokrýva len približne polovicu, kým u domácej mačky pokrýva celé chodidlo až po pätu. Tento znak je však v prírode ťažko pozorovateľný. Mačka divá má tiež väčšie zuby ako mačka domáca. Väčší je aj objem mozgovej časti, čím sa mačka divá stáva inteligentnejšou oproti svojej udomácnenej kolegyni. Stopa mačky divej je okrúhla, odtlačky prstových mozoľov sú oddelené, pazúry vtiahnuté. V papuli má 30 zubov.
Reprodukcia a odchov mláďat mačky divej
Čas párenia mačky divej pripadá na koniec zimy, konkrétne na február a marec. V tomto období sú kocúri aktívnejší pri hľadaní samíc, často mimo svojho teritória, a vydávajú pritom zvuky podobné mačke domácej, niekedy až nepríjemné vrešťanie. Medzi kocúrmi môžu prebiehať aj súboje o samicu. Samotný akt párenia prebieha zväčša v noci. Kocúr využíva na čuchanie rujného pachu samice Jacobsonov orgán, uložený medzi hrtanom a nosnou dutinou. Keď kocúr vyhľadáva mačku, môžeme vidieť, ako sa občas zastaví, otvára papuľu a vystrkuje koniec jazyka podobne ako had. Práve tým prenáša pachy z okolia jazykom na Jacobsonov orgán.
Po oplodnení nastáva gravidita, ktorá trvá približne 9 týždňov, teda 65 až 69 dní, s rozsahom 63 - 69 dní. V apríli až máji mačka divá privádza na svet 3 až 5 mláďat, výnimočne až 6. Slepé mláďatá vážia okolo 45 gramov a otvárajú oči po 10 až 12 dňoch, keď sú už pokryté krátkou jemnou srsťou. Prvé štyri mesiace života sa živia materským mliekom, iba cicajú. Vo veku okolo šiestich týždňov si začínajú privykať na mäsitú potravu a o dva týždne neskôr sa po boku matky začínajú priúčať lovu. Po skončení „kurzu” lovenia opúšťajú matku v 7. mesiaci života a osamostatňujú sa. Ako päťmesačné už začínajú loviť úplne samy. Ak ich niekto v brlohu vyruší, mačka ihneď prenáša mláďatá na bezpečné miesto. Mláďatá mačky divej sú veľmi hravé a reagujú na krátke mraučanie. Veľmi rýchlo rastú a už po jednom roku pohlavne dospievajú a dožívajú sa v prírode až 10 rokov, niekedy aj 15.
MAČKY - Fakty a Zaujímavosti 😸
Lov a potrava
Mačke pri love pomáha hlavne výborný zrak a sluch. Vidí dobre za slnečného svetla, ale aj za tmy, keď sa jej zreničky roztiahnu do okrúhla. Svojím vynikajúcim sluchom zachytí zvuky vysokej frekvencie, ktoré vydávajú napríklad aj myši. Na lov využíva prevažne už chodníčky vyšliapané zverou. Nakoľko mačka nemá rada daždivé a vlhké prostredie, v tomto období ani nevychádza zo svojho úkrytu.
Jedálniček nie je ničím výnimočný. Pochutná si najmä na hlodavcoch, ktoré tvoria takmer 90% jej potravy, drobnom vtáctve, malých cicavcoch, hmyze a zriedka na plazoch. Pri love za menšími zvieratami sliedi a niekedy na ne striehne aj zo stromu alebo skalného útesu. Svoju korisť atakuje rýchlym skokom, pričom najdôležitejšie sú silné pazúry, ktorými svoj úlovok pridrží, aby ho mohla usmrtiť zahryznutím do krku. Zaujímavosťou u mačky divej je, že pri neúspešnom úlovku už svoj skok druhý raz neopakuje a ani korisť už neprenasleduje. Väčšiu korisť ako napríklad srnčatá a dospelé zajace, loví len výnimočne. Príležitostne sa zmocňuje aj domácej hydiny. Celkovo je viac užitočná ako škodlivá, ale v revíroch s intenzívnym chovom bažantov je prevažne škodlivá.
Ochrana a ohrozenia
Mačka divá patrí k našim najvzácnejším šelmám. Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je stanovená na 1840 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov). Od roku 2000 patrí medzi celoročne chránenú zver. Zaraďuje sa medzi druhy európskeho významu a bola zaradená do Bernského dohovoru. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov mačka divá patrí medzi najmenej ohrozené druhy.
V minulosti sa počet mačiek divých na našom území výrazne znížil, preto sa pristúpilo k ich umelému odchovu a vypúšťaniu do voľnej prírody. V roku 2010 bolo v Národnom parku Veľká Fatra vypustených desať divých mačiek. Na Slovensku do roku 1964 bol jej výskyt zaznamenaný iba v 129 mapovacích kvadrátoch DFS, čo predstavovalo 29,7 % z celkového územia.
Najväčším problémom dnešnej divokej mačky je stále intenzívnejšie využívanie krajiny dopravou, kde veľa mačiek hynie na cestách. Ďalej sídelnými oblasťami a poľnohospodárstvom. Posledné oblasti ústupu sú navzájom izolované. Izolované populácie voľne žijúcich mačiek, ktoré tam žijú, sú veľmi malé a preto náchylné na kríženie s domácimi mačkami a choroby. Mačku divú často napádajú rôzne helminty, najmä nematódy, cestódy, trematódy, trichinely. Z chorôb sa pri mačke vyskytujú besnota, toxoplazmóza a iné. Medzi prirodzených nepriateľov mačky patrí rys, šakal, líška, kuna, výr, orol a sokol rároh. Národná zoologická záhrada Bojnice, Ústav biologie obratlovců AV ČR a Hnutie DUHA Olomouc spojili sily a zahájili dvojročný projekt cezhraničnej spolupráce pod názvom „Hľadáme mačku, pozor, divú!“ Jeho úlohou je monitorovať mačku divú na česko-slovenskom pohraničí. Nemecká nadácia pre ochranu prírody sa od roku 2016 podieľa na výskumných projektoch týkajúcich sa voľne žijúcich mačiek. Tento plachý obyvateľ lesa už niekoľko rokov pomaly získava späť časť svojho bývalého biotopu v tejto krajine.
Hybridné mačky: Keď sa divočina stretáva s domovom
Hybridné mačky sú prvou generáciou mačiek narodených párením domácej mačky s divokou mačkou. Kríženie zvyčajne prebieha medzi divokým kocúrom a domácou mačkou. Výsledkom sú mačky s nezvyčajným vzorom srsti, výraznými lícnymi kosťami a vznešenou postavou. V rámci plemien sú zvieratá oddelené po generáciách. Mačky, ktoré pochádzajú z priameho párenia s divokou mačkou, náležia k prvej generácii (nazývaná tiež filiálna generácia). Čím vyššia je generácia, tým má zviera menej divokých génov.
História a známe hybridné plemená
Túžba po divočine v obývačke nie je tak nová, ako by sa mohlo zdať. Už v 60. a 70. rokoch 20. storočia boli v USA krížené malé africké a ázijské divoké mačky s domácimi mačkami. Američanom išlo spočiatku len o nové vedecké poznatky a nesledovali žiadne komerčné chovateľské ciele. To sa však rýchlo zmenilo, keď sa potomkovia divokých ázijských leopardích mačiek a amerických domácich mačiek, ktorí sa narodili ako súčasť vedeckého experimentu pri výskume vakcíny proti leukémii mačiek, dostali k súkromným osobám. Dnes existuje celá rada uznávaných plemien, ktorá pochádzajú z hybridných mačiek:
- Bengálska mačka: Kríženec divokej mačky (leopardia mačka) a mačky domácej. Je jedným z najznámejších plemien s hybridnými predkami, populárna vďaka exotickému vzhľadu a rozmanitosti farieb.
- Savanová mačka: Kríženec afrického servala a mačky domácej. Je najväčším hybridným mačacím plemenom a tiež najväčším zo všetkých uznávaných domácich mačacích plemien, dosahuje výšku ramien až pol metra a dĺžku až 1,2 metra.
- Chausie: Kríženec egyptskej mačky bažinnej a mačky domácej. Obľúbená hlavne v USA vďaka chumáčom chlpov na ušiach a atletickému telu.
- Caracat: Prvý kríženec samice karakala a divokého kocúra sa objavil v roku 1998 v moskovskej zoo.
- Ďalšie hybridné plemená: Kanaani (mačka plavá x domáca mačka), Safari (mačka slaništná x domáca mačka), Bristol (ocelot dlhochvostý x domáca mačka), Viverral (mačka rybárska x domáca mačka) a Tilaran (ocelot stromový x domáca mačka).
Riziká a výzvy spojené s chovom hybridných mačiek
Kríženie divokých a domácich mačiek je problematické, ak sú zvieratá veľmi odlišné - či už veľkosťou, dobou gravidity alebo sexuálnym správaním. Zatiaľ čo domáce mačky majú dobu gravidity 63 až 65 dňov, u karakalov a servalov je táto doba výrazne dlhšia, asi 76 až 78 dňov. To môže viesť ku komplikáciám pri pôrode, hlavne v prvých generáciách. Okrem toho sa servaly od mačky domácej odlišujú aj iným sexuálnym správaním. Z tohto dôvodu sa môže stať, že samec servala nerozpozná, kedy má domáca mačka ruju, čo sťažuje chov.
Rozdiel vo veľkosti medzi niektorými divokými mačkami a domácimi mačkami môže spôsobovať ťažkosti pri spárení. Mačka môže utrpieť ťažké zranenia spôsobené kusnutím do krku počas párenia od oveľa väčšieho a silnejšieho samca servala alebo karakala. Hlavne zvieratá prvej a druhej generácie vykazujú ešte výraznejšie vlastnosti divokých zvierat, ktoré sa pri spolužití ukázali ako veľmi problematické. Sú plaché, nenechajú sa pohladkať od cudzích ľudí, sú aktívne v noci a rady ukazujú pazúriky. To pocítili nielen majitelia alebo iné domáce zvieratá, ale tiež nábytok, steny a drevené podlahy, ktoré utrpeli hlboké škrabance. Okrem niekedy agresívneho správania majú hybridné mačky sklon ku značkovaniu.
Špecifiká chovu a starostlivosti o hybridné mačky
Pre odchov a chov hybridných plemien platia napríklad v Nemecku až do štvrtej generácie prísne zákonné podmienky. U mačiek piatej generácie je však status hybridnej mačky oficiálne zrušený. Potom sú považované za samostatné plemeno a môžete ich jednoducho chovať ako domáce mačky. Mačky z neskorších generácií (F5, F6 a ďalej) sú rovnako priateľské a milujúce ako domáce mačky. Aj mačky neskorších generácií majú silnú túžbu po slobode a sú veľmi aktívne. Chov ako čisto domácej mačky je možný za predpokladu, že mačka bude mať dostatok zábavy a aktivít. K druhovo zodpovedajúcemu chovu tiež patrí druhá mačka, ktorá má podobný temperament.
Krotkí potomkovia hybridných mačiek sú stále dobrí lezci, talentovaní skokani do výšky a rýchli šprintéri a potrebujú mať zodpovedajúci pohyb. Ten, kto chová zviera v mestskom prostredí, kde by voľný výbeh bol príliš nebezpečný kvôli rušným cestám alebo príliš veľkému množstvu cudzích ľudí a zvierat, môže zariadiť zabezpečený balkón alebo záhradu predmetmi vhodnými na šplhanie a hojdanie.
Zodpovedný chov zahrňuje tiež správnu výživu. Pri hybridoch, ktorých priamymi predkami sú divoké mačky, je o niečo náročnejšia ako u bežnej domácej mačky. Mnoho majiteľov uvádza, že ich mačka netoleruje priemyselne vyrábané krmivo pre mačky, a preto prešli na surové kŕmenie (BARF). Ak je tento druh kŕmenia pre Vás príliš komplikovaný, mali by ste siahnuť po veľmi kvalitnom krmive s vysokým obsahom mäsa (bohaté na bielkoviny), čerstvého ovocia, zeleniny a prírodných olejoch. Obsah obilnín v krmive by mal byť čo možno najnižší kvôli možnej intolerancii alebo by mal byť úplne nulový. Mnohým plemenám s divokými predkami, ktoré lovia v divočine, je vhodné doplniť krmivo myšami alebo malými vtákmi.
tags: #gravidita #macky #divej