Petr Hapka bol hudobník a skladateľ s mimoriadnym talentom, ktorého mnohí označovali za génia. Jeho tvorba, ktorá zahrňala množstvo hitov pre viacerých českých a slovenských spevákov, ako aj vysoko hodnotenú hudbu k známym filmom, zanechala nezmazateľnú stopu v kultúrnom dedičstve. Súčasne bol preslávený búrlivým životom, bol bohém a veľký milovník žien. Tento článok sa venuje komplexnému pohľadu na život Petra Hapku, pričom sa zameriava na jeho hudobné dielo, osobné vzťahy a životný štýl, ktorý bol rovnako intenzívny ako jeho tvorba.
Počiatky Života a Umeleckej Dráhy
Petr Hapka, vlastným menom Petr Josef Lehár, sa narodil 13. mája 1944. Už od útleho veku prejavoval výnimočné nadanie pre umenie. Pochádzal z umeleckej rodiny, jeho matka bola operná speváčka a otec maliar, čo predurčilo jeho cestu. Učil sa hrať na klavír, pričom prvá pieseň, ktorú zložil ako malý chlapec pre svoju mamu, niesla názov „Mamička je kočička“ a napísal k nej aj text. Svoje vzdelanie v oblasti umenia si prehĺbil na konzervatóriu, kde študoval violu, spev a dramatickú tvorbu. Tieto základy mu poskytli široké spektrum vedomostí a zručností, ktoré neskôr uplatnil vo svojej rozmanitej kariére.
Od roku 1962 sa Petr Hapka aktívne zapájal do divadelného prostredia, kde účinkoval ako klavirista v divadlách malých foriem, konkrétne v divadlách Proton a neskôr Paravan. V roku 1964 si zostavil vlastnú skupinu Tornádo, čo bolo dôležitým krokom v jeho ranej hudobnej kariére. Jeho talent nezostal nepovšimnutý a od roku 1967 pôsobil ako dirigent v Divadle Za branou, pre ktoré zložil hudbu k niekoľkým inscenáciám. Skladateľskej tvorbe sa venoval od roku 1963. Jednou z jeho prvých významných skladieb bola „Malá píseň“, ktorú nahral legendárny Karel Gott, čím sa Petr Hapka dostal do povedomia širšej verejnosti ako talentovaný skladateľ.
Hudobná Spolupráca a Autorské Albumy
Petr Hapka sa počas svojej kariéry preslávil rozsiahlymi a plodnými spoluprácami s mnohými významnými umelcami. Známa je jeho dlhodobá spolupráca s Hanou Hegerovou, pre ktorú napísal skladby na autorskú LP platňu „Potměšilý host“. Na tejto platni je okrem iného nádherná pieseň „Levandulová“, ktorá sa stala jedným z jej najväčších hitov a symbolom českej šansónovej tvorby.
Ďalším kľúčovým spojením, ktoré prinieslo nespočetné množstvo nádherných piesní, bolo partnerstvo s textárom Michalom Horáčkom. V roku 1988 spolu pripravili autorsky album „V penzionu svět“, ktorý obsahuje hity ako „Štěstí je krásná věc“ alebo „S cizí ženou v cizím pokoji“. Tieto piesne sa stali neoddeliteľnou súčasťou československej populárnej hudby a sú dodnes obľúbené. Spolupráca s Michalom Horáčkom bola pre Hapku mimoriadne dôležitá, pretože ich tvorivá chémia viedla k vzniku diel, ktoré chytili za srdce pri každom počutí.
Zo slovenských spevákov veľmi často spolupracoval s Richardom Müllerom. Ako spomína Richard Müller, v čase ich pracovného stretnutia nad piesňou „Štěstí je…“ boli veľmi úzko spojení priatelia. Müller dodáva, že kedykoľvek prišiel do Prahy, volal Hapkovi ako prvému, pretože Hapka bol "nočný vták" a bol k dispozícii niekam vyraziť. Veľmi sa tešil na stretnutia s ním, vždy to podľa Müllera stálo za to. Jeho najobľúbenejšou Hapkovou skladbou je jednoznačne „Rozeznávam“, ktorú označuje za najkrajšiu milostnú pieseň, aká sa kedy v Česko-Slovensku zrodila.
V novembri 2006 vyšiel spoločný projekt dvojice Hapka - Horáček, album „Strážce plamene“. Piesne na tento album naspievali medzi inými také osobnosti ako Hana Hegerová, Bára Basiková, Daniel Landa, Szidi Tobias, Jaromír Nohavica a Jana Kirschner, ktorá spolu s Hapkom nahrala duet „První noc v novém bytě“. Tento projekt sa ukázal byť tak úspešný, že v marci 2007 bol vydaný aj vo filmovej verzii na DVD pod názvom „Strážce plamene v obrazech“, čo svedčilo o jeho vizuálnom potenciáli a umeleckej hodnote.
Dcera Petra Hapky (†70): S tátou to šlo z kopce, ale souzněli jsme! A proč nemluví se sourozenci?
Petr Hapka sa podieľal aj na ďalších významných projektoch. V októbri 2009 mal v pražskej Štátnej opere premiéru lyrikál „Kudykam“, piesňový text s veršami Michala Horáčka a hudbou Petra Hapku. V októbri toho istého roku vyšiel aj album s piesňami z tohto lyrikálu, ktorý predstavil dielo širšiemu publiku. V novembri 2012 vyšiel dvojalbum s názvom „Pozdní sběr“, ktorý ponúkol známe aj neznáme piesne, ktoré zložil pre viacerých interpretov českej aj slovenskej populárnej hudby, čím opäť potvrdil svoju neúnavnú tvorivú silu a rozsah.
Okrem spomínaných spoluprác sa Hapka v 90. rokoch objavil aj po boku Lucie Bílej s veľkým hitom „Dívám se, dívám“. Neskôr v roku 2006 nasledoval ďalší veľký hit s Janou Kirschner, pieseň „Bude mi lehká zem“. Jana Kirschner spomína na svoje prvé stretnutie s Petrom Hapkom niekedy v roku 2000 u neho doma v Okoři. Celé to vymyslel Horáček, ktorý bol očarený jej albumom „V cudzom meste“, a tak ju pozval do Prahy na nahrávanie spomínanej piesne. Bola to jej prvá skladba v češtine a nikto nevedel, či to bude fungovať, či medzi nimi vznikne chémia potrebná na túto skladbu a či sa to celé stihne, keďže Petr mal pred operáciou, ktorá mu mala výrazne ovplyvniť hlasivky. Hneď pri prvom kontakte s Petrom však Kirschner vedela, že všetky ich obavy boli zbytočné. Pieseň nahrali nielen rýchlo, ale aj ľahko. Ukázalo sa, že jej čeština je lepšia, než predpokladali, a chémie, ktorú všetci hľadali, bolo až-až. Keď dokončili nahrávanie, vyšli na dvor a nad strechami vyšla nádherná dúha. Petr vtedy povedal: „Bůh nám dává znamení, že jsme udělali něco dobrého.“
Lucia Šoralová tiež spomína na Hapku ako na génia a bohéma, jedného z posledných. Podľa nej bol naozajstná rozháraná umelecká duša. Bola rada, že ho stretla a že s ním mohla pracovať. Keď nahrávali dueto „Nachytaná v nedbalkách“ na jej album, Petr jej povedal, že to je prvýkrát v živote, keď spieva pieseň niekoho iného. Necítil sa spevákom, iba interpretom svojich melódií, ale Šoralová ho označila za úžasného šansoniéra. Lucie Bílá ho zase nazvala nenahraditeľným.
Majster Filmovej Hudby
Okrem svojho výnimočného talentu pre písanie piesní bol Petr Hapka tiež vyhľadávaným autorom filmovej hudby. Svojou kompozičnou zručnosťou a schopnosťou vystihnúť atmosféru príbehu zložil hudbu pre viac ako 50 českých, slovenských a nemeckých filmov. Jeho filmová tvorba siahala od napínavých drám po rozprávky a komédie, pričom vždy dodávala snímkam nezameniteľný zvukový rozmer.
Tým prvým filmom, pre ktorý zložil hudbu, bol „Akce Bororo“ v roku 1971. Odvtedy sa jeho meno stalo synonymom pre kvalitnú filmovú hudbu. Medzi ďalšie známe filmy, ku ktorým prispel svojimi melódiami, patria „Holky z porcelánu“, „Den pro mou lásku“ a kultový „Upír z Feratu“, kde jeho hudba podčiarkla hororovú atmosféru. V 70. rokoch, ako sa uvádza v dobových záznamoch, Hapka skladanie piesní občas zanedbával a viac sa venoval práve filmovej hudbe.
Jeho tvorba obohatila aj známe slovenské filmy ako „Nevera po slovensky“, „Tisícročná včela“ od Juraja Jakubiska či obľúbenú rozprávku „Perinbaba“. Jeho pesničky zazneli aj vo filmoch „Páni kluci“, „Deváté srdce“, „Panna a netvor“ a v zábavnom programe „Manéž Bolka Polívku“. Schopnosť Hapku tvoriť hudbu, ktorá sa stala ikonickou a neoddeliteľnou súčasťou filmových diel, potvrdzuje jeho status jedného z najvýznamnejších filmových skladateľov v regióne.
Bohémsky Život a Milostné Vzťahy
Petr Hapka viedol búrlivý a nespútaný život, ktorý bol v ostrom kontraste s jeho pokojnou tvárou pri klavíri. K jeho bohémstvu neodmysliteľne patrilo mystifikátorstvo a zbožňovanie žien. V umeleckom prostredí bol známy ako nočný vták, milenec života a často ho označovali za posledného českého bohéma.
Hapka, ktorý bol dlho označovaný za „salónneho leva“, si viac ako čokoľvek cenil svoju slobodu. Bol dvakrát ženatý, ale vzťahy okolo neho sa striedali rýchlo. Počas života prešlo jeho posteľou nespočetné množstvo žien, pri žiadnej však dlho nevydržal. Bol otvorený voči svojej nevere, čo potvrdil aj sám v knihe „Váš Petr Hapka“, kde prezradil: „Svojim družkám som bol dosť neverný. Čo som sa ja tým ženským naklamal.“ Táto úprimnosť bola typická pre jeho komplexnú osobnosť. Ako ostávajú za ľadoborcom kryhy, tak sa za Hapkom „váľali zlomené srdcia a záznamy z interrupčných komisií“.
Verejným tajomstvom bolo množstvo umelých potratov jeho početných mileniek. O známom skladateľovi sa hovorilo, že má veľmi rád ženy a ich spoločnosť, avšak veľa zo svojich mileniek priviedol do druhého stavu, čo mal tento bohém riešiť umelými potratmi. V jednom roku sa mu dokonca malo v Prahe 1 nakopiť toľko potratov, že mu bolo už trápne sa znova objaviť pred interrupčnou komisiou, takže za seba poslal svojho kamaráta, ako sa píše v Hapkovej knihe.
Jeho posledná milenka bola od neho o plných 48 rokov mladšia študentka Katarína Klepišová (22). Hapka si ju našiel na staré kolená a tvorili pár tri roky. Mladá študentka ešte tesne pred ich rozchodom tvrdila, že ak Hapka niekedy skoná, ona pôjde určite za ním, pričom vyhlásila: „Dám do seba lieky a zapijem ich s whisky a nebudem.“ Neskôr si to však zrejme rozmyslela, keďže o krátky čas dostal od nej o 48 rokov starší frajer kopačky, a to krátko pred vypuknutím jeho choroby.
Rozsiahla Rodina: Sedem Detí s Piatimi Ženami
Petr Hapka bol mužom, ktorý splodil sedem detí s piatimi rôznymi