Príbeh Simony Houda-Šaturovej je príbehom talentu, odhodlania a neustáleho hľadania dokonalosti v náročnom svete operného spevu. Jej cesta od detských snov k medzinárodnému uznaniu je inšpiráciou a dôkazom toho, že s vášňou a vytrvalosťou možno dosiahnuť aj tie najvyššie méty. Toto dielo sa snaží zmapovať jej životnú a umeleckú dráhu, od prvých hudobných krôčikov až po súčasné úspechy na svetových pódiách, pričom sa opiera o informácie z jej diplomovej práce a ďalších dostupných zdrojov.
Hudobné začiatky a rodinné zázemie
Simona Houda-Šaturová prišla na svet v Bratislave. Jej hudobné začiatky boli poznačené rodinným prostredím, kde umenie hralo dôležitú úlohu. Otec, ktorý hral na violončelo, si všimol hudobné nadanie staršej dcéry Kataríny a odporučil ju na štúdium klavíra. Keď mala Simona štyri roky, jej matka jej kúpila malé čínske husličky, no jej vzťah k nim netrval dlho - z frustrácie ich zlostne rozsadla. Napriek tomu sa nakoniec predsa len venovala hre na husliach osem rokov v rámci štúdia na Ľudovej škole umenia. Jej osud sa však napokon naplnil v inom smere.
V desiatich rokoch sa Simona prihlásila na spev, s presvedčením, že jej to pomôže vo frázovaní a umožní spievať v zbore. Netušila, že práve spev sa stane jej hlavným záujmom a životnou vášňou. Aj keď pôvodne uvažovala o štúdiu huslí, jej srdce si napokon získal spev. S podporou rodičov, ktorí rozpoznali jej talent a dobrý sluch, pokračovala v štúdiu.
Štúdium a prvé kroky na Slovenskej scéne
Vstup na Konzervatórium v Bratislave v mladom veku, konkrétne v trinástich rokoch, nebol pre Simonu jednoduchý. V priebehu štúdia sa stretávala s problémami, najmä s pedagogičkou, ktorá jej nevyhovovala a s ktorou sa trápila. Jej predstavy o rozvoji hlasu sa totiž odlišovali od tých, ktoré jej profesorka predkladala. Po istom čase požiadala o prestup na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde začala študovať odznova, od nuly, no s novým entuziazmom a nádejou.
Absolutórium na Konzervatóriu v Bratislave v roku 1989 znamenalo ukončenie jedného obdobia a otvorenie dverí k profesionálnej kariére. Po ukončení štúdia však nenastúpila na vysokú školu, nakoľko nechcela študovať u niekoho „cudzého“ po skúsenostiach z Konzervatória. Získala však štipendium Slovenského hudobného fondu a Ministerstva kultúry, čo jej umožnilo ďalej sa rozvíjať.
Jej oficiálny debut sa odohral v roku 1989, kedy zaspievala v opere Giacoma Carissimiho „Baltazár“. Nasledovali ďalšie vystúpenia v rámci abonentných cyklov a spolupráca s novozaloženým zborom. Kritikou boli jej výkony hodnotené priaznivo, vyzdvihovali jej prirodzenú muzikalitu a interpretačné nadanie. Aj keď dostala príležitosť spievať v Štátnej opere v Prahe, rozhodla sa vtedy ešte neprijímať angažmán. Cítila, že je ešte priskoro a potrebuje si nájsť vlastnú cestu a miesto na scéne.
Medzinárodná kariéra a vplyv významných osobností
Simona Houda-Šaturová sa postupne začala orientovať aj na medzinárodnú scénu. Po otvorení hraníc sa jej otvorili nové možnosti, vrátane výjazdov do Viedne na majstrovské kurzy. Uvedomovala si, že spolupráca s renomovanými osobnosťami a účasť na medzinárodných podujatiach ju môžu posunúť ďalej.
Významnou osobou v jej umeleckom vývoji bola Ileana Cotrubas, rumunská sopranistka, ktorá mala presne ten typ hlasu a repertoáru, ktorý sa približoval Šaturovej. Cotrubas, známa interpretka Verdiho postáv ako Violetta či Gilda, sa stala pre Simonu obrovskou inšpiráciou a pomohla jej formovať vlastný interpretačný jazyk. Simona si uvedomovala, že budovanie vlastného interpretačného štýlu si vyžaduje čas a úsilie.
Ďalšou kľúčovou postavou v jej kariére bola Margreet Honig, holandská speváčka a pedagogička, s ktorou začala spolupracovať. Honig sa stala jej mentorkou a koučkou, ktorá jej pomohla s technickými aspektami spevu, najmä s dýchaním a uvoľňovaním svalov. Tieto lekcie, ktoré absolvovala v Amsterdame, boli pre ňu zásadné a pomohli jej posunúť jej techniku na vyššiu úroveň.
Vplyv mali na ňu aj ďalší významní dirigenti a umelci, s ktorými spolupracovala, ako napríklad Leopold Hager, ktorý ju obsadil do Mozartovej c mol omše na turné po Izraeli. Tieto skúsenosti ju posúvali ďalej a otvárali jej dvere k novým ponukám.
Presun do Prahy a nové výzvy
Po rokoch pôsobenia na Slovensku sa Simona Houda-Šaturová rozhodla pre presun do Prahy. Hľadala nové možnosti a väčšie uplatnenie pre svoj talent. V Prahe sa jej páčilo, no pôvodne tam nemala v pláne zostať natrvalo. Jej plány sa však zmenili.
Počas štúdia na Konzervatóriu v Bratislave sa zoznámila so Soňou Kresákovou, s ktorou neskôr dlhé roky spolupracovala. Kresáková sa stala jej „koučkou“, ktorá jej pomohla s tzv. „urobením výšok“, čo vyžadovalo značné úsilie a disciplínu. Simona sa snažila ovládať svoj hlas rovnako majstrovsky, ako jej vzory.
Kľúčovým momentom v jej osobnom živote bolo stretnutie s jej budúcim manželom, Janom Houdom, v roku 1996. Toto stretnutie v pražskom metre zmenilo jej pohľad na život a poskytlo jej potrebné zázemie a podporu. Manželova podpora bola pre ňu nesmierne dôležitá, najmä v porovnaní s nepriaznivými vzťahmi niektorých jej kolegov.
Kariéra v rokoch 1994-2017 a ďalej
Obdobie rokov 1994-1998 bolo pre Simonu Houda-Šaturovú v Štátnej opere Praha „zvláštne“. Hoci mohla spievať menšie role, túžila po väčších príležitostiach. V roku 1998 dostala výpoveď, čo ju paradoxne nakoplo k hľadaniu nových ciest. Uvedomila si, že angažmán v divadle pre ňu nie je to pravé a radšej sa stala sólistkou, ktorá si sama vyberá, čo a kedy bude spievať.
Jej kariéra nabrala na obrátkach po ponuke na „veľkú“ rolu Lucie di Lammermoor. Táto postava sa stala pre ňu významnou a s obrovskou chuťou sa do nej pustila. V súvislosti s modernými inscenáciami zdôrazňuje dôležitosť rešpektovania hudobnej stránky a spievania. Upozorňuje aj na rastúci tlak na vzhľad speváčok v rámci tzv. „showbusinessu“, hoci jej zmluvy nikdy neobsahovali podmienky ohľadom hmotnosti. Udržiavanie sa v kondícii je pre ňu prirodzenou súčasťou profesie.
Medzi rokmi 2006 a 2017 sa jej kariéra rozbehla naplno. Spolupracovala s renomovanými agentúrami, ktoré jej prinášali množstvo prestížnych ponúk. Spievala v produkcii Čarovnej flauty v Teatro Colón v Buenos Aires, bola sólistkou Mozartovej c mol omše na turné po Izraeli, zaspievala sopránové sólo v 2. Symfónii Gustava Mahlera pod taktovkou Christophera Eshenbacha. Tieto úspechy potvrdzovali jej postavenie na svetovej opernej scéne.
Jej práca s Margreet Honig pokračovala aj v tomto období. Zameriavali sa na technické aspekty, najmä na správne dýchanie a uvoľňovanie svalov, čo bolo nevyhnutné pre zvládnutie náročnejších rolí a exkluzívnych ponúk. Aj keď sa všetky zmeny diali počas jej už rozbehnutého kariérneho obdobia, postupne a pomaly sa jej darilo ich zvládať.
Súčasnosť a budúcnosť Simony Houda-Šaturovej sú spojené s neustálym hľadaním nových výziev a zlepšovaním sa. Aj keď už plánuje sezónu 2020, jej odhodlanie a vášeň pre operu ju neopúšťajú. Jej hlas zostáva mladistvý a svieži, s dynamickou škálou, krásnym tembrom a ukážkovým legatom. Jej muzikálnosť a cit pre hudbu sú jej najväčšou devízou, pričom jej hudobná inteligencia doslova srší z každého taktu.
Voľný čas a záujmy
Simona Houda-Šaturová si nachádza čas aj na svoje záľuby, keď nie je na pódiu. Aj keď nie je vášnivou cestovateľkou a preferuje byť doma, jej práca si často vyžaduje presuny po celom svete. Svoju prácu však berie vážne a často si prenajíma byty, aby počas pobytu v meste stihla vidieť čo najviac.
Okrem spevu sa venuje aj záhradkárstvu, kde ju teší, keď niečo zasadí a to potom vykvitne. Rada tiež šije, čo naznačuje jej záujem o módu a estetiku. Jej záujem o umenie je komplexný, čo naznačuje aj jej obdiv k myšlienke „Gesamtkunstwerk“.
Významnou súčasťou jej života je aj vzdelávanie sa v cudzích jazykoch. Ovláda angličtinu, nemčinu a občas využíva aj ruštinu. V minulosti absolvovala aj súkromné hodiny nemčiny. Jej komunikačné schopnosti sú dôležité pre jej medzinárodnú kariéru.
Napriek náročnosti jej povolania, ktoré si vyžaduje neustálu prácu a zlepšovanie sa, Simona Houda-Šaturová nikdy neuvažovala nad tým, že by robila niečo iné. Opera je jej životnou vášňou a poslaním.
Nahrávky
Počas svojej kariéry Simona Houda-Šaturová nahrala niekoľko významných albumov, ktoré zachytávajú jej interpretácie klasických diel. Medzi jej nahrávky patria napríklad:
- Dvořák: Stabat Mater (2007)
- Mozart: Great Mass in C Minor (2009)
- Šaturová: Live at Rudolfinum (2011)
- Šaturová: Arias (2012)
Tieto nahrávky ponúkajú poslucháčom možnosť vychutnať si jej výnimočný hlas a interpretčné majstrovstvo v rôznych dielach.
Odkaz pre budúce generácie
Simona Houda-Šaturová je nielen úspešnou interpretkou, ale aj inšpiráciou pre mladých spevákov. Jej životná cesta ukazuje, že s talentom, tvrdou prácou a neustálym hľadaním zdokonaľovania sa dajú dosiahnuť sny. Jej odhodlanie prekonať prekážky a jej vášeň pre hudbu ju robia jednou z najvýznamnejších slovenských opiernych speváčok súčasnosti.
tags: #jana #kresakova #narodenie