Európske médiá riešia v posledných dňoch často tému „potratovej turistiky“. Na Slovensku je interrupcia alebo umelé ukončenie tehotenstva (či umelý potrat) na žiadosť ženy legálna do 12. týždňa tehotenstva. V niektorých krajinách EÚ je však interrupcia na žiadosť povolená aj vo vyššom štádiu tehotenstva - napríklad do 18., 22. alebo 24. týždňa. Nový návrh iniciatívy „My Voice, My Choice“ smeruje k tomu, aby takéto zákroky a náklady na cestovanie financovala EÚ. Európska únia nemá jednotnú potratovú politiku. Pre nás nejde len o právnu otázku, ale aj o otázku ochrany života a rešpektovania demokratického rozhodovania jednotlivých národov.
Právny rámec a autonómia jednotlivca
„Právo na život od počatia“ sa často používa ako argument v diskusiách o obmedzovaní prístupu žien k bezpečným interrupciám. Embryo, plod v akomkoľvek vývojovom štádiu nie je z právneho hľadiska subjektom práv, nie je teda ani subjektom práva na život. Existujú na to veľmi dobré dôvody. Vyvíjajúce sa embryo, plod, nenarodené dieťa, sú v jednotlivých vývojových štádiách v rôznej miere závislé od iného samostatného organizmu (ženy). Ako vysvetlil vo svojom náleze i Ústavný súd SR, hranica dvanásteho týždňa je na Slovensku stanovená tak, aby bola zachovaná možnosť slobodnej voľby ženy. Zároveň sa prihliada na to, aby ani teoreticky neprišlo k potrateniu životaschopného plodu.
Každá žena je z právneho hľadiska subjektom/nositeľkou práv. Tak ako všetci ostatní ľudia, získala pri svojom narodení tzv. základné práva a slobody. Nie ste slobodní a slobodné, keď sa nemôžete rozhodovať o svojom vlastnom tele. Každý človek má právo rozhodovať o svojej plodnosti, právo na reprodukčnú autonómiu. Napriek tomu stále existuje bezpočet prekážok, ktoré ľuďom bránia v prístupe k interrupcii. Na to, aby sa tento stav podarilo zmeniť, treba aj vašu pomoc. Budúcnosť, v ktorej sa právo na interrupciu všeobecne rešpektuje, dokážeme vybudovať len prostredníctvom širokej podpory a množstva veľkých aj malých skutkov.
Spoločenské výzvy a podpora žien v kríze
Nechceme zostať len pri kritike legislatívnych návrhov. Dlhodobo sa venujeme konkrétnej pomoci ženám v náročných životných situáciách. Naši dobrovoľníci často pôsobia ako „prvý kontakt“ - sú to ľudia s veľkým srdcom, ktorí vedia ženu vypočuť, povzbudiť a nasmerovať ju na psychologickú, sociálnu či právnu pomoc. Spolupracujeme s odborníkmi - psychológmi, sociálnymi pracovníkmi, lekármi - aby žena nezostala sama. Z praxe vieme, že mnohé ženy sa nerozhodujú pod tlakom ideológie, ale pod tlakom strachu, osamelosti, finančnej neistoty či partnerských problémov. Preto sme presvedčení, že odpoveďou Európy nemá byť financovanie tzv. potratovej turistiky, ale budovanie reálnej podpory pre ženy, rodiny a deti.
Kríza, ktorej čelia americké matky, a čo s ňou môžeme urobiť | Kayla Elderkin | TEDxPacific Avenue
Ak vám záleží na tom, aby otázky ochrany života zostali v kompetencii členských štátov a aby sa namiesto financovania umelých potratov posilňovala konkrétna pomoc matkám v kríze, môžete sa zapojiť prostredníctvom kampane NoAbortionTourism.eu (Nie potratovej turistike). Jedným klikom je možné osloviť európskych komisárov. Vyzývame preto všetkých, ktorí zdieľajú tento postoj, aby oslovili slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča a jasne mu pripomenuli, že otázka interrupcií patrí do kompetencie členských štátov. Každý hlas sa počíta - najmä pred 25. dňom mesiaca, kedy padne rozhodnutie Európskej komisie.
Medicínske a osobné prežívanie straty
Do tejto stránky som sa prerodila. Postupne - pôrodmi mojich štyroch detí. A tak sa na svet pozerám očami rodiča. Čo sa vlastne deje s plodom po interrupcii, resp. spontánnom potrate? Kam ide, ako sa s ním vynaloží po takom zákroku? Alebo ako to vlastne prebieha v oboch prípadoch? Mám za sebou oba prípady v posledných mesiacoch ukončenia tehotenstva po zdravotnej stránke a zaujíma ma to. Nikde na nete som sa k tomu nedopátrala. Snažím sa so situáciou bojovať, no chcem to proste vedieť.
Autorky mi je úprimne ľúto… škoda, že nenašla pred tým nikoho, kto by jej to vysvetlil, porozprával sa s ňou o tom….možno by sa rozhodla inak a možno nie, ale pre svoje rozhodnutie by už mala nejaký silný argument, ktorý by ju teraz podržal. Postabortívny syndróm je ťažký stav, ktorý ženu prenasleduje celý život. Koľko žien by ho nemuselo mať, keby malo dostatočnú podporu okolia a viac informácií. Podstata kyretáže je vždy tá istá, či lekár robí UPT (umelé prerušenie tehotenstva) pri mŕtvom alebo živom plode. Môj plod bol živý, zákrok sa robil na základe môjho zdravotného stavu, ktorý to vyžadoval!
V takom nízkom týždni je ale "bábätko" len malinký zhluk buniek, nemá rúčky, nôžky, nikto mu nič netrhá ani nič podobné.. v podstate pri kyretáži ide asi len o vyčistenie maternice od výstelky, rovnako ako by sa stalo pri spontánnom potrate… pri takom nízkom týždni odchádzajú väčšie zhluky výstelky. Priroda vie čo robí, je to pre nás ťažké, ale treba to prijať a nebojovať s tým.
Globálne dôsledky kriminalizácie
Interrupcia je lekársky zákrok, ktorým sa preruší tehotenstvo. Ide o základnú zdravotnú starostlivosť, ktorú potrebujú milióny žien, detí a ďalších ľudí, ktorí môžu otehotnieť. Avšak na miestach, kde spoločnosť interrupcie stigmatizuje, kriminalizuje alebo obmedzuje, sa ľudia musia uchyľovať k podstupovaniu interrupcií nebezpečným spôsobom. Každoročne sa na svete vykoná odhadom 25 miliónov nebezpečných interrupcií, obrovská väčšina z nich v menej rozvinutých krajinách.
Kriminalizácia interrupcií silno zasahuje ľudí z marginalizovaných skupín obyvateľstva. Zdravotnícke služby sú vo všeobecnosti menej dostupné pre nízkopríjmové skupiny, ľudí na úteku a migrujúcich, LGBTI+ ľudí či rasizované a pôvodné obyvateľstvo. Zákony, ktoré obmedzujú interrupcie, sa v jednotlivých krajinách líšia. Na niektorých miestach ukladajú osobám, ktoré vyhľadajú interrupciu, doživotný trest odňatia slobody - napríklad v Rovníkovej Guinei a Zambii. Napriek desaťročiam stigmatizácie a dezinformácií väčšina ľudí sa zhoduje na tom, že interrupcie by mali byť legálne. Mnohí však nevedia, kde a akým spôsobom by mohli vyjadriť, že podporujú právo na interrupciu.
Vieme, že kriminalizácia interrupciu nezastaví, vedie len k tomu, že sú menej bezpečné. Interrupcie v nebezpečných podmienkach sú celosvetovo treťou najčastejšou príčinou úmrtnosti matiek, ktorej sa dá predchádzať. Svetová zdravotnícka organizácia uviedla, že jedným z prvých krokov, ktoré by mali urobiť štáty na zamedzenie škodlivých dôsledkov kriminalizácie interrupcií vrátane úmrtí a zranení matiek, je zabezpečiť prístup k sexuálnej výchove pre všetkých ľudí vrátane dospievajúcich.
Prípadové štúdie a reprodukčná spravodlivosť
Ouiam pochádza z chudobnej vidieckej rodiny. Vydala sa v 16 rokoch a narodilo sa jej dieťa. Krátko nato jej manžel zahynul pri autonehode. Dvakrát si našla partnera, aby „získala ochranu“ pre seba a svoje dieťa - s každým z nich otehotnela. V oboch prípadoch chcela podstúpiť interrupciu, ale nepodarilo sa jej to. V Maroku je interrupcia takmer za každých okolností trestná. Keď Ouiam zlyhal posledný pokus o interrupciu, podala na polícii sťažnosť, že biologický otec nechce uznať otcovstvo. Muža i Ouiam zatkli - ju obvinili zo sexuálneho styku mimo manželstva a odsúdili na štyri mesiace väzenia a pokutu.
Louise mala vzťah s mužom, s ktorým bola tri roky, keď prvýkrát otehotnela. Počas prvých dní tehotenstva som zažívala násilie, fyzické aj psychické. Keď ma vtedajší partner fyzicky napadol a spôsobil mi zranenia, vedela som, že toto tehotenstvo nemôžem podstúpiť. Napriek tomu, že interrupcie v Severnom Írsku pred niekoľkými rokmi dekriminalizovali, Louise nemala prístup k interrupčným službám, pretože žije v odľahlej dedine. Cestovať do Anglicka pre ňu neprichádzalo do úvahy kvôli nákladom. „Mala som pocit, že nemám na výber. Kúpila som si preto tabletky cez internet a interrupciu som si urobila doma.“
Hnutie za reprodukčnú spravodlivosť požaduje, aby štáty riešili problémy sociálnych, ekonomických a politických nerovností. Niektorí ľudia nemôžu podstúpiť interrupciu, pretože si nemôžu dovoliť vziať si voľno z práce, aby sa dostavili na vyšetrenia. Iné osoby si nemôžu dovoliť cestovať do inej krajiny, kde by im mohli poskytnúť interrupčnú zdravotnú starostlivosť. V Latinskej Amerike sa naopak ženskému hnutiu Marea Verde podarilo dosiahnuť kedysi nepredstaviteľné zmeny v zákone o interrupciách. Argentína legalizovala interrupcie v roku 2020 a v roku 2021 ju nasledovalo aj Mexiko. Krajina za ten čas zaznamenala pozoruhodné zníženie miery úmrtnosti matiek. V Amnesty International veríme, že každý človek by mal mať možnosť slobodne si uplatňovať právo na telesnú autonómiu.
Slovenská republika sa zaviazala chrániť práva žien nielen prostredníctvom všeobecných ľudskoprávnych deklarácií a dohovorov ale aj prostredníctvom medzinárodných zmlúv zameraných špecificky na ochranu práv žien a na odstránenie diskriminácie. Zákazom interrupcií nezmiznú dôvody, pre ktoré sa ženy pre interrupcie rozhodujú. Štát má úlohu vytvoriť prostredie, v ktorom sú práva a slobody jeho občanov a občianok napĺňané. Akýkoľvek zásah do súčasne platnej legislatívy, ktorého výsledkom by bolo obmedzenie prístupu žien k interrupciám, by z hľadiska medzinárodného práva predstavoval porušenie záväzkov Slovenskej republiky a spätný zásah do základných práv a slobôd v oblasti zdravia, ktoré už raz ženám boli priznané. Jedná sa o zásah do práva žien na zdravotnú starostlivosť a ochranu ich zdravia tak priamo - pri napĺňaní ich práva na súkromie a uplatňovaní ich telesnej autonómie a integrity - ako aj nepriamo v prípadoch, ktoré som popísala vyššie a ktoré by žene zamedzili robiť mnohé životné a zdravotné voľby v záujme jej zdravia a života.
tags: #interrupcia #a #ochrana #prirody