V súčasnom systéme sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na Slovensku zohráva profesionálna rodina čoraz významnejšiu úlohu. Ide o organizačnú súčasť detského domova, ktorá predstavuje kľúčový prvok v procese deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti. Úlohou profesionálnych rodičov je zabezpečovať celodennú starostlivosť o dieťa v stabilnom rodinnom prostredí, pričom detský domov či krízové stredisko poskytuje profesionálnemu rodičovi mesačné finančné prostriedky určené na úhradu výdavkov na stravovanie, ošatenie a zabezpečenie vecí a služieb osobnej potreby dieťaťa, ako aj základné vybavenie. Tieto finančné prostriedky sú spravované na základe interných noriem, ktoré reflektujú odôvodnené potreby dieťaťa a celkové podmienky v systéme náhradnej starostlivosti. Pre pochopenie týchto noriem je nevyhnutné ponoriť sa do širšieho kontextu legislatívnych zmien, princípov financovania starostlivosti o deti a celkovej štátnej podpory rodín.
Profesionálna Rodina v Kontexte Systému Starostlivosti o Deti
Profesionálna rodina je definovaná ako organizačná súčasť detského domova, ktorá má zásadný význam v tom, že umožňuje dieťaťu stálosť osoby, prípadne manželov, ktorí dieťaťu zabezpečujú celodennú starostlivosť. Takéto usporiadanie je priamou odpoveďou na transformačné zmeny, ktorými detské domovy prechádzajú v posledných rokoch. Tieto zmeny začali vytváraním samostatných skupín a pokračujú premenou veľkých detských domovov na detské domovy s profesionálnymi rodinami, prípadne so samostatnými skupinami umiestnenými v samostatných rodinných domoch alebo bytoch. Samostatné skupiny sú určené pre stanovený počet detí a disponujú vlastným stravovaním, hospodárením a vyčleneným rozpočtom, pričom starostlivosť o deti tu zabezpečujú vychovávatelia a ďalší zamestnanci detského domova. Existujú aj špecializované samostatné skupiny prispôsobené špecifickým potrebám detí.
Na Slovensku sa nachádza 85 detských domovov, z ktorých 65 sú takzvané štátne detské domovy, zriadené určeným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately - úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Zvyšných 20 detských domovov sú neštátne zariadenia. Rozhodnutie súdu, ktorým sa dieťa odníma zo starostlivosti rodičov, sa vykonáva aj v školských zariadeniach, pričom detský domov je zariadením na vykonávanie rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia.
Záujemca o profesionálne rodičovstvo musí absolvovať prípravu v rozsahu 60 hodín. Ak spĺňa osobitný kvalifikačný predpoklad, rozsah prípravy sa znižuje na 40 hodín, v súlade s Vyhláškou Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 41/1996 Z.z. Zoznam akreditovaných subjektov, ktoré túto prípravu poskytujú, je verejne dostupný na webových stránkach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (www.employment.gov.sk). Po úspešnom absolvovaní prípravy sa záujemca môže uchádzať o zamestnanie v štátnom či neštátnom detskom domove, ale aj v krízovom stredisku. Pri výbere je vhodné zohľadniť blízkosť detského domova či krízového strediska k bydlisku profesionálneho rodiča. Dôležité je, aby zamestnávateľ, či už detský domov alebo krízové stredisko, disponoval v rámci svojej organizačnej štruktúry voľným miestom pre profesionálneho rodiča a z radov uchádzačov si vybral najvhodnejšieho kandidáta.
Je nevyhnutné zdôrazniť, že starostlivosť o dieťa v profesionálnej rodine predstavuje pracovnoprávny vzťah medzi detským domovom a profesionálnym rodičom. Medzi profesionálnym rodičom a dieťaťom nevzniká právny vzťah. To znamená, že profesionálna rodina nie je považovaná za ďalšiu formu náhradnej rodinnej starostlivosti, akou je napríklad pestúnska starostlivosť, hoci v praxi poskytuje dieťaťu stabilné rodinné prostredie.
Financovanie Výdavkov na Dieťa v Profesionálnej Rodine
Pre profesionálnych rodičov je kľúčovou otázkou financovanie výdavkov spojených so starostlivosťou o dieťa. Detský domov alebo krízové stredisko ako zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, ktorý zabezpečuje starostlivosť o dieťa v profesionálnej rodine, mesačne finančné prostriedky. Tieto finančné prostriedky sú výslovne určené na úhradu výdavkov na stravovanie, ošatenie a zabezpečenie vecí a služieb osobnej potreby dieťaťa. Okrem finančných prostriedkov detský domov poskytuje profesionálnemu rodičovi aj základné vybavenie, ktoré je nevyhnutné pre starostlivosť o dieťa.
Interné normy pre vedenie týchto výdavkov na dieťa v profesionálnej rodine sú navrhnuté tak, aby odrážali odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od viacerých faktorov. Hoci neexistuje jednotná "normálna" suma výdavkov na dieťa, je potrebné vziať do úvahy napríklad vek dieťaťa, formy jeho prípravy na budúce povolanie, stupeň vzdelania, zdravotný stav dieťaťa, ako aj jeho individuálne záujmy a potreby. Koncepcia interných noriem pre výdavky v profesionálnej rodine sa tak inšpiruje princípmi, ktoré sa uplatňujú pri určovaní výživného v bežných rodinných situáciách, aj keď právny základ a spôsob financovania sú odlišné.
Je potrebné zamyslieť sa nad tým, koľko mesačne dieťa v skutočnosti potrebuje, a vyčísliť sumu, ktorá vyjadruje celkové mesačné náklady na dieťa. Táto suma by mala zahŕňať základné potreby dieťaťa, ako je strava, ošatenie, školská dochádzka, zdravotná starostlivosť na jeden kalendárny mesiac. Ak to finančné možnosti detského domova a špecifické potreby dieťaťa dovoľujú, do celkových mesačných nákladov možno zahrnúť aj náklady na výlety, športové aktivity dieťaťa a podobne. Podobne ako pri samostatných skupinách v detských domovoch, ktoré majú vyčlenený rozpočet a hospodária samostatne, aj pre profesionálne rodiny sa očakáva transparentné a cielené riadenie pridelených finančných prostriedkov. Tieto normy zabezpečujú, že poskytované prostriedky sú efektívne využité na zabezpečenie čo najlepšej starostlivosti a rozvoja dieťaťa.
Transformácia a Deinštitucionalizácia Náhradnej Starostlivosti v SR
Na Slovensku už dlhodobo prebieha proces deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti. Smerovanie tohto procesu zakotvila Stratégia deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike v novembri 2011. Hoci sa tento proces často zjednodušene chápe ako zmena podmienok výkonu opatrení v zariadeniach, jeho skutočnou podstatou je utváranie takých podmienok pre pomoc deťom a ich rodinám, aby bolo umiestňovanie detí do náhradného prostredia skutočne výnimočným riešením situácie dieťaťa. Špecifickým cieľom transformácie a deinštitucionalizácie v oblasti náhradnej starostlivosti je zníženie počtu detí umiestnených v inštitúciách na základe rozhodnutia súdu, okrem iného aj utvorením podmienok na zavedenie a previazanie preventívnych opatrení na predchádzanie nariadeniu ústavnej starostlivosti s opatreniami na zníženie negatívnych vplyvov inštitucionalizácie na vývoj dieťaťa.
Kľúčovým právnym rámcom pre túto oblasť je Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ostatná novela Zákona o rodine účinná od 1. januára 2016 priniesla zásadnú zmenu pravidiel nariadenia ústavnej starostlivosti a v podmienkach výchovných opatrení. Prioritou sa stala voľba riešenia situácie dieťaťa, keď je možné, respektíve vhodné, sanovať rodinu. Na to nadviazala aj novela zákona č. 305/2005 Z. z. rovnako účinná od 1. januára 2016, ktorá sa sústredila na podporu zmien v systéme. Vláda Slovenskej republiky posilňuje finančnú podporu starostlivosti príbuzných a blízkych o deti, o ktoré sa nestarajú ich biologickí rodičia, aby čo najviac takýchto detí vyrastalo v rodinnom prostredí. Zároveň podporuje dostupnosť rôznych foriem odbornej pomoci ohrozeným a rizikovým rodinám s deťmi, zameraných na podporu plnenia funkcií rodiny, a bude pokračovať v procese deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti vrátane odbornej pomoci zameranej na zotrvanie detí v starostlivosti ich rodičov.
Dlhodobým problémom však bola celková nedostupnosť odborných služieb pre rodinu, tak ambulantných, ako aj terénnych, čo sa doteraz riešilo len rozširovaním kompetencií orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Toto riešenie je síce dostupné, keďže ide o štátne orgány, ale z dlhodobého hľadiska je neudržateľné. Základným dôvodom je viacrolovosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, kde sa miešajú takzvané pomáhajúce a takzvané dozorné roly, čo je často nepochopiteľné z pohľadu klienta. V roku 2016 bolo v evidencii orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately 347 049 detí (231 942 rodín), z toho opatrenia boli vykonávané pre 69 102 detí (49 618 rodín). Opatrenia na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú vývin dieťaťa, však obce dlhodobo neponúkajú alebo ich ponúkajú len v obmedzenej miere. Odborná pomoc zo strany obcí je primárne zameraná na sledovanie negatívnych vplyvov a sprostredkovanie pomoci, nie na aktívnu prácu s rodinou. Ambulantné formy práce s dieťaťom a jeho rodinou môže vykonávať aj krízové stredisko, avšak v roku 2016 boli takéto opatrenia vykonávané len pre 500 detí, z toho ambulantné výchovné opatrenia len u 8 detí. Situácia je čiastočne riešená prostredníctvom akreditovaných subjektov, avšak ich dostupnosť je nedostatočná aj z dôvodu zložitého financovania.
Detské domovy sú v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu - Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, zatiaľ čo krízové strediská a resocializačné strediská pre drogovo a inak závislých sú v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov. Štátna správa zabezpečuje dostatočný počet miest na výkon súdnych rozhodnutí financovaním výkonu súdnych rozhodnutí v neštátnych detských domovoch a v samosprávnych a neštátnych krízových strediskách (samospráva prevádzkuje len jedno resocializačné stredisko, ktoré nevykonáva opatrenia pre deti). Suma je odvodená od priemerných bežných výdavkov v štátnych detských domovoch na miesto a rok (v roku 2016 to bolo 12 838 eur). Krízové strediská a resocializačné strediská primárne zabezpečujú takzvané dobrovoľné pobyty a ich financovanie patrí do pôsobnosti vyšších územných celkov, ktoré podporujú takéto miesto sumou 3 500 až 5 500 eur, čo nedosahuje ani 50 % sumy na miesto určené na základe súdneho rozhodnutia. Tento stav bol podrobený odbornej diskusii a vyústil do návrhu riešenia - vytvorenia nového druhu multifunkčného zariadenia z dnešných detských domovov, krízových stredísk a resocializačných stredísk. Tieto centrá pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby by vytvárali podmienky aj pre rozvoj ambulantných a terénnych opatrení a dobrovoľných pobytov pre odbornú prácu. Východiskom návrhu je uznanie faktu, že sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela sa nemôže ďalej spoliehať na rozvoj sociálnych služieb pre deti a rodinu alebo na zlepšovanie dostupnosti opatrení, ktorých výkon nemôže cielene podporovať ani usmerňovať priamo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, primárne zodpovedný za výsledok niečoho, čo nemá možnosť ovplyvniť. Bez služieb pre rodinu sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela nezabezpečí svoj diel úloh v celom systéme ochrany detí.
Všeobecné Princípy Určovania Výživného a ich Relevantnosť
Hoci finančné prostriedky pre profesionálne rodiny sú poskytované odlišným mechanizmom ako výživné v bežných rodinných vzťahoch, princípy určovania výšky výživného sú dôležitým vodítkom pre pochopenie toho, aké faktory je potrebné zohľadniť pri stanovovaní interných noriem pre výdavky na dieťa. Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) v § 62 a nasl. ustanovuje, že pri určení rozsahu výživného sa vychádza z pomeru schopností, možností a majetkových pomerov povinného a súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného. Zároveň platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Tento zákon ustanovuje len vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu a nie je možné určiť "normálnu" sumu výživného na maloleté dieťa.
Pri určovaní výšky výživného, a tým aj pri premýšľaní o interných normách pre profesionálne rodiny, je potrebné vziať do úvahy vek dieťaťa, formy jeho prípravy na budúce povolanie, stupeň vzdelania a zdravotný stav dieťaťa. Celkové mesačné náklady na dieťa by mali zahŕňať základné potreby ako stravu, ošatenie, školskú dochádzku a zdravotnú starostlivosť. Ak to finančné možnosti dovoľujú, možno zahrnúť aj náklady na výlety, športové aktivity dieťaťa a podobne.
Advokáti v rodinnoprávnych veciach odporúčajú špecifikovať a zdokumentovať jednotlivé kategórie výdavkov, aby súd získal relevantný prehľad nákladov. Tieto kategórie zahŕňajú:
- Výdavky na bývanie: Podiel na nájomnom a energiách spojených s bývaním dieťaťa.
- Stravovanie: Náklady na potraviny.
- Starostlivosť a výchova: Náklady na predškolské vzdelávanie, krúžky a aktivity pre rozvoj dieťaťa.
- Zdravotná starostlivosť: Náklady nezahrnuté v zdravotnom poistení, napríklad ortodontická liečba.
- Odevy a obuv: Pravidelná obnova a sezónne odevy.
- Potreby pre školu a výučbu: Učebné pomôcky, materiál a knihy.
- Voľnočasové aktivity: Účasť na výletoch a táboroch.
Tieto náklady je dôležité nielen špecifikovať, ale pre súd aj primerane zdokumentovať, napríklad faktúrami, dokladmi o platbách alebo zmluvami o školskej dochádzke. Je vhodné predložiť súdu výpočet priemerných mesačných nákladov na uvedené kategórie. V kontexte profesionálnych rodín, hoci profesionálny rodič nemusí súdu predkladať doklady, detský domov by mal mať jasné interné smernice na alokáciu finančných prostriedkov, ktoré tieto kategórie zohľadňujú a sú schopné ich zdôvodniť.
Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará. Ak sa o dieťa stará osobne len jeden rodič, môže požiadať aj o viac ako polovicu celkových mesačných nákladov na dieťa od druhého rodiča. Výdavky povinného rodiča, ktoré nie sú relevantné pri určovaní rozsahu výživného, sú tie, ktoré nesúvisia s jeho základnými potrebami, pretože výživné má prednosť pred jeho inými výdavkami.
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti, je povinný preukázať ich súdu a predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Ak majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd určí sumu výživného na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Ministerstvo spravodlivosti SR zverejnilo metodiku pre výpočet výživného, ktorá má pomôcť zjednotiť rozhodovaciu prax súdov. Tento dokument má odporúčajúci charakter a pre súdy nie je záväzný, pretože určenie výživného si vždy vyžaduje individuálne posúdenie každého prípadu. Táto metodika zahŕňa aj takzvané "tabuľkové výživné", ktoré slúži ako vodítko pre súdy. Kritériá, na ktoré metodika prihliada, zahŕňajú vek dieťaťa a počet detí, voči ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Pozitívne vnímanie tejto metodiky spočíva v zmiernení neočakávaných rozhodnutí súdov, hoci neznamená, že výška výživného bude vždy určená presne podľa tabuľky, keďže každý prípad je osobitý.
Finančná Podpora Rodín Zo Strany Štátu
Pre komplexné pochopenie interných noriem a celkového finančného prostredia, v ktorom profesionálne rodiny pôsobia, je dôležité pozrieť sa na širší kontext štátnej rodinnej politiky. Slovenská republika poskytuje rodinám rôzne formy podpory, ktoré sa prejavujú v peňažných aj nepeňažných transferoch. Ekonómovia môžu kvantifikovať, koľko rodiny v skutočnosti dostávajú, a pripomenúť, že objem dávok má minimálny vplyv na plodnosť.
Vytvorený model modelovej rodiny, ktorej sa narodia dve deti, ukázal, že takáto rodina získa za prvých päť rokov takmer 50 000 eur. To predstavuje približne 10 000 eur ročne, čo mesačne zodpovedá čistému príjmu človeka s priemernou mzdou (bez detí). Pri kalkulácii sa predpokladá, že výška dávok a transferov v období 2016 - 2019 zodpovedá realite, a pre rok 2020 sa počítalo s dávkami rovnako vysokými ako v roku 2019. Do rodičovského príspevku sa započítava aj dávka vyplatená v roku 2021 a materská je započítaná v priemernej výške daného roka. Napríklad, prvé dieťa sa narodilo 1.3.2016 a druhé 1.3.2018. Predpokladalo sa, že otec počas poberania materského naďalej pracuje a bol na materskej s prvým dieťaťom v čase, keď sa narodilo druhé dieťa, a s druhým dieťaťom nasledujúci rok. V prepočte sa uvažovalo aj s možnosťou súčasného poberania materského pre otca aj matku, ktorá platí od 1.1.2019. Zdravotné poistenie pre deti a rodičov je vypočítané na základe odvodu štátu za štátneho poistenca.
Často sa zabúda na nepeňažné transfery, a to najmä vďaka odvodovému systému. Väčšina zamestnancov si neuvedomuje, že k ich hrubej mzde zamestnávateľ pripláca ďalších 35 %, a preto si nevedia uvedomiť skutočnú hodnotu, ktorú človek získa, keď štát za neho platí zdravotné alebo dôchodkové poistenie.
Navrhované zvýšenie rodičovského príspevku o 150 eur pre pracujúcu ženu by pre uvažovanú rodinu znamenalo o 4 950 eur viac (bez valorizácie 150 eur sumy), čo by zvýšilo výdavky štátu na rodinu za prvých 5 rokov o 10 %.
Výdavky na rodinnú politiku sú široké a ich definícia nie je vždy jednoznačná. Zameriavajú sa na výdavky, ktorých príjemcami sú špecificky rodiny. Prehľad štátnych výdavkov na rodinnú politiku v miliónoch eur ukazuje rastúci trend:
- Finančné benefity (prídavky, príspevky, materské, sirotské, ohrozené deti, sociálne služby pre deti): 1 170 mil. eur v 2017, 1 235 mil. eur v 2018, 1 289 mil. eur v 2019.
- Daňové úľavy a štátom platené poistné: 1 105 mil. eur v 2017, 1 113 mil. eur v 2018, 1 103 mil. eur v 2019.
- Spolu: 2 275 mil. eur v 2017, 2 348 mil. eur v 2018, 2 392 mil. eur v 2019.Navýšenie výdavkov na rodičovský príspevok predstavovalo 145 miliónov eur. Tento prehľad zahŕňa aj transfery a dávky, ktoré modelová rodina nepoberá, ako sú výdavky na detské domovy, sociálne služby zamerané na rodiny s deťmi (odhad), sirotské dôchodky, bonusy na hypotéky, časť podpory stavebného sporenia, či dávky v hmotnej núdzi pre rodiny (67 mil. eur).
Budúcnosť Starostlivosti o Deti a Legislatívne Zmeny
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. Cieľom je posilniť finančnú podporu starostlivosti príbuzných a blízkych o deti, o ktoré sa nestarajú ich biologickí rodičia, s cieľom zabezpečiť, aby čo najviac takýchto detí vyrastalo v rodinnom prostredí. Zároveň sa podporí dostupnosť rôznych foriem odbornej pomoci ohrozeným a rizikovým rodinám s deťmi, zameraných na podporu plnenia funkcií rodiny. Vláda bude pokračovať v procese deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti vrátane odbornej pomoci zameranej na zotrvanie detí v starostlivosti ich rodičov. Zákon č. 305/2005 Z. z. upravuje opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, aby bolo zrejmé, v ktorých situáciách sa výkon rôznych opatrení môže ponúkať, v ktorých situáciách sa musí ponúkať, respektíve odporučiť odborná pomoc, a kedy nastala situácia, kedy sa musí zasiahnuť. Cieľom je dodržiavanie zásady integrácie detí, ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu.
Predkladaný vládny návrh zákona rieši aj profesijné a personálne zabezpečenie výkonu opatrení v zariadeniach, čo bola doteraz riešená len čiastočne, a to pre detské domovy v časti sústavnej starostlivosti na samostatných skupinách a v profesionálnych rodinách. Pre krízové a resocializačné strediská a pre odborné tímy zariadení (vrátane detských domovov) nebolo profesijné a personálne zabezpečenie doteraz komplexne riešené. Kritickým miestom rozvoja ambulantnej a terénnej odbornej pomoci, dobrovoľných pobytových foriem odbornej pomoci a zlepšenia personálneho a profesijného zabezpečenia je financovanie, osobitne financovanie krízových a resocializačných stredísk, ktoré je vo vecnej pôsobnosti vyšších územných celkov. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby štát prevzal do svojej zriaďovateľskej pôsobnosti aj financovanie týchto zariadení, ktoré vykonávajú opatrenia na základe udelenej akreditácie.
Pozitívom vládneho návrhu je predpoklad, že systém sa postupne stane svojpomocným a najmä, že rozvoj opatrení pre deti vykonávaných na dobrovoľnej báze sa postupne musí premietnuť v znížení počtu detí umiestnených v zariadeniach na základe súdnych rozhodnutí (osobitne ústavná starostlivosť) a v zlepšení odbornosti výkonu. Vládny návrh predpokladá postupné zavádzanie zmien. Počas prvého roku účinnosti právnej úpravy by prebiehal mechanizmus starej právnej úpravy, zároveň by bol daný priestor na určenie takzvanej siete štátnych zariadení a určenie potrieb ambulantnej a terénnej pomoci, ako aj dobrovoľných pobytových opatrení na miestnej úrovni, na akreditáciu nových opatrení, na vykonanie potrebných zmien súvisiacich s novým druhom zariadenia a na prípravu priorít na ďalší rok už podľa novej právnej úpravy.
Súčasťou vládneho návrhu zákona sú aj zmeny v podmienkach výkonu resocializačných programov pre klientov závislých od alkoholu, drog a patologických hráčov pobytovou formou v zariadeniach. Aktuálny právny stav vyžaduje pre vstup do resocializácie splnenie podmienky odporúčania psychiatra/adiktológa pri dobrovoľných pobytoch detí a dospelých. Vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti o správnosti voľby takéhoto opatrenia pre dieťa bez predchádzajúcej ústavnej psychiatrickej liečby, sa navrhuje, aby bolo dieťa na resocializačný program prijaté len po predchádzajúcej ústavnej psychiatrickej (špecializačný odbor detská psychiatria) liečbe v trvaní minimálne štyroch týždňov a po odporúčaní detského psychiatra aj v prípade výchovného opatrenia. Vládny návrh zákona zároveň obsahuje súvisiaci návrh zmien a doplnení zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Navrhujú sa právne podmienky na to, aby bolo možné, a to aj formou uloženia povinnosti, zúčastniť sa ambulantnej diagnostiky a/alebo liečby rozhodnutím súdu (neodkladné opatrenie alebo výchovné opatrenie) v situáciách, keď zákonný zástupca alebo dieťa odmieta poskytovanie ambulantnej starostlivosti pri podozrení na závislosť.
Keďže novela zákona č. 305/2005 Z. z. je cielená aj na celkovú podporu procesov deinštitucionalizácie, obsahuje predkladaný vládny návrh okrem zmien podmienok výkonu opatrení v zariadeniach aj zmeny a doplnenia v právnej úprave sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti. Navrhuje sa vyriešiť posudzovanie splnenia podmienok pre začatie procesu sprostredkovania, odstrániť interpretačné problémy a doriešiť plnenie podmienky zapísania do zoznamu žiadateľov o osvojenie dieťaťa zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti a dieťaťa v pestúnskej starostlivosti osobami, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti. V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky sa navrhuje aj zlepšenie finančnej podpory náhradnej starostlivosti o dieťa a utvorenie podmienok pre sprostredkovanie medzištátneho osvojenia dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v inej krajine, fyzickými osobami - záujemcami, ktorí majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
tags: #interne #normy #pre #vedenie #vydavkov #na