Denník Pravda v rámci svojho seriálu "Úspešní Slováci" prináša príbehy výnimočných ľudí, ktorí obohacujú našu krajinu svojou prácou a inováciami. Dnes sa zameriavame na fascinujúci príbeh o šľachtiteľoch a chovateľoch oviec, ktorí úspešne obohatili kolekciu domácich plemien o najproduktívnejšie mliečne plemeno - slovenskú dojnú ovcu. Tento počin nie je len o zvieratách, ale aj o víziách, odvahe a premene slovenského ovčiarstva na moderné a konkurencieschopné odvetvie.
Inšpirácia zo zahraničia: Pohľad na britské ovčiarstvo
Na jeseň roku 1989, v predvečer zásadných spoločenských zmien, sa mladý vedec Milan Margetín z Výskumného ústavu ovčiarskeho v Trenčianskej Teplej vydal na študijnú cestu do Veľkej Británie. Británia, známa svojimi rozsiahlymi pasienkami a jednými z najväčších stád oviec v Európe, ponúkala bohatý zdroj poznatkov. Margetín si však nevšimol len tradičnú produkciu vlny, ale predovšetkým inovatívny prístup k zužitkovaniu všetkých produktov z oviec. Fascinoval ho rozsiahly sortiment syrov z ovčieho mlieka a dokonca aj zmrzlina vyrobená z tohto cenného zdroja. Tento pohľad na potenciál ovčieho mlieka zanechal v mladom slovenskom vedcovi hlbokú stopu.
Križovatka slovenského ovčiarstva: Potreba zmeny po roku 1989
Po páde starého režimu v roku 1989 a krátkom období adaptácie sa ukázalo, že slovenské ovčiarstvo stojí na pomyselnej križovatke. Tradičný model založený na trojakom úžitku - mlieko, mäso a vlna - začal narážať na svoje limity v meniacom sa ekonomickom prostredí. V tejto neistej dobe prišiel Milan Margetín s odvážnym návrhom: preorientovať slovenské ovčiarstvo predovšetkým na produkciu ovčieho mlieka. Tento cieľ si vyžadoval novú víziu a strategické kroky.
Francúzsky odkaz: Plemeno Lacaune ako základný kameň
Margetínov návrh získať na Slovensko vysoko produktívne francúzske mliečne plemeno Lacaune sa stretol s podporou. Lacaune, uznávané pre svoju vynikajúcu mliečnu produkciu, sa stalo kľúčovým prvkom v plánoch na modernizáciu slovenského ovčiarstva. Francúzi do šľachtenia tohto plemena investovali obrovské prostriedky, čo viedlo k dosiahnutiu cieľa - na prelome storočí už ovca Lacaune nadojila takmer tristo litrov mlieka ročne. Tento úspech bol prirodzene spojený aj s produkciou slávneho syra Roquefort, vyrábaného práve z mlieka Lacaune. Príklad Francúzska jasne ukazoval smer, ktorým by sa malo uberať moderné poľnohospodárstvo orientované na špecializáciu a vysokú pridanú hodnotu.
Lacaune sheep , ovce
Vznik slovenskej dojnej ovce: Spojenie tradície a inovácie
S cieľom vytvoriť plemeno ideálne pre slovenské podmienky, Milan Margetín a jeho kolegovia Anton Čapistrák a Dušan Apolón, začali s krížením. Do tohto procesu boli zapojené domáce plemená, ako zošľachtená valaška a cigája, s francúzskym plemenom Lacaune a tiež s východofrízskou ovcou. Výsledkom tohto ambiciózneho šľachtiteľského programu je slovenská dojná ovca (SDO), ktorá slávnostne uzrela svetlo sveta.
Tento proces nebol jednoduchý. Šľachtitelia sa doslova pokúšali spojiť "oheň a vodu". Zatiaľ čo Lacaune preferuje roviny a pohodlie ovčína, podobne ako vysokoproduktívne dojné kravy holštajnsko-frízskeho plemena, ktoré optimalizujú energiu bez zbytočných pochodov, slovenské podmienky často vyžadujú adaptabilitu na horské a podhorské terény.
Úspechy a výzvy nového plemena
Slovenská dojná ovca dedí po svojich rodičoch vynikajúce vlastnosti. V porovnaní so zošľachtenou valaškou, ktorá v priemere nadojí 120 litrov mlieka za laktáciu, SDO produkuje o 30 percent viac, teda 150 až 160 litrov mlieka za sezónu. V špičkových chovoch, ako napríklad v PD Sklabiňa pri Martine pod vedením Rudolfa Bobčeka, či v Agrodružstve Bystré v okrese Vranov nad Topľou, kde pôsobí Ján Dvoriak, sa najlepšie bahnice dokážu priblížiť dojnosti plemena Lacaune a produkovať až 280 litrov mlieka za sezónu.
Dôležitou vlastnosťou SDO je jej schopnosť spásať pasienky v nadmorskej výške od 500 do 700 metrov, čo znamená, že nové plemeno kombinuje životaschopnosť a adaptabilitu na náročnejšie terény s vysokou produkčnosťou a plodnosťou. Bahnice často privedú na svet dvojičky, čo ďalej zvyšuje ekonomickú efektivitu chovu.
Napriek týmto úspechom existujú aj výzvy. Slovenská dojná ovca nie je určená na spásanie hôľnych pasienkov, ale jej potenciál na vypásanie väčšiny lúk a pasienkov v horských a podhorských oblastiach je obrovský. Ešte pred tridsiatimi rokmi pokrývali trvalé trávne porasty na Slovensku 880-tisíc hektárov. Dnes je ich o 170-tisíc hektárov menej, pretože chýbajú zvieratá, ktoré by ich spásali. Slovenská dojná ovca ponúka nádej na zachovanie krajiny v podobe, v akej nám ju zanechali predkovia.
Bryndza, Oštiepky a Parenice: Návrat k Domácej Surovine
Vytvorenie nového, produktívnejšieho plemena otvára dvere k výraznému zlepšeniu ekonomiky výroby mlieka. Cieľom je, aby sa tradičné slovenské mliečne výrobky, ako bryndza, oštiepky a parenice, opäť vyrábali predovšetkým z domácej suroviny, ako tomu bolo v minulosti. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná zdôrazňuje, že toto je kľúčové pre zachovanie národnej identity a kvality.
Paradox doby: Chýbajúci bačovia v krajine bryndzových halušiek
Napriek rastúcemu záujmu o mliečne plemeno oviec a dobrej predajnosti ovčích výrobkov, Slovensko čelí paradoxu: v krajine, kde sú bryndzové halušky národným jedlom, chýbajú bačovia. Profesia baču sa stala jednou z najvzácnejších v poľnohospodárstve. Mladí ľudia sa nechcú stať bačami, a to ani napriek atraktívnym zárobkom, ktoré často presahujú priemer v poľnohospodárstve a celkovom hospodárstve.
Rudolf Bobček, ktorý strávil celú svoju kariéru v ovčiarstve, poukazuje na to, že mladí ľudia odmietajú životný štýl a "údel", ktorý je s touto profesiou spojený. Ten si vyžaduje byť pri stáde takmer neustále počas celej pasienkovej sezóny. Mladí ľudia túžia po vysokých zárobkoch a voľnom čase, čo je v rozpore s nárokmi bačovskej profesie. Je však dôležité pripomenúť, že úspech v každej profesii si vyžaduje istú formu odriekania.
Technika a vzdelávanie: Cesta k modernejšiemu ovčiarstvu
Moderné technológie môžu zmeniť podmienky v chove oviec. Nové plemeno, produkujúce značné množstvo mlieka, už nedokážu valasi podojiť ručne, čo vedie k únave a odmietaniu práce. Zavádzanie moderných dojární je preto nevyhnutnosťou.
Kľúčovým faktorom pre záchranu ovčiarstva je však aj vzdelávanie. Zrušenie renomovanej bačovskej školy v Záblatí pri Trenčíne po revolúcii vytvorilo medzeru. Hoci stredná odborná škola v Pruskom ponúka študijný odbor salašník a salašníčka, je potrebné viac investovať do vzdelávania a prilákať mladých ľudí do tohto odvetvia.
Vrátiť sa ku koreňom, ale s moderným prístupom
"Slovensko sa zmenilo. Ak sa chceme vrátiť k svojim koreňom, musíme zmeniť všetko," hovorí Milan Margetín. Máme nové plemeno oviec a moderné dojárne, ale kľúčom k zdravým potravinám a k udržateľnému poľnohospodárstvu sú mladí ľudia. Je potrebné zmeniť zažité predstavy o chove oviec ako o "stratej varte" a ukázať jeho potenciál a moderné možnosti.
Politická podpora a mediálna pozornosť: Cesta k zviditeľneniu profesie
Na dosiahnutie zmeny je potrebná aj väčšia podpora zo strany politikov a médií. Televízne a rozhlasové osobnosti by mohli zohrať významnú úlohu pri zviditeľňovaní profesie baču a celého odvetvia ovčiarstva. Úspech relácií ako "Zem spieva" ukazuje, že ľudia majú záujem o svoje korene a tradičné hodnoty. Možno by stálo za to viac sa zamerať na postavu baču, ktorý je ústrednou postavou mnohých slovenských ľudových piesní.
Zlaté rúno v gréckej mytológii: Symbol tradície a hrdinstva
Príbeh slovenského "zlatého rúna" v podobe nového plemena oviec prirodzene evokuje aj slávny mýtus o Zlatom rúne z gréckej mytológie. Zlaté rúno bolo symbolom moci a bohatstva, ktoré hrdina Iasón hľadal na svojej epickej výprave s Argonautmi. Mýtus rozpráva o okrídlenom baranovi Chrysomallosovi, ktorý zachránil Frixa a Hellé pred ich krutou macochou. Frixos bol potom prenesený do Kolchidy, kde barana obetoval Diovi a jeho zlaté rúno zavesil na dub v háji zasvätenom Áresovi, bohu vojny. Rúno strážil spánku neznajúci drak.
Tento staroveký príbeh, známy už v Homérových časoch, symbolizuje hodnotu, cieľavedomosť a často aj nebezpečenstvo, ktoré sprevádza dosiahnutie významného cieľa. Podobne aj dnešní slovenskí šľachtitelia a chovatelia, ktorí pracujú na rozvoji slovenského ovčiarstva, sa vydávajú na cestu, ktorá si vyžaduje odhodlanie, vedomosti a víziu, aby priniesli "zlaté rúno" v podobe prosperujúceho a moderného odvetvia pre Slovensko.