Intelektovo nadané deti tvoria jedinečnú skupinu detí, ktorá sa vyznačuje aj jedinečnými charakteristikami. Pre každého rodiča je jeho dieťa jedinečné, výnimočné, úžasné. Ako však zistiť, že je skutočne nadané viac ako iné deti? Na určenie nadania neexistujú žiadne tabuľky, no existuje celý rad prejavov a znakov, ktoré môžu napovedať o mimoriadnom intelektovom potenciáli. Intelektovo nadané deti sa vyznačujú mnohými špecifickými charakteristikami a jedinečnými prejavmi. Ich osobnosť je vzorcom relatívne trvalých znakov a vlastností, ktoré vytvárajú jedinečnosť každej osoby. Skúmanie týchto vlastností patrí k najatraktívnejším témam v psychológii nadania s najdlhšou históriou.
Definícia Intelektového Nadania a Geniality
Podľa mnohých svetových organizácií sú za nadané deti považované tie, ktoré majú výnimočnú schopnosť premýšľať a učiť sa. Zvyčajne vynikajú v jednej konkrétnej oblasti, napríklad v matematike, hudbe, v jazykoch, maľovaní, tanci, v športe a majú aj veľkú kapacitu priestorového uvažovania. Majú špeciálne záujmy, netypické pre deti ich veku. Neustále potrebujú nové informácie a vytvárajú si svoj vlastný systém poznatkov. Okolo piateho roku vedia čítať, písať, počítať. Stále sa pýtajú a experimentujú. Zaujíma ich zemepis, slnečná sústava, svet zvierat, ľudské telo.
Genialita nemá jedinú definíciu. Podľa psychológov a psychologičiek môžeme geniálnymi nazvať ľudí s IQ nad 180. Ľudia s nadpriemernou inteligenciou vykazujú známky geniality už v detstve. Napríklad sa vyznačujú mimoriadnou tvorivosťou, zvedavosťou voči svetu a schopnosťou rýchlo prijímať a spracovávať informácie. Podľa slovníčka je génius "mimoriadne inteligentný, nadaný človek, schopný dosahovať vo svojej činnosti nezvyčajné výsledky“, je to fenomenálny človek, virtuóz, „excelentný“. V 70. rokoch 20. storočia psychológovia ako prví začali merať a definovať genialitu pomocou inteligenčného kvocientu (IQ). Pôvodne bol za génia označený človek s IQ približne 140, čo dosiahol 1 z 250 ľudí. V 40. rokoch 20. storočia sa úroveň zvýšila na IQ nad 180. Takýmto výsledkom sa môže pochváliť len 1 z 2 miliónov ľudí.
MiND deti predstavujú špecifickú skupinu, ktorá je vymedzená minimálne 130 bodmi v IQ škále, pričom hranica intelektovo nadaného dieťaťa je 115 až 130 bodov. Tieto deti majú určité neštandardné prejavy v správaní, ale aj v prežívaní a myslení. Myslia inak, zložitejšie. Sú hypersenzitívne, veľmi emotívne alebo socio-ekonomicky nezrelé. Hlava výnimočne nadaných detí je pod neustálym prílivom vnemov, myšlienok, informácií, ale aj emócií. Štandardne sa prenosová rýchlosť nervovej sústavy pohybuje okolo 2 m/s na 1 bod inteligenčnej škály. U MiND detí je ale o 0,05 m/s rýchlejšie. Práve kvôli rýchlejším procesom, ktoré sa im dejú v hlave, sú mimoriadne intelektovo nadané deti precitlivené, nepokojné a ich reakcie bývajú búrlivé. Nie všetky deti s „diagnózou“ nadané dieťa však zodpovedajú týmto bodom. Je celý rad MiND detí, u ktorých nie sú schopnosti rovnomerne rozložené alebo rozvinuté. S tým potom korešponduje aj správanie detí.
Všeobecné Charakteristiky Intelektovo Nadaných Detí
Nadanie u dieťaťa je možné rozpoznať už v predškolskom veku. Základným znakom je akcelerovaný psychomotorický vývin, ale hlavne kognitívna oblasť. Niektoré deti veľmi skoro po narodení rozpoznávajú ľudí a predmety, kontaktujú sa s okolitým svetom skôr ako ostatné deti, reagujú na svoje okolie úsmevom. Začínajú taktiež skôr chodiť. Deti môžu mať zrýchlený motorický vývin, napríklad rýchlejšie sa naučia sedieť, liezť či chodiť. Medzi typické znaky možno radiť aj väčšiu aktivitu. Tieto deti potrebujú menej spať, majú viac energie a už od útleho veku robia rodičom v tejto oblasti starosti. Je to s nimi energeticky náročnejšie.
Nadané deti sú aktívnejšie, majú iný metabolizmus. Majú menšiu potrebu spánku, preto ich netreba nútiť do poobedného odpočinku, ale je vhodnejšie im vymyslieť iný náhradný program, ako je čítanie, písanie, práca s PC alebo iné hry podporujúce ich myslenie. Nadané deti sa rodia s väčšou pôrodnou hmotnosťou ako iné deti a vyskytujú sa u nich častejšie rôzne alergie ako u iných detí.
Nadané deti môžu mať rýchlejší vývoj rečových schopností. Ich verbálny prejav je kvalitatívne na vyššej úrovni už v rannom veku. Môžu sa však u nich vyskytnúť drobné poruchy reči. Tieto deti majú veľkú slovnú zásobu, bohaté myslenie, množstvo nových myšlienok, ktoré chcú rýchlo povedať, ale kapacita reči im na to nestačí. Rodičia môžu vyhľadať pomoc logopéda, ktorý pomôže dieťaťu takéto poruchy odstrániť. Deti majú pestrú slovnú zásobu, to si všimnete už v 12 mesiacoch dieťaťa. Štandardne sa slovná zásoba rozširuje až od 18 mesiacov. Mnoho detí samé od seba javí záujem o písmená a čísla, a to už zhruba od 10 až 12 mesiacov. Trebárs ešte nehovorí, ale už si podmanili celú abecedu. Okrem toho, že písmená a číslice čoskoro čítajú, začínajú aj s ich písaním.
Nadané dieťa je veľmi zvedavé, má množstvo otázok a je podráždené a nahnevané, pokiaľ na svoje otázky nedostane dostatočné odpovede. Pri deťoch do troch rokov je typická enormná zvedavosť, deti kladú viac otázok, ich otázky sú komplikovanejšie, veľa sa pýtajú prečo a často badáme predčasné intelektové aktivity. To znamená, že už vo veku dvoch-troch rokov sa zaujímajú o čísla alebo písmená. Neznamená to, že vedia čítať a písať, ale že ich zaujíma, čo to písmenko znamená, čo to číslo znamená, chcú, aby im to rodičia prečítali. Napríklad nadanie pre vedu sa v detstve prejavuje ako záujem dieťaťa rozlišovať rôzne typy áut, vtákov, chuť dozvedieť sa o nich čo najviac. Takéto deti sú už v rannom veku výnimočne zvedavé. Súčasťou ich intelektových záujmov je aj to, že sa často zaujímajú o veci, na ktoré bežné deti ešte nestačia alebo ich nezaujímajú. Je to pomerne široký repertoár záujmov, nedá sa to zovšeobecniť. Ale je pravda, že veľmi často som sa stretol s tým alebo som počul, že sa deti zaujímali napríklad o vesmír, zvieratá či ťažké stroje ako vlaky alebo autobusy.
Mimořádně nadané děti
Majú úžasnú schopnosť koncentrovať sa a mať neuveriteľnú výdrž v tom, čo ich baví, na čo majú predpoklady. Dokážu vytrvať vo svojom záujme dlhé hodiny, pričom neregistrujú nič a nikoho navôkol. Nadané deti majú zrýchlený vývin, ľahko sa učia, vedia všetko skôr, lepšie a rýchlejšie, majú skvelú pamäť. Učivo si zapamätajú už počúvaním v škole. Popri vnímaní učebnej látky dokážu a venovať ešte ďalším činnostiam, ako je čítanie knihy, lúštenie krížovky alebo riešenie iného problému v hlave. V školskom veku sa už objavujú typické znaky, s ktorými si spájame nadané dieťa - výborná pamäť, dieťa sa rýchlejšie učí, má logické a analytické myslenie. Samozrejme, to sú len typické znaky, nemusí to platiť pri každom dieťati. Každé nadané dieťa sa nenaučí v piatich rokoch čítať alebo počítať. Znaky, ktoré som menoval, sú len predpoklad, nie je to pravidlo.
Nadané deti viac priťahajú intelektuálne hry a zábava, ktoré menej súvisia s pohybom a športom. Majú často špecifický zmysel pre humor. Sú nezávislé, introvertné a uzavreté. Radi na seba berú riziko neúspechu. Majú veľkú životnú energiu, sú silnými osobnosťami (,,ja, ja sám“), individualisti, majú silnú potrebu získavania informácií, sebadisciplínu, sebadôveru, ctižiadostivosť, majú originálne myšlienky a vyjadrovanie, silnú motiváciu dosahovať dobré výkony a potrebu byť najlepší, ale nie sú to deti, ktoré sa snažia byť stredobodom. Sú príliš múdre na to, aby sa so svojimi schopnosťami predvádzali. Skôr majú tendenciu a sklon svoje schopnosti pred okolím skrývať, aby zapadli do kolektívu.
Ďalšími charakteristikami sú:
- Nonkonformita - deti sa vyznačujú menším prispôsobovaním sa prevládajúcim postojom, presvedčeniam a spôsobom správania v sociálnej skupine.
- Zmysel pre humor - humor je v skutočnosti nezhoda, t.j. očakávame, že sa niečo stane, ale stane sa niečo úplne iné - a to je to, čo robí väčšinu vtipov zábavnými.
- Sebaregulačné procesy - vedomé usmerňovanie vlastných myšlienok, schopností a procesu učenia.
- Flexibilita - základná zložka tvorivosti.
- Preferovanie komplexnosti/zložitosti - väčší záujem o komplexné a zložité úlohy.
Emocionálne a Sociálne Špecifiká Intelektovo Nadaných Detí
Nadané deti sú oveľa citlivejšie a zraniteľnejšie ako iné deti. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že nadané deti sa vyznačujú citlivejším a vnímavejším prežívaním ako bežné deti. Emocionálne a sociálne dozrievajú neskôr, preto sú intenzívnejšie a dlhodobejšie naviazané na rodičov, najmä matku alebo iných dospelých v rodine, najčastejšie na starých rodičov. V cudzom prostredí sú neisté a väčšinou odmietajú s cudzími ľuďmi komunikovať. V rodine a škole potrebujú mať pocit istoty a bezpečia. Bolo vedecky zistené, že tieto deti majú zväčšené časti mozgu v istých oblastiach limbického systému (asociované s emocionálnym spracovaním), preto sa im silné emócie spracúvajú ťažšie a nevedia sa s nimi vysporiadať, regulovať ich a manažovať svoje reakcie. Pre niektoré deti môže byť rozvod rodičov takmer pre každé dieťa veľmi emotívna skúsenosť, no pre niektoré deti to môže mať až traumatický charakter. Pokiaľ je dieťa zvlášť citlivé alebo senzitívne, dosah môže byť horší.
Neuvedomovanie si nadania u detí vedie niektorých rodičov a učiteľov k prehnaným nárokom, ktoré môžu dieťaťu ubližovať. Nadané deti veľmi intenzívne a senzitívne prežívajú vnútorné a vonkajšie podnety. Opäť sa jedná o charakteristiku, ktorá bola preukázaná mnohými výskumami. Súčasťou ich prejavov je aj vysoká emočná inteligencia, na ktorú poukázalo množstvo výskumov. Tým, že majú hlbšiu emotivitu, môžu na niektoré veci vo svojom živote, vo svojom okolí reagovať senzitívnejšie. Empatia a emočná inteligencia znamená, že dokážem byť vnímavejší, ale zároveň to znamená, že na nejakú situáciu vo svojom okolí mám tendenciu reagovať citlivejšie. Nadpriemerne inteligentné deti môžu oveľa intenzívnejšie reagovať na svet vôkol nich - majú silné emocionálne reakcie a udalosti a veci, ktoré sa dejú vôkol vás, na ne majú silnejší dopad a intenzívnejšie na ne reagujú než ostatné deti alebo vy. Majú tiež vyvinutý silný zmysel pre spravodlivosť, preto sa môžu cítiť frustrované, ak ich dospelí vynechávajú z rozhovorov alebo hľadania riešenia problémov. Množstvo informácií z okolia tiež spracúvajú cez emocionálny filter.
Nadané deti hľadajú zmysel v tom, čo vykonávajú, preto nás niekedy prekvapia ich existenčné otázky (dôležité pre určenie príčin a následkov). Napríklad smrť, chudoba, klimatické zmeny. Sú preto úzkostlivejšie a zdeprimovanejšie a frustrovanejšie.
V sociálnej oblasti sa nadané deti ťažko prispôsobujú, nerešpektujú autority, sú presvedčené o svojej pravde, nechcú ísť tou istou cestou ako ostatní. Neakceptujú všeobecný názor a sú večnými oponentmi, preto sú občas nedisciplinovaní a môžu byť s nimi problémy. Nie sú schopné prirodzene splynúť s kolektívom svojich rovesníkov, nie vždy súhlasia s názorom kolektívu, preto sú často tzv. ,,osamelými bežcami“. Majú problém vytvoriť si sociálne kontakty so svojimi rovesníkmi, preto často vyhľadávajú spoločnosť starších detí alebo dospelých. Nadpriemerné deti sa často hrajú samy - nie preto, že by nemali rady iných ľudí, ale preto, že majú rozšírenú predstavivosť, vďaka ktorej menej potrebujú spoločnosť. Alebo naopak prejavujú záujem oveľa viac sa rozprávať a diskutovať so staršími deťmi alebo dospelými, než s rovesníkmi, s ktorými nevedia nájsť spoločnú reč, nudia sa pri nich alebo ich nezaujímajú rovnaké veci. Práve konverzácie so staršími ich viac stimulujú a podporujú v uspokojovaní zvedavosti a túžby po nových informáciách a náhľadoch.
Výzvy vo Vzdelávaní a Správaní Nadaných Detí
Nadané deti sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi, ktoré sú niekedy mylne interpretované ako problémové správanie. Ich osobnosť nie vždy zapadne do predstáv a noriem spoločnosti. Ako problémové sa môžu javiť tieto časté prejavy nadaných detí:
- Hyperaktivita, neposednosť, časté vykrikovanie na vyučovaní, vrtenie sa, hranie sa s rôznymi predmetmi (pričom dieťa môže byť plne koncentrované na učebný proces). Deti môžu byť aktívnejšie na hodine, veľa sa vrtieť a otáčať.
- Perfekcionizmus, neochota prijať prehru, chybu, nedokonalosť, kritiku.
- Neakceptovanie vonkajšej autority, neochota poslúchnuť autoritatívne príkazy, výhrady a argumentácia voči autoritatívnym požiadavkám, niekedy prijímaná okolím ako drzosť alebo negativizmus. Ich správanie sa môže javiť ako drzé. Nadané deti sú veľmi zvedavé, veľa sa pýtajú a učiteľ to môže vyhodnotiť tak, že žiak podrýva.
- Problémy v sociálnych kontaktoch - niekedy prílišná introverzia, neochota spolupracovať, alebo naopak, snaha viesť ostatných, organizovať a riadiť ich.
Tieto prejavy môžu vo väčšej alebo menšej miere pretrvávať až do dospelosti, ale správnym výchovným prístupom a niekedy aj zrením sa môžu postupne eliminovať.
Typické pre malých géniov je aj asynchrónny vývoj. Zatiaľ čo v jednej oblasti vynikajú a neviete sa vynačudovať, koľko informácií si vyhľadali, zapamätali, naštudovali z určitej témy a aké projekty vám títo drobci priniesli ukázať, v druhej sú na tom horšie ako deti v tom istom veku. Napríklad si nevedia zaviazať šnúrky na topánkach a zabúdajú základné veci ako vložiť jedlo do úst alebo umyť si zuby. Predstavte si 8-ročné dieťa, ktoré má schopnosti čítať a porozumieť textu, vypracovať projekt a naštudovať si tému, kým v nej nie sú majstri, na úrovni 14-ročného tínedžera, matematiku ovláda na úrovni 10-ročného dieťaťa, emócie si však reguluje na úrovni 4-ročného. To je príklad asynchrónneho vývoja, kde kognitívny a emocionálny vývoj nie sú synchronizované.
Podvýkonoví nadaní sú ďalšou kategóriou. Niektorí nadaní akoby nedbali na svoj školský výkon a akoby pracovali pod úrovňou svojich schopností. Ide často o vyhranené osobnosti, ktoré sú ochotné investovať len do pre nich zaujímavých činností. Problém vyjde na povrch, ak sa tieto zaujímavé činnosti nekryjú s požiadavkami školy. Najčastejšie sa takto prejavujú nadaní v adolescentnom veku a skôr chlapci ako dievčatá (napríklad vynikajúce výkony vo fyzike, ale podpriemer v prírodopise a v jazykoch). Takíto nadaní majú predpoklad byť úspešní v budúcom pracovnom živote a v konečnom dôsledku je možno takáto kombinácia výhodnejšia ako v prípade nadaných, ktorí sú vynikajúci vo všetkom - a majú problém si vybrať svoje kariérne smerovanie. Príčinou podvýkonovosti však môžu byť aj neodhalené poruchy, napríklad vývinová porucha učenia.
Samotné intelektové nadanie nie je viazané na pohlavie, štatisticky nie sú inteligentnejší muži alebo ženy, rozdiely sa zistili skôr v štruktúre a rozložení inteligencie (v štruktúre - muži bývajú lepší v priestorovom myslení, ženy vo verbálnom; v rozložení - inteligencia mužov je na rozdiel od žien rozložená extrémnejšie, je viac vysoko nadpriemerných, ale aj hlboko podpriemerných mužov). Hoci byť dievčaťom samoosebe nie je problém, nadanie u dievčat je niekedy spájané s ťažkosťami, súvisiacimi najmä s pretrvávajúcimi rodovými stereotypmi v spoločnosti. Nadané dievčatá sa v niektorých školách a triedach pre nadaných žiakov vyskytujú v menšine. Tento jav sa pripisuje ich lepšej prispôsobivosti, vďaka ktorej zostáva ich nadanie častejšie nerozpoznané.
Intersekcia Nadania a Špecifických Porúch
Nadanie je fenomén, ktorý má najmä v extrémnejších polohách dokonca spoločné črty s niektorými poruchami, alebo sa s týmito poruchami spája. Ide najčastejšie o tieto poruchy, alebo príznaky, pripomínajúce tieto poruchy:
- Vývinové poruchy učenia (dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia)
- Vývinové poruchy správania, najčastejšie ADHD (syndróm poruchy pozornosti a hyperaktivita)
- Aspergerov syndróm
Vývinové Poruchy Učenia a Nadanie
Na prvý pohľad spojenie intelektového nadania a poruchy učenia vyzerá paradoxne. Samotná vývinová porucha učenia neznamená znížený intelekt, ale len zníženú schopnosť spracovávať určité informácie. Spolu s nadaním nie je výnimočný výskyt poruchy čítania (dyslexia), písania (dysgrafia), pravopisu (dysortografia), počítania (dyskalkúlia). Je však ťažké ich identifikovať, pretože sa navzájom prekrývajú - nadanie čiastočne prekrýva poruchu učenia (ktorá sa potom zdá menej intenzívna) a zároveň porucha učenia prekrýva nadanie (ktoré sa potom zdá menej výrazné). Napríklad nadaní dyslektici si dokážu z kontextu dobre domyslieť pre nich ťažkočitateľný text. Nadaní dyskalkulici môžu mať výborné logické myslenie a riešiť logickou úvahou aj náročné príklady, najmä slovné, ale ľahko sa môžu pomýliť pri výpočte, alebo majú problém naučiť sa násobilku. Niekedy sú nadaní, ktorí majú zároveň vývinovú poruchu učenia, podozrievaní z nepozornosti, neusilovnosti, nedbalosti. Dospelí ťažko chápu, že bystré, tvorivé dieťa nedokáže napísať diktát bez množstva pravopisných chýb alebo plynulo prečítať text v štvrtom ročníku.
Vzdelávacie prístupy pri zistení alebo podozrení z vývinovej poruchy učenia u nadaného žiaka sú podobné ako pri bežných deťoch s touto poruchou - používanie pomôcok (násobilková tabuľka, kalkulačka, pravopisné tabuľky), akceptácia poruchy pri hodnotení, dostatok času pri riešení úloh, súvisiacich s ich poruchou a dôraz na silné stránky dieťaťa. Dieťa treba radšej rozvíjať v tom, v čom je nadané, ako na úkor rozvoja tvrdo precvičovať aktivity, s ktorými má problémy. Z dyskalkulika môže vyrásť vynikajúci matematický teoretik, informatik, architekt, ale zrejme z neho nebude dobrý účtovník - preto treba jeho vzdelávanie stavať na jeho schopnostiach.
ADHD Syndróm a Nadanie
Nadané deti sú známe svojou hyperaktivitou, ktorá pripomína prejavy ADHD syndrómu. Deti s ADHD sú impulzívne, neobsedia, nevedia si organizovať veci ani čas, majú prelietavú pozornosť, v škole vykrikujú, nedokážu vyčkať na rad. Posledný prejav - neschopnosť dlhšej koncentrácie sa považuje za rozlišovacie diagnostické kritérium medzi prejavmi nadania a syndrómu ADHD - nadané deti sa dokážu dlhodobo sústrediť najmä v prípadoch, ak sa zaoberajú pre nich zaujímavou a podnetnou činnosťou.
Pri vzdelávaní týchto detí je dobré dohodnúť si s nimi pravidlá (ak potrebuješ pohyb, rob ho tak, aby si nevyrušil ostatných) a systém odmeny za ich dodržiavanie. Hyperaktívne nadané deti slúžia aj ako "indikátor" zaujímavosti vyučovania - príznaky sa eliminujú, ak sa dieťa zahĺbi do preňho zaujímavej činnosti.
Aspergerov Syndróm a Nadanie
Aspergerov syndróm je porucha v rámci autistického spektra. Aspergeri na rozdiel od autistov nemajú oneskorený ranný rečový vývin a dokážu relatívne dobre komunikovať. Inteligencia pri aspergerovom syndróme býva priemerná alebo nadpriemerná (vtedy dochádza k spojeniu poruchy a nadania). Aspergeri majú problémy v komunikácii s rovesníkmi - hoci ich aj vyhľadávajú, nevedia čítať neverbálne signály, nedokážu si s nimi len tak poklebetiť, slová berú doslovne, nedokážu svoje odpovede formulovať podľa spoločenských zvyklostí (napríklad na otázku ako sa máš? neodpovedia ako bežný človek - fajn, dobre, ale pustia sa do dlhosiahleho vysvetľovania svojho stavu). Niekedy sa vo svojej reči tak rozbehnú, že sa nedokážu zastaviť a neberú ohľad na to, že ich nikto nepočúva. Ďalším znakom býva vysoké zanietenie pre nejakú oblasť - ktorú si dopodrobna študujú a pamätajú (napríklad dopravný poriadok, mená podľa kalendára). Deti s aspergerovým syndrómom sú málo flexibilné, ťažko prijímajú zmeny (napríklad v rozvrhu), potrebujú mať svoj poriadok. Okolie ich zväčša berie ako čudákov.
Nadané deti s aspergerovým syndrómom sa pri dobrom vedení mnohým veciam, ktoré sú pre nich prirodzene nepochopiteľné, dokážu naučiť a v živote celkom normálne fungovať a užitočne využiť svoje danosti v práci. Tento syndróm je niekedy pripisovaný niektorým výnimočným a známym osobnostiam (napríklad Newton, Einstein, Bill Gates).
Vzdelávanie nadaných detí s aspergerovým syndrómom je odlišné od vzdelávania bežných nadaných detí - vyžaduje si viac sekvencie, rutiny v poradí činnosti, zadávanie skôr konvergentných úloh (s jedným riešením - na rozdiel od úloh divergentných - tvorivých), časté používanie obrázkov, piktogramov, symbolov, grafov, tabuliek a nácvik sociálnych zručností.
Hyperlexia
Existuje skupina detí, ktoré ešte vo veľmi nízkom veku dokážu čítať a dokonca bez toho, aby sa to vôbec učili. Tento jav sa volá hyperlexia. Deti s hyperlexiou sa často naučia čítať samy, vedia teda v tejto oblasti oveľa viac, ako sa v ich veku očakáva, ale majú problém pochopiť, čo čítajú. Vynikajú v tom, že vedia dekódovať písané slová, ale zápasia s porozumením.
Úloha Rodičov a Výchova Intelektovo Nadaného Dieťaťa
Pri nadaných deťoch je veľmi dôležitý individuálny prístup pri rozvíjaní a podporovaní ich nadania. Rodič by si mal pri výchove nadaného dieťaťa osvojiť pozitívny postoj k dieťaťu, tolerantnosť, akceptujúci, chápavý a podporný postoj k rozvíjaniu schopností svojho dieťaťa. Dôležitá je akceptácia dieťaťa ako osobnosti. Rodič by mal rozvíjať spoločné záujmy a odporovať dieťaťa pri formovaní pocitu sebavedomia a sebavnímania. Taktiež je dôležité pozitívne posilňovanie a dôvera v schopnosti dieťaťa. Rodič by mal svoje dieťa vyzývať k aktívnym činnostiam, klásť mu veľa otázok, chváliť jeho dobré odpovede, tešiť sa z úspechov dieťaťa, posmeľovať ho aj keď sa mu práve nedarí a podporovať ho.
Veľmi dôležitá je emocionálna podpora, dobrá súdržnosť rodiny, tolerantné výchovné postupy, poskytovanie väčšej slobody a voľnosti v správaní a rozhodovaní dieťaťa. Rodič by mal zohľadniť obrovskú vitalitu dieťaťa, malú potrebu spánku, prejavy silnej osobnosti a sebavedomia. Rodič môže vývoj svojho nadaného dieťaťa podporiť kupovaním encyklopédií, atlasov, slovníkov, kníh a prístupom dieťaťa k počítaču. Takéto dieťa potrebuje mať voľný prístup k informáciám. Nadané deti s vysokým rozumovým intelektom prahnú po nových vedomostiach, znalostiach a zručnostiach. Preto im v tom netreba brániť, ale naopak ich podporte. Zaobstarajte im napríklad výtvarné potreby, s ktorými ešte nepracovali. Chystá sa vaše dieťa do školy? Kúpte mu školské potreby s motívmi, ktoré ho zaujímajú. Čo napríklad dopravné prostriedky alebo vesmír? Buď sa veci naučia ešte pred nástupom do školy, alebo ich pochopia čoskoro.
Pre rodičov nadaného dieťaťa platia dve hlavné špecifiká. Prvé je, aby rodičia nadanému dieťaťu zabezpečili dostatok podnetov. Tým, že u nadaného dieťaťa rýchlejšie napreduje kognitívny vývin, tak má aj silnejšie kognitívne potreby. Preto je dôležité, aby boli rodičia ochotní reagovať na mnohé zvedavé otázky svojho dieťaťa, aby mu dopriali knižky, o ktoré sa zaujíma alebo ho podporovali v špecifických oblastiach, o ktoré sa zaujíma. Jednoducho je dôležité dbať na naplnenie kognitívnych potrieb svojho dieťaťa.
Druhá vec, o ktorej sa málo hovorí, je nutnosť zabezpečiť aj dostatočnú emočnú výchovu a podporu. Tým, že majú nadané deti vyššiu empatiu či emočnú inteligenciu, tak majú intenzívnejšie nielen kognitívne, ale aj emočné potreby. Treba sa veľa s dieťaťom rozprávať o emóciách, nechať ho podeliť sa o svoje emočné zážitky alebo ho nechať hovoriť o jeho záujmoch a venovať sa im spolu s ním. Rodičia totiž často sami nevedia ako správne výchovne postupovať a usmerňovať vývin svojho dieťaťa. Preto je potrebné konzultovať postupy s odborníkmi - psychológmi. Treba požiadať o stretnutie, odbornú konzultáciu alebo psychologické vyšetrenie dieťaťa. Výsledky testov pomôžu aj rodičom správne postupovať pri ich výchove a zorientovať sa pri výbere školy. Čo najskorší kontakt s odborníkmi a odborná konzultácia mnohokrát pomôžu pri výchovných problémoch s nadanými deťmi.
Prísnosť vo výchove a nadané dieťa nie sú kompatibilné. Tieto deti nemajú radi ani veľkú štruktúrovanosť procesov prostredia, v ktorom žijú a vyrastajú. Preferujú skôr možnosť prejaviť svoj vlastný názor, možnosť voľby, výberu či kreatívnych riešení. Voľný čas by mali tráviť zmysluplne a radostne. Mali by sme sa sústrediť hlavne na to, aby boli spokojné a zároveň aby sa v určitej rovnováhe rozvíjali po telesnej i duševnej stránke. Intelektovo nadané deti potrebujú iný prístup a štýl komunikácie. Viac ako ostatné deti potrebujú partnerský a empatický prístup. Potrebujú priestor na sebavyjadrenie, sebarealizáciu, autonómiu a kreativitu.
Jedným z úskalí je, že niektorí rodičia, keď zistia, že majú nadané dieťa, začnú vytvárať nadmerný emočný nátlak na dieťa, aby malo samé jednotky, aby chodilo na krúžky, aby rozvíjalo svoje nadanie. Myslím si, že tlaku na výkon sú dnes vystavené všetky deti aj dospelí, ale je pravda, že nadané deti môžu byť ešte rizikovejšia skupina. Pre dieťa prestáva byť aktivita zábavou, začína pociťovať tlak, ktorý spôsobuje stres a úzkosť. Dieťa je vystresované a jeho práca je spojená s napätím. Myslí len na to, že to musí byť pekne nakreslené a ako bude jeho výtvor hodnotený. Práve maladaptívny perfekcionizmus sa objavuje najmä u nadaných detí, ktoré majú negatívne rodinné zázemie a cítia od rodičov tlak.
Pokiaľ rodič pozoruje, že dieťa po určitom čase stráca záujem o činnosť, mal by nedirektívnym spôsobom preskúmať, čo sa za stratou záujmu skrýva. Môže zistiť, že sú za tým vonkajšie okolnosti ako kamarátstvo či učiteľ, s ktorým si dieťa nerozumie.
Prostredie je nevyhnutné pre rozvoj nadania. Nadanie sa vymedzuje ako genetická predispozícia, ktorá musí byť stimulovaná prostredím. Ak človek, ktorý je výtvarne nadaný, robí matematika, nikdy nebude mať uspokojenú potrebu sebarealizácie. Môže vzniknúť problém s identitou. Niektorí rodičia nepodporia nadanie dieťaťa. Môže sa tak diať napríklad vtedy, keď sami rodičia boli nadaní, ale od svojich rovesníkov sa dočkali šikanovania a odmietania.
Vzdelávanie Intelektovo Nadaných Detí a Úloha Školy
Nadané deti potrebujú špeciálny prístup. Pretože im nestačia bežné detské hry a činnosti, aké robia ostatné deti ich veku, neuspokojujú ich aktivity, aké ponúka napríklad materská škôlka. Potrebujú výrazne podnetné prostredie, ktoré by uspokojilo ich prirodzené záujmy a nadviazalo na ich vedomostnú úroveň. V bežnej škole sa učitelia väčšinou nemajú čas venovať mimoriadne nadaným deťom. Učitelia často nevedia pracovať s nadanými deťmi v triedach. Majú v triede žiakov priemerných, slabých a géniov. Je ťažké rozvíjať každého jedného.
Niekedy sú nadané deti viac individualistické, majú bohatú predstavivosť a chcú sa prejavovať - toto všetko sa môže spájať s neadekvátnymi prejavmi na výučbe. Na nadané deti sa zameriavajú školy na to špeciálne určené alebo sa im venujú niektoré súkromné školy, kde je v triede menej žiakov. Ku každému nadanému dieťaťu by mal učiteľ pristupovať citlivo a pripraviť mu individuálny vzdelávací program. Náš školský zákon umožňuje vzdelávanie nadaných detí formou integrácie alebo v špeciálnych triedach pre ne. Na základe tohto odporúčania by škola mala vypracovať program pre vzdelávanie nadaného dieťaťa a vytvoriť podmienky pre jeho realizáciu.
Dôležitým je pre nadané deti zaradiť ich do primeraného kolektívu a pripraviť im adekvátne podmienky, v ktorých by si našli kamarátov a to už v predškolskom období, a samozrejme neskôr i v škole. Lenže uzavretie pred spoločnosťou vedie k tomu, že si dieťa neosvojí sociálne zručnosti. Preto by v tomto mali pomôcť rodičia.
Počet výberových škôl narastá, ale nie sú všade, takže aj tieto deti musia navštevovať bežné školy. Nepochybne sú aj v bežných školách učitelia, ktorí vedia výborne rozvíjať nadané deti. Na druhej strane treba povedať aj to, že pre učiteľov na bežných školách môže byť veľmi náročné rovnomerne rozvíjať bežné deti, nadané aj trošku slabšie deti. Nemusia mať časovú kapacitu ani dostatočnú energiu pripravovať si materiály pre každé dieťa. Ďalšie úskalie je, že učitelia na bežných školách nemusia mať znalosti o špecifických postupoch a metódach, ako postupovať, akú zložitosť úloh či aký prístup zvoliť. Vcelku teda môže aj učiteľ na bežnej škole, pokiaľ má záujem a má na to vytvorené podmienky, plnohodnotne rozvíjať nadané dieťa. Len na výberových školách je tomu prispôsobená celá škola, a preto môže byť edukácia plynulejšia a efektívnejšia.
Časť odborníkov kritizuje sieť špeciálnych škôl pre nadané deti, nebezpečenstvo vidia v tom, že v týchto deťoch vytvárajú pocit nadradenosti alebo elitárstva. Tieto diskusie, či je lepšia špeciálna edukácia alebo bežná, nie sú podľa mňa správne. Vôbec nie je dobré kategorizovať, čo je dobré a čo zlé. Veľa závisí od samotnej školy a konkrétneho dieťaťa. Aj na bežnej škole sú vyučujúci, ktorí vedia, ako dieťa rozvíjať, a dieťa v nej môže byť plne spokojné. Na druhej strane je možné stretnúť sa s bežnými školami, kde nie je učivo ani tempo učenia dostatočne prispôsobené. Dieťa sa preto nudí, je frustrované, vytvára sa nechuť a apatia k škole a vtedy je vhodnejšie zvoliť výberovú špeciálnu školu. Dobré je to, čo vyhovuje dieťaťu.
Nadané deti sa môžu stať priemernými, ak nemajú primerané vzdelávanie. Môžu sa dostať do opozície so svojimi názormi. Pokiaľ u dieťaťa dochádza k takýmto prejavom, promptne treba vyhľadať odbornú pomoc.
Mimořádně nadané děti
Mýty a Časté Nepochopenia Ohľadom Intelektového Nadania
Existuje veľmi častý mýtus o intelektovo nadaných deťoch, že sú málo empatické. Možno vás prekvapí, ale je to presne naopak! Pojem empatie, ktorý psychológovia dnes tak často používajú, definuje schopnosť vycítiť, vnímať, pochopiť a dokonca aj intenzívne prežívať emocionálny stav druhého človeka. To, že nadané deti majú nižšiu empatiu alebo nižšiu emočnú inteligenciu, je najväčší mýtus v psychológii nadania. Existuje naozaj veľa výskumov, ktoré ukázali, že nadané deti majú skôr vyššiu emočnú inteligenciu. Nie je za tým žiadna komplikovaná logika, jednoducho vyššia inteligencia nám pomáha, aby sme vedeli lepšie rozlíšiť, ako sa cítia druhí ľudia alebo ako sa cítime my sami.
Mýtus nižšej emočnej inteligencie vytvárajú najmä filmoví tvorcovia. Skúste si predstaviť nejakého geniálneho alebo vysokointeligentného človeka z filmu alebo zo seriálu, ktorý je zároveň normálny. Taká postava hádam ani neexistuje. Vždy je ten človek nejakým spôsobom zvláštny, excentrický, namyslený, chladný, nesociálny. Ale tak ako môže byť v bežnej populácii niekto nesociálny, tak môže byť aj v populácii nadaných. Nedá sa však hovoriť o nejakej špecificky zvýšenej frekvencii nesociálnych či neemočných ľudí medzi nadanými.
Niektorí odborníci poukazujú na to, že medzi intelektovo nadanými deťmi je vyššia frekvencia poruchy autistického spektra. Zatiaľ nebolo výskumami dostatočne preukázané, že by sa u nadaných detí preukazovala zvýšená frekvencia porúch autistického spektra. Preukázalo sa to opačne, že u ľudí s poruchou autistického spektra sa častejšie vyskytuje intelektové nadanie.
Identifikácia vysokého intelektuálneho nadania prináša rodičom často pocit zadosťučinenia. Prevláda intuitívna predstava, že kognitívny náskok dieťaťa je akýmsi „predplateným lístkom“ k bezproblémovej vzdelávacej ceste. Avšak realita odhaľuje oveľa komplikovanejší obraz. Práve paradox nadania spočíva v tom, prečo ani vysoké IQ nie je zárukou školského úspechu. Mnohé nadané deti totiž pre rozdiely v niektorých oblastiach mozgu intenzívnejšie prežívajú emócie, vášnivo reagujú na svet vôkol seba. Nie vždy malí géniovia vynikajú v škole, teda vám nemusia prinášať dôkaz o ich vysokej inteligencii alebo vodcovských schopnostiach. Dôvodom môže byť to, že sa v škole nudia. Vyznačujú sa napríklad nadpriemerne dobrou pamäťou, čo je užitočné nielen pri učení, ale aj v každodennom živote. No práve to môže byť dôvodom, prečo sa v škole ťažko sústredia, alebo nevedia odpovedať na jednoduché otázky - keďže ich zložité podotázky riešia už poriadne dlhú dobu a dívajú sa na problém z úplne iného uhla pohľadu. Naopak cítia extrémnu potrebu byť konštantne mentálne stimulované a nie sa zaoberať tak jednoduchými témami. Strácajú motiváciu v škole čokoľvek dokazovať.
Rodičia, ktorí si neuvedomujú, s kým majú tú česť, majú tendenciu nadané dieťa a rozvoj jeho schopností brzdiť. Dôvod? Aby sa nenudilo v škole. Lenže práve týmto idú proti prirodzenému vývoju. Ich snaha aj tak nemá zmysel. Je potrebné, dieťa podporovať, ale tak, aby to malo zmysel. Nejde len o samoúčelné opisovanie a čítanie telefónnych zoznamov.
Puberta je komplikované a náročné obdobie u všetkých detí, no tým, že tieto deti veci okolo seba rýchlo chápu, ale aj citlivejšie vnímajú, nemajú väčší priestor na rebéliu? Je to veľmi rôznorodé. Myslím si, že puberta prebieha veľmi podobným spôsobom ako u bežných detí. Aj intelektovo nadané dieťa v tomto veku zápasí s rovnakými problémami, aby dobre zapadlo do sociálneho prostredia, v ktorom sa nachádza, alebo aby si vytváralo kvalitné vzťahy. Konflikty, ktoré zažíva bežný adolescent, celkom určite zažíva aj nadané dieťa.
tags: #intelektovo #narusene #dieta