Predstavte si, že máte hlavu plnú nápadov, myšlienky vám lietajú rýchlosťou svetla a sústredenie je pre vás také vzdialené ako Mars. Mnohí z nás majú občas také chvíle, ale pre ľudí s ADHD je to každodenná realita. ADHD alebo Attention Deficit Hyperactivity Disorder, teda porucha pozornosti s hyperaktivitou, je stav, ktorý ovplyvňuje mnoho aspektov života, a to nielen v detstve, ale často aj v dospelosti. Ak by sme mali ADHD vysvetliť jednou vetou, povedali by sme, že ide o neurovývojovú poruchu, ktorá ovplyvňuje schopnosť človeka sústrediť sa, kontrolovať impulzy a regulovať aktivitu. ADHD je jednou z najčastejších porúch u detí, ale nie je obmedzená iba na detstvo - ADHD u dospelých je tiež veľmi bežné, hoci sa prejavy môžu mierne líšiť.
Čo sa skrýva za písmenami ADHD?
ADHD (anglická skratka: Attention Deficit Hyperactivity Disorder) je skratka pre poruchu pozornosti s hyperaktivitou. Ide o poruchu pozornosti sprevádzanú hyperaktivitou. V súčasnosti je to najčastejšia porucha psychického vývinu detí do 14 rokov. Podľa Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH-10) je zaradená do kategórie diagnóz F90-F98, čo sú poruchy správania a emočné poruchy vznikajúce zväčša v detstve a počas dospievania. ADHD je chronický stav, ktorý sa vyskytuje u detí a často pokračuje až do dospelosti. Deti s ADHD trpia poruchou vo vývoji mozgu a v mozgovej aktivite charakterizovanej pretrvávajúcimi vzormi nepozornosti, hyperaktivity a impulzivity, ktoré sú pre vývinovú úroveň dieťaťa atypické. Dôležité je rozlišovať medzi ADHD a ADD. Pri syndróme ADD hyperaktivita chýba, vtedy sú deti viac utiahnuté do seba, unikajú z bežného života do denného snenia. Na ADHD by sme však nemali pozerať len ako na deficit alebo poruchu. Tieto veľmi senzibilné deti majú aj svoje silné stránky.
Príčiny vzniku ADHD
To, čo poruchu spôsobuje, doteraz nie je úplne známe, ide totiž o multifaktoriálnu poruchu. Jedno je však isté - problémy nevznikajú zo zlej výchovy, či nepriaznivého stavu prostredia. Problém sa viaže na jemné porušenie mozgu, ktoré môže byť spôsobené rôznymi príčinami. Zásadný, až 80% význam majú genetické faktory, nakoľko sa ADHD často vyskytuje v rámci rodiny, čo poukazuje na silnú genetickú zaťaženosť. Medzi vonkajšie vplyvy patrí napríklad fajčenie a konzumácia alkoholu počas tehotenstva, ktoré môžu mať vplyv na vývoj mozgu dieťaťa. Komplikovaný a predčasný pôrod, ako aj kliešťový pôrod, nezrelosť novorodenca, nízka alebo príliš vysoká pôrodná hmotnosť, môžu taktiež prispieť k tomuto stavu. Infekcie mozgu, úrazy hlavy v ranom veku, vplyvom krátkeho nedokrvenia a nedostatočného okysličenia mozgu, rizikovým tehotenstvom, ale i negatívnymi vplyvmi životného prostredia, sú ďalšie faktory, ktoré sa spájajú s jemným porušením mozgu.
Porucha pozornosti a hyperaktivita nie sú choroby, je to stav mozgovej činnosti, spôsob fungovania mozgu. Rozdiely v štruktúre mozgu, najmä v oblastiach súvisiacich s pozornosťou, kontrolou impulzov a výkonnou funkciou, bývajú spojené s ADHD. Mozog je vtedy nastavený na nadmernú aktivitu, chýbajú tlmivé procesy mozgu, ktoré brzdia zvýšenú motorickú činnosť. Pri poruche pozornosti sú určité systémy mozgu oslabené alebo nezrelé. Príčinou vzniku ADHD je nedostatočné biochemické fungovanie mozgovej kôry na vrodenom podklade. Hoci je dokázaný dedičný vplyv, treba brať do úvahy aj negenetické vplyvy, ako je napríklad nízka pôrodná váha alebo úraz hlavy.
Čo je diagnóza ADHD? - neuropsychológ Robert Krause | Teleráno
Rozmanité prejavy ADHD v rôznych vekových kategóriách
ADHD sa prejavuje hyperaktivitou, impulzivitou a deficitom pozornosti. Práve tieto tri príznaky pomáhajú lekárom bližšie diagnostikovať ADHD a následne zvoliť čo najlepší terapeutický postup. Prejavy ADHD nie sú jednorazovou záležitosťou, ale vyznačujú sa dlhodobosťou a intenzitou. Dôležitá je tiež ich nevhodnosť vzhľadom na vek, nakoľko u detí je hyperaktivita alebo nedostatok pozornosti v určitých obdobiach bežný. Mnohí ľudia si pri ADHD predstavia nekontrolovateľné dieťa v neustálom pohybe, ktoré sa odráža od stien a vyrušuje všetkých naokolo. Avšak realita je oveľa zložitejšia. Niektoré deti s ADHD sú hyperaktívne, zatiaľ čo iné sedia ticho s pozornosťou na míle ďaleko. Niektoré sa príliš sústredia na úlohu a majú problém presunúť koncentráciu na niečo iné. Príznaky u dieťaťa s poruchou pozornosti závisia od toho, ktoré vlastnosti prevládajú. Podľa prevažujúcich príznakov sa rozoznáva hyperaktívno-impulzívny typ, nepozorný typ a kombinovaný typ.
Prejavy v dojčenskom a predškolskom veku
Jednotlivé symptómy hyperkinetického syndrómu môžeme pozorovať už v dojčenskom veku. Charakteristická je zvýšená aktivita, nepravidelný rytmus spania a bdenia alebo málo spánku a pritom veľa kriku a málo rozprávania. Hyperaktivita sa dá vďaka moderným štúdiám diagnostikovať už pri bábätkách. V tomto veku patria medzi najčastejšie príznaky zvýšená citlivosť na rôzne podnety. Rovnako sa môžete stretnúť aj s naozaj malým objemom spánku. Novorodenci väčšinou dokážu prespať aj 22 hodín denne. Ak dieťa spí len pár hodín, môže ísť o príznaky hyperaktivity. Prvé známky hyperaktivity, najmä ak sú spojené so syndrómom ADHD, dokáže odborník spozorovať už u bábätka. Tieto bábätká bývajú viac precitlivené a hyperaktivita zasahuje aj do ich spánku.
Príznaky ADHD u detí sa zvyčajne objavia vo veku od 3 do 6 rokov. V mladšom predškolskom veku prevláda u detí s ADHD hyperaktivita. Mladšie deti s poruchou ADHD sú stále v pohybe, neobsedia na jednom mieste, dokážu všade vyliezť a často sú hlučné. Jasnejšie prejavy hyperaktivity však bývajú badateľné u detí predškolského a školského veku. Udáva sa síce najmä rozmedzie 3 až 6 rokov, ale ťažkosti so zapojením sa do plnenia úloh sú typické hlavne po nástupe do prvého ročníka školy.
Prejavy v školskom veku
Symptómy ADHD si môžete obzvlášť všimnúť u detí na základnej škole najmä od 6 do 12 rokov, pretože počas tohto obdobia sa od nich očakáva, že budú dodržiavať pokyny, plniť úlohy a primerane komunikovať s rovesníkmi a dospelými. Zatiaľ čo v mladšom predškolskom veku prevláda u detí s ADHD hyperaktivita, v staršom veku nastupuje nepozornosť.
Symptómy nesústredenosti:
- Dieťa nie je schopné sústrediť sa na detaily, robí chyby z nepozornosti v škole, práci, alebo pri iných aktivitách.
- Často sa zdá, akoby nepočúvalo, aj keď sa na neho hovorí priamo. Požiadavky okolia prepočuje, inštrukcie treba zopakovať, zabúda na bežné povinnosti.
- Nerešpektuje pokyny, nie je schopné ukončiť školské úlohy, alebo iné povinnosti.
- Často sa vyhýba, nemá rado, alebo sa nezapája do aktivít, ktoré si vyžadujú sústredené mentálne úsilie.
- Často stráca veci, ktoré sú potrebné na vykonanie povinností (napr. hračky, oblečenie, školské pomôcky atď.).
- Je ľahko rušené vonkajšími stimulmi a často zabúda na každodenné povinnosti.
- Neschopnosť sa sústrediť: Ľudia s ADHD majú často problém udržať pozornosť na jednej činnosti po dlhšiu dobu. To môže byť zvlášť viditeľné pri činnostiach, ktoré vyžadujú pokoj a koncentráciu, ako je čítanie, písanie alebo štúdium.
- Neschopnosť dokončiť úlohy: Ľudia s ADHD často začínajú mnoho rôznych projektov, ale majú problém ich dokončiť.
- Nie je to tak, že by deti s ADHD nevedeli dávať pozor, keď robia veci, ktoré ich bavia, alebo počúvajú o témach, ktoré ich zaujímajú. Vtedy nemajú problém sústrediť sa a zotrvať pri úlohe.
- Organizácia školských úloh a času je pre nich náročnejšia než pre väčšinu spolužiakov. Deti s touto poruchou tiež mávajú problémy so sústredením, ak sa okolo nich niečo deje - zvyčajne potrebujú pokojné a tiché prostredie, aby ich nič nerozptyľovalo.
Symptómy hyperaktivity:
- Dieťa sa často správa nepokojne, nekontrolovateľne pohybuje rukami a nohami, vrtí sa.
- Často opúšťa svoje miesto v triede, behá, lezie v situáciách, kedy je to nevhodné. Vstáva zo stoličky (napr. v triede alebo v iných situáciách), keď sa očakáva, že bude sedieť.
- Má problémy zapojiť sa do hier alebo iných voľnočasových aktivít, ktoré si vyžadujú pokoj.
- Je nadmerne pohyblivé, neustále je v pohybe (u dorastencov je najviac prítomná netrpezlivosť).
- Býva nekľudné, niekedy aj v spánku. Často je nadmerne hlučné.
- Zatiaľ čo mnohé deti sú prirodzene dosť aktívne, deti s hyperaktívnymi prejavmi poruchy pozornosti sa neustále pohybujú. Pokúšajú sa robiť niekoľko vecí naraz a prechádzať z jednej činnosti na druhú, majú potrebu neustále behať a skákať a je pre nich problém hrať sa potichu.
Symptómy impulzivity:
- Dieťa koná ihneď, bez rozmýšľania, čo môže viesť k nepremysleným rozhodnutiam alebo správaniu.
- Má problém počkať, kým na neho príde rad, často prerušuje alebo skáče do reči iným.
- Veľa rozpráva, nedá iným dopovedať myšlienku.
- V škole nedodržuje pravidlá, unáhlene odpovedá, často vyrušuje pri vyučovaní.
- Všetko musí byť realizované ihneď, nedokáže počkať, nedokáže si odoprieť okamžitú odmenu alebo príjemnú aktivitu.
- Impulzivita detí s ADHD môže viesť k problémom so sebakontrolou. Ovládajú sa menej ako ich rovesníci, prerušujú rozhovory, v triede sa pýtajú na nepodstatné veci, vyslovujú nemiestne postrehy a kladú príliš osobné otázky.
V dôsledku týchto symptómov sa deťom a adolescentom v škole nedarí alebo dokonca neprospievajú, a to aj napriek priemernej alebo nadpriemernej inteligencii. Prospech sa zvyčajne zhoršuje, a pokiaľ mu nie je poskytnutý individuálny prístup, nedokáže udržať krok s ostatnými žiakmi v triede. Dieťa tak môže stratiť akúkoľvek motiváciu niečo dosiahnuť a byť úspešný v neskoršom dospelom veku. Dôležité je si uvedomiť, že mnoho detí (a dospelých) môže občas vykazovať niektoré z vyššie uvedených príznakov bez toho, aby nutne trpeli ADHD. Aktuálne dáta ukazujú, že prevalencia ADHD na Slovensku každým rokom stúpa. Z celkového počtu detí s akýmikoľvek poruchami správania a emotivity je práve výskyt ADHD najčastejší. V roku 2018 to bolo viac ako 78% pacientov z tejto skupiny, pričom viac ako polovica bola chlapcov. Porucha pozornosti s hyperaktivitou je častejšia u chlapcov, pričom chlapci sú postihnutí 2-3x častejšie ako dievčatá. Prejavy u dievčat sú menej nápadné.
ADHD v dospelosti
ADHD je zložitá porucha, ktorá ovplyvňuje život mnohých ľudí, a to nielen v detstve, ale aj v dospelosti. Prejavy ADHD je možné spozorovať u detí už vo veku siedmich rokov a vo viac ako 50% prípadov si ju nesú až do dospelosti. Dnes je známe, že dieťa z ADHD syndrómu nevyrastie. Neschopnosť dokončiť úlohy a problémy s organizáciou pretrvávajú. Udržanie poriadku, plánovanie času a organizácia úloh môžu byť pre ľudí s ADHD skutočnou výzvou aj v dospelosti. ADHD u dospelých je veľmi bežné, hoci sa prejavy môžu mierne líšiť. Justin Timberlake otvorene hovoril o svojej diagnóze ADHD a OCD vo svojom rozhovore pre The Telegraph, kde sa podelil o to, ako tieto poruchy ovplyvňujú jeho kariéru a každodenný život. Will Smith sa zveril s tým, že žije s ADHD v rozhovore pre magazín ADDitude, zameraný na ADHD a poruchy pozornosti. Diskutuje o svojich výzvach a úspechoch napriek tejto diagnóze.
Diagnostika ADHD: Kľúč k včasnej pomoci
Diagnózu môže stanoviť len skúsený odborník. Pokiaľ máte podozrenie, že vy alebo vaše dieťa trpíte ADHD, je dôležité neodkladať konzultáciu s odborníkom. Rozpoznanie príznakov ADHD je prvým krokom k tomu, aby bolo možné nájsť účinnú pomoc a zlepšiť kvalitu života. Diagnóza ADHD sa väčšinou diagnostikuje až v školskom veku, aj keď sú typické symptómy prítomné skôr. V priemere býva diagnóza stanovená okolo 7. roku. Odhalenie poruchy pozornosti a hyperaktivity je často odďaľované, pretože spoločnosť tieto deti „škatuľkuje“ ako neposlušné a nevychované. Mnohí rodičia nechcú prijať fakt, že ich dieťa trpí poruchou, čím je práca s dieťaťom náročnejšia.
Odborník, ako je psychológ alebo psychiater, môže vykonať podrobnú diagnostiku, ktorá zahŕňa rozhovory, testy a hodnotenie správania. Diagnózu ADHD stanoví detský neurológ v spolupráci s psychológom, psychiatrom a špeciálnym pedagógom. Veľkou pomocou pri diagnostike dokáže byť učiteľ základnej školy, ktorý má najlepšiu možnosť nestranne pozorovať správanie dieťaťa. Dôležitá je taktiež veľmi úzka spolupráca s rodičmi a pedagógmi. Zdravotná starostlivosť o tieto deti je vedená v ambulanciách klinických a poradenských psychológov, psychiatrov a odborníkov, ktorí pracujú s duševnými chorobami. Odporúčanie k špecialistovi prichádza najčastejšie od pedagógov a všeobecných lekárov. Tým sa vytvára úzka spolupráca lekár-rodič-učiteľ. Hoci je ADHD poruchou správania, sledujú sa aj fyzické znaky. Pozorovanie správania je neodmysliteľnou súčasťou diagnostiky ADHD. Deti, ktoré trpia ADHD, majú obvykle v mladšom veku problémy s hrubou alebo jemnou motorikou, čo môže byť dôležitým signálom pre odhalenie poruchy. Dg ADHD nemožno určiť pred tretím rokom.
To, že u dieťaťa pozorujete príznaky nepozornosti, impulzivity alebo hyperaktivity, ešte nemusí znamenať, že má ADHD. Niektoré zdravotné stavy, psychické poruchy a stresujúce životné udalosti môžu spôsobiť symptómy, ktoré ako ADHD len vyzerajú. Ak máte podozrenie, informujte sa u pediatra vášho dieťaťa. Na vyšetrenie je najlepšie ísť ešte v predškolskom veku, aby ste v prípade potvrdenia diagnózy boli vy aj dieťa správne pripravení na nástup do školy.
Možnosti liečby a terapie ADHD
Dôležitá je správna liečba, ktorá by mala byť komplexná. Dobrou správou je, že s touto diagnózou sa dá pracovať. Dôležité je včasné diagnostikovanie poruchy a poskytnutie pomoci dieťaťu i rodine. ADHD liečba zahŕňa rôzne prístupy, vrátane behaviorálnej terapie, podpůrných stratégií a v niektorých prípadoch aj medikácie. Náprava, resp. terapia ADHD spočíva v nápravných postupoch, ako sú metódy poradenskej psychológie a špeciálnej pedagogiky pri nácviku konkrétnych zručností, farmakoterapie - podporou pre lepšiu aktiváciu nervových buniek a tiež EEG biofeedback.
Farmakologická liečba
Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring. V liečbe sa uplatňuje farmakoterapia - používajú sa lieky posilňujúce psychickú činnosť, sústredenie pozornosti, znižujúce psychomotorický nepokoj a impulzivitu. Aj keď získate pre svoje dieťa odbornú pomoc, vaša úloha v liečbe ADHD je nezastupiteľná.
Nefarmakologické prístupy a terapie
Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov. Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program. Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta. Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností. Na kognitívno-behaviorálnu terapiu v liečbe ADHD sú rozporuplné názory. Niektorí odporcovia tvrdia, že pre dieťa s ADHD je takmer nemožné, aby reálne zhodnotilo svoje správanie a vyhodnotilo model iného správania. Želaný výsledok je preto „behom na dlhú trať“ a v konečnom dôsledku sa nemusí dostaviť pozitívny výsledok.
Okrem farmakoterapie a psychoterapie v posledných rokoch vystupuje do popredia liečba pomocou EEG - biofeedbacku. Jej princípom je podporovať a posilňovať želanú „dobrú“ aktivitu mozgu pomocou jednoduchej počítačovej hry, s cieľom potlačiť prejavy hyperaktivity a nepozornosti. EEG biofeedback pozostáva z tréningu funkcií nervovej sústavy na úrovni aktivácie pozornosti a sústredenosti, posilnení vôle, sebaovládania a pod.
Medzi ďalšie liečebné metódy patria:
- Výchovné metódy: Trénovanie každodenných činností doma a v škole. Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné.
- Arteterapia: Práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie.
- Muzikoterapia: Počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev.
- Rečová terapia: Logopédia.
- Hra divadla: Umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.
- Kontrolovaný pohyb: Skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania. Jedná sa o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení.
Čo je diagnóza ADHD? - neuropsychológ Robert Krause | Teleráno
Podpora a praktické rady pre rodičov a pedagógov
Ak vaše dieťa zápasí s príznakmi ADHD, môžete spolupracovať s jeho lekárom, terapeutom a pedagógmi, aby ste mu vytvorili personalizovaný liečebný plán, ktorý vyhovuje jeho špecifickým potrebám. Všetci zainteresovaní by mali byť pre tieto deti oporou, pomáhať im čo najlepšie zvládať problémy, disponovať veľkou dávkou pochopenia, trpezlivosti a podpory.
- Vytváranie štruktúry a rutiny: Dôsledne komunikujte pravidlá v domácnosti a aké máte od dieťaťa očakávania. Vytvorte vizuálne plány, grafy alebo zoznamy, ktoré dieťaťu pomôžu zapamätať si jeho úlohy a udržať poriadok. Rodičia by mali vytvárať dieťaťu pevné pravidlá a návyky. Dieťa s ADHD vyžaduje zvýšenú kontrolu pri bežných činnostiach aj pri príprave do školy. Rutiny: Nakoľko deti s ADHD sú roztržité, pomôže im, ak sa bežné denné činnosti vopred jasne nastavia, naplánujú a deťom sa z ich plnenia vytvorí zaužívaný zvyk.
- Prispôsobenie prostredia: Pre domáce úlohy a aktivity vytvorte tiché prostredie bez zbytočného rozptyľovania. Doma pri učení vytvorte stabilné, nerušené prostredie, dávajte dieťaťu častejšie prestávky.
- Rozdelenie úloh: Väčšie úlohy rozkúskujte do zvládnuteľných krokov a poskytnite presný návod pre každý z nich. Jasné, stručné inštrukcie: deti s ADHD nedokážu postupovať podľa zložitých a rozsiahlych inštrukcií. Pomôže, ak im ich zjednodušíte a vyjadríte sa vždy jasne. Skúste zložitejšie úlohy rozdeliť do viacerých menších častí.
- Podpora fyzickej aktivity: Pravidelné cvičenie môže posilniť sústredenosť a znížiť hyperaktivitu. Deti s ADHD potrebujú pohyb a aktivitu. Úprava režimu (spánok vs. aktivita) je rovnako dôležitá.
- Rozvoj sebaregulačných schopností: Pomôžte svojmu dieťaťu rozvíjať sebaregulačné schopnosti na zvládanie emócií a rôznorodých impulzov.
- Otvorená komunikácia: Podporujte so svojím dieťaťom otvorený dialóg o jeho pocitoch a výzvach. Rozprávajte sa s dieťaťom. Zaujímajte sa o to, ako vníma vás, svoje okolie a vzťahy s rovesníkmi.
- Spolupráca so školou: Úzko spolupracujte s učiteľmi a zamestnancami školy, aby ste zabezpečili, že vaše dieťa dostane v triede adekvátnu podporu. Spolupracujte so školou, detským psychiatrom a psychológom. Zapojte sa do tréningu rodičovských zručností potrebných pri výchove detí s ADHD a vyhľadajte miestnu svojpomocnú rodičovskú skupinu.
- Pozitívne posilňovanie a motivácia: Dieťa stále povzbudzujte a pozitívne motivujte. Dieťa oceňujte, chváľte ho za všetko, za čo je možné ho pochváliť. Deti s ADHD majú často znížené sebavedomie. Sú však často bystré, majú na niečo talent a veľa dobrých vlastností. Zavedenie pochvál: Život s ADHD je pre dieťa výzvou a častokrát je kvôli tomu kritizované a nepochopené.
- Trpezlivosť a láskavosť: Vo výchove buďte dôslední, trpezliví, vytrvalí, ale aj láskaví, nebuďte „tvrdí“, stanovte dieťaťu jasné hranice, tresty sú nevhodné, neprinášajú žiaden efekt. Pochopenie a akceptovanie chýb: Dieťa s ADHD nebude vždy jednať podľa očakávaní.
- Dostupnosť a vzťah: Buďte svojmu dieťaťu k dispozícii. Trávte s ním čo najviac času. Vzťah dieťaťa s vami je to najdôležitejšie. Posilňujte silné stránky svojho dieťaťa. Vytvárajte čo najviac príjemných a pokojných chvíľ.
- Podpora učenia: Zistite, čo vášmu dieťaťu pomáha so sústredením, aké edukatívne pomôcky a postupy mu pomôžu zapamätať si preberané učivo. Toto dieťa bude pravdepodobne vašu pomoc s učením potrebovať o čosi dlhšie.
Význam stravovania a diétnych prístupov
V súčasnosti sa objavujú teórie o správnom nastavení stravovania detí s ADHD. Ako top látku viaceré zdroje uvádzajú omega-3 mastné kyseliny. Bez ohľadu na možnosť účinku tejto látky na deti s ADHD, sú omega-3 mastné kyseliny pre deti dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu. Za veľmi nevhodné sa považujú potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru a kofeínu, ktoré spôsobujú časom zhoršenie stavu. Podľa štúdie cukor nijako neovplyvňuje ani chovanie detí, ani ich poznávacie funkcie. Stravovanie: deti nedokážu obsedieť ani pri jedle, často od jedla vstávajú, veľa pri tom rozprávajú, sú citlivé na skúšanie nových vecí, na farbu alebo konzistenciu jedla.
Výzvy a silné stránky ADHD
Bez odbornej pomoci a pomoci zo strany učiteľov vedie ADHD postupom času k tomu, že sa deti cítia vyčleňované, iné, uzavreté a nemilované. Deti s ADHD majú často nízke sebavedomie pre slabý školský výkon a neprijímanie okolím. Deti a dorastenci s ADHD majú problémy vo vzťahoch, problém zaradiť sa do kolektívu. Častejšie ako iné deti majú problémy so správaním. Fajčia, skúšajú piť alkohol a šikanujú iných. Časté sú u nich nehody a zranenia vyplývajúce z nepozornosti a impulzivity. V tých nešťastnejších prípadoch vypadnú deti s ADHD už veľmi skoro zo spoločenských vzťahov, sú náchylné pre každý druh závislostí, rozvíja sa u nich strach a depresie a dostávajú sa vďaka svojej ľahkej ovplyvniteľnosti rýchlo do tzv. „zlých kruhov“. Viac ako polovica detí s ADHD má ďalšiu poruchu, napríklad depresiu, úzkostnú poruchu alebo poruchu čítania, tieto poruchy si spravidla vyžadujú samostatnú liečbu. Komorbidita označuje prítomnosť jedného alebo viacerých ochorení súbežne s existenciou primárneho ochorenia. Je to naozaj otázne, nakoľko sa to často prekrýva.
ADHD však zasahuje do života komplexne. Škola a vzdelávanie: nepozornosť, ťažkosti s dokončením zadanej úlohy, impulzivita pri odpovediach a konaní môžu nepriaznivo zasiahnuť do úspechov v škole. Deti s ADHD potrebujú správne vedenie a cibrenie špecifických zručností, aby dokázali zvládať život bez ťažkostí. Zvládanie emócií: deti s ADHD trpia vyššou emotívnosťou.
Napriek výzvam, ktoré ADHD prináša, je dôležité si uvedomiť, že je to len časť osobnosti, ktorá má aj pozitívne zložky. Deti s ADHD majú aj svoje silné stránky. Väčšinou bývajú veľmi kreatívne a plné fantázie, vycítia náladu a oplývajú nesmiernou ochotou pomôcť. Majú obrovský zmysel pre spravodlivosť. ADHD zvykne byť spájané s lepším vnímaním okolia, väčšou kreativitou a predstavivosťou, energickosťou. Dieťa získa väčšiu odolnosť a adaptabilitu, rýchlejšie zvykne nájsť riešenia problémov a dokáže ľahšie prevziať na seba riziko. Aj keď nedokáže dávať dlho pozor pri pre neho nudných a opakovaných úlohách, pri veciach, ktoré takéto dieťa zaujmú, dokážu vyvinúť prekvapujúco intenzívnu pozornosť.
Spoločnosť a podpora: Cesta k integrácii
Aj keď ADHD spoznávame stále lepšie a lepšie, neustále narážame ako spoločnosť na limity. V súčasnosti žiaľ naša spoločnosť nie je pripravená (personálne ani materiálne) týmto deťom dostatočne pomôcť. Školenie pedagogických pracovníkov a edukácia rodičov by poruchu ADHD preniesla do pozície ochorenia, s ktorým sa dá bojovať. Podľa viacerých zdrojov by deti s ADHD nemali byť vyčleňované zo spoločnosti, ako je to v mnohých prípadoch, ale mal by sa klásť väčší dôraz na ich integráciu a prácu s nimi. Intervencia detí sa nedá bez vzájomnej úzkej spolupráce rodiča, lekára a učiteľa. Učiteľ by sa určite nemal spoliehať na prácu lekára, prípadne užívanie liekov, pretože len každodenná práca s dieťaťom môže priniesť požadovaný efekt. Práve včasnou diagnostikou, pochopením zo strany rodiny a vhodným prístupom učiteľa, vieme dieťaťu pomôcť najviac. Hoci ADHD bude súčasťou života vášho dieťaťa, nemusí to znamenať, že sa mu nebude dariť. Vyžaduje si to len trochu iný prístup.
Tento web používa súbory cookie a osobné údaje, ktoré sa používajú na personalizáciu reklám, obsahu a analýze návštevnosti. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Uvedené informácie slúžia výlučne na informačné účely a nenahrádzajú odbornú zdravotnú starostlivosť alebo konzultáciu s farmaceutickým pracovníkom.
tags: #hyperaktivne #dieta #prejavy