Morský svet je plný fascinujúcich tvorov, ktorých životné cykly a správanie nás neustále udivujú. Medzi najinteligentnejších a najcharizmatickejších obyvateľov oceánov patria nepochybne kosatky dravé a nepravé kosatky, oba druhy patriace do rodiny delfínov. Ich existencia je poznačená nielen komplexnými sociálnymi štruktúrami a pôsobivými loveckými stratégiami, ale aj záhadnými javmi a vážnymi výzvami, ktoré ovplyvňujú ich prežitie, vrátane kriticky dôležitej gravidity. Zatiaľ čo kosatka dravá (Orcinus orca), často nazývaná aj „vražedná kosatka“, je známa svojou dominanciou v moriach, nepravá kosatka (Pseudorca crassidens), často označovaná ako „malá kosatka“ alebo „čierna veľryba“, predstavuje druh s mnohými nevyriešenými otázkami, najmä pokiaľ ide o jej záhadné masové uviaznutia na pevnine. Obidva tieto pozoruhodné druhy čelia hrozbám, ktoré sú často dôsledkom ľudskej činnosti alebo environmentálnych zmien, čo priamo ovplyvňuje ich reprodukčné schopnosti a celkovú prosperitu populácií. Ich spoločné životné prostredie je obrovské, rozprestierajúce sa cez mierne a tropické podnebie oceánov po celom svete, čo podčiarkuje ich celosvetový význam pre morskú biodiverzitu.
Nepravé kosatky: Morskí delfíni s tajomným osudom
Nepravé kosatky, známe aj ako malé kosatky alebo čierne veľryby, sú elegantné morské cicavce, ktoré si získali svoju prezývku vďaka povrchnej podobnosti s kosatkami dravými, hoci v skutočnosti sú si tieto dve odrody navzájom úplne odlišné a nepočítajú sa do nich vonkajšie podobnosti. Dĺžka tela ženy môže dosiahnuť 5 metrov a mužov do 6 metrov. Sú takmer úplne čierne. Iba v krku a krku je prítomný šedý odtieň. Kvôli tmavej farbe sa malá kosatka nazýva aj čierna. Po stranách sú rebrá úzkeho a špicatého tvaru. Zadná plutva má tvar kosáka a tvar hlavy má tvar kužeľa. Tieto morské tvory preferujú mierne a tropické podnebie v oceánoch. Tento druh sa často vyskytuje v Stredozemnom a Červenom mori, ako aj v Atlantickom oceáne. Morský cicavec žije na území od pobrežia Nového Zélandu po japonské krajiny. Na východe Tichého oceánu sa u mysu Horn a pri pobreží Aljašky nachádzajú čierne veľryby. Mnohí jednotlivci žijú aj blízko východoafrického pobrežia Indického oceánu.
Hlavným krmivom pre malé veľryby sú ryby. Z hľadiska sociálneho správania malé kosatky uprednostňujú kŕdeľ, čo svedčí o ich silných komunitných väzbách. K migrácii dochádza zriedka a iba na krátke vzdialenosti. Zaujímavosťou je, že v zoológii neboli zaznamenané okamihy agresie druhu u iných podvodných zvierat. Z toho môžeme vyvodiť záver, že malá veľryba nevystavuje veľké nebezpečenstvo, ako obyčajné veľryby, čo je ďalší rozdiel od ich väčších menovcov, kosatiek dravých. Lov týchto ulovených veľrýb je zriedkavým javom, pretože pre lov ľudí nemajú osobitnú hodnotu. Vo väčšine prípadov sa malé veľryby lovia v Japonsku, kde sú všetky morské plody obľúbenou pochúťkou miestnych obyvateľov. V iných krajinách žijú morské zvieratá vo veľkých akváriách, kde sa učia triky a stávajú sa atrakciou pre návštevníkov.
Záhadné masové uviaznutia na pevnine
Tento druh má jednu charakteristickú vlastnosť, ktorá dodnes vyvoláva množstvo otáznikov a diskusie medzi vedcami i širokou verejnosťou - niektorí jednotlivci sú pravidelne hádzaní na zem, teda uviaznu na pláži. Tento jav vyvoláva medzi vedcami a bežnými ľuďmi veľa kontroverzií. Príkladom môže byť situácia z roku 2005, keď sa mnohí predstavitelia tohto druhu vrhli na austrálsku zem, konkrétne v juhozápadnej časti. Takmer celé pobrežie bolo posiate čiernymi telami. Potom vedci dokázali identifikovať 4 skupiny malých kosatiek, ktoré boli umiestnené vo vzdialenosti 300 metrov od seba. Vďaka rýchlej reakcii starostlivých ľudí sa však podarilo vyhnúť hromadnému vyhynutiu druhu. Počas záchrannej operácie zomrela iba 1 osoba. Podobný incident sa odohral aj v roku 2009, keď sa hromadné vyhadzovanie zaznamenalo na pobreží západnej Afriky, konkrétne v Mauretánii. Tento jav bol objavený skoro ráno, čo znemožnilo okamžitú reakciu.
Nedávno, desiatky dobrovoľníkov pomáhali záchranárom dostať späť do mora vyše sedemdesiat nepravých kosatiek čiernych, ktoré uviazli na západnom pobreží Austrálie. Tieto Pseudorca crassidens uviazli na plážach v dvoch skupinách. Dobrovoľníci ich odtiahli späť do mora najskôr pätnásť a zostali s nimi v plytkej vode dovtedy, kým sa nespamätali. Tieto záchranné akcie sú nesmierne náročné, aj preto, že zmätení obyvatelia mora často tlačia proti úsiliu ľudí, čo komplikuje ich návrat do hlbších vôd. V minulosti už bolo zaznamenaných niekoľko prípadov masového uviaznutia veľrýb na pobreží západnej Austrálie, čo poukazuje na opakujúci sa charakter tohto fenoménu. Napríklad v roku 1986 sa zachytilo 114 kosatiek na pláži pri Auguste, ktorá leží južne od Busseltonu. Vedcom sa doteraz nepodarilo vysvetliť, prečo veľryby niekedy končia svoj život na plážach.
Toto správanie sa ešte stále komplexne neskúmalo a vedci nemôžu dospieť k všeobecnému záveru, pokiaľ ide o masové samovraždy morských cicavcov. Z tohto dôvodu vznikajú nové teórie. Najlogickejšou a najpopulárnejšou z nich je hypotéza, že v zemskej kôre sa vyskytujú aktívne procesy pod vodou, ktoré narúšajú ich navigačný systém. Z tohto dôvodu sa správanie kosatiek dramaticky mení. Človek nemôže tieto javy skúmať, pretože sa vyskytujú v morskej hmote, mimo dosahu bežného pozorovania. Ak je však táto teória pravdivá, vyvstáva mnoho ďalších otázok, ako napríklad: Prečo len niektoré druhy tak veľmi reagujú na zmeny pod vodou? Ďalším faktorom, ktorý môže prispievať k ich zraniteľnosti, je samotná osoba. Jednotlivci môžu prehltnúť nebezpečné odpadky, kvôli ktorým zomrú v agónii, a námorné vybavenie ovplyvňuje zdravie a životnosť veľrýb. Podobne ako mnohí členovia rodiny veľrýb, aj nepravé kosatky majú veľmi citlivý sluch, ktorý môže byť narušený hlukom z dopravy a sonarmi, čo potenciálne vedie k dezorientácii a uviaznutiu. Falošné kosatky majú ochranný status z dôvodu poklesu počtu.
Výzvy v reprodukcii kosatiek dravých
Gravidita u kosatiek dravých je kľúčovým faktorom pre udržanie ich populácií, avšak tento proces je v súčasnosti sprevádzaný mnohými výzvami. Vedci analyzovali hormóny v exkrementoch kosatiek a zistili, že viac ako dve tretiny prípadov gravidity počas siedmich rokov výskumu týchto veľrýb sa skončili neúspešne. Tento alarmujúci údaj poukazuje na vážny problém, ktorý ohrozuje prežitie niektorých komunít. Sam Wasser z Washingtonskej univerzity, ktorý viedol výskum, uviedol: „Veľký počet veľrýb otehotnie, ale keď ich nutričný príjem je nedostatočný, graviditu neudržia.“ Tento nedostatok potravy je hlavným hnacím mechanizmom neúspešných gravidít.
Okrem podvýživy hrajú významnú úlohu aj toxíny. Toxíny, ktoré sa ukladajú do tuku kosatiek, sa počas jeho vstrebávania, následkom núteného pôstu, opäť uvoľňujú, čo problém gravidity ešte viac komplikuje. Tieto chemické látky môžu mať devastujúci vplyv na vývoj plodu a celkové zdravie matky, čo vedie k potratom alebo k narodeniu slabých mláďat s nízkou šancou na prežitie.
Na účely štúdie a vyhľadávanie trusu vedci vo vodách pri štáte Washington a tiež v susednej kanadskej provincii Britská Kolumbia používali špeciálne vycvičené psy. Počas rokov 2008 až 2014 odobrali takmer 350 vzoriek, ktoré patrili 79 jedincom. Využitá bola aj metóda genetickej analýzy DNA, ktorá určila identitu, pohlavie a príbuznosť kosatiek, čo umožnilo sledovať jednotlivé gravidné samice. Ako úspešná potom bola hodnotená gravidita v prípade, že bola daná kosatka neskôr pozorovaná s mláďaťom. Z analýz vyplynulo, že v rokoch 2008 až 2014 bolo gravidných 35 kosatiek. Následne však videli len jedenásť mláďat, čo potvrdzuje extrémne vysokú mieru neúspechu.
Južná komunita kosatky dravej, ktorá obýva aj Pugetov záliv v štáte Washington, je od roku 2005 na zozname ohrozených druhov. Aktuálne tam žije len 78 jedincov, čo z nich robí jednu z najviac ohrozených populácií na svete. Štúdia sa preto ako na kľúčový stresový faktor zamerala na stav potravy, ktorou sa tieto dravé veľryby živia. Zatiaľ čo iné klany kosatiek sa živia morskými cicavcami, jedince tráviace leto v Pugetovom zálive konzumujú prevažne lososy, ktorých populácia tiež čelí poklesu. Tento fakt poukazuje na prepojenosť ekosystémov a na to, ako zmeny v jednej populácii (lososov) môžu mať kaskádový efekt na iné populácie (kosatiek).
Materský smútok a prežitie mláďat
Život kosatiek je plný radostí, ale aj hlbokých tragédií, ktoré sa odrážajú v ich komplexnom správaní. Dôkazom materského puta a zúfalstva zo straty potomka bol prípad samice kosatky s označením J35, ktorej mláďa uhynulo len necelú hodinu po pôrode. Samica sa ho odmietla vzdať a vedci ju sledovali, ako svojho potomka bez známok života tlačí pred sebou dva celé dni. Bezvládne telo novorodenej kosatky sa ponáralo a matka ho znovu a znovu vytláčala na hladinu, tak ako to kosatky robia so živými mláďatami, aby im pomáhali nadýchnuť sa. Podľa portálu BBC tím vedcov zbadal novorodené mláďa, ako pláva so svojou matkou, J35, a inými členmi skupiny. Približne o pol hodinu však už mláďa nevykazovalo známky života. Kosatky bežne denne prekonajú okolo 120 kilometrov, a preto je úsilie matky udržať mláďa na hladine počas dvoch dní mimoriadne vyčerpávajúce a srdcervúce. Aj obyvatelia ostrova San Juan opisovali, že pri západe slnka videli skupinu približne šiestich kosatiek zoskupených okolo mŕtveho mláďaťa. Jedna miestna žena to opísala takto: „vytvorili kruh, ktorý na povrchu udržiavali takmer dve hodiny. Vyzeralo to ako nejaký rituál či ceremónia.“
Tento emotívny prejav smútku podčiarkuje hĺbku emócií a sociálnych väzieb v populáciách kosatiek. Miestna populácia kosatiek, ku ktorej patrí aj J35, je evidovaná ako ohrozená Spojenými štátmi ale aj Kanadou, čo dodáva tomuto príbehu ešte väčšiu naliehavosť. Výskum ukazuje, že za ostatných 20 rokov v tunajšej komunite kosatiek prežije približne len tretina narodených mláďat. Tento nízky podiel prežitia je dôsledkom viacerých faktorov, vrátane spomínaného nedostatku potravy, znečistenia a narušenia ich prirodzeného prostredia. Každá stratená gravidita a každé uhynuté mláďa predstavujú pre ohrozenú populáciu nenahraditeľnú stratu, ktorá má dlhodobé dôsledky na jej genetickú diverzitu a schopnosť obnovy.
Záhadné interakcie kosatiek dravých s plachetnicami
Zatiaľ čo reprodukčné problémy kosatiek sú predmetom vedeckého skúmania, ich správanie voči lodiam pri Pyrenejskom polostrove vyvoláva iný druh úžasu a obáv. Kapitán Fantini najskôr v diaľke zazrel chvost, a potom si všimol obrie kosatky, ktoré sa rútili priamo na nich. „Videli sme priplávať prvú kosatku, potom druhú, tretiu, až nás úplne obkľúčili,“ spomína. „Okolo nás bolo sedem kosatiek a začali útočiť na kormidlo. Bolo to vážne divné a trochu desivé,“ popísal serveru BBC tento nečakaný zážitok.
Kosatky dravé nikdy predtým neboli vo voľnej prírode agresívne voči ľuďom. Od roku 2020 však podivné správanie populácie týchto veľrýb pri Pyrenejskom polostrove na juhozápade Európy udivuje námorníkov a vedcov, a teraz aj laikov po celom svete. Zdá sa totiž, že veľryby vymysleli riskantnú hru: prenasledujú plachetnice a strkajú do ich kormidiel, čím ich lámu. Je to bezprecedentný jav, hovorí odborník Alfredo López Fernández z pracovnej skupiny monitorujúcej populáciu pyrenejských kosatiek (GTOA). V minulosti sa objavilo niekoľko správ, že kosatky plávajú pod loďami, alebo že do nich narážajú, čím ich potápajú. Podľa Lópeza to ale boli izolované incidenty v špecifickej situácii, ktoré sa líšia od systematického prístupu pozorovaného od roku 2020. Analýza z roku 2020 ukázala, že kosatky sa teraz otierajú o lode, strkajú do nich a dokonca ich aj nakláňajú, čo svedčí o koordinovanom a cielenejšom správaní.
Nové správanie práve skúma expert Renaud de Stephanis vo výskume, pri ktorom voľne žijúcim kosatkám predkladá atrapy listov kormidla a natáča ich pri tom. Z jeho poznatkov sa zdá, že namiesto toho, aby kosatky do kormidlových listov hrýzli, vytvárajú tlak nosom, kým ich nezlomia. Jeho teória je, že „strkajú, strkajú, strkajú - a bum! Je to pre nich hra. Predstavte si šesťročné, sedemročné dieťa, ktoré váži tri tony. Nič viac v tom nehľadajte,“ hovorí de Stephanis. „Keby tú loď chceli rozbiť, tak to urobia do desiatich minút,“ dodáva odborník, ktorý sa štúdiom kosatiek pri Pyrenejskom polostrove zaoberá od 90. rokov minulého storočia.
Dramatická honička kosatky a tuleně. Podívejte se na boj o život, který začíná nebezpečnou vlnou
Vedcom sa doteraz podarilo identifikovať okolo 35 kosatiek z okolia Pyrenejského polostrova a predpokladajú, že ich celková populácia je 50 jedincov. Z nich je známych 15, ktorí sú do incidentov s loďami vždy zapletení. Hoci záhadné správanie sa zatiaľ nepodarilo plne pochopiť, vedci sú na stope riešení. Zatiaľ vedia, že populácia kosatiek žijúca v Gibraltárskom prielive si už pred rokom 2020 osvojila techniku kŕmenia, pri ktorej plávali k lodiam loviacim tuniaky a kradli ryby zo sietí, čo naznačuje ich schopnosť učiť sa a prispôsobovať sa novým stratégiám. V roku 2020 začalo deväť kosatiek priplávať k plachetniciam, strkať do nich alebo narážať, pričom občas zlomili list kormidla. Do týchto interakcií sa najviac zapájali nasledovní jedinci: dospelá kosatka s menom Biela Gladis a dve mladšie - Čierna Gladis a Šedá Gladis. V priebehu rokov sa k tomuto trojlístku pridali ďalšie veľryby. Podľa Lópeza sa skupina dôsledne zameriava na plachetnice, na iné typy lodí nie, čo vylučuje všeobecnú agresiu voči všetkým plavidlám.
Teórie o neobvyklom správaní: Hra alebo trauma?
López zdôrazňuje, že „kosatky pri tom všetkom nevykazujú agresívne správanie, hoci môžu občas niečo rozbiť. Vieme, že je to komplexné správanie, ktoré nijako nesúvisí ani s agresiou (nikoho nechcú zjesť, ani ľuďom ublížiť), ani s pomstou (kosatky sa neurážajú).“ Vedci podľa neho pracujú s dvoma hlavnými hypotézami - takzvanou teóriou trendu alebo zábavy, podľa ktorej kosatky „vymysleli niečo nové, a tak to opakujú“. Takéto správanie je typické pre mladé kosatky, ktoré sú známe svojou zvedavosťou a ochotou experimentovať s novými aktivitami.
Druhá teória by sa dala označiť ako „hypotéza traumy“. Hoci nemožno s istotou určiť, ktorá z týchto teórií je správna, existuje niekoľko náznakov, ktoré nahrávajú skôr hypotéze traumy. Podľa Lópeza interakcia s najväčšou pravdepodobnosťou začala dospelá Biela Gladis, ktorá v nich pokračovala aj v roku 2021, keď u seba mala novorodenú dcéru, čo naznačuje, že jej „nutkanie interagovať s loďou bolo silnejšie ako materský inštinkt“, čo by mohlo byť znakom pretrvávajúcej traumy alebo nejakého naučeného, ale nezdravého správania. Okrem toho, Čierna Gladis mala zranenia, ktoré boli zrejme spôsobené ľuďmi, a odborníci vedia, „že Šedá Gladis bola svedkom toho, ako sa jej kamarátka zamotala do rybárskych sietí.“ Tieto traumatizujúce zážitky, spojené s ľudskou činnosťou, by mohli byť spúšťačom ich zmeneného správania voči plavidlám, hoci to nemusí byť priama pomsta.
Neurovedkyňa a odborníčka na veľryby Lori Marinová ale uvádza, že jej najväčší zmysel dáva teória zábavy. „Sú to vysoko inteligentné a zvedavé zvieratá a zdá sa, že ich priťahuje spodná strana lodí a časti, ktoré vyčnievajú von,“ čo podporuje myšlienku, že ide o formu hry alebo zvedavosti, ktorá sa nečakane rozšírila v populácii. Diskusia medzi týmito dvoma hypotézami pokračuje, a len ďalší výskum prinesie definitívne odpovede na to, čo motivuje tieto majestátne morské tvory k takémuto bezprecedentnému správaniu.
Ohrozenie morských cicavcov: Odpad, rybolov a zmeny prostredia
Problematika prežitia morských cicavcov sa netýka len kosatiek dravých a nepravých kosatiek, ale aj iných ohrozených druhov, ktoré čelia podobným, ak nie horším, výzvam. Nedávny prípad úmrtia šiestich veľrýb čiernych, ohrozeného druhu, z ktorého vo svetových oceánoch žije už len zhruba 500 jedincov, je alarmujúcim príkladom. Tieto tragédie sa udiali za posledné tri týždne vo vodách Atlantického oceánu neďaleko pobrežia Kanady. Podľa Scotta Krausa z oceánografického inštitútu v americkom Bostone uhynutie šiestich exemplárov pri druhu s takto nízkou populáciou sa už môže rovnať katastrofe, ktorá môže mať nezvratné následky pre celý druh.
Šesť veľrýb čiernych prišlo o život severne od kanadského Ostrova princa Eduarda. Jedna z nich sa, žiaľ, zachytila do rybárskej siete, čo je častá príčina úmrtí veľrýb. Dôvod uhynutia ďalších piatich veľrýb zatiaľ nie je známy. Kanadské úrady plánujú ich telá vyloviť, aby sa pokúsili prísť na príčinu ich smrti, čo je kľúčové pre pochopenie hrozieb, ktorým tieto majestátne zvieratá čelia, a pre formulovanie účinných ochranných opatrení. Tieto incidenty sú priamym svedectvom o tom, ako ľudská činnosť, či už priamy rybolov alebo širšie zmeny v morskom prostredí, ovplyvňujú život a prežitie morských cicavcov.
Ako už bolo spomenuté, nepravá kosatka má ochranný status z dôvodu poklesu počtu, čo je často spôsobené kombináciou faktorov. Jedným z nich je opäť samotný človek. Jednotlivci môžu prehltnúť nebezpečné odpadky, kvôli ktorým zomrú v agónii, čo je čoraz častejší jav v znečistených oceánoch. Námorné vybavenie a plavidlá taktiež ovplyvňujú zdravie a životnosť veľrýb. Hluk z lodnej dopravy, sonary a priame kolízie predstavujú významné riziká. Podobne ako mnohí členovia rodiny veľrýb, veľryby majú veľmi citlivý sluch. Tento citlivý sluch ich síce robí majstrami v navigácii a komunikácii pod vodou, ale zároveň ich robí extrémne zraniteľnými voči umelému hluku. Z toho dôvodu sa správanie kosatiek dramaticky mení v dôsledku aktívnych procesov pod vodou, ako sú zmeny v zemskej kôre alebo antropogénny hluk, ktoré môžu narušiť ich echolokáciu a navigačné schopnosti, čo vedie k dezorientácii a, v najhorších prípadoch, k masovým uviaznutiam na plážach. Pochopenie týchto komplexných interakcií medzi morskými cicavcami a ich meniacim sa prostredím je nevyhnutné pre ich dlhodobé prežitie.
tags: #gravidita #vrazkavcov #izrutnych