Ján Baláž, jedna z najvýraznejších postáv slovenskej a českej hudobnej scény, gitarista a spevák legendárnej skupiny Elán, sa rozhodol pre zásadný krok vo svojom živote. V úctyhodnom veku 71 rokov sa s rodinou sťahuje do zahraničia, konkrétne do Davosu vo Švajčiarsku. Toto rozhodnutie nie je impulzívne, ale je výsledkom dlhodobého zvažovania a predovšetkým obrovskej podpory pre jeho syna Janka, ktorý sa naplno venuje profesionálnej hokejovej kariére.
Nový život v zahraničí pre hokejový talent
Hlavným dôvodom sťahovania je podpora talentovaného pätnásťročného syna Janka, ktorý má ambície stať sa úspešným hokejistom. Ján Baláž sa snaží vytvoriť pre svojho syna tie najlepšie podmienky pre jeho ďalší rozvoj a vzdelávanie v oblasti, ktorá je pre neho kľúčová. "Kvôli nesmierne talentovanému synovi sa Jano Baláž sťahuje do Davosu vo Švajčiarsku, kde syn čoskoro začne trénovať," uvádza zdroj blízky rodine. V Davose si manželia Balážovci prenajali byt a predpokladá sa, že Janko bude pokračovať v tréningoch na vysokej úrovni. Jeho talent a odhodlanie naznačujú, že by sa mohol v budúcnosti stať významným hráčom, podobne ako Juraj Slafkovský, ktorý tiež začínal svoju úspešnú kariéru v mladom veku a neskôr sa presadil v zámorí.
Janko Baláž, ktorý momentálne pôsobí v mládežníckom klube HC Slovan Bratislava, sa k hokeju dostal postupne. Začínal s futbalom vo veku štyroch rokov, no neskôr sa k nemu pridal aj hokej. Profesionálny hokej si napokon vybral ako svoju hlavnú dráhu, nakoľko je veľmi náročný a vyžaduje si plné nasadenie. Jeho otec, Ján Baláž, je na neho patrične hrdý a verí v jeho potenciál. "Môj názor je, že raz ho dovedie do národného mužstva," dodal spomínaný zdroj.
Podpora talentu Janka Baláža je systematická. Pred rokmi ho Ján Baláž sprevádzal na hokejovom zápase a aj napriek tomu, že umelec si svoje súkromie prísne stráži a novinky v rodinnom živote nekomentuje, rodina je odhodlaná podporiť synove ambície. Zvýšená pozornosť médií by v tínedžerskom veku mohla Janka rozptyľovať od jeho cieľov, a preto sa rodičia snažia držať ho ďaleko od mediálneho humbugu.
Ján Baláž: Legenda slovenskej hudby
Ján Baláž, narodený 24. augusta 1951 v Nitre, je neodmysliteľne spojený s hudbou. Jeho životnou cestou je hudba samotná. V detstve navštevoval ľudovú školu umenia, kde sa sedem rokov učil hrať na husle. Avšak, pod vplyvom skupín ako The Beatles a bratislavských bigbítových hráčov, vymenil husle za gitaru.
V roku 1967 sa spolupodieľal na založení skupiny Modus. Táto formácia prešla viacerými zmenami a postupne sa začala venovať pôvodnej slovenskej hudbe. Ján Baláž v kapele pôsobil ako gitarista a basgitarista v rokoch 1967-1972 a opäť v rokoch 1974-1975. Od roku 2014 hrá kapela Modus v novej zostave, pričom okrem Jána Baláža (gitara, spev) nechýba ani Ľubo "Kyslík" Stankovský (bicie, spev). Ich posledný album ReGenerácia (2018) obsahuje skladbu "Láska lieči", ktorú naspieval práve Ján Baláž. O aktuálnej spolupráci s kolegami poznamenal: "Je to partia výborných muzikantov a našou prvoradou ambíciou je robiť kvalitnú hudbu."
Silné slová Baláža na adresu Patejdla († 68): PRAVDA o ich vzťahoch!
Napriek úspechom s Modusom, väčšina fanúšikov spája Jána Baláža s legendárnou skupinou Elán. Do tejto formácie sa pridal na jeseň roku 1980 a stal sa jedným z jej kľúčových členov. S Elánom zložil hudbu k mnohým hitom, ktoré sa stali klasikou slovenskej a českej populárnej hudby. Medzi ne patria skladby ako "Vymyslená", "Tuláci v podchodoch", "Kráľovná bielych tenisiek", "Zaľúbil sa chlapec", "Neviem byť sám", "Od Tatier k Dunaju", "Van Goghovo ucho", "Bosorka", "Sestrička z Kramárov", "Amnestia na neveru", "Zanedbaný sex", "Prístav nádeje" alebo "Iba ty ma vieš".
Na otázku, ktorý hit je jeho najobľúbenejší, Ján Baláž odpovedá s otcovskou láskou: "Ja to hovorím ako rodič - všetky moje deti mám rovnako rád, ale ostatní si môžu vybrať."
Okrem vlastnej tvorby sa Ján Baláž podieľal aj na soundtrackoch k filmom. Zložil hudbu k filmu "Fontána pre Zuzanu" (1985) a jeho tretiemu pokračovaniu (1999). Taktiež zložil hit "Dávej, ber" a ďalšie skladby k filmu "Kamarád do deště" (1988). Spolu s ďalšími členmi Elánu sa objavil aj v hudobnom filme "Rabaka" (1989) režiséra Dušana Rapoša. Angažoval sa aj pri nahrávaní albumu "The Buttons & Friends" (2021) bratislavskej bigbítovej skupiny The Buttons, kde pôsobil ako zvukový a hudobný režisér a producent.
Za úspechom skupiny Elán vidí Ján Baláž predovšetkým súhru dobrých a inteligentných ľudí, ktorí dokážu spolupracovať a efektívne riešiť problémy. "Samozrejme nie sme ani leniví, ani namyslení a sme dobrý ´teamwork´. Snažíme sa veci dotiahnuť do najvyššej možnej miery," poznamenal.
Rodinné väzby a hudobné dedičstvo
Ján Baláž je hrdým otcom štyroch detí z dvoch manželstiev. Z prvého vzťahu má syna a dcéru. Jeho najstarší syn vyštudoval kulturológiu a venuje sa grafike, marketingu a fotografii. Dcéra z prvého manželstva študovala jazyky - arabčinu a angličtinu, a pracuje v oblasti, kde tieto jazyky využíva. V druhom manželstve s výtvarníčkou Dankou (48) sa mu narodila dcéra Nina (16) a spomínaný syn Janko (15). Nina má širokospektrálny záujem, urobila skúšky na strednú školu s filmovým zameraním a venuje sa fotografii, strihu a réžii. Najmladší syn Janko, okrem hokeja, hrá na klavíri a spieva, hoci tieto aktivity považuje skôr za bočné záujmy.
Hoci deti Jána Baláža celkom nepodedili jeho vášeň pre hudbu, našli si vlastné oblasti záujmu, v ktorých sa snažia presadiť. Táto podpora rodinných ambícií, či už v umení alebo v športe, je pre Jána Baláža kľúčová a odzrkadľuje sa aj v jeho rozhodnutí presťahovať sa do zahraničia, aby podporil synovu hokejovú kariéru. Jeho vlastný životný príbeh je dôkazom toho, že s odhodlaním, talentom a podporou blízkych je možné dosiahnuť významné úspechy a naplniť svoje sny.
Hoci sa nový životný krok Jána Baláža spája s odchodom zo Slovenska, jeho hudobné dedičstvo zostáva navždy súčasťou slovenskej a českej kultúry. Jeho piesne naďalej rezonujú v srdciach fanúšikov a jeho prínos pre hudbu bude navždy pripomínaný.