Mnoho rodičov a učiteľov sa stretáva s frustráciou, keď sa dieťa napriek enormnej snahe nedokáže naučiť písať úhľadne a čitateľne, alebo má problémy s dodržiavaním pravopisných pravidiel. Jeho písmo je napriek enormnej snahe stále nečitateľné a veľmi neúhľadné. Často sa v takejto situácii objavujú otázky typu "je možné, aby dieťa "nepočulo" nejaké písmeno?" Táto zdanlivo jednoduchá otázka poukazuje na komplexné problémy, ktoré môžu byť spojené so špecifickou poruchou učenia, známou ako dysgrafia. Je to porucha, ktorá je často zamieňaná s inou poruchou učenia - dyslexiou, avšak ich symptómy sú odlišné. Práve na základe odlišných symptómov vieme následne určiť, o ktorú z týchto porúch u dieťaťa ide. Dysgrafia je tou poruchou učenia, ktorú učiteľ alebo rodič spozoruje hlavne po nástupe dieťaťa do školy, keď sa dieťa učí alebo naučí písať. Avšak, dieťa, ktoré trpí dysgrafiou, zvykne mať problémy už aj v predškolskom období, napríklad pri viazaní šnúrok, keďže dysgrafia má súvis s jemnou motorikou. V tomto článku sa pozrieme na podstatu dysgrafie, jej príčiny, prejavy a možnosti, ako efektívne pomôcť deťom, ktoré s ňou bojujú, aby ich cesta za vzdelaním bola čo najmenej náročná a plná úspechov.
I. Keď písmo nie je len o lenivosti: Predstavenie dysgrafie
Pojem dysgrafia označuje špecifickú poruchu písania ako grafomotorickej činnosti, pričom dieťa netrpí žiadnym špeciálnym hendikepom (zmyslovým, pohybovým), no napriek tomu nevie napodobniť tvary písmen a číslic, nie je schopné si ich zapamätať. PaeDr. Jana Martinková, riaditeľka súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva HELP-DYS, uvádza, že ide o výrazne narušenú schopnosť písať, ktorá nie je spôsobená nízkym intelektom alebo nevhodným spôsobom výučby. Na rozdiel od často pretrvávajúceho názoru, že neúhľadné písmo je len prejavom lenivosti alebo nezáujmu, dysgrafia je vážna prekážka, ktorá si vyžaduje pochopenie a cielenú intervenciu.
Dysgrafia je špecifická porucha písania, ktorá sa prejavuje celkovou výraznou neúhľadnosťou písma, jeho tvarom, rozdielnou výškou a kolísajúcim sklonom, ktorá nie je spojená so schopnosťou čítať. Mnohí ľudia si mýlia pojmy dyslexia a dysgrafia, počujú niečo s predponou „dys“ a myslia si, že všetko znamená to isté. Hoci sa tieto dve poruchy učenia vyskytujú pomerne často spolu, ich symptómy sú odlišné. Dyslexia je porucha schopnosti správne čítať. Deti (ale aj dospelí) majú problém so správnym dekódovaním písaného textu - prečítajú slovo inak, preskočia slovo, čítajú veľmi pomaly, nie sú schopní pochopiť význam prečítaného. Čítanie dyslektického dieťaťa je obvykle pomalé, namáhavé a stresujúce, takže jeho pozornosť sa rýchlo vyčerpá. Dysgrafia sa primárne zameriava na grafický prejav a úpravu písma. Nie je pochýb o tom, že kľúčovým obdobím pre nácvik správneho úchopu, rozvoj rytmického cítenia alebo uvoľňovanie ruky, ktoré sú pre písanie dôležité, je už predškolská príprava.
Žiaci s dysgrafiou sú často vystavení posmechu spolužiakov a nepochopeniu zo strany učiteľov a dokonca aj rodičov, ktorí ich môžu považovať za lenivých alebo dokonca hlúpych, napriek tomu, že dieťa aj napriek vynaloženému úsiliu nedosahuje očakávané študijné výsledky. Mgr. Marcel Kubinský, odborník na správne a zdravé písanie, vysvetľuje, že hoci zďaleka nie každé škaredo píšuce dieťa je dieťa trpiace dysgrafiou, rozhodne by táto možnosť nemala byť braná na ľahkú váhu. „Pokiaľ vaše dieťa skutočne dysgrafiou alebo grafomotorickou poruchou trpí, môže sa to prejaviť nielen na výslednej známke z písania, ale neskôr i v niektorých iných predmetoch. Vynaložené úsilie môže dieťa vyčerpávať, preto je potrebné odborné vedenie, aby mohlo byť dieťa v ďalšom vzdelávaní úspešné,“ podotýka Mgr. Marcel Kubinský.
II. Prečo písmená „nepočúvajú“? Hlbšie príčiny dysgrafie
Príčiny vzniku dysgrafie sú rôznorodé a často ide o kombináciu viacerých faktorov. Nie je to jednoduchá záležitosť, ktorú by sme mohli pripísať jednému konkrétnemu aspektu. Prediktormi a konkrétnymi príčiny porúch učenia je kombinácia rôznych faktorov. Pri dysgrafii hovoríme taktiež o viacerých možnostiach toho, prečo dieťa danou špecifickou poruchou učenia trpí.
Jednou z možných príčin sú problémy s nezrelosťou nervových dráh, ktoré sú zapojené do koordinácie hlavy, horných končatín a očí. Spomínanú nezrelosť obvykle potvrdí výskyt ATNR, teda Asymetrického tonického šijového reflexu. Tento primitívny reflex je za normálnych okolností prítomný u zrelého donoseného novorodenca a mal by byť potlačený v dôsledku vývinu mozgových štruktúr v priebehu prvých 6 mesiacov života dieťaťa. Avšak, ak sa tento reflex objavuje u detí v školopovinnom veku, pretrvávajúci reflex, alebo jeho prítomné zvyšky, môžu viesť k špecifickým ťažkostiam s učením sa písať. Deje sa tak preto, lebo pri otáčaní hlavy v smere ruky, ktorou dieťa píše, rameno a ruka majú tendenciu sa vystrieť do tej strany, do ktorej je otočená hlava. Dôsledkom toho je náročnejšie udržať pero, ohnúť ruku a vrátiť sa ňou na opačnú stranu papiera. Takéto podmienky pre písanie nie sú pre dieťa príliš nápomocné, naopak, sú vyčerpávajúce a odbúravajú energiu a pozornosť od výkladu učiva. Väčšina detí sa naučí prispôsobiť sa tomuto problému tým, že si vytvoria množstvo kompenzačných mechanizmov. Napríklad si posunú stoličku viac dozadu, oprú sa o ňu chrbátom, čím je im umožnené, aby ruka, ktorou píšu, mohla byť pri písaní vystretá, alebo môžu otáčať polohu pri sedení (niekedy sedia skoro až na boku, otočené do strany). V niektorých prípadoch otáčajú papier, alebo zošit - niekedy až o 90°, čo opäť umožňuje ponechať ruku pri písaní vystretú. Iné deti majú nesprávny, až veľmi silný úchop pera, ktorý im umožňuje držať prsty zatvorené a tým udržiavať pero pod kontrolou. Nezávisle od toho akú stratégiu používajú, samotná fyzická - motorická aktivita pri písaní, sa nestáva automatickou, ale vyžaduje zvýšené úsilie a námahu dieťaťa. Ak k tomuto dôjde, môže to negatívne ovplyvňovať schopnosť myslieť a súčasne s tým aj písať, preto si deti v niektorých prípadoch nepamätajú obsah toho, čo napísali. Ak je asymetrický tonický šijový reflex jediným aberantným primitívnym reflexom, dieťa sa obvykle naučí čítať, ale môže mať špecifické ťažkosti s písaním.
Ďalším možným prediktorom dysgrafie je problém s pracovnou pamäťou a organizovaním prijímaných informácií. Ide v podstate o to, že predtým, než človek začne písať, musí sa „spojiť“ so svojou pamäťou, kde má uložené informácie, ktoré jeho mozog prostredníctvom zmyslom zaznamenal. Odborníci sa domnievajú, že deti s dysgrafiou majú problém s tzv. ortografickým kódovaním, teda so schopnosťou ukladať neznáme, napísané slová, do pracovnej pamäte.
Okrem toho je zmieňovaná pravdepodobnosť existencie genetickej súvislosti s touto poruchou učenia. Na vzniku dysgrafie sa podieľa najmä grafomotorika. Nerozvinutá jemná motorika robí veľké problémy pri písaní. Rozvoj jemnej motoriky musíme podporovať od drobných svalov (navliekanie korálikov) cez úchop a držania ceruzky. Príčina môže tiež pramienť najčastejšie z neorganizovanosti a neadekvátneho fungovania mozgu. Ďalšou príčinou môže byť porucha priestorovej orientácie, vtedy dieťa nevie odhadnúť, či to, čo píše na papier, sa tam zmestí.
Zaujímavým a často prehliadaným faktorom je zlá výslovnosť či rečová porucha, a to najmä ešte počas materskej školy. Najčastejšie sú to písmená d-t, b-p, š-s, š-č, s-c. Napríklad namiesto správne povie šprávne alebo namiesto ešte povie este. Takéto ťažkosti so sluchovým rozlišovaním a výslovnosťou môžu priamo ovplyvniť schopnosť dieťaťa správne zaznamenať a reprodukovať písmená, ktoré „nepočuje“ správne, hoci jeho sluch je fyziologicky v poriadku. To sa prejavuje napríklad v tom, že dieťa nevie rozložiť a znova zložiť slovo na hlásky, zamieňa tvarovo podobné písmená (napr. b-d), alebo nedodržiava diakritické znamienka. Žiak vynecháva čiarky, mäkčene, bodky alebo ich umiestni na nesprávnom mieste. Aj tu môže ísť o nedostatočné sluchové rozlišovanie, napr. š a s; c a č. Dieťa nerozlišuje mäkké slabiky di, ti, ni, li od tvrdých dy, ty, ny, ly.
III. Ako sa dysgrafia prejavuje: Od kŕčovitého písma po gramatické chyby
Príznaky dysgrafie sa líšia od dieťaťa k dieťaťu, ale odlišnosti sú viditeľné aj vzhľadom k veku. Medzi najčastejšie príznaky či symptómy dysgrafie patria nedostatky v písme. Písmo je najproblematickejšou oblasťou tejto poruchy učenia, s ktorou dieťa bojuje. Typickým znakom je okrem neúhľadného písania aj pomalé písanie. Písmo dysgrafikov je neúhľadné, roztrasené - učitelia by toto písmeno nazvali škrabopisom. Ich písmo je jednoducho špecifické a rozpoznateľné už na prvý pohľad.
Martinková hovorí, že dysgrafické písmo je roztrasené, neusporiadané, neobratné, kŕčovité a meravé. Napriek snahe dieťaťa, dysgrafika, je jeho písmo veľmi ťažko čitateľné až nečitateľné. Typickými znakmi dysgrafického písma sú: nesprávne tvary písmen, nesprávny sklon písma, písmo je kŕčovité, so znakmi tremoru, zrkadlové písanie písmen a číslic, nedodržiavanie riadkov a zámena niektorých písmen. U dysgrafikov je tiež prítomné zamieňanie jednotlivých písmen pri písaní, ich vynechávanie či zrkadlové obracanie. Jediným spôsobom, ako dosiahnuť, aby bolo písmo dieťaťa ako tak v poriadku je, aby mu dieťa venovalo veľmi dlhý čas, aby písalo pomaly. Písanie je potom pre dysgrafika príliš únavné a vyčerpávajúce.
Dieťa sa musí tak sústrediť na proces písania, že nestíha rozmýšľať nad uplatňovaním gramatických pravidiel. To sa často prejavuje aj ako dysortografia, teda porucha pravopisu, ktorá ide často ruka v ruke s dysgrafiou. Predstavte si, že dieťa, ktoré má problém s držaním pera, procesom písania, dodržiavania správneho tvaru písmen, musí ešte dávať pozor na pravopis. U stredoškolákov je dysgrafia príznačná veľkým množstvo gramatických chýb v písanom texte. Taktiež je viditeľné, že študent píše veľmi krátko a stručne, radšej ide odpovedať, akoby mal písať test. Zaujímavým je aj fakt, že u dysgrafikov je celkové nastavenie písania na papier potlačené a vyhýbajú sa mu. Ťažko sa im dávajú myšlienky na papier, a preto radšej rozprávajú ako píšu.
V predškolskom veku, keďže deti ešte nevedia písať, posudzujeme príznaky dysgrafie podľa kreslenia. Deti s dysgrafiou kreslia nerady, ak sa dá, vyhýbajú sa mu. Je to zvláštne hlavne kvôli faktu, že vo všeobecnosti deti kreslia rady, pretože je to ich prirodzená forma prejavu v tomto veku. U dysgrafických detí je známe, že pred napísaním konkrétneho slova vyslovia toto slovo nahlas. Problémy sa môžu prejaviť aj vo výtvarnej alebo pracovnej výchove. Deti s dysgrafiou majú problém v zrakovo-motorickej integrácii, keďže písanie vyžaduje spoluprácu oči-ruka. Pretrvávanie asymetrického tonického šijového reflexu u dieťaťa v školskom veku môže viesť k špecifickým problémom s písaním bez toho, aby malo dieťa problém s čítaním, alebo vykazovalo známky iných špecifických porúch učenia.
IV. Cesta k pochopeniu: Diagnostika dysgrafie a rozoznanie problémov
Správna diagnostika dysgrafie je základom k tomu, aby bola dieťaťu s touto poruchou poskytnutá adekvátna pomoc. Prvým krokom, ktorý pri diagnostike dysgrafie musíte urobiť, je vyhľadať miesto, kde túto diagnostiku zrealizujú. Najčastejšie vyhľadávaným strediskom kvôli diagnostike všetkých špecifických porúch učenia je CPPPaP, a teda Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Okrem psychologického vyšetrenia, ktorého cieľom je zistenie verbálnej aj neverbálnej zložky inteligencie dieťaťa a úroveň jeho zrelosti, je dôležité, aby bolo dieťa vyšetrené aj špeciálnym pedagógom. Špeciálny pedagóg sa zameriava zase na diagnostiku a zisťovanie úrovne písma, ktorú zisťuje pomocou kresieb, písania diktátov, prepisovania či zadáva dieťaťu úlohy, v ktorých sa ukáže jeho spontánny písomný prejav.
V tejto súvislosti autorka Věra Pokorná uvádza, že sledované by mali byť nasledujúce problémy:
- Žiak komolí slová, nerozlišuje spoluhláskové zhluky, prehadzuje písmená, poradie písmen je obrátené (sprava doľava), vynecháva časti slova, alebo jednotlivé písmená, opakovane zamieňa niektoré písmená za iné. Je potrebné sledovať aj, ktoré sú to písmená a v akom sú vzájomnom vzťahu - či sú to písmená podobné tvarom, napr. h, k alebo písmená, ktoré je ťažko rozlíšiť sluchom, ako napr. p a b.
- Žiak nedodržiava diakritické znamienka. Žiak vynecháva čiarky, mäkčene, bodky alebo ich umiestni na nesprávnom mieste. Aj tu môže ísť o nedostatočné sluchové rozlišovanie, napr. š a s; c a č. Dieťa nerozlišuje mäkké slabiky di, ti, ni, li od tvrdých dy, ty, ny, ly.
- Niektorí žiaci mäkké a tvrdé i, y v slabikách používajú náhodne - preto je v takomto prípade diagnostika zložitejšia a vyžaduje si ďalšie vyšetrenia. Iní žiaci píšu zásadne len mäkké alebo tvrdé i, y (vo väčšine prípadov je to mäkké i).
Porúch učenia pribúda, viete však rozlíšiť, kedy už ide o problém, ktorý si zaslúži pozornosť odborníkov, a kedy sa s trochou snahy dá všetko zlepšiť? „Pokiaľ sa rodičom v písaní dieťaťa niečo nezdá, mali by sa v prvnom rade obrátiť na učiteľa a konzultovať s ním konkrétne prejavy (ťažkosti) pri písaní svojho dieťaťa. A to už napríklad v priebehu prvého polroka, pretože pri jednotnom postupe rodičov a školy sa dajú mnohé ťažkosti včas podchytiť a predísť tak následkom v podobe problémov pri písaní,“ vysvetľuje Mgr. Kubinský.
Test na dysgrafiu. Aké sú príznaky? 😥
V súčasnosti prichádzajú na pomoc aj moderné technológie. Marek Dobeš zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV a Peter Drotár z Fakulty elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach sa zaoberajú počítačovým algoritmom, ktorý by mohol po napísaní niekoľkých viet vyhodnotiť, či dieťa trpí dysgrafiou alebo či nejde o túto poruchu. „Pri skríningu dysgrafie dieťa napíše niekoľko viet na papier, ktorý je položený na na to prispôsobenom tablete. Tablet uloží nielen samotný grafický prejav. Sleduje, ako dlho dieťa píše, aké prestávky robí, ako silno tlačí na podložku, do akej výšky zdvíha pero a ďalšie desiatky údajov,“ vysvetľuje hovorkyňa SAV Monika Tináková. Ide teda o podrobnejšie skúmanie písomného prejavu, než keď detské písmo posudzujú ľudia. „Následne algoritmus porovná hodnoty týchto parametrov s hodnotami, ktoré mu boli v minulosti prezentované. V priebehu niekoľkých sekúnd vyjadrí pravdepodobnosť, s akou môže mať dieťa dysgrafiu. Ak je táto pravdepodobnosť dosť vysoká, rodičom dieťaťa sa môže odporučiť návšteva odborníka. Takýmto spôsobom je možné vyšetriť oveľa viac detí a umožniť im včasnú liečbu tejto poruchy,“ spresnil Marek Dobeš. Výskum je momentálne vo fáze testovania jednotlivých algoritmov.
V. Stratégie a podpora: Ako pracovať s dieťaťom s dysgrafiou
Ak je vaše dieťa diagnostikované a je teda jasné, že trpí dysgrafiou, stretnite sa s vedením školy a požiadajte o poskytnutie podpory. S triednym učiteľom sa môžete dohodnúť na znížení dôrazu na písanie, pretože požadovanie zníženého denného množstva písania umožňuje väčšine detí s dysgrafiou úspešne pracovať v škole. Zistilo sa, že u neinformovaných učiteľov pretrváva názor, že čím viac budú deti trénovať písanie, tým lepšie im to pôjde. Zmenou v písaní a jej trénovanie nie je založené na tlaku od učiteľov, aby deti písali čím viac, tým lepšie. Ide skôr o správnu prax a to nielen v škole, ale aj doma. Prax by mala byť zameraná napríklad na oblasti ako je správne formovanie písmen, ich tvaru a veľkosti, zlepšovanie úchytov ceruzky či pera pri písaní, precvičovanie pravopisu a pod.
Ako rodič môžete vo veľkej miere pomôcť svojmu dieťaťu aj doma. Okrem už zmieňovaného trénovania písania, môžete zaznamenávať jednotlivé chyby dieťaťa, jeho pokroky, čo mu pri písaní ide ľahšie a čo ťažšie. Vďaka tomu budete vy sami najlepšie vedieť, ako mu pomôcť, čo s ním trénovať a taktiež, budete vedieť lepšie konzultovať tento problém s učiteľom, psychológom či lekárom. Doma sa môžete hrať s dieťaťom aj rôzne hry zamerané na motorické zručnosti, používať pri tom môžete aj rôzne pomôcky. Známe sú napríklad stláčanie guľôčky, ktoré napomáhajú zlepšovať svaly rúk a zápästí a tým zlepšovať aj ich koordináciu. Ak má dieťa nečitateľné písmo, lebo písaniu nevenuje dostatok času, musíte použiť inú taktiku. Môžete napríklad presne stanoviť čas na písanie domácich úloh.
Pri práci s dieťaťom s dysgrafiou je absolútne kľúčové sa s deťmi nezamerať len na nácvik písania, ale posilňovať motorické zručnosti ako také, prostredníctvom metód ako je INPP metóda, pohybový program Bilaterálnej integrácie, alebo neurosenzorická stimulácia Tomatis®. Ideálne je nečakať, až kým ťažkosti prepuknú v školskom veku, ale im predchádzať už v predškolskom veku. Rozvoj jemnej motoriky musíme podporovať od drobných svalov (navliekanie korálikov) cez úchop a držania ceruzky. Úspech a napredovanie v jednotlivých oblastiach, v tomto prípade v jemnej motorike, nastane iba vtedy, ak tieto cvičenia sú každodenné a systematické. Napríklad nedáme šesťročnému dieťaťu nakresliť Eiffelovu vežu, keďže nedokáže dostatočne dlho ani správne držať ceruzku. Namiesto toho môže kresliť čiary (vodorovné, zvislé), dúhu, vodu, more, lesy, slnko atď. Rozhodujúci je aj materiál. Zábavné činnosti zamerané na jemnú a hrubú motoriku sú najmä pohybové cvičenia, ktoré je vhodné robiť hrovou formou pomedzi iné cvičenia, aby bola celá terapia zábavná. Pri jednotnom postupe rodičov a školy sa dajú mnohé ťažkosti včas podchytiť a predísť tak následkom v podobe problémov pri písaní.
Ak dysgrafia pretrváva u jedinca až do dospelosti, je dôležité naučiť sa s ňou pracovať tak, aby táto porucha neovplyvňovala každodenný život človeka. V dospelosti sa môže písané písmo nahradiť písaním na počítači či iných technických prístrojoch, kde sa dá istým spôsobom skryť roztrasené a málo čitateľné písmo človeka.
Musíme pripomenúť asi najdôležitejšiu vec, ktorá je potrebná na to, aby sme dosiahli pozitívnu zmenu u dieťaťa - spoluprácu učiteľ-rodič-odborník. Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ale aj súkromné centrá ako HELP-DYS, ponúkajú odborné vedenie. „Odhalíme prekážky dysgrafie, s ktorými vaše dieťa bojuje, navrhneme najvhodnejší individuálny študijný plán a začneme spoločne pracovať na vyriešení problému s písaním.“ Pre rodičov, ktorí si stále nie sú istí, či je táto cesta pre nich a ich dieťa vhodná, sú určené prednášky, semináre a kurzy, kde sa môžu naučiť, ako spoločne prekonávať prekážky pri učení sa.
VI. Širší kontext vývinových porúch učenia: Dyslexia a Dyskalkúlia
V súčasnosti sa čoraz viac stretávame s pojmami vývinové poruchy učenia a ADHD/ADD a vy sa možno čoraz viac zamýšľate nad tým, či touto poruchou netrpí aj vaše dieťa, pretože… nechce sa mu chodiť do školy, je často unavené, podráždené, nerozumie učivu a nedokáže sa naučiť danú látku aj napriek tomu, že učeniu venuje dostatok času. Vývinové poruchy učenia sa objavujú u 2 - 5 % detí. V skutočnosti je žiakov s podobnými ťažkosťami v učení oveľa viac. Poruchy učenia sú označením rôznorodej skupiny porúch, ktoré sa prejavujú ťažkosťami pri osvojovaní a používaní školských zručností, ako je čítanie, písanie, matematické usudzovanie a počítanie. V školskom veku sa odhaduje výskyt dysgrafie na 4% (na základnej škole), na strednej škole je to až 20%.
Ak sa poruchám učenia nevenuje dostatočná pozornosť, môže to mať následky, ktoré sa v budúcnosti budú riešiť oveľa ťažšie. Dieťa aj napriek vynaloženému úsiliu nedosahuje očakávané študijné výsledky, môže byť zo strany učiteľov a rodičov považované za lenivé alebo dokonca hlúpe a je vystavené posmechu spolužiakov. Písmo dieťaťa s dysgrafiou je veľmi ťažko čitateľné, často až nečitateľné, aj napriek jeho veľkej snahe. Deti s dysgrafiou často počúvajú, že sú lenivé, a preto im písanie nejde dobre a majú škaredé písmo. Nie je to pravda. Majú problém v zrakovo-motorickej integrácii.
Najznámejšou poruchou učenia je dyslexia, porucha schopnosti správne čítať. Dysgrafia je výrazné narušenie zručností písania, ktoré nie je spôsobené nízkou úrovňou mentálnych schopností, problémami zraku, alebo nevhodným spôsobom výučby. Dieťa si ťažko pamätá tvary písmen, ťažko ich napodobňuje, jeho písmo je príliš veľké, malé, ťažko čitateľné, má ťažkosti pri napodobňovaní tvarov písmen a pomalé vybavovanie tvarov, ktoré pretrvávajú aj vo vyšších ročníkoch, často škrtá, prepisuje písmená a jeho písomný prejav je neupravený.
Dyskalkúlia je poruchou osvojovania matematických schopností. Pri dyskalkúlii ide v podstate o poruchu abstraktného myslenia, o sťažené chápanie symbolickej povahy grafických znakov (čísel), v čom spočíva jej podobnosť s dyslexiou. Mgr. Marcel Kubinský upozorňuje, že okrem porady s odborníkom je potrebné venovať náležitú pozornosť uvoľňovaniu ruky a správnemu úchopu písacích potrieb.
Stále častejšie sa môžeme stretnúť s názorom, že dysgrafia, dyslexia, dysortografia a ďalší dys- diagnózy sú len „módnym výstrelkom“ a že sa nimi ospravedlňuje lenivosť či hlúposť dieťaťa. „Za našich mladých čias sa naučilo písať každé dieťa a žiadne dysniečo nebolo,“ namietajú často prarodičia dnešných školákov s tým, že takéto diagnózy sú podľa nich obyčajnou výhovorkou. „V skutočnosti dysgrafia aj ostatné poruchy s predponou dys existovali pochopiteľne už skôr. Len ich diagnostikovanie nebolo tak časté. Preto nemohol byť uplatňovaný pri výuke vhodný metodický prístup. Nediagnostikovaná porucha sa preto občas odrazila vo forme zhoršenej známky,“ vysvetľuje Mgr. Marcel Kubinský.
VII. Príbehy nádeje: Skúsenosti a prekonávanie výziev
Pedagogická profesia je poslaním, ktoré napĺňa energiou a láskou, a umožňuje pomôcť tam, kde to deti potrebujú. Začínala som ako predškolský pedagóg v materskej škole, no po dvadsiatich rokoch som sa rozhodla venovať školákom a žiakom s poruchami učenia a správania. Momentálne som zamestnaná na základnej škole v Bratislave ako učiteľka a špeciálna pedagogička. Mám za sebou viac ako 30 rokov v pedagogike, čo mi dalo hlboký pohľad na výzvy, ktorým čelia deti s poruchami učenia.
Spolupráca učiteľ-rodič-odborník je kľúčová, ako ukazujú mnohé úspešné príbehy. Bola som vyčerpaná z prípravy mojej dcéry Miriamky na vyučovanie. Naša príprava trvala niekedy denne aj tri hodiny. Keď učiteľka oznámila písomku, Miriamka už bola nespokojná a postupne, keď sa učivo stupňovalo, mávala aj očné tiky. Chcela mi tak veľmi urobiť radosť dobrou známkou, ale jej neúspechy ju doviedli k odporu k škole. Potrebovala odborníka. Už po mesiaci doučovania v BASICu sa Miriamke vrátilo zdravé sebavedomie. Hodiny prípravy sa nám znižovali. Po troch mesiacoch sa moja Miriamka pripravuje na vyučovania celkom sama. Dvojka z diktátu nás povzbudila na celý týždeň. Tento príbeh podčiarkuje, aký obrovský rozdiel môže priniesť včasná a správna intervencia.
Test na dysgrafiu. Aké sú príznaky? 😥
Podobne som zažila prípad Edka, ktorého triedna učiteľka po prvom mesiaci školskej dochádzky vyhlásila, že „nikdy nebude vedieť čítať a písať, pretože je dyslektik a dysgrafik.“ Celá rodina bola z tohto vyjadrenia zúfalá a najhoršie bol na tom plač syna Edka a jeho slová: ja to neviem, nikdy sa to nenaučím. Z častého rozprávania učiteľky mu kleslo sebavedomie. Už po prvej návšteve BASICu som bola milo prekvapená, že existuje človek, ktorý Edkovi pomôže. Už po mesiaci som zistila, že môj syn vie čítať, písať a dokonca tešiť sa na školu. Slovo neviem som viac z jeho úst nepočula. Koncom roka sa učiteľka vyjadrila o výraznom zlepšení. V prvom rade by som chcela podporiť rodičov s podobným problémom, aby sa nevzdávali a hľadali pomoc, ktorú som našla ja. Dalo nám to veľmi veľa.
Ďalším príkladom je Peťo, ktorý okrem porúch učenia mal väčšie problémy s pedagógmi aj s kolektívom triedy - so spolužiakmi. Z písomiek dostával najhoršie známky, lebo sa neučil a prebral na seba rolu šaša, ktorý je iba na posmech ostatných. Neskôr sa stal obeťou šikany. Bol to prípad, ktorého som sa musela okamžite ujať. Keď som ho prvýkrát stretla, vôbec neveril, že by som mu s niečím dokázala pomôcť. Peťo mal nadpriemerné pamäťové schopnosti, takže bolo potrebné, aby som tento fakt brala ako jeden oporný bod. Jeho prípad som potrebovala riešiť aj s pedagógmi. Ani po viactýždňových cvičeniach nevideli žiadne zlepšenia a výsledky. Vypracovala som pre neho IVP (individuálny vzdelávací program), podľa ktorého sa mal vzdelávať. Nedostatky kompenzoval práve veľmi dobrou sluchovou pamäťou. Naučil sa rôzne techniky písania, čítania, robenia poznámok, prácu so zvýrazňovačom a podobne. Po základnej škole sa rozhodol pre gymnázium, kde boli aj prijímacie skúšky, kam ho aj prijali. Tieto príbehy sú silným dôkazom, že základom je vytrvalosť, láska, súcit a každodenná starostlivosť. Bez podpory a správnych stratégií by sa tieto deti možno nikdy nedostali tam, kde sú dnes. Pomohli sme už mnohým deťom s problémom dyslexie, môžeme pomôcť aj vám v ktorejkoľvek z našich pobočiek na Slovensku. Je písmo vášho dieťaťa nečitateľné? Úprava zošitov zúfalá, a vy zúfalí zo situácie? Netrápte sa.
tags: #je #mozne #aby #dieta #nepoculo #nejake